Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 9, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/26/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120011352

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120011352.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,
MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa
10.11.2021, v trestnej veci obžalovaného P. G., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, o

odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.09.2021, sp. zn. 6T/48/2020,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obž. P. G., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., A. č. XX, bez prihlásenia Z., K S. J.. X, t.č. v V. Z.

j e v i n n ý , ž e

- dňa 25.11.2019, v presne nezistenom čase medzi 23.00 hod. a 24.00 hod., na ulici Rumanovej v
Prešove, pristúpil k poškodenému I. O'neill T. tak, že stál pri ňom na dosah ruky, ukázal mu rukou gesto
označujúce peniaze a dlaňou ruky ho sácal nízkou intenzitou, následkom čoho sa poškodený na základe
predchádzajúcej negatívnej skúsenosti bál, že ho zbije, ak mu nedá peniaze a hodnotné veci, preto mu
dal hotovosť vo výške 40,- EUR ako aj mobilný telefón zn. iPhone 8, IMEI: 356700081193125, čím takto
svojím konaním spôsobil pošk. I. O'neill T. celkovú škodu vo výške 390,- EUR, pričom za takýto čin bol

odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 14.08.2019, sp. zn. 41T/38/2019

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal na veci, ktorú mal
iný pri sebe, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, d/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 37 písm. h/, m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, v
spojení s § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody na 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona ruší výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného
súdu Prešov zo dňa 13.03.2020, sp. zn. 1T/25/2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného I. O'neill T., nar. XX.XX.XXXX v X., U. Q., trvale bytom
XXXX S. road, X., XXX XX U., Q., s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduPrešovzodňa13.09.2021,sp.zn.6T/48/2020bolobžalovanýP.G.uznaný

za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 25.11.2019, v presne nezistenom čase medzi 23.00 hod. a 24.00 hod., na ulici Rumanovej v
Prešove, išiel za osobou I. O'neill T. a keď ho dobehol na chodníku oproti rodinnému domu na adrese X.
7, Z., pristúpil k nemu tak, že stál pri ňom na dosah ruky a ukázal mu rukou gesto označujúce peniaze

a potom ho niekoľkokrát dlaňou ruky sácal, následkom čoho sa poškodený bál, že ho zbije, ak mu nedá
peniaze, pričom poškodený mu dal hotovosť vo výške teda 40,- EUR, mobilný telefón zn. iPhone 8,
IMEI: 356700081193125, čím takto svojím konaním spôsobil pošk. I. O'neill T. celkovú škodu vo výške
390,- EUR.

Za uvedený skutok mu bol podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, pri
neexistencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písm.h/,m/Tr.zákonaa42ods.1Tr.zákonauloženýsúhrnnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní5(päť)rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho súd zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa§42ods.2Tr.zákonazrušilvýrokotresteuloženýmutrestnýmrozkazomOkresnéhosúduPrešov
zo dňa 13.03.2020, sp. zn. 1T/25/2020, právoplatný dňa 12.06.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného I. O'neill T. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný
proces.

Proti tomuto rozsudku, riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa
prostredníctvom obhajkyne elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom
dňa 18.10.2021. Namietal, že lúpeže sa dopustí ten kto proti inému použije násilie alebo hrozbu
bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Pri predmetnom skutku bol poškodený I.

O'neill T. a svedok A. I.. S. I. vo svojej výpovedi na otázku vyšetrovateľa či hrozil D. tomu chlapcovi
násilím, alebo použil nejaké násilie, odpovedal nehrozil mu iba ho potom drgol. Svedok A. I. zároveň na
otázku, či došlo k nejakému fyzickému násiliu alebo hrozbe nejakého násilia zo strany Kala alebo jeho
uviedol, že nič také nevnímal, ale čo mu vravel po anglicky to nevie. Z. I. O'neill T. v zmysle zápisnice
o trestnom oznámení uviedol, že ho dobehli traja muži, ktorým nerozumel čo mu rozprávali, jeden z

nich ho drgol, avšak bolo to jemné. Na otázku vyšetrovateľa, prečo vydal peniaze a mobil uviedol,
že sa bál, že ho zabijú lebo v minulosti ho v USA prepadol jeden muž s nožom a chcel peniaze. On
si teraz myslel, že ak nedá peniaze a iné veci čo má, tak ho zabijú. Z uvedeného je zrejmé, že ani
svedok A. I., ani poškodený neuviedli, že by malo byť použité násilie alebo hrozba násilia v úmysle
zmocniť sa cudzej veci. Sám poškodený uviedol, že veci vydal na základe skúseností z minulosti z

