Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Levice

Judgement was issued by JUDr. Miriam Pintová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9Csp/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119320725
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:6119320725.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02

Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, proti žalovanému: N., o zaplatenie 829,85 eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Miriam
Pintovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou dňa 3.2.2020 Okresnému súdu Banská Bystrica sa domáhal, aby
súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného žalobcovi zaplatiť sumu

829,85 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 829,85 eur od 22.5.2018 do zaplatenia a náhradu
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa
21.5.2018 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. ( ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 31.1.2011
Zmluvu č. XXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky.
Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 1071,43 eur, ktorá pozostávala
z istiny vo výške 829,85 eur, z riadneho úroku vo výške 117,15 eur, z úroku z omeškania vo výške

67,23 eur a poplatkov vo výške 57,20 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde
postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná
bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po
postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby nevykonal žiadne úhrady. Žalobca uviedol ďalej v žalobe,
že dlžná suma
9Csp/7/2020

predstavuje sumu vo výške 829,85 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 829,85
eur, zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 241,58 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške
0,00 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 117,15 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo
výške 67,23 eur a z neuhradených poplatkov vo výške 57,20 eur si v tomto konaní neuplatňuje.

2. Okresný súd Banská Bystrica dna 17.7.2019 pod sp.zn. 5Up/572/2019 vydal platobný rozkaz, ktorý sa
žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca tak na základe výzvy Okresného súdu Banská

Bystrica zo dňa 20.1.2020 navrhol podľa § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní,
pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok. Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú vec Okresnému súdu Levice ako
súdu miestne príslušnému dňa 3.2.2020.3. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s prílohami podľa § 116 ods. 2 CSP a zároveň ho v zmysle §
167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k žalobe vyjadril. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.6.2020,

na ktoré sa nedostavil právny zástupca žalobcu, neúčasť ospravedlnil. Na pojednávanie sa dostavil
žalovaný, ktorý uviedol, že o termíne pojednávania sa dozvedel náhodou, s tým, že dlhodobo býva
v obci S. kde mu je doručovaná aj pošta. Žalovanému súd doručil žalobu spolu s prílohami ako aj
podanie žalobcu doručené súdu dňa 10.6.2020 na vyjadrenie v lehote 10 dní. Súd vyzval žalobcu, aby
v zmysle § 150 ods. 2 CSP preukázal platné postúpenie bankovej pohľadávky v zmysle § 92 od. 8

Zákona o bankách, t.j. nech preukáže doručenie výzvy zo strany banky v zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia. Na pojednávanie nariadené na deň 13.7.2020 sa nedostavil právny zástupca žalobcu,
neúčasť ospravedlnil. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že k žalobe sa nevie vyjadriť a rozhodnutie
ponecháva na úvahu súdu.

4. Na základe vykonaného dokazovania, predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovný

skutkový a právny stav:

Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa
31.1.2011 Zmluvu o osobnom účte ( čl. 44) . Dňa 23.4.2007 uzavrel právny predchodca žalobcu a
žalovaný (čl. 260-261) Zmluvu o poskytovaní balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom

ktorej bolo zriadenie účtu bankou a poskytnutie povoleného prečerpania účtu po splnení podmienok
uvedených v Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných
úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom ( I. bod 4 Zmluvy), poskytovanie
bankových produktov v kombinácii balíka EXTRA uvedenie/zmena bežného účtu č. XXXXXXXXXX/
XXXX bankou pre majiteľa účtu, vydanie platobnej karty VISA Electron. Dňa 28.8.2007 bolo žalovanému

poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 10.000 Sk (čl. 263). Dňa 7.8.2008 bola zmenená výška
povoleného prečerpania na účte na sumu 25.000 Sk ( čl. 262). Dňa 21.5.2018 postúpil postupca na
žalobcu pohľadávku zo zmluvy vo výške 1071,43 eur (čl. 45), ktorá pozostávala z istiny vo výške
829,85 eur, z poplatkov vo výške 57,20 eur, riadneho úroku vo výške 117,15 eur, úroku z omeškania
zmluvnéhovovýške7,37euraúrokuzomeškaniazákonnéhovsume59,86eur.Podľalistinnéhodôkazu

( čl. 143-229) súčet debetných operácií na účte žalovaného predstavoval sumu 50503,58 eur, súčet
kreditných operácií na účte žalovaného predstavoval sumu 49492,01 eur. Z úhrad žalovaného bola na
istinu suma 47833,20 eur, na poplatky suma vo výške 639,26 eur, na riadny úrok suma vo výške 1012,52
eur a na úrok
9Csp/7/2020

z omeškania suma vo výške 7,02 eur. Ako vyplýva z prehľadu debetných a kreditných operácií na účte
žalovaného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti ku dňu 16.2.2017 rozdiel debetných a kreditných
operácií predstavuje sumu 1011,57 eur, ktorá predstavuje žalobcom uplatnenú neuhradenú istinu vo
výške 829,85 eur, poplatky vo výške 57,20 eur, riadny úrok vo výške 117,15 eur a úroky z omeškania

zmluvného vo výške 7,37 eur, ktoré si žalobca neuplatnil.

