Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 27, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/168/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7508211765
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7508211765.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou v právnej veci žalobcov: v 1. rade M. Y., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom XXXX Y. M., H. U., E., v 2. rade D. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX
E., K.. L., X., E., v 3. rade K. A. X., nar. XX.X.XXXX, trvale C. XX E. L., L., X., E., v 4. rade L. X., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom XXXX E. K..Y., V. XXX R. X. Z. XNX, E., všetci právne zastúpení JUDr. Peter
Pihorňa, advokát so sídlom Cyklistická 15, 040 01 Košice, kancelária Nám. Osloboditeľov 3, Košice, proti
žalovanej: B. E.Á., nar. X.X.XXXX, bytom E. C. XXX, právne zastúpená JUDr. Mikuláš Buzgó, advokát
so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o určenie neplatnosti závetu, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že závet poručiteľa U. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom H. R.

XX, Košice, zomrelom dňa XX.X.XXXX spísaný dňa 3.4.2008 vo forme Notárskej zápisnice evidovaný
pod č. N 105/2008, Nz 13845/2008, NCRIS 13768/2008 Notárskym úradom JUDr. Jozefíny Atanasovej
je neplatný.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách štátu rozhodne súd osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyne v 1. a 2. rade a pôvodná žalovaná v 2. rade Q. X., nar. X.X.XXXX, zomrelá dňa

XX.X.XXXX, žalobou zo dňa 10.10.2008 žiadali súd, aby rozsudkom určil, že závet poručiteľa U.
B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom H. R. XX, E., zomrelom dňa XX.X.XXXX,
spísaný dňa 3.4.2008 vo forme Notárskej zápisnice evidovaný pod č. N 105/2008, Nz 13845/2008,
NCRIS 13768/2008 Notárskym úradom JUDr. Jozefíny Atanasovej je neplatný. Zároveň žiadali súd,
aby im priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a
v trovách právneho zastúpenia.

Žalobkyne žalobu odôvodnili najmä tými skutočnosťami, že U. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/
XXX, bydliskom H. R. XX, E., zomrelý dňa XX.X.XXXX, zanechal závet spísaný dňa 3.4.2008 vo forme
Notárskej zápisnice evidovaný pod č. N 105/2008, Nz 13845/2008, NCRIS 13768/2008 Notárskym
úradom JUDr. Jozefíny Atanasovej, ktorým odkázal jednu štvrtinu svojho domu - nehnuteľnosť vedenú
Správou Katastra Košice, katastrálne územie Severné mesto, obec Košice - Sever, okres Košice
I, na LV XXXX ako zastavané plochy a nádvoria, výmera 354 m/2, parcelné číslo XXXX, dom na
parcele XXXX, súpisné číslo stavby XXX a jednu štvrtinu peňažných prostriedkov uložených na

osobnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v Slovenskej sporiteľni, peňažné prostriedky na osobnom účte
číslo XXXXXXXXXX/XXXX v Slovenskej sporiteľni peňažné prostriedky na vkladovom účet č. XX-
XXXXXXXXXX/XXXX v Komerčnej banke, svojej neteri - žalovanej. Zvyšok majetku ponechal poručiteľ
na dedenie v zmysle zákona. Sú dcéry poručiteľa a po smrti svojho otca - poručiteľa, zistili v rámcidedičského konania vedeného na Notárskom úrade JUDr. Andrea Kašperová pod sp. zn. Dnot 87/08
na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 36D/271/2008, že ich otec poručiteľ zanechal závet s hore
uvedeným obsahom. Poručiteľ trpel rakovinou a posledné mesiace svojho života strávil v medicínskych

zariadeniach a to: I. interná klinika Fakultnej nemocnice L. Pasteura, Tr. SNP 1, 040 01 Košice v období
od 7.2.2008 do 21.2.2008 a v ústave geriatrie Sv. Lukáša v Košiciach, Klinika geriatrie a ošetrovateľstva
LF UPJŠ v Košiciach v období od 21.2.2008 do 17.4.2008, kde mu boli urobené komplexné vyšetrenia
a bola nasadená liečba. Po preštudovaní si závetu a po laickej analýze zdravotnej dokumentácie,
obrátili sa na znalca z oboru psychiatrie o zaujatie predbežného stanoviska k spôsobilosti poručiteľa

na základe lekárskej dokumentácie, k spôsobilosti k spísaniu závetu v čase 3.4.2008, teda v čase dva
týždne pred smrťou poručiteľa. Pri konzultácií bol vyslovený názor znalca, že poručiteľ trpel ľahkou
formoudemencie,uktorejsúprítomnéporuchypamäti,zhoršeniepredstavivostialogickéhouvažovania,
poruchy priestorovej organizácie, zvýšená sugestibilita - ľahko podlieha vplyvu okolia, ktoré môže
zásadným spôsobom zapôsobiť na jeho schopnosť úsudku a rozhodovania sa. Komplikáciou sú stavy
zmätenosti - u poručiteľa bol už na internej klinike diagnostikovaný organický psychosyndróm so stavmi

zmätenosti a nasadené neuroleptikum Triapridal, ktoré sa podáva pri stavoch zmätenosti. Prejavujú sa
dezorientáciou, úzkosťou, iluzórnym vnímaním - psychické prežitky. Nemožno uznať lucidný interval,
keď bod dotyčný plne právne spôsobilý, možno pripustiť len nevýrazné prechodné zlepšenie stavu. U
podpisovateľa závetu musí byť zachovaná schopnosť chápať podstatu poslednej vôle, jej následkov,
schopnosť vybaviť si podstatu a rozsah majetku a schopnosť vybaviť si mená blízkych a príbuzných a

ich nároky. Toto u poručiteľa zjavne nebolo splnené, nakoľko pri príjme na geriatriu je popisované ( 1.
strana prepúšťacej správy), že bol orientovaný len osobou - vedel svoje meno, inak dezorientovaný -
miestom, časom, situáciou a tiež, že kontakt bol sťažený, bol inkoherentný, čo znamená, že rozprával
z cesty. Ide o stav ireverzibilný , to znamená nemenný, nedá sa vyliečiť, môže sa len zhoršovať
pod vplyvom telesného ochorenia. Na základe tejto konzultácie a predbežného stanoviska, laického

pohľadu, ale i morálneho hľadiska v nadväznosti na časový horizont spísania závetu, neuznávajú tento
poručiteľov závet zo dňa 3.4.2008 za platný, nakoľko existuje podozrenie, resp. dôvodná obava, že v
čase spisovania závetu nebol poručiteľ spôsobilý na právne úkony, vzhľadom na svoj zdravotný stav a
nasadenú liečbu a bol pod vplyvom okolia. Žalovaná trvá na platnosti závetu a uplatňuje si svoje nároky
z neho vyplývajúce v konaní na Notárskom úrade JUDr. Andrey Kašperovej pod sp. zn. Dnot 87/08.

Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti závetu zdôvodňujú skutočnosťami, že podľa súčasnej
platnej legislatívy nemožno dosiahnuť neplatnosť závetu poručiteľa iným spôsobom. Závet poručiteľa
v konečnom dôsledku poškodzuje ich záujmy a práva, nakoľko sa ich dedičský podiel v zmysle závetu
kráti oproti dedeniu v zmysle zákona o podiel v prospech žalovanej, vyplývajúci zo závetu.

Žalovaná sa vyjadrila k žalobe žalobkýň podaním zo dňa 22.4.2009 v ktorom uviedla, že žaloba
je neopodstatnená. Vychádza z konštrukcie, že poručiteľ v čase spísania notárskej zápisnice nebol
spôsobilý k právnym úkonom. K uvedenému záveru dospeli žalobkyne na základe čiastkových
lekárskych správ a konzultácie so znalcom bez predloženia dôkazu tohto druhu v tomto konaní. Aj
keď skutočnosť odborného stanoviska lekára odborníka by vytvárala dojem, že nebohý poručiteľ v

skutočnosti trpel duševnou poruchou, v dôsledku ktorej právny úkon je neplatný, pritom ide o nesprávny
záver, ktorý je v rozpore so skutočným zdravotným stavom nebohého poručiteľa v čase, keď závet
zriaďoval. Za účelom vyhotovenia notárskej zápisnice o závete navštívila nebohého poručiteľa notárka
JUDr. Jozefína Atanasová, ktorá pred spísaním závetu viedla rozsiahly rozhovor s poručiteľom, ktorý
jej vyrozprával svoj životný osud. Uvádzal skutočnosti o manželstve s matkou žalobkýň, skutočnosti,

kedy sa vrátil na územie bývalého ČSSR a uviedol dôvod, pre ktorý závetným spôsobom chce prejaviť
svoju vôľu voči nej ako závetnej dedičke vo výške 1-iny podielu k zanechávanému dedičstvu. Pokiaľ by
bola notárka zistila skutočnosti nasvedčujúce zmätenosti poručiteľa, takúto notársku zápisnicu by nebola
vyhotovila. Je presvedčená o tom, že v tomto konaní je potrebné vykonať dôkazy výsluchom JUDr.
Jozefíny Atanasovej na sviežosť uvažovania nebohého poručiteľa, na jeho orientáciu, ktoré skutočnosti

