Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 28, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419203151
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8419203151.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu U. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Q. XX, XXX XX W., proti žalovaným: 1/ P. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX W., 2/
X. H. zastúpená P. F., so sídlom T. XX, XXX XX W., dotknutý orgán žalovanej X/: E. R. v O., F., so
sídlom Dr. Y. XX, XXX XX O., vo veci písomného podania žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX označeného

ako „žaloba na určenie vlastníckeho práva" v spojení s podaním žalobcu zo dňa 26.11.2019 označeným
ako „čiastočné späťvzatie žaloby" a podaniami žalobcu zo dňa 03.10.2020, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. 10C/78/2019-47 z 19.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že
prvým výrokom podanie žalobcu zo dňa 29.10.2019 v spojení s podaniami zo dňa 26.11.2019 a zo
dňa 03.10.2020 v časti v ktorej sa domáha rozhodnutia (časť A ním navrhovaného výroku) odmietol;
druhým výrokom podanie žalobcu zo dňa 29.10.2019 v spojení s podaniami zo dňa 26.11.2019 a zo
dňa 03.10.2020 v časti v ktorej sa žalobca domáha rozhodnutia, že žalovaná X. H. úkonom E. R. v O.,

F. prekročila svoju právomoc odmieta; tretím výrokom podanie žalobcu zo dňa 29.10.2019 v spojení
s podaniami žalobcu zo dňa 26.11.2019 a zo dňa 03.10.2020 v časti v ktorej sa žalobca domáha
rozhodnutia o povinnosti odoslania listu s ospravedlnením o prekročení právomoci štátnym orgánom a
o úhrade nemajetkovej ujmy odmieta; štvrtým výrokom podanie žalobcu zo dňa 29.10.2019 v spojení
s podaniami žalobcu zo dňa 26.11.2019 a zo dňa 03.10.2019 v časti v ktorej sa žalobca domáha
rozhodnutia(časťCnímnavrhovanéhovýroku)odmietaapiatymvýrokomnáhradutrovkonaniastranám

sporu nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 127 ods. 1, § 129 ods. 3, 4, § 132 ods. 1, § 256 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca dňa 04.11.2019 doručil súdu podanie označené ako „Žaloba

na určenie vlastníckeho práva“. Z obsahu podania bolo zrejmé, že má ísť o podanie vo veci samej
a zjavne ním mienil iniciovať súdne konanie, nebolo však zrejmé aké, či civilné sporové konanie,
alebo súdny prieskum postupu správneho orgánu v rámci správneho súdnictva. Podanie žalobcu bolo
nezrozumiteľné a neurčité, nebolo z neho zrejmé, aké právne následky má spôsobiť, nebola z neho
zrejmá individualizácia veci, obsahovalo rozpor medzi skutkovými tvrdeniami (ktoré navyše boli len
útržkovité a nesúrodé a týkali sa len časti podania, zvyšok odôvodnený nebol vôbec) a žalobným

návrhom. Ani ďalšie podania žalobcu uvedené nedostatky neodstránili, práve naopak. Uznesením č.k.
10C/78/2019-35 zo dňa 16.09.2020 bol preto žalobca vyzvaný, aby v stanovenej lehote opravil a doplnilsvoje podanie, čo urobil podaním zo dňa 07.10.2020 označeným ako „Žaloba v konaní Okresného súdu
Kežmarok č.k.10C/78/2019 na určenie vlastníckeho práva“ v ktorom uviedol, že svojou žalobou žiada
o určenie neplatnosti každého úkonu, ktorým ho štát zbavil jeho väčšinového vlastníctva k lesnému

pozemku a zároveň s ohľadom na § 3 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z., žiada i o určenie nesprávneho
úradného postupu štátu a určenie náhrady spôsobenej škody (ujmy). Spolu s uvedeným podaním bolo
doručené aj jeho podanie zo dňa 03.10.2020 označené ako „Stanovisko k uzneseniu“ v ktorom uviedol,
že pokiaľ ide o jednotlivé body a povinnosti uložené mu v uznesení súdu, tak má za to, že povinnosti v
zmysle bodu 1 a 2 uznesenia splnil textom bodu II. žaloby, požiadavku na označenie aktuálnych údajov

