Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 8, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/82/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118214558
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5118214558.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu: C. G.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/X, XXX XX U. T. D., štátny občan SR, zastúpeného právnym
zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 17, 010 01 Žilina,
IČO:36 436 640, proti žalovanej: N. C.Á., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.I.. G.. Q. XXXX, XXX
XX U. T. D., štátny občan SR, zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. Andrea Vladárová, advokátka, so
sídlom Veľká Okružná 17, 010 01 Žilina, IČO: 51 407 442, v konaní o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o určenie, že nehnuteľnosti vedené na LV XXX, katastrálne územie U. T. D.R., Z.
H. Č.. X T. C., vo vchode č. X domu č. XX na KNC XXXX so spoluvlastníckym podielom XXXXX/XXXXX

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku KNC XXXX/X zastavaná plocha a
nádvorieovýmereXXXm2abytč.Xnaposchodí,vovchodeč.XsospoluvlastníckympodielomXXXXX/
XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku KNC XXXX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2 nevznikli, preto neexistujú z a s t a v u j e .

II. Súd u r č u j e, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území U. T. D.,
zapísaných na LV č. XXX ako dom č. XX na KNC XXXX/X Z. Y. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie

o výmere XXX m2 , a to v celosti.
III. Súd u r č u j e , že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území Teplička
nad Váhom, zapísaných na LV č. XXXX ako pozemky KNC XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XX m2, KNC XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 , KNC XXXX/X záhrada
o výmere XXX m2 .

IV. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, Okresnému súdu Žilina doručenou dňa 16.10.2018, domáhal voči žalovanej

určenia vlastníckeho práva a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.09.2015 ako
predávajúci s kupujúcim U. C. uzavrel kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej kupujúcemu odpredal byt č. X na
X. poschodí vo vchode č. X so spoluvlastníckym podielom XXXXX/XXXXX na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a pozemku KNC XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
m2 a pozemky Y. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, KNC XXXX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXm2, KNC XXXX/X záhrada o výmere XXX m2. Vecné účinky zmluvy
nastavilinazákladerozhodnutiaOÚŽ.,katastrálnyodbor,ovkladeD.XXXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXX.

Na základe tejto zmluvy bol vykonaný zápis na viacerých LV k.ú. U. T. D., W. Č.. XXX H. Č.. X na
prízemí vo vchode č. X domu č. s. XX na KNC XXXX/X so spoluvlastníckym podielom XXXXX/XXXXX
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku parc. KNC XXXX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXXm2 a byt č. X na 1. poschodí vo vchode č. X so spoluvlastníckympodielom XXXXX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, pozemku parc. KNC
XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a LV XXXX pozemky parc. KNC XXXX/X
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXm2, parc. KNC XXX/X zastavaná plocha nádvorie o výmere

XX m2, parc. KNC XXXX/X záhrada o výmere XXX m2. Následne kupujúci previedol vlastnícke právo
na žalovanú darovacou zmluvou D. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná je matkou kupujúceho.
Predmetomkúpybolavec,ktorádefactoadeiurekudňupodpisuzmluvyakudňuprevoduneexistovala.
Rodinný dom mal výlučný charakter rodinného domu. Poukázal na § 43b ods. 3, 4, 6 a § 54 Stavebného
zákona. Byty v rodinnom dome neexistovali a nevznikli ani na základe znaleckého posudku Ing. I. I.

č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Predmetom tohto posudku bolo síce rozdelenie rodinného domu
č. XXX na dva byty a stanovenie spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a pozemku KNC parc. XXXX/X, avšak znalec závažným spôsobom v rozpore so
skutočným stavom vymyslel dva byty, hoci v čase vypracovania rodinný dom súp. č. XXX vzhľadom na
jeho vnútorné a dispozičné riešenie preukázateľne a nepochybne obsahoval len jednu bytovú jednotku
na oboch podlažiach a v čase vypracovania posudku nebolo príslušným stavebným úradom vydané

žiadnerozhodnutie,ktorýmbystavebnýúradpovoliluskutočniťnaňomtakéstavebnézmeny,nazáklade
ktorých by mali vzniknúť dva samostatné byty spĺňajúce náležitosti vyžadované v ustanoveniach § 43b
ods. 4 Stavebného zákona. Súdny znalec rozdelil stavbu tak, ako keby skutočne stavba na dve bytové
jednotky rozdelená bola. Kataster na základe zmanipulovaného znaleckého posudku nesprávne a v
rozpore so skutkovým stavom a v rozpore s platným právom neexistujúce byty aj zapísal, pričom na

základe vyššie uvedenej zmluvy sa stal kupujúci vlastníkom bytu č. X a žalobca zostal vedený iba
ako vlastník bytu č. 1. Skutočnosť, že byt č. X v právnom zmysle a fakticky neexistoval potvrdil aj
stavebný úrad. Kupujúci ho takýmto konaním uviedol do omylu, pretože mu predmet zmluvy previedol
v omyle. Poukázal na § 85 ods. 1 Stavebného zákona. Uviedol, že k zápisu samostatných bytových
jednotiek v rodinnom dome do katastra nehnuteľností je potrebné predložiť návrh na zmenu, zmluvu o

výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe a kolaudačné rozhodnutie so znaleckým posudkom. Poukázal na §
34 Stavebného zákona. Poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 03.12.2015 sp. zn. SR 8Sžr 110/2014.
Mal za to, že z uvedených dôvodov prevod vlastníctva je absolútne neplatným právnym úkonom. Dovolal
sa absolútnej neplatnosti. Poukázal na § 37 ods. 1, 2, § 39 OZ. Mal za nesporné, že účelové prerobenie
rodinného domu na bytový dom sa de jure a ani de facto neuskutočnilo a preto nemohlo ani dôjsť

k prevodu vlastníctva neexistujúceho bytu a jeho príslušenstva. Predmetom kúpnej zmluvy V XXXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo teda plnenie nemožné, takýto právny úkon odporuje zákonu, obchádza
ho a súčasne sa prieči dobrým mravom. Účastníci kúpnej zmluvy vedeli, že predmetom zmluvy je
plnenie nemožné a preto právny úkon nebol urobený vážne. Tiež poukázal na § 41 OZ. Mal za to, že
prevod rodinného domu a prislúchajúcich pozemkov nemožno oddeliť od prevodu neexistujúceho bytu.

Mal za to, že kúpna zmluva je neplatná, čo do nehnuteľnosti na LV č. XXX a tiež na LV č. XXXX.
Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/96/1995, ako aj sp. zn. 3Cdo/144/2010 a tiež sp. zn.
4Obo/20/2007. Uviedol, že absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno konvalidovať ani následným
prevodom vlastníctva. Kupujúci bol žalobcom o možnosti absolútnej neplatnosti upovedomený, napriek
tomu predmet kúpy previedol darovacou zmluvou D. XXXX/XXXX zo S. XX.XX.XXXX na blízku osobu,

svoju matku, a to žalovanú. Rovnako ako kupujúceho, tak aj žalovanú žalobca vyzval na vydanie
predmetu prevodu do jeho výlučného vlastníctva. Žiadal určiť súdom, že nehnuteľnosti vedené na LV
XXX, a to byt č. X a byt č. X nevznikli a preto neexistujú. Žiadal určiť, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľností na LV č. XXX ako dom č. XX na parc. KNC XXXX/X a parc. KNC XXXX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a nehnuteľností na LV č. XXXX ako pozemky parc. KNC XXXX/

X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. KNC XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XX m2 a parc. KNC XXXX/X záhrada o výmere XXX m2.

2. Žalovaná písomným vyjadrením k žalobe urobila nesporným, že dňa 23.09.2015 bola uzavretá kúpna
zmluvamedzižalobcomasynomžalovanej,nazákladektorejžalobcapreviedolbytč.Xapozemkyparc.

KNC XXXX/X, KNC XXXX/X a KNC XXXX/X. Potvrdila, že vecné účinky vkladu nastali dňa XX.XX.XXXX
a boli vykonané zápisy na LV č. XXX a LV č. XXXX. Tiež potvrdila, že od svojho syna nadobudla
takto evidované nehnuteľnosti do svojho vlastníctva na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.
Poprela, že by vec, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy de facto a de iure ku dňu podpisu zmluvy
neexistovala. Potvrdila, že jej žalobca zaslal výzvu zo dňa 05.09.2018.

