Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 31, 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720202249
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8720202249.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu Slovenská republika

- ŠTÁTNE LESY TATRANSKÉHO NÁRODNÉHO PARKU TATRANSKÁ LOMNICA, so sídlom Vysoké
Tatry, Tatranská Lomnica 66, IČO: 31 966 977, zastúpený JUDr. Marekom Radačovským, advokátom
so sídlom Košice, Žriedlová 3, IČO: 35 553 961, proti žalovanému K. R., nar. XX.X.XXXX, bytom U. M.,
M. V. XXXXX, o zaplatenie 3.282,22 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.282,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne od 27.7.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.282,22 eur s príslušenstvom.
Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že žalobca je správcom pozemkov vo vlastníctve Slovenskej
republiky na územiach zriadených národných parkov, pričom do uvedeného územia Tatranského
národného parku patria aj parcely zapísané na LV č. XXX pre obec U. M., k.ú. M. N., a to parcela parc.
č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/XXX, parc. č. XXXXX/XXX, parc. č. XXXXX/XXX, parc. č. XXXXX/XXX

a parc. č. XXXXX/XXX. Na uvedených parcelách sa nachádzajú stavby súp. č. XXXXX Hospodárska
budova V. I, súp. č. XXXXX Hospodárska budova V. II a súp. č. XXXXX U. V., ktoré sú vo vlastníctve
žalovaného. Nakoľko medzi žalobcom ako správcom majetku štátu, t.j. vlastníka pozemkov a žalovaným
ako vlastníkom stavieb neexistuje žiaden právny vzťah, ktorý by zakladal užívacie právo žalovaného k
pozemkom, vyzval žalobca žalovaného na uzavretie nájomnej zmluvy. V minulosti síce žalovaný prejavil
záujem o vyporiadanie vzťahu formou odkúpenia dotknutých parciel, avšak následne komunikáciu
ukončil a na výzvy žalobcu nereaguje.

S ohľadom na to si voči žalovanému žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to z
titulunájmuzaobdobiedvochrokov,pričomvýškunárokužalobcaodvodilodzistenejhodnotypozemkov
znaleckým posudkom Ing. Miroslava Pomffyho č. 33/2011 a Ing. Radomíra Bičára č. 28/2020.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

4. V zmysle rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva zo dňa 22.12.1994, č. 3610/187/1994-100 je
žalobca príspevkovou organizáciou, pričom jej účelom je o.i. spravovanie a obhospodarovanie lesnéhofondu, stavieb a zariadení slúžiacich lesnému hospodárstvu, ktoré sú vo vlastníctve štátu na území
Tatranského národného parku.

5. Z LV č. XXX pre obec U. M. a k.ú. M. N. súd zistil, že Slovenská republika je vlastníkom parciel parc.
č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/XXX, parc. č. XXXXX/XXX, parc. č. XXXXX/XXX, parc. č. XXXXX/XXX a
parc. č. XXXXX/XXX, pričom správcom uvedených nehnuteľností je žalobca.

6. Z LV č. XXX pre obec U. M. a k.ú. M. N. súd zistil, že žalovaný je vlastníkom stavieb súp. č. XXXXX

postavenej na pozemku parc č. XXXXX/XXX, súp. č. XXXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXXX/
XXX a súp. č. XXXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXXX/XXX.

7. Zo vzájomnej komunikácie strán sporu súd zistil, že v rokoch 2010 až 2012 žalovaný javil záujem o
odkúpenie pozemkov, na čo žalobca reagoval zaslaním kúpnej zmluvy, ktorá však uzavretá nebola.

8.ZoznaleckéhoposudkuIng.MiroslavPomffyhoč.33/2011súdzistil,žehodnotadotknutýchpozemkov
je 65.600,- eur.

9. Zo znaleckého posudku Ing. Radomíra Bičára č. 28/2020 súd zistil, že všeobecná hodnota dotknutých
parciel je 52.500,- eur a hodnota ročného nájmu predstavuje sumu 1.640,- eur.

10. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

14. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

17. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má
rovnaký zákonný obsah a ochranu.

18. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 11 ods. 1 listiny obsah vlastníctva tvorí súhrn subjektívnych
vlastníckych oprávnení, medzi ktoré patrí aj právo vec užívať (ius utendi), s vecou nakladať (ius
disponendi), teda oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud veci.
Citovaný čl. 20 ods. 1 ústavy teda nielenže ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne

zaručuje, podobne ako čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, realizáciu vlastníckych oprávnení vyplývajúcich aj z § 123 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov. V naznačenom smere súd poukazuje na to, že vlastnícke právo je chápané ako
tzv. absolútne právo a pôsobí voči všetkým (erga omnes). Ako najzákladnejšie subjektívne právo je v
podstate chránené priamo či nepriamo celým právnym poriadkom.

Slovné spojenie „právo na ochranu“, ktoré je použité aj v čl. 20 ods. 1 ústavy, implikuje v sebe aj potrebu
minimálnych garancií procesnej povahy, ktoré sú ustanovené priamo v tomto čl. 20 ods. 1 ústavy a
ktorých nedodržanie môže mať za následok jeho porušenie popri porušení práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 a nasl. ústavy (I. ÚS 23/01).Článok 20 ods. 1 ústavy zabezpečuje každému rovnaké zákonné predpoklady a možnosti nadobúdať
veci do vlastníctva za podmienok, ktoré sú upravené v ústave alebo v ďalších zákonoch. Vlastnícke
právo každej osoby má rovnaký zákonný obsah a požíva ochranu bez ohľadu na to, či ide o štát,

právnickú osobu, obec alebo fyzickú osobu. Z formulácie obsiahnutej v čl. 20 ods. 1 ústavy nemožno
však odvodzovať ústavné právo získať vec do svojho vlastníctva (vlastniť majetok) bez dodržania
predpokladov, ktoré sú na tento účel upravené zákonmi. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana
spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota, že vlastnícke
právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho

dôvodu (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 237/09-33, IV. ÚS
94/2011-44).
Z predmetu žaloby a vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia ako náhrady za užívanie pozemku zastavaného stavbami vo vlastníctve žalovaného.
Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov
skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné

obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa
na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa
vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že
obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa

nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech
vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 124/2002).

19. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku
nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol

(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008).

20. Žalovaný mal zákonný prostriedok na to, aby vyporiadal práva k pozemku vo vlastníctve žalobcu
(kúpna resp. nájomná zmluva), avšak z nevysvetlených dôvodov komunikáciu ukončil. Je zrejmé, že po
celú dobu existencie stavieb existuje aj legálny postup, ktorým by bol zriadený právny titul na riadne

užívanie pozemkov, ale žalovaný uvedené neakceptuje, tak dôsledkom toho sa vlastník pozemku má
možnosť sa na súde domáhať svojich zákonných práv žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný sa na úkor žalobcu obohacuje o čiastku predstavujúcu hodnotu nájmu za pozemky zastavané
stavbami žalovaného, ktoré žalobca riadne preukázal listinnými dôkazmi.

21. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a žalovaného zaviazal na úhradu žalovanej istiny vrátane príslušenstva vo forme zákonného
úroku z omeškania.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.s.p. a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal

náhradu trov konania vo rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustné ďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia