Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 29, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/94/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220202316
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7220202316.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci manželov: V. B. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho v N. na J. ulici č. X zastúpeného JUDr. Milanom Slebodníkom advokátom so sídlom
advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a Ing. W. B. nar. XX.X.XXXX prihlásenej
k trvalému pobytu v N. na J. ulici č. X toho času bývajúcej v N. na V. ulici č. X zastúpenej JUDr.
Karin Juhásovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Húskovej ulici č. 19 v
konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom SF.3
zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na čas po rozvode

o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 26P/37/2020-104 zo dňa 7.10.2020
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode.

V záhlaví napadnutého rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 26P/37/2020-104 zo dňa 7.10.2020
opravuje dátum narodenia mal. Y. B., ktorý je XX.X.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov konania.
Výrokom II. na čas po rozvode zveril maloletých M. a Y. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorá

sa bude realizovať nasledovne:
- manželka bude mať mal. M. a mal. Y. v starostlivosti vždy v nepárny týždeň, pričom si mal. M. a mal. Y.
prevezme od manžela v mieste bydliska manželky v nedeľu pred začatím styku (t.j. v nedeľu v párnom
týždni) o 17:00 hod. a maloleté deti odovzdá manželovi v nedeľu (v nepárnom týždni) o 17:00 hod. v
mieste bydliska manžela,
- manželka bude oprávnená stretávať sa s mal. M. a mal. Y. počas párneho týždňa v pracovných dňoch,
t.j. v pondelok, utorok, stredu, štvrtok a piatok v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod., pričom mal. M.

prevezme v ZŠ B., mal. Y. v MŠ B., resp. po jej nástupe na školskú dochádzku v ZŠ B. a po ukončení
styku ich odovzdá manželovi v mieste bydliska manžela,
- manžel bude mať mal. M. a mal. Y. v starostlivosti vždy v párny týždeň, pričom si mal. M. a mal. Y.
prevezme od manželky v mieste svojho bydliska v nedeľu pred začatím styku (t.j. v nedeľu v nepárnom
týždni) o 17:0 hod. a maloleté deti odovzdá manželke v mieste svojho bydliska v nedeľu (v párnom
týždni) i 17:00 hod.,
- stretávanie s maloletými deťmi počas sviatkov a prázdnin bude realizované na základe dohody rodičov.

Výrokom III. rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Výrokom IV. zaviazal manžela prispievať na výživu mal. M. sumou 40 Eur mesačne a na výživu mal. Y.
sumou 30 Eur mesačne manželke do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku do
budúcna. Výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.2. Pri rozhodovaní o rozvode mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo účastníkov
konania je rozvrátené a neplní svoj účel. Obaja manželia vylúčili možnosť obnovy spolužitia a zhodne

žiadali manželstvo rozviesť. V rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas po rozvode sa manželia dohodli, že v starostlivosti o maloleté deti sa budú striedať v týždenných
intervaloch. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie zistil, že príjmové možnosti
rodičov sú veľmi podobné, priemerný čistý mesačný príjem manželky je cca 680 Eur, príjem manžela je v
rozpätí 600 - 700 Eur. Nestotožnil sa s názorom manželky, že pri manželovi je potrebné zohľadniť aj jeho

potencionalitu s poukázaním na jeho vzdelanie, zdravotný stav a možnosti, pričom podľa štatistických
údajov sa priemerná mzda na pracovnej pozícii automechanik pohybuje v rozpätí od 739 Eur do 1 624
Eur mesačne. Konštatoval, že uvedenú argumentáciu by bolo možné použiť aj voči manželke, ktorá
má na rozdiel od manžela vysokoškolské vzdelanie a dosahuje príjem porovnateľný s jeho príjmom.
Zdôraznil, že dohodou rodičov boli maloleté detí zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov. V konaní nebolo preukázané, že by príjem manžela bol vyšší, alebo že by si inak privyrábal.