notárka v rámci rozhovoru s poručiteľom zisťovala a na základe, ktorých sa rozhodla s menovaným
spísať notársku zápisnicu. Tvrdí, že nebohý poručiteľ nebol duševne chorý a v čase spísania závetu
nebolzmätený,akosaotomvyjadrujúžalobkynevžalobe,dovolávajúcsanalekárskusprávuzI.internej
kliniky FNLP zo dňa 21.2.2008. Nebohý poručiteľ pred hospitalizáciou na uvedenej klinike padol na
ulici, v dôsledku čoho utrpel opuch predkolenia a fraktúru nosovej kosti a tržnú ranu nosa. Z uvedeného

dôvodu nebohý poručiteľ v čase hospitalizácie mohol javiť známky zmätenosti. Až počas hospitalizácie
boluporučiteľaodhalenýtumoróznyútvarľavejobličkyväčšíchrozmerov,ktorýorganicky,anivdôsledku
liečby nemal vplyv na vôľovú zložku poručiteľa. V čase prepúšťania poručiteľa z I. internej kliniky FNLP
z dôvodu zisteného ochorenia bol vybavený pobyt - jeho umiestnenie v Geriatrickom centre sv. Lukášav Košiciach. Prepúšťacia správa predložená v tomto konaní bez opodstatnenia prevzala psychiatrický
nález z I. internej kliniky ohľadne zmätenosti poručiteľa. Uvádza, že počas hospitalizácie na I. internej
klinike a následne počas jeho umiestnenia v geriatrickom centre, poručiteľa navštevovala dva až tri

krát v týždni, resp. bol navštevovaný svedkom p. A. E.Ľ.. Rozdielne od dôkazu, ako tento uvádzajú
žalobkyne nebohý poručiteľ bol orientovaný v čase a v priestore. Denne vyslovoval svoje požiadavky,
ktoré následne k jeho spokojnosti plnili. Poručiteľ mal požiadavku na rôzne potravinové doplnky, ktoré
mu pri opakovaných návštevách donášali. Mal požiadavky na kontakt so svojimi známymi a priateľmi, s
ktorými si dopisoval a tak požadoval dopisný papier, robil si poznámky a dokonca kreslil, robil rôzne skice

a nákresy. Uvedená činnosť absolútne vyvracia tvrdenie o dezorientácií poručiteľa, v dôsledku ktorej bol
schopný len akejsi orientácie vo vzťahu k svojej osobe. Ide o účelový argument v snahe, aby žalobkyne
dosiahli zmenu vôľového prejavu nebohého poručiteľa. Poručiteľ už za života uviedol skutočnosti, keď
práve v dôsledku aktivít žalobkýň bol zbavený možnosti dediť po svojom otcovi ešte v čase pobytu v
Kanade.Ajuvedenýsporjuvzhľadomnadôvodyuvedenévžalobeuráža,nakoľkožalobkynecelýčasod
príchodu poručiteľa najprv v E. C. a následne do Košíc, sa o tohto nijako nezaujímali. Svojho otca neprišli

navštíviť ani v čase, keď bol v Európe a tak starostlivosť o jeho osobu bola založená na jej nezištnej
pomoci poručiteľovi v čase jeho pobytu v E. C., resp. v Košiciach. Je pravdou, že na tejto starostlivosti
sa podieľal širší okruh jej rodiny a známych. Nebohý poručiteľ závet formou notárskej zápisnice zriadil
po náležitom poučení a pre prípad svojej smrti. Prejavil poslednú vôľu z vlastného rozhodnutia a bez
akéhokoľvek ovplyvnenia okolím, resp. akoukoľvek osobou. K spísaniu notárskej zápisnice došlo na

základe jeho požiadavky, aby do geriatrického centra bola privolaná notárka, ktorá po tom, čo posúdila
jeho spôsobilosť k právnemu úkonu, takýto závet s poručiteľom aj spísala. Nebohý poručiteľ rozlišoval
veľmi citlivo skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku ho z dôvodu prejavenia vďaky za starostlivosť
viedli k spísaniu takéhoto právneho úkonu, ktorý je predmetom tohto konania. Je pravdou, že poručiteľ
mienil vo vzťahu k jednej ďalšej osobe naložiť s majetkom patriacim do dedičstva taktiež formou

notárskej zápisnice, ale bol odmietnutý. Preto uvádza, že osoba zmätená a dezorientovaná, nevie konať
uvedeným spôsobom. V dôsledku skutočnosti tvrdených v žalobe o duševnej nespôsobilosti nebohého
poručiteľa, žiada ešte pred nariadením znaleckého dokazovania vypočuť okrem už navrhnutých svedkov
aj jej manžela B.H. E. na to, ako sa nebohý poručiteľ správal pred právnym úkonom, ktorý je predmetom
konania. Z výsluchu svedkov je možné ustáliť skutočnosti významné pre znalecké dokazovanie, ale

predovšetkým o prítomnosti orientácie poručiteľa v čase a priestore, vo vzťahu k jednotlivým osobám. S
rozhodnosťou namieta vzhľadom k denne vnímaným skutočnostiam, ako sa pred a po spísaní notárskej
zápisnice správa poručiteľ, že tento konal v duševnej poruche, ako osoba nespôsobilá k právnemu
úkonu,vdôsledkučohojeprávnyúkonneplatný.Zdôvodutaktopodanejžalobynamieta,žepožadované
rozhodnutie, ktorého sa žalobkyne domáhajú, sa prieči dobrým mravom a tak je v rozpore s ust. § 39

Občianskeho zákonníka. Žalobkyne počas 30-ich rokov pobytu svojho otca ako poručiteľa na Slovensku
slovom ani písmom o tohto neprejavili záujem. Nejavili záujem o dôvody, pre ktoré z Kanady odišiel a
ani nejavili záujem o dôvody takéhoto jeho rozhodnutia. Osobne poručiteľa nenavštívili, aj keď jedna
zo žalobkýň bola služobne v Európe. Po smrti otca ich vedú výslovne zištné záujmy, aj keď tento
výsledok, že sa môžu domáhať vôbec akéhokoľvek dedičstva, je len výsledkom starostlivosti iných

osôb, než žalobkýň. Nebyť starostlivosti o poručiteľa, jeho životný osud a majetnosť by sa boli uberali
iným smerom, než v súčasnosti je možné bilancovať po nebohom aj nejaký majetok. Nebyť starostlivosti
rodiny B. a E., poručiteľ by bol zomrel ako bezdetný, opustený samotár - bezdomovec, pochovaný na
náklady mesta. Len starostlivosť o poručiteľa zo strany rodín neviedla k premrhaniu finančnej hotovosti,
s ktorou poručiteľ disponoval, ale tieto sa použili účelne na kúpu rodinného domu v Košiciach a bol

vedený k šetrnému a skromnému nakladaniu s peňažnými prostriedkami a k založeniu vkladnej knižky.
Poručiteľ takto mohol činiť len z dôvodu, že starostlivosť o jeho osobu bola nezištne uvedenými osobami
zabezpečovaná. Život nebohého poručiteľa bol poznačený okolnosťami ohľadne testamentu po svojom
otcovi B. B., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX v E.. Podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára Z.. F., nebohý B.
B. trpel na rakovinu žalúdka. Choroba spôsobila porušenie jeho nervového systému a táto bola liečená

silnými utišujúcimi liekmi, a preto v deň podpísania testamentu a úmrtia dňa XX.X.XXXX, tento nebol
spôsobilý k takémuto právnemu úkonu. Advokát, ktorý mal testament pripraviť na základe návštevy
dňa 15.7.1980, testament doniesol na podpis dňa 16.7.1980 do nemocnice. Zistil, že pacient - poručiteľ
krátko pred tým zomrel. Keď sa potom objavil rukou písaný testament, tiež zo dňa 16.7.1980, zistil, že
sú rozdielne. Podľa vyjadrenia notára A. Banika v liste zo dňa 24.9.1981, tento uviedol, že testament

bol nebohým B. B. - otcom nebohého poručiteľa v tomto konaní podpísaný pod nátlakom, v dôsledku
aktivít matky žalobkýň C. B.. Napriek tejto skutočnosti, že na základe tohto testamentu dedili osoby v
ňom uvedené, pohreb manželky nebohého B. B. bol zabezpečovaný susedom bez prejaveného záujmu
rodiny,ktorádedilaponebohommanželovi.Tietoskutočnostiavnútornýodporkúkonommatkyžalobkýňv tomto konaní viedli nebohého poručiteľa U. B. k vyjadreniu sa, že „ život zožil so 6 metrovým pitónom“.
Takto sa vyjadroval nebohý poručiteľ pred notárkou pred samotným úkonom spísania testamentu v
prítomnostisvedkov.Preto poukazujenavnútornécitové rozpoloženienebohéhoporučiteľa,ktorýpráve

uvedeným spôsobom ošetrenia právneho úkonu mienil zabrániť nerešpektovaniu jeho vôle dediť ním
označenými osobami. Táto žaloba sa prieči poslednej vôli poručiteľa aj keď predpokladal, že vzhľadom
na životnú skúsenosť z počínania svojej manželky, môže byť jeho vôľový prejav spochybňovaný. Vo
vzťahu k nej, bol poručiteľ ale rozhodnutý za každú cenu takýto právny úkony vykonať, nakoľko mienil
starostlivosť trvajúcu niekoľko desaťročí podľa hierarchie hodnôt, ktoré uznával v čase tohto úkonu,

voči jej osobe „ odmeniť“. Pokiaľ by súd rozhodol o žalobe v súlade so žalobným petitom, v dôsledku
čoho by žalobkyne v dedičskom konaní mali dediť ako zákonné dedičky bez zohľadnenia závetu, takto
priznané právo takýmto účastníčkam by sa priečilo dobrým mravom. Z týchto dôvodov namieta, aby
právny úkon bol neplatný v dôsledku nedostatku vôle u poručiteľa v čase spísania závetu. Namieta, že
by žalobkyne náležite preukázali naliehavý právny záujem v súlade s ust. § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku. Podľa zaužívanej právnej praxe určovacia žaloba spravidla nie je opodstatnená vtedy

ak vyriešenie určite otázky neznamená určité vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu,
alebo práva, alebo ak požadovanú určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je,
alebo nie právny vzťah, alebo právo. Naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit a v súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou
s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva žalobkýň alebo neistoty v ich

právnom vzťahu. Z týchto dôvodov navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

