Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 18, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/223/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114220283
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3114220283.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu JOKO TN spol. s r.o. so

sídlom 913 04 Chocholná-Velčice, Velčice 532, IČO: 47 121 190, práv. zast. JUDr. Jánom Legerským,
advokátom so sídlom Trenčín, Námestie sv. Anny 25 proti žalovanému H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX/XX, F., práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o. so sídlom Štefánikova 7, Nitra,
IČO: 36 868 876, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o zaplatenie sumy 30.240 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo
sumy 30.240 Eur od 16.4.2014 do zaplatenia z a m i e t a.

II. Žalovanýmáprotižalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%stým,žeovýškenáhrady
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca KS Comp s.r.o., IČO: 36 299 324 sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia
náhrady škody v sume 12.988,55 Eur a v sume 30.240 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5%
ročne od 1.4.2013 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že na jar 2012 bola na pozemku, ktorým disponuje
žalobca na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.3.2012 zasadená poľnohospodárska kultúra neznámou
osobou. Predmetný pozemok žalobca prenajal spoločnosti HC WOOD s.r.o. za účelom vykonávania
podnikateľskej činnosti. Uvedená obchodná spoločnosť po zistení, že pozemok nie je možné riadne

a v plnej miere užívať z dôvodu, že bol pooraný a zasiaty poľnohospodárkou plodinou neznámou
osobou, odstúpila od nájomnej zmluvy, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške 12.988,55 Eur vyčíslená
znaleckým posudkom. Keď 11.9.2012 žalobca videl, že na predmetnom pozemku traktor vykonáva
žatvu, privolal políciu, nahlásil čin neoprávneného užívania cudzej veci, a policajná hliadka zistila
totožnosť šoféra traktora, ktorým bol žalovaný. Žalovaný sa na výsluchoch na polícii priznal, že nemal
povolenie predmetný pozemok užívať. Dňa 27.3.2013 žalovaný neoprávnene a bez súhlasu žalobcu
opätovne vstúpil na predmetný pozemok, pooral ho, zasadil poľnohospodársku plodinu, a to napriek

tomu, že si bol vedomý svojho protiprávneho konania. Dňa 1.3.2013 uzavrel žalobca so spoločnosťou
ASIAN UTILITI SOLUTIONS GmbH nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom daného pozemku
na dva roky. V dôsledku konania žalovaného táto obchodná spoločnosť od nájomnej zmluvy odstúpila a
žalobcovi vznikla škoda vo výške 30.240 Eur. Skutok bol potvrdený v trestnom konaní, ktoré prebieha.
V podaní zo dňa 15.1.2015 žalobca doplnil, že pozemok je v katastri nehnuteľností zapísaný na LV
č. XXXX k.ú. Q. ako parc. č. 342/7 záhrady o výmere 1890 m2 a škoda predstavuje ušlý zisk zo
zrušených nájomných zmlúv. V podaní zo dňa 8.10.2018 žalobca upresnil, že sa proti žalovanému

domáha zaplatenia celkovej náhrady škody vo výške 43.228,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5,25% ročne od 16.4.2014 do zaplatenia. Ušlý zisk bol stanovený v znaleckom posudku znalca z odboru
ekonómia a manažment Ing. D. G. č. 3/2013 zo dňa 9.8.2013 na sumu 12.988,55 Eur a v posudku tohto
istého znalca č. 21/2017 na sumu 30.240 Eur. Úrok z omeškania uplatnil od 16.4.2014, pretože od tohtodňa je žalovaný v omeškaní so zaplatením náhrady škody, keďže predchádzajúceho dňa 15.4.2014
uplatnil štatutárny zástupca žalobcu tento nárok na náhradu škody v trestnom konaní vedenom na
Obvodnom oddelení PZ Trenčín pod ČVS: ORP-1314/TN-TN-2012, ako vyplýva z dodatku zápisnice o

výsluchu svedka zo dňa 15.4.2014.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Nárok žalobcu popieral v celom rozsahu, pretože
žalobca nijako nepreukázal naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, t.j.
nepreukázal prítomnosť žalovaného na pozemku, protiprávne konanie žalovaného, príčinnú súvislosť

spočívajúcu v konaní žalovaného a vznikom škody. Sám žalobca vo výpovedi dňa 17.12.2013 uviedol,
že žalovaný predmetný pozemok nijakým spôsobom nepoškodil. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu,
sp.zn.4Cdo319/2008zodňa28.apríla2010priušlomziskunestačíibapravdepodobnosťrozmnoženia
majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania
škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku
ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Žalovaný vzniesol námietku premlčania ohľadom

všetkých možných nárokov žalobcu voči žalovanému. Vzniesol aj námietku nedostatku aktívnej
legitimácie na strane žalobcu, pretože má za to, že tvrdené právo na strane žalobcu neexistuje. K
predloženémuplnomocenstvuzodňa15.11.2011,ktorýmbolžalobcasplnomocnenýnajednanievmene
pani M. vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa parcely č. 342/27, k. ú. Q. v F. žalovaný uviedol, že
z neho nevyplýva riadna špecifikácia úkonov, na ktoré bol žalobca splnomocnený a rovnako z neho

nevyplýva riadna špecifikácia nehnuteľnosti, ktorej sa tieto úkony týkajú. V ustanovení § 2 nájomnej
zmluvy uzavretej medzi žalobcom a pani M. je uvedené, že prenajímateľ prenajíma nájomcovi pozemok
za účelom výkonu jeho podnikateľskej činnosti, avšak podľa výpisu z Obchodného registra predmetom
činnosti žalobcu nebol nikdy prenájom nehnuteľností. K nájomnej zmluve uzavretej medzi žalobcom
a ASIAN UTILITI SOLUTIONS žalovaný uviedol, že z dôvodu výpovede tejto nájomnej zmluvy nie je

možné dospieť k záveru, že dôvodom výpovede je konanie žalovaného, resp. to, že žalovaný svojím
konaním žalobcovi spôsobil akúkoľvek škodu. Žalobca nikdy nepreukázal, že spoločnosť ASIAN UTILITI
SOLUTIONS skutočne existuje, a že nájomná zmluva reálne vznikla. Na internete nie sú dostupné
žiadne záznamy potvrdzujúce existenciu tejto spoločnosti. V zmysle informácie dohľadanej na internete
na adrese „Office Suite 19-9-6, UOA Center, 19 Jalan Pinang, Kuala Lumpur 50450, Malaysia" sídli iná

spoločnosť GBP INTERNATIONAL SND BHD. Pečiatka pripojená k podpisu nájomcu ASIAN UTILITI
SOLUTIONS sa nezhoduje s názvom spoločnosti uvedenej na pečiatke „ASIAN UTILITY SOLUTIONS
SDN BHD", s údajmi uvedenými na nájomnej zmluve sa nezhoduje ani identifikačné číslo uvedené
na odtlačku pečiatky „Co. Reg. No.: 618962-U". S poukazom na tieto skutočnosti a aj vzhľadom na
neprimeranúvýškunájomnéhoexistujúdôvodnéazávažnépochybnostiopravostipredloženejnájomnej

zmluvy. Žalovaný v podaní zo dňa 28.5.2019 poukázal na to, že medzi vlastníčkou predmetného
pozemku pani K. M. Poľnohospodárskym družstvom Zámostie Trenčín bola uzavretá Zmluva č. 6/1998
o prenájme poľnohospodárskej pôdy s tým, že nájomný vzťah k parc. č. 342/27 k.ú. Q. bol touto zmluvou
založený dňa 1.10.1997 a bolo ho možné v zmysle čl. 3 uvedenej zmluvy vypovedať k 1. októbru
bežného roku s 2 ročnou výpovednou lehotou. Poukázal aj na písomnosť s názvom „Zrušenie NZ

č. 6/1998" zo dňa 28.06.2012, v zmysle ktorej bolo medzi pani M. a Poľnohospodárskym družstvom
Zámostie dojednané, že Zmluva č. 6/1998 o prenájme poľnohospodárskej pôdy bude zrušená ku dňu
31.12.2012 a na potvrdenie Poľnohospodárskeho družstva Zámostie zo dňa 27.05.2019 o tom, že ku
dňu 31.12.2012 užívalo parcely uvedené v nájomnej zmluve č. 6/1998 uzatvorenej s pani M. Žalovaný
je toho názoru, že uzavretie nájomnej zmluvy v situácii, keď parcela bola už predtým prenajatá cudzej

osobe predstavuje právnu prekážku existujúcu v čase urobenia tohto právneho úkonu a teda sa jedná
o počiatočnú právnu nemožnosť plnenia. Počiatočná nemožnosť plnenia má za následok neplatnosť
právnehoúkonupodľaustanovenia§37ods.2Občianskehozákonníka.Natomtozákladespochybňoval
žalovaný platnosť nájomných zmlúv uzavretých medzi žalobcom a spoločnosťou HS WOOD, a ASIAN
UTILITISOLUTIONS,nakoľkojepreukázané,ževčaseichuzavretiaexistovalaskoršianájomnázmluva

medzi pani M. a Poľnohospodárskym družstvom Zámostie.

