Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/82/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620010140
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5620010140.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.

Moniky Liptákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 24. novembra 2020
prejednal odvolanie podané obžalovanými I. W., nar. XX.X.XXXX a I. W., nar. XX.XX.XXXX, proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/28/2020 zo dňa 6. júla 2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e výrok rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp.zn. 3T/28/2020 zo dňa 6.7.2020 o treste odňatia slobody u obžalovanej I. W. a obžalovaného
I. W..

Na podklade § 322 ods. 2 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp.zn. 3T/28/2020 zo dňa 6.7.2020,

1. Obžalovanú I. W., nar. XX.X.XXXX v W. I., trvale bytom
I. č. XXX, D., okres W. I.,
nezamestnanú,

o d s u d z u j e :

Podľa § 211 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák., § 54 Tr. zák. na trest
povinnej práce vo výmere 150 (jednostopäťdesiat) hodín.
2. Obžalovaného I. W., nar. XX.XX.XXXX v G. W., okres Y., trvale
bytom I. č. XXX, D., okres W. I.,
nezamestnaného

o d s u d z u j e :

Podľa § 211 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák., § 54 Tr. zák. na trest
povinnej práce vo výmere 150 (jednostopäťdesiat) hodín.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/28/2020 zo dňa 6.7.2020 boli obžalovaní I.
W. a I. W. uznaní za vinných, že

ako rodičia maloletého Z. W., nar. XX.X.XXXX, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti vo D., na ul. I.
XXX, okres W. I., nestarali sa riadne o jeho výchovu, nezabezpečili, aby riadne navštevoval povinnú
školskú dochádzku, ktorú mal určenú v Špeciálnej základnej škole na Hradnej ulici 336 v Liptovskom
Hrádku, okres Liptovský Mikuláš, pričom v školskom roku 2019/2020 od 2.9.2019 do 8.1.2020 maloletýZ. W. vymeškal najmenej 126 vyučovacích hodín, ktoré mal neospravedlnené, a to aj napriek tomu,
že boli písomne predvolaní na deň 11.10.2019 na pohovor ku riaditeľovi, na ktorý sa
nedostavili, a opätovne boli predvolaní na pohovor dňa 23.10.2019, na ktorý sa dostavila len I. W.,

ktorá bola upozornená na nedbalú školskú dochádzku, a tiež boli predvolaní na 5.2.2020 na pohovor
ku riaditeľovi, kde sa opätovne nedostavili,

čím spáchali prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zák. Za to
bola obžalovaná I. W. podľa § 211 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr.

zák. odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, na výkon ktorého ju súd podľa
§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Obžalovaný I. W. bol podľa § 211 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 37 písm. m), § 38
ods. 2, ods. 4 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, na výkon ktorého ho
súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obidvoch
obžalovaných, a to ihneď po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom 6.7.2020. Prokurátor sa vzdal odvolania.

Následne obaja obžalovaní si zvolili obhajcu, prostredníctvom ktorého doručili súdu dňa 6.10.2020
písomné odôvodnenie podaného odvolania do výroku o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu. Z
písomných dôvodov podaného odvolania obžalovaných vyplýva, že sa nestotožnili s rozhodnutím súdu,
že uložený trest je plne spôsobilý zabezpečiť všetky kritériá vyžadované zákonom. Mali za to, že v ich
prípade vzhľadom na závažnosť spáchaného činu by bol dostačujúci jeden z alternatívnych trestov v

podobe trestu povinnej práce. Uložením tohto trestu by boli splnené kritériá individuálnej prevencie,
ako aj prvok generálnej prevencie, keďže alternatívny trest bude pre nich dostatočným poučením, ktoré
im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Uviedli, že urobili chyby, avšak dokážu nájsť poučenie a
nápravu aj bez uloženia trestu odňatia slobody. V rámci skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia,
ako aj podmienečného zastavenia trestného stíhania žili riadny život, pričom toto ojedinelé zlyhanie

vo vedení riadneho života počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia z ich strany nedosiahlo
až takú vysokú závažnosť. Poukázali, že so synom Z.. mali odmalička výchovné problémy. Tento
veľa času trávil u starej mamy J. W.., ktorá mala úplnú odlišnú výchovu ako jeho rodičia. Z.. neustále
dohovárali a snažili sa mu pomôcť, obrátili sa aj na pomoc odborníkov. Zúčastňovali sa stretnutí v
rámci individuálneho plánu vypracovaného oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