3. Žalobca v replike uviedol, že zotrváva na žalobe v celom rozsahu.4. Žalovaná v duplike žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že vec, ktorá bola predmetom
kúpnej zmluvy právne aj fakticky existovala. Rodinný dom mal od 50. rokov minulého storočia dva byty,
jeden dole a jeden hore, čo je nesporné z listín, z rozhodnutí Štátneho notárstva v Žiline a Krajského

súdu v Banskej Bystrici, ako aj z tvrdení účastníkov konania v rámci dedičského konania vedeného
OS ZA pod sp. zn. D 24/72. Poukázala na § 43b Stavebného zákona. Mala za to, že
žalobca nesprávne vyhodnotil požiadavku na zmenu stavby z rodinného domu na bytový dom. V danom
prípade bol uvedený dom stále rodinným domom s dvoma bytmi a takýmto domom ostal ako bytová
budova aj po uzavretí kúpnej zmluvy. Znalecký posudok Ing. I. I. č. XXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX

bol len podkladom pre vymedzenie jednotlivých bytov v kúpnej zmluve za účelom povolenia vkladu
v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. k už existujúcim bytom, ako to zákon umožňoval. Žiadnym
spôsobom sa charakter rodinného domu a existujúcich bytov v ňom nemenil. Ž. predložené posudky
Ing. F. C. č. XX/XXXX a Ing. I. R. Č.. X/XXXX preukazujú dispozičné riešenie rodinného domu ešte
v čase pred prevodom Kúpnou zmluvou zo dňa 23.09.2015, uzavretou medzi žalobcom a právnym
predchodcom žalovanej a s poukazom na vymedzenie rodinného domu a bytu podľa § 43b ods. 3,

4 Stavebného zákona je z nich nesporné, že rodinný dom mal dve bytové jednotky. Žalobca nemôže
spochybňovať odborné závery znaleckého posudku, keďže žiadnym relevantným spôsobom tieto závery
v rámci svojho vyjadrenia o existencii dvoch bytov nespochybnil. Žiaden iný znalec nepoprel závery
tohto znaleckého posudku, t.j. že v čase jeho vyhodnocovania v rodinnom dome neexistovali fakticky
dva byty. Popiera, že by žalobcu jej právny predchodca uviedol nejakým spôsobom do omylu tým, že

by byt, resp. byty v rodinnom dome č. XX neexistovali. Stavba - bytová budova bola užívaná v súlade
so zákonom ako rodinný dom s dvoma bytmi niekoľko desaťročí a v rámci uzatvárania kúpnej zmluvy
nedošlo k žiadnej zmene v užívaní oproti pôvodnému stavu. Nerealizovala sa žiadna výstavba, vstavba,
nadstavba, ani zmena iného priestoru na priestor bytu. Mala za to, že rozsudok NS SR, na ktorý sa
odvoláva žaloba, je na danú vec neaplikovateľný. Poprela, že by účastníci kúpnej zmluvy vedeli, že

predmetom zmluvy je nemožné plnenie a že by nemal byť úkon preto urobený vážne. Právny úkon
kúpnej zmluvy žiadnym spôsobom neobchádza zákon, zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom a
mala všetky predpísané náležitosti, na základe, ktorých správa katastra povolila vklad v zmysle tejto
kúpnej zmluvy. Nesúhlasila, že pozemky parc. KNC XXXX/X, XXXX/X Z. XXXX/X nie je možné oddeliť od
časti kúpnej zmluvy vzťahujúcej sa k bytom, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a

spoločnýchzariadeniachaspoluvlastníckehopodielunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniach
a spoluvlastníckeho podielu k pozemku. Táto časť kúpnej zmluvy jej predmet je vymedzený úplne
samostatne.

5. Žalobca podaním zo dňa 25.03.2019 trval na doterajšej argumentácii v spore. Mal za to, že predmet

prevodu právne a fakticky neexistoval. Rodinný dom mal výlučný charakter rodinného domu. Poukázal
na § 43b ods. 3, 4, 6 a § 54 Stavebného zákona. Zdôraznil, že byty v rodinnom dome č. 781 ako dve
samostatné veci v právnom zmysle neexistovali a nevznikli ani na základe znaleckého posudku Ing. I.
I.. Žalovaná obchádza zákonné podmienky vzniku domu s bytmi v právnom zmysle. Znalec vymyslel
dva byty, hoci v čase vypracovania rodinný dom LV č. XXX vzhľadom na jeho vnútorné dispozičné

riešeniepreukázateľneanepochybneobsahovallenjednubytovújednotkunaobochpodlažiachavčase
vypracovania posudku nebolo príslušným úradom vydané žiadne rozhodnutie, ktorým by stavebný úrad
povolil uskutočniť na ňom také stavebné zmeny, na základe ktorých by mali vzniknúť dva samostatné
byty spĺňajúce náležitosti vyžadované v ustanoveniach § 43b ods. 4 Stavebného zákona.
Súdny znalec rozdelil stavbu tak ako keby skutočne stavba na dve bytové jednotky rozdelená bola.

Znalecké posudky Ing. F. C. správne zachycujú stav nehnuteľnosti pred prevodom. V tomto je tvrdenie
žalovanej nesporné a teda potvrdzuje, že dva byty v dome ako vo veci v právnom zmysle neexistovali.
Zotrval na žalobe v celom rozsahu.

6. Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu dňa 13.01.2020 a následne pojednávanie vo veci

samej dňa 08.06.2020, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej.
7. Právny zástupca žalobcu v konaní pred súdom zotrval na doterajšej argumentácii v spore. Mal za
to, že žalovaná nedoložila žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že by malo dôjsť k zmene stavby
rodinného domu na dom bytový. Skutočnosť, že v rodinnom dome existovali dve bytové samostatné
jednotky, aj keď nie úplne samostatné, neznamená, že sa jedná o bytový dom a že dve bytové jednotky

predstavujú byty v právnom slova zmysle, tak ako to vyžaduje zákon o katastri nehnuteľností, zákon
o bytoch a stavebný zákon. Jedná sa stále o rodinný dom, a nie bytový dom s dvomi samostatnými
bytmi. Charakter rodinného domu sa doteraz nezmenil. Je zrejmé, že od výstavby rodinného domu v
30-tych rokoch a nadstavby v 50-tych rokoch sa jednalo vždy len o nadstavbu alebo zhodnocovaniepôvodnej stavby a nejednalo sa o prestavbu rodinného domu na dom bytový. Zdôraznil, že v rámci
skutkových tvrdení trvajú len na absolútnej neplatnosti právneho úkonu predmetnej kúpnej zmluvy. Bol
názoru, že je daný naliehavý právny záujem, jedná sa o určenie vlastníckeho práva titulom absolútnej

neplatnosti. Žalobu v časti o určenie, že byt č. X a byt č. X nevznikli a neexistujú zobral späť. Trval na
určení vlastníckeho práva k rodinnému domu č. XX ako celku, ako aj k nehnuteľnostiam zapísaných na
LV č. XXXX. Mal za to, že pozemok zastavaný domom ako aj pozemok priľahlý k domu sa považuje za
neodlučiteľný od stavby a zastaveného pozemku. Mal za nesporné, že keby nedošlo k prevodu bytu,
nedošlo by ani k prevodu vlastníctva pozemkov. Poukázal na § 3, § 37 ods. 2 a § 41 OZ. V tejto súvislosti

upriamil pozornosť na rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo 161/2007 a sp. zn. 3Cdo/137/2003. Sporná
stavba, a to dom č. 37 bol vždy rodinným domom a nejednalo sa o stavbu, v ktorej by existovali dva
samostatné byty v právnom slova zmysle. Uviedol, že aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí
sp. zn. 13Co/82/1973 potvrdil, že pokiaľ existujú medzi účastníkmi dedičského konania spor o užívanie
týchto bytových jednotiek, tak to musia riešiť dohodou o užívaní, pokiaľ nie, rozhodne súd. V žiadnom
prípade toto rozhodnutie nehovorí o tom, že by sa malo jednať o užívanie bytových jednotiek, nezakladá

rozdelenie rodinného domu na samostatné byty. Stavebné povolenie jednoznačne potvrdzuje, že sa
jedná o nadstavbu rodinného domu. Nejedná sa o zmenu rodinného domu na dom so samostatnými
bytmi. Zo stavebného povolenia nevyplýva, ktoré miestnosti by mali slúžiť ktorému bytu. Základná
definícia bytu je vylúčená samotným obsahom stavebného povolenia, pretože neobsahuje základné
náležitosti bytu. Zdôraznil, že bytom sa rozumie ucelená bytová časť, ktorá je vytvorená na základe

rozhodnutia stavebného úradu a spĺňa ďalšie náležitosti. V danej veci chýba rozhodnutie stavebného
úradu, či už o nadstavbe samostatného bytu alebo o zmene účelu užívania rodinného domu na dva
byty. Chýba rozdelenie a pripísanie účelov jednotlivých miestností, ktorému bytu mali byť tieto určené.
Na danú vec nie je možné analogicky aplikovať spôsob rozhodovania súdov pri zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, pretože v prípade rozdelenia stavby na dva samostatné byty sa vyžaduje

následné rozhodnutie stavebného úradu. Spôsob akým je pridelený kód nie je pre posúdenie veci v
právnom slova zmysle podstatný. Pridelenie kódu má význam nanajvýš štatistický a jeho pridelenie
vyplýva z kolaudačného rozhodnutia.
8. Právna zástupkyňa žalovanej v rámci prednesu pred súdom uviedla, že kúpna zmluva je jednoznačne
platným právnym úkonom. Predmetom bol byt, ktorý fakticky existoval. Uviedla definíciu bytu. Mala za to,