Zohľadnil však výdavky oboch rodičov, predovšetkým výdavok manželky na bývanie 400 Eur mesačne,
čo nepochybne výrazne zaťažuje jej rozpočet. Konštatoval, že manžel ako podielový spoluvlastník
nehnuteľností má výdavky na bývanie neporovnateľne nižšie. Táto skutočnosť a tiež to, že manželka
reálne s deťmi v rámci striedavej osobnej starostlivosti trávi viac času, trávi s nimi popoludnie v každý
pracovný deň v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. prípravou detí do školy, s čím súvisí navýšenie

výdavkov, keď deti v uvedenom čase je potrebné napríklad nakŕmiť, viedli súd prvej inštancie k tomu, aby
vyhovel návrhu manželky a určil výživné zo strany manžela v sume 40 Eur pre mal. M. a 30 Eur pre mal.
Y., pričom takto určené výživné považoval za primerané. Výživné určil počnúc právoplatnosťou rozsudku
do budúcna s poukázaním na to, že upravoval rodičovské práva a povinností rodičov k maloletým deťom
na čas po rozvode manželstva. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku, iba proti výroku IV. o určení vyživovacej povinnosti, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie manžel z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na to, že maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov, pričom obaja sa o maloleté deti starajú približne v rovnakom rozsahu, takže aj ich vyživovaciu
povinnosť si obaja plnia voči deťom v obdobnom rozsahu. Väčší rozsah starostlivosti o deti zo strany
manželky bol v rozhodnutí určený len počas pracovných dní v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. Toto
rozšírenie bolo určené na návrh manželky za účelom, aby sa mohla po návrate detí zo školy s nimi
učiť doma. Na rozsah vecného plnenia vyživovacej povinnosti rodičov má tak táto nerovnomernosť

rozvrhnutia času starostlivosti o maloleté deti len nepatrný vplyv. Poukázal na to, že v konaní súd
prvej inštancie správne zistil, že mesačný príjem jeho a manželky je takmer rovnaký. Manželka navyše
poberá na obe deti rodinné prídavky v sume 2 x 24,95 Eur a zároveň si na obe deti uplatňuje aj daňový
bonus v sume 2 x 22,72 Eur mesačne, čo je spolu 95,34 Eur mesačne. Tieto peňažné plnenia, ktoré
tvoria príjem domácnosti manželky, však neboli súdom prvej inštancie pri zisťovaní príjmov rodičov

zohľadnené, keďže v odôvodnení rozhodnutia sa o nich súd prvej inštancie nezmieňuje. Po započítaní
aj týchto príjmov sú mesačné príjmy manželky vyššie ako jeho. Poukázal aj na vyjadrenie kolízneho
opatrovníka, že výživné je potrebné určiť v prípade nepomeru príjmov rodičov. V konaní však takýto
nepomer zistený nebol. Taktiež nebolo zistené, že by potencionalita jeho dosahovaného príjmu bola
vyššia, ako u manželky. Keďže manželka má vysokoškolské vzdelanie, zatiaľ čo on len stredoškolské.

Konštatoval, že súd prvej inštancie za hlavný dôvod na určenie jeho povinnosti prispievať na výživu ich
maloletých detí považoval vyššie náklady manželky na bývanie. Podľa záverov súdu sú jeho náklady
na bývanie neporovnateľne nižšie, ako je to u manželky. S takýmto záverom nesúhlasí, pretože je
nesprávny. Manželka síce má podľa predloženej nájomnej zmluvy uhrádzať nájomné v sume 400 Eur
mesačne, avšak v tejto sume už sú zahrnuté všetky výdavky spojené s bývaním. On, ako spoluvlastník

rodinného domu, má síce menšie pravidelné výdavky (energie a voda v sume 202,50 Eur mesačne),
avšak ako spoluvlastník rodinného domu musí platiť za túto nehnuteľnosť daň a predovšetkým sa musí
podieľať aj na jeho údržbe, čo jeho náklady s bývaním zvyšuje. Pri zohľadnení týchto skutočností tak
jeho náklady spojené s bývaním nemožno považovať za neporovnateľne nižšie, ako k tomu nesprávne
dospel súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie tak nedostatočne zistil všetky príjmy manželky a zároveň