nehnuteľnosti označil za nezákonnú s tým, že neexistuje ani len možnosť dôvodiť aktuálnym stavom
katastra, lebo bod B. žaloby by tým musel samotným týmto dôvodením poprieť, keď PLO OÚ O. vytvoril
parcelnéčíslananovoprávezatýmúčelom,abykrádežjeholesazamaskovalčomožnonajdôkladnejšie,
preto je podľa neho nevyhnutné pôvodné parcelné čísla zistiť z pozemkovej knihy a až k nim potom
preukáže žalovaná (alebo nepreukáže) svoje vlastníctvo. Takýto postup je podľa neho už dokazovaním
vykonaným súdom a tento postup je očividne odlišný od kvality spísania žaloby, a preto nemá žiaden

vplyv na žalobu. Ďalej opravil chybu pokiaľ ide o jeho dátum narodenia pričom k bodu 5 uviedol, že
jeho žaloba nie je žalobou správnou, že pôvodne uplatnený eventuálny petit vzal späť a že celý platný
petit žaloby je výlučne ten, ktorý je uplatnený podaním „Žaloba v konaní Okresného súdu Kežmarok
č.k.10C/78/2019 na určenie vlastníckeho práva“ z 03.10.2020. K bodom 6 a 7 uznesenia uviedol, že
tieto sú splnené dôkazmi založenými v spise a textom petitu žaloby.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z obsahu podania žalobcu možno s určitosťou vyvodiť len
to, že jeho vôľou bolo podať žalobu, a to vo vzťahu k viacerým osobám a viacerým nárokom. Koho z
označených žalovaných strán sporu sa má týkať navrhovaný výrok v časti A. petitu žaloby, kto z nich má
byť pasívne vecne legitimovaným vo vzťahu k takému výroku, to absolútne nie je zrejmé. Sám žalobca

na jednej strane tvrdí, že žiada zrušiť nové listy vlastníctva a určiť, že platný je starý list vlastníctva a
starý stav, že nejde v tejto časti o správnu žalobu a správny orgán nemá byť žalovaným, na druhej strane
poukazuje na právny úkon vykonaný už podľa nového zapísaného stavu a žiada preskúmať „platnosť“
úkonov štátu, čo je v zásade možné len v konaní o správnej žalobe. Podanie žalobcu vo vzťahu k výroku
A. je úplne nezrozumiteľné, neurčité tak pokiaľ ide o opísanie rozhodujúcich skutočností, ako aj petit,

ktorýjenezrozumiteľný,neurčitýanevykonateľný.Zpodaniažalobcuvtejtočastiniejezrejmé,čosaním
sleduje, čo má byť jeho predmetom, obsahom, aké právne následky sa sledujú, či žalobca napádajúci
postup správneho orgánu mienil ním iniciovať súdny prieskum postupu správneho orgánu, čo patrí do
právomoci správneho súdnictva alebo čoho sa vlastne ním domáha. Aj nedostatok spočívajúci v tom,
že z podania napriek výzve súdu nie je zrejmé, či ide o civilnú či správnu žalobu má za daných okolností

následok v podobe nezrozumiteľnosti pokračovať v konaní a odmietnuť podanie. Z rovnakých dôvodov
je podanie nezrozumiteľné aj pokiaľ ide o jeho časť smerujúcu k výroku prekročenia právomoci. Žalobca
nijako neoznačil príslušný úkon, ani neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti a skutkové tvrdenia,
preto ani v tejto časti v konaní podaní žalobcu nemožno pokračovať, navyše javí sa, že by malo ísť o
predbežnú otázku vo vzťahu k ďalším žalobcom žiadaným výrokom, hoci ju žalobca obsiahol priamo od

požadovaného výroku rozhodnutia. Samotný petit v tejto časti je síce vykonateľným avšak nemožno v
konaní o ňom pokračovať pre absenciu opisu rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k týmto výrokom. Nie
je konkretizovaný a individualizovaný ani základ, ani výška požadovanej nemajetkovej ujmy. V súvislosti
s výškou nároku žalobca už absolútne neuvádza na základe akých konkrétnych, jeho sa týkajúcich
kritérií, následkov a dôvodov žiada takúto náhradu. V podaní zo dňa 26.11.2019 žalobca uviedol ďalší