A. E. nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, E. podaním zo dňa 16.8.2011 požiadal súd, aby pripustil jeho
vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Svoj návrh na vstup vedľajšieho
účastníka do konania odôvodnil tým, že žalobkyne takúto žalobu podali napriek tomu, že v skutočnosti

nepoznali poslednú vôľu nebohého poručiteľa. Nepoznali dôvody, ktoré viedli k spísaniu závetu formou
notárskej zápisnice, nakoľko s poručiteľom ako so svojim otcom sa nekontaktovali. Za jeho života o
neho záujem neprejavovali. Z tohto dôvodu bol poručiteľ od r. 1980 na území ČSSR, kedy k jeho
pobytu bol potrebný súhlas ŠtB, pričom on ponúkol garanciu - záruku v záujme naplnenia predstáv
poručiteľa, aby sa mohol usadiť na našom území. Nebohý poručiteľ tým realizoval svoj dávny sen, aby

po odchode do dôchodku sa mohol napriek zmene spoločenského poriadku vrátiť do svojho rodiska.
Za celé obdobie pobytu poručiteľa sa žalobkyne a ani ich matka nezaujímali o osud, zdravie a potreby
nebohého. V zmysle nazerania na osobu nebohého poručiteľa v období iného spoločenského poriadku
šlo o spoločensky trpený element, ktorému podľa nášho právneho poriadku žiaden dôchodok UDZ
vyplácaný nebol. Poručiteľ vnímal dobu v ktorej žil, vedel sa orientovať aj v ľudských vlastnostiach a v

dôsledku toho veril minimálnemu počtu ľudí vrátane odborníkov. Práve z dôvodu vďaky voči žalovanej
resp.
jej matke tak, ako to počas života vyhlasoval, mienil sa odvďačiť zriadením závetu.
Závetom „nevydeďoval" zákonné dedičky, len v rozsahu závetného poručenia sa
odvďačoval žalovanej. Poručiteľ za života ho poveril, aby som dozeral na výkon jeho vôle po jeho smrti.

Keďže bol nebohému U. B. výrazne nápomocný pri obstaraní
a kúpe rodinného domu v Košiciach, ktorý patrí do dedičstva, ako aj z dôvodu, že mienil
eliminovať zištné záujmy zákonných dedičov, poveril ho výkonom určitých úkonov, ktoré
pre neho boli finančne nákladné. Z tohto dôvodu v dedičskom konaní si uplatňuje nárok
na investície do cudzieho majetku. Z dôvodu, že rešpektuje poslednú vôľu nebohého poručiteľa, má

morálny záujem na výsledku tohto konania, t.j., aby rozdielne od žaloby, tejto v tomto konaní vyhovené
nebolo. Rozhodnutím súdu v tejto právnej veci budú dotknuté aj jeho práva a povinnosti. V súčasnosti
sa stále právne nevenuje náležitá pozornosť vôli nebohého poručiteľa, preto zákonne upraveným
spôsobom nemá možnosť na výkon takejto poslednej vôle pôsobiť. Preto výlučne v tomto konaní a týmto
spôsobom z vlastného podnetu mieni vstúpiť do konania. Mieni podporovať v konaní tlmočenú obranu

žalovanej s tým odôvodnením, že je to v súlade s vôľou nebohého poručiteľa a mieni jej pomáhať v
konaní v záujme zamietnutia žaloby.

Okresný súd Košice I uznesením vydaným pod č.k. 34C/168/2008 - 173 dňa 22.6.2012 nepripustil vstup
A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., V. XX ako vedľajšieho účastníka do konania o určenie neplatnosti

závetu v konaní sp.zn. 34C/168/2008. Konajúci súd dospel totiž k záveru, že osoba, ktorá dala podnet
na svoje pripustenie do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej odôvodňuje svoj vstup
tým, že je veriteľom úpadcu, nakoľko si uplatňuje v dedičskom konaní investície do cudzieho majetku a
má morálny záujem na výsledku konania. Táto osoba, si však môže v plnom rozsahu svoje práva veriteľauplatniť v dedičskom konaní, keď má právo požadovať zapodievať sa jeho pohľadávkou. V zmysle
extenzívneho výkladu je právny záujem daný predovšetkým tam, kde by bez neho bolo právo ohrozené
alebo by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie neistým. Existencia právneho záujmu je daná aj

v prípade ak tento právny záujem ovplyvní postavenie osoby aj v samotnom, či inom konaní. Podnet
A. E. podľa názoru súdu nepreukázal a neodôvodnil skutočný právny záujem na výsledku konania
v takom rozsahu, s ktorým by právne predpisy spájali možnosť pripustenia jeho osoby do konania
ako vedľajšieho účastníka konania. Len poukaz na údajné morálne právo byť účastníkom konania a
tvrdenia o existencii jeho poverenia na výkon vôle poručiteľa, ktoré mu malo byť udelené nezakladá

skutočný právny záujem, ktorý mu oprávňuje priznať procesné postavenie vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej. Vzhľadom na účel konania, jeho výsledok taktiež nijako neovplyvní právne postavenie
A. E. ako veriteľa v samotnom dedičskom konaní. V dedičskom konaní si totiž bude môcť, pokiaľ tak
doteraz neurobil, prihlásiť svoju pohľadávku voči poručiteľovi, tieto úkony však musí urobiť v rámci
dedičského konania. Je nesporné, že právne nároky titulom investícií do cudzieho majetku nie sú závislé
od výsledku sporového konania o neplatnosť závetu, a teda nezáleží na samotnom konečnom úspechu

žalobkýň, či žalovanej, pretože si bude môcť uplatniť svoje nároky v samostatnom už prebiehajúcom
dedičskom konaní. Súd zobral do úvahy aj vyjadrenia žalobkýň, ktoré jasne a zreteľne odmietli vstup A.
E. do konania ako vedľajšieho účastníka. Predmetné uznesenie Okresného súdu Košice I nadobudlo
právoplatnosť dňa 9.8.2012.

Žalobkyne v 1. a 3. rade podaním zo dňa 18.11.2013 oznámili súdu úmrtie žalobkyne v 2. rade Q. X.
´. dňa XX.X.XXXX. Zároveň súdu oznámili právneho nástupcu žalobkyne v 2. rade, ktorou je dcéra
žalobkyne v 2. rade L. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXXX E., K.. Y., V. XXX R. X. Z. XNX, E..

Podaním zo dňa 5.6.2014 žalobkyne v 1. a 3. rade doplnili okruh dedičov po nebohej žalobkyni v 2. rade

o manžela poručiteľky K. A. X. ´.O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XX E. L., L., X., E..

Na základe výzvy súdu, aby žalobkyne v 1. a 3. rade preukázali aktívnu legitimáciu označených
dedičov po nebohej pôvodnej žalobkyni v 2. rade, žalobkyne v 1. a 3. rade v podaní zo dňa 6.10.2015
uviedli, že z hľadiska práva štátu Kanada, nie je potrebné po smrti závetného poručiteľa vykonávať

ďalšie administratívne alebo súdne konanie pre vykonanie vôle poručiteľa vyplývajúcej zo závetu.
Priamo v závete je uvedená osoba, ktorá vykoná stanovené pokyny po smrti poručiteľa. Ide de facto
o plnomocenstvo pre prípad smrti. Touto osobou môže byť a aj je v tomto prípade závetný dedič. V
prípade dedičstva po zosnulej Q. X. sa stal dedičom K. X.. Procesná pozícia účastníka - žalobcu K.
X. vyplýva z jeho pozície závetného dediča, po jeho zosnulej manželke - Q. X., ktorá bola ako dcéra

U. B. jeho oprávneným dedičom a tiež účastníkom tohto konania. Ako vyplýva zo znenia závetu, K.
X. je závetným dedičom, ktorému prislúchajú aj práva zosnulej prejednávanej súdom v tomto konaní.
Zároveň navrhujú pripustiť do konania aj neopomenuteľného dediča, ktorým je dcéra zosnulej Q. X. - L.
X., nar. XX.X. XXXX, trvalým bydliskom XXXX E., K.. Y., V. XXX R. X. Z. XNX, E., ktorá má nárok na
dedičstvo po nebohej matke Q. X. v jednej polovici.

