Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917010193
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5917010193.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.

Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Kuráka na verejnom zasadnutí konanom 5. septembra 2017 prejednal
odvolanie podané prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 1T/40/2017 zo
14.6.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Ružomberok,
sp.zn. 1T/40/2017 zo 14.6.2017 v časti: vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.,

obžalovaného H. T., nar. X.X.XXXX v H. V., trvale bytom H.
V., M. U. XXXX/XX, študent na slobode,

o d s u d z u j e

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. d), j), k), l) Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 8 (osem) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduRužomberok,sp.zn.1T/40/2017zo14.6.2017 bolobžalovanýH.T.uznaný
za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., s poukazom
na § 138 písm. h) Tr. zák. na skutkovom základe, že:

dňa 26.10.2016 v čase okolo 08.20 h. došlo v priamom úseku cesty I/59 v km 59,200 v katastrálnom
území obce U. H., okres Ružomberok k dopravnej nehode a to tak, že vodič osobného motorového
vozidla zn. Volkswagen Phaeton, evidenčné číslo DK-573AV, H. T., nar. X.X.XXXX, bytom Ľ. U. č. XXXX/
XX, H. V., jazdil smerom z Dolného Kubína na Ružomberok, pričom v dôsledku prekročenia maximálne
povolenej rýchlosti v danom úseku cesty, kde je povolená rýchlosť 90 km/h sa s vozidlom pohyboval
rýchlosťou 142 km/h + - 5 % a súčasne nevenovania sa plne riadeniu vozidla, dostal šmyk a narazil

prednou časťou uvedeného vozidla do prednej časti oprotiidúceho vozidla zn. Subaru Justy, evidenčné
číslo RK-686BD, ktoré v tom čase riadila F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, ktorá v priamej
príčinnej a časovej súvislosti s dopravnou nehodou utrpela zranenia a to roztrhnutie predĺženej miechy a
krčných väzov a následne k zlyhaniu centrálnych riadiacich funkcií mozgu, následkom ktorých na miestepodľahla, následne osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Phaeton, evidenčné číslo DK-573AV po
zrážke s vozidlom zn. Subaru Justy, evidenčné č. RK-686-BD sa stalo neovládateľné a neovládateľným
spôsobom pokračovalo v jazde v protismere, kde následne nezistenou časťou vrazilo do zadnej časti

oprotiidúceho osobného motorového vozidla zn. FORD s MAX, evidenčné číslo RK-390BC, ktoré riadil
E. J., nar. X.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, pričom E. J. neutrpel žiadne zranenia, H. T. svojim konaním
porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke s
poukazom na § 137 ods. 2 písm. c), písm. d) a písm. k) Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.
Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. d),

j), k), l), n) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4 roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 5 rokov.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenému Ing. C. Y. škodu
vo výške 1.049,48,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného Ing. C. Y. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Podľa§288ods.1Tr.por.súdpoškodenéhoE.J.snárokomnanáhraduškodyodkázalnacivilnýproces.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného, čo do
výroku o treste, ktoré odôvodnil nasledovne:

„Z výroku a aj odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd uložil obžalovanému podľa § 149
ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. d), j), k), l), n) Tr. zák. trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky, výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. a § 51
ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu s probačným

dohľadom v trvaní 4 (štyri) roky.
Zároveň súd neuložil obžalovanému primerané povinnosti a obmedzenia, ktoré je zo zákona povinný
uložiť ako súčasť probačného dohľadu.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. „Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok
až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti

rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu“. V
rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/40/2017 zo dňa 14.6.2017, však súd obžalovanému
neuložil žiadne obmedzenie podľa § 51 ods. 3 Tr. zák. ani povinnosť podľa § 51 ods. 4 Tr. zák.
Okrem uvedenej formálnej chyby, mám za to, že podmienky na uloženie podmienečného trestu neboli
splnené a teda uložený trest je neprimerane mierny.

Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Z výsledkov vyšetrovania jednoznačne vyplynulo, že rýchlosť jazdy obžalovaného bola vyššia ako
povolená rýchlosť v danom úseku a taktiež vyššia ako rýchlosť primeraná jazde na vlhkej vozovke. Podľa

znaleckého posudku bola v danom úseku povolená rýchlosť 90 km/h, ale obžalovaný šiel rýchlosťou 142
km/h (+- 5 %), pričom, keby dodržal povolenú rýchlosť, bez problémov by prešiel uvedeným úsekom vo
svojom jazdnom pruhu. Skutok sa stal 26. októbra 2016 v rannom čase okolo 8.20 hod., stav povrchu
vozovky - mokrý, krajnica bez závad. Sám obžalovaný uviedol, že vozovka bola vlhká, ako aj, že na aute
nefungoval ESP systém. Okrem toho bol držiteľom vodičského oprávnenia krátko, odo dňa 21.5.2015.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj s poukazom na to, že obžalovaný vedel, že predmetný cestný
úsek nie je jednoduchý (množstvo zákrut, prudké stúpanie a klesanie vozovky), obžalovaný mal byť plne
vedomý toho, že prejsť uvedený úsek za daných podmienok a s tak malými vodičskými skúsenosťami
v rýchlosti, ktorou viedol vozidlo, sa môže stať nebezpečným nielen pre neho, ale aj pre ostatných
účastníkov cestnej premávky. Svojou hazardnou jazdou spôsobil, okrem materiálnej škody, smrť jednej

osoby - manželky a matky troch detí, z toho jedného maloletého. Mám za to, že uložený podmienečný
trest je trestom nedostatočným vo vzťahu k účelu trestu a že súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
neprihliadol dostatočne následok nezodpovedného konania obvineného.S poukazom na všetky uvádzané skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd s poukazom na ustanovenie
§ 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Ružomberok z 14.6.2017, sp.zn.
1T/40/2017 a sám vo veci rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por.“.

Obžalovaný H. T. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol, že sa nestotožňuje s právnym
názorom prokurátora, že súd v odsudzujúcom rozsudku neuložil v súlade s ust. § 51 ods. 2 Trestného
zákona žiadne obmedzenia alebo povinnosti. Súd mu v rozsudku uložil povinnosť zaplatiť poškodenému
Ing. C. Y., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom V. č. XXX škodu vo výške 1.049,48 Eur. Má za to, že aj takúto

povinnosť možno chápať ako uloženie povinnosti v zmysle ust. § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák.
Má za to, že uložený podmienečný trest je pre neho dostatočným na jeho riadnu prevýchovu a účinným
prostriedkom na jeho nápravu. Dovoľuje si poznamenať, že jeho konanie dňa 26.10.2016 predstavuje
prvé vybočenie z jeho vedenia riadneho života, svojím konaním sa dopustil nedbanlivostného trestného
činu, ktorého následky si plne uvedomuje, za vzniknutú škodu a stratu manželky a matky detí sa viackrát,
či už formou listu, alebo priamo na hlavnom pojednávaní ospravedlnil a vyjadril ľútosť nad vzniknutou

situáciou.
Je toho názoru, že boli splnené zákonné podmienky na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia
slobody v zmysle ust. § 49 ods. 1 Trestného zákona a má za to, že hrozba výkonu trestu odňatia slobody
je postačujúca na splnenie účelu trestu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u neho, súd dôsledne vychádzal zo základných zásad ukladania

trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona.
Dôsledne vyhodnotil represívnu a výchovnú funkciu trestu, kládol dôraz na zásadu humanity, z ktorej
vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu a pomerom
páchateľa.
Zároveň súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadal na konkrétne okolnosti trestného činu vrátane

priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobné pomery páchateľa, možnosti jeho sociálnej reintegrácie.
Súd zistil poľahčujúce okolnosti uvedené v ust. § 36 písm. d), j), k), l) a n).
Okresný súd v Ružomberku výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil, kedy zároveň aj prijal
záruku za nápravu páchateľa s prihliadnutím na ust. § 4 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a Mestského
hokejového klubu, združenie, Športovcov 1182/5, Dolný Kubín, IČO 31 939 902.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v súlade s ust. § 319 Trestného
poriadku odvolanie prokurátora zo dňa 26.6.2017 zamietol, nakoľko nie je dôvodné.

