Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516200815
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8516200815.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu: F. T., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, proti žalovanému: X. L., nar. X.X.XXXX, bytom L. M., Q. XX, právne
zastúpená: JUDr. Gábor Száraz, advokát Advokátskej kancelárie, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, v
konaní o zaplatenie 695,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňapodalanatunajšísúdprotižalovanýmv1.a2.radežalobu,ktoroužiadala,abysúdzaviazal
oboch k zaplateniu sumy vo výške 1390 eur z titulu neoprávneného obohatenia, pozostávajúcej zo

sumy 1250,40 eur za plynový kotol a príslušenstva pozostávajúceho z vložkovania komína v sume 99,60
eur a uvedenie kotla do prevádzky v sume 40 eur.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 1.12.2010 sa nasťahovala k druhovi C. L. (žalovaný v 1. rade vo veci
č.k. 5C 232/2013), ktorý bol podielovým vlastníkom 2,5-izbového bytu na ulici Y. č. XX v L. M.. Tento byt
začali spolu užívať po dobrovoľnom vysťahovaní jeho, v tej dobe manželky - žalovanej v 2. rade X. L..
V decembri 2010 bol žalovaný v 1. rade oboznámený domovým dôverníkom bytového domu na adrese

Y. XX L. M., že sa v tomto dome na základe odsúhlasenia väčšiny vlastníkov bytov bude zriaďovať
samostatné plynové kúrenie, nezávisle na každý jeden byt. Nakoľko s týmto projektom súhlasila väčšia
polovica vlastníkov v bytovom dome, bol tento projekt následne odsúhlasený a žalovaný v 1. rade bol
nútený sa celej veci podriadiť. Dňa 9.12.2010 bol žalovaný v 1. rade oboznámený s tým, že OSBD so
sídlom na I. ulici č. XX v L. M. ukončuje dodávku tepla a teplej úžitkovej vody ku dňu 31.12.2010. V tom
čase nedisponoval finančnými prostriedkami, preto navštívil spoločnosť, ktorá zriaďovala a vykonávala
montáž plynového kotla s príslušenstvom, aby sa dohodol na splátkovom kalendári. Plynový kotol

bol riadne namontovaný a spustený do prevádzky. Po určitej dobe začal vykazovať technické chyby,
pre ktoré nebolo možné riadne užívať predmetný kotol. Žalovaný v 1. rade niekoľkokrát kontaktoval
zriaďovateľa plynového kotla, kde ho oboznamoval o poruche vykurovacieho telesa. Predmetný kotol bol
obhliadnutý servisným technikom a následne boli vymenené súčiastky, ktoré zabezpečili ďalší plynulý
chod spomínaného kotla. Záznamy o opravách neboli vedené v záručnom liste, nakoľko ich technik
ubezpečoval, že sú to drobné závady. Tento cyklus porúch sa opakoval každý druhý týždeň, preto sa
žalovaný v 1. rade domáhal telefonickým kontaktom na zriaďovateľa kúrenia, aby došlo k ďalšej oprave

plynového kotla. Keďže dodaný výrobok neustále vykazoval vady, žalovaný v 1. rade sa rozhodol, že
kým plynový kotol nebude plne funkčný nebude uhrádzať zriaďovateľovi dohodnuté splátky. Domácnosť
ďalej žalobkyňa užívala spolu s druhom tak, že kúrili halogénovým vykurovacím telesom a vodu ohrievali
na plynovom sporáku. Postupom času, v roku 2011 začala preto žalobkyňa zakupovať veci potrebnépre fungovanie bývania a taktiež sa rozhodla, že zakúpi aj nový plynový kotol, ktorý dala 8.11.2011
namontovať. Spolužitie so žalovaným v 1. rade bolo ale neúnosné, a preto sa na čas vrátila k rodine,
do miesta bývalého bydliska v A.. V máji 2012 sa vrátila späť do L. M., kde si našla podnájom. Svoje

osobnéveci,ktorézakúpilavčase,keďsožalovanýmv1.radezdieľalaspoločnúdomácnosťsipostupne
odvážala do nového nájmu. Žalovaný v 1. rade voči tomu nenamietal. Ústne vyzvala žalovaného v 1.
rade a aj žalovanú v 2. rade, že si chce zobrať späť aj plynový kotol, ktorý do domácnosti zakúpila.
Žalovaná v 2. rade na jej výzvu nereagovala, iba podotkla, že kotol je spoločný majetok z manželstva
so žalovaným v 1. rade. Žalovaný v 1. rade napokon prisľúbil, že jej sprístupní bytové priestory na ulici