ÚPSVaR v Liptovskom Mikuláši. Na odporúčanie detskej lekárky začal Z. navštevovať detského
psychiatra.Nasadenúmedikamentóznuliečbuvšakodmietal.LekárMUDr.T.muurčilajindividuálnyplán
vo vzdelávaní a posledný rok povinnej dochádzky chodil do špeciálnej základnej školy, a to jeden deň v
týždni na štyri vyučovacie hodiny. Maloletého chceli umiestniť aj na dobrovoľný pobyt do Diagnostického
centra v Ružomberku, ale z kapacitných dôvodov sa im to nepodarilo. Do školy ho vyprevadili, ale

častokrát sa stávalo, že namiesto toho, aby išiel do školy, išiel za príbuznými do Okoličného. Obžalovaný
I. W. - manžel obžalovanej I. W.. - nie je biologickým otcom Z., preto ho Z. odmietal poslúchať. Aj
rodina matky mala výhrady voči výchove obžalovaného, tento postoj si časom osvojil aj Z.. Viackrát boli
predvolaní aj do školy, aj na políciu. Sú presvedčení, že sa snažili a urobili všetko, čo bolo v ich silách.
V súčasnosti vychovávajú ešte tri školopovinné maloleté deti, ktoré ich potrebujú. Deti sú odkázané na

ich výživu, čo je tiež dôvod na uloženie miernejšieho trestu. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zák. poukázali na
zásadu personality trestu, podľa ktorej má mať trest páchateľa čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby. Alternatívny trest povinnej práce by nepredstavoval tak výrazný zásah do práv blízkych
osôb obžalovaných. Na tomto základe navrhli rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš
zmeniť a uložiť obžalovaným trest povinnej práce v hornej polovici zákonom stanovenej sadzby.

Prokurátor okresnej prokuratúry vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaných sa stotožnil s výrokom o
treste uloženým obom obžalovaným za spáchaný prečin ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa
§ 211 ods. 1 písm. b) Tr. zák., ktorý spáchali v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre
obdobný skutok. Preto odvolanie obžalovaných nepovažoval za dôvodné. Súd, rešpektujúc zásadu

kontradiktórnosti trestného konania, písomné vyjadrenie prokurátorky zaslal na vedomie obžalovaným,
ako aj ich zvolenému obhajcovi.Na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súdu dňa 24.11.2020 obhajca obžalovaných
predložil súdu ospravedlnenie obžalovaných v spojení so súhlasom vykonať verejné zasadnutie v
ich neprítomnosti, za každého obžalovaného zvlášť (č.l. 137, 138 súdneho spisu). Súčasťou tohto

písomného podania bolo aj vyhlásenie obžalovaných, že skutok, ktorý sa im kladie za vinu, spáchali a
tento úprimne ľutujú. Zároveň dali aj súhlas s prípadne uloženým trestom povinnej práce.

Prokurátor, ako aj obhajca obžalovaných pred odvolacím súdom zotrvali na svojich vyjadreniach, resp.
argumentácii zahrnutej či už v odvolaní alebo vyjadrení k odvolaniu.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaných bolo podané včas, v lehote stanovenej v § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti
§ 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu
podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní obžalovaných 1/ a 2/ preskúmal v zmysle ust. § 317 ods.
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o treste a spôsobe jeho výkonu,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadnuc pritom i na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že

odvolania obžalovaných sú dôvodné.
Krajský súd v konaní o odvolaní obžalovaných zistil, že obžalovaná I. W. vo veci vedenej na okresnom
súde pod sp.zn. 3T/28/2020 urobila na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe, ktoré prvostupňový súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považoval
za priznanie jeho spáchania a predmetné vyhlásenie uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal.

Zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala
spáchanie skutku, nevykoná a vykoná dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Vzhľadom na tento
procesný postup sa odvolací súd otázkou viny obžalovanej nemohol zaoberať.

Pokiaľ ide o obžalovaného I.a W., súd po vykonaní príslušného dokazovania vo veci, najmä výpoveďou

svedkyne Mgr. S. C. - triednej učiteľky maloletého Z. a listinnými dôkazmi, najmä správami Základnej
špeciálnej školy Liptovský Hrádok,
správami ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, zápisnicou z pohovoru zo dňa 23.10.2019, predvolaniami
Špeciálnej základnej školy, adresovanými rodičom, lekárskymi správami MUDr. I. T., rozhodnutím
Špeciálnej základnej školy zo dňa 8.11.2019 o individuálnom vzdelávacom programe žiaka, zistil

skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o vine
menovaného obžalovaného (§ 2 ods. 10 Tr. por.). Ich zhodnotením v duchu zásady vyjadrenej v ust. § 2
ods. 12 Tr. por. dospel okresný súd k záveru, že skutok popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal a
dopustil sa ho obžalovaný I. W., ktorý svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty stíhaného
prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zák. S uvedenými

skutkovými závermi, ako aj s právnou kvalifikáciou skutku sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a
v podrobnostiach odkazuje na podrobné písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku. V tejto časti - o
vine obžalovaného rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť.

Po vykonaní dokazovania v trestnej veci okresný súd obžalovaným uložil tresty odňatia slobody uvedené

v odôvodnení tohto rozsudku krajského súdu.

Úvahy súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o treste majú svoj podklad vo vykonanom dokazovaní. K
osobe obžalovanej I. W.. súd zistil, že v mieste trvalého bydliska nie je bližšie hodnotená, nebola na ňu
evidovaná žiadna písomná ani ústna sťažnosť. V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov

má jeden záznam za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 7.4.2020, za ktorý jej bola
uložená pokuta vo výške 30,- eur. V odpise z registra trestov má dva záznamy; v prvom
prípade voči nej vedené trestné stíhanie pre skutok do 31.1.2018, kvalifikovaný ako prečin podľa § 211
ods. 1 písm. b) Tr. zák. bolo uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 1Pv 123/18/5505 zo
dňa 24.5.2018, právoplatným dňa 5.6.2018, podmienečne zastavené, pričom sa osvedčila v skúšobnej

dobe; druhý záznam svedčí o odsúdení trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
2T/55/2019 zo dňa 28.10.2019 pre prečin podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. (skutok
do 31.6.2019), ktorým jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou
na 1 rok a 6 mesiacov do 28.6.2021.K osobe obžalovaného I.a W. okresný súd zistil, že tento tiež nie je bližšie hodnotený v mieste trvalého
bydliska, obec na neho neeviduje žiadnu písomnú ani ústnu sťažnosť. V centrálnej evidencii správnych

deliktov a priestupkov nemá žiadny záznam. V odpise registra trestov má obžalovaný tri záznamy. Pri
prvom zázname sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Pokiaľ ide o druhý a tretí záznam, tieto sú
totožné ako u obžalovanej I. W.. čo do viny, ako aj uloženého trestu, nakoľko sa tieto odsudzujúce
rozsudky vzťahovali na obžalovaných ako rodičov maloletého Z. rovnako.

