Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/169/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118210961
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1118210961.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: L.. S. Y., narodený X.XX.XXXX,
H. N. V. XX, D., prechodne bytom S. A. X, Ž., zastúpený advokátom Mgr. Petrom Miklóssym, Advokátska
kancelária Hlavná 1221, Vráble, proti žalovanej: ČSOB poisťovňa, a.s., Žižkova 11, Bratislava, IČO: 31
325 416, zastúpená MGA IURIS s.r.o., Pri starej prachárni 10, Bratislava, o zaplatenie 8 722,23 eura,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 6.5.2019 č.k. 16Csp/50/2018-165,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vyplatenia
poistného plnenia 8 722,23 eur na základe poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo úrazové poistenie
žalobcu a žalovanej priznal plný nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že 26.3.2007 utrpel pri dopravnej nehode vážny úraz, následkom
ktorého sa u neho prejavil organický posttraumatický psychosyndróm a retrográdna amnézia, žalovaná

túto poistnú udalosť (č. XXXXXXXXXX) vyriešila tak, že poistné vo výške 8 722,23 eur poukázala
6.11.2008 na základe žiadosti sestry žalobcu M. H. na jej bankový účet. Žalovaná žiadala žalobu
zamietnuť, namietala jednak premlčanie uplatneného nároku, ako aj jeho splnenie vyplatením poistného
plnenia sestre žalobcu na základe žiadosti zo 14.8.2008, ktorej súčasťou bola generálna plná moc z
10.3.2008 udelená žalobcom sestre M. H..

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalovanej, spoločnosť

ERGO poisťovňa, a.s., ako poisťovateľ uzatvorila 30.1.2004 s Československou obchodnou bankou,
a.s., ako poistníkom poistnú zmluvu úrazového poistenia č. XXXXXXXXXX v rámci balíka produktov a
služieb ČSOB Pohoda Plus, predmetom ktorej bolo úrazové poistenie podľa všeobecných poistných
podmienok pre poisťovateľa, ktoré dojednával poisťovateľ s poistníkom v prospech majiteľov účtov
poistníka s balíkom produktov a služieb ČSOB Pohoda Plus alebo ČSOB Extra Pohoda. Žalobca
uzatvoril 12.2.2004 s Československou obchodnou bankou, a.s., zmluvu o bežnom účte a balíku
produktov a služieb ČSOB Extra Pohoda, jej predmetom bolo zriadenia a vedenie bežného účtu a

úprava vzájomných vzťahov medzi ČSOB a majiteľom účtu pri poskytovaní komplexu ďalších bankových
produktov a služieb ČSOB. Súčasťou zmluvy bolo aj úrazové poistenie pre prípad a) smrti následkom
úrazu s poistnou sumou 100 000 Sk, b) trvalých následkov v rozsahu od 66% do 100% s poistnou sumou
jednorazovo 300 000 Sk v súlade s poistnou zmluvou úrazového poistenia v rámci balíka produktov aslužieb ČSOB Pohoda Plus a ČSOB Extra Pohoda, uzatvorenou medzi ČSOB a spoločnosťou ERGO
poisťovňa, a.s., 30.1.2004. Dňa 26.3.2007 o 14.30 hod. na diaľnici D-1 v smere do Bratislavy došlo k
dopravnej nehode, žalobca riadil osobné motorové vozidlo Š. T., evidenčné číslo A. a z nezistených

príčin zišiel do rigolu, čelne narazil do kmeňu stromu, havaroval a zranil sa. Podľa uznesenia Krajského
riaditeľstva PZ, Krajského dopravného inšpektorátu, Diaľničného oddelenia H. Č.S.: G.-X/DI-H.-XXXX z
10.4.2007, ktorým bolo začaté trestné stíhanie vo veci za prečin ublíženia na zdraví podľa ustanovenia
§ 158 Trestného zákona, žalobca utrpel pri dopravnej nehode zranenia opuch mozgu s bezvedomím,
zlomenia hrudnej kosti s vpáčením do hrudníka, pohmoždenie pľúc na oboch stranách a početné