Y. v L. M., a že jej umožní demontovať plynový kotol, avšak to sa nestalo. Napokon sa dozvedela v
máji 2013 od susedov, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade predmetný byt na ulici Y. XX v L. M.
ponúkli na odpredaj. Kontaktovala preto žalovaného v 1. rade, ktorý ju ubezpečoval, že všetko bude v
poriadku, len má vydržať. 23.7.2013 bol predmetný byt odpredaný do osobného vlastníctva tretej osobe
aj s jej plynovým kotlom, o čom nebola upovedomená. Dňa 9.9.2013 preto písomne vyzvala k úhrade
žalovaného v 1. rade a aj žalovanú v 2. rade na zaplatenie plynového kotla aj s príslušenstvom s tým,

že sa neoprávnene obohatili na cudzej veci. Na jej výzvu reagovala iba žalovaná v 2. rade s vyjadrením,
že si nie je vedomá, žeby sa v byte nachádzalo nejaké samostatné kúrenie, teda plynový kotol.

3. Žalobkyňa predložila do spisu faktúru č. 201119 vyhotovenú dňa 8.11.2011, vystavenú dodávateľom
INŠTALA NOVÁ, spol. s r.o., Továrenská 7, Stará Ľubovňa pre žalobkyňu na sumu 1250,40 eur, ďalej

súpis prác (č.l. 6), faktúru za vložkovanie komína (č.l. 7), faktúru za uvedenie kotla do prevádzky splatnú
17.10.2011 (č.l. 8) a príjmový pokladničný doklad k nej (č.l. 9), ďalej oznámenie OSBD o ukončení
dodávky tepla a TÚV z 9.12.2010 (čl. 10), kúpnu zmluvu uzavretú medzi C. L. a X. L. ako predávajúcimi
a Y.. R. I. ako kupujúcim zo dňa 23.7.2013.

4. Na základe predložených listinných dôkazov súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k.
5C/232/2013-38 zo dňa 27. februára 2014 tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1390 eur v lehote do 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu a súdny poplatok vo výške 83 eur za návrh na vydanie platobného rozkazu.

5. Proti tomuto platobnému rozkazu obaja žalovaní podali odpor.

6. Žalovaná v 2. rade uviedla, že v roku 2010 bol namontovaný do bytu č. XX vchod č. XX, X podlažie
bytovej jednotky, súpisné č. XXXX na ul. Y. XX v L. M. kotol. Uvedený kotol sa podľa tvrdenia žalobkyne
pokazil, tento demontoval žalovaný v 1. rade a predal. Následne žalobkyňa mala zakúpiť nový kotol,

ktorý mal spolu s montážou predstavovať sumu 1390 eur. Žalovaná v 2. rade uvedený byt neužívala od
mesiaca november 2010, nedala súhlas na užívanie bytu žalobkyni, preto je toho názoru, že žalobkyňa
užívala predmetný byt bez súhlasu vlastníka - žalovanej v 2. rade. Žalovaná v 2. rade sa rozviedla so
žalovaným v 1. rade a od mesiaca november 2010 byt neužívala. To, že je v byte nový kotol nevedela a
ani ho nevidela, pričom prvý krát sa o tejto skutočnosti dozvedela od žalobkyne až keď od nej obdŕžala

výzvu na úhradu sumy 1390 eur dňa 9.9.2013. Je toho názoru, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu
nedôvodný, a preto ho neuznáva čo do právneho dôvodu a výšky. Taktiež žalobkyňa nepreukázala
žiaden naliehavý právny záujem a nepreukázala ani výšku svojho nároku spolu s úhradou.

7. Žalovaný v 1. rade uviedol, že nakoľko je so žalovanou v 2. rade rozvedený odmieta sa podieľať

spoločne a nerozdielne na úhrade sumy v tejto veci. Pri majetkovom vysporiadaní so žalovanou v
2. rade vždy zdôrazňoval, že predmetný kotol nemožno odpredať ako súčasť bytu. Vedel, že bez
samostatného kúrenia nebude možné byt odpredať a ani by nedošlo k vysporiadaniu podielového
spoluvlastníctva, pretože byt bez samostatného kúrenia by mal mnohonásobne nižšiu hodnotu. K
vysporiadaniu podielového vlastníctva bytu, kde sa kotol nachádza došlo a byt sa odpredal aj s kotlom.

O predaji bytu žalobkyňu neinformoval. On osobne poslal žalobkyni polovicu zo sumy 1390 eur, čo
dokladoval kópiami poštových poukážok.

8. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 1.2.2015 oznámila súdu, že na podanej žalobe netrvá a to
voči žalovanému v 1. rade, nakoľko pohľadávku voči nej uhradil tak, že jej uhradil polovicu dlžnej sumy

vo výške 695 eur.9. Vzhľadom na uvedené súd uznesením č.k. 5C/232/2013-172 zo dňa 1.2.2016 zastavil konanie v časti
695 eur a v prevyšujúcej časti vec vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 16.2.2016. Vec vo vylúčenej časti bola zapísaná pod č.k. 5C/26/2016.