navrhovaný výrok rozsudku (časť C.), ktorý neodôvodnil absolútne ničím. Skutkový obsah žaloby tu
absolútne nie je premietnutý do žalobného návrhu, nie je s ním vo vzájomnom logickom prepojení.
Žalobca neopísal jasne, zrozumiteľne a určito okolnosti, ktoré ho viedli k podaniu žaloby v tejto časti,
neuviedol jednoznačné a konkrétne tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku
tak, aby súd mohol bez pochybností zistiť čoho a z akého dôvodu sa žalobca domáha, posúdiť procesné

podmienky a aby mohol opísané skutočnosti a nároky podradiť pod konkrétnu hmotnoprávnu normu.
Podanie žalobcu je nejasné a nezrozumiteľné, pričom ide o také nedostatky, bez odstránenia ktorých
nemožno v konaní pokračovať, a to v žiadnej jeho časti. Vzhľadom na vyššie uvedené súdu neostávalo
nič iné ako rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokoch I. až IV.. Záverom poukázal na to, že odmietnutie
podania nebráni žalobcovi podať riadnu, novú žalobu so všetkými požadovanými náležitosťami.

5. O trovách konania rozhodol tak, že pre odmietnutie podania žalobcovi náhradu trov konania priznať
nemožno a nakoľko žalovaným doposiaľ žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, súd nevyhradil
rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať aleo nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov tohto konania stranám sporu
nepriznal.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, formálne citujúc odvolacie dôvody
uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), c), e), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že s početnými argumentmi, prečo bolo potrebné jeho podanie
odmietnuť nesúhlasí. Poukázal na to, že nakoľko vlastníctvo rieši výlučne Občiansky zákonník vo svojich
ustanoveniach § 123 - § 142, nepovažoval za nutné tento fakt osobitne poukázať, pričom súd sa tvári,

že netuší, že ak sa dovoláva platnosti § 11 zák. č. 330/1991 Zb., ktorý ak Slovenská republika porušila,
potom postupovala nesprávne. A najmä, súd často cituje ním použitý zák. č. 514/2003 Zb. a pritom sa
tvári, akoby nepoznal ustanovenie jeho § 25 ods. 1 a 4., ktoré príslušnosť súdu upravujú jednoznačne.
Ďalej nesúhlasil s názorom súdu a tvrdil, že pasívna legitimácia žalovaných je z podanej žaloby zrejmá.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 330/1991 Z. z. je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ten
orgán štátnej správy, ktorý riadi a kontroluje výkon štátnej správy v oblasti pozemkových úprav a ochrany

pôdohospodárskej pôdy uskutočňovaný okresnými úradmi a okresnými úradmi v sídle kraja. K bodu 10.
uviedol, že nie sú žiadne pochybnosti o jednoznačnosti petitu žaloby citovaného v časti I. napadnutého
uznesenia a zastáva názor, že sa dôvodne domáha určenia platnosti LV, ktorý osvedčoval existenciu
spoločnej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dedenia a ktorej 4/5 spoluvlastníkom je od roku 2019.
Rovnako nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že z podanej žaloby možno iba vydedukovať, že vyjadril

nespokojnosť s postupom Okresného súdu v Kežmarku. Poukázal na to, že spoločnú nehnuteľnosť
vedenú na LV XXXX, k.ú. O. rozdelil E. úrad v O., pozemkový a lesný odbor bez súhlasu vlastníka
nadpolovičnej väčšiny v rámci pozemkových úprav, pričom nikto zo spoluvlastníkov nenavrhol dohodu
a ani nepodal žalobu na súd o zrušenie podielového spoluvlastníctva. E. úrad v O., pozemkový a lesný
odbor prekročením svojich kompetencií v rámci pozemkových úprav zasiahol do jej práv a oprávnených

záujmov a jeho konanie je v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Vydaním nových listov vlastníctva
osvedčil výlučné vlastníctvo žalovanej v rozsahu, ktorý jej neprináleží. Uviedol, že napadnuté uznesenie
obsahuje aj ďalšie množstvo tvrdení s ktorými nesúhlasí. Vo vzťahu k odôvodneniu uznesenia v časti C.
uviedol, že podľa jeho mienky je bezdôvodné obohatenie zreteľný a rozhodujúci dôvod na požiadavku
úhrady nájomného, preto je v šoku z okolností, že takýto petit možno odmietnuť. Zastával názor, že

súd sa pokúsil odoprieť mu spravodlivosť a znemožniť mu prístup k súdu, keď rozhodol, že miesto
zamietavého stanoviska sa pokúsi o stanovisko odmietavé, tým však porušil ust. § 365 ods. 1 písm.
a) Civilného sporového poriadku, hoci na to neboli splnené procesné podmienky, čím bolo porušené
jeho právo na spravodlivý proces. Hoci konajúceho sudcu odvolateľ nikdy nevidel, tvrdil, že rozhodoval
vylúčený sudca. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na rozhodnutie.

