Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 23, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/126/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709203336
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8709203336.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcov: 1/ L.. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX F. O. X., R. XXXX/X, 2/ I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., X. XXX proti žalovaným: 1/ R.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P., K. XXXX/X, 2/ X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ČR, XXX XX B.
P., M. XXX, 3/ Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom ČR, XXX XX F., F. XX, 4/ B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
ČR, XXX XX I. V., P. XX, 5/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom ČR, XXX XX I. M., M. XXX, 6/ U. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. U., G. XXX/X, 7/ U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P., I. XXX/
XX, zastúpená splnomocnený zástupcom U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P., F. XX, 8/ U. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P., L. M. XXXX/XX, 9/ R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. V., X. XXX/
XX, 10/ Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T., Y. XX, 11/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F.
V., M. XXX/XX, 12/ I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H., H. XXX/XX, 13/ R. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX P., F. XXXX/XX, 14/ L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. V., B. XXX/XX, 15/ U.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P., F. XXXX/XX, 16/ U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P.,
G. XXXX/XX, 18/ U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z., B. XXXX/XX, 19/ T. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX P., X. XXX/XX, 20/ W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. pri P., M. XXX, 21/ L. D.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M., T. 2, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej v 7. rade
proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp.zn. 19C/44/2009-539 zo dňa 03.10.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Náhrada trov konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„ I. Súd určuje, že žalobcovia L.. P. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX a I. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX,
sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území F. V., zapísaných na LV XX C-KN

parc. č. XXX/X o výmere 48 m2 - zastavaná plocha - dvor, LV XX C-KN parc. č. XXX/X o výmere 1
005 m2 - záhrada, C-KN parc. č. XXX/X o výmere 47 m2 zastavaná plocha - dvor, C-KN parc. č. XXX/
X o výmere 405 m2 - zastavaná plocha - dvor, C-KN parc. č. XXX/X o výmere 93 m2 - zastavaná
plocha - hospodárska budova, LV XXX C-KN parc. č. XXX o výmere 52 m2 - zastavaná plocha - rodinný
dom, každý v jednej 1 - ici, tak ako boli zamerané, geometrickým plánom číslo 19C/44/2009-201 zo dňa
10.3.2015, geodetom C.. G. Z., ktorý tvorí súčasť rozsudku.
II. Náhradu trov konania súd stranám nepriznáva.“

Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie okrem iného odôvodnil tým, že žalobcovia žalobou zo dňa
04.04.2009, ktorá bola doručená súdu 07.04.2009 upresnenou podaním zo dňa 31.03.2017, ktoré bolo
doručené súdu dňa 06.04.2017 domáhali sa voči žalovaným určenia, že sú podielovými spoluvlastníkminehnuteľností v kat. území F. V., zapísaných na LV č. XX C-KN parcela č. XXXX o výmere 48 m2 -
zastavaná plocha - dvor, LV č. XX C-KN parcela č. XXX/X o výmere 1 005 m2 - záhrada, C-KN parcela č.
XXX/X o výmere 47 m2 - zastavaná plocha - dvor, C-KN parcela č. XXX/X o výmere 405 m2 - zastavaná

plocha - dvor, C-KN parcela č. XXX/X o výmere 93 m2 - zastavaná plocha - hospodárska budova, LV
č. XXX C-KN parcela č. XXX o výmere 52 m2 - zastavaná plocha - rodinný dom každý v 1, tak ako boli
zamerané geometrickým plánom č. 19C/44/2009 - 201 zo dňa 10.3.2015 geodetom C.. G. Z..
Žalobu zdôvodnili tým, že na parcele č. XXX zapísanej na LV č. XXXX, ktorý je súčasťou parciel
vyznačených v geometrickom pláne je postavený rodinný dom so súpisným číslom XXX, ktorý je v