Okresný súd Košice I uznesením vydaným dňa 12.2.2016 pod č.k. 34C/168/2008 rozhodol tak, že v
konaní bude pokračovať so K. A. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XX E. L., L., X., E. - manželom
žalobkyne v 2. rade a s L. X. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXXX E. K.. Y., V. XXX R. X. Z. XNX, E. -
dcérou žalobkyne v 2. rade, ako procesnými nástupcami žalobkyne v 2. rade Q. X. O., rod. B.. B.E., nar.

X.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX naposledy bytom Y. Z. XXX Q., K.. X., X., E., nakoľko z osvedčenia
o úmrtí vydaného pohrebným ústavom v X., X. dňa 19.1.2009 mal súd za preukázané, že žalobkyňa v
2. rade dňa 14.1.2009 v X., X., zomrela. Z testamentu žalobkyne v 2. rade zo dňa 6.3.2006 súd zistil,
že žalobkyňa v 2. rade ním zrušila všetky závety, dodatky a iné testamentárne dispozície akéhokoľvek
charakteru a druhu, ktoré doteraz uskutočnila a vyhlásila tento závet za jediný, ktorý predstavuje a

obsahuje jej poslednú vôľu. Zároveň ním vymenovala svojho manžela K. X. a dcéru L. X. za správcu jej
dedičstva (vykonávateľ závetu a správca), dcéru L. X. pre prípad, že jej manžel zomrie alebo sa stane
kedykoľvek neschopným alebo neochotným na vykonanie úkonov správcu. Odovzdala ním všetok svoj
majetok akéhokoľvek charakteru a druhu a kdekoľvek sa nachádzajúci, vrátane akéhokoľvek majetku,
nad ktorým má všeobecné právo, svojmu správcovi. Z potvrdenia E. Z.. I., C..B..F..F..C.., právnej

zástupkyne K. X., nar. XX.X.XXXX so sídlom XXXX F. Q.. Y., Z., X., F. XJX, E., mal súd za preukázané,
že žalobkyňa v 2. rade zanechala závet, avšak neuviedla žiadnu právnu požiadavku podľa platných
zákonov provincie X. a E. týkajúcu sa vyžiadania si súdneho poverenia na dokončenie rozdelenia
jej dedičstva v E.. Žiadna žiadosť preto nebola podaná na súd na vymenovanie vykonávateľa alebopotvrdenie dedičstva. Z potvrdenia K. X., nar. XX.X.XXXX zo dňa XX.X.XXXX, manžela žalobkyne v 2.
rade vyplýva, že bol menovaný správcom jej dedičstva a výlučným vykonávateľom jej závetu. Po smrti
manželky 14.1.2009 spravoval jej dedičstvo plne v súlade s jej želaniami uvedenými v závete a podľa

platných zákonov provincie Ontario a Kanada. Z krstného listu L. X. nar. XX.X.XXXX vydaného dňa
4.12.1983 Farnosťou v S., X., mal súd za preukázané, že L. X. je dcérou matky Q. X. rod. B.. B. a otca K.
X.. Svoje rozhodnutie súd založil aj v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2 Cdo/26/2011 v zmysle ktorého ten, o kom sa na základe jeho tvrdení možno dôvodne domnievať,
že je poručiteľovým dedičom, je účastníkom konania o dedičstve od uplatnenia svojich dedičských práv

v konaní dovtedy, kým sa nepreukáže, že nie je poručiteľovým dedičom alebo že nededí z dôvodu
dedičskej nespôsobilosti. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2016.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie oboznámením sa s
listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi konania, výsluchom žalovanej, výsluchom navrhnutých
svedkov, znaleckým posudkom, výsluchom znalca ustanoveného v konaní.

Účastníci konania v zásade po celé konanie zotrvali na svojej skutkovej ako aj právnej argumentácii.

Žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 26.1.2010 uviedla, že nebohý U. B. bol bratom jej nebohého otca,
teda bol jej strýkom. V roku 1981 nebohý U. B. sa vrátil z Kanady na Slovensko, kde sa chcel usadiť.

Spočiatku býval v rodinnom dome jej rodičov, ktorí mu vyčlenili vo svojom rodinnom dome jednu izbu.
Jej matka sa o neho starala, varila mu. Po šiestich rokoch si kúpil dom. Po tom čo bol hospitalizovaný
v roku 2008, navštevovala ho v zdravotníckom zariadení, informovala sa o jeho zdravotnom stave,
nosila mu potrebné veci. Denne ho navštevovala na Klinike geriatrie, oddelenia dlhodobo chorých, javil
sa jej kľudný, spokojný. Na svoj zdravotný stav sa nesťažoval. Nemal žiadne bolesti, vždy bol čulý,

usmievavý a tešil sa na jej príchody do nemocnice. O tom, že chcel spísať závet, nemala vedomosť. O
tejto skutočnosti sa dozvedela až potom, čo jej došlo predvolanie na dedičské pojednávanie v dedičskom
konaní po nebohom U. B.. Spísanie závetu nebohým U. B. chápe ako zadosťučinenie pre ňu a jej rodinu,
čo pre neho všetko urobili.

Svedok B. E. na pojednávaní dňa 23.3.2010 vypovedal, že je manželom žalovanej a s poručiteľom U.
B. mal blízky vzťah. Pri rozhovoroch s ním nebol zmätený, nerozprával „ od veci“. O tom, že U. B. spísal
závet sa dozvedel po jeho smrti.

SvedokA.E.napojednávanídňa23.3.2010okreminéhouviedol,ževčasekeďbolU.B.hospitalizovaný

na Klinike geriatrie, chodil ho navštevovať takmer každý deň. Pri príjme poručiteľa na geriatrické
oddelenie nebol prítomný. U. B. bol švagor jeho sestry. Podľa svedka bol U.Š. B. veľmi vnímavý,
komunikatívny, vôbec sa nejavil ako zmätený. Pri rozhovoroch s ním sa rozprávali aj o spísaní závetu
a dňa 20.2.2008 mu výslovne povedal, že keď sa s ním v budúcnosti niečo stane, tak rodinný dom chce
zanechať jemu a žalovanej. Dňa 28.3.2008 navštívil notárku JUDr. Jozefínu Atanasovú a požiadal ju,

aby sa U. B. spísala závet. Dňa 3.4.2008 mu poručiteľ oznámil, že v ten deň bola za ním v priebehu
dňa dvakrát notárka a zároveň mu oznámil, že keďže neprijal jeho ponuku byť závetným dedičom, tak
nech rodinný dom predá, a aby si ponechal sumu 300.000,- Sk ako odmenu za to, že neprijal ponuku
byť závetným dedičom. Spísanie závetu zo strany poručiteľa vníma ako vďačnosť za starostlivosť o jeho
osobu zo strany rodiny.

V konaní bola vypočutá na pojednávaní aj JUDr. Jozefína Atanasová, notárka so sídlom Notárskeho
úradu Hlavná 8, Košice, ktorá uviedla, že bola požiadaná A. E., ktorého pozná už asi 15 rokov o spísanie
závetu U. B., ktorého dovtedy nepoznala. Prišla za ním na Kliniku geriatrie, opýtala sa ho, či chce spísať
závet. Podľa jej názoru bol U. B. orientovaný veľmi dobre, nevyzeral smrteľne chorý. Následne odišla do

úradu, aby v písomnej forme spísala závet a vrátila sa späť na kliniku, kde ho U. E. podpísal. Prítomný
pri podpise nebol nik, a taktiež nikto nebol prítomný pri jej rozhovore s ním. Nepamätá sa na skutočnosť,
kto zaplatil úhradu za spísanie závetu.

Z notárskej zápisnice napísanej dňa 3.4.2008 notárom Jozefínou Atanasovou, Notársky úrad Hlavná 8,

Košice súd zistil, že dňa 3.4.2008 o 13,15 hod. sa Jozefína Atanasová, notár so sídlom v Košiciach, na
požiadanie dostavila do Geriatrického centra sv. Lukáša, Strojárska 13, Košice kde jej menom a osobne
neznámy účastník U. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom E. - K., H. R. XXX/XX vyhlásil,
že je na právne úkony spôsobilý, svoju osobnú totožnosť zákonným spôsobom preukázal občianskympreukazom č. K. XXXXXX a požiadal ju, aby do notárskej zápisnice zapísala závet nasledovného
znenia: „ Ja, U. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom E. - K., H. R. XXX/XX, pri plnom
duševnom zdraví a vedomý si následkov svojho úkonu, po poučení § 479 Občianskeho zákonníka, že

maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým
potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona, a pokiaľ tomu
závet odporcu, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov, pre prípad
mojej smrti prejavujem svoju poslednú vôľu a z vlastného rozhodnutia robím toto opatrenie: Jednu
štvrtinu nehnuteľnosti zapísaných na Katastrálnom úrade v Košiciach, Správe katastra Košice, v katastri

nehnuteľnosti na liste vlastníctva XXXX, kat. územie Severné Mesto, obec Košice - Sever, t.j. pozemku
parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 354 m/2 a domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX,
ako jednu štvrtinu peňažných prostriedkov na vkladných knižkách a účtoch, vedených v Slovenskej
sporiteľni, a.s. a v Komerčnej banke, zanechávam svojej neteri B. E., rod. B., nar. X.X.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXX, bytom E. C. XXX. Zvyšné tri štvrtiny vyššie uvedených nehnuteľnosti ako aj peňažných
prostriedkov na účtoch ponechávam na dedenie zo zákona“. O tomto právnom úkone spísala notársku

zápisnicu, účastníkovi prečítala a vysvetlila, tento ju schválil a vyhlásil, že sa zhoduje so slobodným a
vážnym prejavom jeho vôle. Potom na dôkaz toho ju predo ňou vlastnoručne podpísal, čo dosvedčuje.
Listina súhlasí s pôvodnou u nej uschovanou pod č. N 105/2008, Nz 13845/2008, NCRis 13768/2008,
skladajúcou sa z jednej strany. Ide o úplný odpis.

