Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Martin Fiľakovský

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320200057
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8320200057.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: JUDr. Pavol Prospecha, advokát, so
sídlom Lichnerova 23, Senec, proti žalovanému: V. B., nar. 8. 9. XXXX, O. XX, o zaplatenie 507,26 eur
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21Csp/2/2020-43 zo dňa 25.
augusta 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaná je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 507,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,4 %
ročne z tejto sumy od 27. 5. 2019 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o

výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), písm. b), § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 1, ods.5, § 54 ods. 1,
ods. 2, § 517 ods. 1, ods. 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky

zákonník“), § 3 ods. 3, § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal dňa 9. 1. 2020 na tunajší súd žalobu,
ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 507,26 eur, zmluvnú pokutu 0,04 % denne a úrok
z omeškania 0,4 % ročne zo sumy 5507,26 eur (správne má byť 507,26 eur, pozn. odvolacieho súdu)
od 27. 05. 2019 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 507,26 eur a

odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty
dosiahne sumu 550,- eur, len 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 507,26 eur do zaplatenia, náhrady
nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 53,59 eur a náhrady trov tohto
konania.4. Z obsahu žaloby vyplýva, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere poskytol žalovanému úver vo
výške 550,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach po 16,39 eur v termínoch

podľa splátkového kalendára, dohodnutého v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania už s úhradou
splátky č. 2 o viac ako tri mesiace, preto žalobca si uplatnil svoje právo podľa §565 Občianskeho
zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Celkovo žalovaný v danom úverovom vzťahu uhradil 279,46
eur. Žalovaný sa jednotlivými splátkami zaviazal uhradiť spolu sumu 786,72 eur a po odpočítaní úhrad
žalovaného 279,46 eur, predmet konania tvorí suma 507,26 eur. Mimo tejto sumy si žalobca uplatnil aj

zmluvnú pokutu a úrok z omeškania. Pred začatím súdneho konania žalobca zaslal žalovanému pokus o
zmier prostredníctvom právneho zástupcu, za čo si v tomto konaní uplatnil náhradu nákladov spojených
s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 53,59 eur, t.j. výška tejto náhrady zodpovedá sume
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci, určenej podľa príslušných predpisov o odmenách a
náhradách advokátov 41,83 eur a paušálnej náhrade advokátovi vo výške jedného režijného paušálu
11,76 eur.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 18. 12. 2017 č. XXXXXXXXXX, žalovaný požiadal žalobcu o čiastku úveru
550,- eur pri splatnosti úveru (počet splátok): 48, pri predpoklade mesačnej platby (mesačná splátka
spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb) vo výške 11,46 eur a pri mesačnej splátke (vrátane

úrokov) 16,39 eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania
úveru + poplatok za poskytnutie úveru je 786,72 eur. Predpokladaná RPMN za úver je 20,48 %, ročná
úroková sadzba úveru je 18,81 %, priemerná RPMN za úver je 14,01 %.

6. Podľa bodu 8.1 Žiadosti pripravenej na tlačive žalobcu, v prípade omeškania dlžníka s úhradou

mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo jej časti, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu
vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, t.j. 14,6% ročne. Ak sa z dôvodu omeškania
dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo ich časti o viac ako tri mesiace stali podľa
čl.7ods.7.1písm.)a)tjtozmluvyokamžitesplatnýmivšetkyzáväzkydlžníkapodľatejtozmluvy,jedlžník
povinnýďalejzaplatiťajzmluvnúpokutuvovýške0,04%dlžnejsumyzakaždýdeňomeškania,t.j.14,6%

ročne zo zosplatnených záväzkov podľa ods. 7.1 tejto zmluvy. Podľa výpisu z účtu žalobcu, žalovanému
bolo poskytnutých 550,-eur. Podľa výpisu z platieb žalovaného, žalovanému bolo poskytnutých 550,-
eur a uhradil jednotlivými splátkami žalobcovi sumu 279,46 eur.

7.Listomzodňa05.05.2019žalobcaoznámilžalovanému,žejevomeškanísúhradousplátokč.14,15,

16asumaomeškanýchsplátokje49,17eur.Aktuálneomeškanienanajstaršejsplátkeje75dní.Zároveň
bol dlžník upozornený, že v prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených
splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky
záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti a po splnení zmluvne dohodnutých
podmienok si žalobca bude môcť uplatniť aj nároky na zmluvné sankcie. Dlžník stratí výhodu splátok a

celý dlh bude povinný zaplatiť naraz.

8. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd má za nesporne preukázané, že žalobca poskytol
žalovanému na základe zmluvy spotrebiteľský úver vo výške 550,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
vrátiť žalobcovi pravidelnými 48 mesačnými splátkami po 16,39 eur. Ďalej súd mal za preukázané, že

žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, preto žaloba vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru. Taktiež mal súd za preukázané, že žalovaný jednotlivými splátkami už uhradil žalobcovi v danom
úverovom vzťahu sumu 279,46 eur.

9. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy o úvere, že predmetný

zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žaloba ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je
fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými
znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom
občianskeho preukazu). Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou,

a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v
Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo.10. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku a preto žalobca
má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia § 517 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s návrhom žalobcu 0,04 % ročne. V prevyšujúcej

časti požadovaného úroku z omeškania súd žalobu žalobcu zamietol.

11. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol aj v časti požadovanej zmluvnej pokuty. Žalobca svoje
právo na zmluvnú pokutu odvíja od žiadosti o spotrebiteľský úver, resp. od zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú
pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou
formulárovej zmluvy. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ
s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a

vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3,4 Občianskeho
zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ
ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej
zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým podmienkam. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

12. Zmluvné dojednania, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania,
ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V
prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom

rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne
sankcionovanýzmluvnoupokutoulenjedenúčastníkzmluvy,atospotrebiteľ,tedavýraznevneprospech
jedného účastníka zmluvy.

13. Rovnako súd žalobu žalobcu zamietol aj v časti požadovaných nákladov spojených s mimosúdnym
uplatnením pohľadávky vo výške 53,59 eur, kde výška tejto náhrady zodpovedá sume tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej pomoci, určenej podľa príslušných predpisov o odmenách a náhradách advokátov
41,83 eur a paušálnej náhrade advokátovi vo výške jedného režijného paušálu 11,76 eur.

14. Súd nepovažoval žalobu za dôvodnú v časti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie nákladov
spojených s vymáhaním pohľadávky pred podaním žaloby, ktoré súd posúdil ako príslušenstvo
pohľadávky v zmysle §121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa nejedná podľa názoru súdu o
náklady spojené s uplatnením pohľadávky voči žalovanému, nakoľko ako aj sám žalobca uviedol, že
jedná sa o náklady spojené so zaslaním pokusu o zmier pred začatím súdneho konania. Jedná sa

teda o náklady spojené s úkonom žalobcu, ktorý síce vykonal vo vzťahu k žalovanému, avšak tento
úkon zo strany žalobcu nebol nevyhnutný. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla
trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie
znaleckého posudku objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady,
ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a

musia byť nevyhnutné a účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore
ako hmotnoprávny nárok, odlišný od trov konania. Výnimočne môžu byť náklady spojené s uplatnením
pohľadávky totožné s trovami súdneho konania. V tejto časti preto žalobu v celom rozsahu akonedôvodnú zamietol, pretože pokus o zmier súd nepovažoval za nevyhnutný úkon zo strany žalobcu pre
vymáhanie pohľadávky. Navyše tento úkon nebol súdu ani preukázaný.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 a ust. § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).

16. Proti zamietavej časti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods.
1 písm. d), písm. f) a písm. h) C.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil

tak, že žalobe vyhovie v časti zmluvnej pokuty a žalovaného zaviaže na náhradu trov konania žalobcu
v celom rozsahu.
17. Namietal skutočnosť, že ustanovenie o zmluvnej pokute nie je individuálne dohodnuté nespôsobuje
jeho neplatnosť. Jasne a nesporne to vyplýva z § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Podľa
uvedeného ustanovenia individuálne dohodnutá podmienka nikdy nie je neprijateľná podmienka,
individuálne nedohodnutá podmienka je neprijateľná len vtedy, ak spôsobuje nerovnováhu v právach

a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí nároku na
zmluvnú pokutu odôvodnil skutočnosťami, ktoré sú všeobecné, neurčité a nepreskúmateľné a súčasne
ktoré sú v rozpore § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka (ktoré samo o sebe je normou na ochranu
spotrebiteľa, čiže postup podľa tohto ustanovenia nie je ani v rozpore s ochranou spotrebiteľa a ani
porušením zákona, čo sú základné pojmové znaky akejkoľvek neprijateľnej podmienky).

18. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

19. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,

preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

20. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

21. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza

nasledovné:

22. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 4, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa odseku 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah
založený Zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako vzťah
spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený. Kodvolacej námietke žalobcu k nepriznaniu nároku na zmluvnú pokutu odvolací súd poukazuje na ust.
§ 544 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že strany pre prípad porušenia zmluvnej pokuty
môžu dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je účastník povinný zaplatiť pre prípad porušenia povinností

vyplývajúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu,
ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou
dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsob jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je
zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka,
a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie týkajúcim sa zamietnutia žaloby v časti
uplatnenej zmluvnej pokuty podľa bodu 8.1 Zmluvy o úvere. Žalobca od žalovanej požadoval zmluvnú
pokutu vo výške 0,04 % denne zo sumy 507,26 eur (čo predstavuje 14,6 % ročne). Treba prisvedčiť súdu
prvej inštancie v tom smere, že uvedená zmluvná pokuta je neprimerané vysoká, a teda aj v zmysle
ustanovenia §53 odsek 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka je uvedená zmluvná podmienka neprijateľná.

Žalobca zosplatnil úver ku dňu 26.5.2019, pričom žalobcovi vzniklo okrem iného aj právo na úroky z
omeškania v zmysle ustanovenia § 517 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Napriek tejto skutočnosti
žalobca požaduje ešte aj zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú aj odvolací súd v zmysle ustanovenia § 53
odsek 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka nepovažuje za individuálne dojednané ustanovenie a navyše
výška zmluvnej pokuty 14,6 % ročne skoro dosahuje požadovaný úrok z úveru dohodnutý vo výške

18,81 % ročne.

25. Pri zmluvnej pokute je obligatórna písomná forma dojednania, ktorá mimo iného musí byť
individuálna (nie formulárová) a musí byť zmluvnými stranami podpísaná, pretože inak je neplatná. Je
potrebné v tomto smere poukázať na to, že samotná zmluvná pokuta bola dohodnutá v predtlačenej

zmluve, (vo formulári) ktorá nebola, tak ako zmluva individuálne dojednaná. Žalovaná nemala možnosť
odmietnuť ju. Zmluvná pokuta dojednaná ako súčasť zmluvy nebola dojednaná individuálne a preto je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Keďže nejde o individuálne dojednanú pokutu, spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Je v rozpore
so ochranou práv spotrebiteľa. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Z

neplatnej zmluvnej podmienky, tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Pre
posúdenie dojednania zmluvnej pokuty, ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, z hľadiska
jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.

26. Odvolací súd sa ďalej zaoberal posúdením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade

s judikatúrou súdov s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. S ohľadom na
relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti
súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby

zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.“ (čl. 6 odsek 1 smernice).Ustanovenie čl. 6 odsek 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel,
na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za

každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej
pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom
akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných
podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa

dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom. (Porovnaj rozsudky Mostaza
Claro, C 168/05, bod 25,Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98)

27. Odvolaciemu súdu je tiež známe, že uvedenú zmluvnú podmienku judikovali súdy za neprijateľnú,
napríklad Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 12Csp/46/2016 zo dňa 10.05.2017 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/468/2017 zo dňa 10.04.2018.

28. Podľa ustanovenia § 53a odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010 má
žalobca povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakýmvýznamom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi a nárok na plnenie z takejto zmluvnej podmienky
nemôže ani uplatňovať na súde. Pokiaľ zákonný zákaz nerešpektoval a nárok na súde uplatnil,
nevyhnutným procesným následkom musí byť zamietnutie žaloby. Iný postoj súdu by znamenal

akceptovanie protiprávneho stavu. Z týchto dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty
uplatňovanej v rozpore so zákonom zamietol.

29. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za

svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade
a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

30. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, ani nevyžaduje, aby na každý
argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku
z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová
a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí

1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

31. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.

rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdzuje ako vecne správny.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá by mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.