USA a nie na základe jeho konania. Na základe toho, že poškodený uvádza, že ho drgol len slabo a
svoje veci vydal z obavy prameniacej z jeho minulosti má za to, že nemôže ísť o naplnenie skutkovej
podstaty trestného činu lúpeže, nakoľko nebolo použité násilie ani hrozba násilia. Zároveň má za to,
že jediným dôkazom svedčiacim v jeho neprospech je výpoveď poškodeného, nakoľko, ako z výpovedí
vyplýva, svedok I. opakovane uviedol, že nepoužil ani násilie, ani jeho hrozbu. Poškodený uviedol, že ho

dobehli traja muži, avšak z vykonaného dokazovania takáto informácia nevyplýva. Rovnako poškodenýneuvádza, že sa so svedkom I. stretol predtým ako malo dôjsť k spáchaniu skutku, o čom svedčia
kamerové záznamy, ktorými disponoval vyšetrovateľ a teda je viacero rozporov medzi výpoveďou
poškodeného, svedka I. jeho výpoveďou. Jediným rozhodujúcim dôkazom je výsluch poškodeného,

ktorým je I. O'neill T.. Ak je výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej
miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred
súdom oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia a tak zachovať
právoobvinenéhonaobhajobu.Nazákladeuvedenéhonavrhovalvypočutiesvedkapoškodenéhoavšak
jeho návrhu nebolo vyhovené. Má za to, že nevypočutím svedka poškodeného po vznesení obvinenia

došlo k nečinnosti vyšetrovateľa a nevykonania úkonov trestného konania bezodkladne, nakoľko tento
sa zdržiaval na území Slovenskej republiky ešte takmer 2 týždne po vznesení obvinenia a takýto
postup policajta mu nemôže byť na ťarchu. Nesúhlasil s prečítaním výpovede svedka poškodeného
I. O'neill T., ktorú uskutočnil pred vznesením obvinenia. Napriek uvedenému, že to včas oznámil a
nikdy ani dodatočne súhlas s prečítaním zápisnice nedal, súd na pojednávaní dňa 26.07.2021 túto
zápisnicu prečítal. Súd uviedol v rozsudku, že vykonal dokazovanie prečítaním výpovede poškodeného

s odkazom na ustanovenie § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. poriadku, podľa ktorého zápisnica o výpovedi
spoluobžalovaného alebo svedka sa môže prečítať aj vtedy, ak tento výsluch bol vykonaný zákonom
zodpovedajúcim spôsobom a takáto osoba sa, okrem iného, pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo na
neznámom mieste stáva nedosiahnuteľnou, avšak iba v prípade, ak ide o výpoveď svedka, u ktorého
bolo v čase jeho výpovede v prípravnom konaní, ktorá sa má prečítať, dôvodný predpoklad, že na

hlavnom pojednávaní ho nebude možné vypočuť, inak možno jeho výpoveď prečítať len vtedy, ak bol
o úkone riadne upovedomený obvinený, ak má obhajcu tak jeho obhajca. Súd v rozsudku uvádza,
že je usvedčovaný aj výpoveďou svedka A. I., ktorý si na hlavnom pojednávaní na všetky rozhodné
okolnosti nespomínal, čo súd bez akéhokoľvek dôkazu vyhodnotil ako zrejmú snahu napomôcť mu,
pričom opätovne podotýka, že svedok I. vypovedal trikrát. Výpoveď svedka I. podľa súdu korešponduje

s výpoveďou poškodeného, avšak svedok I. dvakrát v prípravnom konaní uviedol, že nepoužil násilie ani
hrozbu násilia. To, že svedok X. G. vypovedal, že mu mobil predal nijako nepotvrdzuje sa mal dopustiť
trestného činu lúpeže. Nepopiera, že poškodenému mobil zobral ale nepoužil pri tom násilie ani jeho
hrozbu. Postup súdu pri ukladaní trestu pri priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona,
v spojení s § 42 ods. 1 Tr. zákona, je v rozpore so zákonom, nakoľko sa jedná o porušenie zásady ne

