Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, May 3, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010238
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1620010238.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovanej Ing. M. Z.,

pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 03. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

Ing. M. Z., narodená XX. A. XXXX v I., trvale bydliskom ul. U D. č. XXXX/X, XXX XX S.,

sa uznáva vinnou, že

dňa 04.06.2019 o 18.15 h viedla osobné motorové vozidlo značky S. W., strieborná metalíza, ev. č.:
MA-XXXCL v meste Stupava, po ulici Hlavná v smere do centra mesta, kde pri Centre voľného času
„Sunéčko“ sa dostatočne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke, kde
pravou časťou vozidla narazila do tam zaparkovaného motorového vozidla značky S. K., biela metalíza,
ev. č.: MA-XXXDP, so svojim vozidlom pokračovala ďalej v jazde a zaparkovala ho na ulici Hlavná, oproti
hotelu Eminent, následne bola s vodičkou Ing. M. Z. vykonaná dychová skúška, pričom v čase o 18.55 h

jej bola prístrojom AlcoQuant 6020 plus č. A409613 nameraná hodnota 1,70 mg/l alkoholu v dychu (3,54
promile alkoholu v krvi) a opakovanou dychovou skúškou v čase o 19.45 h jej bola nameraná hodnota
1,67 mg/l alkoholu v dychu (3,48 promile alkoholu v krvi), pričom pri dopravnej nehode bola majiteľke
vozidla S. K. Mgr. D. L., PhD., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., P. XXXX/XX, spôsobená škoda vo
výške 1.161,74 €,

teda

vstavevylučujúcomspôsobilosť,ktorýsiprivodilavplyvomnávykovejlátky,vykonávalačinnosť,priktorej
by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

čím spáchala

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa jej
ukladá

podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona, § 38
ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 61 ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel všetkých druhov na dobu 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených:
- Mgr. D. L., PhD., nar. XX. O. XXXX v J., trvale bydliskom ul. P. č. XXXX/XX, XXX XX S., a
- KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom ul. Štefánikova č. 17, 811 05
Bratislava, IČO: 31 595 545,
s ich nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 19. mája 2020 Okresnému súdu Malacky obžalobu
z 19. mája 2020, č. 2Pv/201/19/1106-27, na obžalovanú Ing. M. Z. pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaná po poučení o svojich právach a povinnostiach urobila vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, v znení neskorších predpisov
(ďalej len Trestný poriadok), že je vinná zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g)
a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaná:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, na čo obžalovaná odpovedala: Áno.

d) bola ako obžalovaná poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaná

odpovedala: Áno.

f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaná odpovedala: Áno.

g) bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený jej za vinu,

na čo obžalovaná odpovedala: Áno.

h) sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý
trestný čin, na čo obžalovaná odpovedala: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovanej o uznaní viny a jej kladných odpovedí na otázky uvedené v §
333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny
zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaná priznala spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovanú za vinnú z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe

uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súdvzhľadomnaprijatievyhláseniaobžalovanejpodľa§257ods.1písm.b)Trestnéhoporiadkuvykonal
dokazovanie len ohľadne trestu a náhrady škody, a to oboznámením vyčíslenia škody č. l. 13 - 14,
záznamu z dopravnej nehody č. l. 15 - 17, vyjadrenie Komunálnej poisťovne, a.s. č. l. 68 - 72, listinného

dôkazu doloženého obžalovanou č. l. 73 - 74, evidenčnej karty vodičky č. l. 114 - 118, obhajobou
predloženého potvrdenia od MUDr. K. Z., aktualizovaného odpisu registra trestov a centrálnej evidencie
správnych deliktov a priestupkov z 03. mája 2021.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bola obžalovaná

uznanávinnouaktorúurčujezákonodarcastanovenímrozpätiatrestnejsadzby,pričomvdanomprípade
je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 289 ods. 1 Trestného zákona) v rozpätí až na 1 rok.

Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia

trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia,zaraďujemedziprečiny,zločiny,prípadneobzvlášťzávažnézločiny.Tomutozaradeniupotomzodpovedá
buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím
slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú fakticky
vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu
a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej tiež
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj pomerov páchateľa a možnosťami jeho nápravy.

Súd u obžalovanej zistil dve poľahčujúce okolnosti spočívajúce v tom, že obžalovaná dobrovoľne
nahradila spôsobenú škodu [§ 36 písm. k) Trestného zákona], a v tom, že obžalovaná sa k spáchaniu
skutku priznala a skutok oľutovala [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil
žiadnu. U obžalovanej teda prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi v pomere 2:0,
v dôsledku čoho súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znižoval hornú hranicu trestnej sadzby

odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou
hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby, t. j. z 1 roka na 8 mesiacov; takýmto spôsobom dospel
súd k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody až na 8 mesiacov.

