Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 15, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220010260
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2220010260.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného Y. V., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, o
odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 27.01.2021 č.

k. 18T/39/2020-163, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.11.2021 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 27.01.2021 č. k. 18T/39/2020-163
bol obžalovaný Y. V., nar. XX.XX.XXXX, uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno

a/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe,

že

dňa 25.6.2019 v čase okolo 15.30 hod. v meste U. Y., okres Dunajská Streda, na ulici Y. v záhrade
obývaného záhradného domu bez súpisného čísla, nachádzajúceho sa na parc. č. 4849,4855 a 3506/4

v kat. úz. U. Y., sa tam prítomnej svojej družke Y. Y., nar. X.X.XXXX, trvalé bydlisko U. Y., S. XXXX/X
vyhrážal, že ju zabije, zapáli na ňu dom, pričom na ňu vulgárne nadával, následne ju nájdeným kolom
udrel do oblasti brucha bez spôsobenia zranenia, potom zišiel do pivnice, odkiaľ priniesol sekeru a držiac
túto v ruke za občasného náznaku zaháňania sa sekerou na ňu požadoval od nej odovzdanie 10.000,-
EURzpredajazáhradnéhodomu,kuktorémupredajueštenedošlo,ktorévyhrážkyupoškodenejMoniky
Megyer vzbudili obavu, že tieto vyhrážky aj uskutoční.

Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím
na § 36 písmeno j/ písmeno l/, § 38 odsek 2, odsek 3, § 56 odsek 2 Trestného zákona peňažný trest
vo výške 1.200,- (tisícdvesto) eur. Zároveň podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa pre prípad, že by
mohol byť výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní
6 (šesť) mesiacov.

Okresný súd podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona uložil obžalovanému aj trest prepadnutia
veci - 1 ks sekera s drevenou rukoväťou. Zároveň podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vyslovil, že sa
vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 163-165 spisu.Z obsahu spisu vyplýva, že Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 21.04.2020 na
okresný súd obžalobu sp. zn. 1 Pv 419/19/2201-27 zo dňa 20.04.2020 na obžalovaného pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona na skutkovom základe
obžaloby.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 27.01.2021 po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v

obžalobe. V dôsledku vyhlásenia o vine okresný súd rozhodol o tom, že vykoná dokazovanie len
vo vzťahu k výroku o treste resp. náhrade škody, či ochranným opatrením. Okresný súd následne
vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním znaleckého posudku znalca MUDr. Mária
Straku, listinnými dôkazmi (lustrácia CESD, RT, a ostatný spisový materiál). Vo vzťahu k uloženiu trestu
okresný súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 1x súdne trestaný, pričom na páchateľa sa hľadí akoby
nebol odsúdený. Obžalovaný nemá evidovaný žiadny priestupok. V prípade obžalovaného okresný súd

vyhodnotil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, teda že obžalovaný viedol
pred spáchaním činu riadny život a podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, teda že sa k spáchaniu
trestného činu priznal a jeho spáchanie oľutoval. Nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Pri
ukladaní trestu potom okresný súd postupoval podľa § 38 ods. 2, ods. 3 a § 56 Trestného zákona a za
primeraný, dostatočný, zákonný a účelný považoval peňažný trest vo výške 1.200,- eur. Pre prípad, že

by výkon uloženého peňažného trestu bol obžalovaným úmyselne zmarený, bol ustanovený náhradný
trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Okresný súd rozhodol tiež o treste prepadnutia veci, ktorá
bola použitá na spáchanie trestného činu - sekery s drevenou rukoväťou, táto sa stáva vlastníctvom
Slovenskej republiky.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení čo do výroku o treste podal odvolanie okresný prokurátor
(č. l. 162 spisu), ktoré dodatočne písomne odôvodnil (č. l. 167 spisu).

Prokurátor v odvolaní namieta, že uvedený trest považuje za nesprávny, nezákonný a neprimerane
mierny. Podľa názoru prokurátora zo zadovážených dôkazov jednoznačne vyplýva, že obžalovaný

sa poškodenej vyhrážal zabitím, zapálením domu, a to takým spôsobom, že tieto vyhrážky vzbudili
u poškodenej dôvodnú obavu, že ich obžalovaný aj uskutoční. Obžalovaný použil na zdôraznenie
verbálnych vyhrážok aj sekeru, ktorú držal v ruke a toto je konanie zvýšili spoločenskú nebezpečnosť
jeho konania. Vzhľadom na okolnosti prípadu je prokurátor názoru, že ochranu spoločnosti pred
obžalovaným možno zabezpečiť len uložením podmienečného trestu odňatia slobody. Navrhol záverom,

aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, že obžalovanému uloží primeraný
trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 16.11.2021 za prítomnosti zástupcu Krajskej
prokuratúry v Trnave, obžalovaného a jeho obhajcu, na ktorom oboznámil prítomných s napadnutým

rozsudkom, odvolaním okresného prokurátora, odpisom registra trestov ako aj podstatným obsahom
spisu. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry v Trnave navrhla, aby odvolací súd rozhodol rozsudkom tak, že
podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, f/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o uložení
peňažného a náhradného trestu odňatia slobody a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol tak,
že uloží obžalovanému zákonný podmienečný trest odňatia slobody s uložením primeranej skúšobnej

