Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 29, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119465951
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6119465951.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanej: Q. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P., X. N. XXX/XX, o zaplatenie 440,44 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 24.02.2021 č. k. 46Csp/73/2020-100, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu na uloženie povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi sumu 440,44 eur s príslušným úrokom z omeškania. Z vykonaného dokazovania
mal preukázané, že spoločnosť O2 Slovakia s.r.o., ako poskytovateľ a žalovaná ako účastník uzavreli
dňa 19.03.2018 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorou sa poskytovateľ zaviazal aktivovať

žalovanej program služieb „Zlatý O2 Paušál“, pričom žalovaná sa zaviazala riadne a včas platiť cenu
poskytovaných služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so
zmluvou o pripojení. Predmetom žaloby je uplatnenie nároku na zaplatenie peňažnej sumy z titulu ceny
poskytnutých služieb na základe vystavených faktúr právnym predchodcom žalobcu, ako sú v žalobe
špecifikované. Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 4563 uzavretou medzi spoločnosťou O2 Slovakia
s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 03.06.2019, došlo k postúpeniu pohľadávok

postupcu voči žalovanej. V zmysle žaloby mala byť pohľadávka žalovanej označená pod č. 87811540,
pričom takýto údaj v samotnej zmluve absentuje. Žalobca neoznačoval ako listinný dôkaz takú listinu,
z ktorej by vyplynula identifikácia pohľadávky voči žalovanej, ktorá mala byť predmetom postúpenia.
V prejednávanej veci mal za to, že žalobca súdu predložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo
dňa 03.06.2019, avšak súdu nijakým spôsobom nepreukázal aj jeho relevantné doručenie žalovanej.
Z uvedeného je zrejmé, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupcu

dlžníkovi nebolo v konaní nepochybne preukázané, t. j. žalobca nepreukázal, že by predmetné
oznámenie o postúpení pohľadávky bolo doručované do dispozície žalovanej. V takom prípade
podmienky postúpenia pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka nenastali a žalobca
nepreukázal, že je v spore aktívne vecne legitimovaný. Zároveň na základe z výsledkov vykonaného
dokazovania - preskúmaním priložených listinných dôkazov dospel k záveru o nekonzistentnosti žaloby
a jej príloh. Vo veci rozhodol v zmysle podmienok § 296 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že
zmluvu o postúpení pohľadávky spolu s prílohami v rámci upomínacieho konania predložil konajúcemu
súdu (Okresnému súdu Banská Bystrica) a na jej základe bol vydaný samotný platobný rozkaz. Týmto
preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, čo nemôže byť v tomto konaní sporné. Zrejme konajúce súdy
medzi sebou v rámci postúpenia spisového materiálu nepostúpili všetky listiny týkajúce sa súdneho

spisu. Konštatovanie súdu v bode 34 odôvodnenia o nepreukázaní a nezdôvodnení svojho nároku je
irelevantné, keďže všetky tieto skutočnosti a prílohy predložil už v upomínacom konaní Okresnémusúdu Banská Bystrica. Z uvedených dôvodov sa domnieva, že je v spore vecne legitimovaný, súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a aj k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods.

1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej rozhodnutie bolo vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorémujeodvolanieprípustné(§355ods.1CSP)beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385CSP
a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP,
ktorý podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Podľa § 177 ods. 1 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

6. Podľa § 177 ods. 2 CSP písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide o otázku
jednoduchého posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 2.000 €.

7. Záver súdu prvej inštancie, že boli naplnené podmienky pre vydanie rozhodnutia vo veci samej
spôsobom podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, nie je správny.

8. Z právnej teórie vo vzťahu k výkladu vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku
vyplýva (viď komentár Civilný sporový poriadok, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková,

Tomašovič a kol., Nakladateľstvo C. H. BECK) nevyhnutnosť nariadenia pojednávania pri rozhodovaní
vo veci samej, je vyjadrením zásady ústnosti a bezprostrednosti konania. Obe tieto zásady majú
ústnoprávne vyjadrenie. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala v
jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru,
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch.

9. Jedným z kritérií uvedených v § 177 ods. 2 písm. a) CSP je, že tvrdenia strán nie sú sporné, pričom
uvedené závisí od procesných úkonov žalovaného. Nespornosť tvrdení je skôr pojmom dôležitým pre

hodnotenie vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu. Zavedenie tohto pojmu ako kritéria
pre nenariadenie pojednávania je na hrane prípustného odchýlenia sa od zásady bezprostrednosti a
ústnosti, keďže jediným možným výkladom tohto pojmu možno dospieť k záveru, že skutkové tvrdenia
možno považovať za nie sporné v tom prípade, ak sa žalovaný v lehote stanovenej súdom podľa § 167
ods. 2 CSP k žalobe nevyjadril.

10. Vyššie uvedené však platí len v tom prípade, ak sa žalovaný v stanovenej lehote súdom k žalobe
nevyjadril, čo znamená, že k daným skutkovým tvrdeniam v žalobe a možnému právnemu posúdeniu
veci nemá žiadne námietky, v podstate s nimi súhlasí. To však ďalej znamená, že podmienky pre vydanie
rozsudku podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP môžu nastať iba vtedy, ak súd žalobe žalobcu vyhovie.

Totiž, ak sa žalovaný v súdom stanovenej lehote podľa § 167 ods. 2 CSP k žalobe žiadnym spôsobom
nevyjadrí, znamená, že skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe, na základe ktorých sa žalobca domáha
splnenia povinností podanou žalobou, nespochybňuje. V danom prípade, ak súd prvej inštancie žalobu
zamietol, došlo neprípustne k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní, keďže namiesto žalovaného,
ktorý žiadnu procesnú aktivitu v konaní nevynaložil, spochybnil opodstatnenosť a dôvodnosť podanej

žaloby, čím vytvoril stav, že tvrdenia žalobcu v žalobe vo vzťahu k postaveniu žalovaného ako procesnej
strany v konaní, sa stali sporné. K záveru o možnej neopodstatnenosti žaloby by súd mohol dospieť
iba na základe postupu podľa § 177 ods. 1 CSP, t.j., že by vo veci nariadil pojednávanie, vykonal
dokazovanie spôsobom, ako to ustanovuje zákon (Civilný sporový poriadok) a až na základe takéhoto
postupu v konaní by mohol vyniesť vo veci rozsudok.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku žalobcu
postupoval v rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keďže pre rozhodnutievo veci neboli naplnené podmienky uvedené v § 177 ods. 2 písm. a) CSP, odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)