3.VpriebehukonaniapôvodnýžalobcaKSComps.r.o.,IČO:36299324predmetnúpohľadávkupostúpil
JOKO TN spol. s r.o. so sídlom 913 04 Chocholná-Velčice, Velčice 532, IČO: 47 121 190 na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.2.2016, a preto súd uznesením č.k. 20C 223/2014-173 zo

dňa 26.3.2019 pripustil, aby pôvodný žalobca z konania vystúpil, a postupník, aby do konania vstúpil
ako žalobca.4.Žalobcanapojednávanídňa20.9.2019vzalžalobuspäťvčastiozaplateniesumy12.988,55Eurspolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z tejto sumy od 16.4.2014 do zaplatenia. Žalobca trval na
žalobe v rozsahu o zaplatenie sumy 30.240,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z

tejto sumy od 16.4.2014 do zaplatenia. Jedná sa o zisk, ktorý by žalobca podľa jeho tvrdenia dosiahol
z prenájmu pozemku za obdobie od 1.4.2013 do 1.4.2015 na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa
1.3.2013 medzi spol. KS Comp spol. s r.o. a spoločnosťou ASIAN UTILITI SOLUTIONS, ak by nedošlo
k výpovedi tejto nájomnej zmluvy zo strany ASIAN UTILITI SOLUTIONS z dôvodu, že pozemok sa stal
nespôsobilým na dohodnutý účel nájmu.

5. Súd po vykonaní dokazovania oboznámením znaleckého posudku znalca Ing. Petra Mišáka č.
3/2013 zo dňa 9.8.2013, zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 11.9.2012, nájomnej zmluvy zo dňa
1.3.2013, výpovede z nájomnej zmluvy zo dňa 24.4.2013, doplnenia podania zo dňa 15.1.2015, zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 15.2.2016, žiadosti o pokračovanie v konaní zo dňa 7.2.2018, doplnenia
žaloby zo dňa 8.10.2018, zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 17.12.2013, oznámenia súhlasu so

vstupom do konania zo dňa 8.10.2018, vyjadrenia žalovaného zo dňa 12.12.2018, výpisu z obchodného
registra ohľadom pôvodného žalobcu, výkazu ziskov a strát za rok 2013 ohľadom HS WOOD s.r.o.,
výňatkov z internetu, podania žalovaného zo dňa 28.5.2019, potvrdenia Poľnohospodárskeho družstva
Zámostie Trenčín zo dňa 27.5.2019, snímky obrazovky z katastrálnej mapy, zmluvy o prenájme
poľnohospodárskej pôdy č. 6/1998 zo dňa 9.2.1998, listu Poľnohospodárskeho družstva Zámostie

Trenčín zo dňa 28.7.2012, podania žalobcu zo dňa 31.5.2019, osvedčenia o založení súkromnej
obchodnej spoločnosti zo dňa 14.1.2014, všeobecne záväzného nariadenia Mesta Trenčín č. 12/2011
o určovaní cien za prenájom nehnuteľností vo vlastníctve Mesta Trenčín, znaleckého posudku znalca
Ing. Petra Mišáka č. 21/2017 zo dňa 20.11.2017, výpisu z obchodného registra ohľadom žalobcu zo
dňa 20.09.2019, obsahu vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ TN č. ORP-1314/TN-TN-2012,

na pojednávaní dňa 20.9.2019 vyhlásil rozsudok, ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy 12.988,55
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 12.988,55 Eur od 16.4.2014 do zaplatenia
a v časti úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 30.240,- Eur od 1.4.2013 do 15.4.2014 z
dôvodu späťvzatia žaloby zastavil (výrok I.), vo zvyšku súd žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému proti
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.). Žalobu zamietol, pretože

z dokazovania vyplynulo, že K. M. predmetný pozemok parc. KNE č. 342/27 v celej jej výmere 1890 m2
k.ú. Záblatie pred uzavretím nájomnej zmluvy s KS Comp, s.r.o. zo dňa 1.3.2012 prenechala do užívania
na základe skoršej písomnej nájomnej zmluvy zo dňa 9.2.1998 tretej osobe, a to Poľnohospodárskemu
družstvu Zámostie Trenčín. Tento skorší nájomný pomer trval v čase podpisu nájomnej zmluvy zo dňa
1.3.2012. Preto súd vyhodnotil nájomnú zmluvu zo dňa 1.3.2012 ako absolútne neplatnú podľa § 37 ods.

2 Občianskeho zákonníka , keďže šlo o právny úkon, ktorého predmetom bolo od počiatku nemožné
plnenie. Nájomná zmluva uzavretá medzi prenajímateľom KS Comp spol. s r.o. s nájomcom HS Wood
spol. s r.o. zo dňa 1.4.2012 a nájomná zmluva uzavretá medzi prenajímateľom KS Comp spol. s r.o. a
nájomcom Asian Utility Solutions zo dňa 1.3.2013 sú potom tiež neplatné. Preto súd dospel k záveru,
že príčinou, pre ktorú nemohol KS Comp, spol. s r.o. parcelu užívať, alebo dosahovať z nej zisk napr.

prenajatím ďalšej osobe za odplatu je neplatnosť nájomnej zmluvy zo dňa 1.3.2012, a nie tvrdené
konanie žalovaného.

6. Na základe odvolania žalobcu, ktorý v odvolaní spochybňoval platnosť nájomnej zmluvy zo dňa
9.2.1998 Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 6Co 2/2020-288 zo dňa 31.8.2020 zrušil rozsudok

súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie opomenul posúdiť otázku platnosti
nájomnej zmluvy zo dňa 9.2.1998 z hľadiska v tom čase účinného zákona č. 307/1992 Zb. o
ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu , nariadenia vlády SR č. 208/1994 Z.z. o nájme
poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku. Predmetná

parcela s evidovanou kultúrou záhrady je poľnohospodárskym pozemkom v zmysle § 2 ods. 1 zákona
č. 307/1992 Zb.. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie, aby skúmal, či bolo alebo nebolo povinnosťou
zmluvných strán uzavrieť nájomnú zmluvu zo dňa 9.2.1998 na dobu neurčitú v písomnej forme a v tejto
súvislosti , či bola zmluva skutočne uzavretá na to osobami oprávnenými , keď z výpisu z verejného
obchodného registra vyplýva, že listiny o právnych úkonoch , kde je predpísaná písomná forma za

Poľnohospodárske družstvo Zámostie, IČO: 00 207 420 podpisuje nielen predseda predstavenstva ale
aj ďalší jeden člen predstavenstva. Potom bude povinnosťou súdu prvej inštancie zhodnotiť platnosť
nájomnej zmluvy zo dňa 1.3.2012 a nasledujúcich nájomných, resp. podnájomných zmlúv, od ktorýchžalobca odvodzoval svoj nárok, prípadne vykonať ďalšie dôkazy podľa návrhov sporových strán a vo
veci opätovne rozhodnúť.

7. Po vrátení veci súd na pojednávaní za účasti sporových strán vykonal dokazovanie výsluchom
žalovaného, svedka Q. , oboznámením odvolania žalobcu zo dňa 8.11.2019, vyjadrenia žalovaného
zo dňa 21.11.2019, potvrdenia Poľnohospodárske družstva Zámostie zo dňa 27.5.2019, uznesenia
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co 2/2020-288 zo dňa 31.8.2020, výpisu z obchodného registra
ohľadom Poľnohospodárskeho družstva Zámostie, návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania zo dňa

13.11.2020, návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania zo dňa 11.11.2020, výpisu z obchodného
registra ohľadom žalobcu, obsahu spisu Obvodného oddelenia PZ Trenčín ČVS: ORP-1314/TN-
TN-2012.

