Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Zuzana Kučerová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/95/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120217737
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1120217737.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov
senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: LITA, autorská
spoločnosť, so sídlom Mozartova 9, Bratislava, IČO: 00 420 166, právne zastúpený Mgr. Peter Kubovič,
advokát, s.r.o., so sídlom Námestie Biely kríž 3, Bratislava, IČO: 54 167 370 proti žalovanému: VÍNO
MATYŠÁK, s.r.o., so sídlom Holubyho 85, Pezinok, IČO: 35 836 113, zastúpený PETKOV & Co s.r.o., so

sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 50 430 742, o zaplatenie 819 eur s prísl., na odvolanie žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.07.2021, č.k. 10Ca/25/2020-215, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania m e n í tak,
že žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
III. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie (I), žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v celom rozsahu (II.), rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške
42,30 eur žalobcovi prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s. po právoplatnosti

uznesenia (III.).

2/ V dôvodoch napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 819 eur s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia za verejný
prenos autorských diel v zmysle autorského zákona. Ďalej ozrejmil, že platobným rozkazom zo dňa
27.4.2021 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 819 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5% ročne od 10.12.2020 do zaplatenia, príslušenstvo spočívajúce v nákladoch spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 62,07 eur, trovy konania vo výške 49 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy
právnehozastúpeniavovýške124,14eur.Vočipredmetnémuplatobnémurozkazupodalžalovanýodpor
namietajúc nedostatok pasívnej vecnej legitimácie s argumentom, že v žalovanom období od 23.4.2019
do 22.4.2020 nebol prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Matyšák, Pražská 15, Bratislava,
a preto v ňom nemohol vykonávať verejný prenos autorských diel a nemohol sa ani na úkor autorov

žiadnym spôsobom obohatiť; dňa 14.1.2019 uzatvoril nájomnú zmluvu so spoločnosťou Hildin Dvor
s.r.o. a ponechal jej budovu do užívania z titulu nájmu za účelom vykonávania jej vlastnej podnikateľskej
činnosti. Na margo obsahu odporu vzal následne žalobca žalobu v celom rozsahu späť namietajúc, že
to bol žalovaný, ktorý zapríčinil späťvzatie žaloby, keďže mu skutočnosť ohľadom uzatvorenia nájomnej
zmluvy po doručení predžalobnej výzvy neoznámil.

3/ Právneodkazujúcna§144,§145ods.1,§146ods.1,2C.s.p.súdprvejinštanciezdôvoduspäťvzatia
žaloby konanie zastavil (I. výrok) konštatujúc, že vzniknutú procesnú situáciu zavinil žalovaný, keďže kspäťvzatiu žaloby pristúpil žalobca výlučne na základe správania sa žalovaného, ktorý mu neoznámil
uzatvorenie nájomnej zmluvy so spoločnosťou Hildin Dvor s.r.o. ani po doručení predžalobnej výzvy
dňa 4.12.2020. Z uvedeného dôvodu o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 C.s.p.

tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4/ O vrátení súdneho poplatku žalobcovi súd prvej inštancie rozhodol podľa 11 ods. 3, 4 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (III. výrok). Skonštatoval, že žalobca vzal žalobu späť pred prvým
pojednávaním, a preto rozhodol o vrátení súdneho poplatku, kráteného o 6,70 eur, t.j. v sume 42,30

eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenskej pošty, a.s.

5/ Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a napadol ním výrok o trovách
konania. Navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil
tak,žemupriznánároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%. Dôvodil,žesúdprvej inštancie,pokiaľ
ideovýrokotrováchkonania,vecnesprávneprávneposúdil.Argumentovaltým,žežalobcaakodominus

litis nebol dostatočne obozretný, keď podal žalobu voči žalovanému a nie voči skutočne hmotnoprávne
legitimovanému subjektu, čím porušil vlastnú prevenčnú povinnosť. Fakt, že žalobca sa skutočnosť
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie dozvedel až z odporu žalovaného, je potrebné pripísať na
ťarchu žalobcu a jeho nedbanlivosti, pretože ak by konal procesne zodpovedne, zistil by relevantným
spôsobom, kto je skutočne hmotnoprávne legitimovanou osobou. Spoločnosť Hildin Dvor, s.r.o. má

povinnosť mať v prevádzkarni na trvale viditeľnom mieste uvedené svoje obchodné meno, a preto
žalobca mal možnosť sa zákonným spôsobom dozvedieť, že žalovaný neprevádzkuje Hotel Matyšák,
ale že ho prevádzkuje iný subjekt. Naviac, označená obchodná spoločnosť má prevádzkareň riadne
zapísanú v živnostenskom registri. Žalovaný namietal aj záver súdu prvej inštancie, že po doručení
predžalobnej výzvy mal oznámiť žalobcovi, že nie je prevádzkovateľom Hotela Matyšák. V tejto súvislosti

mal za to, že súd prvej inštancie opomenul znenie čl. 2 ústavy SR, podľa ktorého nikoho nemožno
nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Pokiaľ zaujal k výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia
pasívny postoj, nie je mu v tomto smere možné pričítať zodpovednosť za zastavenie konania. Ak
žalobca od neho požadoval nedôvodné plnenie, nemusel na výzvu reagovať a už vonkoncom mu v rámci
mimosúdnej komunikácie oznamovať, kto má byť skutočne žalovaným subjektom. Žalobca totiž mal

možnosť si tieto skutočnosti o osobe dlžníka zistiť sám. Keďže voči žalobcovi nemal zákonnú povinnosť
mutieto skutočnostioznamovať,svojimkonaním,činekonaním„procesne“nemôženiesťzodpovednosť
za vznik sporu.

6/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania, prejednal odvolanie bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
7/ Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení

sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ
áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného
zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca
strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie

žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani
procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade
nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie
účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (viď uznesenie Najvyššieho

súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010). Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez
ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.
8/ Zohľadniac vyššie uvedené je nepochybné, že to bol žalobca, ktorý z procesného hľadiska zavinil
zastavenie konania, pretože vzal žalobu späť, hoci sa žalovaný nezachoval v zmysle jeho žalobnej
požiadavky, a preto procesne zavinil zastavenie konania. Odvolací súd dodáva, že žalovanému zo

žiadneho zákonného ustanovenia nevyplývala právna povinnosť reagovať na predžalobnú výzvu
zo dňa 30.11.2020, v ktorej si žalobca nárokoval vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od
23.4.2019 do 22.4.2020 (teda aj za obdobie úplného zatvorenia všetkých prevádzok z dôvodu pandémie
Covid 19, poznámka odvolacieho súdu). Preto jeho pasivita pred začatím súdneho sporu nemôžezaložiť jeho procesnú zodpovednosť za neúspech žalobcu, resp. procesnú zodpovednosť za zastavenie
konania v dôsledku procesného úkonu žalobcu, ktorým bolo späťvzatie žaloby z dôvodu nesprávneho
označenia pasívne vecne legitimovaného subjektu. Z uvedeného dôvodu treba vychádzať z procesnej

zodpovednosti žalobcu za zastavenie konania a preto nárok na náhradu trov konania vznikol v konaní
procesne úspešnému žalovanému (§ 256 ods. 1 C.s.p.).
9/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách
konania podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že priznal procesne úspešnému žalovanému voči žalobcovi nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

10/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.
a plne procesne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

11/ O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

12/ Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené (I. výrok), ani výrok o vrátení
súdneho poplatku žalobcovi (III. výrok), neboli napadnuté odvolaním, a preto oba tieto výroky nadobudli
právoplatnosť.

13/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.