Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 27, 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 18T/39/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220010260

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Koblišková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2220010260.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda, samosudkyňou JUDr. Janou Kobliškovou, v trestnej veci obžalovaného:
Y. V., W.. XX.XX.XXXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm.
b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného

zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.01.2021 v Dunajskej Strede, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. V., W.. XX.XX.XXXX U. H. L., M. F. V. XXX/XX, U. Y.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 25.6.2019 v čase okolo 15.30 hod. v meste U.V. Y., okres H. L., na ulici Y. v záhrade obývaného
záhradného domu bez súpisného čísla, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX,XXXX E. XXXX/X v kat.

úz. U. Y., sa tam prítomnej svojej družke Y. Y., W.. X.X.XXXX, M. F. U. Y., Č. XXXX/X vyhrážal, že ju
zabije, zapáli na ňu dom, pričom na ňu vulgárne nadával, následne ju nájdeným kolom udrel do oblasti
brucha bez spôsobenia zranenia, potom zišiel do pivnice, odkiaľ priniesol sekeru a držiac túto v ruke za
občasného náznaku zaháňania sa sekerou na ňu požadoval od nej odovzdanie 10.000,- EUR z predaja
záhradného domu, ku ktorému predaju ešte nedošlo, ktoré vyhrážky u poškodenej Y. Y. vzbudili obavu,
že tieto vyhrážky aj uskutoční,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písm. c/
Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá:Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno j/ písmeno l/, § 38 odsek 2,
odsek 3, § 56 odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 1.200,- (tisícdvesto) eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa pre prípad, že by mohol byť výkon peňažného trestu úmyselne
zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona trest prepadnutia veci :
- 1 ks sekera s drevenou rukoväťou.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 21.04.2020 na tunajší súd obžalobu sp. zn. 1 Pv
419/19/2201-27 zo dňa 20.04.2020 na obžalovaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona

a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, spáchaného v štádiu dokonaného trestného činu, jedným
páchateľom vo veci.

Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.01.2021 prijal vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257
ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku (§ 257 ods. 7 Trestného poriadku), že je vinný zo spáchania skutku

uvedeného v obžalobe a na všetky otázky v zmysle § 333 ods. 3 Trestného poriadku odpovedal kladne.
Súd preto vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, resp. náhrade škody, či ochranným
opatrením.

Obžalovaný Y. V. uviedol, že je rozvedený, má jednu plnoletú dcéru, je zamestnaný, jeho približný

mesačný príjem je 700-800,- eur v čistom. Poškodenej sa ospravedlnil cez svoju dcéru, s ktorou sú
zadobre. Chcel, aby mu poškodená odpustila, ona mu tiež odkázala, že mu odpustila.

Z prečítaného znaleckého posudku znalca Y.. Y. L. č. 112/2019 vyplýva, že obžalovaný netrpí
závislosťou na psychoaktívnych látkach - žiadnou z foriem látkovej závislosti. Tak tomu bolo aj v čase

spáchania trestného činu. V čase skutku mohol byť v stave prostej opitosti, to je však stav, ktorý u
obžalovaného nemenil jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti vo forenzne významnej miere z
hľadiska psychiatrického. Je schopný chápať zmysel trestného konania. Prítomnosť obžalovaného na
slobode nie je z hľadiska psychiatrického nebezpečná, nie je potrebné mu nariaďovať žiadne ochranné
liečenie. Jeho duševný stav nie je potrebné skúmať, netrpel a netrpí žiadnou takou formou duševnej

poruchy, ktorý by podstatným spôsobom ovplyvňovala jeho rozpoznávacie, či ovládacie schopnosti.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil podstatný obsah vyšetrovacieho spisu sp. zn. ORP-387/2-VYS-
DS-2019 v rozsahu a spôsobom, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, resp. v rozsahu,
aký bol potrebný na rozhodnutie vo veci.

Podľavýpisuzcentrálnejevidenciesprávnychdeliktovapriestupkovnemáobžalovanýevidovanýžiadny
priestupok.

Z odpisu z Registra trestov Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný doposiaľ bol 1x súdne trestaný.

1/ Okresný súd Dunajská Streda, rozhodnutie 22.07.1997, sp. zn. 3T 60/97, pre § 9/2k, § 247/1b,2 T. z.,
peňažný trest 10.000,- Sk, na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,

b/ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 138 písm. a/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa

§ 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou
ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až
na jeden rok. Podľa ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až
tri roky sa páchateľa potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania a
na chránenej osobe.