8. Žalovaný uviedol, že v roku 2013 osial ovos alebo jačmeň na pozemkoch, ktoré boli okolo
predmetného pozemku K. M.. Pozemok K. M. žalovaný neosial plodinou, ale musel cez neho

prechádzať na traktore. Aj v podkladoch pre poskytnutie štátnych dotácií žalovaný vyznačil, že pozemok
K. M. neužíval. Mladý pán R. požiadal žalovaného, aby obhospodaroval pozemky v danej lokalite.
Ukázal žalovanému na mieste samom, o ktorý pozemok ide a zároveň mu ukázal, ktorý pozemok nemá
obsievať, pretože tento pozemok nepatril jemu. Pred rokom 1989 všetky pozemky obhospodarovalo
Poľnohospodárske družstvo Zámostie, resp. JRD Zámostie. Družstvo predmetné parcely aj parcelu K.

M. prestalo užívať v roku 2010 alebo 2011. Žalovaný kosil pozemok pani K. M. v roku 2011. Žalovaný
vykonáva poľnohospodársku činnosť asi 12 rokov a zo svojej skúsenosti môže povedať, že kukurica sa
seje v apríli, a nie v marci, lebo vtedy by mohli mrazy plodinu zničiť. V roku 2012, keď pán E. žalovaného
kontaktoval a žalovaný bol na traktore na pozemku, žalovanému tvrdil, že mu patria necelé dva hektáre
pôdy, a nevedel ukázať, ktorá to je, keď ho k tomu vyzvala polícia. Pozemok K. M. bol okolíkovaný až

v druhej polovici roku 2013. Keďže pozemky, ktoré žalovaný užíval, neboli jeho vlastníctvom, žalovaný
pozemky nedal vymerať; vymeranie pozemkov geodetom je finančne nákladné. Podľa žalovaného sú
tvrdenia konateľa žalobcu vymyslené. Konateľ žalobcu sa chce na úkor žalovaného obohatiť. Keď bol
žalovanývypočutývroku2013napolícii, policajtižalovanému kázalifotkupozemkuažalovanýpovedal,
nech si pán E. dá pozemok vymerať, a keď ho dal goedétom vymerať, prokurátor zastavil trestné

stíhanie. Pán E. žalovanému pôvodne tvrdil, že na pozemku malo byť skladované drevo, no teraz tvrdí,
že tam mali byť kontajneri.

9. Konateľ žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaný mu svojím konaním zarazil jeho obchodnú
aktivitu. Videl žalovaného ako pozemok užíval. Konateľ žalobcu žalovanému nikdy netvrdil, že mu v

danej lokalite patrí pozemok o výmere dva hektáre. Konateľ žalobcu presne vedel, kde sa predmetný
pozemok nachádza. Žalovaný sa správal arogantne. Napriek tomu, že štatutárny zástupca žalobcu
žiadal, aby pozemok žalovaný neužíval, žalovaný v roku 2012 pozemok pooral a zasial na ňom, a
to aj v roku 2013. Konateľ žalobcu poukázal na to, že pozemok vykolíkoval a kolíky následne zmizli.
Konateľ žalobcu žije v meste a nevie rozpoznať rozdiel medzi pšenicou a ovsom, pokiaľ je plodina

vyrastenádomalejvýšky.KonateľspoločnostiASIANUTILITYSOLUTIONSkonateľovižalobcupovedal,
že predmetnú parcelu, ktorú mu prenajala spol. KS Comp spol. s r.o. chce užívať na skladovanie
kontajnerov.

10. K. M. ako vlastníčka a prenajímateľka uzavrela dňa 9.2.1998 s Poľnohospodárskym družstvom

Zámostie Trenčín ako nájomcom Zmluvu č. 6/1998 o prenájme poľnohospodárskej pôdy s tým, že
predmetom zmluvy bolo prenechanie parc. č. 342/27 k.ú. Q. do užívania za dohodnutú odplatu s
účinnosťou od 1.10.1997 na dobu neurčitú. V zmysle čl. 3 uvedenej zmluvy bolo možné nájomný vzťah
vypovedať k 1. októbru bežného roku s 2 ročnou výpovednou lehotou. Za Poľnohospodárske družstvo
Zámostie Trenčín nájomnú zmluvu podpísal predseda družstva B. C..

11. Prílohou znaleckého posudku č. 3/2013 vypracovaného Ing. Petrom Mišákom dňa 9.8.2013 je aj
nájomná zmluva zo dňa 1.3.2012 uzavretá medzi vlastníčkou a prenajímateľkou K. M., zastúpenou
L. E. na základe plnomocenstva zo dňa 15.11.2011 s nájomcom KS Comp spol. s r.o., IČO: 36 299
324, konajúcim konateľom L. E.. Na základe tejto zmluvy prenajala prenajímateľka pozemok parc. č.

342/27 záhrady o výmere 1890 m2 zapísaný na LV č. XXXX k.ú. Q. nájomcovi za účelom výkonu jeho
podnikateľskej činnosti, s účinnosťou od 1.3.2012 na dobu neurčitú. Nájomné bolo dojednané vo výške
1Euro/1 m2 pozemku ročne.12. Poľnohospodárske družstvo Zámostie Trenčín v liste označenom „Zrušenie NZ č. 6/1998" zo dňa
28.06.2012, adresovanom K. M. tejto oznámilo, že na základe osobného dohovoru medzi zmluvnými
stranami nájomnej zmluvy č. 6/1998 sa ruší Zmluva č. 6/1998 o prenájme poľnohospodárskej pôdy ku

dňu 31.12.2012. V potvrdení zo dňa 27.5.2019 Poľnohospodárske družstvo Zámostie uviedlo, že ku
dňu 31.12.2012 družstvo užívalo parcely uvedené v nájomnej zmluve č. 6/1998 uzatvorenej s pani M.
a riadne platilo daň z nehnuteľností k dátumu 31.12.2012.

13. Z nájomnej zmluvy datovanej dňom 1.3.2013 bolo zistené, že táto bola uzavretá medzi

prenajímateľom KS Comp spol. s r.o., IČO: 36 299 324 a nájomcom ASIAN UTILITI SOLUTIONS
GmbH, UOA Centre, Kualo Lumpur, Malyasia, konajúcim konateľom Hans-Dieter Bolte, predmetom
ktorej zmluvy bol prenájom pozemku parc. č. 342/27 záhrady o výmere 1890 m2 zapísaného na LV č.
XXXX k.ú. Q. nájomcovi za účelom výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Nájomná zmluva bola uzavretá
na dobu určitú od 1.4.2013 do 1.4.2015. V § 3 ods. 3 písm. a/ nájomnej zmluvy je dojednané oprávnenie
nájomcu nájomnú zmluvu vypovedať v prípade, že predmet nájmu sa stane nespôsobilým na dojednaný

účel nájmu. V § 4 nájomnej zmluvy bola dojednaná povinnosť nájomcu platiť prenajímateľovi nájomné
vo výške 8 Eur za 1 m 2 ročne, t.j. 15.120 Eur za každý začatý rok užívania s tým, že dohodnuté nájomné
sa platí vopred za celú dobu užívania predmetu nájmu.

