Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/226/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113236726
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5113236726.6

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Ing. U. S.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. č. XXX, XXX XX C., štátny občan SR, zastúpeného zástupcom
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200,
proti žalovanému v 1/ rade: TECPAN s.r.o., so sídlom Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO:

47 243 490, v 2/ rade: Ing. Marian Valica, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. U. XX/XX, XXX XX A., štátny
občan SR, obaja zastúpení zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom
Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, v konaní o určenie účasti spoločníka v spoločnosti,
o odvolaní žalovaného v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 213/2013-170 zo dňa
23.10.2015 a uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 213/2013-186 zo dňa 5.11.2015, takto

r o z h o d o l :

N e p r i p ú š ť a späťvzatie odvolania žalovaným v 2/ rade v podaní zo dňa 15.12.2019 proti rozsudku

Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 213/2013-170 zo dňa 23.10.2015 v spojení s uznesením Okresného
súdu Žilina č.k. 19Cb 213/2013-186 zo dňa 5.11.2015.

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 213/2013-170 zo dňa 23.10.2015 v spojení s uznesením
Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 213/2013-186 zo dňa 5.11.2015 v napadnutom výroku (druhý výrok),

ktorým určil, že žalobca je spoločníkom spoločnosti Slovenská autobusová doprava, s.r.o., so sídlom
Žitná 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 007 323 zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel
Sro, Vložka 3519/L a výška jeho obchodného podielu v tejto spoločnosti zodpovedá výške jeho vkladu
do základného imania vo výške 16.596,95 Eur a v závislom výroku (štvrtý výrok), podľa ktorého žalovaný
v 1/ rade je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania v sume 99,50
Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 433,88 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku z r u

š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s uznesením č.k. 19Cb 213/2013-186 zo dňa 5.11.2015 (ďalej
len ,,rozsudok“) okresný súd žalobu voči žalovanému v 2/ rade zamietol. Samostatným výrokom určil,
že žalobca je spoločníkom spoločnosti Slovenská autobusová doprava, s.r.o., so sídlom Žitná 5, 010 01
Žilina,IČO:36007323zapísanejvobchodnomregistriOkresnéhosúduŽilina,oddielSro,Vložka3519/L
a výška jeho obchodného podielu v tejto spoločnosti zodpovedá výške jeho vkladu do základného imania

vo výške 16.596,95 Eur. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému v
2/ rade na účet právneho zástupcu žalovaného v 2/ rade trovy právneho zastúpenia v sume 541,13 Eur,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému v 1/ rade uložil povinnosť nahradiť žalobcovi
na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania v sume 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume
433,88 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa
4.11.2013, ktorou sa domáhal určenia, že je spoločníkom spoločnosti Slovenská autobusová doprava,s.r.o., so sídlom Žitná 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 007 323, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu
Žilina, oddiel: Sro, Vložka č. 3519/L a výška jeho obchodného podielu v spoločnosti zodpovedá výške
jeho vkladu do základného imania vo výške 16.596,95 Eur, t.j. 1/3-ine obchodného imania spoločnosti.

Zároveň žiadal zaviazať žalovaných v 1/ a v 2/ rade na náhradu trov konania.

3. Na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu, právne posúdeného za aplikácie
ust. § 115 ods. 1, 2, 3, 4, § 261 ods. 3 písm. a), § 272 ods. 1, § 1 ods. 1, ods. 2 veta prvá, druhá
Obchodného zákonníka, § 37 ods. 1, 2, § 40 ods. 1, § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 114 ods.

1 Obchodného zákonníka, § 120 ods. 1, 3, 4, § 132 O.s.p. okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti
žaloby voči žalovanému v 2/ rade a jej dôvodnosti voči žalovanému v 1/ rade.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uplatnil žalobou určenie existencie právneho vzťahu k
žalovanému v 1/ rade, okresný súd skúmal primárny predpoklad takéhoto typu žaloby, a to existenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v súlade s úpravou v § 80c O.s.p.. Konštatoval,

že naliehavý právny záujem na žalobcom navrhovanom určení v tejto veci nevyplýva priamo zo zákona.
Poukázal na to, že naliehavý právny záujem vo všeobecnej rovine je na strane žalobcu, ktorý sa domáha
určenia, daný, pokiaľ pozitívne určenie, ktorého sa domáha, teda vyhovenie žalobe prinesie žalobcovi
zlepšenie jeho právneho postavenia, prípadne odstránenie neistoty v jeho právnom postavení alebo
eliminuje ohrozenie alebo hroziace porušenie práva žalobcu. Žalobca odôvodňoval svoj určovací návrh

tým, že v prípade rozhodnutia súdu v súlade s jeho návrhom, dosiahne zmenu v zápise v obchodnom
registri, v ktorom je žalovaný v 1/ rade zapísaný a zabezpečí sa tým zosúladenie zápisu v obchodnom
registri so skutočným stavom, kedy v dôsledku neplatného prevodu obchodného podielu žalobcu na
žalovaného v 2/ rade je žalobca stále spoločníkom žalovaného v 1/ rade. Takéto skutkové vymedzenie
naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení založilo, po jeho vyhodnotení okresným súdom,

záver o preukázaní existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na navrhovanom určení. Podľa
okresného súdu určovacím návrhom v tejto veci žalobca môže odstrániť stav jeho právnej neistoty
vyplývajúci z nesúladu medzi zápisom žalovaného v 1/ rade v obchodnom registri, pokiaľ ide o subjekty
spoločníkov žalovaného v1/ rade so skutočným stavom a zároveň môže prostredníctvom takéhoto
návrhu žalobca odstrániť právnu neistotu vo svojom právnom postavení ako spoločníka žalovaného

v 1/ rade, z ktorého právneho postavenia žalobcovi vyplývajú práva a povinnosti, rozsah ktorých
zodpovedá výške jeho vkladu do základného imania žalovaného v 1/ rade, a tým rozsahu účasti žalobcu
u žalovaného v1/ rade. Okresný súd konštatoval, že navrhovaný určovací výrok vyčerpávajúco napĺňa
účel určovacej žaloby, nakoľko pozitívnym rozhodnutím súdu o tejto žalobe v časti určenia, že je
žalobca spoločníkom žalovaného v 1/ rade s výškou jeho obchodného podielu u žalovaného v 1/ rade,

ktorá zodpovedá výške jeho vkladu do základného imania vo výške 16.596,95 Eur, za predpokladu
preukázania dôvodnosti takejto určovacej žaloby, sa bezo zbytku vyčerpáva a rieši spornosť vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Okresný súd zhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaných
v1/ a v 2/ rade, podľa ktorej nemá žalobca na navrhovanom určení naliehavý právny záujem, nakoľko
mohol žalovať priamo o plnenie, a to o zaplatenie 300.000 Eur. Podľa okresného súdu na závery o

existencii a preukázaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na navrhovanom určení nič nemení ani
skutočnosť, že zmluva o prevode obchodného podielu predložená v písomnej forme uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným v 2/ rade pri dojednaní bezodplatnosti tohto prevodu bola žalobcom podpísaná,
čo v konaní medzi účastníkmi ani sporné nebolo, nakoľko výsledky vykonaného dokazovania preukázali
konkrétne okolnosti, ktoré žalobcu k tomuto viedli. Z tvrdení žalobcu vyplývalo, že neplatnosť dohody

o prevode obchodného podielu žalobcu na žalovaného v 2/ rade pri dojednaní bezodplatnosti tohto
prevodu nie je jediným dôvodom uvádzaným žalobcom vo vzťahu k návrhu na určenie, nakoľko žalobca
tvrdil zároveň aj neplatnosť dohody o prevode obchodného podielu medzi žalobcom a žalovaným v 2/
rade pri dojednaní odplatnosti tejto zmluvy a najmä porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného v 2/ rade
vyplývajúcej mu z tejto zmluvy, a to konkrétne porušenie jeho povinnosti zaplatiť dohodnutú odplatu za

prevod obchodného podielu.

