Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 13, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/99/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114203801
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4114203801.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: Jurovatý &
Partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Námestie SNP 14, IČO: 36 862 703, zastúpený JUDr. Eduardom
Jurovatým, advokátom, Bratislava, Námestie SNP 14, proti žalovanej: J. G. H., R.., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Q., M.i XX, o zaplatenie 925,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 10. decembra 2019 č. k. 17C/145/2016-213 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 925,04 eura spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne, počnúc od 19. 12. 2012 až do
zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu. Žalobcovi priznal náhradu trov
konania vo výške 100%, ktoré je povinná zaplatiť žalovaná. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
ustanoveniami § 470 ods. 1, 2 veta prvá, § 391 ods. 2 CSP, § 724, § 728, § 730 ods. 1, § 559 ods.
1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 18 ods. 1, 2, 3 zák. č. 586/2003 Z. z. (Zákon o
advokácii), § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 13a ods. 1, § 14 ods. 5, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 vyhlášky

č. 655/2004 Z. z. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplateniesumy925,04eura,pričomsvojepodanieodôvodniltým,ženazákladepríkaznejzmluvyústne
uzavretej v zmysle ustanovenia § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej súčasťou bolo písomne
udelené plnomocenstvo, zo dňa 31. 08. 2011 sa žalobca ako príkazník zaviazal zastupovať žalovanú
ako príkazcu v civilnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12Cpr/2/2012, a to až do
jej právoplatného skončenia a žalovaná sa zaviazala za poskytnuté právne služby zaplatiť žalobcovi
vyčíslené trovy právneho zastúpenia, tzn. odmenu advokáta, hotové výdavky a náhradu za stratu času

advokáta. Pri uzatváraní príkaznej zmluvy poučil žalobca žalovanú o výške a spôsobe výpočtu trov
právneho zastúpenia, čo žalovaná potvrdila svojim vlastnoručným podpisom na udelenej plnej moci.
Žalovaná žalobcovi v právnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12Cpr/2/2012 v spojitosti
s konaním vedeným na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 7Co/34/2012, udelené plnomocenstvo zo
dňa 31. 08. 2011 odvolala dňom 22. 10. 2013. Za poskytnuté právne služby vystavil žalobca žalovanej
vyčíslenie trov právneho zastúpenia zo dňa 13. 12. 2012, na sumu vo výške 925,04 eura. Bolo to za
úkony právnej služby, a to účasť na pojednávaní na OS Nitra dňa 18. 06. 2012, účasť na pojednávaní

na OS Nitra dňa 25. 07. 2012. Odmena za úkon č. 1 vo výške 90,38 eura, t. j. 1 úkonu po 270,74
eura + 1x režijný paušál vo výške 7,63 eura + 20% DPH, odmena za úkon č. 2 vo výške 334,04 eura,
t. j. úkon po 270,74 eura + 1x režijný paušál vo výške 7,63 eura + 20% DPH, neuhradená odmena
(vyúčtovanie zo dňa 12. 09. 2011) vo výške 500,62 eura. V prejednávanej veci mal súd za preukázané,že žalobcom uplatnený nárok vyplýva zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami
sporu založeného príkaznou zmluvou, ktorú strany sporu uzavreli v zmysle § 724 a nasl. Občianskeho
zákonníka. V predmetnej veci ide o nárok na odmenu advokáta za právne zastupovanie v konaní

vedenom pod sp. zn. 12 Cpr20/2012, na ktorý vznikol žalobcovi ako advokátovi nárok voči žalovanej, s
ktorým bol žalobca v zmluvnom vzťahu na základe ústne uzavretej príkaznej zmluvy, o čom následne
svedčí aj plnomocenstvo, ktoré bolo žalobcovi udelené žalovanou. O tom, že medzi stranami sporu
došlo k uzavretiu príkaznej zmluvy, svedčí aj skutočnosť, že žalobca vo veci pod sp. zn. 12Cpr/20/2012
vypracoval a podal návrh na vydanie platobného rozkazu, vypracoval písomné stanovisko k odporu