7. Zákonný sudca po oboznámení s obsahom odvolania uviedol, že ani v lehote na podanie odvolania
nebolo podanie opravené a doplnené v celom rozsahu, preto vec predkladá odvolaciemu súdu. Vo
vzťahu k poukazu žalobcu na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku

uviedol, že nemá žiaden pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na
konaní.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté

rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a
nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na

správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia, s ktorým sa v
celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu
prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobcovi, ktorý v odvolaní navyše neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Súd prvej
inštancie najsamprv správne vyzval žalobcu na odstránenie vád jeho neúplného podania a následne

správne dospel k záveru, že aj napriek tejto výzve vady podania náležitým spôsobom odstránené neboli,
čo bránilo súdu ďalej v konaní pokračovať a preto správne podanie žalobcu napokon odmietol, čo aj
náležite a správne odôvodnil. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada
dodať už len nasledovné.10.Civilnýsporovýporiadokv§127ods.1stanovujevšeobecnénáležitostivšetkýchpodaní,t.j.všetkých
úkonov adresovaných súdu. Popri týchto všeobecných náležitostiach musia byť kumulatívne splnené aj

ďalšie náležitosti, ak tieto ukladá osobitné ustanovenie. V prípade náležitostí podanej žaloby je týmto
osobitným ustanovením vyššie cit. ust. § 132 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva, že ďalšou vyžadovanou
náležitosťou je okrem iného aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov
na ich preukázanie a žalobný návrh (petit). Zákonom vyžadované náležitosti je potrebné vždy uviesť tak,
aby z obsahu podania (žaloby) tieto skutočnosti jednoznačne vyplývali, prípadne, aby ich bolo možné

vyvodiť zo samotného textu a v prípade, ak sú tieto náležitosti z podania zrejmé tak, že nevzbudzujú
pochybnosti a neistotou, potom nie je dôvod, aby žalobca bol nútený k odstraňovaniu formálnych
nedostatkov žaloby.

11. Náležitosť spočívajúca v potrebe opísania pravdivých a rozhodujúcich skutočností tvorí samotný
základ podanej žaloby. Úlohou žalobcu je opísať skutkový dej, t.j. zrozumiteľne, jasne a určito opísať

rozhodujúce skutočnosti a okolnosti, ktoré ho viedli k podaniu žaloby, z ktorých tak má vyplynúť
oprávnenosť ním uplatneného nároku, a to aj z dôvodu, aby nedošlo prípadne k zámene s iným skutkom.
Za nevyhnutné a rozhodujúce skutočnosti je potrebné považovať tie údaje, ktoré sú nevyhnutné na to,
aby bolo súdu jasné o čom vlastne má rozhodnúť a na akom podklade. V samotnej žalobe je preto
potrebné uviesť také skutočnosti, ktoré opisujú skutok na základe ktorého žalobca uplatňuje svoj nárok,

pričom musí ísť o také opísanie skutočností a v takom rozsahu, aby tento nárok bolo možné jednoznačne
individualizovať, teda určiť predmet konania po skutkovej stránke. V prípade, ak v podanej žalobe nie sú
uvedené všetky skutkové tvrdenia, nejde o takú vadu žaloby, ktorá by bránila pokračovať v konaní, avšak
to len za predpokladu, ak sú v žalobe opísané aspoň také rozhodujúce skutočnosti na základe ktorých
je možné vymedziť predmet sporu po skutkovej stránke. V tomto smere je tiež potrebné zdôrazniť,

že opísanie rozhodujúcich skutočností nie je možné nahradiť len odkazom na označené dôkazy. Na
stranedruhej,žalobcaniejepovinnýnímuplatnenýnárokprávnekvalifikovať,pretožeprávnakvalifikácia
je vecou súdu, ktorý pozná právo. Z uvedeného dôvodu neuvedenie právnej kvalifikácie nemožno
považovať za vadu žaloby a pre absenciu právnej kvalifikácie nie je možné odmietnuť podanie žalobcu.