14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že námietka žalovanej strany o počiatočnej

nemožnosti plnenia nie je opodstatnená. Žalobca si po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatňuje
nárok na ušlý zisk za obdobie od 1.4.2013 do 1.4.2015. Uzavretá nájomná zmluva medzi K. M. a
Poľnohospodárskym družstvom Zámostie nie je platná z dôvodov uvádzaných v odvolaní žalobcu.
Keďže pani K. M. nebola v platnom nájomnom vzťahu s Poľnohospodárskym družstvom Zámostie,
nebránila žiadna právna prekážka tomu, aby dňa 1.3.2013 uzavrela spoločnosť KS Comp spol. s r.o.

s K. ako prenajímateľkou zmluvu o nájme, na základe ktorej prenechala pozemok K. M. uvedenej
spoločnosti do užívania. Za K. M. konal jej splnomocnený zástupca L. E. na základe písomného
plnomocenstva a za KS Comp spol. s.r.o. konala tá istá fyzická osoba ako štatutárny zástupca tejto
obchodnej spoločnosti. Platne boli uzavreté aj nasledujúce zmluvy o nájme resp. podnájme. Pokiaľ
by aj vznikol nájomný vzťah medzi K. M. a družstvom zo zákona, tento mohol byť ukončený nielen

výpoveďou, ale aj dohodou zmluvných strán, pričom z listu Poľnohospodárskeho družstva Zámostie zo
dňa 28.7.2012 vyplýva osobný dohovor týchto zmluvných strán, na základe ktorého nájomný pomer
ukončili. Fakticky však družstvo predmetný
pozemok neužívalo od roku 2010. Námietka premlčania nebola vznesená dôvodne a nebola ani riadne
zdôvodnená. Je zrejmé, že nárok žalobcu premlčaný nie je, pretože uplatňuje nárok na ušlý zisk

za obdobie od 1.4.2013 do 1.4.2015 pričom po zohľadnení premlčacej doby nárok na súde uplatnil
žalobou podanou dňa 9.9.2014, teda pred uplynutím premlčacej doby. Žalobca predložil do spisu dôkaz
o existencii spoločnosti ASIAN UTILITI SOLUTIONS, a preto je neopodstatnená námietka žalovanej
strany, že táto obchodná spoločnosť neexistuje. Vo vyšetrovacom spise je úradný záznam a obsiahnutá
aj komunikáciu medzi konateľom spoločnosti ASIAN UTILITI SOLUTIONS a vyšetrovateľkou, pričom

na nájomnej zmluve zo dňa 1.3.2013 je uvedené meno, priezvisko osoby, ktorá konala za spoločnosť
ASIAN UTILITI SOLUTIONS. Výška nájmu v zmluve o nájme, ktorú uzavrela spoločnosť KS Comp
so spoločnosťou Asian Utiliti Solutions nebola neobvyklá, pretože v tom čase sa v danej lokalite
pozemky prenajímali na podnikateľské účely za nájomné 7,96 Eur za 1 m2. Žalobca parcelu prenajal na
podnikateľské účely a nie za účelom jej užívania ako záhrady, a preto treba vychádzať z obvyklých cien

nájomného stanovených všeobecným záväzným nariadením Mesta Trenčín pre podnikateľský nájom
pozemkov. Z výsluchu svedka Q. bolo preukázané, že svedok videl, že na pozemku, ktorý mu konateľ
žalobcu ukázal bola vysadená poľnohospodárska plodina a nešlo len o burinu. Príslušníci policajného
zboru boli na mieste samom a nimi bola osoba žalovaného zidentifikovaná ako osoba, ktorá vykonávala
poľnohospodársku produkciu na predmetnom pozemku. Z vyšetrovacieho spisu súvisiaceho trestného

konania vyplýva, že žalovaný predmetnú parcelu pooral, následne zožal kukuricu a nasledujúci rok 2013
tiež parcelu pooral, zasial poľnohospodárske plodiny na danej parcele. Parcela sa tak stala nespôsobilou
na dohodnutý účel nájmu a v dôsledku toho nájomca ASIAN UTILITI SOLUTIONS od nájomnej zmluvy
odstúpil a firme KS Comp spol. s r.o. ušiel zisk z prenájmu. K parcele viedla prístupová cesta široká 3
metre, a to z druhej strany k predmetnej parcele, teda nie z diaľnice. Znalecký posudok bol vypracovaný

pre účely trestného konania, a preto je logické, že neobsahuje doložku podľa § 209 CSP.

15. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na ustanovenie § 22 ods. 2 Zákona
č. 229/1991 Zb., z ktorého vyplýva, že ak nebola uzavretá nájomná zmluva medzi majiteľkoupozemku a užívateľom pozemku, vznikol zo zákona nájomný vzťah, ktorý bolo možné vypovedať
v jednoročnej výpovednej lehote a v danom prípade Poľnohospodárske družstvo Zámostie učinilo
prejav vôle smerujúci k ukončeniu zmluvného vzťahu v roku 2012, a preto nájomný pomer medzi K.

a Poľnohospodárskym družstvom Zámostie trval celý rok 2013. Parcela nebola teda právne voľná, a
preto bola neplatná zmluva o nájme, ktorú uzavrela pani K. M. so spoločnosťou KS V. spol. s r.o. na
predmetnú parcelu a neplatné sú aj všetky na ne nadväzujúce nájomné resp. podnájomné zmluvy, ktoré
uzavrela spoločnosť KS Comp spol. s r.o.. Z výpovede žalovaného vyplýva, že rešpektoval vlastnícke
právo pozemku pani K. M.. Žalovaný konal v dobrej viere, chcel zveľadiť poľnohospodársku pôdu pána

R.. Svedok Q. H. potvrdil, že konateľ žalobcu nevedel presne ukázať hranice predmetnej parcely. Ďalej
uviedol, že žalobca nepreukázal, že žalovaný užíval predmetnú parcelu v období, za ktoré uplatňuje
ušlý zisk. Zo všeobecne záväzného nariadenia Mesta Trenčín vyplýva, že mesto požadovalo v danom
čase a mieste nájomné za pozemky druh záhrada vo výške 0,20 Eur za 1 m2, pričom predmetná
parcela je v katastri nehnuteľností evidovaná ako záhrada. Preto ani výška uplatnenej náhrady škody
nie je správna. Žalobca nepreukázal, ktorá osoba je oprávnená konať za spoločnosť ASIAN UTILITI

SOLUTIONS. Znalecké posudky, ktoré žalobca predložil v tomto konaní nezodpovedajú ustanoveniu §
209 CSP, a žalovaný ich považuje za ich účelové a tendenčné z dôvodov uvedených vo vyjadrení k
žalobe. Celú žalobu považuje žalovaný za šikanózny výkon práva zo strany žalobcu. Predmetná parcela
nemala v období, za ktoré uplatňuje žalobca ušlý zisk ani vlastnú prístupovú cestu z priľahlej miestnej
komunikácie, a preto nie je zrejmé, ako by mohla byť využívaná na podnikateľské účely. Nebolo v konaní

preukázané ako sa konateľ spoločnosti ASIAN UTILITI SOLUTIONS dozvedel o tom, že na prenajatom
pozemku bolo niečo zasiate, keďže na pozemku osobne nebol. V konaní nebolo bezpečne preukázané
ani to, že osoba pán R. je naozaj štatutárnym zástupcom spoločnosti ASIAN UTILITI SOLUTIONS.
Žalobca nepreukázal, aké náklady jeho právny predchodca vynaložil v súvislosti s danou parcelou, či
platil nájomné pani M., či platil daň za pozemok, a preto pri stanovení výšky ušlého zisku nemožno

vychádzať len z nájomnej zmluvy. Napokon dodal, že súvisiace trestné konania boli zastavené. Nebolo
teda preukázané protiprávne konanie žalovaného.

16. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný.

17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

18. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

19. Civilný sporový poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1 CSP, § 150 ods. 1 CSP)
ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi občianske súdne konanie, je postavený na zásade
kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten

spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať
dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť
za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení.
Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné

tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich
skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k
strate sporu.

20. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní

rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z
účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom
sa v konaní rozhoduje a pasívnu vecnú legitimáciu má ten, kto je nositeľom subjektívnej povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorej sa v konaní rozhoduje. Povinnosť preukázať aktívnu a pasívnu
vecnú legitimáciu strán sporu zaťažuje žalobcu.

