Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 6, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/71/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515210194
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7515210194.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
JUDr. Igora Ragana a JUDr. Lucie Baňackej PhD. v spore žalobcu: AVE SK odpadové hospodárstvo
s.r.o., Osvetová 24, 821 05 Bratislava, IČO: 36 357 065, zastúpený Advokátska kancelária Mária
Grochová a partneri s.r.o., Bočná 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017
proti žalovanému: Panorama II Sp. z o.o., ul. Aleksandara Wejnerta 21/23 lok. 8, 02-619 Warsawa,

Poľská republika, zastúpený Misiewicz, Mosek i Partnerzy, Kancelaria Radców Prawnych, ul. Stagiewna
12/2, 80-750 Gdańsk o zaplatenie 12.438,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Košice okolie, č.k.: 17Cb/47/2015-74 zo dňa 6. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Košice okolie, č.k.: 17Cb/47/2015-74 zo dňa
6. marca 2019 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že zrušil Európsky platobný rozkaz vydaný
v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Cb/47/2015 dňa 09.03.2017, rozhodol, že nemá právomoc vo veci
konať, konanie zastavil, žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 746 eur a rozhodol, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou dňa 28.05.2015

navrhol vydať Európsky platobný rozkaz podľa nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES
č.1896/2006, ktorým súd mal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť 12.438,80 € s príslušenstvom. V
tlačive A -formulári na vydanie európskeho platobného rozkazu žalobca odvodil právomoc slovenských
súdov podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, pretože miestom dodania tovaru bol
Priemyselný park Kechnec, Slovenská republika.

3. Okresný súd Košice - okolie vydal dňa 09.03.2017 Európsky platobný rozkaz, ktorým žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 12.438,80 € s príslušenstvom.

4. Proti Európskemu platobnému rozkazu podal včas odpor žalovaný, v ktorom namietol nedostatok
právomoci slovenského súdu z dôvodu, že podľa nariadenia ES č. 1215/2012 je miesto plnenia z
uzavretej zmluvy na území Poľska, preto sú na konanie príslušné súdy Poľskej republiky.

5. Žalobca označil námietku nedostatku právomoci za bezdôvodnú, nakoľko miestom dodania tovaru
bol Priemyselný park Kechnec, právomoc súdov SR je daná podľa čl. 5 písm. b) nariadenia 44/2001.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 4 ods. 1, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1, čl.
26 ods. 1, čl. 27 a čl. 28 Nariadenia ES č. 1215/2012, ktoré upravuje právomoc súdov v občianskych

a obchodných veciach na území Európskej únie (ďalej len „Nariadenie č. 1215/2012“) v konaniach
začatých po 10. januári 2015, podľa § 9 C.s.p., § 161 ods. 1 a 2 C.s.p., ktoré upravuje postup prinedostatku právomoci súdov SR, čl. 16 ods. 2 a 3, čl. 17 ods. 1 Nariadenia ES č. 1896/2006, ktorým
sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (ďalej len „Nariadenie 1896/2006“) a § 11 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že s poukazom na ustanovenia nariadenia ES
č. 1215/2012 sa nejedná o spor, u ktorého by bola založená výlučná právomoc súdov SR. Z tohto
dôvodu je aplikujúc citované nariadenie potrebné posúdiť, či zo zmluvy vyplýva miesto dodania bez toho,
aby bolo potrebné odkázať na hmotné právo. Nakoľko žalobca nepredložil žiadne dôkazy o existencii

písomnej dohody strán, upravujúcej vôľu zmluvných strán k určeniu miesta plnenia, súd prvej inštancie
uzavrel, že príslušným je súd v štáte podľa miesta, kam sa tovar dodal alebo mal dodať. Súd prvej
inštancie uzavrel, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy a k dohode o tom,
že žalobca dodá žalovanému tovar, ktorý žalovaný, ako to vyplýva z predlžených listinných dôkazov,
prevzal u predávajúceho. Podľa súdu prvej inštancie samotné odovzdanie tovaru žalobcom dopravcovi
na území SR je iba splnením hmotnoprávnej podmienky pre to, aby si mohol uplatniť právo na zaplatenie