súčasnosti vo vlastníctve žalobcov. Tento rodinný dom rodičia žalobcov začali stavať v roku 1949-1950.
Ako dôkaz svojho tvrdenia predložili vyjadrenie bývalého KNV v Košiciach, evidenčný list pre stavebné
investície a výmer Okresnej poisťovne v Kežmarku.
Za takejto situácie, teda od roku 1949 až do roku 1950 ich právni predchodcovia, teda rodičia, užívali
pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania na základe kúpnych zmlúv, potvrdení a neformálnych
dohôd tak ako sú vyznačené v geometrickom pláne v celosti. Jedinou výnimkou dohodnutou so

spoluvlastníčkou U. P., ktorá mala na záhrade zasadených niekoľko riadkov zemiakov spolu s nimi asi do
roku 1962. Od tohto času okrem ich rodičov a ich samých nikto ďalší nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
sporu neužíval ani sčasti.
Žalobcovia sú potom toho názoru, že od roku 1949-1950 užívali, teda mali v držbe pozemky, ktoré sú
vyznačené v geometrickom pláne, a ktoré sú predmetom sporu v celosti a došlo teda za takejto situácie

k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním.
Na tomto pojednávaní dňa 03.10.2018 žalobcovia zotrvali na podanej žalobe. Žalovaná R. Y. uviedla,
že žaloba jej bola doručená, nemá voči nej žiadne námietky, považuje ju za objektívnu a pravdivú, so
žalobou sa stotožňuje. Ďalej uviedla, že podľa jej vedomostí so žalobou a tvrdeniami v nej uvedenými
súhlasí aj L. P. - žalovaný 14/, X. P. - žalovaná 2/, Z. M. - žalovaná 3/, B. L. - žalovaná 4/, L. M. - žalovaná

5/, podľa jej vedomostí aj títo žalovaní žalobu nenamietajú. Žalovaná 9/ R. I. uviedla, že stotožňuje
sa v celom rozsahu s tým ako sa vo veci vyjadrili L. M. a R. M. a nič viac k veci nechcela uviesť.
Zástupca žalovanej 10/ L. U. uviedol, že so žalobou sa stotožňuje, avšak predpokladá, že v prípade ak
by žalobcovia chceli nehnuteľnosti odpredať, tak budú korektní k bývalým spoluvlastníkom. Žalovaný
11/ L. M. uviedol, že súhlasí s tým, čo je uvedené v žalobe, avšak chce požiadať žalobcov, že v prípade,

ak by sa rozhodli nehnuteľnosti predať, tak by žiadali finančné vyrovnanie za svoj podiel, resp. za podiel,
čo majú viacerí súrodenci. Pokiaľ sa týka jeho podielu vo výške 4 m2, aj tento v prípade odpredaja by
chcel finančne vyrovnať. Žalovaná 13/ R. M. uviedla, že stotožňuje sa so žalobu, avšak takisto požiadala
žalobcov do budúcnosti v prípade, žeby sa to pokúsili odpredať, aby sa finančne vyrovnali. Žalovaný
12/ I. M. sa vyjadril, že so žalobu súhlasí, vie čo je predmetom žaloby. Žalovaná 6/ U. V. uviedla, že

žaloba jej bola doručená a stotožňuje sa s tvrdeniami uvedenými v žalobe. Žalovaná 20/ W. N. uviedla,
že sa stotožňuje s tvrdeniami uvedenými v žalobe, žaloba jej bola doručená, nemá voči nej námietky.
Žalobcovia sa vyjadrili v tom slova zmysle, že aj v prípade, ak by v budúcnosti chceli nehnuteľnosti
odpredať, tak sa vedia so žalovanými korektne dohodnúť. Žalovaná 19/ T. L. uviedla, že stotožňuje sa
s podanou žalobou v celom rozsahu.