12. Rovnako aj v prípade povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe,
tieto je potrebné označiť taktiež presne a úplne, aby ich bolo možné vykonať. Ako dôkaz môže slúžiť
všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných
prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, svedka, listina, odborné vyjadrenie,
znalecké dokazovanie a obhliadka. V prípade, ak žalobca označí v podanej žalobe ako dôkaz listinu,

túto je potrebné individualizovať pomenovaním, prípadne uvedením ich obsahu a označením orgánu,
ktorý ich vydal, spisovou značkou, dátumom, resp. osobou, ktorá ju vyhotovila a dátumom. Neoznačenie
dôkazov však nie je vadou žaloby. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú
podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, však neodôvodňujú odmietnutie žaloby pre jej vady, ale jej
zamietnutie po vecnom prejednaní veci.

13. Vo vzťahu k žalobnému návrhu (petit) je potrebné podotknúť, že aj tento musí byť jasný, zrozumiteľný
apresneformulovaný.Nažalobujevšakpotrebnéhľadieťakonaprocesnýúkonstrany,ktorýjepotrebné
posudzovať ako každé podanie podľa obsahu, teda za žalobný návrh nie je možné považovať len
samotný petit, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu s petitom vymedzuje predmet žaloby. Z

uvedeného dôvodu je potrebné, aby žalobca vyjadril svoj nárok presne tak, aby bola splnená požiadavka
materiálnej vykonateľnosti rozsudku, ktorá je splnená vtedy, ak je možné žalobný petit prevzatý do
výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie (porovnaj aj ÚS ČR I.233/97).
Neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov strán sporu a prílišný tlak na dopĺňanie
takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú

v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Žalobný petit by mal byť spravidla jednoduchý,
teda mal by sa ním uplatňovať len jeden nárok, ktorý vyplýva z jedného skutkového stavu. V prípade, ak
je uplatnených viac samostatných nárokov vyplývajúcich z jedného alebo viacerých skutkových stavov,
ide o zložený petit. Osobitným druhom petitu sú uplatňované alternatívne a eventuálne nároky.

14.Nazákladevyššieuvedenéhotakmožnodospieťkzáveru,žepodanoužalobouurčuježalobcanielen
to voči komu sa svojho nároku domáha, ale aj predmet sporu a to, čoho sa podanou žalobou domáha. V
prípade, ak žaloba neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, možno hovoriť o vadách žaloby,
a teda o tzv. neúplnom podaní (napr. absentuje podpis žalobcu, žalobný petit, atď.). O neurčitej žalobepotom možno hovoriť vtedy, ak samotná žaloba vzbudzuje či už pochybnosť o predmete konania, o
právnych následkoch konania (výsledku sporu, teda toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáha)
alebo o identifikácii sporových strán. Za neurčitú tak možno považovať žalobu, ktorá neumožňuje súdu

jednoznačne a bez pochybností identifikovať či už to, čoho sa žalobca podanou žalobou domáha, resp.
na akom skutkovom základe, prípadne voči komu takýto nárok súdnou cestou uplatňuje.

15. V predmetnom prípade sa žalobca svojim podaním zo dňa 29.10.2019 v spojení s podaniami zo dňa
26.11.2019 a 03.10.2019 domáhal viacerých samostatných nárokov, z ktorých však nebolo jednoznačné

z akého skutkového základu majú vyplývať, neboli predložené alebo označené všetky dôkazy z ktorých
odvodzoval svoje nároky a nebolo ani jasné, či žalobca má v úmysle sa svojich nárokov domáhať v
správnom alebo civilnom konaní, teda nebolo možné jasne a zrozumiteľne identifikovať predmet sporu
a v niektorých prípadoch ani vykonateľný žalobný petit, preto súd prvej inštancie uznesením zo dňa
16.09.2020 správne vyzval žalobcu na opravu a doplnenie podania, pričom ho aj správne poučil jednak
o nedostatkoch, ktoré jeho podanie zo dňa 29.10.2019 obsahuje a jednak o následkoch nedoplnenia a

jehoprocesnýchprávachapovinnostiach.Rovnakoakosúdprvejinštancie,aniodvolacísúdpodoručení
podaní zo dňa 26.11.2019 a 03.10.2019, ktoré reagovali na výzvu súdu na opravu a doplnenie podania,
nemal za to, že žalobca si splnil svoju povinnosť a svoje podanie opravil a doplnil tak, aby bolo z neho
zrejmé, čoho sa domáha, resp. na akom skutkovom základe.