5. Po skonštatovaní existencie a preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu na navrhovanom
určení sa okresný súd zaoberal vecným preskúmaním žaloby, a to primárne otázkou vecnej legitimácie
označených účastníkov konania. Konštatoval, že podstatou predmetnej žaloby je riešenie právneho

vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Predmetom konania v takom zmysle, že by okresný
súd svojim výrokom o tomto rozhodoval, nebola otázka platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o prevode
obchodného podielu uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade, avšak táto otázka musela
byť vyriešená v rovine prejudiciálneho vyhodnotenia. V takomto prípade však nebolo potrebné, abyúčastníkmi konania o určenie právneho vzťahu žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, boli všetky
subjekty zúčastnené právneho úkonu zmluvy o prevode obchodného podielu, teda i žalovaný v 2/ rade.
Okresný súd uzavrel, že právne postavenie žalovaného v 2/ rade nebude rozhodnutím okresného súdu

v tejto veci dotknuté a nebude mať na jeho právne postavenie žiaden vplyv. Z uvedeného preto žalobu
voči žalovanému v 2/ rade z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

6. Okresný súd ďalej hodnotil otázku platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným v 2/ rade. Žalobca predložil jediné písomné vyhotovenie Zmluvy o prevode

obchodného podielu uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade dňa 15.7.2009. Vo vzťahu ku
tvrdeniužalobcuozastretíprávnehoúkonuodplatnejzmluvyoprevodeobchodnéhopodieluuzatvorenej
medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade, zmluvou o prevode obchodného podielu žalobcu na žalovaného
v 2/ rade dojednanou ako bezodplatnou označil žalobca ako dôkaz výsluch svedka Ing. H. V. a spisový
materiál okresného súdu sp. zn. 10Cb 8/2013. Oproti tomu žalovaní v1/ a v 2/ rade na preukázanie
tvrdenia, že medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade bola uzatvorená zmluva o prevode obchodného

podielu ako bezodplatná, označil výsluch svedkýň JUDr. H. V. a p. Evy Šupejovej a rovnako spisový
materiál okresného súdu sp. zn. l0Cb 8/2013. Okresný súd vykonal všetky označené dôkazy a
tieto vyhodnotil postupom podľa § 132 O.s.p.. Zdôraznil, že účastníci na poslednom pojednávaní boli zo
strany súdu poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., po ktorom neučinili žiadne konkrétne návrhy na doplnenie
dokazovania. Pri takomto postoji účastníkov konania s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania,

nevzhliadol okresný súd dôvod pre výnimočný procesný postup podľa úpravy § 120 ods. 1 tretia
veta O.s.p.. Na základe dôkazov označených účastníkmi a oboznámených listinných dôkazov, okresný
súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v rozsahu, ako vyplývalo z výroku rozsudku. Za nosnú pre
skonštatovanie uvedeného záveru vyhodnotil okresný súd svedeckú výpoveď svedka Ing. H. V., ktorý po
zákonnom poučení podľa § 126 O.s.p. potvrdil, že bol osobne zúčastnený komunikácie medzi žalobcom

a žalovaným v 2/ rade, v rámci ktorej žalobca prezentoval svoj zámer odísť od žalovaného v 1/ rade
a previesť svoj obchodný podiel na žalovaného v 2/ rade za 12 miliónov korún, čo odôvodňoval tým,
že sa mu nepáči, ako žalovaný v 2/ rade koná ako konateľ žalovaného v 1/ rade, že uprednostňuje
svoje záujmy. S takouto sumou za prevod obchodného podielu svedok nesúhlasil, nakoľko sa mu zdala
vysoká. Túto časť svedeckej výpovede svedka Ing. H. V. hodnotil okresný súd ako kľúčovú, pretože

z nej jednoznačne vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade nebola vedená komunikácia o
bezodplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu žalobcu na žalovaného v 2/ rade, ale o odplatnom
prevode tohto obchodného podielu a ťažisko komunikácie spočívalo v dojednávaní výšky odplaty, z
čoho vyplýva okresným súdom konštatovaný záver, že zmluva o prevode obchodného podielu medzi
žalobcom a žalovaným v 2/ rade bola dojednaná ako odplatný právny úkon. Svedok zároveň uviedol,

že ani na valnom zhromaždení, kde bola táto zmluva prerokúvaná a ani neskôr, nebolo hovorené za
jeho prítomnosti o bezodplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu medzi žalobcom a žalovaným
v 2/ rade a že z takej firmy, ako je žalovaný v 1/ rade, sa bezodplatne neodchádza. Rovnako uviedol,
že ak by p. S. odchádzal zo žalovaného v 1/ rade bezodplatne, tak by i svedok žiadal z jeho podielu
určitý podiel. Skutočnosť, že svedok Ing. H. V. nepotvrdil, že by bol osobne prítomný komunikácií

žalobcu a žalovaného v 2/ rade v momente, keď medzi nimi došlo k dohode o výške odplaty za prevod
obchodného podielu v konkrétnej sume, záver o preukázaní dojednania odplatnosti zmluvy o prevode
obchodného podielu medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade nevyvrátil. Svedok potvrdil, že na druhý
deň potom, ako prebehla opísaná komunikácia medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade, dopytoval
žalovaného v 2/ rade Ing. Valicu a tento mu povedal, že sa so žalobcom dohodli na odplate za prevod

obchodného podielu na žalovaného v 2/ rade vo výške 9 miliónov korún plus jedno auto. Uvedenú
sumu mal žalovaný v 2/ rade zaplatiť žalobcovi podľa splátkového kalendára, na podrobnosti ktorého
sa svedok nepamätal, avšak uviedol, že bolo hovorené o horizonte dvoch rokov. Predmetný obsah
svedeckej výpovede svedka Ing. H. V. podľa názoru okresného súdu jednoznačne potvrdil dojednanie
odplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu žalobcu na žalovaného v 2/ rade. Skutočnosť rozporu

vymedzenia konkrétnej výšky odplaty tvrdenej žalobcom vo výške 300.000 Eur, ako vyplýva zo žaloby
a tvrdenej svedkom Ing. H. V. vo výške 9 miliónov korún plus jedno auto, ako vyplývalo z obsahu
jeho svedeckej výpovede, bola vo vzťahu k preukázaniu relevantnej skutočnosti odplatnosti zmluvy o
prevode obchodného podielu irelevantná. Obsah svedeckej výpovede svedka Ing. H. V. v zásadných
a pre posúdenie a rozhodnutie veci v relevantných momentoch korešpondoval výpovedi žalobcu. Pri

hodnotení svedeckej výpovede svedka Ing. H. V. okresný súd samozrejme zobral na zreteľ skutočnosť
zistenú v priebehu konania v tejto veci, a to, že svedok sám uplatňuje samostatnou žalobou v konaní
pred okresným súdom pod sp. zn. 10Cb 8/2013 právo na určenie, že je spoločníkom žalovaného v
1/ rade a výška jeho obchodného podielu v spoločnosti zodpovedá výške jeho vkladu do základnéhoimania spoločnosti vo výške 16.596,95 Eur, ktoré k momentu rozsudku v tejto veci nebolo právoplatne
skončené. Táto skutočnosť však predovšetkým pri zohľadnení samotného vyjadrenia sa Ing. H. V.,
ktorý sa nijako pred okresným súdom v tejto veci netajil tým, že jeho vzťah k žalovanému v 2/ rade je

narušený práve z dôvodov, ktoré vyústili do podania žaloby vo veci sp. zn. 10Cb 8/2013, založenej na
obdobných skutkových východiskách ako žaloba v predmetnej veci na jednej strane a pri zohľadnení
skutočnosti riadneho poučenia, ktoré svedkovi bolo dané podľa § 126 O.s.p., nevyvrátila záver o
pravdivosti vyjadrenia svedka ohľadom skutočnosti dojednania odplaty za prevod obchodného podielu
medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade. Svedok potvrdil komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným v

2/ rade, ktorej bol osobne priamo prítomný a predmetom ktorej bola otázka výšky odplaty za prevod
obchodného podielu žalobcu na žalovaného v 2/ rade a vylúčil svojím výslovným vyjadrením, že by
bola vedená komunikácia o bezodplatnom prevode obchodného podielu žalobcu na žalovaného v 2/
rade, všetko súc si vedomý trestných následkov krivej svedeckej výpovede podľa zákonného poučenia,
ktoré mu bolo dané. Okresný súd vyjadrenie sa svedka Ing. H. V. o dojednaní odplatného prevodu
obchodného podielu žalobcu na žalovaného v 2/ rade vyhodnotil ako pravdivé a preukazujúce tvrdenie