kúpnej ceny voči kupujúcemu, pretože práve medzinárodným nákladným listom - CMR preukáže, že
svoju povinnosť predávajúceho (naložením tovaru na prepravu podľa dohody) splnil. Miesto naloženia
tovaru na prepravu a jeho odovzdanie dopravcovi nespĺňa kritéria pre dohodu o určení odlišného miesta,
kde sa mal tovar dodať. Z predložených CMR dokladov vyplýva, že miestom dodania tovaru (place
of delivery) bolo územie Poľska. Z dôvodu námietky nedostatku právomoci súdov SR, nebolo možné

založiť právomoc slovenských súdov. S poukazom na uvedené argumenty podľa citovaných zákonných
ustanovení, súd prvej inštancie zrušil vydaný európsky platobný rozkaz, vyslovil nedostatok svojej
právomoci a konanie podľa § 9 C.s.p. zastavil. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §
256 C.s.p. a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil
tým, že súd nesprávnym procesným postupom žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1písm. b) Civilného
sporového poriadku), resp. konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku); došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd); súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f)
Civilného sporového poriadku); rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1písm. h) Civilného sporového poriadku).

Žalobca v odvolaní poukázal na článok 17 ods. 1 a čl. 17 ods. 4 Nariadenia 1896/2006, čl. 9 a 12
Základných princípov Civilného sporového poriadku, § 177 ods. 1 a 2 C.s.p., § 185 ods. 1, § 188
C.s.p.. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie bez nariadenia pojednávania a
upovedomenia sporových strán o vykonávaní dôkazov mimo pojednávania. Sporovým stranám tak bola
odňatá možnosť byť prítomný pri vykonávaní dôkazov a vyjadriť sa k nim.

Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že napriek tomu, že v bode 21 uznesenia súd prvej inštancie ustálil, že
k dodaniu tovaru došlo v prevádzkarni žalobcu v Priemyselnom parku Kechnec, túto skutkovú okolnosť
nepodriadil právnej norme v článku 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia 1215/2012 so záverom v podobe
založenia právomoci slovenských súdov. Uprednostnil CMR doklad týkajúci sa primárne úplne iného
záväzkového vzťahu (medzi žalovaným a jeho vlastným prepravcom), z ktorého vyvodil závery o inom

mieste dodania, ktoré majú byť významné pre zmluvný vzťah medzi sporovými stranami. Údaj v bode
3 CMR listu - „Place of delivery of the goods“ - je údajom o tom, kde sa má skončiť preprava tovaru
podľa prepravnej zmluvy medzi žalovaným a jeho prepravcom, za údaj o mieste dodania tovaru z kúpy
uzavretej so žalobcom by toto miesto bolo možné považovať, iba ak by bolo žalovaným preukázané, že
žalobca mal povinnosť prepraviť tovar do tohto miesta.

Za nesprávny žalobca označil tiež záver napadnutého rozhodnutia, že medzi sporovými stranami
nebolo dodacie miesto dohodnuté a poukázal na dodaciu doložku EXW podľa pravidiel Medzinárodnej
obchodnej komory INCOTERMS obsiahnutú v dodacích listoch i na obsah priloženej emailovej
dokumentácie sporových strán.

9. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril, výzva súdu prvej inštancie mu bola doručená dňa 14.2.2020.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadeniapojednávania, pretože nejde o odvolanie proti takému rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

11. Podľa § 356 písm. b) C.s.p. odvolanie možno odôvodniť tým, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

12. Podľa § 356 písm. d) C.s.p. odvolanie možno odôvodniť tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

13. Podľa § 356 písm. f) C.s.p. odvolanie možno odôvodniť tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

14. Podľa § 356 písm. h) C.s.p. odvolanie možno odôvodniť tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Podľa čl. 7 nariadenia EU č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach (nariadenie Brusel Ia), osobu s bydliskom na území členského štátu možno

žalovať v inom členskom štáte:
a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;
b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia,
ktoré je predmetom žaloby:
- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,

- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali
poskytnúť;
c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).

16. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

18. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

19. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak existenciu právomoci slovenských súdov posudzoval
podľa nariadenia EU č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach (nariadenie Brusel Ia), nakoľko prejednávaný spor sa začal po účinnosti nariadenia,

t.j. po 10. januári 2015. Súd prvej inštancie rovnako správne určil, že vzhľadom na predmet sporu nie je
možné aplikovať ustanovenia nariadenia o výlučnej právomoci, ale právomoc je potrebné posúdiť podľa
čl. 7 ods. 1 b) nariadenia.

20. Podľa uvedeného ustanovenia, je možné osobu so sídlom na území členského štátu žalovať v
inom členskom štáte, ak sa v tomto štáte nachádza miesto zmluvného plnenia, ktoré je predmetom
žaloby. Miestom zmluvného plnenia pri zmluvách, ktorých predmetom je predaj tovaru, je miesto,
kam sa tovar dodal alebo mal dodať. Ako vyplýva zo samotného textu čl. 7(1) Nariadenia i ustálenej
rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ (C-19/09 Wood Floor Solutions Andreas Domberger GmbH

proti Silva Trade SA[2010] ECR I-02121, bod 38.) miesto zmluvného plnenia sa určí v prvom rade na
základe dohody zmluvných strán a subsidiárne podľa skutočného miesta plnenia. Nariadenie vylučuje
posudzovanie miesta dodania podľa rozhodného hmotného práva (vrátane Dohovoru OSN o zmluvách
o medzinárodnej kúpe tovaru).21. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu dohody o mieste plnenia a
na základe CMR dokladov uzavrel, že miestom dodania tovaru bola Poľská republika. S týmto názorom

sa odvolací súd nestotožňuje a uvádza, že pri určovaní právomoci na základe nariadenia Brusel Ia je v
prvom rade vždy potrebné identifikovať záväzok, ktorý je predmetom žaloby. Žalobca žiada žalovanému
uložiť povinnosť zaplatiť mu sumu 12.438,80 € s príslušenstvom titulom zaplatenia kúpnej ceny. Tento
záväzok je potrebné odlíšiť od záväzkov zo zmluvy o preprave, ktorú podľa nerozporvaných tvrdení
žalobcu a mailovej komunikácie sporových strán uzatváral s dopravcom kupujúci, nakoľko zmluva o

preprave je samostatným zmluvným vzťahom, záväzky z ktorého nie sú predmetom tohto sporu.

22. Miesto faktického dodania tovaru zakladá právomoc súdu len v prípade absencie dohody o
mieste dodania tovaru na základe kúpnej zmluvy. Podľa listinných dôkazov a nerozporovaných
tvrdení žalobcu bola medzi sporovými stranami dohodnutá doložka INCOTERMS - EXW (zo závodu).
Obsahom dojednania doložky EXW je o.i. povinnosť predávajúceho dať tovar k dispozícii žalovanému

v dohodnutom mieste dodania nenaložený na dopravný prostriedok. Medzi sporovými stranami bol ako
takéto miesto dodania dojednaný Priemyselný park Kechnec. Dojednanie doložky EXW je rozhodujúce
nielen pre posúdenie vzniku nároku na zaplatenie kúpnej ceny, ako to posúdil súd prvej inštancie, ale
je aj dojednaním miesta dodania, rozhodujúcim pre určenie právomoci súdov SR na prejednanie sporu
z tejto kúpnej zmluvy.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1
písm. b) C.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), pretože
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 C.s.p.) ani na jeho zmenu (§ 388 C.s.p.).

24. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.).

25. Úlohou súdu prvej inštancie bude vec riadne prejednať a vo veci rozhodnúť tak, aby bola zaistená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov oboch strán sporu.

26. Odvolací súd zrušil aj výrok súdu prvej inštancie o vrátení súdneho poplatku a o nároku na náhradu
trov ako výroky viazané k meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p. rozhodne súd prvej
inštancie v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.

27.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).