podanému v danej veci, zúčastnil sa 3 pojednávaní (21. 05. 2012, 18. 06. 2012 a 25. 07. 2012),
čiže v zmysle príkaznej zmluvy vykonal pre žalovanú činnosť a z takto zisteného skutkového stavu
mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca uniesol bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu
ohľadom vzniku príkaznej zmluvy. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca zastupoval žalovanú
v uvedenom konaní pred Okresným súdom Nitra a že v uvedenom konaní poskytol žalobca žalovanej
vykonaním právnych úkonov advokáta právnu pomoc. Čo sa týka uplatnenej odmeny, žalovaná v

konaní namietala, či bola dohodnutá odmena, akým spôsobom, v akej výške, pričom žalovaná uviedla,
že dohoda nebola žiadnym spôsobom konkretizovaná, so žalobcom sa dohodli na sume 100 eur za
úkon, čo chápala ako jedno pojednávanie. V danom prípade bolo teda potrebné aj skúmať, či žalobca
postupoval pri zastupovaní s odbornou starostlivosťou a či úkony boli vykonané v prospech klientky,
pričom splnomocnený zástupca žalovanej, ako aj samotná žalovaná, poukazovali na to, že žalobca pri

zastupovaní nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 18 ods. 1, 2, a 3 zákona č. 586/2003 Z.
z. o advokácií. Pokiaľ aj v Dohode o poskytovaní právnej pomoci absentuje jednoznačná a konkrétna
dohoda o odmene advokáta, uvedená okolnosť nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy, v takom
prípade zákon stanovuje nevyvrátiteľnú domnienku dohody o tarifnej odmene advokáta (§ 2 ods. 2
Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). V danej veci si žalobca uplatňoval žalovanú sumu ako tarifnú odmenu

za vykonané úkony právnej služby a je nepochybné, že úkony právnej služby zo strany žalobcu boli
vykonané, vykonané boli na základe príkaznej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu ústne, čo v
konaní bolo jednoznačne preukázané, a pričom práve nárok žalobcu na vyplatenie odmeny vzniká
vykonaním úkonov. Súd prvej inštancie tak mal za to, že je dôvodné priznať žalobcovi sumu vo výške
925,04 eura za úkony, ktoré boli v konaní jednoznačne preukázané, či už samotným žalobcom, ako

aj z listinných dôkazov. Priznaná suma pozostáva z nároku žalobcu na vykonané nasledujúce právne
služby poskytnuté žalovanej, a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
2. vypracovanie žaloby, 3. účasť na pojednávaní konanom dňa 21. 05. 2012, 4. účasť na pojednávaní
konanomdňa18.06.2012,5.účasťnapojednávaníkonanomdňa25.07.2012. Súdprivýpočteodmeny
postupoval v zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky č. 366/2004 Z. z. a mal za to, že pri hodnote sporu, v ktorom

žalobca zastupoval žalovanú v konaní o náhradu mzdy vo výške 10 473,69 eura je potom základnou
sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby suma vo výške 270,74 eura + 7,63 eura
režijný paušál za rok 2012, čo spolu predstavuje sumu 278,17 eura a za rok 2011 je to suma vo výške
270,74 eura + 7,41 eura režijný paušál, čo predstavuje celkovú sumu vo výške 277,95 eura. Nakoľko
súd nevzhliadol, že by žalobca ako právny zástupca žalovanej pri zastupovaní nekonal s odbornou

starostlivosťou, prípadne, že úkony, ktoré boli vykonané z jeho strany, boli vykonané v neprospech
žalovanej ako klientky, súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie odmeny za nasledujúce právne služby:
- 2 úkony právnej pomoci a to príprava a prevzatie zastúpenia, vypracovanie žaloby, čo všetko spolu
predstavuje čiastku vo výške 2 x 270,74 eura, plus režijný paušál za rok 2011 vo výške 2 x 7,41 eura, čo
je 278,15 eura a k tomu treba prirátať sumu 20% DPH, čo predstavuje celkovú čiastku 695,52 eura, ktorú