doby. Obhajca obžalovaného navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a to z dôvodov, že má za to,
že rozsudok súdu prvého stupňa je skutkovo vecne aj právne správny, aj čo sa týka druhu a výmery
trestu. Poukázal pritom na to, že obžalovaný je bezúhonný, nemá ani záznam v registri priestupkov,
hľadí sa na neho akoby nebol trestaný, ospravedlnil sa jednak cez svoju dcéru ako i na pojednávaní
poškodenej. Ide o jednorazové vybočenie obžalovaného v medzí zákona. Obžalovaný navrhol potvrdiť

rozsudok okresného súdu.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru,
že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho
zamietnutie v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Odvolací súd sa s rozhodnutím okresného súdu stotožňuje, plne naň odkazuje a v tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto
považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby

na tieto len stručne poukázal. (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára
2018).

Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii

trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené

tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Trest (a osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok
štátneho donútenia. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a
individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestu za spáchaný trestný čin. Teoretické východiská penológie

poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny, ani príliš prísny trest
podľa nej nepôsobia výchovne, ale práve naopak, pôsobia demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv.
exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom
individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov,
kde je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Trestné konanie má sledovať rovnako

preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom trestného
konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický
a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy.

Zdôrazniť treba tiež, že nielen samotná Ústava SR ako základný zákon štátu v čl. 16 ods. 2 („Nikoho

nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu a trestu.“), ale aj
Dohovoroochraneľudskýchprávvčl.6(„Právonaspravodlivésúdnekonanie“)atiežChartazákladných
práv EÚ v čl. 4 („Zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu“) a
tiež čl. 49 ods. 3, v ktorom sú zakotvené zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov,
ktoré v sebe zahŕňajú bezpodmienečne právo každého človeka na primeraný trest a akýkoľvek zákaz

neľudského a ponižujúceho zaobchádzania a ukladania trestov, ktoré v sebe zahŕňa aj zákaz ukladania
nehumánnych a neprimeraných trestov. Páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou,
zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, v žiadnom ohľade nemôže
trest prevažovať toto bezprávie. (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4To/2/2013 zo 16. apríla
2013).

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu

právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. 4 To

7/2013).

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal
všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestnýproces upravujú. Zároveň trest uložený obžalovanému považuje odvolací súd za primeraný, zákonný a
spravodlivý. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim
z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a

odkazuje naň. Na skonštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že okresný prokurátor napadol rozsudok okresného súdu
výlučnečodovýrokuotreste,pretopredmetomodvolaciehokonaniejepreskúmanierozsudkuvovzťahu
k tomuto výroku. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní dňa

27.01.2021vyhlásenievzmysle§257ods.1písm.b)Trestnéhoporiadkuotom,žejevinnýzospáchania
skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, preto okresný súd so súhlasom okresného prokurátora vyhlásenie
obžalovaného prijal. Pretože inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového
stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd nemohol preskúmať tento
výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie

ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný. (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 2To/5/2011 zo 7. februára 2012).

Okresný súd u obžalovaného správne vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného
zákona, teda že obžalovaný viedol pred spáchaním činu riadny život a podľa § 36 písm. l/ Trestného

zákona, teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie oľutoval. Správne vyhodnotil
neexistenciu priťažujúcej okolnosti. Okresný súd prihliadol na okolnosti spáchaného skutku, ako aj
okolnosti na strane páchateľa. Odvolací súd považuje uložený peňažný trest vo výške 1.200 EUR s
náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov za zákonný a spravodlivý. V prospech
obžalovaného vyznela skutočnosť, že obžalovaný bol doposiaľ bezúhonnou osobou, u ktorého nešlo

o opakované agresívne správanie a ktorý sa poškodenej prostredníctvom svojej dcéry aj ospravedlnil.
Poškodenej zároveň nebola spôsobená žiadna škoda, ani žiadne zranenie. Krajský súd je toho názoru,
že aj takýto „priaznivý“ trest pre obžalovaného je dostatočný na to, aby si uvedomili nesprávnosť svojho
konania, a aby sa v budúcnosti uvedenej protiprávnej činnosti už nedopúšťal.

Majúc na zreteli účel trestu, keď trest plní predovšetkým funkciu ochrany spoločnosti, individuálnej
a generálnej prevencie, krajský súd pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje takto
obžalovanému uložený peňažný trest vo výmere 1.200 Eur s náhradným trestnom odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov za zákonný a spravodlivý a ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej
činnosti a ktorý dostatočne naplní funkciu tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Odvolací súd

teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, preto ani odvolacie
námietky okresného prokurátora nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu-rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Okresný súd zároveň správne podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona uložil obžalovanému
trest prepadnutia veci a to - 1 ks sekera s drevenou rukoväťou a zároveň vyslovil, že sa vlastníkom
prepadnutej veci stáva štát.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319

Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku
v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku a tiež § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.