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu a jeho následok, tak súd konštatuje, že podstatou skutkového deja

bolo to, že obžalovaná sa v daný pracovný deň v meste na frekventovanej ulici v poobedných hodinách
plne nevenovala vedeniu vozidla, následne havarovala do zaparkovaného vozidla a zhruba o 40 minút
po havárii jej bola dychovou skúškou zistená hodnota 1,70 mg/l alkoholu v dychu (3,54 ‰) a o ďalších
50 min. hodnota 1,67 mg/l alkoholu v dychu (3,48 ‰) .

Skutočnosti, ktoré sa týkajú spôsobu spáchania činu a jeho následku - dostatočné nevenovanie sa
vedeniu vozidla a nesledovanie situácie v cestnej premávke a to pri stupavskom Centre voľného času,
narazenie do tam zaparkovaného motorového vozidla a tým spôsobenie škody vo výške 1.161,74 €,
napriek tomu pokračovanie obžalovanej so svojim vozidlom ďalej v jazde po Hlavnej ulici - súd vyhodnotil
v neprospech obžalovanej, nakoľko táto v poobedných hodinách, v čase, kedy v meste na hlavnom

cestnom ťahu počet účastníkov cestnej premávky býva vysoký, a to dokonca pri Centre voľného času,
sa v stave ťažkej opitosti rozhodla šoférovať osobné motorové vozidlo po rušnej ceste.

Pri ukladaní druhu a výšky trestu súd teda vychádzal z načrtnutých okolností prípadu, najmä z toho, že
obžalovaná sa dopustila stíhaného trestného činu tak, že jazdila veľmi výrazne pod vplyvom alkoholu

(3,54 promile), pričom obžalovaná vedela, že vedie motorové vozidlo po tom, ako užila alkoholické
nápoje. Obžalovaná teda vedome ignorovala pravidlá cestnej premávky (zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ktoré zakazujú vodičom jazdu bezprostredne
potom ako užívali alkoholické nápoje, respektíve v prípadoch, kedy by mohli byť ešte ovplyvnení
alkoholickými nápojmi. Z tohto pohľadu je bez významu, aké okolnosti ju k vedomému porušeniu zákazu

viesť motorové vozidlá pod vplyvom alkoholických nápojov viedli (relevantnou okolnosťou by bolo len
konanie v krajnej núdzi, o krajnú núdzu však v posudzovanom prípade celkom zjavne nešlo).

Pokiaľ ide o samotnú jazdu obžalovanej pod vplyvom alkoholu, tak výška nameranej hodnoty alkoholu
v dychu bola tak mimoriadne vysoká, že vylučovala spôsobilosť obžalovanej riadne sa venovať riadeniu

vozidla a dostatočne rýchlo reagovať na prípadných iných účastníkov cestnej premávky. Súd v tejto
súvislosti pripomína judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej vedenie motorového
vozidla vodičom, ktorý požil väčšie množstvo alkoholu, je potrebné považovať za činnosť, kde možnosť
ohrozeniachránenýchzáujmovvyplývaužzpovahyvozidla,ktorésvojouváhouamotorickousiloumôže
spôsobiť vážne deštrukčné účinky (R I/1966). V súdnej praxi sa pritom spravidla považuje za trestný čin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky taký stupeň opojenia vodiča alkoholom, ak je vodičovi v čase
jazdy nameraná hladina alkoholu najmenej 1 promile (R 12/1985). Alkohol je pritom, vo všeobecnosti,
považovaný za návykovú látku, ktorá je spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho
ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie (§ 130 ods. 5 Trestného zákona).
Obžalovaná mala určite vedomosť o týchto účinkoch alkoholu, pretože na takéto poznanie nie je

potrebné medicínske vzdelanie, ale postačí len laická vedomosť kombinovaná s vedomosťou každého
vodiča, že šoférovať pod vplyvom alkoholu je zakázané a že takéto konanie môže spôsobiť vážne
dopravné nehody.Súd pri zvažovaní druhu a výmery trestu vyhodnotil aj osobu obžalovanej a možnosti jej nápravy a v
tejto súvislosti vychádzal aj z už evidovaného skoršieho odsúdenia obžalovanej, konkrétne trestným
rozkazom Okresného súdu Malacky z 19. júna 2013, sp. zn. 2T/23/2013, bola odsúdená sa spáchanie

prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na
6-mesačný trest odňatia slobody, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo
výmere18mesiacovazároveňna18-mesačnýtrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvek
druhu. V rámci tohto odsúdenia sa obžalovaná osvedčila dňa 11. marca 2015.