Na základe vykonaného dokazovania, resp. aj s poukazom na vyhlásenie obžalovaného o svojej
vine, považoval súd vinu obžalovaného za žalovaný skutok za jednoznačne preukázanú v rozsahu
nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie. Vina obžalovaného bola preukázaná nielen vyhlásením
obžalovaného o vine, ale ju dostatočne preukazuje i skutkový stav zistený v prípravnom konaní a
popísaný poškodenou.

Obžalovanýsvojímprotiprávnymkonanímpopísanýmvovýrokurozsudkunaplnilvšetkyznakyskutkovej
podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného
zákona, keď sa inému vyhrážal smrťou alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo

vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej
osobe - blízkej osobe. Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedným subjektom, nebola uňho zistená
prítomnosť závislosti od alkoholu alebo iných návykových látok. V čase skutku mohol byť v stave prostej
opitosti, čo však neovplyvňovalo jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti vo forenzne významnej
miere. Obžalovaný konal úmyselne, pričom vedel, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie

zákonom chránených záujmov spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Zákonom
chránenýmzáujmomjevprejednávanejvecizáujemspoločnostinaochranejednotlivcovpredniektorými
závažnými vyhrážkami.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním
činu riadny život.

Podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Pri určení druhu a výmery trestu prihliadol súd najmä na spôsob spáchania trestného činu obžalovaným,
na jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti a ich pomer,
predchádzajúci život obžalovaného a jeho osobu, resp. tiež jeho osobné pomery a možnosti jeho
nápravy. V danom prípade nie je odôvodnená aplikácia § 10 ods. 2 Trestného zákona, pretožespoločenská závažnosť prejednávaného prečinu nie je nepatrná a skutok je trestným činom. Na
posúdenie závažnosti konania obžalovaným spáchaného protiprávneho konania mal vplyv najmä
spôsob vykonania činu, keď obžalovaný na zdôraznenie svojich vyhrážok zabitím, či spôsobenie inej

ujmy poškodenej použil sekeru a od poškodenej takýmto spôsobom požadoval aj zaplatenie finančnej
čiastky 10.000,- eur. I keď ide u obžalovaného zjavne o ojedinelý exces a skutok bol prevažne vo forme
slovného útoku, takýto spôsob spáchania skutku vylučuje uplatnenie materiálneho korektívu.

U obžalovaného boli zistené dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, teda že

obžalovaný viedol pred spáchaním činu riadny život a podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, teda že sa k
spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie oľutoval. Nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť.
Pri ukladaní trestu potom súd postupoval podľa § 38 ods. 2, ods. 3 a § 56 Trestného zákona a za
primeraný, dostatočný, zákonný a účelný považoval peňažný trest vo výške 1.200,- eur. Súd pri ukladaní
takéhoto trestu prihliadol na to, že v osobe obžalovaného ide o doposiaľ bezúhonného jednotlivca, u
ktorého nešlo o opakované agresívne správanie a ktorý sa poškodenej prostredníctvom svojej dcéry aj

ospravedlnil. Poškodenej nebola spôsobená žiadna škoda, ani žiadne zranenie, pričom je zrejmé, že nie
je v prirodzenej povahe obžalovaného správať sa agresívne a nejde o osobu so sklonom k porušovaniu
právnych predpisov opakovane sa dopúšťajúcu trestnej činnosti.

Takto uložený trest preto súd považoval po vyhodnotení okolností veci, osoby obžalovaného a možností

jeho nápravy za dostatočný, zodpovedajúci pravidlám individuálnej a generálnej prevencie pre ochranu
spoločnosti. Obžalovaný je riadne zamestnaný a má príjem 700-800,- eur v čistom mesačne, preto
uložený peňažný trest vo výške 1.200,- eur je schopný zaplatiť.

Pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu bol obžalovaným úmyselne zmarený, bol

ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Súd rozhodol tiež o treste prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu - sekery s
drevenou rukoväťou, táto sa stáva vlastníctvom Slovenskej republiky.

Súd nerozhodoval o náhrade škody, keďže poškodená si žiadnu neuplatnila, resp. žiadna jej
preukázateľne ani nebola spôsobená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého smeruje na Krajský súde v Trnave, pokiaľ

sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po jeho vyhlásení. Oznámením rozsudku sa
rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods.
1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).