5. Výzvou zo dňa 23.1.2018 (čl. 55) oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že z dôvodu
omeškania so splácaním pohľadávky vyhlásila banka mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stala
splatnou v celom rozsahu. Zároveň šetrením oznámil, že výška uplatnenej a nezaplatenej pohľadávky

ku dňu 16.2.2017 predstavuje sumu 1011,57 eur a tiež žalovaného upozornil, že ak dlžnú sumu
neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Dňa 16.2.2017 (čl. 43) právny
predchodca žalobcu odstúpil od Zmluvy, na základe ktorej banka poskytla žalovanému a vedie účet :
SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to s účinnosťou ku dňu doručenia oznámenia a vyzvala
žalovaného výšku pohľadávky banky 1011,57 eur uhradiť do 7 dní odo dňa doručenia. Zo spisu i napriek

výzve súdu nebolo preukázané doručenie odstúpenia od zmluvy, ani doručenie výzvy zo dňa 23.1.2018
žalovanému.

6. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.01.2008), spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.8. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.

januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

9. Dňa 01.04.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva.

10. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy), ďalej len „ZoSÚ“, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

11. Podľa § 2, písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť

9Csp/7/2020

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa § 3, ods. 1 a 2 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom
aj predávajúci.4) Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

13. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

14. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom ku dňu 17.12.2018),
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo

zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky

presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.16. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

17. V konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným existoval
záväzkový vzťah podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá zmluva uzavretá medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným je súčasne zmluvou spotrebiteľskou a na žalovaného preto je
potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na daný právny vzťah je tak potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka), ako aj zákon č. 258/2001
9Csp/7/2020

Z.z. (Zmluva o poskytovaní balíka produktu a služieb zo dňa 23.4.2007) a Zák. č. 129/2010 Z.z.

( zmluva o osobnom účte zo dňa 31.1.2011).

18. V predmetnej veci sa súd v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu. Pasívnu
vecnú legitimáciu žalovaného žalobca náležite preukázal predloženými listinnými dôkazmi. Žalobca
svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval zo zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel

s veriteľom - bankou. V prípade bankových pohľadávok je však potrebné okrem ustanovenia §
524 Občianskeho zákonníka aplikovať aj ustanovenie lex specialis, t.j. ustanovenie § 92 ods. 8
zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalobcu tak zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu
uvedeného v tomto ustanovení a teda povinnosť preukázať, že právny predchodca žalobcu- banka
ako veriteľ pohľadávky, písomne vyzval žalovaného ako dlžníka na úhradu dlhu a tento bol napriek

výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní ( na ktoré skutočnosti bol
aj súdom vyzvaný), nakoľko len splnenie predpísaného postupu je tak predpokladom postúpenia
splatnej pohľadávky na tretí subjekt. Žalobca súdu predložil písomnú výzvu vypracovanú Slovenskou
sporiteľňou, a.s. adresovanú žalovanému, v rámci ktorého banka aj konštatovala, že z dôvodu
omeškania so splácaním pohľadávky banky, vyhlásila banka mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa

stala splatnou v celom rozsahu. Banka zároveň oznámila dlžníkovi, že výška splatenej a nezaplatenej
pohľadávky predstavuje ku dňu 16.2.2017 sumu 1011,57 eur a tiež ho upozornila, že v prípade, ak dlžnú
sumu neuhradí, je banka oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Žalobca však v konaní i napriek
výzve súdu nepreukázal, že jeho právny predchodca reálne túto listinu doručil. Samotná písomná výzva
sa totiž má dostať do dispozičnej sféry dlžníka, lebo ide o úkon, ktorého splnenie je predpokladom

ďalšieho právneho úkonu a to postúpenia pohľadávky bankou za predchádzajúceho splnenia ďalších
dvoch podmienok a síce, že ide o splatnú pohľadávku a dlžník je napriek písomnej výzve nepretržite
v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

19. Súd poukazuje v tomto smere aj na právny názor Krajského súdu v Trnave, ktorý vyslovil v rozsudku

vo veci sp. zn. 24Co/722/2015 a podľa ktorého pre vyslovenie postupiteľnosti pohľadávky banky z titulu
spotrebiteľského úveru je nevyhnutné dodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., pod
následkomneplatnostizmluvyopostúpenípohľadávkyvzmysle§39Občianskehozákonníkaprerozpor
so zákonom, konkrétne ustanovením § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zakazuje
postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky

voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok, keď s každou pohľadávkou
banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie
bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§91
a nasl. cit. zákona)., rozsudok NS SR sp.zn. 7Cdo /26/2017 zo dňa 28.3.2018, rozsudok NS SR sp. zn.
1Cdo /147/2017 zo dňa 24.4.2018.

20. Nakoľko žalobca nepreukázal reálne doručenie výzvy bankou žalovanému, nepreukázal začatie
plynutia trvania nepretržitého omeškania dlžníka banky dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Postúpenie
pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách
je tak potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a tento právny úkon je teda absolútne

neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka a to v časti postúpenia pohľadávky, s poukazom na § 41
Občianskeho zákonníka, na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada, t.j. aj bez námietky dlžníka. Keďže
postúpenie
9Csp/7/2020pohľadávky je neplatným právnym úkonom, súd má za to, že žalobca nie je veriteľom žalovaného a z
tohto dôvodu súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, ale
nakoľko žalovaný, ktorý bol v spore úspešný si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu vyplýva, že
mu ani žiadne trovy nevznikli, súd žalovanému ich náhradu proti žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa

jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

9Csp/7/2020

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľnérozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení

- Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.