žalobcu. Uvedený záver okresného súdu nevyvrátili ani výsledky ostatného vykonaného dokazovania v
tejto veci, a to samotné písomné vyhotovenie Zmluvy o prevode obchodného podielu medzi žalobcom
a žalovaným v 2/ rade z 15.7.2009, Zápisnica z valného zhromaždenia žalovaného v 1/ rade zo dňa
15.7.2009 a výpovede svedkýň p. X. U. a JUDr. H. V.. Okresný súd poukázal na to, že obe označené
svedkyne vypovedali o skutočnostiach týkajúcich sa veci, na základe sprostredkovaných informácií bez

toho, aby boli v priamom kontakte s komunikáciou prebiehajúcou medzi žalobcom a žalovaným v 2/
rade ohľadne dojednávania zmluvy o prevode obchodného podielu, čím je bezpochyby limitovaná ich
vedomosť o skutočnostiach, o ktorých sa pred okresným súdom v rámci svojich svedeckých výpovedí
vyjadrovali. Svedkyňa p. X. U. uviedla, že vedomosť o odplatnosti prevodu obchodného podielu žalobcu
na žalovaného v 2/ rade má od žalovaného v 2/ rade a okresný súd ani nevylúčil, že žalovaný v 2/

rade takúto informáciu svedkyni i poskytol, avšak vykonané dokazovanie, z ktorého vyplýval záver o
dojednaní odplatnej zmluvy o prevode obchodného podielu preukázal, že táto informácia by v takom
prípade nezodpovedala skutočnosti. Rovnako svedkyňa JUDr. H. V.erpala vedomosť o skutočnostiach,
o ktorých sa vyjadrovala v rámci svedeckej výpovede, len z komunikácie so žalovaným v 2/ rade a
so svedkyňou p. Šupejovou a nebola osobne priamo prítomná komunikácií o prevode obchodného

podielu medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade, a preto jej svedecká výpoveď bola okresným súdom
hodnotená len ako nepriamy dôkaz o skutočnostiach, o ktorých vypovedala s tým, že obsah jej svedeckej
výpovede je daný rozsahom informácií, ktoré dostala od svedkyne p. Šupejovej a z podkladov, ktoré
jej táto svedkyňa pre spracovanie listín (zápisnice z valného zhromaždenia a samotnej zmluvy o
prevode obchodného podielu) poskytla. Samotná komunikácia tejto svedkyne so žalovaným v 2/ rade

Ing. Valicom pred uzatvorením zmluvy o prevode obchodného podielu v tom smere, že žalovaný v 2/
rade dopytoval svedkyňu, či je možné uzatvoriť zmluvu o prevode obchodného podielu bezodplatne,
nevyvrátila záver vyplývajúci z vykonaného dokazovania predovšetkým výsluchom svedka Ing. V., že
skutočne k dojednaniu bezodplatného prevodu obchodného podielu medzi žalobcom a žalovaným v
2/ rade nedošlo. Rovnako záver okresného súdu vyplývajúci z vykonaného dokazovania o dojednaní

odplatného prevodu obchodného podielu nebol vyvrátený ani listinnými dôkazmi, a to Zápisnicou z
valného zhromaždenia žalovaného v1/ rade zo dňa 15.7.2009 a písomným vyhotovením Zmluvy o
prevode obchodného podielu medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade zo dňa 15.7.2009.

7. Okresný súd zdôraznil, že hoci žalovaní v 1/ a v 2/ rade v priebehu konania opakovane uvádzali

skutočnosti, podľa ktorých mali byť žalobcovi ešte v čase jeho účasti u žalovaného v 1/ rade vyplácané
finančné prostriedky a takéto tvrdenie uviedol žalovaný v 2/ rade i v rámci konfrontácie so žalobcom,
neoznačili vo vzťahu k tomuto tvrdeniu žiadne konkrétne dôkazy a takéto dôkazy ani nepredložili. Pokiaľ
žalovaní v 1/ a v 2/ rade poukazovali na vyjadrenie svedka Ing. V. ako žalobcu v konaní okresného súdu
sp. zn. 10Cb 8/2013 v tom smere, že si tento celú vec rozmyslel a svojou žalobou v označenom konaní

chcel získať peniaze od žalovaného v 1/ rade, táto okolnosť bola okresným súdom vo vzťahu k predmetu
konania v tejto veci hodnotená ako irelevantná. Dôvody, ktoré viedli svedka Ing. H. V. k podaniu žaloby
voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade, pokiaľ aj korešponduje jeho motivácia tvrdeniam žalovaných v 1/ a v
2/ rade, nezaložili pri preukázaní dojednania odplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu medzi
žalobcom a žalovaným v 2/ rade v tejto veci dôvod pre vyhodnotenie konania žalobcu ako konania v

rozpore s dobrými mravmi a ani pre vyhodnotenie konania žalobcu ako konania, ktoré by bolo výkonom
práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalovanými tvrdenú motiváciu svedka Ing.
V. podľa okresného súdu nebolo možné hodnotiť ako dôvod znižujúci alebo vylučujúci hodnovernosť
obsahujehosvedeckejvýpovedevovzťahukskutočnosti,kuktorejsavrámcisvojejsvedeckejvýpovedevyjadroval, a to ku skutočnosti dojednania odplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu žalobcu
na žalovaného v 2/ rade. Ako irelevantné pre meritórne rozhodnutie v tejto veci okresný súd hodnotil
tiež skutočnosti týkajúce sa obsahu tvrdení žalobcu o spôsobe zaplatenia dohodnutej odplaty za prevod

obchodného podielu žalobcu na žalovaného v 2/ rade na jednej strane a tvrdenia svedka Ing. H. V. o
spôsobe zaplatenia tejto odplaty na druhej strane. Kľúčovým pre rozhodnutie v tejto veci bolo vyjadrenie
sa svedka Ing. V. o tom, že zmluva o prevode obchodného podielu medzi žalobcom a žalovaným
v 2/ rade nebola dojednaná ako bezodplatná a predmetom komunikácie bola výška odplaty. V tejto
súvislosti považoval okresný súd za nevyhnutné zohľadniť skutočnosť, že svedok Ing. V. sa vyjadroval

ku skutočnostiam so značným časovým odstupom, čo nepochybne ovplyvnilo obsah jeho svedeckej
výpovede, pokiaľ ide o opísanie všetkých skutočností súvisiacich s komunikáciou, ktorej bol zúčastnený.
Napriek tomu jeho vyjadrenie vo vzťahu k odplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu medzi
žalobcom a žalovaným v 2/ rade okresný súd považoval za jednoznačné a nepochybné.

8. Okresný súd uzavrel, že právnym dôsledkom preukázanej vady vôle zmluvných strán pri uzatvorení

zmluvy o prevode obchodného podielu medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade ako zmluvy bezodplatnej,
ktorá vôľa zmluvných strán vo vzťahu k dojednaniu tejto zmluvy ako bezodplatnej nebola vážna, pričom
touto vadou vôle trpela vôľa oboch zmluvných strán, ako vyplývalo z vykonaného dokazovania, je
absolútna neplatnosť právneho úkonu zmluvy o prevode obchodného podielu. Nedostatok vážnosti vôle
zmluvných strán zmluvy o prevode obchodného podielu ako bezodplatnej daný u oboch zmluvných

strán znamená, že zmluvné strany nemienili skutočne touto zmluvou spôsobiť tie právne dôsledky, ktoré
hmotnéprávostakýmtoprávnymúkonomspája.Zároveňvýsledkyvykonanéhodokazovaniapreukázali,
že dojednanie bezodplatnej zmluvy o prevode obchodného podielu medzi žalobcom a žalovaným v 2/
rade malo zakryť dojednanie zmluvy o prevode obchodného podielu medzi žalobcom a žalovaným v 2/
rade za odplatu, a teda z hľadiska úpravy § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka by mal platiť právny úkon

zmluvy o prevode obchodného podielu medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade dojednaný za odplatu.
Takýto právny úkon by však platil za predpokladu, že by to jednak zodpovedalo vôli účastníkov, ktorý
predpoklad bol výsledkami vykonaného dokazovania preukázaný a zároveň, že by boli splnené jeho
náležitosti z hľadiska podmienok platnosti takéhoto právneho úkonu vyplývajúcich z hmotného práva, čo
vdanomprípadenaplnenénebolo.Zmluvaoprevodeobchodnéhopodielumedzižalobcomažalovaným

v 2/ rade dojednaná ako odplatná nespĺňala zákonom predpísanú písomnú formu vyplývajúcu pre takýto
právny úkon z úpravy § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka. V dôsledku skonštatovanej absolútnej
neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu žalobcu na žalovaného v 2/ rade dojednanej ako
bezodplatnej a tiež absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu dojednaného ako odplatného právneho
úkonu, nenastali účinky prevodu obchodného podielu žalobcu na žalovaného v 2/ rade podľa § 115 ods.