21. Žalobca tvrdil, že spoločnosti KS Comp spol. s r.o. vznikla škoda v podobe ušlého zisku, keď nájomca
ASIAN UTILITI SOLUTIONS vypovedal nájomnú zmluvu zo dňa 1.3.2013 a firme KS Comp spol. s
r.o. ako prenajímateľovi ušiel zisk z prenájmu v podobe nezaplateného dohodnutého nájomného zaobdobie od 1.4.2013 do 1.4.2015 v celkovej výške 30.240 Eur, ktoré nájomné bol nájomca povinný
podľa nájomnej zmluvy zo dňa 1.3.2013 platiť prenajímateľovi, s tým, že nájomca nájomnú zmluvu
vypovedal z dôvodu, že prenajatá parcela sa stala nespôsobilou na dohodnutý účel nájmu, pretože

žalovaný neoprávnene prenajatú parcelu v roku 2013 pooral, zasial poľnohospodárskou plodinou, v
dôsledku čoho sa stala nevhodnou na výkon podnikateľskej činnosti nájomcu. Podľa tvrdenia žalobcu
mal žalobca nárok na náhradu tejto škody nadobudnúť od spol. KS Comp spol. s r.o. na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 15.2.2016. Žalovaný namietol premlčanie práva na náhradu škody.
Súd zistil, že uplatnený nárok na náhradu škody premlčaný nie je. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho

zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá. V danom prípade sa konateľ právneho predchodcu žalobcu (ktorý je
konateľom aj žalobcu) dozvedel o tom, že mu vznikla škoda vtedy, keď mu bola zo strany ASIAN UTILITI
SOLUTIONS doručená výpoveď zo dňa 24.4.2013 z nájomnej zmluvy zo dňa 1.3.2013 z dôvodu že
parcela bola pooraná, v dôsledku čoho právnemu predchodcovi žalobcu mal ujsť zisk z tejto zmluvy vo
výške dojednaného nájomného za obdobie od 1.4.2013 do 1.4.2015 a o osobe, ktorá parcelu poorala

sa dozvedel konateľ právneho predchodcu žalobcu už dňa 27.3.2013, keďže v žalobe a vo svojom
trestnom oznámení poukázal na to, že žalovaný dňa 27.3.2013 neoprávnene vstúpil na predmetnú
parcelu, na ktorej vykonával orbu. Od 24.4.2013, kedy konateľ právneho predchodcu žalobcu opatril
doručenú výpoveď z nájomnej zmluvy svojím podpisom potom začala plynúť dvojročná premlčacia doba,
a pred jej uplynutím právny predchodca žalobcu uplatnil nárok na náhradu škody najprv v súvisiacom

trestnom konaní dňa 15.4.2014, čo je zrejmé z dodatku zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 15.4.2014,
v dôsledku čoho sa plynutie premlčacej doby prerušilo a následne podal na súd aj občianskoprávnu
žalobu dňa 9.9.2014, čo tiež spôsobilo prerušenie plynutia premlčacej doby.

22. Súd v zmysle pokynu odvolacieho súdu preskúmal platnosť nájomnej zmluvy č. 6/1998 uzavretej

dňa 9.2.1998 medzi K. M. ako prenajímateľom a Poľnohospodárskym družstvom Zámostie ako
nájomcom, v zmysle zákona č. 307/1992 Zb. a nariadenia vlády SR č. 208/1994 Z.z.. Ako uviedol
už Krajský súd v Trenčíne vo svojom zrušujúcom uznesení predmetná parcela reg. „E" č. 342/27 o
výmere 1890 m2 k.ú. Q., ktorá mala byť predmetom nájmu je poľnohospodárskou pôdou v zmysle
§ 2 ods. 1 zákona č. 307/1992 Zb.. Podľa tohto ustanovenia poľnohospodársky pôdny fond tvoria

poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmeľnice,
vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávne porasty. V nájomnej zmluve č. 6/1998 uzavretej dňa
9.2.1998 je druh pozemku predmetnej parcely uvedený ako orná pôda a vo výpise z LV č. XXXX
k.ú. Q. zo dňa 9.8.2013 je druh pozemku predmetnej parcely uvedený ako záhrady. Preto možno
uzavrieť , že daná parcela bola poľnohospodársku pôdu v čase podpisu nájomnej zmluvy zo dňa

9.2.1998 (ako aj v nasledujúcom období) a dopadal na ňu zákon č. 307/1992 Zb. a nariadenie
vlády SR č. 208/1994 Z.z.. Uvedené nariadenie v ust. § 3 ods. 1 vyžadovalo, aby zmluva o nájme
poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností na dobu dlhšiu ako päť rokov sa uzatvorila písomne.
Písomná forma právneho úkonu bola zakotvená s cieľom zaručiť právnu istotu zmluvných strán v
prípade dlhodobých nájmov poľnohospodárskych pozemkov. Preto mal súd za to, že písomná forma

je týmto právnym predpisom stanovená aj na zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy uzavreté na
dobu neurčitú (ktorá môže byť dlhšia ako 5 rokov). K. M. uzavrela s Poľnohospodárskym družstvom
Zámostie nájomnú zmluvu dňa 9.2.1998 na dobu neurčitú a preto musela byť uzavretá v písomnej
forme osobami na to oprávnenými. V zmysle § 243 ods. 2 Obchodného zákonníka štatutárnym
orgánom družstva je predstavenstvo. Z výpisu z obchodného registra ohľadom Poľnohospodárskeho

družstva Zámostie (úprava konania družstva platná od 6.10.1993 doteraz) vyplýva, že za družstvo
koná navonok predseda predstavenstva, v jeho neprítomnosti podpredseda predstavenstva, pričom
listiny o právnych úkonoch, kde je predpísaná písomná forma podpisuje aj ďalší člen predstavenstva.
Daná úprava kopíruje ustanovenie § 243 ods. 3, veta tretia Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého
ak je pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo družstva, predpísaná písomná forma, je potrebný

podpis aspoň dvoch členov predstavenstva. Preto musela byť písomná zmluva o nájme za družstvo
podpísaná dvoma členmi predstavenstva družstva. Uvedené splnené nebolo, keďže nájomnú zmluvu zo
dňa 9.2.1998 za Poľnohospodárske družstvo Zámostie podpísal len vtedajší predseda predstavenstva
družstva B., nepodpísal ju ďalší člen predstavenstva družstva. Preto je táto zmluva o nájme absolútne
neplatná. Predmetná zmluva o nájme obsahuje povinné náležitosti v zmysle § 3 ods. 2 písm. a) až

e) nariadenia vlády SR č. 208/1994 Z.z., teda vymedzenie účelu nájmu, dohodu o výške nájomného
alebo o spôsobe, akým sa nájomné vypočíta, za podmienky, že dohodnutý spôsob nájomné dostatočne
určuje, určenie spôsobu platenia nájomného, dobu nájmu. V zmluve o nájme zo dňa 9.2.1998 však
absentuje obligatórna náležitosť v zmysle § 3 ods. 2 písm. f) nariadenia vlády SR č. 208/1994 Z.z.,a to bližšie určenie kvality pôdy v rámci jej zatriedenia do bonitovanej pôdnoekologickej jednotky 8)
na základe posudku, ktorý nie je starší ako šesť mesiacov. Podľa § 3 ods. 5 nariadenia vlády SR č.
208/1994 Z.z. je aj z tohto dôvodu nájomná zmluva absolútne neplatná. Absolútnu neplatnosť právneho

úkonu nemožno zhojiť dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím
dôvodu neplatnosti.

23. Zo zápisnice o výsluchu K. M. zo dňa 28.4.2014 obsiahnutej vo vyšetrovacom spise Obvodného
oddelenia PZ TN č. ORP-1314/TN-TN-2012 vyplýva, že K. nechala družstvo, aby sa o parcelu

staralo a užívalo ju a družstvo parcelu užívalo na pestovanie poľnohospodárskych plodín. K. M. pred
vyšetrovateľom zároveň uviedla, že predmetnú parcelu zdedila po rodičoch a je jej vlastníčkou asi od
roku 1969, pričom predtým než podpísala plnú moc pánovi E. (plnomocenstvo bolo podpísané dňa
15.11.2011) sa o pozemok staralo družstvo. Aj žalovaný uviedol, že pozemky malo v užívaní ešte
pred rokom 1989 Jednotné roľnícke družstvo Trenčín - Zámostie. Z úplného výpisu z obchodného
registra ohľadom Poľnohospodárskeho družstva Zámostie bolo preukázané, že družstvo bolo do registra

zapísané dňa 1.1.1976 pod obchodným menom Jednotné roľnícke družstvo Trenčín - Zámostie a od
6.10.1993 používa obchodné meno Poľnohospodárske družstvo Zámostie. Z uvedených skutočností
vyplýva, že predmetnú parcelu na poľnohospodárke účely užívalo pred rokom 1989 ako aj následne
Poľnohospodárske družstvo Zámostie. Družstvo parcelu užívalo najneskôr do roku 2011, ako uviedol
žalovaný, a rovnako aj K. pred vyšetrovateľom. Uvádzané skutočnosti nespochybňoval ani žalobca. V

zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. účinnosťou tohto zákona, t.j. od 24.6.1991
vznikol medzi K. M. ako vlastníčkou pozemku a družstvom ako doterajším užívateľom zákonný nájom
predmetnej parcely, ktorá je poľnohospodárskym pozemkom. Účelom tohto zákonného nájmu bolo
účinnosťou zákona stanoviť zánik doterajších užívacích vzťahov k pozemku (najmä právo družstevného
užívania) a ex lege zaviesť odplatný nájomný vzťah medzi doterajším užívateľom pozemku a vlastníkom

pozemku. Trvanie takéhoto ex lege nájomného vzťahu nebolo zákonom určené konkrétnou dobou, teda
bol stanovený ako nájomný vzťah na dobu neurčitú s možnosťou vypovedať ho. Ustanovenie § 22
ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. účinné v čase vzniku nájomného vzťahu určovalo, že tento nájomný
vzťah možno vypovedať k 1. októbru bežného roka s tým, že výpovedná lehota je jeden rok, pokiaľ
sa nedohodne inak. Dňa 1.1.2004 nadobudol účinnosť zákon č. 504/2003 Z.z., ktorý v prechodnom

ustanovení § 23 zákona č. 504/2003 Z.z. určil, že ustanoveniami tohto zákona sa spravuje aj nájomný
vzťah, ktorý vznikol na základe osobitného zákona (t.j. na základe § 22 ods. 1, ods. 2 zákona č. 229/1991
Zb.). Keďže družstvo poľnohospodársky pozemok užívalo pri svojej podnikateľskej činnosti, teda pri
prevádzkovaní podniku, podľa § 7 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. spravujú sa práva a povinnosti
prenajímateľa a nájomcu ustanoveniami § 1 až 6 zákona č. 504/2003 Z.z., ak nie je osobitná úprava

v druhej časti zákona, ktorá upravuje nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní
podniku. Zákon č. 504/2003 Z.z. v ust. § 6 stanovil, že zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske
účely dohodnutú na neurčitý čas možno vypovedať k 1. novembru a tým, že výpovedná lehota je jeden
rok, ak sa nedohodne inak. Táto výpovedná lehota je zákonom stanovená ako minimálna. Zároveň
treba aplikovať osobitnú úpravu pre formu výpovede v zmysle ust. § 12 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z.,

podľa ktorého ak ide o zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku
dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne. Žalovaný uvádzal, že družstvo nájom
vypovedalo. Okrem výpovede prichádzala do úvahy v zmysle Občianskeho zákonníka aj možnosť zrušiť
nájomnú zmluvu dohodou, ako na to poukázal právny zástupca žalobcu v odvolaní a na pojednávaní.
Súd preto preskúmal tieto tvrdené spôsoby ukončenia zákonného nájomného vzťahu. F. predseda

predstavenstva Poľnohospodárskeho družstva Zámostie Trenčín na výsluchu pred vyšetrovateľom zo
dňa 17.7.2014 v trestnej veci vedenej na Obvodnom oddelení PZ TN ČVS: ORP-1314/TN-TN-2012
uviedol, že K. M. prišla niekedy v roku 2012 osobne na družstvo a nájomnú zmluvu zo dňa 9.2.1998
vypovedala ústne z dôvodu, že jej pozemok má užívať iný subjekt, a preto družstvo oficiálne nájomnú
zmluvu zrušilo k 1.1.2013. Nebolo teda tvrdené ani preukázané, žeby K. M. písomne vypovedala

nájomný vzťah. Družstvo v liste zo dňa 28.7.2012, podpísanom vtedajším predsedom predstavenstva
Ing. Pavlom Štilichom adresovanom K. M. uviedlo, že na základe osobného dohovoru medzi K. M.
a vedením družstva sa ruší nájomná zmluva č. 6/1998 na prenájom poľnohospodárskej pôdy ku dňu
31.12.2012 z dôvodu, že družstvo uvedenú pôdu nevyužíva. V roku 2012, kedy K. M. sa dostavila na
družstvo a prejavila vôľu ukončiť nájomný vzťah k parcele, bol predsedom predstavenstva družstva Ing.

Pavol Štilicha, čo je zrejmé z výpisu z obchodného registra ohľadom družstva. Menovaný predseda
predstavenstva konal v tom čase za družstvo navonok a bol oprávnený prijať návrh vlastníčky pozemku
na ukončenie nájomného pomeru a uzavrieť tak dohodu o skončení nájmu ku konkrétnemu dátumu, k
čomu aj došlo, keďže nájom bol zrušený k 31.12.2012, ako to vyplýva z listu družstva zo dňa 28.7.2012.List družstva zo dňa 28.7.2012 nemožno hodnotiť ako výpoveď nájomného vzťahu. Pokiaľ by skutočne
družstvo mienilo vypovedať jednostranne nájom týmto listom, bolo by to uvedené výslovne v liste.
Družstvo však v liste zo dňa 28.7.2012 poukazuje na to, že nájom sa ruší k 31.12.2012 na základe

osobného dohovoru zmluvných strán. Družstvo si bolo vedomé toho, že nájomný pomer by v prípade
výpovede skončil neskôr, a to až uplynutím výpovednej lehoty, ktorá bola v nájomnej zmluve č. 6/1998 zo
dňa 9.2.1998 dohodnutá na 2 roky. Družstvo nepožadovalo ďalšie trvanie nájmu k parcele, keďže ju už
neužívalo, čo vyplýva z výsluchu F. v súvisiacej trestnej veci ako aj z listu družstva zo dňa 28.7.2012. Je
zrejmé, že ani K. M. nemala záujem na skončení nájmu až uplynutím dohodnutej dvojročnej výpovednej

lehoty, ale oveľa skôr, pretože parcelu chcela prenajať tretej osobe, čo aj uviedla pri návšteve družstva,
ako spomínal F. na výsluchu v súvisiacej trestnej veci. Hoci nájomná zmluva č. 6/1998 zo dňa 9.2.1998
nebola platná, bolo preukázané, že zo zákona vznikol nájomný vzťah medzi družstvom a K. M. k parcele
EKN č. 342/27 k.ú. Záblatie. Zákon nevyžadoval písomnú formu pre dohodu zmluvných strán o skončení
nájomného pomeru k poľnohospodárskemu pozemku. Súd potom ustálil, že ústny prejav vôle K. M. ako
aj prejav vôle družstva vyjadrený v liste družstva zo dňa 28.7.2012 boli zhodné a smerovali k ukončeniu

zákonného nájomného vzťahu k parcele dohodou k 31.12.2012.

24. Z vyššie uvedeného možno jednoznačne uzavrieť, že predmet plnenia podľa nájomnej zmluvy
účinnej od 1.3.2012 spočívajúci v tom, že K. M. mala parcelu prenechať do užívania spol. KS Comp
spol. s r.o. a spol. KS Comp spol. s r.o. mala byť podľa nájomnej zmluvy oprávnená užívať a brať úžitky

z predmetnej parcely bol v celom rozsahu právne nemožný z dôvodu, že v tom čase trval nájomný vzťah
medzi K. a Poľnohospodárskym družstvom Zámostie Trenčín vzniknutý na základe zákona č. 229/1991
Zb., obsahom ktorého právneho vzťahu bol rovnaké plnenie, teda oprávnenie družstva parcelu celú
užívať a brať z nej úžitky a právo vlastníčky pozemku na odplatu od užívateľa. Počiatočná nemožnosť
plnenia má vždy za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu a nie je rozhodujúce, či o tejto

skutočnosti zmluvné strany vedeli alebo nevedeli. Počiatočná nemožnosť plnenia môže byť buď faktická
alebo právna. Právna nemožnosť plnenia nastáva vtedy, ak plnenie vyplývajúce z právneho úkonu nie
je uskutočniteľné, pretože v dobe vykonania právneho úkonu tomu bráni určitá právna prekážka. K
rovnakému právnemu záveru v obdobných právnych veciach dospeli súdy (napr. rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 7Co 311/2017 zo dňa 28.3.2018) a tento právny názor vyplýva aj z odbornej