že sa jedná o odbornú otázku, ktorú vyriešil znalec. Ing. I.. Namietala nedostatok naliehavého právneho
záujmu. Tiež namietala, že žalobca nemá správne žalovaný okruh účastníkov konania. Poukázala na
stavebné povolenie Vyst. XXXX/XXXX a uviedla, že predmetná nehnuteľnosť mala rovnako dispozičné
a účelové riešenie ako je v súčasnosti. Od roku XXXX sa žiadnym spôsobom nezmenilo dispozičné a
účelové určenie stavby. Nesúhlasila s názorom, že nie je dôvod zisťovať ako sa nehnuteľnosť užívala,

pokiaľ nebude zistené, či boli urobené potrebné kroky k tomu, aby to bolo v právnom stave. Poukázala
na zákon č. 280/1949 Zb. a tiež na OZ v znení do 31.03.1964. Poukázala na uznesenie ÚS SR sp. zn. IV
ÚS 234/2012-17. Zdôraznila, že ani zákon č. 280/1949 Zb. ani OZ č. 141/1950 Zb. nemali samostatnú
definíciu bytu, tak ako definuje byt následná právna úprava. Prvý krát sa tak stalo až zákonom č.
67/1956 Zb., účinný od 01.01.1957 do 30.06.1957, v ktorom je už definovaný aj rodinný dom, ako aj

byt (§ 73 a 75 ods. 1). Poukázala, že podľa týchto ustanovení rodinným domom sa rozumie dom, pri
ktorom z úhrnu podlahovej plochy všetkých miestností, nepočítajúc to do kuchyne, alebo pri ktorom pri
väčšom počte týchto miestností nepresahuje úhrn podlahovej plochy obytných miestností XXX m2 a
bytom sa rozumie jednotlivá miestnosť, alebo súbor miestností, ktorú sú podľa rozhodnutia stavebného
úradu určené na bývanie a môžu slúžiť tomuto svojmu účelu ako samostatné bytové jednotky. Z

hľadiska posúdenia kategórie byt v čase stavby prvého poschodia dala do pozornosti rozhodnutie č.
87/2003, kde pojmovým znakom bytu ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods.
2 je účelové určenie miestností, na trvalé bývanie dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu.
Existencia takéhoto rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetnom
občianskoprávnych vzťahov ako byty. Uviedla, že byt na prízemí a byt na X. poschodí existovali od roku

XXXX a účelovo boli využívané ako byty bez ohľadu na to, či bolo vybudované vonkajšie schodisko. Mala
za to, že predložila rozhodnutie stavebného úradu, ktorým preukázala, že v tom čase na základe vtedy
platných právnych predpisov, bolo povolené vybudovať priestory na prvom nadzemnom podlaží. Bolo
vydané v čase, keď sa byt nemohol stať samostatným vlastníctvom v horizontálnej polohe a ani deľba
nehnuteľností v horizontálnom smere nebola možná. Mala za to, že v súčasnosti nemusí byť vydané

nové povolenie ako podmienka platnosti kúpnej zmluvy podľa súčasných predpisov na niečo, čo reálne
existovalo. Vybudovanie vonkajšieho schodiska bez stavebného povolenia nemá vplyv na platnosť
kúpnej zmluvy. Poukázala, že stavebné povolenie pracuje s termínom stavba, nadstavba rodinného
domu a podľa zápisnice zo stavebného konania sa opätovne prerokúva stavba podľa predloženéhoprojektu, ktorá mala pozostávať z dvoch izieb, kúpeľne, príslušenstva. Mala bez právneho významu,
že zo stavebného povolenia vyplýva, že nadstavba sa realizuje na starých základoch. S poukazom
na stavebného technické charakteristiky spornej stavby mala za to, že možno prijať záver, že rodinný

dom mal dva byty a tieto mohli byť predmetom samostatného vlastníctva bez vybudovania vonkajšieho
schodiska. Dom mal charakter rodinného domu už v minulosti, čo je preukázané znaleckým posudkom
Ing. Petra Bobuľu. Uviedla, že keby bol účinný zákon č. 182/1993 Zb. rozhodný pre posúdenie veci,
je účinný zákon od 01.10.2014 do 31.12.2015 a stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení,
je tiež rodinným domom. Čo sa týka bytu, bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť, alebo

súbor miestnosti, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel
slúžiť, ako samostatné bytové jednotky. To je § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. a čo sa týka zákona č.
50/1976 Zb., bytom je obytná miestnosť, alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom, usporiadaný
do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie - § 43b ods. 4 Stavebného zákona.
Významným je potom § 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb. účinného od 01.10.2014 do 31.12.2015,
podľa ktorého, tento zákon sa nevzťahuje na byty, kde sú vyšpecifikované ktoré a na predaj bytov v

rodinných domoch, ktoré majú len jeden byt. Bytovým domom je na účely zákona č. 182/1993 Zb.
budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako 3 byty a v
ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovenými v tomto zákone, vo vlastníctve, alebo
v spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú
súčasne v podielovom spoluvlastníctve. To je § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb. a bytovým domom

podľa stavebného zákona je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a viacerých bytov so
spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Čo sa týka rodinného domu, podľa stavebného
zákona, rodinný dom je charakterizovaný len v stavebnom zákone, a to v § 43b ods.3 a zákon č.
182/1993 Zb. samostatnú definíciu rodinného domu nemá, ale je nesporné, že zákonodarca expressis
verbis vylúčil z možnosti nadobudnúť do vlastníctva byt v rodinnom dome s jedným bytom, to znamená

na rodinné domy, ktoré majú dva byty, čo je aj konkrétny prípad, sa tento zákon vzťahuje. Je treba
teda dať ešte do pozornosti, čo sú to bytové budovy. Keďže § 43 Stavebného zákona bytové budovy
charakterizuje ako stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie a patria
medzi nich tak bytové domy, ako aj rodinné domy, v prejednávanej veci sa stále jedná o bytovú budovu,
ktorá má však charakter rodinného domu tak pred prevodom, na základe kúpnej zmluvy, ako aj po

prevode kúpnej zmluvy zo dňa 23.09.2015. Na uvedenom nemôže nič zmeniť nesprávna evidencia
nehnuteľnosti z hľadiska označenia tejto stavby podľa kódov stanovených katastrálnym zákonom.
Na liste vlastníctva je určený k danej stavbe kód 9, predstavujúci bytový dom. Takéto pochybenie
katastrálnehoúraduzakladálenmožnosťpodaťnávrhnaopravuchybyvoznačenístavbyanemážiaden
vplyv na tvrdenú neplatnosť kúpnej zmluvy. Pokiaľ totiž zápis v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá

skutočnosti, má táto skutočnosť prevahu nad zápisom. Mala za to, že daná stavba nebola nikdy
bytovým domom podľa zákona č. 182/1993 Zb., dokonca ani podľa predchádzajúcej právnej úpravy,
kedy bol obytný dom charakterizovaný Vyhláškou č. 465/1991 Zb. , a to v § 1a písm. a), ale vždy bola
rodinným domom s dvoma bytmi, a to aj podľa vyhlášky č. 465/1991 Zb., podľa § 1a písm. b). Tento
záver žalovaná odvodzuje od stavebného určenia spodnej časti rodinného domu a stavebného určenia

vrchnej časti rodinného domu, ku ktorej predložila projektovú dokumentáciu a s účelového určenia týchto
miestnosti v spodnej a vrchnej časti, v ktorej je nesporné, že boli povolené izby s príslušenstvom. Na
podporu poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 294/2018 - 72 z 11.10.2018
so zameraním sa na bod 26 nálezu. Mala za to, že žalovaná preukázala, že stavebné povolenie bolo
vydané na vrchnú časť v roku XXXX a keďže vtedajšia právna úprava nedefinuje rodinný dom, ani byt,

definuje len stavbu, nie je dôvodné prijať záver, že spodná časť rodinného domu a vrchná časť rodinného
domu nebola dvoma samostatnými bytmi v rodinnom dome spôsobilými byť predmetom občiansko-
právneho vzťahu, dôvodiac, že je potrebné nové rozhodnutie stavebného úradu pre platnosť kúpnej
zmluvy z XX.XX.XXXX. Súhlasila, že stavebné povolenie by bolo potrebné na zmenu z rodinného
domu na bytový dom, ale v danej veci nedošlo k takej zmene stavby, ktorá by zmenila jej charakter na

bytový dom, vymedzený, či už podľa verejného práva, stavebného zákona, alebo súkromného práva
platného v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, to bol zákon č. 182/1993 Zb., a to konkrétne § 2 ods.
2. V danom prípade, táto budova nikdy nemala a ani v čase realizácie kúpnej zmluvy viac ako dva
byty. Potom právna argumentácia žalobcu poukazovaním na § 54 stavebného zákona nie je dôvodná.
Rodinný dom sa nikdy nezmenil na bytový dom, len po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 23.09.2015 je