Žalovaný 15/ U. I., ktorý bol aj zároveň zástupcom žalovanej 7/ U. T. na pojednávaní konanom dňa
21.06.2017 uviedol, že sa vo veci kvalifikovane vyjadrí. Aj napriek tomu, že mu boli riadne doručené
predvolania, vyjadrenia, listinné dôkazy, nevyužil svoje právo a nevyjadril sa k veci a pojednávania dňa
03.10.2018 sa nezúčastnil.
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prečítaním ostatných listinných dôkazov, prečítaním vyjadrení

ostatných žalovaných a dospel k nasledujúcemu skutkovému a právnemu záveru.
Vzhľadom na vyjadrenia žalovaných nebolo v konkrétnom prípade potom sporné, že tvrdenia, ktoré
produkovali žalobcovia sú v súlade so skutočnosťou. S ich tvrdeniami sa stotožnili všetci žalovaní, okrem
žalovaného 15/, ktorý zastupoval aj žalovanú 7/.
Medzi stranami sporu, teda nebolo sporné, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia užívali parcely,

ktoré sú predmetom sporu na základe formálnych zmlúv a dohôd od roku 1949-1950, kedy došlo k
výstavbe rodinného domu, ktorého sú vlastníkmi.
Nebolo sporné medzi stranami v konaní, že žalobcovia a ich právni predchodcovia mali vec v držbe
viac ako desať rokov, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Strany v konaní
si trovy konania neuplatnili.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná v 7. rade, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odvolaní okrem iného poukázala na to, že sa vyjadrila jednoznačne k žalobe svojím vyjadrenímzo dňa 14.12.2015 a 03.05.2016 vo veci určenia vlastníckeho práva vydržaním s príslušenstvom zo
dňa 30.08.2016, v zmysle ktorého nesúhlasila so žalobou. Poukázala na to, žalobcovia nemohli byť
dobromyseľní v tom, že im uvedená držba patrí, pretože dlhodobo o uvedenú nehnuteľnosť nejavili

záujem, až do dňa kedy ich kontaktovala osobne a snažila sa s nimi dohodnúť na odkúpení jej
spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam. Následne vybudovali v roku 2011 aj oplotenie.
Navrhovatelia ju kontaktovali, aby podpísala listinu o vydržaní, keď to odmietla, podali návrh na začatie
konania (žalobu) na Okresný súd v Poprade.
Ďalej uviedla, že žalobcovia nemohli byť presvedčení, že uvedené nehnuteľnosti im patria, a

teda nemohli byť dobromyseľní, nakoľko je v súčasnej dobe z hľadiska vlastníckych vzťahov
k nehnuteľnostiam rozhodujúci stav v katastri nehnuteľností. Každý má prístup k skutočnostiam
zapísaným a deklarovaným v katastri nehnuteľností. K uvedeným nehnuteľnostiam pravidelne a
každoročne platila aj príslušnú daň z nehnuteľností.
V danom prípade žalobcovia nepredložili v konaní žiaden dôkaz, ktorým by potvrdzovali, že držba bola
dobromyseľná. Nemožno žalobu oprieť len o skutočnosť, že na sporných nehnuteľnostiach je postavený

rodinný doma a z toho titulu sú oprávnení nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. V takom prípade
sa popierajú základné ústavné zásady a to je zásada ochrany vlastníctva.
Žalobcovia sa obrátili s návrhom aj na príslušnú správu katastra a ich návrhu nebolo vyhovené ani v
riadnom, ani v odvolacom konaní.
Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia nesplnili všetky predpoklady k nadobudnutiu vlastníckeho práva,

nepredložili žiadne relevantné dôkazy ako aj vzhľadom na ochranu práv oprávnených spoluvlastníkov
sporných nehnuteľností. Navrhla odvolaciemu súdu rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia, ktorí okrem iného uviedli, že nie je pravdivé tvrdenie žalovanej,