aj nesprávne vyhodnotil ich príjmové pomery a výdavky potrebné na zabezpečovanie ich nevyhnutných
potrieb. Rovnaká životná úroveň maloletých detí by bola u oboch rodičov zabezpečená aj bez toho,
aby mu súd určil povinnosť prispievať na ich výživu. Pretože príjmy manželky sú o niečo vyššie ako
jeho a zároveň sú ich výdavky porovnateľné, pričom sa o deti starajú striedavo, nebol dôvod na určeniepovinnosti prispievať na výživu maloletých detí matke. Navrhol, a by odvolací súd výrok IV. napadnutého
rozsudku zmenil tak, že výživné neurčuje.

4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že z odvolania nevyplývajú žiadne nové
skutočnosti ani právne významné argumenty, ktorými by sa súd prvej inštancie nezaoberal už v konaní
pred vyhlásením rozhodnutia. Zdôraznila, že manžel súhlasil s jej väčším rozsahom starostlivosti o
maloleté deti počas pracovných dní a teda súd prvej inštancie pri určení výšky výživného vzal správne
do úvahy skutočnosť, že ona trávi s maloletými deťmi viac času, ako on, a to počas párnych týždňov

každé popoludnie počas pracovných dní, s čím súvisia aj zvýšené výdavky na stravu maloletých detí,
pretože deti prichádzajú v čase olovrantu a odchádzajú v čase večere, takže je prirodzené, že ona im
zabezpečuje počas trávenia času s ňou aj stravu. Zdôraznila, že všetky jej príjmy súdu prvej inštancie
riadne preukázala a žiadny z nich nezamlčala. Priložila do spisu potvrdenie o príjme od zamestnávateľa,
zktoréhovyplýva,žedaňovýbonusnamaloletédetijezarátanýdomzdyvovýškecca680Eurmesačne.
Má teda za to, že súd prvej inštancie vzal pri rozhodovaní o výške výživného do úvahy jej kompletné

príjmové pomery, avšak podľa jej názoru správne zohľadnil okrem jej príjmov aj jej výdavky, porovnal
majetkové pomery a životnú úroveň rodičov, ktorá je nesporne vyššia na strane manžela. Poukázala
aj na to, že manžel bol od 1.5.2020 do 31.5.2020 zamestnaný v spoločnosti MS výťahy, s.r.o. a to v
hlavnom pracovnom pomere so mzdou cca 950 Eur mesačne netto, o čom predložil do spisu potvrdenie
o zamestnaní a mzdový list. Napriek tomu, že upozornila súd, že pokiaľ manžel zmenil zamestnanie a

začalpracovaťvobchodnejspoločnostiM.,s.r.o.zamesačnú mzducca700Eurnetto,tedanižšiumzdu,
vzdal sa bezdôvodne výhodnejšieho zamestnania a teda aj majetkového prospechu, pričom manžel do
súdneho spisu nedoručil dôkaz preukazujúci spôsob ukončenia pracovného pomeru so spoločnosti MS
výťahy, s.r.o. Manžel počas konania uviedol, že s uvedenou spoločnosťou ukončil pracovný pomer z
dôvodu, že bola v konkurzne, avšak táto skutočnosť sa ukázala byť nepravdivá, čo preukázala výpisom z

obchodného registra uvedenej spoločnosti. Uviedla, že v konaní riadne preukázala všetky svoje výdavky
a má za to, že súd prvej inštancie pri určení výšky výživného správne prihliadol na skutočnosť, že viac
ako polovicu svojho príjmu vynakladá na bývanie (400 Eur), pričom na bežné výdavky jej a maloletých
detí zostáva suma 330 Eur mesačne (už po zarátaní daňového bonusu a prídavkov na deti). Zároveň
poukázala na to, že manžel pri svojej účastníckej výpovedi dňa 3.8.2020 uviedol, že má výdavky na

bývanie cca 200 Eur mesačne, pričom na tomto pojednávaní zároveň uviedol, že v tejto sume sú
zahrnuté už aj náklady na chatu. Iné výdavky v súvislosti s bývaním v súdnom konaní neuviedol. Na
základe uvedeného považuje za správne, že súd prvej inštancie prihliadol na nepomer vo výdavkoch
jej a manžela, kde pri takmer rovnakom príjme oboch rodičov predstavuje výdavok matky na bývanie
sumu 400 Eur mesačne a výdavok manžela na bývanie (rodinný dom a chatu) 200 Eur mesačne.