16. Vo vzťahu k napadnutému výroku I. uznesenia odvolací súd uvádza, že ani s ohľadom na odvolacie
námietky nemožno dospieť k záveru o zrozumiteľnosti a hlavne vykonateľnosti žalobcom požadovaného
návrhu, pretože ako už správne uviedol súd prvej inštancie, v rámci civilného konania nie je možné rušiť,
či už listy vlastníctva alebo správne rozhodnutia, ktoré sú podkladom na zápis do katastra nehnuteľností.
Žalobcasícekpodanejžalobepripojilajvýpisyzlistovvlastníctva,avšakanivjehoďalšíchpodaniachnie

je zrejmé na základe akých postupov alebo rozhodnutí príslušných orgánov by malo dôjsť k zrušeniu ním
špecifikovaných listov vlastníctva, preto z obsahu jeho podaní nebolo možné v tejto časti v konaní ďalej
pokračovať,atočiužrozhodnutímvovecisamejalebopostúpenímvecipríslušnémusprávnemuorgánu.
Rovnako odvolací súd konštatuje, že zo žalobcom predložených podaní jednoznačne nevyplýva okruh
tých subjektov, ktoré vo vzťahu k tomuto uplatnenému nároku mali byť pasívne vecne legitimované.

Rovnako aj vo vzťahu k napadnutému výroku II. uznesenia možno konštatovať, že ani v tomto prípade
údaje a informácie žalobcu neboli dostatočné na to, aby súd prvej inštancie mohol žalobcom uplatnený
nárok v konaní ďalej vecne prejednať. Vo vzťahu k výroku III. a IV. napadnutého uznesenia sa odvolací
súd opätovne stotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že tieto žalobné petity sú síce vykonateľné,
avšak zo strany žalobcu absentuje akékoľvek opísanie rozhodujúcich skutkových okolností, ktoré by

odôvodňovali žalobcom uplatnený nárok. Z uvedeného možno celkovo konštatovať že podanie žalobcu
zo dňa 29.10.2019 v spojení aj s ďalšími jeho podaniami, ktoré mali opraviť a doplniť toto podanie, sú
nezrozumiteľné, nejasné, neurčité, niektoré žalobné petity sú nevykonateľné a nie je ani odvolaciemu
súdu jasné, čo sa mienil dosiahnuť žalobca uvedenými podaniami a na akom skutkovom základe.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach konštatoval (napr. v uznesení z
30.09.2013, sp. zn. 7Cdo 156/2012, v uznesení z 11.09.2013, sp. zn. 5Cdo 56/2012, v uznesení z
21.08.2013,sp.zn.5Cdo186/2013amnohéiné),ženeexistenciažiadnehorozhodnutiaaleboexistencia
právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci, nebránia dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v

zmysle ustanovenia § 237 písm. g/ OSP posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju
posúdil nadriadený súd (R 59/1997). Táto zásada platí i pre odvolacie konanie, preto bolo povinnosťou
odvolacieho súdu zaoberať sa aj tým, či bol takto žalobcom vymedzený odvolací dôvod naplnený
(§ 365 ods. 1 písm. c) C.s.p.). Podľa odvolacieho súdu však skutočnostiam uvádzaným žalobcom v
odvolaní v žiadnej možnej interpretácii nemožno pripísať relevanciu spochybňujúcu nestrannosť tento

spor prejednávajúceho sudcu.

18. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol i o nároku na náhradu trov konania. Aj v tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na správne a úplné odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie v

časti trov konania.

19. Odvolací súd na záver uvádza, že odmietnutie podania nevytvára prekážku právoplatne rozhodnutej
veci, preto žalobca môže podať kvalifikovanú žalobu opätovne.20. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešní boli žalovaní, ktorým

vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
396 ods. 1 C.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní boli v odvolacom konaní pasívni, k odvolaniu sa
nevyjadrili, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili, a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.

o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).