že držbu nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania odvodzujú iba z toho, že je tam postavený rodinný
dom a že dlhodobo o tieto nehnuteľnosti nejavili záujem. Potvrdením o výstavbe rodinného domu v
konaní iba ilustrovali bližšie obdobie výstavby.
Na základe ústnych neformálnych dohôd medzi ich rodičmi a ostatnými pôvodnými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti z pozemkovej knihy ich rodičia užívali všetky parcely uvedené v geometrickom pláne s

výnimkou časti parcely uvedenej v bode 3 odôvodnenia rozsudku OS v Poprade asi do roku 1962.
V spise sú založené fotokópie kúpnych zmlúv (aj to neúplných) s ďalšími potvrdeniami ktoré ich dopĺňajú
ohľadom časti podielov v zmluvách neuvedených. Veci ohľadom nehnuteľností vybavovali ich rodičia
s pôvodnými spoluvlastníkmi, ktorí v tých časoch ešte žili. Nevedia sa vyjadriť z akých dôvodov sa
nespísali podľa týchto potvrdení príslušné zmluvy na chýbajúce podiely a nepredložili na zápis do

katastra (oni v tom období boli iba žiaci, resp. študenti).
Je pravdou, že až žalovaná ich ako žalobcov upozornila na skutočnosť, že nehnuteľnosti majú
nevysporiadané a potom po preverení skutkového stavu začali konať tak ako uviedla o tom, že aký
stav je ohľadom nehnuteľností ich rodičia neinformovali. Zjednanie nápravy cestou Správy katastra v
Poprade bolo bezvýsledné aj pre uplynutie trojročnej lehoty.

Je pravdou, že bol postavený nový plot avšak z dôvodu, že pôvodný starý plot bol s drevenými stĺpikmi
ktoréboliprehnitéasčastispadolazhrdzavenýmpletivomabolnahradenýnovýmpletivomsoželeznými
stĺpmi na pôvodných hraniciach pozemkov.
Nerušené užívanie všetkých parciel vyznačených v geometrickom pláne sú podložené písomnými
potvrdeniami a výpoveďou svedkov v konaní. Jediná výnimka bola u pôvodnej vlastníčky U. P. asi do

roku 1962, tak ako je to uvedené v odôvodnení rozsudku OS Poprad v 3 bode.
V tejto súvislosti podotkli, že za celý čas žiadny zo žalovaných a ich predkov (prípadne iných osôb)
nepodal žalobu, ani iným spôsobom sa nebránil zásahom do vlastníckeho práva. Ich záujmom je
vysporiadať predmetné nehnuteľnosti a využívať ich pre naše rodiny a nie ich odpredávať.
Navrhli odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v plnom rozsahu potvrdiť.

4. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná v 7. rade a zotrvala na dôvodoch svojho odvolania a
zopakovala odvolacie dôvody.

5. Odvolací súd preskúmala napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle

zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovanej v 7. rade je neopodstatnené.6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
posúdil vec podľa normy ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne,

avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

7. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy

hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo 14.9.2011, sp.zn. 3Cdo 204/2009).

8. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania

neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

9. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok

hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (§ 191
ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov,
popr.poznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkovkonania,aleboktorévyšlinajavoinak,zhľadiska

závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky vo veci 21Cdo 65/2000).

10. Predpokladom vydržania nehnuteľnosti je spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby a

nepretržitosť držby počas celej zákonom stanovenej doby. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku v tom,
že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno
na preukázanie neoprávnenej držby. Dobromyseľnosť je vnútorný psychický stav. Tento však nemožno
priamo dokázať. Možno o nej usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok
prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej

opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol
alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva,
patria. Tieto okolnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva, to znamená
nadobúdací titul, i keď neplatný (kúpna alebo darovacia zmluva), takže musí okrem iného preukázať
okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti

právneho dôvodu nadobudnutia veci.

11. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní
zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej
ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho

vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti,
určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku.

12. Na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku v súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd
poukazuje na to, že oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou

nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva tieto patria.
Pri oprávnenej držbe musia byť splnené nasledovné náležitosti:
1. faktické ovládanie veci alebo vykonávania práva,
2. vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi,3. dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria.
Túto skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný (bona fide) alebo
nedobromyseľný (mala fide) treba vždy hodnotiť objektívne, a nielen zo subjektívneho hľadiska,

z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci, resp. vykonávateľa práva. Základným
rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno
so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať
pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva patria. Okolnosti,
z ktorých možno usudzovať existenciu dobromyseľnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, resp.

vykonávateľ práva (nadobúdací titul, i keď neplatí, napr. kúpna alebo darovacia zmluva).

