Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Lučenec

Judgement was issued by JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/90/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6221010090
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6221010090.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD.
a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného M. F., za
zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 28. októbra 2021,
o odvolaní okresného prokurátora Veľký Krtíš, proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš
sp.zn. 3T/35/2021 zo dňa 01.07.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 3T/35/2021 zo dňa 01.07.2021 bol
obžalovaný M. F. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora Veľký
Krtíš, v zmysle ktorej sa mu kládol za vinu zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že

dňa 09.06.2020 v čase okolo 20.30 h vo N. E., na ul. C. H. č. XXX/XX v byte č. XX na treťom poschodí,
zapísaného na LV č. XXXX, vykonal na posteli v spálni bez súhlasu súlož s osobu svojej družky A. T.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - Q., K. XXXXX/XX, po tom ako mu hodila na posteľ čokoládu a z
izby odchádzala, on sedel na posteli, tak sa zodvihol a chytil ju od chrbta a otočil chytením za ruky, hodil
ju na posteľ, na ktorú dopadla chrbtom, kedy si na ňu ľahol a prichytil jej jednou rukou jej obec ruky
nad hlavou, pričom počas toho kopala nohami a hovorila mu, aby ju pustil, čo mu viackrát zopakovala,

ale on jej pritlačil nohy, kde bol v tom čase na nej obkročmo a druhou rukou jej roztrhol nohavičky,
odhrnul si slipy smerom dolu a rukou si vytiahol penis a vnikol do vnútra jej pošvy, kde robil pohyby,
avšak k výronu neprišlo, pretože poškodená A. T. zostala nehybná, čo prestalo páchateľa baviť, tak z nej
zoskočil, načo sa poškodená A. T. postavila odišla pod sprchu, pričom jej neboli spôsobené zranenia,
ktoré by si vyžiadali ošetrenie alebo práceneschopnosť,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Svoje rozhodnutie samosudca odôvodnil v podstate tým, že hoci ku skutku malo dôjsť 09.06.2020,
trestné oznámenie poškodená podala až dňa 05.12.2020, teda s odstupom času takmer šiestich
mesiacov. Ďalej v písomných dôvodoch v rozsudku samosudca konštatuje, že hoci poškodená uvádzala,
že ju obvinený v inkriminovanom čase fyzicky napádal, toto nebolo preukázané. O takýchto okolnostiach

poškodená nič neuvádzala v prejednávanej trestnej veci. Poškodená naopak uviedla, že to bol práve
jej priateľ Z. N., ktorý ju nútil, aby podala trestné oznámenie na obžalovaného, pričom taktiež uviedla,
že lekárske ošetrenie po tomto násilnom konaní nevyhľadala. Ďalej samosudca dôvodoch uvádza,
že orgánom činným v trestnom konaní poškodená nevedela poskytnúť žiadny hmotný dôkaz, ktorý
by preukazoval, že sa obžalovaný správal voči jej násilím, napríklad roztrhnuté gatky, čierne tričko
a legíny, hoci v tom čase, kedy ju mal obžalovaný znásilniť, mala na sebe oblečené červené gatky

a čierne tričko. Ďalej súd poukazuje na ďalšiu významnú skutočnosť, a to tú, že v inkriminovanom
čase boli v byte prítomné i deti, ktoré nič nepostrehli, hoci staršia dcéra poškodenej bola v tom časev byte, mala otvorené dvere a je vo veku blízkom veku dospelosti. Samosudca síce pripúšťa, že
medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo k hádkam a nedorozumeniam, kde ako príčinu týchto
hádok uvádzala poškodená požívanie alkoholických nápojov obžalovaným. Vo vzťahu k preukázanému

skutkovému stavu, samosudca napokon konštatuje, že neuveril výpovedi poškodenej, že obžalovaný ju
mal dňa 09.06.2020 znásilniť, kde výpoveď poškodenej považoval súd za ovplyvnenú terajším druhom
A. N., k čomu sa aj čiastočne priznáva, kedy uviedla, že len na nátlak priateľa sa rozhodla podať trestné
oznámenie. Taktiež samosudca naznačuje, že nemožno ani vylúčiť tú skutočnosť, že poškodená so
svojím druhom sa správali s úmyslom zmocniť sa bývania v byte, kde kalkulovali s tým, že predsa len

poškodená sa stará o deti obžalovaného a nemá kde bývať, kde predpokladali, že obžalovaný bude
odsúdený k niekoľkoročnému trestu odňatia slobody, čo im umožňuje realizovať dohodnutý scenár na
dlhšiu dobu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal blanketové odvolanie okresný prokurátor,
ktoré neskôr písomne zdôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor uvádza, že

prvostupňový súd nesprávne hodnotil vykonané dôkazy, a to najmä výpoveď poškodenej A. T., ktorá
síce podala trestné oznámenie s takmer päť mesačným odstupom od spáchania skutku, ale všetky jej
výpovede či už na hlavnom pojednávaní alebo prípravnom konaní boli totožné, nemenné a konzistentné.
Poškodená jasne opísala, že obžalovaný využil svoju fyzickú prevahu, premohol ju a násilím si
vynútil pohlavný styk, pričom poškodená svoj vážny mienený odpor nemať sex s obžalovaným F.,

prejavila dostatočne rázne a to tým, že kopala nohami, hovorila mu, aby ju pustil, čo mu i viackrát
zopakovala. Ďalej v písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor poukazuje v súvislosti s
výpoveďou poškodenej T. i na závery znalcov Z.. P. B. S.., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvie psychiatria a sexuológia a znalca Q.. Z.. M. E., S.., znalca z odboru psychológie, odvetvie
klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, ktorí vypracovali v priebehu vyšetrovania