1 Obchodného zákonníka a žalobca je naďalej spoločníkom žalovaného v 1/ rade. V nadväznosti na
to okresný súd určil, že žalobca je spoločníkom spoločnosti Slovenská autobusová doprava, s.r.o., so
sídlom Žitná 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 007 323 zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Žilina,
oddiel Sro, Vložka 3519/L a výška jeho obchodného podielu v tejto spoločnosti zodpovedá výške jeho
vkladu do základného imania vo výške 16.596,95 Eur. Pri uvedenom rozhodnutí v časti vymedzenia

výšky obchodného podielu žalobcu u žalovaného v 1/ rade okresný súd zohľadnil právnu úpravu §
114 ods. 1 Obchodného zákonníka a skutkové okolnosti, o ktorých nadobudol vedomosť v priebehu
konania,atokonkrétneoskutočnostirozhodnutiajedinéhospoločníkažalovanéhov1/radeIng.Mariána
Valicu pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia žalovaného v 1/ rade zo dňa 15.4.2013 o navýšení
základného imania žalovaného v 1/ rade o vklad 200.000 Eur, ktoré rozhodnutie pokiaľ ide o uplatnenie

určenia jeho neplatnosti, je predmetom konania sp. zn. 10Cb 150/2013, v ktorom konaní okresný súd
žalobu o určenie neplatnosti tohto rozhodnutia zamietol, nie je právoplatne skončené, ako aj skutočnosti
vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 8/2013-197 zo dňa 30.1.2015, ktorým bolo
určené,žespoločníkomžalovanéhov1/radejeIng.H.V.avýškajehoobchodnéhopodieluvspoločnosti
zodpovedá výške jeho vkladu do základného imania vo výške 16.596,95 Eur, ktoré rozhodnutie do

momentu rozhodnutia okresného súdu nie je právoplatné. Z uvedeného okresný súd v predmetnej veci
vyjadril výšku obchodného podielu u žalovaného v 1/ rade práve v súlade s úpravou § 114 ods. 1
Obchodného zákonníka rozsahom zodpovedajúcim výške jeho vkladu do základného imania v sume
16.596,95 Eur.

9. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol so svojou
žalobouúspešnývočižalovanémuv1/rade,priznalvrámcináhradytrovykonaniaspočívajúcevrozsahu
zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 Eur pri zohľadnení predmetu konania, ktorým bolo určenie
právneho vzťahu a nie uplatnenie práva na plnenie a trov právneho zastúpenia v sume 433,88 Eur.10. So svojou žalobou voči žalovanému v 2/ rade nebol žalobca úspešný, pretože žaloba v tejto časti
bola zamietnutá, a preto žalovaný v 2/ rade mal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu

trov právneho zastúpenia v celkovej sume 541,13 Eur.

11. Proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 213/2013-170 zo dňa 23.10.2015 v spojení s
uznesením č.k. 19Cb 213/2013-186 zo dňa 5.11.2015 v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 1/
rade a v 2/ rade prostredníctvom zástupcu. Namietali, že konanie má inú vadu, resp. je postihnuté inou

vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, okresný súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie okresného súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaných postup okresného súdu pri vyhlásení
rozhodnutia vo veci samej a jeho následnom písomnom spracovaní sa javí ako zmätočný. Okresný súd
pojednávanie dňa 23.10.2015 začaté o 8.30 hod. po uplynutí cca jednej hodiny o 9.35 hod. prerušil,
aby mohol o 13.00 hod. vyhlásiť rozsudok. Rozsudok bol o 13.00 hod. riadne vyhlásený v znení tak,

ako je doslovne uvedené v zápisnici z pojednávania ako aj v rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
19Cb 213/2013-170 zo dňa 23.10.2015. Následne uznesením č.k. 19Cb 213/2013-186 zo dňa 5.11.2015
okresný súd opravil jednak zápisnicu vo výroku rozsudku, jednak samotný výrok rozsudku, a to takým
spôsobom, že dochádza k úplnej zmene rozhodnutia súdu vo veci samej tak, ako bolo vyhlásené
dňa 23.10.2015. S poukazom na § 156 ods. 1, § 156 ods. 4 O.s.p. žalovaní mali za to, že súd je

viazaný už rozsudkom vyhláseným na pojednávaní, pričom výrok rozsudku vyhlásený na pojednávaní
nie je možné zmeniť v písomnom vyhotovení rozsudku a už vôbec nie opravným uznesením. Nie je
rozhodujúce, aký výrok chcel súd vyniesť, ale aký výrok vyniesol. V tomto prípade opravným uznesením
nebola vykonaná oprava v písaní alebo v počítaní, ale doslova zmenený výrok rozsudku, resp. vynesený
iný výrok, iný rozsudok než ten, ktorý bol vynesený dňa 23.10.2015 o 13.00 hod.. Z uvedeného

sa celý postup okresného súdu, vrátane vyhotovenia zápisnice, písomného vyhotovenia rozsudku a
opravného uznesenia javí ako zmätočný, ktorý je zákonným dôvodom nielen na podanie odvolania, ale
i dovolania. Takýto postup okresného súdu vyvoláva pochybnosti i o jeho nezaujatosti. Pre okresným
súdom zavinenú zmätočnosť žalovaní podali odvolanie voči všetkým výrokom oboch rozhodnutí a mali
za to, že je nevyhnutné napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením ako zmätočný zrušiť a

vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

12. Bez ohľadu na namietanú zmätočnosť rozhodnutia nebolo žalovaným zrejmé, na základe akých
skutočností a dôkazov žalobca presvedčil okresný súd o svojej pravde. Rozsudok okresného súdu
považovali za arbitrárny. Okresný súd sa dôsledne neriadil ustanovením § 132 O.s.p., keďže z

odôvodnenia rozhodnutia nie je možné dovodiť, na základe akých skutkových zistení dospel okresný
súd k svojim záverom, na základe akej skutočnosti opomenul rozpornosť tvrdení samotného žalobcu,
na základe akej skutočnosti opomenul vyhodnotiť rozpornosť tvrdení svedka žalobcu V. vo vzťahu k
tvrdeniam samotného žalobcu, a naopak tvrdenia žalobcu rozporujúce s tvrdeniami V., na základe
akých skutočností opomenul pri hodnotení výsluchu svedkov uviesť tie podstatné časti ich výpovedí

majúce na posudzovanú vec podstatný význam - samozrejme nie v prospech žalobcu, na základe
akej skutočnosti obišiel alebo opomenul vyhodnotiť tvrdenia svedkov navrhnutých žalovanými, prečo
nevyhodnotilsvedkažalobcuV.akonehodnoverného,hocimotiváciaIng.V.muselabyťokresnémusúdu
zrejmá,čiužzkonaniaOkresnéhosúduŽilina,akoajjehovlastnéhotvrdenia.Rozsudokokresnéhosúdu
považovali tým za nepreskúmateľný. Žalovaní ďalej namietali, že sa žalobca domáhal voči žalovanému

v 1/ rade určenia, že je spoločníkom v spoločnosti Slovenská autobusová doprava, s.r.o., IČO: 36 007
323 a výška jeho podielu je 16.596,95 Eur, t.j. 1/3-ina obchodného imania spoločnosti. Okresný súd
vo výroku rozsudku rozhodol o inom nároku a určil, že žalobca je spoločníkom ... a výška jeho podielu
zodpovedá výške jeho vkladu do základného imania vo výške 16.596,95 Eur, teda nerozhodoval o
podiele v „obchodnom imaní spoločnosti“, ale o základnom imaní spoločnosti. Okresný súd nerozhodol

o zvyšku žalovaného nároku čo do obchodného imania. Konanie tak vykazuje inú vadu, ktorá môže byť
dôvodom na podanie dovolania, resp. mimoriadneho dovolania. Žalobca žalobu odôvodňoval tvrdením,
že žalobca a žalovaný v 2/ rade mali simulovať právny úkon - zmluvu o prevode obchodného podielu tak,
že sa na jej obsahu nedohodli, ale že sa mali dohodnúť „ústnou dohodou“ o údajnom odplatnom prevode
tohto podielu za cenu 9 mil. korún alebo neskôr uvádzaných 300 tis. Eur. Žalobca správne uviedol v