13. Žalobkyňa svojím podaním v priebehu konania zo dňa 30.08.2016 reagovala na vyjadrenie žalobcov
zo dňa 14.12.2015 a 03.05.2016, avšak v tomto podaní len vyjadrila nesúhlas k splneniu zákonných
predpokladov v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo/271/2007 k vydržaniu
s tým, že zopakovala v odvolaní tieto argumenty. Poukázala na to, že žalobcovia nepredložili žiaden

relevantný dôkaz a nemohli byť dobromyseľní, pretože o nehnuteľnosť nejavili záujem dovtedy, pokiaľ
ich nekontaktovala s tým, aby odkúpili jej podiel (č.l. 318 spisu).

14. Podľa § 153 CSP ods. 1, 2, 3, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších

úkonov súdu.
Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje súd v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch
procesného útoku a procesnej obrany. V tejto súvislosti je dôsledne uplatňovaný princíp zodpovednosti
strany za vlastnú procesnú aktivitu, resp. pasivitu a za riadne a včasné plnenie povinností súvisiacich s
vedením konania (pozri najmä komentár k § 150, 151 a 153 CSP).
Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké

tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti,
ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade)
tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti.
Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany
poprieť tvrdené skutočnosti. Inými slovami, bremeno tvrdenia je v korelácii s bremenom popretia tvrdení

protistrany (nem. Behauptungslast, Bestreitungslast). To, že Civilný sporový poriadok chápe bremeno
popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z ustanovenia § 151, ktoré
zakotvuje procesné následky (sankciu) za jej nesplnenie.
Podľa §151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie

vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán.
Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom
rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných
skutkových tvrdení (§ 186 ods. 2).

Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho a
odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie podľa
zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie
podľa neho plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela
ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a
predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu
pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť eštesprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam
pre moment viazanosti súdu.

15. Za stavu, ak odvolateľka bola v otázke dokazovania nečinná a naopak ostatní žalovaný s
výnimkou odvolateľky a žalovaného v 15. rade, ktorý odvolateľku aj zastupoval potvrdili pravdivosť
tvrdení žalobcov, odvolateľka neoznačila žiadne dôkazy, prostriedky procesného útoku do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie na súde prvej inštancie skončilo, aby spochybnila zhodné tvrdenia
žalobcov a uvedených žalovaných tak aj pre neexistenciu dôvodnej pochybnosti o pravdivosti

nesporných skutkových tvrdení, resp. neúčinnosť ich popretia možno konštatovať vecnú správnosť
napadnutého rozsudku.

16. Hlavným dôvodom úspechu žaloby je, že žalovaná v 7. rade počas celého súdneho konania, tak
ako bolo uvedené, bola nečinná, nenavrhovala žiadne dôkazy na to, aby tvrdenia žalobcov spochybnila,
ktorými by vyvrátila tvrdenia žalobcov o splnení predpokladov ich dobromyseľnosti a nerušenom

užívaní predmetu sporu. S poukazom na výpovede strán sporu pred súdom prvej inštancie, ktorý so
žalobou súhlasili a uznali predpoklady vydržania v zmysle ust. § 134 Občianskeho zákonníka a vo
svetle samotných skutočností, že nedobromyseľnosť, resp. spochybnenie dobromyseľnosti, preukázané
nebolo, je potom odvolanie neopodstatnené a rozsudok o vyhovení žalobe vecne správny.

17. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcom z ust. § 387 ods. 1, 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

18. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania má svoju oporu v ust. § 255 CSP a § 396 CSP a keďže
úspešní žalobcovia si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, tak tomu zodpovedá aj výrok o ich

náhrade s tým, že žalobcom náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).