mu súd priznal. Za účasť na pojednávaní konanom dňa 21. 05. 2012 si žalobca uplatnil celkovú sumu
vo výške 334,04 eura, pričom ide o úkon vo výške 270,74 eura + režijný paušál vo výške 7,63 eura +
20% DPH , ktorú mu súd priznal. Za účasť na pojednávaní konanom dňa 18. 06. 2012 si žalobca účtoval
1-inu, pričom podľa jeho výpočtu to predstavuje sumu 90,38 eura, čo je 1-ina úkonu zo sumy 270,74
eura plus režijný paušál vo výške 7,63 eura + 20% DPH. Podľa výpočtu súdu žalobcovi za daný úkon

prislúcha odmena len vo výške 86,99 eura, čo je hodnota úkonu 270,74 eura + režijný paušál za rok 2012
vo výške 7,63 eura + 20 % DPH =347,96 eura a 1-ina je 86,99 eura (347,96 : 4 = 86,99), ktorú mu súd za
daný úkon aj priznal. Účasť na pojednávaní konanom dňa 25. 07. 2012 si žalobca určil vo výške 344,04
eura, pričom ide o úkon vo výške 270,74 eura + režijný paušál vo výške 7,63 eura + 20% DPH, ktorú mu
súd priznal. Súd žalobcovi priznal aj 20% DPH, nakoľko žalobca v konaní riadne osvedčil dokladom, a to

osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, že je počnúc od 20. 01. 2011 platca dane z pridanej
hodnoty. Žalobcovi vznikol podľa výpočtu súdu celkový nárok za vykonané úkony právnej pomoci vo
výške 1 450,59 eura, pričom súd z predmetnej sumy odrátal zaplatený preddavok vo výške 500 eur,
čo v konaní nebolo sporné, pričom žalobcovi vznikol nárok vo výške 950,59 eura, avšak vzhľadom naskutočnosť, že žalobca si v predmetnom konaní uplatňoval zaplatenie žalovanej sumy vo výške 924,04
eura, súd žalobcovi uplatnenú sumu priznal v celom rozsahu. Súd zároveň priznal žalobcovi aj úrok z
omeškania vo výške 8,75% z dlžnej sumy od 19. 12. 2012 až do zaplatenia, tak ako bol požadovaný

žalobcom v žalobnom návrhu, poukazujúc na skutočnosť, že žalovaná si svoj dlh voči žalobcovi nesplnila
na základe doručeného vyúčtovania, čím sa dostala s plnením dlhu do omeškania. O trovách konania
rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, udávajúc, že sa

odvoláva z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, g/ h/, ods. 2 a § 366 písm. a/ a c/ CSP.
Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, resp. zmenil a žalobcovi nepriznal časť nároku vo výške jednej polovice z počítanej
sumy základu advokátskeho honorára - zodpovedajúcej posledným 3 rokom z celkových žalovaných
6 rokov, t. j. polovice z 10 473,69 eura a taktiež nepriznal trovy konania. Uviedla, že ak
advokát nevie, opomenie/neaplikuje základné vedomosti, nemôže to byť vina a ani na škodu klienta.

Tzv. uzavretie ústnej príkaznej zmluvy je v rovine hypotézy, domnienky, pritom samotné konanie jej
legitímne uzatvorenie vyvrátilo, keďže aj sám súd konštatuje v rozsudku, že ju uzatvorila koncipientka
s manželom klientky, teda nie advokát priamo s klientkou. Celá filozofia zastupovania bola založená
na tvrdení, že je tu 100% úspešnosť žaloby, otázkou zostáva len vysúdená výška sumy, a teda aj
nároky z trov konania advokáta žalobcu bude znášať protistrana. Pričom pri zálohe sa vychádzalo z

