Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Ondrej Samaš
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zrušujúce, Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/80/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3721010842
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3721010842.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. novembra 2021
prejednal odvolania K. S. - manželky obžalovaného, Q. A. - sestry obžalovaného, O. S. - matky
obžalovaného, K. I. - sestry obžalovaného a obžalovaného
N. S.,
nar. XX.X.XXXX v N. D., trvale bytom N., J. XXXX/XX, okres N. D., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon
väzby Ilava, na verejnom zasadnutí prítomného,
ktorépodaliprotirozsudkuOkresnéhosúduPovažskáBystrica,sp.zn.12T/52/2021zodňa6.septembra
2021 a jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o uloženom
treste odňatia slobody.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu
prvého stupňa podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. j), l), 38 ods. 2, 3, 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Tr. zák. per analógiam k trestu odňatia slobody na 2 (dva) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanému výkon uloženého
trestu podmienečne odkladá s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd ustanovuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku alebo inému výchovnému programu so zameraním na správne rodinné vzťahy medzi manželmi
a medzi rodičmi a deťmi.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť
sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný N. S. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože v presne nezistenom období približne od
júna XXXX do XX.XX.XXXX, v mieste ich spoločného bydliska v priestoroch bytu číslo XX, na adreseJ. 1643/17, N., týral svoju manželku K. S. C. a jej syna z predchádzajúceho vzťahu maloletého O.Š.,
narodeného v roku 2011, spôsobujúc im fyzické a psychické utrpenie tým, že
- denne manželke aj maloletému nevlastnému synovi pre banálne dôvody vulgárne nadával, napríklad,
keď manželka kúpila deťom oblečenie, keď nedala jedlo do chladničky, keď nebolo vyvetrané, alebo keď
syn okamžite nevykonal nejaký jeho príkaz,
- jeden až trikrát mesačne fyzicky napádal maloletého O.Š. tak, že keď ihneď nevykonal jeho príkaz,
udieral ho dlaňami po hlave, päsťami do ramena a stehien, pričom mu týmto nespôsobil zranenia, ktoré
by si vyžadovali lekárske ošetrenie,
- asi raz týždenne bezdôvodne alebo z banálneho dôvodu fyzicky napádal K. S. C. tak, že ju sácal, škrtil,
fackoval, udieral päsťou, čím jej opakovane spôsobil krvné podliatiny, škrabance, prípadne jej rozrazil
obočie a pri týchto fyzických útokoch sa jej vyhrážal zabitím alebo inou ujmou na zdraví, pričom K. S.
C., so zraneniami na lekárskom ošetrení až do dňa 14.03.2021 nikdy nebola,
- naposledy dňa 14.03.2021 asi o 20.00 h v priestoroch uvedeného bytu po tom, ako K. S. C. uložila deti
spať a povedala mu, aby odložil telefón a išiel sa vyspať, pretože vravel, že je unavený a následne vypla
wifi pripojenie na internet, vulgárne jej nadával, hovoril jej, aby zdochla a pri tomto ju rukami sotil na
chodbu, kde spadla na zem, následne si na ňu sadol a rukami ju škrtil na krku, pričom, keď sa bránila, tak
ju pustil, na čo odišiel do obývačky, odkiaľ ju naďalej vulgárne osočoval a vyhrážal sa, že ju aj deti zabije,
v dôsledku čoho K. S. C. vošla do kuchyne, kde vzala do rúk nôž a s nožom v rukách mu povedala, že
už takto nedokáže žiť, a že aj keby ho zabila, tak to nemá zmysel, po čom nôž odhodila na kuchynskú
linku, pričom obvinený na to reagoval takým spôsobom, že K. S. C. v priestoroch chodby asi dvakrát
udrel po hlave detskou plastovou hojdačkou, v dôsledku čoho jej z oblasti pravého obočia začala striekať
krv, po čom
ušla z priestorov bytu na spoločnú chodbu a keď obvinený chcel za ňou zatvoriť vchodové dvere, dala
medzidvereruky,abysatietonezabuchli,pretoževbytebolideti,aobvinenýjuopakovaneudreldverami
do prstov, čím jej spôsobil tržnú ranu v oblasti čela a pravého obočia a periokulárny hematóm vpravo,
čo si vyžiadalo jej lekárske ošetrenie s chirurgickým
zásahom a dobou liečenia asi 7 dní,
pričom počas celého tohto obdobia sa obžalovaný N. S. voči svojej manželke K. S. C. a mal. O.Š. správal
neprimerane agresívne, vyvolával u nich strach o život a zdravie, v dôsledku čoho prežívali sústavný
stres a ohrozoval ich psychické a fyzické zdravie, nakoľko takéto správanie obžalovaného N. S. bolo
dlhodobé a intenzívne.