oderky na hrudníku a končatinách. M. H., sestra žalobcu, oznámila podaním z 10.3.2008 žalovanej úraz
žalobcu.Prílohoutohtopodaniadoručenéhožalovanej27.3.2008bolasprávalekáraoúrazezo6.3.2008
vydaná O.. O. N., praktickou lekárkou pre dospelých z neštátnej ambulancie C. N., v ktorej okrem iného
bolo uvedené, že rozsah trvalých následkov úrazu žalobcu ešte nie je ustálený a že sa predpokladá
poškodenie mozgových funkcií a retrográdnu amnéziu. Dňa 31.3.2008 boli žalovanej predložené listinné
doklady, a to generálna plná moc z 10.3.2008, podľa ktorej žalobca splnomocnil M. H. na všetky právne

úkony a podpis žalobcu na listine bol úradne overený 10.3.2008 pracovníčkou Mestského úradu v W..
M. H. podaním zo 14.8.2008, doručeným žalovanej 15.8.2008, požiadala o vyplatenie poistného plnenia
za trvalé následky žalobcu po úraze. Žalovaná podaním č. XXXXXXXXXX zo 6.11.2008 oznámila M.
H. výplatu poistného plnenia (číslo PU XXXXXXXXXX). Uviedla, že po dôkladnom šetrení predloženej
zdravotnej dokumentácie, konzultácie s posudkovým lekárom poisťovne, v súlade s VPP-ÚP, dospela k

záveru,žežalobcovizatrvalénásledkyúrazupatrípoistnéplneniestanovenépodľa položkyOceňovacej
tabuľky II - pre plnenie za trvalé následky - 005 - ťažké objektívne neurologické a psychiatrické príznaky
po ťažkých úrazoch hlavy v rozsahu 66%. Žalovaná zároveň oznámila, že vzhľadom na potvrdené
finančné záväzky v ČSOB, a.s., poukazuje 6 034,00 Sk (200,29 eura) vyrovnanie debetu na
bežnom účte žalobcu číslo XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX, sumu 31 200 Sk (1 035,65 eura) na vyrovnanie

úverového účtu žalobcu číslo XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX a zvyšné poistné plnenie vo výške 262 766
Sk (8 722,23 eura) poukazuje na žiadateľkou uvedené číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

4. Z dokazovania podľa súdu prvej inštancie ďalej vyplynulo, že na návrh M. H., Okresný súd Piešťany
rozsudkom z 25.2.2009 č.k. 4Ps/8/2008-46 pozbavil žalobcu spôsobilosti na právne úkony. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť 3.6.2009. Okresný súd Piešťany uznesením z 10.6.2009 č.k. 4Ps/8/2008-49
ustanovil podľa § 192 Občianskeho súdneho poriadku M. H. za opatrovníka žalobcu. Súd z pripojeného
spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4Ps/8/2008 tiež zistil, že žalobca bol umiestnený v Domove
sociálnych služieb S. A.. Okresný súd Ž. D. C. rozsudkom z 18.8.2017 č.k. 4Ps/5/2016-137 zrušil
rozsudok Okresného súdu A. z 25.2.2009 č. k. 4Ps/8/2008-46 a žalobcovi vrátil spôsobilosť na právne

úkony.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj znaleckým posudkom O.. L. V., A.., O., znalca v odbore
zdravotníctvoafarmácia,odvetviepsychiatriaasexuológiaz2.5.2018č.18/2018,podľaktoréhožalobca
v období od 26.3.2007 do 30.6.2009 trpel takou duševnou poruchou (posttraumatickým amnestickým

syndrómom ťažkého stupňa), ktorá ho robila neschopným na vykonávanie právnych úkonov, včítane
spísania plnej moci. Podľa znalca zdravotný stav žalobcu mu v uvedenom období nedovoľoval slobodne
a s plným vedomím robiť právne úkony. Znalecký posudok obsahuje doložku podľa ustanovenia § 209
ods. 2 Civilného sporového poriadku.

6. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa ustanovení § 788 ods. 1 a ods. 3, § 790, §
795 ods. 1, § 797 ods. 2, § 797 a ods. 3, § 816, § 100 ods. 1, § 104 a § 113 Občianskeho zákonníka a
dospel k záveru, že žalovanou vznesená námietka premlčania uplatneného nároku je dôvodná a preto
žalobu v celom rozsahu zamietol. Vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka, že právo na plnenie
vznikne tomu, na zdravie ktorého sa poistenie vzťahuje a ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený

vznik povinnosti poistiteľa plniť, teda poistná udalosť. V prípade úrazového poistenia je poisťovateľ
povinný plniť, ak poistený utrpel úraz, ktorý má za následok telesné poškodenie alebo smrť. Poisťovateľ
je povinný plniť z úrazového poistenia ak počas trvania poistenia bolo v dôsledku úrazu poistenému
spôsobené telesné poškodenie, prípadne smrť. Nárok poisteného voči poisťovni na vyplatenie poistného
plnenia je nárokom založeným na poistnej zmluve a v nej dojednaných podmienkach a vzťahuje sa naň

všeobecné pravidlo zakotvené v ustanovení § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo
na plnenie vznikne, ak dôjde k poistnej udalosti.7. Medzi stranami nebolo sporné, že súčasťou zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb
ČSOB Extra Pohoda uzatvorenej medzi Československou obchodnou bankou, a.s., a žalobcom bolo
i úrazové poistenie pre prípad a) smrti následkom úrazu s poistnou sumou vo výške 100 000 Sk, b)

trvalých následkov v rozsahu od 66% do 100% s poistnou sumou jednorazovo 300 000 Sk, že 26.3.2007
došlo k úrazu žalobcu poisteného pri dopravnej nehode a že žalovaná poskytla poistné plnenie na
základe úrazového poistenia žalobcu vo výške 262 766 Sk (8 722,23 eura), ktoré vyplatila na bankový
účet uvedený oznamovateľkou M. H.. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že žalobca bol rozsudkom
Okresného súdu Piešťany, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.6.2009 pozbavený spôsobilosti na právne

úkony a že mu týmto súdom bola ustanovená za opatrovníčku jeho sestra M. H. a že rozsudkom
Okresného súdu Ž. D. C. právoplatným 11.9.2017 zrušil bolo zrušené rozhodnutie súdu, ktorým bol
žalobca zbavený spôsobilosti na právne úkony.

8. Na námietku žalovanej sa súd prvej inštancie zaoberal premlčaním uplatneného nároku. Vychádzal z
toho, že premlčanie je definované ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý

uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt sa môže brániť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v civilnom súdnom
konaní má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva a súd nemôže oprávnenej osobe právo
(nárok) priznať. Zásada hospodárnosti konania vedie k tomu, že súd prednostne posudzuje v konaní
vznesenú námietku premlčania bez vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky nároku a

podobne. Právo na plnenie z poistenia ako právo majetkovej povahy podlieha premlčaniu vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, a premlčacia doba podľa
ustanovenia § 104 Občianskeho zákonníka začína plynúť za rok po poistnej udalosti.

9. V prejednávanej veci došlo k dopravnej nehode/poistnej udalosti žalobcu dňa 26.3.2007 a teda

premlčacia doba na výplatu poistného plnenia by za obvyklej situácie začala žalobcovi plynúť dňom
26.3.2008 a uplynula by dňom 26.3.2011. Pretože však žalobca bol rozhodnutím súdu právoplatným
3.6.2013 (správne 3.6.2009, pozn. odvolacieho súdu) pozbavený spôsobilosti na právne úkony a v
zmysle ustanovenia § 113 Občianskeho zákonníka začala plynúť premlčacia doba na výplatu poistného
plnenia (podľa § 104 Občianskeho zákonníka za rok po poistnej udalosti) dňom 3.9.2010, (správne

3.6.2010 pozn. odvolacieho súdu) a uplynula dňa 3.9.2013 (správne 3.6.2013 pozn. odvolacieho súdu)
t.j. po uplynutí troch rokov. Žalobca si nárok na zaplatenie poistného plnenia voči žalovanej uplatnil
žalobou doručenou súdu dňa 22.6.2018, teda po márnom uplynutí zákonom stanovenej premlčacej
doby. Vzhľadom na uvedené, keď sa žalovaná dôvodne dovolala premlčania nároku žalobcu na výplatu
poistného plnenia, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