Pokiaľ ide o posledné odsúdenie u obžalovaných vyššie označeným trestným rozkazom, odvolací
súd zistil, že skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa §
211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. sa tiež týkal konania, že ako rodičia maloletého Z.
W. nezabezpečili, aby riadne navštevoval povinnú školskú dochádzku, ktorú má určenú v špeciálnej
základnej škole, pričom v školskom roku 2018/2019 vymeškal celkom 402 vyučovacích hodín, ktoré mal
neospravedlnené,atoajnapriekopakovanémuupozorňovaniuškolou,vykonanémušetreniuvrodinnom

prostredí Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši a opakovanému upozorňovaniu
rodičov na dôsledky vyplývajúce z neospravedlnenej absencie dieťaťa.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste prihliadol u oboch obžalovaných najmä na to, že
sa opakovane dostali do rozporu so zákonom, opätovne boli stíhaní za trestnú činnosť rovnakého

charakteru, teda vo vzťahu k prečinu sa u nich jedná o špeciálnu recidívu a súdeného skutku sa dopustili
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Do výmery uloženého trestu odňatia slobody okrem
pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré u každého obžalovaného jednotlivo vyhodnotil,
prihliadol aj na postoj k spáchanému skutku, ktorý viedol k individuálnej diferenciácii výšky uloženého
trestu tak, ako to vyplýva z výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Z týchto skutočností mal krajský súd jednoznačne preukázané, že okresný súd v čase ukladania trestu
obžalovaným postupoval v zmysle zákona a obom obžalovaným uložil zákonný trest. Okresný súd
správnezistilskutkovýpodkladpresvojerozhodnutieavtomtosmerenemožnookresnémusúduvytknúť
žiadny nedostatok.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje

dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je
ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne,

a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má
uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie.

Treba dodať, že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi
legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na

spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom
napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý
je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na
okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri
rozhodovaní o treste.

Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania skutkový stav zistený
okresným súdom dôsledne posúdil v súlade so zásadami pre ukladanie trestu ustanovenými v § 34 ods.
1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák., ako aj s prihliadnutím na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa
§ 38 Tr. zák. a dospel k záveru, že v prípade obžalovaných aj alternatívny druh trestu - trest povinnej

práce zodpovedá účelu trestu tak v rovine individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Odvolací súd osobitne prihliadol na povahu trestného činu a osobitosti prejednávanej trestnej veci.
Predovšetkým upriamuje pozornosť na vek maloletého Z., nar. XX.X.XXXX, ktorý v čase spáchaniaskutku - v školskom roku 2019/2020, konkrétne od 2.9.2019 do 8.1.2020 bol žiakom
8. ročníka špeciálnej základnej školy a jeho absolvovaním ukončil povinnú školskú dochádzku vo veku
16 rokov. Vzhľadom na aktivitu matky maloletého, porovnaním počtu neospravedlnených hodín, ktoré

maloletý vymeškal v 8. ročníku, s predchádzajúcim školským rokom, za ktorý boli obaja rodičia, t.j.
obžalovaní odsúdení za rovnaký trestný čin ako v aktuálne prejednávanej veci, ako
aj z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa je evidentné, že došlo k čiastočnej
náprave. Počet hodín v predchádzajúcom školskom roku bol cez 400 neospravedlnených, pričom
počet vymeškaných neospravedlnených hodín v poslednom školskom roku bol okolo 126 vyučovacích

hodín. Aktivita zo strany matky smerovala aj k dosiahnutiu individuálneho učebného plánu, ktorý bol
aj špeciálnou základnou školou pre maloletého Z. skutočne schválený. Súčasne bolo preukázané, že
matka sa zaujímala aj o to, či maloletý sa dostavil do školy (8-krát telefonovala, či sa dostavil
do školy), čo potvrdila aj svedkyňa S. C. - triedna učiteľka. Je pravda, že aj táto aktivita sa ukázala u
maloletého Z. ako nedostatočná, pretože i napriek tomu do školy nechodil. Z pohľadu rodičov nie je
možné však prijať záver, že boli absolútne pasívni a nemali záujem o výchovu svojho maloletého syna.