Bol za to odsúdený podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., §§ 36 písm. j), l), 38 ods. 2, 3, 39 ods. 2 písm. d), ods.
4 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 2 roky, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote písomne
odvolania v prospech obžalovaného aj poškodená - manželka obžalovaného, jeho matka a dve sestry
(osoby so samostatným odvolacím právom).
Obžalovaný svoje odvolanie následne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca
poukázal na to, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o tom, že je vinným a že
ľutuje svoje konanie. Preto súd mal obžalovanému priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n)
Tr. zák., pretože napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Poukázal tiež na to, že manželka
obžalovanému odpustila, a preto chce využiť druhú šancu, ktorú mu dala. Preto je obhajca toho názoru,
že súd mal pri ukladaní trestu použiť aj mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Obhajca
navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa s tým, aby obžalovanému bol podľa §§ 36 písm. j), l), n),
38 ods. 3, 39 ods. 1, 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. uložený podmienečný trest odňatia slobody.
Poškodená - manželka obžalovaného uviedla, že má s manželom dve maloleté deti (5 rokov a 2 roky),
splácajú spoločne hypotéku na byt, sama je na rodičovskej dovolenke, a preto finančne neutiahnenáklady na svoju rodinu. Verí, že obžalovaný svoj čin oľutoval a bol už dostatočne potrestaný. Navrhla
preto zmiernenie trestu a podmienečné prepustenie.
Matka a sestry obžalovaného vo svojich odvolaniach tiež poukázali najmä na potrebu finančného
zabezpečenia rodiny obžalovaného, pričom uložený nepodmienečný trest postihne aj rodinu
obžalovaného. Navrhli preto zmiernenie trestu obžalovanému.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Považská Bystrica sa písomne vyjadrila k podaným odvolaniam v
tom smere, že rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu zákonný a dôvodný. Poukázala najmä
na mimoriadne agresívne konanie obžalovaného, pričom u poškodených vyvolával sústavný stres a
ohrozovalichpsychickéafyzickézdravie.Kfinančnémuzabezpečeniupoškodenejprokurátorkauviedla,
žeobžalovanýužpredtýmneprispievalnachoddomácnostiazákladnépotravinynakupovalapoškodená
z výživného od bývalého manžela na syna O. Š. Finančná situácia poškodenej je pritom podľa názoru
prokurátorky irelevantná pre určenie druhu a výšky trestu obžalovanému. Navrhla odvolania podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach, zotrvali prítomné procesné strany na svojich písomných
návrhoch.Opatrovníkmaloletéhopoškodenéhouviedol,žerozsudokjesícesprávnyazákonný,súčasne
však poukázal na to, že sa má prihliadať aj na blízke osoby, ktoré by mali byť postihnuté.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolania nie sú dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba, pričom odvolací súd ani sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
K odvolaním napadnutému výroku o treste uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Predovšetkým
je potrebné uviesť, že určená výmera trestu odňatia slobody (mimoriadne znížená), ako aj výrok
o nepodmienečnosti výkonu tohto trestu v zásade zodpovedajú ustálenej súdnej praxi za konanie
obžalovaného v podobe „týrania“ svojej manželky a jej syna s iným otcom. V tomto smere inak správne
prokurátorka vo svojom vyjadrení poukázala na charakter, rozsah a dobu trvania takéhoto protiprávneho
konania obžalovaného, vrátane následkov na psychike najmä maloletého poškodeného. Súčasne je
však potrebné uviesť, že ukladaný trest sa nemá javiť len ako „odplata“ za spáchanú trestnú činnosť,
resp. aj ako jeho morálne odsúdenie bez toho, aby ukladaný nepodmienečný trest bol nevyhnutne
potrebný aj z pohľadu svojej výchovnej funkcie. Zvlášť u prvotrestanej osoby je potrebné pri rozhodovaní
o treste starostlivo zvažovať, či je nevyhnutne potrebné páchateľa trestnej činnosti „poslať do väzenia“
so všetkými aj negatívnymi dôsledkami z toho plynúcimi.