k nemu v evidencii nehnuteľnosti chybne priradený kód č. X, namiesto toho, aby naďalej nehnuteľnosť
mala ponechaný kód č. XX. Nejednalo sa o zmenu stavebnotechnického riešenia, ktoré by vyžadovalo
rozhodnutie stavebného úradu. Žiadnym spôsobom nemuselo byť a ani nebolo zasiahnuté do nosných
konštrukcií tak, aby až po tomto zásahu vznikli byty. Tie už totiž v predchádzajúcom období existovali.Rodinný dom mal všetky náležitosti vyžadujúce zákonom pre charakter rodinného domu podľa § 43b
ods. 3 Stavebného zákona a byt na prízemí a byt na poschodí spĺňa všetky náležitosti dané § 43 ods. 4
Stavebnéhozákona.NamietalaaplikáciurozsudkuNSSRsp.zn.8Sžr/110/2014,nakoľkozoskutkových

okolností v tomto rozhodnutí najvyššieho súdu vyplynulo, že sa menil spôsob využívania nehnuteľnosti z
rodinného domu na bytový dom rôznymi stavebnými úpravami došlo k prekvalifikovaniu iných priestorov,
a to nebytových priestorov na byty, čo nevyplývalo so žiadneho rozhodnutia, resp. v tom konaní, na ktoré
odkazuje, nebolo skúmané, či takéto rozhodnutie vôbec bolo vydané, alebo nie. Naopak v prejednávanej
veci, žalovaná predložila takéto stavebné povolenie a preukázala, že od čias postavenia nehnuteľnosti,

priestory boli v nej využívané ako byty a tiež právne vyargumentovala zákonnú úpravu vzťahujúcu sa
práve k obdobiu vydávania tohto stavebného povolenia. S odkazom na príslušné zákonné ustanovenia
tiež zdôvodnila, že rodinný dom nezmenil pôvodný charakter rodinného domu a nezmenilo sa v čase
prevodu kúpnou zmluvou zo dňa 23.09.2015 ani žiadnym spôsobom jeho dispozičné riešenie. Rodinný
dom spĺňal a spĺňa všetky náležitosti existencie dvoch bytov, vymedzených tak stavebným zákonom,
ako aj zákonom o bytoch platným v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Znalecký posudok Ing. I. Č.. XXX/

XXXX bol vypracovaný so zapracovaním nového stavu, a to podľa dohody účastníkov a kúpna zmluva
zo dňa 23.09.2015 bola spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľnosti. Možno pre posúdenie súdu a
vyhodnotenie tejto argumentácie by mohla byť určitým vodítkom rozhodovacia prax súdov pri zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k domovým nehnuteľnostiam. Súdy rozhodujú o reálnom
rozdelení podielového spoluvlastníctva v súčasnosti tak, že nehnuteľnosť reálne rozdelia rozsudkom

na dve samostatné nehnuteľnosti, pričom stavebné úpravy na takéto reálne rozdelenie nastanú až v
budúcnosti. Otázkou v základnom konaní ostáva len to, či je zo stavebnotechnického hľadiska takéto
rozdeleniemožné,akávýškanákladovjepotrebnánareálnerozdelenieačinákladynatakétorozdelenie
je ochotná tá, ktorá strana hradiť. Následne súd nehnuteľnosť rozdelí podľa posudku znalca, ktorý je
súčasťou rozsudku a nehnuteľnosť je spôsobilá pre zápis do katastra nehnuteľnosti s listinami a tým je

rozsudok a znalecký posudok. Účastník sporu sa stáva vlastníkom na základe takéhoto rozsudku bez
toho, že by boli stavebné úpravy reálne prevedené. Mala za to, že v konaní nebolo preukázané, že vôľou
žalobcu bolo previesť predmet prevodu ako celok, teda byt aj priľahlý pozemok aj hospodársku budovu.
Skutočnosť, že v čase prevodu nebolo vydané stavebné povolenie na vonkajšie schodisko nezakladá
neplatnosť zmluvy . Mala za to, že obsahom zmluvy bola naplnená vôľa strán sporu.

9. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli a
zistil nasledovný skutkový stav veci.

10. Podľa znaleckého posudku Ing. F. C. č. XX/XXXX rodinný dom č. XX bol daný do užívania v roku
XXXX. Jedná sa o murovaný nadzemný objekt, ktorý pozostáva z dvoch nadzemných podlaží a z

jedného podzemného podlažia. Na prízemí sa nachádza kuchyňa, dve izby, kúpeľňa a WC, komora,
chodba, z ktorej sa vychádza na poschodie a vchádza do suterénu a taktiež do dvorovej časti. Na
poschodí sa nachádza taktiež jedna kuchyňa, tri izby, špajza, kúpeľňa s WC, komora a loggia a taktiež
východ na povalu.

11. Podľa LV č. XXX k XX.XX.XXXX rodinný dom XX postavený na parc. č. XXXX, KNC parc. č. KNC
XXXX záhrady o výmere XXX m2, parc. č. KNC XXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2,
parc. č. KNC XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXm2 a parc. č. KNC XXXX záhrady o
výmere XXX m2 k XX.XX.XXXX vlastnil v celosti G. I..

12. Podľa čestného prehlásenia Z. G. zo dňa XX.XX.XXXX rodinný dom č. XX bol daný do užívania v
roku XXXX.

13. Podľa znaleckého posudku Ing. I. R. č. XX/XXXX rodinný dom č. XX bol daný do užívania v roku
XXXX.Jednásaomurovanýnadzemnýobjekt,ktorýpozostávazdvochnadzemnýchpodlažíasuterénu.

Na prízemí sa nachádza kuchyňa, dve izby, kúpeľňa s WC, komora, chodba. Na poschodí sa nachádza
kuchyňa, tri izby, špajza, kúpeľňa s WC, lóggia a výstup na povalu.

14. Podľa LV č. XXX k XX.XX.XXXX rodinný dom XX postavený na parc. č. XXXX, KNC parc. č. XXXX
záhrady o výmere XXX m2, parc. č. KNC XXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc.

č. KNC XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXm2 a parc. č. KNC XXXX záhrady o výmere
XXX m2 k XX.XX.XXXX vlastnil v 1 Slota Marian a v 1. N. B.Ľ..15. Podľa LV č. XXX k 22.10.2018 bytový dom XX postavený na parc. č. XXXX/X, KNC parc. č. XXXX/
X F. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, byt č. X a podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach XXXXX/XXXXX vlastní žalobca a byt č. X a podiel na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach XXXXX/XXXXX vlastní žalovaná.

16. Podľa výmeru Výst-1174/1956 zo dňa 21.08.1956 Okresný národný výbor v Žiline podľa zákona č.
280/1949 Zb. a nariadenia č. 93/1950 Zb. ako aj vyhlášky č. XXX/XXXX Z. G. ako stavebníkovi povolil
nadstavbu rodinného domu na parc. č. XXXX.

17. Podľa Zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX pri komisionálnom rokovaní o žiadosti nadstavby rodinného
domu pre Z. G., o žiadosti o vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby, ktorá má podľa predloženého
projektu pozostávať z dvoch izieb a kúpeľne. Novostavba má byť prevedená na pozemku parc. č. XXXX.
Po dokončení stavby musí stavebník podať žiadosť o vydanie obývacieho povolenia k obývaniu alebo
užívaniu budovy. Ide o nadstavbu na starých múroch. Nadstavba sa prevádza na vlastnom pozemku na

starých základoch a okolo celej nadstavby je vlastná záhrada. Nadstavba susedí len s obecnou cestou.
Započatie stavby XX.XX.XXXX a dokončenie G. XX.XX.XXXX.

18. Podľa prehlásenia Z. G. zo dňa XX.XX.XXXX stavebným dozorom pri nadstavbe rodinného domu
je staviteľ Z. U., ktorý vyhotovil projekt na stavbu. Nadstavba rodinného domu bude prevedená

svojpomocne bez prác dodávateľských spôsobom.

19. Podľa projektu nadstavba obytného domu XX na X. poschodí je obývacia izba, kuchyňa špajza,
komora, predsieň, balkón, 2x spálňa, kúpeľňa a WC.

20. Podľa znaleckého posudku Ing. I. I. č. XXX/XXXX je rozdelenie rodinného domu XX na dve
bytové jednotky. Úlohou znalca bolo technické rozdelenie domu a výpočet spoluvlastníckych podielov
na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku. Z posudku vyplýva, že pre rozdelenie sa
posudzuje dom ako samostatne stojaci, postavený na novovytvorenej parcele č. XXXX/X. Jedná sa o
radový koncový dom, ktorý je dvojpodlažný - prízemie, poschodie, pričom objekt je v pôvodnom stave a

bol daný do užívania v roku XXXX. Na prízemí sa nachádzajú dve izby, kuchyňa, kúpeľňa s WC, komora,
chodba a schodisko. Na poschodí sa nachádzajú tri izby, kuchyňa, komora, kúpeľňa s WC, chodba a
loggia. Dom má spoločnú prípojku vody, elektriky, kanalizácie a plynu, pričom každý byt má samostatné
meranie jednotlivých energií, prístup do jednotlivých bytov je samostatný, pričom vchod č. X je pôvodný
z ulice pre byt č. X. Pre byt č. X na poschodí bude dobudované vonkajšie schodisko so samostatným

vchodom č. X a pôvodné schodisko z prízemia na poschodie bude zrušené.