predchádzajúcich právnych služieb, a to odmeny 100 eur za úkon - takto odmenu chápal klient aj ako
preňho konečnú sumu. Podstata sporu je nielen v ne/uzatvorení príkaznej zmluvy, ale aj pri určení
sumy, ktorá má byť základom na výpočet odmeny advokáta. Súd pri dokazovaní celkovej sumy odmeny
advokáta sa uspokojil len s existenciou vydania listiny osvedčenia o DPH. Nezaoberal sa návrhmi a
pripomienkami, že to automaticky neznamená, že zákon bol aj dodržaný - keďže advokát má nárok

len na preukázané náklady, pričom DPH je navyše príjmom štátu, a nie advokáta. Pritom sú dôvodné
pochybnosti, či daná odmena/honorár bola riadne účtovne zaúčtovaná a cez kontrolný výkaz DPH aj
odvedenádoštátnejpokladnice.Uviedla,žežiadasúdopreskúmaniezákonnostikonaniavovecižaloby,
resp. podania návrhu na vydanie platobného rozkazu z 11. 02. 2014 a vydania platobného rozkazu
z 14. 12. 2015 zn. 19Ro/51/2014, a to z dôvodu nesplnenia zákonnej povinnosti zaplatenia súdneho

poplatku včas a v danej výške. Taktiež žiadala preskúmať postup advokáta v zmysle § 37 ods. l písm.
a/ a § 39 Občianskeho zákonníka s aplikáciou zákona o advokácii č. 586/2003 Z. z., poukazujúc na §
1 ods. l, 3, § 18 ods.2, 4, 5, § 21 písm. e/, § 24 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z. z. Spochybnila odborné
zastupovanie klienta, a to prostredníctvom koncipientky, ale hlavne zákonnosť uzatvorenia samotnej
zmluvy, resp. že ju plnomocenstvo z 31. 08. 2011 nahrádza, keďže bolo dohodnuté s koncipientkou,

podpísané pred koncipientkou a antidatované niekedy na jeseň 2011. Spochybnila pasívnu legitimáciu,
ako aj aktívnu legitimáciu, keďže zmluvný vzťah a jeho podmienky de facto dohodli koncipientka s
manželom klientky. Tzv. ústnu príkaznú zmluvu rozhodne rozporuje. Podľa jej názoru, nikdy nevznikla,
ani sa o nej nehovorilo. Dohodnuté boli podmienky z predchádzajúceho zastupovania = 3 000,-Sk
(100 eur) za úkon s tým, že podľa advokáta JUDr. Jurovatého nebude v spore plne úspešná, ale len

na cca 50 percent a odmena sa dohodne podľa konečného výsledku. Honorár chce však 100%. Toto
napĺňa amorálnosť konania. Advokát vlastne počítal s rizikom, ale znášať ho mal len klient, pričom
prezentoval nesprávny právny názor v tom, že súd nepriznáva plný rozsah trvania sporu, ale len časť
do 3 rokov, ale vychádzal z prvých 3 rokov ako nárokovateľných, a tie zvyšné 3 roky do celkových
6 rokov sú už na posúdení súdu. Absolútne teda prehliadal inštitút premlčania nároku, vychádzal zo

starej novely Zákonníka práce, čo sa nedá považovať za odborné zastupovanie klienta. Advokát jej
tým spôsobil značnú majetkovú škodu a ujmu z titulu premlčania jej nároku na náhradu mzdy, keďže ju
začal zastupovať už 01. 04. 2008 (sp. zn. 15C/195/2005), kedy nebol premlčaný ešte ani mesiac nároku
náhrady mzdy, pričom advokátska kancelária zaujala nesprávny právny názor tvrdením, že náhrada
mzdy sa premlčuje až po ukončení prvotného sporu. Rozporuplné sa javia aj ne/dodržiavania zákona o