znalecký posudok, v ktorom prijali závery, že poškodená nemá sklony k patologickému klamstvu a že
sa u poškodenej nepredpokladá, že by uvádzala vedome motivovanú snahu poškodiť obžalovanému
trestným oznámením. Naopak poukazuje tiež na znalecký posudok Z.. A. N., ktorý zhodnotil osobu
obžalovaného ako abnormne štrukturovanú osobnosť s rysmi nezdržanlivosti a impulzivity, čo sa
považuje za trvalú poruchu osobnosti, kde v tomto smere potom ako vierohodná mala byť podľa názoru

prokurátora vyhodnotená výpoveď poškodenej. S poukazom potom na tento záver, podaním odvolania
sa okresný prokurátor domáhal zrušenia rozsudku prvostupňového súdu a vrátenia veci na ďalšie
prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Veľký Krtíš.

Na verejnom zasadnutí intervenujúci prokurátor uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s písomnými

dôvodmi odvolania a navrhol vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Naproti tomu obhajca obžalovaného ako i obžalovaný na verejnom zasadnutí prehlásili, že rozsudok
považujú za spravodlivý a navrhli odvolanie okresného prokurátora zamietnuť. Obhajca obžalovaného
poukázal na znalecké posudky, ktoré sú podľa jeho názoru úplne rozdielne oproti tomu, čo uvádza

okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania.

Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd

dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia musí byť

zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Citovaným ustanovením sa prvostupňový súd dôsledne riadil, hoci svoje závery len stručne zdôvodnil.

V prvom rad Krajský súd v Banskej Bystrici konštatuje, že prvostupňový súd v priebehu dokazovania
na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré v danej veci mohli byť vykonané.V písomných dôvodoch svojho rozsudku najpodstatnejšie dôkazy prvostupňový súd zdôvodnil, kde v
konečnom dôsledku, vzhľadom na dôkaznú situáciu, kde stáli proti sebe jednak obhajoba obžalovaného
a údaje poškodenej, dospel potom k záveru, že v danom prípade neuveril poškodenej, ale práve naopak,

obhajoba obžalovaného, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania v inkriminovanom čase,
nebola žiadnymi dôkazmi spochybnená, resp. vyvrátená.

Rovnako ako prvostupňový súd i krajský súd poukazuje na skutočnosť, že v danom konkrétnom
prípade trestné oznámenie poškodenej bolo podané s odstupom času viac ako pol roka, pričom

neboli zabezpečené žiadne ďalšie vecné stopy, ktoré by preukazovali údaje poškodenej, týkajúce
sa znásilnenia. Vo vzťahu k doplneniu dokazovania ani okresný prokurátor v písomných dôvodoch
odvolania neuvádza nič relevantné, v podstate namieta iba hodnotenie vykonaných dôkazov.

V prípade hodnotenia dôkazov osobitného znaleckého dokazovania je krajský súd toho názoru, že
znalecké posudky vyhodnotil prvostupňový súd správne, pričom znalci Z.. P. B. S.. a Q.. Z.. M. E., S..

v písomných dôvodoch znaleckého posudku, okrem údajov uvedených prokurátorom v odvolaní ďalej
tiež konštatujú v prípade poškodenej osobnostnú nezrelosť, s absentujúcou preferenciou racionálnych
a emočných mechanizmov, pri zvládaní záťaže v zložitých situáciách s tým, že v prípade poškodenej
existuje i zvýšená miera ovplyvniteľnosti inými osobami, ktorá vyplýva z črty sociálnej závislosti a
sociálnej naivity. Takto podľa názoru znalcov nahrádzajú motivačný základ pre podanie trestného

oznámenia ako náhradného riešenia konfliktnej a dlhodobo neúnosnej situácie. Krajský súd pritom
osobitne akcentuje výpoveď poškodenej z hlavného pojednávania na č.l. 203 (prvá a druhá strana),
ktorej výpovede sa zúčastnila aj psychologička S.. E., pričom po výpovedi poškodenej psychologička
uviedla, že poškodená v čase činu nevyhodnotila tento čin ako natoľko závažný, keď vyhodila nohavičky
a chcela na to zabudnúť. Psychologička tiež vyslovila dojem, že na znásilnenie to preklasifikoval jej

priateľ a poškodená prijala túto ponuku, že možno to bola pre ňu nepríjemná interakcia, teda, že sa
hádavali a bíjavali, ale vlastne nemala v pláne alebo nemala pocit, že by potrebovala akútnu pomoc.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

V danom konkrétnom prípade, s poukazom na úplnú absenciu akýchkoľvek podporujúcich dôkazov,
ktoré by podporili pravdivosť a vierohodnosť výpovede poškodenej, kde naviac i pravdivosť výpovede
poškodenej na hlavnom pojednávaní bola spochybnená stanoviskom prítomnej psychologičky a ďalej
tiež oneskoreným podaním trestného oznámenia, ale aj ďalšími dôkazmi, ako sú znalecké posudky vo
vzťahu k pravdivosti a vierohodnosti, krajský súd konštatuje, že v danom konkrétnom prípade postupoval

prvostupňový súd správne, keď aplikoval zásadu in dubio pro reo, t.j. rozhodol v pochybnostiach v
prospech obžalovaného. S poukazom potom na tento záver oslobodenie obžalovaného prvostupňovým
súdom spod obžaloby bolo potom správne a zodpovedajúci výsledkom dokazovania.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Z hore uvedených dôvodov preto odvolanie okresného prokurátora považoval súd za nedôvodné, a toto
v zmysle ust. § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.