bis in idem, čo okrem iného vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 03.12.2014, sp. zn.
1To/122/2014. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd pri ukladaní trestu porušil zásadu ne bis in
idem na základe čoho súdom uložený trest je nezákonný. Súd v zmysle rozsudku zrušil výrok o treste
uložený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.03.2020, sp. zn 1T/25/2020, právoplatný
dňa 12.06.2020, avšak neoboznámil spis, ani tento trestný rozkaz. Na základe uvedeného, nakoľko v

konaní neboli vykonané dôkazy preukazujúce, že sa dopustil trestného činu lúpeže, je presvedčený,
že jeho konaním neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže, a teda súd mal
postupovať podľa zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného a preto navrhol, aby krajský súd
napadnutý rozsudok zrušil a oslobodil ho spod obžaloby. V prípade, ak bude mať krajský súd za to,
že sa dopustil spáchania trestného činu dovoľuje súdu navrhnúť, aby vzhľadom na fakt, že v celom

rozsahu vykonal trest uložený trestným rozkazom sp. zn. 1T/25/2020, ako aj, že bol vo väzbe viac ako
12 mesiacov, mu upustil od uloženia súhrnného trestu.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ

podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že obžalovaný je usvedčený najmä

výpoveďou poškodeného, ktorý popísal priebeh a okolnosti skutku keď súhrnne z jeho výpovede
vyplynulo, že v strachu po tom čo k nemu obžalovaný pristúpil ešte v spoločnosti minimálne ďalšieho
Róma, ktorý predtým za ním aj bežali, aby ho dobehli a ukázal mu gesto označujúce peniaze, tak
v strachu pred bitkou, keďže došlo aj ku kontaktu sácaním, obžalovanému vydal peniaze aj mobil,
ktorý následne obžalovaný predal. Uvedené korešponduje s výpoveďou svedka X. G., ktorý vo svojej

výpovedi túto skutočnosť potvrdil, nakoľko predmetný mobil obžalovaný predal práve jemu a ten
ho vydal polícii. Obžalovaný je usvedčovaný aj výpoveďou svedka A. I., ktorý si síce na hlavnom
pojednávaní nespomínal na všetky rozhodné okolnosti, čo súd vyhodnotil ako zrejmú snahu pomôcť
obžalovanému, no správanie obžalovaného a samotný priebeh skutku popísal najmä prípravnomkonaní, čo korešponduje aj s výpoveďou poškodeného v rozhodujúcich skutočnostiach. Aj napriek
rozporom vo výpovedi poškodeného a svedka I. v počte osôb, ktoré pristúpili k poškodenému, súd
prihliadal na charakter samotnej trestnej činnosti kladenej za vinu obžalovanému a nevyhodnotil to ako

skutočnosť, ktorá by podstatným spôsobom znižovala dôveryhodnosť výpovede poškodeného, nakoľko
z dokazovania je zrejmé, že minimálne dve osoby sledovali poškodeného, čo potom súhrnne zodpovedá
zistenému skutkovému stavu. Súd neuveril obhajobe obžalovaného, že si chcel len požičať telefón, aby
si zavolal taxík, vzhľadom na verziu vysvetlenia, že nevie prečo mu telefón nevrátil a jeho následné
tvrdenie, že kričal za poškodeným, aby si zobral svoj telefón a tento utiekol, je nelogické, vzhľadom

na to, že poškodený mal bojovať s obžalovaným, aby mu telefón vrátil. V neprospech obžalovaného
vyplýva aj skutočnosť, že svedok I. nevedel vysvetliť prečo povedal policajtom, že poškodený sa snažil
zobrať mobil obžalovanému.
Po preskúmaní odvolania obžalovaného, týmto odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu
predloženého spisu, odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov vo vzťahu ku skutku,
ktorý bol posúdený súdom prvého stupňa ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona. Vo vzťahu k

tomuto skutku boli vykonané dôkazy pred súdom prvého stupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na
zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených
dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje krajský súd za správne a s nimi sa stotožnil
a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri

ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu
neopakovania tých istých okolností a skutočností v celom rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako
konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané
v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi
vysporiadal v celom rozsahu a to s prihliadnutím aj na návrhy a námietky procesných strán. Výsledky

vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok, tak priamych
ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný
P. G. spáchal skutok, ktorý je mu obžalobou kladený za vinu. Úplnosť vykonaného dokazovania vytvorila
vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v hodnotení dôkazov v
zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku na vytvorenie záveru o tom, či k spáchaniu skutku

došlo a ak áno, ako a k akému. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vo vzťahu k tomu či
došlo k spáchaniu skutku a či ho spáchal obžalovaný zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov
neodporuje základným princípom logického myslenia.