Zdôraznila, že z porovnania životných úrovní jej a manžela je zrejmé, že síce jej príjmy a manžela sú
takmer rovnaké, avšak ona má vyššie mesačné výdavky a manžel má výrazne lepšie majetkové pomery
ako ona. Súčasne poukázala, že z komunikácie medzi ňou a manželom, ktorú založila do súdneho
spisu je zrejmé, že v manželových možnostiach a schopnostiach je prispievať na výživu maloletých detí
aj sumou po 50 Eur mesačne na každé z detí, pretože manžel súhlasil s uhrádzaním sumy 100 Eur

mesačne na maloleté deti, avšak výplatu tejto sumy podmieňoval tvorbou úspor pre maloleté deti. Pre
úplnosť uviedla, že z výživného sa najprv uspokojujú bežné potreby maloletých, potom nepravidelné a
až keď sú pokryté aj tieto, je možné uvažovať nad tvorbou úspor. V prípade mal. M. a mal. Y. však budú
výživným pokryté len bežné (pravidelné) potreby. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

5. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu manželky uviedol, že manželka vo vyjadrení zdôrazňuje, že
potencionalita jeho príjmu je vyššia ako v súčasnosti zarába. Poukázala pritom na jeho predchádzajúce
zamestnanie v spoločnosti MS výťahy, s.r.o., ktoré však trvalo len jeden mesiac a následne bolo,
pre finančné problémy jeho zamestnávateľa, ukončené. Podľa vyjadrenia manželky sa mal vzdať

výhodnejšieho zamestnania. Zdôraznil, že aj keď do dnešného dňa nebol na majetok jeho bývalého
zamestnávateľa vyhlásený konkurz, veľké finančné problémy tohto subjektu sú nepopierateľné, čo ako
jeho vtedajší zamestnanec vnímal ako úpadok spoločnosti. O týchto problémoch svedčia aj splatné
pohľadávky štátu a poisťovní vo výške viac ako 400.000 Eur, ktoré doposiaľ neboli jeho bývalým
zamestnávateľom uhradené. Pri potencionalite príjmu manželka vôbec nebrala do úvahy to, že práve u

nej je potencionalita jej príjmu podstatne vyššia, ako príjem, ktorý v súčasnosti dosahuje. Má ukončené
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, pričom jej príjem je len o 125 Eur vyšší, ako minimálna
mzda, aj keď pracovné príležitosti na uplatnenie sa zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním sú
v Košiciach dostatočné. Ak bez zjavného dôvodu zotrváva v práci, ktorá nezodpovedá jej vzdelaniu,pričom dosahuje oveľa nižší príjem, ako dosahujú osoby s vysokoškolským vzdelaním, možno hovoriť
o tom, že sa bez zjavného dôvodu vzdáva výhodnejšieho zamestnania a vyššieho príjmu, ako by mohla
dosahovať. Zdôraznil, že ani v prípade majetkových pomerov nemožno hovoriť o takej nerovnováhe,

ktorá by zakladala dôvod na platenie výživného pri určení striedavej starostlivosti. Aj keď z rozpisu jeho
majetku sa môže zdať, že jeho majetkové pomery sú nadštandardné, v skutočnosti je len podielovým
spoluvlastníkom 1/4 rodinného domu, v ktorom býva, 1/3 pozemku pod rodinným domom a 1/3 chaty
v katastrálnom území Poproč. Ani jedna z týchto nehnuteľností mu nedokáže generovať dodatočný
príjem a rovnako ani jednu z týchto nehnuteľností nedokáže sám speňažiť, pretože nie je ich výlučným

vlastníkom. Trvá aj na tom, že jeho životná úroveň a životná úroveň manželky sú porovnateľné. Trval
na podanom odvolaní v celom rozsahu.