žalobe,žedňa15.07.2009uzavrelsožalovanýmv2/radeZmluvuobezodplatnomprevodeobchodného
podielu. Nie je pravdou tvrdenie, že by sa účastníci mali ústnou dohodou dohodnúť na odplatnom
prevode za niektorú zo žalobcom uvádzaných súm. Žalovaní preukázali, že žiadna iná dohoda, okrem
dohody o bezodplatnom prevode obchodného podielu zo dňa 15.07.2009, ktorá sa nachádza v zbierkelistín registrového súdu uzavretá nebola. Žalovaný v 2/ rade jednoznačne konštatoval, že inú dohodu
okrem tej o bezodplatnom prevode by so žalobcom nepodpísal, a pokiaľ by žalobca od neho bol býval
požadoval nejakú odplatu, nebol by takú zmluvu uzavrel a radšej by si založil inú vlastnú spoločnosť.

Žiaden z dôkazov priamo a ani nepriamo nepotvrdil skutočnosti tvrdené žalobcom. Tvrdenia žalobcu,
ako aj jeho jediného svedka, sú navzájom tak rozporné, že svedčili tvrdeniam žalovaných. Konanie je
poznamenané zo strany žalobcu najmä prezentovaním jeho rôznorodých protichodných tvrdení, jednak
vo výrokoch samotného žalobcu, ako aj výpovediach navrhnutého svedka. Žalobcom navrhované a
produkované dôkazy nepotvrdili žiadnu z jeho úvah či tvrdení o simulovanom právnom úkone.

13. Podľa žalovaných okresný súd rozhodol o nároku, hoci v konaní nebol preukázaný naliehavý právny
záujem, pretože žalobca výkonom rozsudku nedosiahne zmenu v zápise v obchodnom registri, keďže
z rozsudku nevyplýva, ako má byť zápis vykonaný a neprichádza do úvahy ani údajné tvrdenie, že sa
dosiahne zosúladenie zápisu so skutočným stavom, pretože skutočný stav v registri zapísaný už je a nik
iný skutočný stav netvrdil, ani nepreukázal. Okresný súd nedostatočne odôvodnil, v čom videl naliehavý

právny záujem. Podľa žalovaných rozsudok je nevykonateľný. Nemožno súhlasiť s konštatovaním
okresného súdu, že právne postavenie žalovaného v 2/ rade nebude dotknuté, nebude mať na jeho
postavenie žiaden vplyv, predsa zápisom žalobcu ako spoločníka sa podstatným spôsobom mení jeho
majetok.

14. Žalovaní považovali za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že by sa účastníci mali ústnou dohodou
dohodnúť na odplatnom prevode za niektorú zo žalobcom tvrdených súm. Suma 9 mil. korún, resp.
298.745,26Euralebo300.000Eurjesuma,okolnostiktorejdohodysanezabúdajú,apokiaľichveriteľovi
dlžník nezaplatí, tak by sa dalo očakávať, že veriteľ sa bude urýchlene domáhať jej zaplatenia. V tomto
prípade však žalobca nekonal, nikoho do vymáhania dlhu z osôb blízkych jemu či žalovanému v 2/

rade vo veci neinteresoval a peniaze od žalovaného v 2/ rade nepýtal. Žalobca o vzniknutej situácii
ani neupozornil tretieho spoločníka - svedka V. a tento rovnakou zmluvou, za rovnakých podmienok
previedol žalovanému v 2/ rade svoj obchodný podiel s odstupom dvoch rokov. Žalobca bol teda po
dobu viac ako 4 roky nečinný a svoju „údajnú pohľadávku“ rieši tak, že nepodá žalobu o jej zaplatenie,
ale žalobu o určenie vlastníctva k podielu v obchodnej spoločnosti. Zhodou okolností koná v zhode

so svedkom V., ktorý si v osobitnom konaní uplatňuje zhodný nárok. Pokiaľ okresný súd vykonal
konfrontáciu žalobcu a žalovaného v 2/ rade, tak túto v rozhodnutí nevyhodnotil, pričom z jej priebehu je
nesporné,žežalobcapôsobilnepresvedčivo.Pokiaľbyskutočnežalobcabolmaltvrdiťto,čosaskutočne
medzi ním a žalovaným v 2/ rade stalo, nebol by konfrontáciu začal slovami „tak ja tvrdím...“ a bol by
svoje tvrdenie vyslovil podrobnejšie o obsahu a okolnostiach rokovaní a údajných dohôd so žalovaným

v 2/ rade. Žalovaní namietali rozpory v tvrdení žalobcu navzájom a svedka V.. Žalobca tvrdil v žalobe
odplatný prevod za cenu 300.000 Eur, na pojednávaní dňa 22.5.2015 túto pozmenil na sumu 298.745,26
Eur, ktoré tvrdenie okresný súd opomenul a nevyhodnotil. V žalobe žalobca sa o okolnostiach a obsahu
platnej dohody nezmieňuje. Zároveň žalovaní poukázali na rozporné tvrdenia žalobcu na pojednávaní
dňa 22.5.2015, a to jeho tvrdenie o tom, že s odstupom 7 - 8 dní mu bol predložený návrh zmluvy o

prevode obchodného podielu ako bezodplatný, ktoré je vymyslené. Pravdou je, že valné zhromaždenie
sakonalo15.07.2009,zmluvaobezodplatnomprevodeobchodnéhopodielubolapodpísaná15.07.2009
a žalobca a žalovaný v 2/ rade osvedčili svoje podpisy na tejto zmluve toho istého dňa 15.07.2009. Za
žiadnych okolností nemohol žalovaný v 2/ rade s odstupom 7 - 8 dní predložiť žalobcovi návrh zmluvy o
bezodplatnom prevode, pretože v tom čase už boli listiny podpísané a podpisy osvedčené. Ďalej okresný

nevyhodnotilrozpornétvrdeniežalobcu,žesasValicomaV.navalnomzhromaždení„vzájomnedohodli,
že cena podielu bude 9 mil. Sk“ (22.05.2015), pričom na pojednávaní 18.08.2015 tvrdil, že prítomný pri
dohode so žalovaným v 2/ rade o výške odplaty 9 mil. Sk boli iba oni dvaja, žalobca a žalovaný v 2/ rade
a následne tvrdil, že bol s V. v konflikte a o celej záležitosti s ním vôbec nekomunikoval. Toto pozmenené
tvrdenie je potrebné vykladať v spojení s výsluchom svedka V., čo okresný súd nevyhodnotil. Na jednej

strane žalobca tvrdil dohodu, že suma 9 mil. korún bude vyplatená podľa splátkového kalendára, a
to dňa 22.05.2015, dňa 18.08.2015 však tvrdil, že sa so žalovaným nedohodli na žiadnom splátkovom
kalendári. Žalobca netvrdil, že by svedok V. bol pri dohode o cene a spôsobe jej zaplatenia. Tvrdil, že
svedok V. mal byť prítomný len pri udelení súhlasu k zmluve o prevode obchodného podielu, pričom
už na pojednávaní dňa 22.05.2015 tvrdil, že navrhol, aby sa uskutočnilo valné zhromaždenie, navrhol