V súlade s uvedeným je možné, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovaného ustáliť na

základe výpovede svedka poškodeného I. O'neill T., ktorý popísal ako cestou domov na ulicu K., kde
mal prenajatý byt, si všimol troch mužov ako idú za ním, preto zrýchlil chôdzu, potom začal bežať, ale
títo ho dobehli, obkľúčili, pričom jeden z nich mu ukázal gesto peniaze a jemne ho drgal, ale nespadol,
preto mu dal peniaze a mobil, niečo mu rozprávali, ale on ich nerozumel. Okrem toho sácania nedošlo
k žiadnemu inému násiliu.

Uvedené korešponduje s výpoveďou svedka I., ktorý uviedol, že išli za chlapcom, ktorý rozprával po
anglicky a ktorý sedel pri záhrade, P. G. s ním rozprával, ten chlapec mu dal peniaze a potom si dal
mobil na koleno alebo na zem, G. ho zobral a odišiel. Bitka tam nebola ani mu nikto bitkou nehrozil.
Rozprávali sa po anglicky aj keď nerozumel, že čo.

Uvedené výpovede čiastočne potvrdzuje aj výpoveď svedka X. G., ktorý potvrdil, že bratranec jeho zaťa,
Kalo, čo je prezývka obžalovaného P. G., prišiel za ním a ponúkol mu na predaj mobil iPhone 8 typ za
20,- Eur, ktorý kúpil za 10,- Eur, lebo bol zablokovaný. Následne dostal podozrenie, že ho kúpil lacno
a preto ho vydal na preverenie polícii.

Obžalovaný v podstate spáchanie skutku nepoprel, keď priznal, že poškodenému zobral peniaze aj
mobil, avšak vylúčil, aby k jeho konaniu malo dôjsť násilím.

Na základe uvedeného aj krajský súd má za to, že skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný a tento
je trestným činom, avšak na rozdiel od súdu prvého stupňa uvedený skutok posúdil ako trestný čin

krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, d/, ods. 2 Tr. zákona. Krajský súd vo vzťahu k zmene právnej
kvalifikácie žalovaného skutku poukazuje najmä na skutočnosť, že tak obžalovaný, ako aj svedok I.
popreli, aby k vydaniu veci a to finančných prostriedkov a mobilného telefónu poškodeným došlo násilím,
pričom poškodený I. O'neill T. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný ho malslabo dlaňou ruky sácať, ale on nespadol a k tomu malo dôjsť po tom čo mu mal ukázať obžalovaný
gestom ruky, že chce od neho peniaze. Naproti tomu poškodený vo svojej výpovedi v zápisnici o
trestnom oznámení uviedol, že obžalovaný mu gestom ruky ukázal gesto označujúce peniaze, ktoré

mu dal a okrem toho mu dal aj svoj mobil iPhone, niečo mu rozprával a on nerozumel, pričom jeden
z nich ho drgal, ale bolo to jemné a na základe toho nespadol. Z výpovede svedka poškdoeného je
zrejmé, že tento finančné prostriedky a mobilný telefón obžalovanému vydal z dôvodu predchádzajúcej
negatívnej skúsenosti s lúpežným prepadnutím v USA, keďže si myslel, že ak im nedá peniaze a
iné veci čo má, tak ho zbijú. Je potrebné zároveň poukázať aj na skutočnosť, že poškodený bol

vypočutý iba pri zápisnici o podaní trestného oznámenia a následne pred vznesením obvinenia, pričom
z jeho výpovede jednoznačne nevyplýva v ktorom časovom úseku inkriminovaného skutku malo dôjsť
k sácaniu zo strany obžalovaného. V danom prípade práve pochybnosť o skutočnosti kedy malo dôjsť
k sácaniu zo strany obžalovaného a skutočnosť, že poškodený peniaze a mobilný telefón vydal na
základejehonegatívnejpredchádzajúcejskúsenostizUSA,boladôvodomnazmenuprávnejkvalifikácie
žalovaného skutku. Keďže poškodený nebol vypočutý po vznesení obvinenia a následne ani na hlavnom

pojednávaní, nebolo možné nejasnosti a rozpory v jeho tvrdeniach odstrániť tak, aby nevznikli dôvodné
pochybnosti. Z uvedených dôvodov, s poukazom na zásadu in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v
prospech obžalovaného, ako na jednu zo základných zásad trestného konania, mal krajský súd za to,
že obžalovaného je potrebné uznať za vinného z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/,
d/, ods. 2 Tr. zákona.

Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že súhrn priamych a nepriamych dôkazov jednoznačne
preukazuje vinu obžalovaného P. G. tak, ako to konštatoval krajský súd vo výroku svojho rozsudku a tvorí
logický a ničím nenarušovaný celok navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú
všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného.

Z uvedených dôvodov odvolací súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. a/, d/ ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný tým, že si prisvojil cudziu vec tým,
že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe, hoci bol za
taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený, naplnil po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke
skutkovú podstatu uvedeného prečinu.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery odvolací súd hodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň prihliadal
aj na osobu obžalovaného. Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ 15-
krát súdne trestaný, z toho v 13 prípadoch ide o rozhodnutie cudzozemských súdov, v danom prípade
súdov Veľkej Británie, pričom vzhľadom na dátum spáchania žalovaného skutku, dňa 25.11.2019, je

možné konštatovať, že s poukazom na § 7 písm. b/, ods. 2 Tr. zákona v danom čase išlo o odsúdenia
súdom iného členského štátu Európskej únie. Rozsudkom zo dňa 14.08.2019, sp. zn. 41T/38/2019 bol
obžalovaný uznaným za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, g/ Tr. zákona, za
čo mu bol uložený trest odňatia slobody 8 mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, ktorý vykonal dňa 05.09.2019, čo zakladá pojmový znak skutkovej podstaty trestného činu,

že obžalovaný bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený. Vzhľadom na uvedené
odvolací súd mal za to, že na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, s poukazom na individuálnu, ako aj generálnu prevenciu,
bude potrebné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody v strede zvýšenej

trestnej sadzby. Odvolací súd u obžalovaného konštatoval dve priťažujúce okolnosti a to podľa § 37
písm. h/ Tr. zákona, že spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, že bol už za
trestný čin odsúdený. Z uvedeného dôvodu mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
28 mesiacov, pre ktorého výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol už vo výkone

trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Vzhľadom na skutočnosť, že
obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci
rozsudok (v danom prípade trestný rozkaz), za jeho iný trestný čin (v konkrétnom prípade prečin podľa §
219 ods. 1 Tr. zákona), súd obžalovanému uložil súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona vo vzťahu k
odsúdeniu Okresného súdu Prešov zo dňa 13.03.2020 sp. zn 1T/25/2020, pričom zároveň z uvedeného

dôvodu zrušil výrok o treste uvedeného trestného rozkazu, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na uvedený
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.Vzhľadom na to, že poškodený I. O'neill T. si nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas, súd ho s
nárokom na náhradu škody podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal na civilný proces.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na nemožnosť použitia ustanovenia § 37
písm. h/ Tr. zákona v prípade ukladania trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona je potrebné konštatovať, že
uvedené platí len v prípade ukladania úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, teda ak súd ukladá
úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je
zločinom, čo sa analogicky vzťahuje aj na ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona.

Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zmene právnej kvalifikácie žalovaného skutku zo zločinu lúpeže na
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, d/, ods. 2 Tr. zákona, nebolo použité ustanovenie § 41 ods. 2
Tr. zákona, preto v danom prípade bolo potrebné obžalovanému ukladať trest aj za použitia priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona.
Vo vzťahu k námietke obhajoby, že prvostupňový súd zrušil výrok o treste uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Prešov zo dňa 13.03.2020, sp. zn. 1T/25/2020 bez toho, aby oboznámil uvedený spis,

prípadne aspoň trestný rozkaz, krajský súd udáva, že uvedené tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko zo
zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 02.06.2021, ako aj zo zvukovej nahrávky o tomto hlavnom
pojednávaní jednoznačne vyplýva, že uvedený spis a trestný rozkaz oboznámený bol.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.