Uznesenie Judgement was issued on Thursday, March 31, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8Csp/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419200247
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1419200247.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu
JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: L. Z., Z..F..P.., L.: XX XXX
XXX, Z. Z. O. XX, N., zastúpeného: M.. M. Š., advokát, so sídlom O. XX, N. proti žalovanému: F. N.,
nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, N. o zaplatenie 443,51 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23.4.2019, č.k. 8Csp/4/2019-75, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa v rozsahu zrušenia v r a c
i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 249,23 eur
spolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročneod9.4.2016dozaplatenia,dotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a vyslovil, že žalobca má voči

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12,38% (výrok III.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 52 ods. 1, 3, 4, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), f), § 11 ods.
1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) a vecne tým, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Y. T. C., V..Z.. uzatvoril so žalovaným

zmluvu o poskytnutí pôžičky, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch, ktorá musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti
ustanovené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch; zároveň je spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy.
Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy zistil, že zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 31.10.2014 neobsahuje
údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských

úveroch), keďže údaj o termíne konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedený iba ako 12/2016, z
ktorého sa nedá vyvodiť, ktorý deň mesiaca december roku 2016 je termínom konečnej splatnosti
úveru. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava zo dňa 29.03.2018, sp. zn.
9Co/70/2017, s ktorým sa stotožnil. Zároveň zistil, že ani doba trvania zmluvy nie je v zmluve uvedená
(§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch), pričom tiež ide o konkrétny deň, ktorá je
takisto nevyhnutnou náležitosťou, a to z dôvodu informovanosti spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o jeho

viazanosti zmluvou pri splnení si povinností zo zmluvy. Vyvodil, že na splnenie uvedenej podmienky
nestačí uviesť “do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy“, ako v zmluve uviedol právny
predchodca žalobcu. Konštatoval, že pri väčšine zmlúv je tento okamih totožný s termínom konečnej
splatnosti, v danom prípade však spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nebol informovaný o dobe trvania
zmluvy, ani o konečnej splatnosti, pričom absencia vyššie uvedených náležitostí má v zmysle § 11 ods. 1
písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov. Keďže v konaní bolo preukázané (nebolo to ani sporné), že pôvodný žalobca poskytol
žalovanému účelový úver vo výške 729,99 eur, pričom žalovaný uhradil celkom sumu 480,76 eur, uložilžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi iba rozdiel medzi uvedenými sumami, t.j. sumu 249,23 eur, a
to spolu s úrokmi z omeškania (keďže žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania)
vo výške 5 % ročne, a to v súlade so žalobou odo dňa 09.04.2016 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu

o zaplatenie 194,28 eur (443,51 eur - 249,23 eur) spolu s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) podľa pomeru úspechu v konaní, keď žalobca mal čiastočný
úspech v rozsahu 56,19% a žalovaný v rozsahu 43,81%, z čoho vyplýva pomerný úspech žalobcu v
rozsahu 12,38%.

3. Proti uvedenému rozsudku v zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podal
odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnemu
záveru o bezúročnosti úveru. Záver súdu, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z
dôvodu neuvedenia termínu konečnej splatnosti úveru podľa jeho názoru nie je správny a je v rozpore
s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES a v rozpore s právnym názorom

vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, C. Y. Z., V..Z.. c/a G.
N.. V zmysle uvedeného čl. 10 zmluva o úvere na dobu určitú nemusí v čase jej uzatvorenia obsahovať
presné určenie, aká časť splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť na bežné úroky a poplatky. Vo
vzťahukuvedeniutermínukonečnejsplatnostiúveruuviedol,žesplnenieuvedenejzákonnejpožiadavky
uvedením mesiac + rok ukončenia úverového vzťahu, ako bolo v posudzovanom prípade „12/2016“, je

dostatočne určité a zrozumiteľné a plne v súlade s platnými predpismi. S poukazom na vyhlášku MF
SR č. 620/2007 Z.z. konštatoval, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť bez ťažkostí identifikovať
dátumy a termíny splatnosti všetkých splátok za účelom splnenia povinností vyplývajúcich mu z úverovej
zmluvy,keďvzmluveboladohodnutásplatnosťjednotlivýchsplátok(k20.dňuvmesiaci),splatnosťprvej
mesačnej splátky (20.11.2014), t.j. konečná splatnosť nastala dňa 20.12.2016. Na základe uvedeného

žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy
194,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 9.4.2016 do zaplatenia.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je podané dôvodne.
6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.).

7. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzatvorenia zmluvy)
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

8. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

9. V prejednávanej veci nebolo sporným, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným má charakter

spotrebiteľského vzťahu. Z ustáleného skutkového stavu okresným súdom vyplýva, že strany uzavreli
dňa 31.10.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému sumu
729,99 eur na kúpu spotrebného tovaru, na ktorý právny vzťah sa aplikujú ustanovenia zákona č.
129/2010 Z.z. a ustanovenia o ochrane spotrebiteľa upravené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Prespotrebiteľskýúversazákonomč.129/2010Z.z.zhľadiskaformálnychnáležitostívyžadujepísomná

forma zmluvy a predpísané obsahové náležitosti (§ 9 ods.1,2 ). V ust. § 11 ods. 1 citovaného zákona sú
vymedzené prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (o.i. aj v prípade, ak zmluva
neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru).

10. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že v zmluve o spotrebiteľskom

úvere absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Termín konečnej splatnosti úveru je v
zmluve definovaný ako „12/2016“. Ako vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010
Z.z. , povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je doba trvania zmluvy a termín konečnej
splatnosti úveru. Pojem termín z jazykového hľadiska predstavuje presne určený (alebo prinajmenšompresne určiteľný) časový okamih, kedy nastane určitá skutočnosť. Pokiaľ zákon používa pojem „termín“,
znamená to, že zákonodarca mal na mysli presne určený alebo určiteľný čas. Zákonnej požiadavke na
uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru najlepšie zodpovedá jeho vymedzenie presným dátumom,

t.j. uvedením dňa, mesiaca a roku konečnej splatnosti úveru. Akceptovateľné, je i vymedzenie konečnej
splatnosti úveru určitým, presne ohraničeným časovým úsekom, napríklad 12 mesiacov alebo jeden
rok odo dňa splatnosti prvej splátky a pod. Pokiaľ právny predchodca žalobcu v zmluve uviedol,
že konečná splatnosť úveru nastane 12/2016, takéto vymedzenie možno považovať za dostatočne
presné. Gramatický význam takto určeného času zodpovedá pojmu termín, nakoľko ide o konkrétny

časový okamih, ktorý by bol určiteľný s presnosťou dostatočnou na naplnenie zmyslu zákona (v tomto
prípade s presnosťou na mesiac a rok). Vymedzenie termínu splatnosti ako „12/2016“ znamená, že
úver je splatný v mesiaci december 2016. Vychádzajúc ďalej z toho, že prvá splátka úveru bola
splatná dňa 20.11.2014 a každá nasledujúca je splatná v 20. deň v mesiaci, nevzniká pochybnosť,
že posledná splátka a termín konečnej splatnosti úveru je stanovený na deň 20.12.2016. Vzhľadom
k uvedenému termín konečnej splatnosti úveru uvedený ako 12/2016 bez akýchkoľvek pochybností

aj právne nevzdelanému priemernému spotrebiteľovi poskytuje relevantnú informáciu o tom, že úver
bude musieť splácať do decembra 2016. Správnosť záverov súdu prvej inštancie nie je podporená ani s
odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.03.2018, sp.zn. 9Co/70/2017, nakoľko
súd takýmto rozhodnutím nie je viazaný a okrem iného v danom prípade odvolací súd posudzoval
odlišnúvecakosúdprvejinštancievtomtokonaní,kedyboltermínsplatnostizmluvyvymedzenýpojmom

„do 6 rokov“. Ako nesprávne vyhodnotil odvolací súd aj závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k absencii
uvedenia doby trvania zmluvy, nakoľko záväzok splácať poskytnutý úver podľa dohodnutých zmluvných
podmienok trval dlžníkovi (žalovanému) do 20.12.2016, t.j. do dňa úhrady poslednej splátky úveru;
možno preto konštatovať, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú, do 20.12.2016, čo napokon vyplýva aj
z predloženého formulára štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere. Ak teda veriteľ

v zmluve uviedol, že zmluva trvá do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy, je zrejmé,
že v kontexte termínu konečnej splatnosti ide o trvanie do 20.12.2016.

11. Ak teda súd prvej inštancie vyvodil, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov na základe
absencie údaja o dobe trvania zmluvy a konečnej splatnosti úveru, jeho záver nie je správny.

12. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a v závislom
výrokuotrováchkonaniapodľa§389ods.1písm.c)C.s.p.zrušilapodľa §391ods.1C.s.p.vecvtomto
rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie pri ďalšom prejednaní
veci bude riadiť sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, zaoberať sa nárokom žalobcu,

ktorý doposiaľ nebol predmetom posudzovania súdom prvej inštancie, t.j. nepriznaným nárokom na
zaplatenie istiny, riadnych úrokov a úrokov z omeškania z nepriznanej sumy. Následne bude úlohou
súdu prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite právne a skutkovo zdôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia
je povinný vypracovať tak, aby zodpovedal ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. musí v ňom uviesť stručný a
jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení

nároku uplatnenom žalobcom; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov
konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).