21. Podľa LV č. XXX k XX.XX.XXXX rodinný dom č. XX postavený na parc. č. XXXX, KNC parc. č.
XXXX záhrady o výmere XXX m2, KNC XXXX F.astavené plochy a nádvoria o výmere XX m2, Y. XXXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX Z. Y. XXXX záhrady o výmere XXX m2 k XX.XX.2015

vlastnil v celosti žalobca.

22. Podľa LV č. XXXX k XX.XX.XXXX C. U. v celosti vlastnil parc. č. KNC XXXX/X zastavené plochy a
nádvoria o výmere XXm2, KNC XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2 a KNC XXXX/
X záhrady o výmere XXXm2.

23. Podľa LV č. XXX k XX.XX.XXXX bytový dom XX postavený na parc. č. XXXX/X, KNC parc. č. XXXX/
X zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, byt č. X a podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach XXXXX/XXXXX vlastní žalobca a byt č. X a podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach XXXXX/XXXXX vlastní U. C..

24. Podľa rozhodnutia OÚ Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXX/
XXXXXX/Kod. znalec v znaleckom posudku, a to Ing. I. I. a znalecký posudok č. XXX/XXXX, aj napriek
tomu, že v čase vypracovania rodinný dom vzhľadom na jeho vnútorné a dispozičné usporiadanie
preukázateľne a nepochybne obsahoval len jednu bytovú jednotku T. V.. Z. V.. T. a v čase jeho

vypracovania nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktorým by stavebný úrad povolil uskutočniť na ňom
také stavebné zmeny (vybudovanie exteriérového schodišťa), ktorých výsledkom by mal byť vznik dvoch
samostatných bytov s vlastným uzavretím tak ako to vyplýva z ust. § 43 ods. 4 Stavebného zákona (byt
je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celkus vlastným uzavretím na trvalé bývanie), v rozpore so skutkovým stavom a v rozpore s tým čo v časti
rozdelenie domu -nový stav v posudku uviedol (pre byt č. 2 na poschodí bude dobudované vonkajšie
schodisko) pre účely zápisu do katastra nehnuteľností rozdelil stavbu na dve bytové jednotky. Príslušný

katastrálny úrad na tomto podklade bytové jednotky napokon nesprávne a v rozpore so skutkovým
stavom takto aj zapísal.

25. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený D. XXXX/XXXX žalobca ako
predávajúciaU.C.akokupujúciuzavrelizmluvu,predmetomprevoduktorejbolnovooddelenýpozemok

parc. č. KNC XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXm2, KNC XXXX/X zastavaná plocha
o výmere XXm2, KNC XXXX/X záhrada o výmere XXX m2 a byt č. X na X.poschodí vo vchode č.
X so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckym podielom k pozemku KNC parc. č. XXXX/X o veľkosti XXXXX/XXXXX.

26. Podľa darovacej zmluvy zo dňa 24.05.2018, ktorej vklad bol povolený D. U. C. daroval žalovanej

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. U. T. D., a to pozemok parc. č. KNC XXXX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXm2, KNC XXXX/X zastavaná plocha o výmere XXm2, KNC XXXX/X
záhrada o výmere XXX m2 a a LV č. XXX byt č. X na X.poschodí vo vchode č. X bytového domu súp.
č. XX so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastníckym podielom k pozemku KNC parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere

XXX m2 o veľkosti XXXXX/XXXXX.

27. Podľa geometrického plánu na rozdelenie nehnuteľností parc. č. KNC XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X Z. XXXX/X F. S.Z. XX.XX.XXXX vyhotoveného Ing. N. I. parcela KNC XXXX podľa nového
stavu bola parc. KNC XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a parc. KNC XXXX bola podľa nového stavu KNC

XXXX/X Z. XXXX/X.

28. Podľa osvedčenia o dedičstve (OS ZA) sp. zn. 9D 5/2013 po poručiteľovi I. G. do súpisu aktív
dedičstva bol okrem iného zahrnutý rodinný dom, resp. stavba rodinného domu č. XX na pozemku parc.
č. XXXX na LV č. XXX, k.ú. U. T. D. v podiele X/X. Rodinný dom XX nadobudla v celosti Z. G..

29. Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX I. G. darovala I. G. 1. rodinného domu č. XX.

30.KúpnouzmluvuzodňaXX.XX.XXXXMUDr.S.G.predalI.G.1.rodinnéhodomuXX,ktorýnadobudol
od B. N. v dedičskom konaní sp. zn. 21D 574/2006.

31. Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX Z. G. darovala rodinný dom č. XX v celosti žalobcovi.

32. V dedičskom konaní sp. zn. D 24/72 po Z. H. preberateľkami rodinného domu č. XX C. 1. H. I. G.
Z. B.Ľ. N..

33. Podľa č.l. 34 dedičského spisu sp. zn. D not 42/2013, a to popisu rodinného domu XX ako vyzeral na
LV č. XXX „dom je starý cca XX rokov, má jedno nadzemné podlažie, je čiastočne podpivničený, jedna
malá pivnica bez garáže s rovnou strechou, pokrytou čiastočne lepenkou a čiastočne plechom, zničená
stará. Na prízemí je vpravo chodba, kuchyňa, kúpeľňa s WC a jedna veľká izba. Užíval poručiteľ. Vľavo je

priestor prenajatý potravinám, priestor určený na podnikanie pre syna sestry poručiteľa Z. G., C. G.. Na
poschodievedúbetónovéschody.Naposchodíjechodba,kuchyňa,kúpeľňasWCadveizby.Poschodie
bolo dlhodobo neobývané. Vykurované je na elektriku, akumulačné pece a na pevné palivo. Do domu
je zavedená aj voda. Pozemok je celý oplotený, zatrávnený s dvoma malými stromami. Na pozemku je
postavená ešte hospodárska budova, stará cca XX rokov, využívaná ako sklad, dreváreň, práčovňa. Do

domu je zavedená aj kanalizačná prípojka, nachádza sa v obci U. T. D. v centre pri hlavnej ceste. Popis
majetku patriaceho do dedičstva zo dňa 22.05.2013“. Uvedené bolo oboznámené z hľadiska účelového
a stavebného určenia v minulosti.

34. Podľa č.l. 14 spisu sp. zn. D 24/72, a to odhadu nehnuteľnosti domu č. XX v U. T. D. C. T.. Z. H., M..

G., vypracovaný súdnym znalcom z odboru stavebníctva Ing. C. H. „dom je v zmysle § 128 Občianskeho
zákonníka a § 60 Zákona č. 41/1964 Zb. rodinným domom. Dispozičné riešenie domu je jednoduché.
V prízemí dom obsahuje dve izby, kuchyňu, špajzu, predizbu. V poschodí tri izby, kuchyňu, kúpeľňu,
špajzu, predizbu a balkón. Po stránke stavebnotechnickej dom je zachovalý, stavaný z klasickýchmateriálov - betón, kameň, tehla, železo a drevo. Dom bol postavený v r. XXXX, prízemie. V r. XXXX bola
prevedená nadstavba na polovici prízemia, v r. XXXX bola prevedená ďalšia nadstavba a t.j. prístavba
k už prevedenej nadstavbe, čím dom je celý poschodový. Nadstavbu dvoch izieb a renováciu na celom

poschodí previedol v r. XXXX Z. G. a manž. I. G., rod. H. N.. Predmetom odhadu je celý dom. Podľa
dispozičného náčrtu rodinného domu XX na poschodí je izba, predsieň, izba, kúpeľňa, izba, kuchyňa
a na prízemí by mala byť izba, izba, predsieň, komora, kuchyňa. Tiež na prízemí, alebo v tej časti je
uvedená záhrada, maštaľ, dreváreň a práčovňa, je tam naznačené schodisko a tiež balkón na poschodí“.
Uvedené bolo oboznámené z hľadiska účelového a stavebného určenia v minulosti.

35. Podľa str. 3 uznesenia KS BB sp. zn. 13Co/87/73 zo dňa 15.02.1973 krajský súd udáva, že „to by
sa mohlo pri pozemkoch stať len na základe geometrického plánu a u domu je vôbec pochybné, či by
sa dal reálne rozdeliť na dve rovnaké časti vertikálne, nakoľko ide o poschodovú budovu. Ohľadne tej
budovy sa musia účastníčky dohodnúť o spôsobe užívania bytov, lebo v opačnom prípade by musel
o spôsobe užívania rozhodnúť súd“. Uvedené bolo oboznámené z hľadiska účelového a stavebného

určenia v minulosti.

36. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka Y. ako ani výsluchom znalca Ing. I.,
nakoľko dokazovanie v tomto smere považoval za nadbytočné a nehospodárne, nakoľko výsledky tohto
dokazovania by neprispeli k objasneniu, resp. posúdeniu rozhodnej otázky v danej veci, a to existencii

stavebného povolenia, resp. existencii rozhodnutia stavebného úradu k rozdeleniu rodinného domu č.
XX na dva byty, nakoľko sa jednalo o právnu otázku, ktorú bol povinný posúdiť a vyhodnotiť súd.

37. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení.

Podľa § 43b Stavebného zákona bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy
je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria bytové domy, rodinné domy, ostatné budovy na
bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov.
Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným

hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné
bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné
podlažia a podkrovie. Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom
usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. Obytná miestnosť je
miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie.

Príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo
hygienické funkcie bytu.

Podľa § 54 Stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať
iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Podľa § 85 Stavebného zákona stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí,
prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu
užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo
činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie

stavebnéhoúraduozmenevužívanístavby;nakonanieozmenevužívanístavbysavzťahujúprimerane
ustanovenia § 76 až 84. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný
úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Zmenu v užívaní
stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne
nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať stavebný úrad

v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré
spočívajú v zmenách podľa odseku 1 a 2, stavebný úrad nepovolí, ak sú v rozpore so záväznou časťou
územnoplánovacej dokumentácie.

Podľa § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právnyúkon,ktoréhopredmetomjeplnenienemožné,jeneplatný.Právnyúkonniejeneplatnýprechyby
v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 118 ods. 2 OZ predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové

priestory.

Podľa § 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Tento zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia okrem bytov
stavebne určených na bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt, byty v domoch
osobitného určenia, byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na
predaj bytov v rodinných domoch, ktoré majú len jeden byt.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo
súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento
účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

Podľa § 19 vl. nar. 93/1950 Zb. účinného do 31.08.1956 so stavbou možno začať, len čo 1. stavebný
úrad upovedomil stavebníka a podnik alebo orgán poverený uskutočnením stavby, že stavbu možno
uskutočniť, alebo len čo boly splnené podmienky, za ktorých sa predpokladá súhlas stavebného úradu
(§ 18 ods. 2) a 2. na staveništi boly vytýčené stavebné čiary a úrovne.

Podľa § 22 vl. nar. 93/1950 Zb. všetky zmeny proti potvrdenému stavebnému projektu, potreba ktorých
alebo vhodnosť sa ukáže pri uskutočňovaní stavby, je podnik alebo orgán poverený uskutočňovaním
stavby povinný bezodkladne oznámiť stavebnému úradu, ktorý môže zakázať ich uskutočnenie, pokiaľ
by boly v rozpore s požiadavkami a záujmami, ktorým musí stavba vyhovovať. Podstatnejšie odchýlky
od stavebného projektu možno vykonať len po predchádzajúcom prejednaní na stavebnom úrade.

Podľa § 23 vl. nar. 93/1950 Zb. Len čo bola stavba dokončená, oznámi to stavebník stavebnému úradu
a požiada o zistenie, že stavbu možno užívať. Stavebný úrad vykoná na uvedenú žiadosť miestne
vyšetrenie, na ktoré prizve stavebníka, podnik alebo orgán, ktorý vypracoval projekt, a podnik alebo
orgán poverený uskutočnením stavby. Pri tomto vyšetrení zistí, či stavba bola uskutočnená podľa

potvrdeného stavebného projektu, poprípade aké zmeny boly vykonané a či boly včas hlásené alebo
prejednané, či stavba bola uskutočnená riadne a odborne alebo či a aké závady sa vyskytujú a ako majú
byť odstránené a či stavba je už spôsobilá, aby mohla byť bez závad užívaná; môže aj nariadiť, aby
na stavebníkov náklad boly vykonané potrebné skúšky (napr. konštrukcií). Podľa výsledku miestneho
vyšetrenia vysloví stavebný úrad, či, odkedy a poprípade za akých podmienok možno stavbu užívať.

Ak je pri miestnom vyšetrení zrejmé, že nie sú námietky proti užívaniu stavby ani potreba dôležitejších
úprav, možno už pri tomto vyšetrení predbežne povoliť užívanie.

Podľa § 26 vl. nar. 93/1950 Zb. Stavby, poprípade ich jednotlivé časti možno zásadne užívať len na
účely, pre ktoré sú stavba alebo jej časti určené podľa stavebného projektu, alebo pokiaľ to nemožno

zistiť z projektu, pre ktoré sú vystrojené a dajú sa použiť bez ujmy všeobecných záujmov. Podstatné
zmeny v účele treba prejednať ako zmenu stavebného projektu.

Podľa § 105 zákona č. 141/1950 Zb. úč. do 31.03.1964 v osobnom vlastníctve sú najmä predmety
domácej a osobnej spotreby, rodinné domčeky a úspory nadobudnuté prácou (osobný majetok). Osobný

majetok je nedotknuteľný.

Podľa § 73 zákona č. 67/1956 Zb. úč. od 01.01.1957 Rodinným domčekom sa rozumie dom, pri ktorom
z úhrnu podlahovej plochy všetkých miestností pripadajú aspoň dve tretiny na byty a ktorý obsahuje
najviacejpäťobytnýchmiestností,nepočítajúcdotohokuchyne,alebopriktorompriväčšompočtetýchto

miestností nepresahuje úhrn podlahovej plochy obytných miestností (§ 76) 120 m2.

Podľa § 75 zákona č. 67/1956 Zb. Bytom sa rozumie jednotlivá miestnosť alebo súbor miestností,
ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na bývanie a môžu slúžiť tomuto svojmu účeluako samostatné bytové jednotky. V pochybnostiach, či jednotlivá miestnosť alebo súbor miestností je
samostatným bytom, rozhodne stavebný úrad.

Podľa § 34 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili
sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku

sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.
Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad
vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo
k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby,

ktorých sa táto právna zmena týka. Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní.

38. Je potrebné uviesť, že v danej veci sa jedná o určovaciu žalobu podľa § 137 CSP. Okresný súd tak v
prvomradeskúmalexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmu.Okresnýsúdmázato,žebeztohtourčenia

by bolo ohrozené právo žalobcu a bez tohto určenia by sa žalobcovo právne postavenie stalo neistým (R
17/1972). Okresný súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení
je daný.

39. Rovnako okresný súd dospel k záveru, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, a tiež pasívna

vecná legitimácia žalovanej. Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, čo je aj daný prípad,
musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností (uznesenie NS
SR sp. zn. 5 M Cdo 1/2010). Súd vychádzal z aktuálneho výpisu LV č. XXX a LV č. XXXX. Námietka
žalovanej, že je žalovaný nesprávny okruh strán sporu tak nie je dôvodná.

40. V danej veci nebolo sporné, že pred namietanými prevodmi bol žalobca výlučným vlastníkom
rodinného domu č. XX a dotknutých nehnuteľností (pozemkov) ako celku. Uvedené je preukázané aj
listinnými dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiáli.

41. Sporné však medzi stranami sporu bolo, či na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej

vklad bol povolený V XXXX/XXXX žalobca ako predávajúci a U. C. ako kupujúci došlo k platnému a
účinnému prevodu novo oddeleného pozemku parc. č. KNC XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XXm2, KNC XXXX/X zastavaná plocha o výmere XXm2, KNC XXXX/X záhrada o výmere XXX
m2 a bytu č. X na X.poschodí vo vchode č. X so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku KNC parc. č. XXXX/

X o veľkosti XXXXX/XXXXX. Sporné tak bolo, či predmet prevodu (novo oddelený pozemok parc.
č. KNC XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXm2, KNC XXXX/X zastavaná plocha o
výmere XXm2, KNC XXXX/X záhrada o výmere XXX m2 a byt č. X na 1.poschodí vo vchode č.
X so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastníckym podielom k pozemku KNC parc. č. XXXX/X o veľkosti XXXXX/XXXXX, ďalej len

„predmet prevodu“) de iure a de facto v čase prevodu skutočne existoval, a teda či išlo v danej
veci o možný predmet prevodu, resp. možné alebo nemožné plnenie. Spornou tak medzi stranami
sporu bola primárne platnosť/absolútna neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu nemožnosti
plnenia podľa § 37 v spojení s § 41 OZ ako celku. Sporným medzi stranami sporu zároveň bolo, či
v čase prevodu existoval nielen predmet prevodu (byt č. X), ale aj byt č. X na prízemí, vo vchode

č. X domu č. XX na Y. XXXX so spoluvlastníckym podielom XXXXX/XXXXX na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a pozemku KNC XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX m2, ktorý zostal vo vlastníctve žalobcu. Sporným tak primárne bolo, či dom č. XX je v právnom
slova zmysle jeden celok ako jeden predmet občianskoprávnych vzťahov, alebo minimálne od roku
XXXX, kedy došlo k jeho nadstavbe, tento dom č. XX tvoria dva samostatné byty, resp. či v rámci

rodinného domu č. XX od roku XXXX vznikli a existujú dva samostatné byty v právnom zmysle ako
samostatné predmety občianskoprávnych vzťahov. Otázkou existencie bytu č. X a bytu č. X, príslušných
spoluvlastníckych podielov a novovytvorených pozemkov najmä (aj) v čase prevodu, a v tej súvislosti
platnosťou predmetnej kúpnej zmluvy sa tak okresný súd ako predbežnou k veci samej zaoberal, tútoposudzoval a vyhodnocoval. Okresný súd tak v rámci konania zisťoval, či dom č. XX je rodinným domom
v celku alebo tento tvoria dva samostatné byty ako predmety občianskoprávnych vzťahov. Okresný
súd dodáva, že žalobca, resp. právny zástupca žalobcu, na predbežnom prejedaní sporu uviedol, že v

rámci skutkových tvrdení trvajú len na absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Na skutkových tvrdeniach
o relatívnej neplatnosti, neplatnosti odstúpenia od zmluvy netrvajú, tieto okresný súd preto v písomnom
vyhodnotení tohto rozhodnutia už neriešil. Dodáva, že tieto neopomenul a týmito sa však zaoberal v
rámci predbežného prejednania sporu (č.l. 238-240 spisu).