Z prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice L. Pasteura, I. Internej kliniky súd mal za preukázané, že
U. B. bol hospitalizovaný na I. internej klinike odo dňa 7.2.2008 a hospitalizácia trvala do 21.2.2008.
Následne bol dňa 21.2.2008 preložený do Vysokošpecializovaného odborného ústavu geriatrického sv.
Lukáša v Košiciach n.o., Klinika geriatrie a ošetrovateľstva LF UPJŠ v Košiciach, Oddelenia dlhodobo
chorých, Strojárenská 13, Košice, kde bol hospitalizovaný do 1.4.2008. Potom bol umiestnený v Hospici

Vysokošpecializovaného odborného ústavu geriatrického sv. Lukáša v Košiciach n.o., Klinika geriatrie a
ošetrovateľstva LF UPJŠ v Košiciach, Strojárenská 13, Košice, kde dňa 17.4.2008 zomrel.

Z predloženého znaleckého posudku č. 4/2010 zo dňa 25.1.2010, ktorý si dali vyhotoviť žalobkyne
znalcom Z.. F. F., A.. Č. XXXX/XX, K. H. N., zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov

vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor zdravotníctvo a farmácia a
odvetvie Psychiatria, evidenčné číslo znalca 914103, bolo zistené, že znalec pri vypracovaní posudku
vo veci posúdenia duševného stavu poručiteľa nebohého U. B., vychádzal zo zdravotnej dokumentácie
nebohého - kópie prepúšťacej správy z I. Internej kliniky Fakultnej nemocnice L. Pasteura, Tr. SNP,
Košice zo dňa 21.2.2008, prijímacej správy Vysokošpecializovaného odborného ústavu geriatrického

sv. Lukáša v Košiciach n.o., Klinika geriatrie a ošetrovateľstva LF UPJŠ v Košiciach zo dňa 21.2.2008,
kópie správy z Oddelenie dlhodobo chorých, zo správy o úmrtí zo dňa 17.4.2008, kópie lekárskeho
dekurzu zo dňa 3.4.2008, kópie lekárskeho dekurzu zo dňa 7.4.2008, kópie ošetrovateľského záznamu
zo dňa 12.4.2008 a kópie záznamu o odmietnutí liečby. Podľa znaleckého posudku znalec analyzoval
zdravotnú a spisovú dokumentáciu nebohého U. B., nar. XX.XX.XXXX. V znaleckom posudku znalec

uvádza, že podľa dostupnej dokumentácie, nebohý žil sám, z príbuzných dcéry žijú N. E., neter žije v E.
C., pričom počas hospitalizácie vo Vysokošpecializovanom ústave Geriatrickom v Košiciach zanechal
závet so spornou platnosťou. U. B. bol dňa 7.2.2008 prijatý na I. internú kliniku v Košiciach, po
páde, tržnej rane nosa a zlomenine kostí nosa. Podľa prijímacej správy dovtedy sa na nič neliečil,
neužíval žiadne lieky, počas hospitalizácie na Internej klinike boli realizované viaceré vyšetrenia,

pričom medzi najvýznamnejšie nálezy patrí nádor ľavej obličky, s prekážkou odtoku moču, ľadvinová
nevoľnosť, ťažká anémia nedostatku železa, malnutrícia - výživová nedostatočnosť a hypokoagulačný
stav - porucha zrážanlivosti krvi. Pri neurologickom vyšetrení dňa 9.2.2008 nález kvantitatívnej poruchy
vedomia ( porucha vedomia sprevádzaná poklesom bdelosti až kómu pri najťažších stavoch), pri
psychiatrickom vyšetrení dňa 13.2.2008 nález organického psychosyndrómu s tranzitórnymi stavmi

zmätenosti. U. B. odmietol operačné riešenie doporučené urológom a bol 21.2.2008 preložený do
Vysokošpecializovaného geriatrického centra sv. Lukáša, na oddelenie dlhodobo chorých. V prijímacej
správe ODCH je uvedené, že mal vedomie lucídne, ale orientovaný bol iba osobou, mal výrazne
spomalené psychomotorické tempo, dával neadekvátne odpovede. Bolo realizované psychiatrické
vyšetrenie dňa 13.3.2008, nález v čase vyšetrenia bez rušivých prejavov, orientácia o niečo lepšia,

udával správne vek aj mesiac v roku, ale tiež nález porúch pamäti, nekritičnosti , spomaleného
psychomotorického tempa so záverom Organický psychosyndróm, tranzitórne stavy zmätenosti.
Psychologické vyšetrenie zisťuje výkon pri teste MMSE 24 bodov, čo zodpovedá ľahkej demencii.
Počas tohto pobytu zaznamenané stavby zhoršenia v dekurze sťažený kontakt pre demenciu 25.2.2008,27.2.2008 negativizmus, 5.3.2008 nepokoj, 19.3.2008 odmieta liečbu, 20.3.2008 sa cíti dobre, chce
ísť domov - porucha úsudku, 26.3.2008 kolísanie kvality orientácie. Následne, v epikríze prepúšťacej
správy, sa konštatuje progresia stavu pri celkovom ochorení, a bol preložený do Hospicu. Pri

vstupe do Hospicu odmietol doporučené postupy, a nezmyselne odmietol aj potvrdiť uvedené svojim
podpisom, čo svedčí o poruche úsudku pri demencii, kde znalec predpokladal progresiu stavu od
posledného vyšetrenia. Počas pobytu v Hospici boli podávané lieky na tlmenie bolesti, Morfín v 12
hodinových intervaloch. Postupne dochádzalo k progresii porúch vedomia, pričom v deň podpisu
závetu, 3.4.2008 je zaznamenaný v dekurze v noci stav zmätenosti, pri ktorom bol odmietavý,

agresívny, nepokojný a vytrhol si permanentný katéter. Podobný stav bol zaznamenaný aj 7.4.2008 -
agresívny, nepokojný, negativistický, podaný bol Haloperidol v kvapkách. 12.4.2008 bol dezorientovaný,
preliezal zábranu postele. Tranzitórny stav zmätenosti, resp. prechodné stavy delíria, sú spôsobené
dysfunkciou mozgu a to buď štrukturálnym poškodením mozgu samotného, alebo porušeným vnútorným
prostredím organizmu ( poruchy minerálového hospodárstva, zhoršená výživa mozgu, nedostatok
oxygenácie, infekcia, horúčky). Delírium často spúšťa zmenu prostredia, keď poznávacie funkcie sú

nedostatočné na prispôsobenie sa novej situácií. Delírium sa prejavuje A/ zastretým vedomím, zníženou
jasnosťou uvedomovania si okolia, so zníženou schopnosťou zaostriť, udržať, presunúť pozornosť, B/
Oba nasledujúce príznaky: 1/ zhoršením bezprostrednej a recentnej pamäti a relatívne zachovalou
staropamäťou, 2/ dezorientácia dom, miestom alebo osobu, C/ je prítomný najmenej jeden z rušivých
psychomotorických príznakov: 1. rýchle, nepredvídateľné prechody z hypoaktivity do hyperaktivity , 2.