účtovníctve a zákona o dani z pridanej hodnoty v § 19 a § 71 pri vystavovaní a účtovaní predmetných
dokladov za úhradu právnych služieb/faktúr. V prípade, že by odvolací súd nezohľadnil jej námietky
a odvolacie dôvody, žiadala, aby v zmysle § 257 CSP nepriznal žalobcovi trovy konania z dôvodu
osobitného zreteľa vzniknutého sporu, postupu advokáta, spôsobenej ujmy žalobcom klientke, keďže
spôsobená škoda je značná, ale zrejme už premlčaná a voči advokátovi úspešne nevymáhateľná, ale

hlavne z dôvodu jej ťažkej sociálnej situácie - nezamestnanej po sporoch so zamestnávateľom.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovanej podané nebolo.4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

je vecne správny, preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

8. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva
z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je
viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní
sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie

prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť,
ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje.
Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom

rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri
rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote
na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

9. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 11. 02. 2014 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 925,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75% ročne zo sumy 925,04 eura od 19. 12. 2012 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania, keď
titulom požadovaného plnenia bola odmena za poskytnuté právne služby žalovanej žalobcom.

10. Preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu a dôvodov
podaného odvolania žalovanej, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a
rozhodnutiesúduprvejinštanciejepotrebnéakovecnesprávnepotvrdiť,keďsúdprvejinštanciesprávne
zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

11. Pokiaľ žalovaná namietala, že medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu príkaznej zmluvy,
takéto námietky žalovanej odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. Z obsahu prejednávanej veci je
nespornouskutočnosť,žedňa31.08.2011žalovanáudelilažalobcoviplnomocentvonajejzastupovanie
v konaní o náhrade mzdy až do jeho právoplatného skončenia. Vo všeobecnosti platí, že plnomocenstvo

je jednostranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je
osoba, ktorá je uvedená v plnomocenstve, oprávnená ho zastupovať. Plnomocenstvo osvedčuje, že
medzi zastúpeným a zástupcom došlo k uzavretiu dohody o plnomocenstve. Nie je potrebné, aby
v plnomocenstve bolo uvedené, že zástupca prijíma plnomocenstvo a podpis zástupcu, nie je však
chybou, keď to plnomocenstvo bude obsahovať. I keď žalovaná namietala, že právne záležitosti ohľadne

sporu o jej nároku na náhradu mzdy za žalobcu vybavovala koncipientka a za ňu konal jej manžel, a
ona tak nič nedojednávala, nespornou bola skutočnosť, že plnomocenstvo podpísala samotná žalovaná,
ako je zrejmé i to, že na tomto plnomocenstve je podpis štatutára žalobcu, ktorý plnomocenstvo prijal.
V kontexte uvedeného, keď po udelení tohto plnomocenstva žalobca reálne poskytoval právne služby
žalovanej a nesporne realizoval výkon advokácie, je potrebné uviesť, že niet žiadneho opodstatneného

dôvodu spochybňovať tvrdenie žalobcu, že jeho udeleniu predchádzalo ústne uzatvorenie príkaznej
zmluvy, ktorej predmetom bolo práve poskytovanie právnych služieb žalobcom žalovanej v súvislosti so
súdnym konaním o uplatnenom nároku žalovanej na náhradu mzdy. Odvolací súd mal tak zhodne so
súdom prvej inštancie za to, že medzi stranami sporu došlo k dohode o predmete zmluvy. Námietkyžalovanej, že záležitosti ohľadne uplatneného nároku na náhradu mzdy za ňu vybavoval skôr jej manžel,
a tak ona so žalobcom nerokovala, nie sú spôsobilé vyvolať pochybnosti o potrebnom pojednaní
predmetu zmluvy, pretože sama žalovaná uviedla, že manžel ju v týchto veciach zastupoval, a tak

preukázateľne konal v jej mene. Pokiaľ žalovaná namietala, že nedošlo k dohode o odmene, nespornou
je skutočnosť, že v danom prípade bola príkazná zmluva zmluvou odplatnou, pričom treba uviesť,
že pre niektoré činnosti, ktoré sú predmetom príkaznej zmluvy, platia osobitné predpisy, tak ako je
tomu i v danom prípade, a to konkrétne zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii, ktorý ustanovuje, že
advokátovi v prípade neexistencie dohody o odmene patrí odmena tarifná. Uvedené má svoj odraz i