6. Manželka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela uviedla, že je nesporné, že manžel si dokázal nájsť
zamestnanie, kde zarábal cca 950 Eur mesačne netto. Tým preukázal svoj potenciál reálne dosahovať
čistú mzdu minimálne ako u zamestnávateľa MS výťahy, s.r.o. Poukázala na to, že manžel doteraz

nepreukázal spôsob ukončenia pracovného pomeru s uvedenou spoločnosťou. K manželom tvrdenej
potencionalite jej príjmu uviedla, že prácu u svojho zamestnávateľa vykonáva za mzdu, ktorú súdu
presvedčivo preukázala. Podotkla, že jej momentálne zamestnanie je prispôsobené v prvom rade
potrebám maloletých detí, v zamestnaní má pracovnú dobu od 6:30 hod. do 14:30 hod., pričom každý
deň po práci sa venuje maloletým deťom, a to či v týždni, kedy sú maloleté deti zverené do jej osobnej

starostlivosti ale aj v týždni, kedy sú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti manžela, a to počas
pracovných dní od 15:00 hod. do 18:00 hod. Vykonáva prácu pre zamestnávateľa najmä z dôvodu,
že sa každý deň po práci môže plnohodnotne venovať spoločným maloletým deťom, s ktorými sa
pripravuje do školy, s čím manžel súhlasil. Má za to, že súdu hodnoverne preukázala, že majetkové
pomery manžela sú lepšie, ako jej majetkové pomery. Zároveň poukázala na ust. § 62 ods. 2 Zákona

o rodine, v zmysle ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Ajkeďmanželtvrdí,žejelenpodielovýmspoluvlastníkomjednotlivých
nehnuteľností, ktoré vlastí, všetky nehnuteľnosti nerušene celoročne užíva samostatne bez akýchkoľvek
zásahov ďalších podielových spoluvlastníkov. Aj to svedčí o tom, že životná úroveň manžela je nesporne
vyššia, ako jej životná úroveň, pričom ona žije v jeden a pol izbovom prenajatom byte, za ktorý uhrádza

nájomné 400 Eur mesačne. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

7. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

8. Výrok napadnutého rozsudku I. o rozvode manželstva, výrok II. o zverení maloletých detí do striedavej

osobnej starostlivosti rodičov, výrok III. o zastupovaní a spravovaní majetku mal. detí a výrok V. o
náhrade trov konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom
preskúmania v odvolacom konaní (§ 367 ods. 2 CSP).

9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného na
čas po rozvode spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66

CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čovyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v
napadnutých výrokoch presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

14. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich
sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom vyplýva, že kritériami určovania
rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery
rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného preto treba vychádzať predovšetkým z toho,
aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb detí, pričom medzi tieto

potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na
bývanie,akoajpotrebysúvisiacesrozširovanímaprehlbovanímvzdelaniadetí,rozvojomichzáujmovna
budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje
život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým
od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má
výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené

potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ
nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančnej
náročnosti, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú
nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné
osobitne dokazovať. Dokazovať treba len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú

z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný
prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných rodičov
dieťaťa súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada
aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Žiadny účinný zákon v SR však nezakotvuje povinnosť
rodičov pracovať. Preto je potrebné zisťovať potencionálnu životnú úroveň rodiča, ktorá je limitovaná

okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb.
Pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov
povinného rodiča. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovne svojich rodičov a pokiaľ životná
úroveňjednéhoznichpredstavujevyššíživotnýštandard,možnoočakávať,žerovnakýštandardumožní
svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičov, ktorý nežijú spolu, má

mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.

15. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné
zodpovedázákonnýmkritériámurčovaniarozsahuvýživnéhosprihliadnutímnapríjmyrodičovasprávne
prihliadal a zohľadňoval ich náklady na živobytie. K odvolacím námietkam manžela poznamenáva, že

tieto sú totožné s jeho obranou pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa konajúci súd v napadnutom
rozsudku vysporiadal a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti
majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného. Odvolací súd poukazuje na to, že pri
rozhodovaní o určení výživného sa použijú zásady uvedené v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o
rodine, z ktorých vyplýva, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. V tomto prípade je nepochybné, že aj napriek dohodnutej a súdom určenej striedavej
osobnej starostlivosti rodičov je starostlivosť manželky väčšia o 30 hodín mesačne ako starostlivosť
manžela. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manžela týkajúcich sa hodnotenia jeho a manželkiných

príjmov a nevyhnutných výdavkov je potrebné povedať, že súd prvej inštancie správne vychádzal z
preukázaného skutočného stavu zisteného z výpovedí účastníkov a z predložených listinných dôkazov,
pričom zistil, že ich priemerný čistý mesačný príjem je približne rovnaký, vrátane daňového bonusu
poberaného manželkou. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že rodinné prídavky sú sociálnou dávkou
určenou deťom a teda nemožno ich zahrnúť do príjmu manželky, ako to v odvolaní navrhol manžel.

Odvolací súd po posúdení nevyhnutných výdavkov manželov mal za to, že súd prvej inštancie správne
vyhodnotil dokazovanie, keď konštatoval, že výdavok manželky na bývanie v sume 400 Eur mesačne
je nepochybne vyšší ako výdavok manžela, ktorý sám uviedol, že mesačne platí na bývanie (dom +
chata) cca 202,50 Eur mesačne, pritom sa odmietol vyjadriť, akým spôsobom mu pri nutných výdavkoch
pomáhajú súrodenci a mama.

16. Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ manžel namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu
veci odvolací súd zdôrazňuje, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky
účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávaťje výlučne na súde aj s poukazom na čl. 10 ods. 1, 2 Základných princípov CMP z ktorého vyplýva,
že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej

inštancie mal dostatok podkladov na zistenie skutočného stavu veci vo vzťahu k predmetu konania.
V tomto smere odvolací súd uvádza, že ani v mimosporovom konaní nie je povinnosť súdu zisťovať
skutočný stav veci bezhraničná. Procesný postup súdu smerujúci k zisťovaniu skutočného stavu veci
nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania ako aj subjektov zúčastnených na konaní,
preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností účastníkov konania -

povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti. Zisťovaniu skutočného stavu
veci preto zodpovedá zistenie takých skutočností, ktoré z hľadiska právnej normy smerujú k potvrdeniu
oprávnenosti uplatneného nároku.

17. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené
a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, ako aj skutočnosti, že je

v možnostiach a schopnostiach manžela prispievať na výživu maloletých v rozsahu súdom určeného
výživného, keď sám manželke navrhol, že je ochotný prispievať na tvorbu úspor detí sumou spolu
100 Eur mesačne. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu
konania dospel k záveru, že výživné určené súdom prvej inštancie zodpovedá ich potrebám a je v súlade
s princípom preferujúcim najlepší záujem maloletých detí.

18. Odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno
považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvahy súdu prvej inštancie vychádzajú
zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery zjavne nie sú svojvoľné,

neudržateľnéaneboliprijatévzrejmomomylekonajúcehosúdu,ktorýbypoprelzmyselapodstatupráva
na spravodlivý proces. Odvolací súd konštatuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia.

19. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol a manžel ani v štádiu odvolacieho
konania neoznačili také dôkazy, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, odvolací súd podľa §
387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom ako vecne správny
potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.

20. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

21. Odvolací súd zistil, že v záhlaví napadnutého rozsudku je napísané, že mal. Y. je narodená

17.9.20136. V skutočnosti sa narodila dňa 17.9.2013, čiže ide o chybu v písaní, keď v roku jej narodenia
bola naviac dopísaná číslica 6. Odvolací súd túto chybu v písaní opravil.

22. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).