42. Z listinných dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli je zrejmé, že v prípade domu č. XX
sa jedná o rodinný dom, nakoľko rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie
so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia
a podkrovie (§43b Stavebného zákona). Charakter domu č. XX, ako dom rodinný, vyplýva aj z
predložených znaleckých posudkov dotknutých znalcov, ktorí pri popise stavby konštatujú, že sa jedná
o rodinný dom. Rovnako charakter rodinného domu vyplýva aj z oboznámených dedičských rozhodnutí,

najmä znaleckého posudku Ing. H.. Dom č. XX bol ako rodinný dom v evidencii nehnuteľností vedený
až do sporného prevodu v roku XXXX. Okresný súd má za to, že sa nejedná o bytový dom, hoci takto je
vedený na príslušnom LV, nakoľko podľa Stavebného zákona bytový dom je budova určená na bývanie
pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie,
čo jednoznačne nie je prípad domu č. XX. Okresný súd konštatuje, že údaje katastra sú hodnoverné,

ak sa nepreukáže opak. Okresný súd vzhľadom na doteraz zistený skutkový stav o charaktere domu č.
XX ako rodinného domu tak už nepovažoval v tomto smere pre rozhodnutie veci za potrebné dotazovať
OÚ Žilina, katastrálny odbor za účelom zistenia pridelenia kódu vo vzťahu k druhu stavby. Okresný
súd má za to, že spôsob pridelenia kódu nie je pre rozhodnutie veci podstatný. Jedná sa nanajvýš
o chybu v katastrálnom operáte, ktorú by bolo možné podľa § 59 Katastrálneho zákona opraviť na

dosiahnutie súladu medzi evidovanými a skutočnými údajmi. Podstatným pre danú vec je skutočný
charakter rodinného domu, ktorý je vychádzajúc aj z príslušných ustanovení Stavebného zákona (§
43b) v danej veci dostatočne preukázaný predloženými listinnými dôkazmi. Okresný súd má naviac za
to, že dom č. XX spĺňal charakter rodinného domu aj podľa právnej úpravy § 73 zákona č. 67/1956 Zb.,
keď rodinným domčekom sa rozumie dom, pri ktorom z úhrnu podlahovej plochy všetkých miestností

pripadajú aspoň dve tretiny na byty a ktorý obsahuje najviacej päť obytných miestností, nepočítajúc do
toho kuchyne, alebo pri ktorom pri väčšom počte týchto miestností nepresahuje úhrn podlahovej plochy
obytných miestností (§ 76) XXX m2. Dom č. XX bol rodinným domom aj v čase predtým. Zo znaleckých
posudkov vyplýva, že sa jedná o rodinný dom daný do užívania v roku XXXX. Charakter domu č. XX
ako rodinný dom naviac podľa jednotlivých vyjadrení právnych zástupcov strán sporu ani nebol sporný.

43. Okresný súd však na základe vykonaného dokazovania má za to, že rodinný dom č. XX je a
vždy bol v právnom slova zmysle rodinným domom v celku, resp. ako celok bez jeho členenia na dva
samostatné byty, a teda ako rodinný dom v celku mohol byť predmetom občianskoprávnych vzťahov.
Okresnýsúddospelkzáveru,žerodinnýdomč.XXnieje,aanineboltvorenýdvomisamostatnýmibytmi,

na prízemí a prvom nadzemnom podlaží, v právnom slova zmysle, tak ako tvrdí žalovaná. Uvedené
tvrdenie nebolo vykonaným dokazovaním preukázané. V danej veci bol XX.XX.XXXX stavebníkovi
Z. G. na základe žiadosti o povolenie stavby vydaný výmer Výst-1174/1956, ktorým ONV v Žiline,
ktorý povolil v zmysle projektu nadstavbu rodinného domu č. XX na parcele XXXX. Podľa zápisnice
pri komisionálnom rokovaní o žiadosti nadstavby rodinného domu sa jedná o nadstavbu rodinného

domu na starých múroch a starých základoch. Zo znaleckého posudku Ing. H. naviac vyplýva, že
v roku XXXX bola prevedená nadstavba na polovici prízemia, v roku XXXX bola prevedená ďalšia
nadstavba, a t.j. prístavba k už prevedenej nadstavbe, čím dom č. XX je celý poschodový. Podľa
obsahu predmetného Výmeru však stavebník mal dokončenie stavby oznámiť stavebnému úradu a
podať žiadosť o užívacie povolenie. Takýto listinný dôkaz však v danej veci predložený nebol. Rovnako

niejepredloženážiadnalistinaakosavyslovilstavebnýúradči,odkedyapoprípadezaakýchpodmienok
možno stavbu užívať (udelenie povolenia o užívaní domu). V konaní nebolo predložené povolenie o
užívaní stavby (kolaudačné rozhodnutie) nadväzujúce na výmer z roku XXXX. Nie je tak preukázané
tvrdenie žalovanej, že rodinný dom č. XX je už od roku XXXX tvorený dvomi samostatnými bytmi, a tieto
bolo možné aj z právneho hľadiska užívať ako dve samostatne oddelené časti rodinného domu, resp.

ako dva samostatné byty. Z predložených listinných dôkazov, z predmetného výmeru, bez doloženia
povolenia o užívaní rodinného domu č. XX (alebo v rodinnom dome dvoch bytov) absolútne nevyplýva,
ktoré miestnosti v rámci nadstavby by mali patriť ktorému bytu, resp. ktoré miestnosti sa majú užívať
s ktorým bytom. Nie je preukázané účelové určenie súboru miestností nachádzajúcich sa v rodinnomdome ako dvoch samostatných bytov. Len samotný projekt k takémuto záveru nestačí. Okresný súd
má za to, že z predložených listinných dôkazov absolútne nevyplýva rozdelenie rodinného domu č.
XX na dva samostatné byty v právnom zmysle. Z výmeru je len zrejmé, že sa jedná o nadstavbu

na starých múroch a starých základoch. Okresný súd má za to, že výmer z roku XXXX nie je a ani
nemôže byť rozhodnutím stavebného úradu, ktorým by bolo rozhodnuté o rozdelení domu č. XX na
dva samostatné byty v právnom zmysle. Nemožno tak súhlasiť s argumentáciou žalovanej, že len pri
existencii výmeru z roku XXXX (bez ďalšieho), už iné, nové rozhodnutie stavebného úradu o existencii
dvoch samostatných bytov v rodinnom dome č. XX nie je potrebné. Nemožno súhlasiť s názorom

žalovanej, že výmerom z roku XXXX bol rodinný dom č. XX rozdelený na dva samostatné byty v
právnom slova zmysle tak, že tieto môžu byť predmetom samostatného prevodu, resp. samostatným
predmetnom občianskoprávnych vzťahov. Okresný súd má za to, že len výmer z roku XXXX nerozdelil
rodinný dom č. XX na dve samostatne účelovo určené časti rodinného domu ako tvrdí žalovaná, a to aj
pri zohľadnení právnej úpravy platnej v čase vydania výmeru a nadstavby rodinného domu. Predložený
výmer neobsahuje žiaden údaj, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že týmto sa nepovoľuje len nadstavba

rodinného domu č. XX ako jedného celku (ako predmetu občianskoprávnych vzťahov), ale povoľuje
sa nadstavba, resp. stavba samostatnej obytnej časti ako samostatného predmetu občianskoprávnych
vzťahov. Skutočnosť, že rodinný dom nie je a nebol tvorený dvomi samostatnými bytmi vyplýva aj z
rozhodnutia Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OVBP-2018/003011/Kod zo dňa 08.03.2018, čím bol
spochybnený aj znalecký posudok Ing. I.F.. Nie je tak možné dospieť k záveru, že rodinný dom č.

XX U. dva samostatné byty, a to byt č. X a byt č. X. Okresný súd má za to, že aj po nadstavbe
povolenej predmetným výmerom z roku XXXX sa jedná o jeden rodinný dom č. XX. Okresný súd
má za to, že výmerom z roku XXXX sa povolila nadstavba rodinného domu ako celku. Okresný
súd má naviac v zmysle § 196 CSP za to, že takýmto rozhodnutím stavebného úradu o nadstavbe
rodinného domu na starých základoch a starých múroch je viazaný, a nemôže v tomto konaní bez

náležitého preukázania a doloženia potrebných rozhodnutí v stavebnom konaní polemizovať ohľadne
charakteru predmetnej nehnuteľnosti ako rodinného domu pozostávajúceho z dvoch samostatných
bytov. Okresný súd má za to, že rozhodnutie stavebného úradu o existencii dvoch samostatných bytov
v tomto rodinnom dome ako predmetov občianskoprávnych vzťahov v danom prípade absentuje, resp.
v rámci prejedancej zásady civilného sporového konania takéto v konaní predložené nebolo. Výmer

z roku XXXX takýmto rozhodnutím podľa názoru okresného súdu jednoznačne nie je, iné rozhodnutie
žalovaná súdu nepredložila (v tomto smere tak neuniesla bremeno dôkazné). Naviac strany sporu
zhodne na pojednávaní na otázku súdu uviedli, že iné rozhodnutie stavebného úradu k domu č. XX,
okrem výmeru z roku XXXX, ani neexistuje. Takéto rozhodnutie stavebného úradu nebolo v konaní
vykonaným dokazovaním naviac ani zistené.