v udelenom plnomocenstve žalovanou. Teda, vychádzajúc z uvedeného, z úkonu žalovanej o udelení
plnomocenstva, z následných vyúčtovaní právnych služieb žalobcom s uvedením presného spôsobu
jej výpočtu, ktoré žalovanou spochybnené neboli, pričom došlo z jej strany k čiastočnej úhrade sumy
500 eur po vykonanom vyúčtovaní zo dňa 12. 09. 2011, treba zhodne so súdom prvej inštancie
prisvedčiť žalobcovi, že mu vznikol nárok na tarifnú odmenu v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Pokiaľ
žalovaná k výkonu advokácie namietala, že úkony právnej služby neboli poskytované priamo advokátom

(štatutárom žalobcu JUDr. Jurovatým), ale koncipientkou, je potrebné uviesť, že oprávnenie advokáta
dať sa pri jednotlivých úkonoch zastúpiť koncipientom je plne legitímne a vyplývajúce zo zákona č.
586/2003 Z. z. o advokácii. Rovnako k odvolacej argumentácii žalovanej treba dodať i to, že skutočnosť,
že sa medzi stranami nehovorilo o pojme príkazná zmluva, automaticky neznamená, že takýto právny
vzťah, za preukázania dojednania jeho podstatných náležitostí, nevznikol.

12. K ďalšej odvolacej námietke žalovanej, že súd sa nezaoberal jej námietkami ohľadne priznanej
DPH a tým, či odmena bola riadne zaúčtovaná a odvedená do štátnej pokladnice, odvolací súd udáva,
že súd prvej inštancie mal jednoznačne preukázané, že žalobca je platcom DPH a jeho odmena sa tak
dôvodne zvýšila o DPH. To, akým spôsobom bolo v tomto ohľade vedené účtovníctvo žalobcu, je mimo

predmetu tohto sporu, v kompetencii iných kontrolných (daňových) orgánov a nemá nič spoločné s tým,
že žalobcovi nárok na DPH vznikol. V kontexte uvedeného žalovaná tiež namietala, že súd jej neumožnil
záverečnú reč, resp. ju neoboznámil s dokazovaním z hľadiska nárokovateľnosti žalobcu na DPH. K
uvedenému odvolací súd udáva, že pokiaľ súd prvej inštancie vo veci dňa 10. 12. 2019 pojednával a
vo veci rozhodol bez účasti žalovanej na pojednávaní, neporušil práva žalovanej na spravodlivý súdny

proces, keď žalovaná síce požiadala o odročenie tohto pojednávania, avšak svoju žiadosť doručila súdu
osobne až dňa 18. 12. 2019, a teda nie tak, ako to ustanovenie § 183 CSP predpokladá.

13. Argumentácia žalovanej, že súd vo veci vydal platobný rozkaz 19Ro/51/2014, napriek nesplneniu
podmienky zaplatenia súdneho poplatku za žalobu, nemá žiadne opodstatnenie, pretože pred jeho

vydaním žalobca dňa 29. 10. 2014 súdny poplatok v plnej výške uhradil.

14. Napokon, pokiaľ žalovaná namietala, že žalobca ako poskytovateľ právnych služieb nekonal s
odbornou starostlivosťou a tým jej spôsobil škodu, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za
to,žekonanieadvokátavdanomprípadenemožnokvalifikovaťakorozpornésodbornoustarostlivosťou,

za ktoré by mu neprináležala odmena za poskytnuté právne služby.