predĺženýreakčnýčas,3. zvýšenýalebozníženétemporeči,4.predĺženáúľakováreakcia,D/narúšanie
spánku, alebo cyklu spánku sa prejavuje najmenej jedným z nasledujúcich príznakov : 1. insomnia -
strata spánku, 2. zhoršovanie príznakov v noci, 3. rušivé sny nočné mory, ktoré môžu pokračovať ako
halucinácie po prebudení, E/ príznaky začínajú rýchle a sú menlivé v priebehu dňa , F/ anamnéza,
somatické a neurologické vyšetrenie alebo laboratórne testy svedčia pre základné mozgové alebo

systémové ochorenie. Demencia je stav trvalého úbytku je stav trvalého poklesu pamäti, zhoršenia
úsudku, schodnosti plánovať, organizovať a spracovávať informácie. Pri demencií sa rozlišujú 3
stupne, pri ľahkých stupňoch je pokles pamäti a ostatných psychických funkcií taký, že je postihnutá
predovšetkým novopamäť, abstraktný úsudok, komplikované úkony ( napr. zabudne termín schôdzky,
zabudne, akú informáciu obdržal od príbuzných, nie je schopný naučiť sa nové postupy, ale je ešte v

zásade sebestačný), pri strednom stupni je porucha pamäti, myslenia, úsudku, taká, že nie je možné
samostatná existencia ( nedokáže nakupovať, organizovať si denný program, nové informácie vštepuje
iba na krátku dobu, sú poruchy orientácie miestom, môže vykonávať iba najjednoduchšie činnosti).
Syndróm demencie sa vyznačuje tiež prejavmi emočnými - labilita, alebo podráždenosť, alebo apatia,
je pritom zvýšená sugestibilita, ovplyvniteľnosť. Hodnotenie závažnosti stupňa demencie sa robí podľa

toho, ktoré psychické funkcie sú postihnuté závažnejšie. U. B. v čase podpisu závetu trpel 2 psychickými
poruchami , ktoré sú zaznamenané v zdravotnej dokumentácií, a to syndróm ľahkej až stredne ťažkej
demencie, a intermitentnými stavmi zmätenosti, delíria. Pri hodnotení závažnosti syndrómu demencie
vychádzal znalec z porúch orientácie, ktoré sú opakovanie zaznamenané, z porúch myslenia a úsudku
( spomalenie myslenia, odmietanie aj paliatívnej liečby - transfúzie, a nezmyselné odmietanie podpisu

reverzu, nekritické hodnotenie svojho stavu - chcel ísť domov 20.3.2008). Z prepúšťacej správy z
oddelenia dlhodobo chorých sa hovorí o progresii celkového stavu, pre ktorú bol preložený do Hospicu,
znalec predpokladal aj progresiu stupňa syndrómu demencie. Pred vstupom aj po vstupe do Hospicu
sa vyskytli stavy zmätenosti - delíria, ktoré je zaznamenané aj v deň podpisu notárskej zápisnice.
V lekárskych, ani sesterských dekurzoch nie je zmienka, že by U. B. plánoval vykonanie závetu

z vlastnej vôle, jeho pobyt v zdravotníckych zariadeniach je charakterizovaný prevažne pasivitou,
nekritickým hodnotením svojho stavu a postupným zhoršovaním fyzického i psychického stavu až do
smrti17.4.2008.Pretoznalecusudzuje,žedňa3.4.2008nebolspôsobilývykonaťprávnyúkon,t.j.podpis
závetu, a to pre poruchu pamäti, úsudku a ostatných poznávacích funkcií, ktoré museli byť prítomné, i
keď vedomie mohlo byť jasné.

Vzhľadom k návrhu žalovanej na pojednávaní dňa 23.3.2010, na ktorom požiadala o nariadenie
znaleckého dokazovania súdom, súd do konania uznesením zo dňa 15.6.2010 pribral znalca z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria ( liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria)
Z.. C. C.Á., X. XX E. a uložil mu povinnosť odpovedať na otázky, či bol poručiteľ U. B. pri zostavovaní

závetu dňa 3.4.2008, vzhľadom na svoj zdravotný a psychický stav, spôsobilý vykonať právny úkon a
zhodnotiť zdravotný ( duševný ) stav poručiteľa U. B. v deň zostavovania závetu 3.4.2008, t.j. či poručiteľ
bol spôsobilý slobodne a vážne prejaviť svoju vôľu formou spísania závetu a schopný posúdiť význam
a následky takého právneho úkonu.Súdny znalec Z.. C. C. v znaleckom posudku č. 4/2011 zo dňa 8.7.2011 jednoznačne uviedol, že
V. U. B. bola dňa 3.4.2008 vzhľadom na svoj zdravotný stav a psychický stav schopnosť rozpoznať

dôsledky svojho konania znížená, preto nebol spôsobilý vykonať právny úkon a u U. B. bola dňa
3.4.2008 vzhľadom na svoj zdravotný a psychický stav schopnosť rozpoznať dôsledky svojho konania
znížená, preto nebol spôsobilý slobodne a vážne prejaviť vôľu formou spísania závetu a nebol schopný
posúdiť význam a následky takéhoto právneho úkonu. V časti označenej ako rozbor znalec uviedol,
že posúdenie duševného stavu posudzovaného U. B. bolo uskutočnené na základe preštudovania

zdravotnej dokumentácie. Po preštudovaní zdravotnej dokumentácie nezistil v rodinnej anamnéze
žiadnu neuropsychickú záťaž. V osobnej anamnéze zistil, že nebol dlhoročne liečený na žiadne
ochorenie. Pri hospitalizácií na I. internej klinike FNLP v Košiciach bolo zistených niekoľko ochorení:
Mikrocytová sideropenická anémia ťažkého stupňa, Tumorózny ložiskový proces v oblasti dolného pólu
ľavej obličky, ureterohydronefróza vľavo, Incip. CHRI, pri prijatí zhoršená v.s. z prerenálnych príčin,
Artériová hypertenzia 1. st. ESC/ESH novozistená, st. p. páde s následnou fraktúrou a tržnou ranou

nosa, Sekundárna malnutrícia, Sek. hypokoagulačný stav, Incipientná hypostatická bronchopneunómia,
Cysta pravej obličky. Podľa uvedených záznamov v zdravotnej dokumentácií nebol menovaný U. B.
do hospitalizácie na I. internej klinike v Košiciach psychiatrický liečený. Ukazuje sa, že zmeny v
jeho psychickom stave začali počas hospitalizácie na I. internej klinike v Košiciach, kedy bolo prvý
krát zrealizované aj psychiatrické konzílium (13.2.2008). Psychiater konštatoval poruchu vedomia -

zmätenosti, čo je stav kedy jedinec nie je schopný reálne posúdiť dôsledky svojho konania. Je to
stav prechodný a kvalita vedomia sa aj vďaka psychofarmakám následne zlepšila. Psychiater pri
tomto vyšetrení diagnostikoval aj Organický psychosyndróm. Je to ochorenie, pri ktorom dochádza
k zmenám, zhoršovaniu kognitívnych funkcií ( intelektové a pamäťové funkcie). Toto ochorenie je
prejavom poškodenia mozgu, napr. vekom. Vznikol teda už pred hospitalizáciou v nemocnici, okolie

však tieto zmeny ešte nepostrehlo. V takomto prípade je mozgové tkanivo citlivejšie a zraniteľnejšie na
akékoľvek zmeny v organizme. Počas hospitalizácie na oddelení dlhodobo chorých je v dekurze dňa
25.2.2008 záznam, že verbálny kontakt je s pacientom sťažený pre dementný syndróm, čo korešponduje
s nálezom „neadekvátnych odpovedí“ v prijímacej správe, 26.3.2008 udáva, že nie je v nemocnici,
následne, že je na urológií, čo svedčí o nepresnej orientácií miestom a situáciou. Dňa 31.3.2008

bolo zrealizované psychiatrické vyšetrenie, psychiater potvrdil diagnóza Organický psychosyndróm,
predchádzajúce stavy zmeny vedomia hodnotí ako tranzitórne stavy zmätenosti. Od 3.4.2008 sa
stavy zmätenosti a nepokoja opakujú ( 5.4.2008, 7.4.2008, 12.4.2008) čo pravdepodobne súviselo s
celkovým zhoršovaním telesného zdravotného stavu vplyvom nádorového ochorenia. Od 2.4.2008
boli menovanému podávané analgetiká, od 7.4.2008 pravidelne denne, k čomu došlo tiež v súvislosti

so zhoršovaním somatického stavu. Od 14.4.2008 došlo k výraznej kvalitatívnej poruche vedomia -
somnolencii, sporu a následne k úmrtiu 17.4.2008. Celková progresia nádorového ochorenia, ktorú
sprevádzalo aj chudnutie, výrazne bolesti a celkové chradnutie podmienila aj zmeny v psychickom
fungovaní posudzovaného. Tieto zmeny psychického stavu sa prejavovali opakovanými zmenami v
kvalite vedomia - zmätenosťou, kedy sú u jedinca poznávacie schopnosti ako aj schopnosť rozpoznať

dôsledky svojho konania znížené.

Dňa 25.9.2012 bol žalovanou predložený znalecký posudok č. 140/2012 znaleckou organizáciou v
odbore Zdravotníctvo a farmácia, Boženy Němcovej 8, Bratislava, Inštitút forenzných medicínskych
expertíz s.r.o., forensic.sk zo dňa 25.8.2012. Znalci znaleckej organizácie po analýze podkladov dospeli

k záveru, že poručiteľ U. B. dňa 3.4.2008 vzhľadom na svoj zdravotný stav a psychický stav bol
spôsobilý vykonať právny úkon a bol spôsobilý slobodne a vážne prejaviť vôľu spísanú formou notárskej
zápisnice dňa 3.4.2008 a bol schopný posúdiť význam a následky takéhoto právneho úkonu. Na základe
znaleckého posúdenia konštatovali, že poručiteľ z hľadiska psychických porúch v čase spísania závetu
netrpel takými poruchami kognície, ktoré y mu bránili vykonať v podstate jednoduchý právny úkon.

Nestotožnili sa so závermi znalcov Z.. F. a Z.. C., ktorí považovali psychický stav poručiteľa za závažný
v zmysle neschopnosti posúdiť svoje konanie a vedieť posúdiť odkaz závetu pre jeho príbuzných. Počas
hospitalizácie na I. internej
Klinike FNLP v Košiciach sa objavili tranzitórne (prechodné) poruchy vedomia v podobe
zmätenosti. Bol konzultovaný psychiater s odporučením liečby, po ktorej sa stav upravil.