Tento názor senátu odvolacieho súdu platí najmä v prípadoch, kedy je prejednávaná trestná činnosť, za
ktorú zákonodarca stanovil takú výmeru trestu odňatia slobody (rozpätie trestnej sadzby), kde uloženie
trestu odňatia slobody nemusí byť obligatórne ako nepodmienečné.
Pre záver, že v tejto prejednávanej veci prichádza do úvahy uloženie trestu odňatia slobody s povolením
podmienečného odkladu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. svedčí najmä osoba obžalovaného, ktorý
v priebehu trestného stíhania spolupracoval pri objasňovaní trestnej činnosti, k tejto sa priznal a túto
oľutoval. Pre podporu takéhoto „správania“ obžalovaného v priebehu trestného stíhania svedčí aj obsah
odvolania poškodenej - jeho manželky, ktorá mu „odpustila“, v manželskom živote mu dala tzv. druhú
šancu a o poskytnutie takejto šance požiadala aj súd.
Súčasne senát odvolacieho súdu nemohol prehliadnuť, že obžalovaný už takmer polovicu uloženého
trestu odňatia slobody vykonal väzbou. Pritom ani výkonu väzby v konečnom dôsledku nemožno uprieť
prvky prevýchovy páchateľa trestnej činnosti aj keď primárne účel väzby v tomto prípade bol iný (tzv.
preventívna väzba).V prospech obžalovaného napokon svedčil aj možný dopad výkonu trestu odňatia slobody z pohľadu
negatívneho vplyvu na jeho rodinu - § 34 ods. 3 Tr. zák. Z odvolania manželky obžalovaného vyplýva,
že sa sama stará o tri maloleté deti. V tejto súvislosti sa senát odvolacieho súdu potom nestotožnil s
názoromprokurátorkyvtom,žefinančnásituáciarodinyobžalovanéhobymalabyťirelevantnázpohľadu
trestu ukladaného obžalovanému.
Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil výrok o treste v
rozsudku súdu prvého stupňa pre jeho neprimeranú prísnosť. Pri splnení podmienok § 322 ods. 3 Tr. por.
zároveň sám rozhodol rozsudkom o uložení trestu odňatia slobody s povolením jeho podmienečného
odkladu.
Výmeru trestu odňatia slobody odvolací súd určil rovnako ako súd prvého stupňa za použitia
mimoriadnehozníženiapodľa§39ods.2písm.d),ods.4Tr.zák.peranalogiam,ktorýpostupsúdprvého
stupňa aj dostatočne odôvodnil. V tejto súvislosti sa senát odvolacieho súdu ani nestotožnil s názorom
obhajcu o použití § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, pretože pre takéto rozhodnutie
nezistil zreteľahodné okolnosti prípadu. Obhajcovi neprisvedčil ani v tom, že je potrebné obžalovanému
priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. - napomáhanie pri objasňovaní trestnej
činnosti, pretože táto okolnosť bola už vyjadrená kvalitatívne vo vyššej miere použitím ustanovenia § 39
ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam.
Pre „sprísnenie“ povoleného podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody však odvolací
súd uložil obžalovanému podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. aj probačný dohľad spolu s uložením povinností
smerujúcich k tomu, aby si obžalovaný ďalej správnym spôsobom plnil svoje povinnosti v rodine
z pohľadu dodržiavania zdravých rodinných vzťahov medzi manželmi navzájom a medzi rodičmi a
deťmi. Určená dlhšia skúšobná doba vo výmere troch rokov sleduje dosiahnutie stavu, že „polepšenie“
obžalovaného nebude prechodné, resp. len krátkodobé.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.