cenu podielu 12 mil. korún, s ktorou V. ani Valica nesúhlasili, následne mala nastať určitá komunikácia,
kde malo dôjsť k dohode, že mu bude vyplatených 9 mil. korún, s čím mal súhlasiť aj Valica aj V..
Túto skutočnosť nielen žalovaný v 1/ rade, žalovaný v 2/ rade, ale ani svedok V. nepotvrdili. Žalobca
tvrdil, že sa s Valicom a V.m na valnom zhromaždení vzájomne dohodli, že cena podielu bude 9 mil.Sk a až potom, ako táto dohoda medzi nimi prebehla, odišiel V. z valnej hromady. Tvrdenie žalobcu
svedok V. nepotvrdil. V. tvrdil, že mal byť medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý splátkový kalendár
v trvaní dvoch rokov, avšak takéto tvrdenie žalobca neposkytol. Žalovaní z uvedeného nesúhlasili s

vyhodnotením výpovedí svedkov, a to pokiaľ okresný súd za kľúčovú považoval výpoveď Ing. H. V.,
keď svedok V. ani nepotvrdil, že by za prítomnosti žalobcu, žalovaného v 2/ rade i svedka sa vôbec
niekedy hovorilo o odplatnosti zmluvy. Okresný súd nevyhodnotil rozpory vo výpovediach žalobcu a ani
svedka. Žalovaní uviedli, že svedok V. nemohol potvrdiť komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným v 2/
rade o výške odplaty, lebo osobnú účasť V. pri údajnej dohode o výške ceny žalobca pôvodne potvrdil,

ale následne vylúčil. Taktiež nie je pravda, že by V. mal vylúčiť komunikáciu o odplatnom prevode,
takýto záver z jeho výpovede nevyplýva. Svedok V. prezentoval svoje úvahy a myšlienkové pochody, čo
okresný súd akceptoval a venoval viac priestoru pozdvihnutiu významu jeho osoby so zhodnotením jeho
výpovede ako kľúčovej. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo okresný súd na jednej strane
dospel k záveru, že svedok V. po poučení o trestných následkoch klamať nemohol a na druhej strane
k záveru, že klamať mohli svedkyne Šupejová a JUDr. V., i tie predsa boli zákonne poučené. Okresný

súd význam a časové súvislosti tvrdení svedkýň ako nepriamych dôkazov vo vzťahu k iným tvrdeniam
žalobcu a jeho svedka V., ale i vo vzťahu k nesporným skutočnostiam, najmä dátumu konania valného
zhromaždenia, dátumu podpisu zmluvy o prevode a dátumu osvedčenia podpisov na nej opomenul a
nevyhodnotil, čím sa dopustil porušenia zásady voľného hodnotenia dôkazov, pretože svedkyňa JUDr.
V. potvrdila, že už pred konaním valného zhromaždenia bola žalovaným v 2/ rade oslovená, či je možné

vykonať prevod podielu bezodplatne a ona pripravila podklady. Je nesporné, že valné zhromaždenie,
podpísanie prezenčnej listiny z neho, podpísanie zápisnice z jeho rokovania, aj podpísanie zmluvy o
prevode obchodného podielu a osvedčenie podpisov na nej sa konalo v ten istý deň 15.07.2009, tak so
svedkyňou, ako aj právnym zástupcom sa výhradne o tomto spôsobe komunikovalo ešte predo dňom
konania valného zhromaždenia. Svedkyňa potvrdila, že obdržala podklady a s účastníkmi o príprave

podkladov komunikovala ešte pred valným zhromaždením 15.07.2009 a svedkyňa Šupejová potvrdila,
že o bezodplatnom prevode podielu žalobcu na žalovaného s ňou žalovaný v 2/ rade komunikoval ešte
pred valným zhromaždením 15.07.2009. Z uvedeného je nesporné, že konštrukcia žalobcu a svedka
V. neobstojí, má trhlinu, ktorú nemôže okresný súd vyhodnotiť v prospech žalobcu, ale žalovaných. Vo
vzťahu k hodnovernosti svedka V.alovaní poukázali i na spis vedený pred Okresným súdom Žilina sp.

zn. 10Cb 8/2013, s ktorým sa okresný súd oboznamoval a oboznamoval i účastníkov, v rámci ktorého
Ing. V., ako v tomto prípade žalobca, prednášal rozporné a protirečivé tvrdenia. Žalovaní mali za to, že v
tomto konkrétnom prípade pôsobí rozhodnutie arbitrárne. Je zrejmé, že žalobca a ním navrhnutý svedok
si rozporovali v podstatných skutočnostiach. Tieto rozpory nielenže nepotvrdili konštrukciu žalobcu, ale
ju v samotnom princípe vyvrátili, čím potvrdili, že celá žaloba bola jednoducho vymyslená, aby žalobca

a svedok sa mohli podieľať na úspechu firmy, ktorý dosiahla potom, keď už neboli spoločníci. Podľa
žalovaných nemožno rozdiely tvrdení žalobcu a svedka odôvodniť tým, že svedok sa vyjadroval ku
skutočnostiam so značným časovým odstupom. Hodnotenie okresného súdu o dôvodoch absolútnej
neplatnosti nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a okresný súd dospel k nesprávnemu právnemu
záveru. Podľa žalovaných nie je pravdou, že by vôľa oboch účastníkov nebola vážna a že účastníci

zmluvného vzťahu nemienili spôsobiť tie účinky zmluvy o prevode podielu, ktoré spôsobili. Pokiaľ by z
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zmluva o prevode bola dohodnutá ako odplatná a výška
odplaty jednoznačne žalobcom deklarovaná, tak mal okresný súd túto zmluvu vyhodnotiť podľa § 41
ods. 2 Občianskeho zákonníka, a potom by mal mať žalobca nárok na zaplatenie výšky odplaty, ktorého
sa nedomáhal.

15. Žalovaní osobitne namietali aj výrok o náhrade trov konania a považovali rozsudok v tejto časti
za zmätočný a v rozpore s jeho odôvodnením, keď okresný súd vo výroku zaviazal žalobcu nahradiť
žalovanému v 2/ rade trovy konania a žalovaného v 1/ rade žalobcovi, ale v odôvodnení naopak uviedol,
že žalobcovi bola náhrada trov konania priznaná voči žalovanému v 2/ rade. Okresný súd priznal trovy

právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 03.03.2015, ktorého dňa sa pojednávanie nekonalo.
Rozsudok okresného súdu v časti trov konania považovali za nepreskúmateľný, pretože nie je zrejmé,
prečo okresný súd priznal základnú sadzbu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. V tomto
konkrétnom prípade bolo jednoduché vyjadriť hodnotu veci alebo práva, ktorého sa žalobca domáhal,
keď základné imanie žalovaného v 1/ rade je 249.971 Eur, žalobca sa domáhal určenia vlastníctva k 1/3-

ine, t.j. 83.263,67 Eur a táto hodnota je výpočtový základ pre výpočet trov konania. Pokiaľ by okresný
súd neakceptoval hodnotu práva vo výške 1/3-iny základného imania, mal ako výpočtový základ použiť
hodnotu 16.596,95 Eur, ktorú nakoniec aj žalobcovi priznal. Rozhodnutie okresného súdu i v trováchkonania je nepreskúmateľné. Navrhli napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením zrušiť a
vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

16. K doručenému odvolaniu žalovaných v 1/ a v 2/ rade sa žalobca písomne nevyjadril.

17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací rozsudkom č.k. 13Cob144/2016, 13Cob 145/2016-236
zo dňa 26.04.2017 rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 213/2013-170 zo dňa
23.10.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 213/2013-186 zo dňa

5.11.2015, potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalobca má
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1/ rade a voči žalovanému v 2/ rade v
celom rozsahu. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.2017.

18. Proti rozsudku odvolacieho súdu v zákonnej lehote, a to podaním zo dňa 12.06.2017 podal dovolanie
žalovaný v 1/ rade Slovenská autobusová doprava, s.r.o., so sídlom Žitná 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 007

323 prostredníctvom zástupcu, prípustnosť ktorého vyvodil z ust. § 420 písm. f) CSP, keď mal za to, že
druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo určené, že žalobca je spoločníkom spoločnosti
Slovenská autobusová doprava, s.r.o., so sídlom Žitná 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 007 323 zapísanej v
obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, Vložka 3519/L a výška jeho obchodného podielu
v tejto spoločnosti zodpovedá výške jeho vkladu do základného imania vo výške 16.596,95 Eur a aj

rozsudok samotný je materiálne nevykonateľný.