Naďalej však odmietal akúkoľvek intervenčnú liečbu. Na oddelení pre dlhodobo chorých,
a neskôr aj v hospici závažnosť somatického stavu progredovala. Podľa záznamov, epikríz, a ako
tak čitateľných rukou písaných záznamov je podľa znaleckej organizácie možné konštatovať, že
poručiteľ vcelku racionálne zhodnotil svoj somatický stav s tým, že po predchádzajúcich opakovanýchpoučeniach radikálnu liečbu tumoru opakovane odmietol, taktiež odmietal aj niektoré iné formy liečby
(transfúzie a pod.), čo všetko bolo akceptované ošetrujúcimi lekármi. Poručiteľ sa počas hospitalizácií
na rôznych pracoviskách podrobil opakovaným psychiatrickým vyšetreniam rôznymi psychiatrami, ktorí

mu opakovane diagnostikovali organický psychosyndróm pri somatickom ochorení s prechodnými
stavmi zmätenosti. Údaje poukazujúce na možný dementný syndróm sa v dokumentácii objavujú
až neskôr 13.3.2008. Jednalo sa o tzv. test MMSE vykonaný psychológom, ktorý mal hodnotu 24
bodov, teda nepoukazoval na možnosť závažnejšej formy demencie. (MMSE je tzv. screeningový,
orientačný test používajúci sa pri podozrení na možnosť demencie, pričom samotný test nie je pre

diagnózu demencie postačujúci, diagnóza demencie je vždy komplexná.) Znalci vo svojich záveroch
ako dôvody, prečo poručiteľ nebol spôsobilý podpísať závet (nie napísať, závet napísala notárka),
uvádzajúdemenciuľahkéhoažstredneťažkéhostupňasprogresiouastavyzmätenosti.Natototvrdenie
nie je podľa znaleckej organizácie v dokumentácii dostatok dôkazov, CT mozgu záverovalo len ľahkú
atrofiu mozgovej kôry, iné mozgové poškodenie nebolo zistené, klinické psychiatrické vyšetrenia sa o
trvalých (podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb je pre diagnózu demencie nutné trvanie najmenej šesť

mesiacov) hlbokých poruchách kognície, poruchách pamäti, úsudku a správania, ktorých podkladom by
mala byť demencia nevyjadrujú. (Poručiteľovi bola stanovená diagnóza organického psychosydnrómu s
prechodnými stavmi zmätenosti. Organický psychosyndróm je len všeobecná diagnóza, pod ktorou sa
rozumie všeobecné oslabenie psychických funkcií v dôsledku poškodenia mozgu najrôznejšej príčiny.
Toto oslabenie psychických funkcií môže byť krátkodobé, prechodné, alebo aj trvalé, môže dosahovať

rôzny stupeň od ľahkého po ťažký, tento stupeň sa môže zlepšovať, alebo zhoršovať, môže mať
súvis s prebiehajúcimi telesnými ochoreniami, jednotlivé psychické funkcie môže byť oslabené rôzne.
Pod pojmom organický psychosyndróm sa jedná sa o neurčitú diagnózu, ktorá sa používa relatívne
často a nejednotne, pod tento pojem možno zaradiť celé spektrum duševných porúch od ľahkých
kognitívnych porúch /t.j. forenzne nevýznamných duševných porúch/ až po ťažké demencie /t.j. forenzne

významné duševné poruchy/. Pokiaľ táto diagnóza nie je presne špecifikovaná, jej validita a použiteľnosť
je z forenzne - psychiatrického hľadiska nulová.) Psychiatrické vyšetrenia dávajú prechodné stavy
zmätenosti do súvislosti so závažným somatickým ochorením. Poruchy správania, ako aj prechodné
poruchy vedomia v podobe zmätenosti boli následkom ťažkého somatického ochorenia a nie demencie.
Teda demenciu po doznení stavov zmätenosti u poručiteľa nemožno nijakým spôsobom potvrdiť, taktiež

výpoveď notárky prítomnosť prechodného stavu zmätenosti počas jej dvoch návštev vylučuje (stav
zmätenosti je nápadný aj laikovi, nemajúcemu vzdelanie v oblasti duševných porúch).

Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

Podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v

duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto
dôvodov.

Podľa ust. § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa ust. § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Podľaust.§476bObčianskehozákonníkazávet,ktorýporučiteľnenapísalvlastnourukou,musívlastnou

rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho
poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.Podľa ust. § 476d Občianskeho zákonníka poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej
zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

Podľa ust. § 46 prvá veta zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti ( Notársky
poriadok) v znení platnom a účinnom v čase spísania závetu notári spisujú účastníkom na základe ich
vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici
môže pokračovať notár, ktorý notársku zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky. Pokračovanie v notárskej zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice.

Podľa ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti ( Notársky poriadok) v znení
platnom a účinnom v čase spísania závetu notárska zápisnica musí obsahovať

a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice,

b) meno, priezvisko a sídlo notára,

c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, zamestnanie a trvalé bydlisko účastníkov, ich
zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,

d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,

e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov,

f) obsah právneho úkonu,

g) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,

h) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,

ch) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

Podľa ust. § 48 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. v znení platnom a účinnom v čase spísania závetu ak
notár nepozná účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov alebo tlmočníkov osobne, títo musia preukázať
svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo ich totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami

totožnosti.

Podľa ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je z hľadiska procesného základným predpokladom
úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu skutočnosť, že žalobca má na požadovanom
určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať
žalobca,pričomnaliehavýprávnyzáujemmusíexistovať(byťpreukázaný)nielenvčasezačatiakonania,
ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby
bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska
opodstatnenosti uplatneného nároku).
Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie

žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na
splnenie povinnosti (§ 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku). Existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho
vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči
žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či

neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu),
aleajvzaloženímožnostiuplatnenia(vočižalovanému)vlastného(zozákona,prípadnezozáväzkového
vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia.Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku považuje súdna prax aj
žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu.
Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovanej o nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane

žalobcov na určení neplatnosti závetu. Podľa názoru súdu žalobcom prislúcha naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, keďže ako neopomenuteľní dedičia by boli v dôsledku závetu zriadeného
poručiteľom U. B. v inom postavení z hľadiska dedičského práva. Prislúchalo, a aj prislúcha im preto
právo domáhať sa určenia neplatnosti závetu.
Podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon plnoletej osoby, ktorá koná v

duševnej poruche, ktorá ju robí k takému právnemu úkonu neschopnou a to bez toho, aby u takejto
fyzickej osoby došlo k súdnemu rozhodnutiu o pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Tie sú neplatné
podľa ust. § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Závery o neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 38
ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžadujú nepochybné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže
posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. V takomto prípade sa jedná o absolútnu
neplatnosť právneho úkonu. Pod duševnou poruchou treba rozumieť takú poruchu, ktorá vylúči u

konajúcej osoby možnosť posúdiť následky svojho konania ( rozumová, intelektuálna ) schopnosť alebo
schopnosť svoje konanie ovládať ( vôľová, určovacia) schopnosť. Duševná porucha sa musí zistiť v
súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín a musí sa viazať na okamih urobenia právneho
úkonu. Môže ísť aj o prechodnú duševnú poruchu a v tomto prípade treba pozornosť venovať aj tomu, či
osoba konajúca v duševnej poruche v konkrétnom prípade nemala tzv. jasný okamih ( lucida intervalla ).

Či v danom prípade konal poručiteľ v stave duševnej poruchy, bolo predmetom dokazovania.

Do konania pribratý súdny znalec Z.. C. C. jednoznačne uviedol v závere znaleckého posudku, že u
poručiteľa U. B. bola dňa 3.4.2008 vzhľadom na svoj zdravotný a psychický stav schopnosť rozpoznať

dôsledky svojho konania znížená, preto nebol spôsobilý vykonať právny úkon. U poručiteľa U. B.Í.
bola dňa 3.4.2008 vzhľadom na svoj zdravotný a psychický stav schopnosť rozpoznať dôsledky svojho
konania znížená, preto nebol spôsobilý slobodne a vážne prejaviť svoju vôľu formou spísania závetu a
nebol schopný posúdiť význam a následky takého právneho úkonu.

Vychádzajúc z uvedených odborných záverov súdneho znalca poručiteľ U. B. nebol spôsobilý vykonať
právny úkon - zriadenie závetu, a preto mal súd za to, že takýto právny úkon je absolútne neplatný podľa
ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd pritom vychádzal z ním podaného znaleckého posudku
ako aj z jeho výpovede na pojednávaní dňa 27.5.2016 a jeho závery v znaleckom posudku tak považoval
za logické a obhájené aj neskorším podaním vysvetlenia do zápisnice na pojednávaní dňa 27.5.2016.

Súdny znalec Z.. C. C. kvalifikoval u poručiteľa v čase spísania závetu zníženú schopnosť rozpoznať
dôsledky svojho konania, pričom vychádzal zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa, kde sa nachádzal
záznam psychiatrického konzília ( 13.2.2008), kedy psychiater skonštatoval kvalitatívnu poruchu
vedomia - zmätenosť, čo je stav, kedy jedinec nie je schopný rozpoznať následky svojho konania.