15. Postup advokáta pri poskytovaní právnych služieb sa viaže na pojem odborná starostlivosť, ktorú
je potrebné chápať ako súhrn všetkých predpokladov na výkon advokátskej činnosti, od základných
formálnych podmienok pre možnosť vykonávať advokáciu, až po osobnostné predpoklady. Pri určení

postupu na presadzovanie záujmov klienta musí advokát voliť také formy a prostriedky, aby sa naplnili
ciele a očakávania klienta, pričom prvoradý je vždy záujem klienta. Rozumie sa ňou to, že advokát koná
čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v
záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné, pričom kvalita právneho
názoru advokáta sa odvíja od jeho znalosti právnych predpisov, rozhodovacej praxe a odbornej literatúry,

ale aj od jeho odborných a praktických skúseností.

16. Skutočnosť, že by žalobca s takouto odbornou starostlivosťou nepostupoval, nemal ani odvolací
súd za preukázanú, pričom za konanie v rozpore s odbornou starostlivosťou nemožno bez ďalšieho
považovať to, že advokát má nesprávny právny názor, resp. právny názor, ktorý nie je prijatý súdom v

rámci rozhodovania o veci ako správny, pretože za situácie prijatia takéhoto názoru, by bez ďalšieho bolo
možné uzavrieť, že právne služby poskytované neúspešnému klientovi v spore boli poskytované bez
odbornej starostlivosti právneho zástupcu, čo je skreslené nazeranie na výkon advokátskej činnosti. Za
situácie, že sa žalovaná domnievala, že jej advokát výkonom advokácie spôsobil škodu, nič jej nebránilodomáhať sa jej nahradenia. V tomto ohľade neobstojí argumentácia žalovanej, že jej nárok na náhradu
škody by už bol premlčaný, pretože z okolností veci nevyplýva, že by si ho nemohla uplatniť riadne
a včas.

17. S ohľadom na vyššie uvedené, zaoberajúc sa odvolacou argumentáciou žalovanej, ktorou je
odvolací súd viazaný, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v
zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

18. Pokiaľ žalovaná žiadala, aby pri rozhodovaní o trovách konania súd prihliadol na ustanovenie § 257
CSP a nepriznal žalobcovi trovy tohto konania, zohľadňujúc osobitosť vzniku sporu, postup advokáta
a jej nepriaznivú sociálnu situáciu ako dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd mal za to, že v
danom prípade aplikácia ustanovenia § 257 CSP nie je dôvodná.

19. Už Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/102/2017 z 31. júla 2017 uviedol, že

aplikácia citovaného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí
mať vždy výnimočný charakter (napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov
konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok; dôvody hodné osobitného
zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon
nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (rozhodnutia

najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010, či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno
§ 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle),
ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek

a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto
často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy
nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu

konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu.

20. Odvolací súd v danej veci nevzhliadol také osobité okolnosti výnimočného charakteru a
hodné osobitého zreteľa, pre ktoré by nebolo dôvodné žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznať
v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania. V danej veci ide o obvyklý

občianskoprávny spor o zaplatenie pohľadávky žalobcu titulom neuhradenej odmeny za služby právnej
pomoci. Výnimočnosť situácie nemožno vzhliadnuť v tom, že pokiaľ sa žalovaná domnievala, že bola
činnosťou advokáta poškodená s nárokom na náhradu škody, tento si riadne a včas neuplatnila, pretože
nepreukázala žiadne také relevantné okolnosti, ktoré by jej v riadnom a včasnom uplatnení nároku
voči advokátovi objektívne bránili. Pokiaľ žalovaná poukazuje na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu, k

uvedenému je dôvodné uviesť len to, že z vyjadrenia žalovanej nie je zrejmou skutočnosť, aké objektívne
okolnosti spôsobujú to, že jej sociálna situácia je dlhodobo nepriaznivá, a prečo, vzhľadom na jej
osobnostné a vzdelanostné predpoklady, uvedená situácia pretrváva dlhodobo. Odvolací súd mal za
to, že na rozhodovanie o trovách konania je dôvodné aplikovať ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, a preto
súčasťou potvrdzujúceho výroku rozhodnutia je i výrok o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej

inštancie rozhodol správne.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože
mu preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektuna súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).