literatúry (napr. Veľký komentár k Občianskemu zákonníku, I. zväzok, JUDr. Imrich Fekete, rok vydania
2017, str. 489). Tak ako v prvom rozsudku súd opäť uvádza, že z obsahu nájomnej zmluvy zo dňa
1.3.2012 nevyplýva, žeby vznik právnych účinkov nájmu podľa nájomnej zmluvy zo dňa 1.3.2012 bol
dohodnutý na neskorší čas, ako bol čas uzavretia tejto nájomnej zmluvy. Jedine ak by sa zmluvné strany
v nájomnej zmluve dohodli, že účinky nájmu podľa zmluvy zo dňa 1.3.2012 nastanú k neskoršiemu

dátumu, ku ktorému už by predchádzajúci zákonný nájomný vzťah netrval, bolo by možné konštatovať,
že plnenie podľa nájomnej zmluvy zo dňa 1.3.2012 bolo právne možné. Najvyšší súd SR v uznesení
sp. zn. 4MCdo 23/2008 zo dňa 21.12.2009, na ktoré odkazoval žalobca v odvolaní, hodnotil skutkovo
odlišnú situáciu, pretože v ním posudzovanej veci boli účinky vzniku nájmu k pozemkom v nájomnej
zmluve dohodnuté tak, že nájom vznikne s viac ako ročným odstupom od uzavretia nájomnej zmluvy

teda až po uplynutí dohodnutej doby predchádzajúceho nájmu s iným nájomcom a preto Najvyšší
súd SR konštatoval, že objektívne možnosť plnenia podľa druhej nájomnej zmluvy vylúčená nebola.
V prejednávanej veci K. M. nezabezpečila ku dňu vzniku nájmu 1.3.2012 právnu voľnosť predmetu
nájmu, pretože v tom čase trval skorší nájomný pomer, ktorý zanikol na základe dohody medzi ňou
a družstvom až dňa 31.12.2012. V tomto smere je právne irelevantné tvrdenie žalobcu, že družstvo

prestalo parcelu užívať skôr a to v roku 2010, resp. 2011, pretože parcela sa stáva právne voľnou až
ukončením skoršieho nájomného vzťahu niektorým zo zákonných spôsobov. Nevyužívanie práva zo
zákonného nájomného pomeru oprávnenou osobou nespôsobuje zánik tohto nájomného pomeru. Ďalej
súd poukazuje na to, že absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno zhojiť dodatočným schválením
a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Neobstojí ani argumentácia

žalobcu o potrebe aplikovať v danom prípade teóriu zachovania platnosti zmlúv. Táto teória sa zaoberá
výkladom súkromnoprávnych zmlúv, a ich hodnotením z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti právneho
úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že má byť preferovaný výklad zmlúv v
prospech ich platnosti a nie neplatnosti. V posudzovanej veci sa však dôvod neplatnosti zmluvy netýka
jej neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti, ale spočíva v právnej nemožnosti plnenia. Nie je opodstatnené

ani tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že K. sa nezaviazala, že na predmetnú parcelu neuzavrie
nájomnú zmluvu s iným subjektom a zákon jej nezakazoval uzavrieť inú nájomnú zmluvu na túto parcelu.
Skutočnosť, že K. prenajala parcelu spol. KS Comp spol. s r.o. napriek tomu, že parcela nebola v tom
čase právne voľná vzhľadom na existujúci zákonný nájomný pomer s iným nájomcom (družstvom), trebapovažovať za konanie, ktoré nepochybne právom dovolené nie je, pretože nie je v súlade so zásadou
rešpektovania práv iných , vedie k možným porušeniam práv iných osôb, vzniku zodpovednostných
právnych vzťahov za škodu, resp. za bezdôvodné obohatenie. Plnenie podľa nájomnej zmluvy zo dňa

1.3.2012 bolo objektívne od počiatku právne nemožné, s čím spája zákon dôsledok v podobe absolútnej
neplatnosti právneho úkonu.

25. Spoločnosť KS Comp spol. s r.o. ako pôvodný žalobca teda nebola oprávnená užívať parcelu
na výkon svojej podnikateľskej činnosti a nebola oprávnená ju dať do užívania ďalším subjektom a

poberaťodužívateľov(podnájomníkov)odplatuzaužívanieparcely.Zmluvuzodňa1.3.2013,nazáklade
ktorej nájomca KS Comp spol. s r.o. prenechal parcelu KNE č. 342/27 o výmere 1890 m2 k.ú. Q.
do užívania spoločnosti ASIAN UTILITY SOLUTIONS súd vyhodnotil podľa obsahu ako podnájomnú
zmluvu s poukazom na ustanovenie § 666 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide o akcesorický vzťah,
ktorý je viazaný na hlavný nájomný vzťah. Z uvedeného vyplýva, že z dôvodu neplatnosti nájomnej
zmluvy zo dňa 1.3.2012, je neplatná aj podnájomná zmluva zo dňa 1.3.2013. Z obsahu vyšetrovacieho

spisu Obvodného oddelenia PZ TN č. ORP-1314/TN-TN-2012 vyplýva, že K. M. ako predávajúca síce
uzavrelasospol.KSCompspol.sr.o.akokupujúcimajkúpnuzmluvu,nazákladektorejmalaspoločnosť
KS Comp spol. s r.o. nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej parcele, ale táto kúpna zmluva bola
uzavretá až dňa 11.4.2012, teda po tom ako uzavreli tieto zmluvné strany nájomnú zmluvu dňa 1.3.2012.
Z obsahu vyšetrovacieho spisu zároveň vyplynulo, že spol. KS Comp spol. s r.o. dohodnutú kúpnu cenu

K. M. v dohodnutej dobe nevyplatila a nebolo zapísané vlastnícke právo v prospech tejto spoločnosti
ako kupujúceho v katastri nehnuteľností. Keďže v čase keď mal podľa tvrdenia žalobcu žalovaný užívať
predmetnú parcelu spoločnosť KS Comp spol. s r.o. nebola vlastníkom tejto parcely (vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam sa nadobúda podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka až vkladom do katastra
nehnuteľností, k čomu nedošlo) a menovaná spoločnosť nebola ani oprávneným držiteľom parcely na

základenájomnejzmluvyzodňa1.3.2012(keďžetábolaneplatná),nevzniklospoločnostiKSCompspol.
s r.o. právo požadovať na základe neplatnej podnájomnej zmluvy od firmy ASIAN UTILITY SOLUTIONS
odplatu za prenájom parcely za obdobie od 1.4.2013 do 1.4.2015.

26. Súd dodáva, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že je platná nájomná zmluva zo dňa 1.3.2012 uzavretá

medzi K. a KS Comp spol. s r.o. a že je platná aj zmluva zo dňa 1.3.2013, označená ako nájomná
zmluva, na základe ktorej KS Comp spol. s r.o. prenechal do užívania predmetnú parcelu spoločnosti
ASIAN UTILITY SOLUTIONS, súd by žalobe aj tak nemohol vyhovieť z nasledujúcich dôvodov.
Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sú : 1/ protiprávny úkon, 2/ spôsobenie škody, 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym

úkonom a škodou, 4/ zavinenie. Všetky predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Nebolo v konaní
preukázané splnenie všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za tvrdenú škodu
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca nepreukázal, že žalovaný porušil povinnosť
vyplývajúcu zo záväzkovo-právneho vzťahu alebo zo zákona. Žalobca tvrdil, že žalovaný bez povolenia
od majiteľky pozemku, bez povolenia od právneho predchodcu žalobcu, ktorý mal pozemok v nájme

predmetnú parcelu pooral, zasial na nej plodiny v marci 2013, konkrétne dňa 27.3.2013, v dôsledku
čoho sa mala parcela stať nespôsobilou na dohodnutý účel nájmu/podnájmu a žalobcovi mal ujsť zisk,
ktorý mu mal v podobe dojednaného podnájomného vzťahu plynúť v období od 1.4.2013 do 1.4.2015
z podnájomnej zmluvy uzavretej s podnájomníkom ASIAN UTILITY SOLUTIONS zo dňa 1.3.2013.
Podľa vyjadrenia Konstantina Sushkova pred vyšetrovateľom dňa 9.6.2014 bol pozemok v čase jeho