V uvedených súvislostiach však snaha rodičov, ktorú prezentovali tak v konaní pred súdom, ako aj v
podanom odvolaní, nemôže zostať nepovšimnutá. V tejto súvislosti aj vek maloletého, obdobie jeho
dospievania, neprimeraný zásah zo strany príbuzných matky voči otcovi (ktorý nie je jeho biologickým
otcom) čiastočne prispeli k tomu, že rodičia v tejto situácii rezignovali, dostali sa takpovediac do stavu, že
si nevedeli dať rady s maloletým. V tomto smere poukazuje odvolací súd aj na špecifickosť danej trestnej

činnosti, ktorá si vyžaduje vyhodnotiť možnosti a limity rodičov na jednej strane a správanie maloletého
na strane druhej. Obmedzené možnosti rodičov, či už mentálne alebo materiálne, sú dôsledkom toho,
že nedokážu zabezpečiť prítomnosť maloletého dieťaťa v škole, prípadne maloleté dieťa si vždy nájde
spôsob, ako sa škole vyhnúť, a to aj vtedy, keď by rodičia osobne odprevádzali maloleté dieťa do školy.
Nie je možné od rodičov maloletého dieťaťa bezhranične žiadať, aby dennodenne zabezpečovali takýto

jeho doprovod do školy aj s prihliadnutím na ich schopnosti a možnosti, ktoré majú. Najmä s poukazom
na tieto okolnosti odvolací súd dospel k záveru a je presvedčený, že alternatívny trest v danom prípade
u oboch rodičov bude na ich prevýchovu dostatočný.

Z obsahu písomného podania oboch obžalovaných, ktorým ospravedlnili svoju neprítomnosť na

verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, je evidentné, že odvolací súd mal okrem splnenia podmienok
uloženia tohto alternatívneho trestu tým, že obžalovaní dali výslovný súhlas na jeho prípadné uloženie,
aj „vhodnejšie podmienky" na jeho uloženie, nakoľko obaja obžalovaní sa priznali k trestnej činnosti
kladenej im za vinu a túto aj úprimne oľutovali. Vo vzťahu k obžalovanému I.. W.. to znamenalo aj
vyrovnaný počet priťažujúcich a poľahčujúcich okolností (tak ako sú tieto uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku), teda nebol dôvod vo vzťahu k obom obžalovaným výmeru trestu diferencovať.

Odvolací súd tak obžalovaným uložil trest povinnej práce jednotlivo vo výmere 150 hodín. Takto uložený
trest podľa názoru odvolacieho súdu bude plniť účel trestu v zmysle zákonom stanovených zásad
pre ukladanie trestov (§ 34 Tr. zák.) a vychádza zo vzájomnej vyváženosti princípov zákonnosti a

individualizácietrestuprisúčasnomrešpektovanípožiadavky,abytrestmalčonajmenšídopadnarodinu
páchateľov, t.j. ďalšie tri maloleté deti, ktoré majú obžalovaní vo výchove. Vo vzťahu k spoločnosti treba
poukázať aj na úžitok z vykonania tohto druhu uloženého trestu. Špeciálnu recidívu u obžalovaných,
ako aj spáchanie skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre rovnaký trestný čin odvolací
súd zohľadnil vo výmere uloženého trestu.

Súčasne k uloženému trestu odvolací súd dodáva, že trest povinnej práce sú odsúdení povinní vykonať
osobne a vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu. Zvlášť dáva do pozornosti, že ak
odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce nevedie riadny život, alebo zavinene nevykonal práce v
určenom rozsahu, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že

za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a
zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu (§ 55 ods. 4 Tr. zák.).

Odvolací súd preskúmal aj správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, a v tomto
smerenezistilžiadnepochybenia.Nezistilanichyby,ktoréodvolanímnebolivytýkanéaktorébybolitakej

povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr.
por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/28/2020 zo dňa 6.7.2020
v časti - vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a zároveň o treste obžalovaných rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže takto uložený trest pokladal na ochranu spoločnosti
a nápravu páchateľov za dostatočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.