44. Z uvedeného dôvodu, pri absencii rozhodnutia stavebného úradu, že dom č. XX je tvorený dvomi
samostatnými bytmi ako samostatnými predmetmi občianskoprávnych vzťahov súd nezisťoval užívací
stav rodinného domu č. XX, tak ako navrhla právna zástupkyňa žalovanej. Ustálená súdna prax
vyvodila pri posudzovaní otázky, či súbor miestností, prípadne jednotlivá obytná miestnosť je bytom, je

nutné vychádzať zo stavebnotechnických predpisov, pričom rozhodujúci je kolaudačný stav, nie faktický
spôsob užívania. Z uvedeného má okresný súd za irelevantné akým spôsobom bol rodinný dom
č. XX užívaný. Účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria na trvalé bývanie je dané kolaudačným
rozhodnutím stavebného úradu. Podľa názoru okresného súdu rozhodujúci je právny stav založený
právoplatným rozhodnutím o povolení užívania stavby, nie faktický stav v užívaní alebo vôle účastníkov

zmluvy (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 26Cdo/2152/2000 zo dňa 29.05.2001, sp. zn. 28Cdo 1080/2001,
26Cdo/1509/2000, 26Cdo 1166/2000, 26Cdo 381/2000, 26Cdo 882/2000, 26Cdo 2317/2002, 26Cdo
1158/20003 a 26Cdo 770/2002). S poukazom na uvedené okresný súd nepovažoval za relevantnú
skutočnosť potvrdzujúcu existenciu dvoch samostatných bytov v rodinnom dome výmer z roku XXXX
a spôsob užívania domu. Rozhodujúci je právny stav založený právoplatným rozhodnutím stavebného

úradu o povolení užívania stavby (kolaudačné rozhodnutie) nie faktický stav v užívaní stavby alebo vôle
účastníkov zmluvy, či dohody. Preto aj pokiaľ sa žalovaná snažila preukázať projektovou dokumentáciou
(1XXX), že dané miestnosti sú bytom, k tomu súd opakovane uvádza, že pre určenie či miestnosť alebo
súbor miestností je bytom je rozhodujúci právny stav založený právoplatným rozhodnutím stavebného
úradu o povolení užívania stavby, nie faktický stav v užívaní stavby, ani stav podľa projektovej

dokumentácie. Uvedený záver o nutnosti rozhodnutia stavebného úradu o povolení užívania stavby
podľa názoru okresného súdu platil aj v čase do XX.XX.XXXX, a to s poukazom na § 23 vl. nar.
93/1950 Zb., v zmysle ktorého Stavebný úrad vykoná na žiadosť stavebníka miestne vyšetrenie, zistí,
či stavba bola uskutočnená podľa potvrdeného stavebného projektu, či stavba bola uskutočnená riadnea odborne, či stavba je už spôsobilá, aby mohla byť bez závad užívaná; Podľa výsledku miestneho
vyšetrenia vysloví stavebný úrad, či, odkedy a poprípade za akých podmienok možno stavbu užívať.
Potreba užívacieho povolenia vyplýva aj z obsahu samotného výmeru z roku 1956.

45. Naviac aj pri definícii bytu podľa citovaných zákonných ustanovení, či už podľa Stavebného zákona,
Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov alebo zákona z roku XXXX G.a jedná vždy o
obytnú miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s
vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie, miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím

stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky,
jednotlivú miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na
bývanie a môžu slúžiť tomuto svojmu účelu ako samostatné bytové jednotky. Okresný súd má za to,
že vykonaným dokazovaním k naplneniu definície bytu v danej veci nedošlo. Absentuje rozhodnutie
stavebného úradu, nie je tak preukázané, či údajné byty (resp. samostatné obytné časti) v rodinnom
dome vôbec mohli slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Okresný súd s poukazom na citovanú právnu

úpravu dodáva, že v pochybnostiach, či jednotlivá miestnosť alebo súbor miestností je samostatným
bytom, rozhodne stavebný úrad. Takéto rozhodnutie však predložené doposiaľ nebolo. Výmer z roku
XXXX takýmto rozhodnutím jednoznačne nie je. Naviac nemožno ani konštatovať, že sa jedná o súbor
miestností usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím. Podľa znaleckého posudku Ing. I.Á.
C. H. Č.. X na poschodí bude (v budúcnosti) dobudované vonkajšie schodisko so samostatným vchodom

č. X a pôvodné schodisko z prízemia na poschodie bude zrušené, a teda v čase prevodu nebol splnený
ani vlastný uzáver funkčného celku.

46. Vychádzajúc z vyššie uvedeného okresný súd má za to, že v čase sporného prevodu byt č. X a
byt č. X vrátane spoluvlastníckych podieloch na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu

vedené na LV č. XXX neexistovali. Dom č. XX bol jedným rodinným domom ako celok, jediný predmet
občianskoprávnych vzťahov (bez členenia na samostatné bytové jednotky v právnom zmysle).

47. Okresný súd konštatuje, že ak v čase prevodu predmetné byty neexistovali (v právnom slova zmysle)
plnenie v zmysle Kúpnej zmluvy bolo nemožné v súlade s § 37 OZ, a teda Kúpna zmluva zo dňa

23.09.2015, ktorej vklad bol povolený D. XXXX/XXXX, je absolútne neplatným právnym úkonom.

48. Pri závere o absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený D.
XXXX/XXXX, žalovaná nemohla Darovacou zmluvou zo dňa 24.05.2018, ktorej vklad bol povolený D.,
nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému daru, a to pri dodržaní zásady, že nikto nemôže previesť

viac práv ako má. V čase darovania pri závere o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy U. C. nebol
vlastníkom predmetného daru, a teda tento nemohol platne a účinne darovať žalovanej. Darovacia
zmluva je tak rovnako absolútne neplatným právnym úkonom (dar v čase darovania neexistoval a ani
nepatril darcovi).

49. Na základe uvedených dôvodov okresný súd rozhodol, že žaloba žalobcu je dôvodná a žalobca je
vlastníkom domu č. XX ako celku, a to výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území U. T.
D., zapísaných na LV č. XXX ako dom č. XX na KNC XXXX/X Z. Y. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie
o D.I. XXX m2 , a to v celosti.

50. Rovnako súd rozhodol, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území U.
T. D., F. T. W. Č.. XXXX ako pozemky KNC XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, KNC
XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o D. XX m2 , KNC XXXX/X záhrada o výmere XXX m2. Okresný
súdvtejtočastivychádzalzust.§41OZ.Dospelkzáveru,žetentopredmetkúpnejzmluvybolnaviazaný
na „hlavný“ predmet kúpnej zmluvy, a to rodinný dom (resp. neexistujúci byt č. X). Tieto nehnuteľnosti

boli bez pochybností prevedené len ako súčasť domovej nehnuteľnosti, resp. rodinného domu č. XX.
Z predmetnej kúpnej zmluvy nevyplýva, že tieto mali tvoriť „samostatný“ ničím nepodmienený predmet
prevodu. Tieto nehnuteľnosti sa vytvárali za účelom prevodu domovej nehnuteľnosti, tak ako vyplýva
z geometrického plánu, ako aj znaleckého posudku znalca Ing. Mrázika, tieto boli na predaj domovej
nehnuteľnosti naviazané a s týmto spojené. Okresný súd má za to, že z povahy kúpnej zmluvy a z

okolností v danej veci, za ktorých k predaju domovej nehnuteľnosti a týchto nehnuteľností došlo, tieto
nemožno od seba oddeliť(nemožno obsahovo oddeliť ani kúpnu zmluvu).51. Okresný súd dodáva, že ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu okresný úrad vyznačí stav
pred týmto právnym úkonom

52. Pokiaľ ide o zastavenie konania v časti o určenie, že nehnuteľnosti vedené na LV XXX, katastrálne
územie U. T. D., ako byt č. X na prízemí, vo vchode č. X domu č. XX na KNC XXXX so spoluvlastníckym
podielom XXXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku KNC
XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a byt č. X na poschodí, vo vchode č. X so
spoluvlastníckym podielom XXXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu

a pozemku KNC XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 nevznikli, preto neexistujú,
súd postupoval v súlade s § 145 a § 146 CSP. Žalobca zobral žalobu v tejto časti ako vec samú späť.
Okresný súd sa však touto otázkou k rozhodnutiu vo veci samej zaoberal v rámci prejudiciality.

53. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými otázkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré
považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.