prenechania do podnájmu spoločnosti ASIAN UTILITY SOLUTIONS (dňa 1.3.2013) rovný, nič na ňom
nerástlo, nebolo na ňom nič posadené. Žalobca tvrdil, že žalovaný pred vyšetrovateľom v súvisiacej
trestnej veci potvrdil, že pozemok pooral a obsial ho poľnohospodárskou plodinou, a v tomto súdnom
konaní účelovo tvrdí opak. Súd vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že užívaním pozemku žalovaným v
marci 2013, resp. dňa 27.3.2013 mu mala byť spôsobená škoda - ušlý zisk, mohol brať zreteľ len na

výpoveď žalovaného smerujúcu k jeho konaniu z tohto obdobia (pred 1.3.2013 bol podľa vyjadrenia
Konstantina Sushkova pozemok rovný, nič na ňom nerástlo, nebolo na ňom nič posadené). Z obsahu
zápisníc o výsluchu žalovaného v súvisiacej trestnej veci zo dňa 2.10.2012, 11.2.2013 je zrejmé, že v
nich žalovaný vypovedal k tvrdenému neoprávnenému užívaniu pozemku, ku ktorému malo dôjsť v roku
2012. Ohľadom nároku na náhradu ušlého zisku, ktorý sa odvíjal od tvrdeného neoprávneného užívania

pozemku žalovaným v roku 2012 však bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom v
tejto časti. Tvrdenie žalobcu, že príslušníci policajného zboru boli na mieste samom a nimi bola osoba
žalovaného zidentifikovaná ako osoba, ktorá vykonávala poľnohospodársku činnosť na predmetnom
pozemku nebolo preukázané. Z úradného záznamu Obvodného oddelenia PZ Trenčín zo dňa 10.9.2012obsiahnutomvspiseČVS:ORP-1314/TN-TN-2012vsúvisiacejtrestnejvecivyplýva,žepolicajnáhliadka
dňa 10.9.2012 na základe oznámenia konateľa žalobcu identifikovala žalovaného ako pracovníka na
traktore, ktorý mal kosiť plodiny na pozemkoch, ale žalovaný vtedy policajtom uviedol, že vykonáva

údržbu pozemku pána R.. Z úradného záznamu policajnej hliadky nevyplýva, žeby predmetný pozemok
bol v tom čase vykolíkovaný, prípadne inak zreteľne vyznačené jeho hranice. Vo vyšetrovacom spise
sa nenachádza úradný záznam, listina, z ktorých by vyplývalo, že polícia pristihla žalovaného, že orie,
seje na predmetnom pozemku v marci 2013, kedy malo dôjsť podľa žalobcu k protiprávnemu konaniu
žalovaného, od ktorého odvíja uplatnený nárok. Výpoveď žalovaného zo dňa 19.12.2013 v súvisiacej

trestnej veci sa týka už aj tvrdenej orby a siatia na predmetnom pozemku v marci 2013. Žalovaný
pred vyšetrovateľom zhodne ako aj na pojednávaniach v predmetnej veci popieral, žeby parcelu K.
M. v roku 2013 užíval popísaným spôsobom. Žalovaný uvádzal, že pooral a zasial poľnohospodársku
plodinu na okolitých parcelách so súhlasom ich vlastníkov. Vlastník susedného pozemku pán R. bol
žalovanému osobne ukázať, ktorý pozemok môže obhospodarovať a zároveň mu orientačne uviedol,
na ktorom pozemku siať nemá, pretože ten nepatril pánovi R.. Parcela K. M. nebola v tom čase

vykolikovaná. Z výpovede L. E. pred vyšetrovateľom zo dňa 17.12.2013 ako aj z výpovede žalovaného
pred vyšetrovateľom zo dňa 19.12.2013 a na pojednávaní v tejto veci vyplýva, že na základe objednávky
konateľa žalobcu boli hranice parcely K. M. geodetom vykolíkované až v auguste 2013, teda po období,
kedy mal žalovaný podľa tvrdenia neoprávnene užívať parcelu K. M.. Súd nemal protiprávny úkon
žalovaného preukázaný ani z výsluchu svedka Q. H.. Uvedený svedok nevidel žalovaného, žeby oral

alebo sial na predmetnom pozemku. Svedok potvrdil, že asi pred 8 alebo 10 rokmi, svedok šiel na aute
s konateľom žalobcu, ktorý zastavil auto pri ceste v Záblatí a konateľ žalobcu svedkovi z cesty ukázal, že
má pooraný pozemok a druhýkrát konateľ žalobcu svedkovi z cesty ukázal, že na pozemku sú zasiate
plodiny vyrastené približne do rovnakej výšky. Podľa vyjadrenia svedka parcela, ktorú svedkovi z diaľky
ukazoval konateľ žalobcu nebola nijako ohraničená ani oplotená. Z výsluchu svedka potom nemožno

bez pochýb ustáliť ani to, či pozemok, ktorý mu ukazoval konateľ žalobcu, že bol pooraný a následne
zarastený poľnohospodárskou plodinou bol skutočne predmetný pozemok patriaci K. M.. Protiprávne
konanie žalovaného v podobe neoprávneného užívania cudzej veci nebolo preukázané ani v súvisiacom
trestnom konaní, pretože toto bolo uznesením povereného príslušníka PZ ČVS: ORP-1314/TN-TN-2012
zo dňa 1.10.2014 zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a sťažnosť konateľa

žalobcu proti tomuto uzneseniu Okresná prokuratúra Trenčín uznesením sp. zn. 2Pv 102/13/3309-65 zo
dňa 3.11.2014 zamietla, pričom v odôvodnení uznesenia prokuratúra konštatovala, že nebolo žiadnym
spôsobom preukázané, že žalovaný obhospodaroval aj pozemok K., keďže tento nebol do augusta 2013
riadne označený. Ak nebolo preukázané protiprávne konanie žalovaného, nie je dané na jeho strane ani
zavinenie, a nie je splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti.

27. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd uzavrel, že spoločnosti KS Comp spol. s r.o. nevznikol
proti žalovanému nárok na uplatnenú náhradu škody. Na žalobcu nemohlo byť neexistujúce právo
na náhradu škody postúpené zmluvou o postúpení pohľadávky. Žalobcovi tak chýba aktívna vecná
legitimácia v konaní. Z uvedených dôvodov súd výrokom I. žalobu ako nedôvodnú zamietol v časti, ktorá

ostala predmetom konania po čiastočnom zastavení konania.

28. Súd napokon nevykonal dokazovanie výsluchom K. M., ktorá sa na predvolanie na pojednávanie
nedostavila, a ktorej výsluch navrhoval žalovaný k okolnostiam, za ktorých došlo k uzatvoreniu
nájomnej zmluvy medzi ňou a družstvom dňa 9.2.1998, keďže zistenie uvedených okolnosti nebolo

pre rozhodnutie súdu o nároku žalobcu potrebné, nakoľko súd na základe vykonaného dokazovania
vyhodnotil nájomnú zmluvu medzi K. a družstvom zo dňa 9.2.1998 ako neplatnú. Súd nevykonal ani
žalovaným navrhnutý dôkaz - oboznámiť správu Poľnohospodárskeho družstva Zámostie o tom, odkedy
družstvo predmetnú parcelu užívalo, keďže na pojednávaní žalobca nespochybnil tvrdenia žalovaného
o tom, že predmetnú parcelu družstvo užívalo aj pred rokom 1989. Odročenie pojednávania za účelom

vykonania týchto dôkazných prostriedkov by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 256 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

32. Výrokom I. rozsudku súdu sp. zn. 20C 223/2014 zo dňa 20.9.2019 bolo konanie zastavené v časti o
zaplatenie sumy 12.988,55 Eur, a to z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti, pričom žalobca
netvrdil, žeby v tejto časti vzal žalobu späť pre správanie sa žalovaného (napr. z dôvodu úhradu dlhu).

Preto súd ustálil, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti, ktorá predstavuje 30,05%
zo žalobou uplatnenej sumy, a v tomto rozsahu patrí žalovanému právo na náhradu trov konania podľa
§ 256 ods. 1 CSP. Žaloba bola vo zvyšku o zaplatenie sumy 30.240 Eur predstavujúcej zo žalobou
uplatnenej sumy 69,95% zamietnutá, a v zmysle § 255 ods. 1, ods. 2 CSP v tejto časti má žalovaný nárok
na náhradu trov konania. Preto súd vzhľadom na zásadu úspechu a zásadu procesnej zodpovednosti
za zastavenie konania výrokom III. priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100% (30,02% + 69,95%). O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.