Psychiater diagnostikoval zároveň ochorenie „ Organický psychosyndróm“, pri ktorom dochádza k
zmenám, zhoršovaniu kognitívnych funkcií ( pamäťové a intelektové ) funkcie. Toto ochorenie je
prejavom poškodenia mozgu, a vzniklo už pred hospitalizáciou poručiteľa v zdravotníckom zariadení.
Znalec na pojednávaní poukázal na to, že je možné, že okolie tieto zmeny nepostrehlo. Znalec tiež
pripustil možnosť vplyvu podávaných liekov na psychické fungovanie poručiteľa, ktoré pod ich vplyvom

mohliovplyvniťmyslenie,chápavosťaúsudkovúschopnosť (schopnosťsprávnepochopiťsvoju
osobnú situáciu a vyhodnotiť konanie okolia). Znalec pripustil možnosť zníženej odolnosti poručiteľa
voči vonkajším vplyvom a možnosť zvýšenej sugestibility ( ovplyvniteľnosti) voči okoliu, ktoré mohlo
zásadnýmspôsobomovplyvniťjehochovaniearozhodovanie. Znalecuviedol,žeprikoncipovanízáveru
znaleckého posudku nevychádzal z diagnózy organický psychosyndróm, ale vychádzal zo stanovenia

diagnózy kvalitatívnej poruchy vedomia, teda stavu zmätenosti. Stav zmätenosti v medzinárodných
klasifikácií chorôb pod kódom F05 je porucha vedomia, kvalitatívna porucha vedomia, keď je kvalita
vedomia výrazne poškodená, vedomie je dezorganizované, celkové psychické fungovanie človeka
je dezorganizované, človek nie je schopný súvisle, adekvátne, zodpovedne porozumieť veciam a
udalostiamvokolí,niejeschopnýposúdiťtietookolnosti,jehorozhodnutie,kvalitarozhodnutiajeznížená

a nie je schopný rozpoznať dôsledky svojho rozhodovania a konania v danom období.

Súd nemal o záveroch znaleckého posudku súdneho znalca žiadne pochybnosti a tieto v konečnom
dôsledku boli aj obhájené znalcom na pojednávaní, ktorý sa dostatočným spôsobom vyrovnal sargumentáciou a závermi znaleckého posudku č. 140/2012 podaným znaleckou organizáciou v odbore
Zdravotníctvo a farmácia, Boženy Němcovej 8, Bratislava, Inštitút forenzných medicínskych expertíz
s.r.o., forensic.sk zo dňa 25.8.2012, ktorý bol vypracovaný na žiadosť žalovanej, a ktorý súd rovnako ako

znalecký posudok predložený v konaní žalobcami, považoval len za listinný dôkaz, z ktorého je zrejmé,
že znalecká organizácia nesúhlasí so závermi znalca Z.. C. C..

Znalec Z.. C. C. k diametrálne odlišným zisteniam znaleckej organizácie v ich znaleckom posudku
uviedol, že podľa jeho názoru, psychický stav u poručiteľa sa výrazne zhoršoval, pričom vplyvom

jeho telesného ochorenia u neho vznikali stavy zmätenosti a v poslednom období, napr. aj v deň
spísania závetu dňa 3.4.2008 sa napr. pred polnocou nachádza záznam o tom, že je zmätený,
vytrhol si permanentný močový katéter, je agresívny, negativistický, odmieta zavedenie permanentného
močového katétra, a teda nebol schopný adekvátne posúdiť situáciu.

Podľa ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si súd
urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho
vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.

Keďže súd považoval závery znalca za správne a jednoznačné ( v spojení s vyhodnotením iných
listinných dôkazov a to listinným dôkazom - znaleckým posudkom predloženým žalobcami a lekárskymi
správami o zdravotnom stave poručiteľa zo dňa 21.2.2008, 21.2.2008, ošetrovateľskými záznamami ),
a teda nemal o nich pochybnosť, nevyhovel tak návrhu žalovanej na nariadenie kontrolného znaleckého

dokazovania.

Na tomto mieste súd poznamenáva, že znalecká organizácia v znaleckom posudku predloženom
žalovanou nedodržala líniu znaleckého dokazovania a zákonom nedovoleným spôsobom presiahla
znaleckékompetencie,keďvyjadrovalasubjektívnenázoryohľadommotívuspísaniazávetuporučiteľom

( str. 11 „ je veľmi pravdepodobné, že poručiteľ naliehal nato, aby sa tieto veci dali do poriadku aj
preto, že si závažnosť a konečnosť svojho stavu uvedomoval“ ) a vyjadrovala aj právny názor na
vec ( str. 11 „ podpis závetu je jednoduchý právny úkon, poručiteľ to, že časť predmetného dedičstva
chce odkázať svojej neteri, v minulosti opakovane deklaroval“ ), čím vznikla pochybnosť o objektivite
podaného znaleckého posudku.

Pokiaľ ide o výpoveď JUDr. Jozefíny Atanasovej, notárky so sídlom Notárskeho úradu Hlavná 8, Košice
na pojednávaní dňa 23.3.2010, na túto súd pri hodnotení dôkazov nemohol prihliadnuť, nakoľko bola
získaná porušením jej povinnosti mlčanlivosti.

Podľa ust. § 39 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. ( Notársky poriadok) notár a jeho zamestnanci sú povinní
zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone notárskej činnosti,
s výnimkou prípadov uvedených v tomto zákone. Notár dbá o to, aby povinnosť mlčanlivosti dodržiavali
jeho zamestnanci.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia § 39 zákona č. 323/1992 Zb. Povinnosti zachovávať mlčanlivosť
môže notára zbaviť

a) účastník písomným vyhlásením alebo
b) minister vo veciach podľa § 3 ods. 1 písm. a) až d) na účely trestného konania,

c) predseda súdu vo veciach ďalšej činnosti notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve na účely
trestného konania.Povinnosť mlčanlivosti notára je upravená v zákone a obsahuje ju aj sľub notára. Notár je povinný udržať
v tajnosti všetko, o čom sa v rámci svojej činnosti dozvedel, čo vykonal a o čom rokoval, o klientoch,
ktorých prijal, ako aj o všetkých ostatných činnostiach. Notára nemožno prinútiť, aby navonok prejavil

poznatky, ktoré v rámci svojej notárskej činnosti získal. Profesijné tajomstvo sa vzťahuje na osobný aj
písomný kontakt notára s účastníkmi, na jeho kanceláriu, korešpondenciu, veci, ktoré má v úschove,
na jeho rozhovory s účastníkmi. Notár nemôže sám seba požiadať o zbavenie povinnosti mlčanlivosti,
keďže táto povinnosť je integrálnou súčasťou výkonu jeho povolania. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť
môže notára zbaviť subjekt, v záujme ktorého je inštitút mlčanlivosti zriadený, teda účastník konania.

V konkrétnej veci by tak mohol urobiť len U. B., čo však nie je možné, keďže zomrel. Pri vykonaní
úkonu zbavenia mlčanlivosti je jeho účastník nezastupiteľný, a teda podľa názoru súdu už nie je možné
zabezpečiť zbavenie mlčanlivosti notárky JUDr. Jozefíny Atanasovej vo veci jej svedectva o spísaní
notárskej zápisnice, závete poručiteľa U. B..

Výpovede svedkov B. E. - manžela žalovanej a A. E. súd vyhodnotil vzhľadom na príbuzenské a blízke

rodinné vzťahy so žalovanou ako tendenčné. U A. E. súd prihliadol aj na skutočnosť, že to bol práve
on, ktorý zabezpečil notárku JUDr. Jozefínu Atanasovú za účelom spísania závetu U. B.Č., ktorú podľa
výpovede notárky pozná asi 15 rokov, a okrem iného prihlásil si svoju pohľadávku vo výške 300.000
Sk v dedičskom konaní po nebohom poručiteľovi U. B.. Predmetné konštatovanie súdu podporuje aj
vyjadrenie A. E. v jeho návrhu na pripustenie vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej,

keď uviedol, že má morálny záujem na výsledku tohto konania, t.j. aby rozdielne od žaloby, tejto v tomto
konaní vyhovené nebolo.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel
a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní

plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V súlade s ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne o trovách konania
samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa ust. § 151 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení štát má podľa výsledkov konania
proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady
na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý

mu súd priznal.

Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Náhrada trov konania je procesnou povinnosťou, ktorej obsahom je záväzok na

zaplatenie sumy, ktorá sa úplne alebo sčasti zhoduje s trovami zaplatenými iným účastníkom, štátom
alebo iným subjektom občianskeho súdneho konania. Dôvodom na uloženie náhrady trov konania je
výsledok konania, zavinenie niektorých trov alebo náhoda, ktorá trovy konania spôsobila. V sporovom
konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, ktorá
znamená, že účastník konania, ktorý bol v spore úspešný, má nárok na náhradu trov konania.

V danom prípade má súd za to, že sú splnené podmienky na to, aby bolo možné rozhodnúť o trovách
štátu osobitným uznesením, vzhľadom na skutočnosť, že súd nerozhodol o náhrade trov konania v
rozsudku, ale o týchto rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( ust. § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.