10. Žalobca sa proti vznesenej námietke bránil tým, že vzhľadom na okolnosti prípadu ide o výkon práva
žalovanej v rozpore s dobrými mravmi a žiadal, aby súd, keď si nárok voči žalovanej nemohol uplatňovať
skôr ako mu bola vrátená spôsobilosť na právne úkony, na námietku premlčania neprihliadal. Tvrdil, že
nezavinil márne uplynutie premlčacej doby a zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby by bol

voči nemu neprimerane tvrdým postihom, navyše ak z okolností prípadu nemožno usudzovať na dobrú
vieru žalovanej, ktorá mala dostatok informácií o jeho zdravotnom stave a o tom, že nie je spôsobilý robiť
právne úkony. Súd prvej inštancie námietku premlčania nepovažoval v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka za podanú v rozpore s dobrými mravmi. Prihliadol na to, že v zmysle platnej
judikatúry zásadne neodporuje dobrým mravom, ak niekto namieta premlčanie práva, ktoré je voči nemu

uplatnené. Inštitút premlčania prispieva k istote právnych vzťahov, je zákonným inštitútom a je možné ho
použiť vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa premlčuje. Uplatnenie premlčania by sa priečilo dobrým
mravom len výnimočne a to v prípade, ak by bolo výrazom zneužitia tohto práva na úkor účastníka,
ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 176/2011, v ktorom ústavný súd konštatoval, že vo všeobecnosti nie je vylúčené,

aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad
však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť len taký výkon práva účastníkom v
občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania,
pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník

konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov
premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať
z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a
dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby.11. Všeobecné ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje súdu vec posúdiť či výkon
daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť

poskytnutie právnej ochrany uplatňovanému právu. Posúdenie je založené na úvahe súdu, ktorá musí
byť podložená konkrétnymi zisteniami odôvodňujúcimi záver, že vo veci výkon práv a povinností,
ktoré vyplývajú z príslušných právnych predpisov alebo zo záväzkového vzťahu alebo z inej obdobnej
právnej skutočnosti, by bol rozpore s dobrými mravmi a to s prihliadnutím na postavenie druhej strany
a so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu. Uvedené ustanovenie § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka upravuje spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú
právne vzťahy a to na základe všeobecných morálnych pravidiel a pravidiel elementárnej slušnosti.

12.Pozohľadnenívšetkýchokolnostíprípadudospelsúdprvejinštancievovecikzáveru,ževýkonpráva
žalovanej, ktorá vzniesla námietku premlčania, nie je výkonom práva, ktorý by bol v rozpore s dobrými
mravmi. V konaní mal za nesporné, že žalovaná ako poisťovateľ už poistné plnenie z poistnej udalosti,

v dôsledku ktorej si žalobca nárok na výplatu poistného plnenia v prejednávanej veci uplatnil vyplatila
a to v žalovanej výške. Žalovaná poistné plnenie vyplatila splnomocnenej osobe žalobcu na základe
predloženej plnej moci žalobcu z 10.3.2008. Súd sa s tvrdením žalobcu, že žalovaná v rámci likvidácie
poistnej udalosti nekonala v dobrej viere a nepristúpila k nej s odbornou starostlivosťou, nestotožnil.
Z listinných dokladov zistil, že žalovaná vychádzala z písomnej plnej moci udelenej žalobcom M. H.

10.3.2008 s podpisom žalobcu úradne overeným pracovníkom Mestského úradu W.. Žalovaná mala k
dispozícii lekárske správy, z ktorých nevyplývalo, že žalobca nebol spôsobilý na vykonávanie právnych
úkonov a teda, že predloženú plnú nemožno považovať za platnú. Z predložených lekárskych lekárskych
správ vyplynulo, že stav žalobcu sa zhoršoval až v júni 2008 a že žalobca až v tom čase prestal
komunikovať.Vzhľadomnauvedené,keďsúdmalzapreukázané,ženievdôsledkukonaniažalovanejsi

žalobca nemohol uplatniť nárok na výplatu poistného plnenia riadne a včas, márne uplynutie premlčacej
doby nezavinila žalovaná a za stavu, keď žalovaná poistné plnenie už vyplatila, žalovanou vznesenú
námietku premlčania neposúdil ako námietku vznesenú v rozpore s dobrými mravmi a preto žalobu
zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov konania.

14. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Namietal,žesúdprvejinštancienesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
a napokon, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) CSP videl žalobca
v tom, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy ktoré navrhol, ktoré by podstatným spôsobom prispeli
k zisteniu jeho zdravotného a psychického stavu, jeho spôsobilosti, resp. nespôsobilosti na právne
úkony v čase po dopravnej nehode a v čase, kedy žalovaná poistné plnenie poskytla inej osobe.

Vykonanie ďalšieho navrhovaného dokazovania bolo potrebné aj na preukázanie toho, že poistné
plnenie poskytuje inej osobe ako žalobcovi (na účet inej osoby), ako aj zistenie rozsahu vedomostí
žalovaného o zdravotnom stave žalobcu v čase, kedy žalovaný pôvodne poistné plnenie poskytol inej
osobe (sestre žalobcu). Správne zistenie týchto skutočností bolo a je nevyhnutné pre posúdenie toho,
či vznesenie námietky premlčania žalovaným v danom konkrétnom prípade, za daných konkrétnych

okolností a konkrétnych vedomostí žalovaného o poskytnutí poistného plnenia inej osobe a o stave
žalobcu v čase tohto pôvodného poskytnutia poistného plnenia inej osobe, je možné považovať za
súladné alebo rozporné s dobrými mravmi (čo je kľúčová otázka pre rozhodnutie vo veci samej).

16. Žalobca v odvolaní ďalej argumentoval tým, že ak žalovaná sama priznáva, že výplatu poistného

plnenia vykonala na základe generálnej plnej moci z 10.3.2008, realizovala ju na základe absolútne
neplatného právneho úkonu (§ 38 Občianskeho zákonníka). Aj keď súd rozhodol o jeho zbavení
spôsobilostinaprávneúkonyneskôr,užpredtýmtorozhodnutím,atoužodčasuutrpeniavážnehoúrazu
pri autonehode nebol spôsobilý na právne úkony. Spôsobilosť, resp. nespôsobilosť na právne úkonyje totiž objektívne daný stav vyplývajúci zo splnenia hmotnoprávnych podmienok (§ 10 Občianskeho
zákonníka), ktorý stav je rozhodnutím súdu len deklarovaný. Fyzická osoba je nespôsobilá na právne
úkony nie až od rozhodnutia súdu. Samotným výrokom o zbavení alebo obmedzení spôsobilosti na

právne úkony nenastáva vždy rozhodujúca zmena v posudzovaní vykonaných právnych úkonov; tie
môžu byť neplatné už z toho dôvodu, že boli vykonané v duševnej poruche, ktorá robí osobu k tomuto
právnemu úkonu neschopnú, bez toho, aby bolo treba, aby táto osoba bola zbavená spôsobilosti
na právne úkony (správa občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. Cpj 160/1976 z
18.11.1977 publikovaná pod R 3/1979). Za ďalšiu pre rozhodnutie podstatnú skutočnosť považoval to,

že poistné plnenie nebolo uhradené na jeho účet. Mal za to, že bolo potrebné vykonať navrhované
dokazovanie výsluchom M. H., ktorá komunikovala so žalovanou, mala informácie o jeho zdravotnom a
psychickom stave a poskytla ich žalovanej a dala mu podpísať plnomocenstvo napriek tomu, že vedela
o jeho stave.

17. Žalobca považoval za vnútorne rozporné odôvodnenie napadnutého rozhodnutie, keď súd pri

posúdení plynutia premlčacej doby vychádzal aj z ustanovenia § 113 Občianskeho zákonníka, že v čase
poskytnutia poistného plnenia mal mať ako osoba nespôsobilá na právne úkony zákonného zástupcu,
avšak na jeho nespôsobilosť na právne úkony ako na dôvod absolútnej neplatnosti plnomocenstva, ako
ani na dôsledky absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu (ktoré nastávajú bez ohľadu na vedomosť
alebo nevedomosť druhého účastníka právneho vzťahu) neprihliadol. Tvrdenie žalovanej, že v danom

momente konala v dobrej viere a že pristúpila k likvidácii poistnej udalosti a výplate poistného plnenia
s príslušnou odbornou starostlivosťou a akékoľvek iné konanie by malo niesť riziko nesprávneho a
nezákonného posúdenia poistnej udalosti zo strany poisťovne, je podľa neho nepravdivé a účelové,
pretože žalovaná vedela o tom aký je jeho zdravotný stav, aké sú trvalé následky úrazu, ktorý utrpel
(čo žalovaná priznala aj vo svojom vyjadrení v súdnom konaní). Priznaním účinkov vznesenej námietke

premlčania súdom tento uznal, že je v poriadku, ak niekto najskôr koná protiprávne (a k tomu, aby
si uvedomil, že koná protiprávne, má všetky potrebné informácie) a plnenie poskytne inej osobe,
a potom sa bráni námietkou premlčania, keď sa plnenia domáha oprávnená osoba. Jeho prípad je
výnimočným, kedy je výkon práva žalovanej vzniesť námietku premlčania v rozpore s dobrými mravmi.
Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, platí aj pre výkon práva vzniesť námietku premlčania
(rozsudok NS ČR z 19.2.2009 sp. zn. 25Cdo/539/2008, uznesenie NS ČR z 28.11.2013 sp. zn.
33Cdo/1416/2013, nález ÚS ČR z 15.1.1997 sp. zn. I. ÚS 309/1995).

18. Na záver odvolania žalobca uviedol, že v čase, kedy bolo pôvodne poistné plnenie vyplatené jeho
sestre, bol doslova odpísaný. Odpísali ho všetci, vrátane lekárov a nikto v tom čase neveril, že by
sa jeho zdravotný stav mohol zlepšiť. Neprihliadnutie na vznesenú námietku premlčania sa síce môže
zdať na prvý pohľad ako nespravodlivé pre žalovanú, tá však vedela všetko o jeho vtedajšom stave. Za
daných okolností je práve prihliadnutie na vznesenú námietku premlčania rozporné s dobrými mravmi

a nespravodlivé. Nespravodlivé je pre neho, keďže tak prišiel o možnosť uplatňovať si svoje právo a
nárok, ktoré mu patria, a to výlučne vo vzťahu k žalovanej. Na druhej strane žalovaná nestratí možnosť
domáhať sa vrátenia plnenia, ktoré bez právneho dôvodu poskytla inej osobe.

19. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že napadnuté rozhodnutie prvoinštančného

súdu považuje za vecne správne, súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na svoje rozhodnutie,
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Zopakovala, že neprihliadnutie
na námietku premlčania pre rozpor s dobrými mravmi je na mieste iba v ojedinelých a výnimočných
prípadoch, a to vtedy, ak vznesenie námietky premlčania je výrazom zneužitia práva na neprospech toho
účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by nepriznanie jeho nároku

súdomvdôsledkuuplynutiapremlčacejdobyboloneprimeranetvrdýmpostihomvporovnanísrozsahom
a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil, prípadne kedy
k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych
cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel
poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu - tzv. šikanózny výkon práva. Znaky konania vykazujúce úmysel

poškodiť druhého účastníka záväzkového vzťahu je pritom potrebné vyvodzovať z okolností, za ktorých
bola námietka premlčania uplatnená a nie z okolností a dôvodov, z ktorých je odvodzovaný vznik
uplatňovanéhonároku.Rozhodujúcepreodopretieúčinkovpremlčaniasútedaokolnosti,ktoréexistovali
v čase uplatnenia námietky premlčania. V prejednávanom prípade žiadne také okolnosti, pre ktoré bynebolo možné prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania žalovaného neexistovali a nie je
dôvod na takýto zásah do istoty právnych vzťahov. Uviedla, že ak by aj prijala záver, že žalobca bol už od
úrazu 26.3.2007 nespôsobilý na právne úkony, tak by to malo ten následok, že v súlade s ustanovením