19. Po podaní dovolania žalovaným v 1/ rade, okresný súd na základe rozhodnutia valného
zhromaždenia žalovaného v 1/ rade o schválení zrušenia spoločnosti Slovenská autobusová doprava,
s.r.o., bez likvidácie jej zlúčením so spoločnosťou OMEGA-ENERGO SK, s. r. o., so sídlom Kopčianska

10, 851 01 Bratislava, IČO: 47 067 969, ktorá sa stala jej právnym nástupcom, uznesením č.k.
19Cb/213/2013-304 zo dňa 8. augusta 2017 rozhodol, že pokračuje v dovolacom konaní s právnym
nástupcom žalovaného v 1/ rade, a to spoločnosťou OMEGA-ENERGO SK, s. r. o., so sídlom
Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 47 067 969. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 1.9.2017,

20. Zo zistení, že v dôsledku zlúčenia spoločnosti OMEGA-ENERGO SK, s. r. o., naposledy so sídlom
Kopčianska 10, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 067 969 so spoločnosťou TECPAN
s.r.o., so sídlom Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 243 490, ktorá sa stala jej
právnym nástupcom, došlo k výmazu obchodnej spoločnosti OMEGA-ENERGO SK, s. r. o., naposledy

so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 067 969 z obchodného
registra dňom 15.11.2017, Okresný súd Žilina uznesením č.k. 19Cb/213/2013-319 zo dňa 27. septembra
2018 rozhodol, že pokračuje v dovolacom konaní s právnym nástupcom žalovaného v 1/ rade, a to
spoločnosťou TECPAN s.r.o., so sídlom Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 243 490,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2018.

21. Na základe vyvolaného dovolacieho konania žalovaným v 1/ rade proti rozsudku Krajského súdu
v Žiline, č.k.13Cob144/2016, 13Cob 145/2016-236 zo dňa 26.04.2017, uznesením Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Obdo/7/2019-361 zo dňa 30. septembra 2019 bol rozsudok Krajského súdu v Žiline, č.k.
13Cob/144/2016, 13Cob/145/2016-236 zo dňa 26.04.2017 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.

Súčasne v tomto rozhodnutí najvyšší súd aj vyslovil svoj právny názor vo vzťahu k žalovaným v 1/ rade
vymedzenému dovolaciemu dôvodu.

22. Po predložení veci okresným súdom Krajskému súdu v Žiline, žalovaný v 2/ rade podaním zo dňa
15.12.2019 uskutočnil späťvzatie odvolania. V tomto podaní uviedol, že Okresný súd Žilina rozsudkom

č.k. 19Cb 213/2013-170 zo dňa 23.10.2015 v spojení s uznesením č.k. 19Cb 213/2013-186 zo dňa
5.11.2015 rozhodol tak, že žalobu žalobcu voči nemu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť mu trovy
konania. Proti tomuto rozsudku v znení opravného uznesenia podaním zo dňa 09.12.2015 podal
odvolanie. Týmto podaním žalovaný v 2/ rade Ing. Marian Valica, odvolanie zo dňa 09.12.2015 proti
vyššie uvedeným rozhodnutiam berie späť.

23. Krajský súd v Žilina ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, §
380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a späťvzatie odvolania žalovaným v 2/ rade v podaní zo
dňa 15.12.2019 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 213/2013-170 zo dňa 23.10.2015 vspojení s uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 213/2013-186 zo dňa 5.11.2015 nepripustil za
primeranej aplikácie ust. § 369 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 230 CSP. Rozsudok okresného súdu v
napadnutých výrokoch v spojení aj s uznesením zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa ust. §

391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3:0.

24. K prvému výroku krajského súdu, ktorým vyslovil, že nepripúšťa späťvzatie odvolania žalovaným v 2/
rade v podaní zo dňa 15.12.2019 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 213/2013-170 zo dňa

23.10.2015 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 213/2013-186 zo dňa 5.11.2015,
krajský súd primárne poukazuje na zákonnú úpravu v ust. § 369 ods. 1, 3 CSP, ktorú považoval za
potrebné zacitovať.

25. Podľa ust. § 369 ods. 1, 3 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť.
Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť,

právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Ak sa
odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

26. Podľa obsahu spisového materiálu bolo preukázané, že proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.

19Cb213/2013-170zodňa23.10.2015vspojenísuznesenímč.k.19Cb213/2013-186zodňa5.11.2015
v zákonnej lehote podali v jednom podaní spoločne odvolanie žalovaný v 2/ rade a žalovaný v 1/ rade. O
podanomodvolanížalovanéhov2/radebolorozhodnutéKrajskýmsúdomvŽiline,akosúdomodvolacím
rozsudkom č.k. 13Cob/144/2016, 13Cob/145/2016-236 zo dňa 26.04.2017 tak, že rozsudok Okresného
súduŽilinač.k.19Cb213/2013-170zodňa23.10.2015vspojenísuznesenímOkresnéhosúduŽilinač.k.

19Cb213/2013-186zodňa5.11.2015bolpotvrdený.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolo
rozhodnuté tak, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1/ rade
a voči žalovanému v 2/ rade v celom rozsahu. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť
dňa 09.05.2017.

27. Následne proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie len Slovenská autobusová doprava,
s.r.o. (pôvodne žalovaný v 1/ rade), čo znamená, že vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade - Ing. Marián
Valica, bolo odvolacie konanie právoplatne ukončené, čo bolo konštatované aj Najvyšším súdom
Slovenskej republiky v podaní zo dňa 30.8.2018 (č.l. 314 spisu).

28. V súvislosti s procesným úkonom späťvzatia odvolania žalovaného v 2/ rade zo dňa 15.12.2019 je
takpotrenékonštatovať,žebolopodanévčase,keďužoodvolanížalovanéhov2/radeboloprávoplatne
rozhodnuté (ust. § 230 CSP), a preto ho nebolo možné vziať späť podľa ust. § 369 ods. 1 CSP. Neboli
tak splnené podmienky pre postup odvolacieho súdu podľa ust. § 369 ods. 3 CSP. Zvýrazňuje odvolací
súd, že predmetná procesná situácia v Civilnom sporovom poriadku nie je výslovne riešená, pri jej

posudzovaní bolo potrebné vychádzať zo širšieho výkladu ust. § 369 ods. 1, 3 CSP, a preto bolo
krajským súdom rozhodnuté tak, že nepripúšťa späťvzatie odvolania žalovaným v 2/ rade v podaní zo
dňa 15.12.2019 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 213/2013-170 zo dňa 23.10.2015 v
spojení s uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 213/2013-186 zo dňa 5.11.2015.

29. V súvislosti s podaným odvolaním žalovaného v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
19Cb 213/2013-170 zo dňa 23.10.2015 v spojení s uznesením č.k. 19Cb 213/2013-186 zo
dňa 5.11.2015 v napadnutých výrokoch, ktorým určil, že žalobca je spoločníkom spoločnosti Slovenská
autobusová doprava, s.r.o., so sídlom Žitná 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 007 323 zapísanej v obchodnom
registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, Vložka 3519/L a výška jeho obchodného podielu v tejto

spoločnosti zodpovedá výške jeho vkladu do základného imania vo výške 16.596,95 Eur (druhý výrok) a
o povinnosti žalovaného v 1/ rade nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 99,50 Eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 433,88 Eur, bolo podstatné a rozhodné na konanie krajského súdu uznesenie
Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho pod sp. zn. 4Obdo/7/2019 zo dňa 30. septembra 2019 a v
ňom vyslovené záväzné právne názory, ktorým rozhodnutím Najvyššieho súdu SR bol zrušený rozsudok

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/144/2016, 13Cob/145/2016 zo dňa 26.04.2017 a vec vrátená na
ďalšie konanie.30. Za viazanosti vyslovených záverov Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 4Obdo/7/2019 zo
dňa 30. septembra 2019, krajský súd postupoval pri posúdení napadnutého rozsudku okresného súdu
v spojení s uznesením v dotknutých výrokoch vo väzbe na vyhodnotenie, či rozsudok okresného

súdu v druhom výroku netrpí procesnou vadou, t.j. či je materiálne vykonateľný, čo sa prejavuje v
tom, že je zapísateľný do príslušnej evidencie, v tomto prípade do obchodného registra. V rámci
dovolacieho konania bola posudzovaná námietka žalovaného v 1/ rade spočívajúca v nesprávnom
procesnom postupe odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, z výrokov ktorého
však nevyplýva, ako má byť zápis týkajúci sa jeho spoločnosti do príslušného obchodného registra

vykonaný, v dôsledku ktorej okolnosti je prvoinštančný rozsudok v spojení s uznesením nevykonateľný.