Dňa 7.8.2017 bolo Krajskému súdu v Žiline doručené doplnenie vyjadrenia obžalovaného k odvolaniu
prokurátora spolu s prílohou - dokladom o úhrade sumy vo výške 1.049,48,- Eur, a to vo vzťahu k výroku

o povinnosti obžalovaného uhradiť škodu poškodenému Ing. C. Y. vo výške 1.049,48,- Eur. Obžalovaný
ďalej uviedol, že vo vzťahu k poistnému plneniu týkajúceho sa spôsobenej škody vykonal nevyhnutné
opatrenia v súvislosti s náhradou ďalšej škody, teda kontaktoval poisťovňu GENERALI poisťovňa, a.s.,
Bratislava, a to listom z 31.7.2017.

Dňa 4.9.2017 obžalovaný Krajskému súdu v Žiline doručil oznámenie o ukončení likvidácie poistnej
udalosti vo vzťahu k poškodeným Ing. C. Y. a E. J..

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Žiline
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o treste podľa § 322 ods. 1 písm. d), e) Tr.

por. a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody v prvej
polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia. Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, navrhol,
aby krajský súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v druhej polovici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Poškodený Ing. C. Y. sa pripojil k návrhu prokurátora k uloženiu

nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému. Pokiaľ ide o náhradu škody, suma 1.049,48,-
Eur bola uhradená obžalovaným. Obhajca v súlade s písomným vyjadrením k odvolaniu prokurátora,
navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa

§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. poriadku. Odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1 Tr. por., obsah odvolania
spĺňa náležitosti podľa § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebok späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa §
316 Tr. poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

K výroku o vine

Treba stručne pripomenúť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Ružomberok
konanom 14.6.2017 urobil vyhlásenie o priznaní viny k súdenému skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.
por. (č.l. 237), čím sa vzdal práva na prerokovanie svojej veci pred nestranným a nezávislým súdom na

hlavnom pojednávaní v časti prieskumu správnosti skutkových zistení obžaloby. Uvedeným vyhlásením
obžalovaný súčasne prejavil súhlas, že mu súd uloží trest bez dokazovania viny. Logickým dôsledkom
rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, bol aj ďalší postup súdu,
keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so
skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvolací, preskúmavať, zasahovať,
meniť, či spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa prezentované vo výroku o vine
v napadnutom rozsudku.

Krajský súd bol však povinný preskúmať zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho
rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného. V tomto smere nezistil odvolací súd žiadne pochybenia.

K výroku o treste

Pri rešpektovaní obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. sa predmetom
odvolacieho prieskumu stali výroky súdu prvého stupňa o treste uloženom obžalovanému H. T..

Krajský súd sa po preskúmaní obsahu spisu nestotožnil so záverom okresného súdu, pokiaľ ide o druh
a výmeru trestu, ktorý za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanému a osvojil si argumenty prokurátora

o neprimeranosti uloženého trestu okresným súdom z hľadiska jeho prísnosti.

Pokiaľ sa prokurátor vo svojom odvolaní podanom v neprospech obžalovaného domáhal u
obžalovaného uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody, krajský súd sa s takýmto návrhom
stotožnil. Odvolací argument prokurátora, že prvostupňový súd nepostupoval pri ukladaní trestov

správne a v súlade s ustanovením § 34 Tr. zák., je dôvodný.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom

trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym

páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je

to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsobspáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho
dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo
b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má

za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., veta prvá, súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto
trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba
osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