§ 113 Občianskeho zákonníka v spojení s jeho § 101 a § 104 by premlčacia doba nároku žalobcu na
poistné plnenie voči nej začala plynúť 3.6.2010 a uplynula by 3.6.2013. Ak aj nedošlo v roku 2008 k
zániku práva žalobcu na poistné plnenie jeho splnením, tak žalobcovi nič nebránilo v tom, aby pristúpil
k uplatneniu svojich práv po tom, čo bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a bola mu ustanovená
opatrovníčka. Žalobcovi žiadnym spôsobom nebránila v tom, aby svoj prípadný nárok v premlčacej dobe

u nej uplatnil. Zdôraznil, že pri uplatnení námietky premlčania vo vzťahu k žalobcovi šikanózne nekonal,
nevyvolal stav, že prípadne došlo k uplynutiu premlčacej doby, nespôsobil ani to, že žalobca svoj nárok v
priebehu uplynutia premlčacej doby neuplatnil (ak by nezanikol jeho plnením na základe plnomocenstva
udeleného žalobcom 10.3.2008). Poukázal na to, že uplatnením námietky premlčania nezískal žiadnu
hospodársku výhodu, nakoľko plnenie už poskytol v minulosti (žalobcom splnomocnenej osobe).

20. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej poukázal na svoje odvolanie a zopakoval, že žalovaná
postupovala protiprávne, ak poistné plnenie pôvodne poskytla inej osobe, pričom mala vedomosť o účte
žalobcu (vedela kde má poukázať celé poistné plnenie) a preto je jej námietka premlčania výkonom
práva v rozpore s dobrými mravmi.

21. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo
výroku vecne správny (§ 378 ods. 1 CSP). Rozsudok verejne vyhlásil 24.9.2020 (§ 219 ods. 3 CSP).

22. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

23. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak

sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa ustanovenia § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť
premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.

26. Podľa ustanovenia § 113 Občianskeho zákonníka ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného
zástupcu, alebo o práva proti týmto osobám, premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca.

Už začaté premlčanie prebieha ďalej, avšak sa neskončí, dokiaľ neuplynie rok po tom, keď bude týmto
osobám ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka inak pominie.

27. K tvrdeniam žalobcov v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú právne posúdenie veci a skutkové
zistenia), s ktorými sa treba v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní vysporiadať (§ 387 ods. 3 CSP)

odvolací súd uvádza, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a poukazuje na správne
vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby pre premlčanie nároku
na poistné plnenie. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie žaloby, ako aj k tvrdeniam žalobcu z
hľadiska skutočností uvádzaných na preukázanie svojho nároku. Zhodnotením výsledkov vykonaného

dokazovaniavsúladesustanovením§191ods.1CSPsúdprvejinštanciedospelksprávnymskutkovým
záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver, že žalobe nie je možné vyhovieť pre námietku
premlčania a že jej vznesenie v spore nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi.

28. Súd prvej inštancie spoľahlivým spôsobom zistil, a nakoniec to ani nebolo sporné, že strany uzavreli

poistnú zmluvu, že došlo k poistnej udalosti, ako ani rozsah a následky na zdraví poisteného žalobcu.
Vo veci bolo sporné, či došlo k zániku uplatneného nároku jeho splnením úhradou zostatku poistného
plnenie vo výške 8 722,23 eura na účet sestry žalovaného, táto skutočnosť však pre rozhodnutie súdukvôli vznesenej námietke premlčania už nebola relevantná. Dôvody vedúce k nevyhoveniu žaloby práve
pre námietku premlčania súd prvej inštancie riadne odôvodnil.

29. Podľa ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi,
toto ustanovenie platí aj pre výkon práva vzniesť námietku premlčania. V danej veci podľa odvolacieho
súdu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že neboli zistené skutkové okolnosti, ktoré by
boli dôvodom pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia a konštatovanie, že uplatnenie námietky
premlčania je v rozpore s dobrými mravmi.

30. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecnou právnou normou hmotnoprávnej povahy,
ktorá umožňuje súdu posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi, a v prípade,
ak tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. O takýto rozpor ide ak výkon práva nerešpektuje
niektoré zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a základných mravných noriem, ktoré preukázali počas
historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a

stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký
výkon práva účastníkov v civilnom sporovom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor
druhého účastníka konania. Môže ísť o taký prípad, ak strana sporu márne uplynutie premlčacej doby
nezavinila a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým
postihom.