31. Z obsahu spisového materiálu bolo preukázané, že okresný súd o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal
určenia, že je spoločníkom spoločnosti Slovenská autobusová doprava, s.r.o., so sídlom Žitná 5, 010
01 Žilina, IČO: 36 007 323, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, Vložka
č. 3519/L a výška jeho obchodného podielu v spoločnosti zodpovedá výške jeho vkladu do základného

imania vo výške 16.596,95 Eur, t.j. 1/3-ine obchodného imania spoločnosti, rozhodol rozsudkom č.k.
19Cb 213/2013-170 zo dňa 23.10.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k.
19Cb 213/2013-186 zo dňa 5.11.2015, v rámci ktorého druhým výrokom bolo určené, že žalobca je
spoločníkom spoločnosti Slovenská autobusová doprava, s.r.o., so sídlom Žitná 5, 010 01 Žilina, IČO:
36 007 323 zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, Vložka č. 3519/L a výška

jeho obchodného podielu v tejto spoločnosti zodpovedá výške jeho vkladu do základného imania vo
výške 16.596,95 Eur. V odôvodnení rozhodnutia k tejto druhej výrokovej časti na strane 13 odôvodnenia
okresný súd uviedol, s čím sa stotožnil i krajský súd, že pri rozhodnutí v časti vymedzenia výšky
obchodného podielu žalobcu u žalovaného v 1/ rade zohľadnil právnu úpravu vyplývajúcu z ust. §
114 ods. 1 Obchodného zákonníka a skutkové okolnosti, o ktorých nadobudol vedomosť v priebehu

konania,atokonkrétneoskutočnostirozhodnutiajedinéhospoločníkažalovanéhov1/radeIng.Mariana
Valicu pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia žalovaného v 1/ rade dňa 15.04.2013, o navýšení
základného imania žalovaného v 1/ rade o vklad 200.000 Eur, ktoré rozhodnutie pokiaľ išlo o uplatnenie
určenia jeho neplatnosti je predmetom konania na Okresnom súde Žilina sp. zn. 10Cb/150/2013 a
ktoré konanie doposiaľ nie je právoplatne aj ukončené, ako aj skutočnosti vyplývajúcej z rozhodnutia

okresného súdu vo veci č.k. 10Cb/8/2013-197 zo dňa 30.01.2015, ktorým bolo určené, že spoločníkom
žalovaného v 1/ rade je Ing. H. V. a výška jeho obchodného podielu v spoločnosti zodpovedá výške jeho
vkladu do základného imania vo výške 16.596,95 Eur a ktoré rozhodnutie právoplatné nie je. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti v prejednávanej veci vyjadril výšku obchodného podielu u žalovaného v 1/ rade
práve v súlade s úpravou § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka, rozsahom zodpovedajúcim výške jeho

vkladu do základného imania v sume 16.596,95 Eur.

32. Dovolací súd však vo svojom uznesení sp. zn. 4Obdo/7/2019 zo dňa 30. septembra 2019 poukázal
na ust. § 79 ods. 1 veta prvá, siedma O.s.p. v spojení s § 42 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 43 ods. 1
veta prvá, druhá O.s.p., § 153 ods. 1, 2 O.s.p. v znení účinnom v čase konania na súde prvej inštancie,

vrátane rozhodnutia na prvoinštančnom súde a zvýraznil, že žalobný petit musí byť presný, určitý a
zrozumiteľný. Je to nutné z dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť o čom má konať a rozhodnúť,
lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ
je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých
je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia

by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale
nevyhnutné pre výsledok konania, teda preto, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať
účinky žalobcom zamýšľané (sp. zn. I. ÚS 233/97).

33. Najvyšší súd SR poukázal na to, že žalobca sa žalobným petitom domáhal určenia, podľa ktorého

„navrhovateľ Ing. U. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, A. - C. je spoločníkom spoločnosti
Slovenská autobusová doprava, s.r.o., so sídlom Žitná 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 007 323, zapísanej
v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, Vložka č. 3519/L a výška jeho obchodného
podielu v spoločnosti zodpovedá výške jeho vkladu do základného imania vo výške 16.596,95 Eur, t.j.
„1/3 obchodného imania spoločnosti“. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, Oddiel:

Sro, Vložka č. 3519/L mal zistené, že výška základného imania spoločnosti Slovenská autobusová
doprava, s.r.o. je 249.791 Eur s rozsahom splatenia 249.791 Eur, z ktorej 1/3 - na sumu 16.596,95
Eur bezpochyby nepredstavuje. 1/3 zo základného imania spoločnosti predstavuje sumu 83.263,67
Eur, ktorá suma ak by bola zapísaná do príslušného registra ako výška vkladu obchodného podielužalobcu do obchodnej spoločnosti žalovaného v 1/ rade, by spolu so sumou vkladu žalovaného v 2/
rade (ďalších spoločníkov) prevyšovala sumu základného imania spoločnosti, ktorú okolnosť súd prvej
inštancie ani odvolací súd neriešili. Zápis v takomto znení by bol v rozpore so znením tretej vety § 109

ods. 2 Obchodného zákonníka.

34. Najvyšší súd SR zdôraznil, že rozpor vo vyčíslení výšky vkladu žalobcu do základného imania
spoločnosti žalovanému v 1/ rade, a to 16.596,95 Eur súčasne ako 1/3 na obchodnom imaní spoločnosti,
predstavuje odstrániteľnú vadu konania, a preto bolo povinnosťou prvoinštančného súdu žalobcu na

opravu vyzvať. Pokiaľ okresný súd tak neurobil a do výroku bola prevzatá len časť žalobného petitu
bez vysporiadania sa s časťou petitu týkajúceho sa „1/3 obchodného imania spoločnosti“, spôsobilo
to, že výrok rozsudku je neurčitý, nepresný, stal sa nevykonateľný a nezapísateľný do príslušného
registra, čo neodstránil ani odvolací súd. Zároveň najvyšší súd uzavrel, že číselné vyjadrenie výšky
vkladu spoločníka v sume 16.596,95 Eur nezodpovedá zákonnému ust. § 109 ods. 2 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého výška vkladu sa môže pre jednotlivých spoločníkov určiť rozdielne, musí však

byť vyjadrená kladným celým číslom.

35. Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

36. Podľa § 453 ods. 3 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania.

37. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení a za viazanosti vysloveným právnym názorom

Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 4Obdo/7/2019 zo dňa 30. septembra 2019, pokiaľ
bolo preukázané, že žalobný petit nie je správny, pretože obsahuje rozpor vo vyčíslení výšky vkladu
žalobcu do základného imania spoločnosti žalovaného a súčasne nezodpovedá zákonnému ust. § 109
ods. 2 CSP k odstráneniu ktorej vady nedošlo, tak bolo potrené konštatovať nesprávny procesný postup.
Pri zistení tejto skutočnosti vo väzbe na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/7/2019

zo dňa 30. septembra 2019 bol rozsudok okresného súdu v spojení s uznesením v dotknutých výrokoch
zrušený podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 2 CSP bola vec v tejto časti vrátená
súdu prvej inštancie na nové konanie.

38. V rámci nového konania pred súdom prvej inštancie, pokiaľ nedôjde k zásadnej zmene skutkového a

právneho stavu, bude okresný súd postupovať a vychádzať z vyššie uvedených zhodnotení a právnych
záverov vyjadrených v tomto uznesení, ktorými je viazaný, avšak len za toho stavu, ak nedôjde k
zásadnej zmene skutkových, ako aj právnych okolností danej sporovej právnej veci. V súvislosti s novým
rozhodnutím vo veci neopomenie vziať do úvahy stav konania vedeného pred Okresným súdom Žilina
pod sp. zn. 10Cb/150/2013 o určenie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti

valného zhromaždenia žalovaného v 1/ rade zo dňa 15.4.2013, ako aj aktuálny stav žalovaného v 1/
rade vyplývajúci zo zapísaných údajov v obchodnom registri.

39. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

40. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.