10. Žalobkyňa podaním zo dňa 6.6.2017 vzala žalobu voči žalovanému v 1. rade späť, a preto súd
následne uznesením č.k. 5C/26/2016-37 zo dňa 13.6.2017 zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade
a zároveň mu nepriznal náhradu trov konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.8.2017.

11. Keďže od 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), súd žalobkyni
doručil nové poučenia o procesných právach a povinnostiach.

12.Súdvovecinariadilpojednávanie,naktorésanedostavilažalobkyňa,uktorejbolopredvolanieriadne
a včas vykázané dňom 27.12.2017, neúčasť na pojednávaní nebola žiadnym spôsobom ospravedlnená,
a preto súd vo veci pojednával v jej neprítomnosti v zmysle ust. § 180 CSP.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, jej právneho zástupcu, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi doloženými do spisu ako aj celým spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav.

14. Na pojednávaní právny zástupca žalovanej poukázal na písomné stanovisko zo dňa 16.3.2018 a

opakovane uviedol, že nárok žalobkyne považuje za nedôvodný čo do výšky aj do právneho dôvodu a
poukázal na vznesenú námietku premlčania nároku.

15. Žalovaná poukázala na tú skutočnosť, že z predmetného bytu sa odsťahovala v roku 2010. Tento
byt s bývalým manželom odpredali v roku 2013 ako podieloví spoluvlastníci v podiele každý po 1-

ici. Nemala vedomosť o tom, že sa v predmetnom byte niečo menilo a teda konkrétne, že žalobkyňa
zakupovala nejaký kotol do predmetného bytu, ktorého nebola vlastníčkou. Je toho názoru, že tento byt
užívala bezdôvodne, teda ona nemala žiadne informácie o týchto skutočnostiach a o tvrdeniach, ktoré
sa uvádzajú v žalobe, čiže má zato, že táto žaloba je bezdôvodná.

Skutkový stav :

16. Žalobkyňa žila spolu so svojim druhom, a to pôvodne žalovaným v 2. rade C. L. v byte, ktorý
bol v podielovom spoluvlastníctve jeho a tiež jeho manželky X. L.. Podľa tvrdenia žalobkyne, z dôvodu
nefunkčnosti starého plynového kotla a jeho následnej demontáže, sa ona rozhodla, že zakúpi nový

plynový kotol, ktorý dala namontovať do uvedeného bytu dňa 8.11.2011. Dátum montáže dokladuje
žalobkyňou predložená faktúra na meno žalobkyne na sumu 1250 eur s dátumom dodania 8.11.2011,
doklad o montáži plynového kotla s dátumom 8.11.2011 a doklad o realizácii vložkovania komína v
bytovke s dátumom dodania 13.12.2010.
Jej spolužitie s C. L. sa v dôsledku nezhôd a hádok stalo neúnosné, a preto sa od neho odsťahovala.

Postupne si od neho vzala aj svoje veci okrem uvedeného plynového kotla, ktorý jej neumožnili
demontovať a zobrať si ho. Následne sa dozvedela, že žalovaní predmetný byt predali aj s jej plynovým
kotlom.
Dňa 9.9.2013 oboch vyzvala, aby jej zaplatili žalovanú sumu z dôvodu neoprávneného obohatenia sa.

17. Súd sa v prvom rade musel vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania.

Právny stav:

18. V súdenej právnej veci sa žalobkyňa voči žalovanej domáha vydania plnenia z bezdôvodného

obohatenia, spočívajúceho v investíciách, ktoré vynaložila zo svojich finančných prostriedkov na
zakúpenie a montáž plynového kotla do bytu, ktorý bol v spoluvlastníctve oboch žalovaných, ktorou sa
predmetná nehnuteľnosť zhodnotila.

19. Vykonané dokazovanie nepreukázalo ani súhlas žalovanej, ako spoluvlastníčky nehnuteľnosti,

na uvedené práce vykonané žalobkyňou. Žalobkyňa teda vložením finančných prostriedkov do
nehnuteľnosti žalovanej, t.j. do cudzieho majetku, túto zhodnotila. Zhodnotením nehnuteľnosti vzniklo
na strane žalovanej, ako spoluvlastníčky nehnuteľnosti, bezdôvodné obohatenie, a to v rozsahuzhodnotenia nehnuteľnosti. Uvedené bezdôvodné obohatenie vzniklo plnením žalobkyne, na ktoré však
neexistoval právny dôvod.

20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

22. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

24. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

28. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

29. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

30. Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať
aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

31. Podľa § 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má
právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

32.Podľa§459Občianskehozákonníkaakjepredmetbezdôvodnéhoobohateniapovinnývydaťten,kto
nebol dobromyseľný, môže súd rozhodnúť, že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodného
obohatenia nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku výkonu rozhodnutia
nepodliehajú. Dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené, nesmie

dlžník s takými vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať.