31. Žalobca v danom prípade uvádzal ako dôvod, pre ktorý nie je možné na námietku premlčania
prihliadnuť to, že po dopravnej nehode utrpel vážne zranenia, ktoré viedli k tomu, že bol nespôsobilý
na právne úkony a teda nemohol si riadne uplatňovať svoje práva z poistnej zmluvy. Tento dôvod by
nepochybne bolo možné považovať za taký, ktorý by znemožňoval žalobcovi realizovať svoje práva a

odmietnutie ochrany by v takomto prípade bolo v rozpore s dobrými mravmi. Občiansky zákonník však
ustanovením § 113 Občianskeho zákonníka osobitne upravuje takúto situáciu a to tak, že ak ide o práva
osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, alebo o práva proti týmto osobám, premlčanie nezačne,
dokiaľ im nie je ustanovený zástupca. Už začaté premlčanie prebieha ďalej, avšak sa neskončí, dokiaľ
neuplynie rok po tom, keď bude týmto osobám ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka inak

pominie. Z uvedeného je zrejmé, že zákon pre tento prípad má osobitnú úpravu, ktorá rieši právnu a
faktickú problematickosť postavenia osoby, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony a teda rieši situáciu,
ktorú žalobca považuje za osobitú. Ustanovenie § 113 Občianskeho zákonníka priznáva osobám, ktoré
nie sú plne spôsobilé na právne úkony (musia mať zákonného zástupcu) osobitnú ochranu. Preto súd
prvej inštancie určil, že k premlčaniu žalobcovho práva na výplatu poistného plnenia došlo v súlade

ustanoveniami § 104 a § 113 Občianskeho zákonníka 3.6.2013, v súvislosti s rozhodnutím súdu o
pozbavení spôsobilosti a ustanovení opatrovníčky, teda pred podaním žaloby, jeho záver je správny.
Odkedy bola žalobcovi ustanovená opatrovníčka, bola tu osoba, ktorá mohla za žalobcu uplatňovať
jeho práva, a teda nebol v situácii, že mu bolo znemožnené realizovať svoje práva. Pokiaľ má žalobca
za to, že jeho opatrovníčka nevykonávala svoju funkciu riadne, nie je možné dôsledky tohto prenášať

na žalovanú, pretože tá nezavinila, že žalobca si nemohol uplatniť svoje práva proti nej.

32. K námietke žalobcu, že rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi je aj v tom, že žalovaná konala
protiprávne, ak vyplatila časť poistného plnenia jeho sestre hoci vedela, že nebol spôsobilý udeliť jej plnú
moc (mala všetky informácie o jeho zdravotnom stave) a námietkou sa snaží odvrátiť dôsledky tohto

svojho konania, odvolací súd uvádza, že pre posúdenie oprávnenosti tejto námietky a jej prípadného
rozporu s dobrými mravmi nie je podstatné, či bolo a či dôvodne vyplatené poistné plnenie sestre
žalobcu, pretože právo vznieť námietku premlčania v zásade nie je v rozpore s dobrými mravmi ani v
prípade, ak by žalovaný vôbec nič neplnil. Preto skutočnosť, že žalovaná hoci aj nedôvodne vyplatila
poistné plnenie tretej osobe (vzhľadom na námietku premlčania nebol dôvod sa v konaní zaoberať

okolnosťami vyplatenia sumy 8 722,23 eura sestre žalovaného) nemožno vykladať ako argument
preukazujúci zlý úmysel žalovaného vo vzťahu k namietanému premlčaniu.

Vzhľadom na podstatu námietky premlčania, po podaní ktorej súd posudzuje najprv, či je právo
premlčané a keď dospeje k záveru, že tomu tak je, postačuje to pre jeho rozhodnutie o nároku a nie

je potrebné zaoberať sa ďalšími okolnosťami danej veci a ani vykonať ďalšie žalobcom navrhované
dokazovanie.33. Vzhľadom na to, že odvolací súd nepovažoval žalobcom uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou
relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

34. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech, priznal
proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).