V okolnostiach danej veci krajský súd považuje trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom uložený obžalovanému za uložený síce v rámci
zákonnej sadzby, avšak so zreteľom na spôsob spáchania činu a jeho následok, za trest neprimerane
mierny.
Záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a

zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a
teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu. Z
toho vyplýva, že keď bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené
trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové
bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát

a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť
spôsobenú trestným činom napraviť a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať
za spravodlivý. Spravodlivým je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho
individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni
mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste. Pri rešpektovaní uvedených princípov

krajský súd považoval trest odňatia slobody uložený obžalovanému H. T. rozsudkom súdu prvého stupňa
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za neprimeraný, a preto v tejto časti musel vyhovieť odvolacej
požiadavke prokurátora.
Je nepochybné, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život a doteraz sa nedopustil žiadneho trestného
činu, ani priestupku, a to ani na úseku dopravy, obžalovaný sa k spáchanému trestnému činu priznal,

svoje konanie úprimne oľutoval, ospravedlnil sa poškodeným, spáchal trestný čin vo veku blízkom
veku mladistvých, dobrovoľne nahradil časť spôsobenej škody a pričinil sa o odstránenie škodlivých
následkov trestného činu. Je tiež nepochybné, že proti obžalovanému je vedené trestné konanie pre
nedbanlivostný trestný čin.
Podľa názoru krajského súdu pri posudzovaní všetkých skutočností rozhodujúcich pre ukladanie

druhu a výmery trestu, nemožno v okolnostiach prípadu favorizovať len poľahčujúce okolnosti na
strane obžalovaného, ale treba v rovnováhe vyhodnotiť všetky skutočnosti, na podklade ktorých súd
rozhoduje o druhu a výmere trestu. Súd prvého stupňa nedocenil najmä spôsob spáchania činu a jeho
neodstrániteľný následok - smrť poškodenej F. Y..
Aj pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu je potrebné posúdiť všetky okolnosti skutkového charakteru

v prejednávanej veci. V tejto súvislosti považuje krajský súd za významné poukázať na závery znalca
z odboru doprava cestná, ktorý v znaleckom posudku doslova odpovedal, že vodička vozidla Subaru
Justy (nebohá F. Y.) sa na začiatku nehodového deja v úseku, kde je povolená rýchlosť 90 km/hod.
pohybovala s vozidlom rýchlosťou 51 km/hod. vo svojom jazdnom pruhu v priamom smere, kde následnereagovala na protiidúce vozidla obžalovaného VW Phaeton pohybujúce sa nestabilne po vozovke,
znížením rýchlosti. Vodička nemala žiadnu možnosť z technického hľadiska zabrániť zrážke, mohla
len znížiť rýchlosť. Technika jazdy z technického hľadiska bola správna a nebola príčinou vzniku

nehodového deja. Uvedené platí aj pokiaľ ide o ďalšieho účastníka predmetnej dopravnej nehody -
poškodeného E. J., do ktorého motorového vozidla zn. Ford S-Max do jeho zadnej časti narazilo osobné
motorové vozidlo obžalovaného. Súdny znalec sa vyjadril rovnako, že vodič vozidla Ford S-Max nemal
žiadnu možnosť z technického hľadiska zabrániť zrážke. Technika jazdy z technického hľadiska bola
správna a nebola príčinou vzniku nehodového deja.

Naproti tomu rýchlosť jazdy obžalovaného bola vyššia ako povolená rýchlosť v danom úseku a taktiež
vyššia ako rýchlosť primeraná jazde na vlhkej vozovke. Podľa znaleckého posudku bola v danom
úseku povolená rýchlosť 90 km/hod., ale obžalovaný išiel rýchlosťou 142 km/hod., pričom keby dodržal
povolenú rýchlosť, bez problémov by prešiel uvedeným úsekom vo svojom jazdnom pruhu. Odvolací
súd sa stotožňuje s názorom prokurátora, že skutok sa stal dňa 26.10.2016 o 08.20 hod., stav povrchu

vozovky bol mokrý. Sám obžalovaný uviedol, že vozovka bola vlhká, ako aj, že na aute mu nefungoval
ESP systém. Podľa vyjadrenia obžalovaného, uvedeným úsekom pravidelne prechádzal, chodil na
hokejové tréningy z Dolného Kubína do Liptovského Mikuláša, a musel si byť vedomý, že predmetný
úsek cesty nie je jednoduchý, je tam množstvo zákrut, prudké stúpanie, klesanie vozovky. Obžalovaný
bol držiteľom vodičského oprávnenia krátko, odo dňa 21.5.2015. Obžalovaný si mal byť vedomý toho,

že prejsť uvedený úsek za daných podmienok s malými vodičskými skúsenosťami v rýchlosti, ktorú
viedol, sa môže stať nebezpečným nielen pre neho, najmä však pre ostatných účastníkov cestnej
premávky. Obžalovaný tak svojím nezodpovedným konaním a hazardnou jazdou vystavil účastníkov
cestnej premávky ohrozeniu na zdraví a živote. V konečnom dôsledku spôsobil dopravnú nehodu, pri
ktorej utrpela poškodená F. Y. smrť.

Krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa zistil, že na strane obžalovaného existujú poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. d), j), k), l) Tr. zák. a neexistuje žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Tr. zák.

Krajský súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že obžalovanému je možné priznať aj

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom, pretože napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti vyžaduje aktívnejšiu účasť
páchateľa, ako samotné priznanie sa k spáchaniu trestného činu. V danom prípade okresný súd
neuviedol žiadne ďalšie aktivity obžalovaného, z ktorých by bolo možné vyvodzovať jeho aktívnu pomoc,
a preto nie je možné použiť aj túto poľahčujúcu okolnosť. Ani jeho vyhlásenie, že je vinný, nie je možné

priznať ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. (stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. Tpj 55/2016 prijaté 27.6.2017).

Pri prevahe poľahčujúcich okolností bolo potrebné upraviť trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 3 Tr. zák.,
t.j. znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a krajský súd mal možnosť

uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v rozpätí od 2 rokov až 4 rokov.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s odvolacími argumentmi prokurátora, že u obžalovaného je
potrebné zvýšiť účinnosť trestu v záujme dosiahnutia jeho účelu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), a preto uložil
obžalovanému prísnejší trest, pokiaľ ide o jeho druh, keď podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné

prevýchovu obžalovaného zabezpečovať výkonom trestu vo forme nepodmienečného odsúdenia.
Rovnako sa stotožnil s názorom prokurátora, že na prevýchovu obžalovaného je potrebné pôsobiť aj
prísnejším trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, pretože obžalovaný je osobou, ktorá
nezodpovednou a nedisciplinovanou jazdou ukázala svoju nespoľahlivosť a nespôsobilosť na vedenie
motorových vozidiel.

Pozváženívšetkýchokolnostípotomkrajskýsúdpostupompodľa§321ods.1písm.d),e),ods.2Tr.por.
zrušil rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/40/2017 zo 14.6.2017 v časti výroku o treste
a sám s poukazom na § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine rozsudku súdu prvého
stupňa uložil obžalovanému H. T. podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. d), j), k), l) Tr. zák. a §

38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Po splnení podmienok stanovených § 48
ods. 2 písm. a) Tr. zák. krajský súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému
uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 8 (osem) rokov.Takto uložený trest spolu s trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 8 rokov,
t.j. v druhej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, považuje krajský súd za spravodlivý a

objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie. Podľa názoru krajského súdu uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody v kombinácii s trestom zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel, ktorý patrí k najúčinnejším prostriedkom ochrany bezpečnosti cestnej premávky, splní účel
trestu vymedzený v ustanovení § 34 Tr. zák. Netreba zabúdať ani na to, že aj trest zákazu činnosti má
generálne preventívny aspekt.

Na záver treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a
slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi.

Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov
spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie.
Ak sa teda páchateľovi zabráni aj v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom
spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom
možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.