33. Pre začiatok plynutia dvojročnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený skutočne
dozvie, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie
získal. Zakúpenie plynového kotla a práce, ktoré boli vykonané montážou plynového kotla v byte

v spoluvlastníctve žalovanej, boli jednoznačne vykonané dňa 8.11.2011 tak, ako to vyplýva aj z
predložených listinných dôkazov - faktúr.
Žalobkyňa zhodnotila nehnuteľnosť žalovanej bezpochyby bez právneho dôvodu, z vlastného
rozhodnutia. V danom prípade platí dvojročná subjektívna premlčacia doba počítaná od obdobia, keďžalobkyňa do cudzej nehnuteľnosti investovala t.j. dňa 8.11.2011. Vtedy vzniklo žalovanej bezdôvodné
obohatenie plnením bez právneho dôvodu, a to v rozsahu, v ktorom sa nehnuteľnosť investíciami oproti
predchádzajúcemu stavu zhodnotila. Potom premlčacia doba uplynula najneskoršie 8.11.2013, žaloba

na súd bola však podaný až dňa 13.11.2013.

34.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,ževpredmetnejnehnuteľnosti-byte-žilažalobkyňasdruhom
C. t.j. vtedy manželom žalovanej X. L.. Žalovaný pôvodne v 1. rade C. L. uznal svoju pohľadávku
voči žalobkyni a uhradil jej polovicu žalovanej sumy vo výške 695 eur, s poukazom na to, že byt

bol v podielovom spoluvlastníctve. Po jeho predaji každý z vlastníkov (manželov) dostal polovicu
kupno-predajnej ceny. Vzhľadom na späťvzatie žaloby voči nemu súd konanie voči tomuto žalovanému
uznesením zastavil.

35. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorého
dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu získané. Prospech

z plnenia bez právneho dôvodu vzniká prijatím plnenia, ku ktorému právny dôvod plnenia od začiatku
chýbal (právnym dôvodom na plnenie môže byť napr. zmluva, povinnosť stanovená zákonom apod.).
Ide teda o plnenia v prípadoch, kedy právny dôvod v okamihu plnenia vôbec neexistoval.

36. Plnením bez právneho dôvodu môžu byť aj investície vynaložené na cudziu vec, ak nejestvoval

právny dôvod (zmluva s vlastníkom) na to, aby do veci investoval prostriedky niekto iný, než vlastník
veci. Vlastníkovi nehnuteľnosti v takom prípade vzniká prospech v rozsahu, v akom sa nehnuteľnosť
vykonanou investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila (t.j. nie v rozsahu vynaložených
investícií), a to v okamihu, kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu
hodnoty veci. Okolnosť, kedy osoba, ktorá investíciu vykonala, túto nehnuteľnosť potom vypratala

(odsťahovala sa), je právne irelevantná.

37. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k právnemu záveru, že právo žalobkyne vydanie
plneniazbezdôvodnéhoobohatenia,získanéhoplnenímbezprávnehodôvodu,sapremlčalo.Žalobkyňa
si bola od počiatku financovania horeuvedených prác vedomá toho, že investície vynakladá na cudzí

majetok, nie na svoj. Dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia tak žalobkyni uplynula 8.11.2013 a keďže svoje právo uplatnila na súde
až žalobou podanou dňa 13.11. 2013, jej právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
(vzniknutého plnením bez právneho dôvodu) sa premlčalo. Nakoľko sa žalovaná v konaní premlčania
žalobkyňou uplatneného práva dovolala, súd musel na vznesenú námietku premlčania prihliadať a

premlčané právo žalobkyni nemohol priznať, v súlade s ust. § 100 ods. 1 Obč.zák. Pre začiatok
plynutia premlčacej doby je irelevantné, kedy sa žalobkyňa z predmetnej zhodnotenej nehnuteľnosti
odsťahovala a kedy žalovaných vyzvala na vrátenie kotla. Pre začiatok plynutia premlčacej doby je
rozhodujúce, 1/ kedy sa oprávnený (t.j. žalobkyňa) dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
(žalobkyňa mala túto vedomosť od začiatku financovania prác a kúpy kotla, pretože jej bolo známe, že

investuje do cudzieho vlastníctva) a 2/ kto sa na jej úkor obohatil (žalobkyňa od počiatku vedela, že
investuje do majetku žalovanej).

38. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd vo veci rozhodol tak, ako
to vyplýva z výrokovej časti rozsudku a vzhľadom na premlčanie nároku sa už nezaoberal jeho výškou.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

41. O nároku na náhradu trov konania žalovanej súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal plnú náhradu trov konania voči
žalobkyni ako neúspešnej strane. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci, a

to samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia

nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.