V naznačenom smere súd považuje za potrebné zdôrazniť, že hoci sa v rámci toto skoršieho odsúdenia
obžalovanej na ňu hľadí, akoby nebola odsúdený, je potrebné uviesť, že z rozhodovacej činnosti
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, fikciu neodsúdenia nie je možné stotožňovať s „fikciou“
nespáchania trestného činu. Ide o dve rôzne právne skutočnosti, ktorých účinky nie sú rovnaké. Aj
zahladené odsúdenie dáva obraz o osobe obžalovanej, o spôsobe jej života, o jej sklonoch páchať
trestnú činnosť, pričom § 34 Trestného zákona oprávňuje súd pri posudzovaní osobného profilu

obžalovanej prihliadať aj na takéto odsúdenie. Súd podporne poukazuje na ustálenú judikatúru, dve
rozhodnutia: R 10/1974 - fikcia zahladenia odsúdenia nebráni tomu, aby súd pri hodnotení možností
nápravy páchateľa prihliadol na skutočnosť, že páchateľ už v minulosti spáchal trestný čin, a z tejto
skutočnosti vyvodil príslušné závery z hľadiska sklonu páchateľa k trestnej činnosti a jeho vzťahu k
spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom, možností jeho nápravy a pod. Závažnosť tejto

skutočnosti je však zásadne menšia ako závažnosť skutočnosti, že páchateľ už bol odsúdený. V zmysle
R 71/1975 - zahladením odsúdenia, alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť
odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin.

Zároveň súd vychádzal aj z toho, že dopravné predpisy obžalovaná porušuje aj v priestupkových

konaniach, kedy jej za priestupok z 23. februára 2017 bola uložená 50,- eurová pokuta a za priestupok
z 15. apríla 2019 bola uložená 10,- eurová pokuta. Peňažné pokuty boli obžalovanej uložené aj za
priestupky týkajúce sa nezabráneniu voľného pohybu psa v dňoch 05. januára 2018, 19. mája 2018 a
24. novembra 2018.

Ani výkon trestov za skorší, dokonca totožný, trestný čin spáchaný pod vplyvom alkoholu v doprave
a ani sankcie za dopravné priestupky teda celkom evidentne nemali žiadny prevýchovný účinok
na obžalovanú, nakoľko opätovne porušila pravidlá cestnej premávky a to úmyselne a navyše, jej
ovplyvnenie alkoholickými nápojmi v prejednávanom prípade bolo enormné.

Pokiaľ ide o posúdenie zavinenia obžalovanej, tak súd konštatuje, že obžalovaná konala v priamom
úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože, ak si sadla za volant po požití alkoholu, tak
vedela, že bude jazdiť pod vplyvom alkoholu, teda chcela šoférovať za takýchto okolností, pričom
súčasne mala vedomosť, že môže vyvolať kolízne situácie a spôsobiť škody na cudzom majetku, či ujmy
na zdraví ostatným účastníkom cestnej premávky.

Z hľadiska určenia druhu a výmery trestu preto súd okolnosti ohľadom osoby obžalovanej vyhodnotil
v jej neprospech.

Súd, práve s poukazom na vyššie uvedené okolnosti prípadu a osobu obžalovanej, dospel k záveru,

že pre nápravu obžalovanej, ktorá nedokáže dlhodobo rešpektovať dôležité pravidlá cestnej premávky,
čo vyvrcholilo tým, že viedla motorové vozidlo výrazne pod vplyvom alkoholu, nebude postačovať len
uloženie trestu odňatia slobody nespojeného s jeho výkonom (predchádzajúci trest odňatia slobody bol
ukladaný v jeho podmienečnej forme) a už vôbec nie len uloženie alternatívneho trestu (súd opätovne
pripomína, že majetkové sankcie boli, v súvislosti s dopravnými priestupkami, ukladané obžalovanej už

v minulosti v priestupkovom konaní avšak ani tieto nemali na ňu žiadny pozitívny vplyv). Pri výmere
trestu však súd nemohol prehliadnuť typovú závažnosť spáchaného prečinu stanovenú zákonodarcom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že predchádzajúci podmienečný trest odňatia
slobody uložený obžalovanej za v podstate totožný trestný čin spáchaný pod vplyvom alkoholu na úseku

dopravy, a tiež určité prevýchovné sankcie uložené obžalovanej v priestupkových konaniach, sa celkom
minuli účinkom a preto je nevyhnutné prikročiť k represívnemu trestu spojenému s odňatím slobody, čo
súd vyjadril tým, že uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace; v porovnaní s trestomuloženým v trestnom rozkaze trest znížený o jeden mesiac z dôvodu, že v rozsudku súd zohľadňoval
o jednu poľahčujúcu okolnosť viac.

Súd, pri ukladaní trestu, poukazuje aj na tzv. generálnu prevenciu trestu, keď spoločnosť negatívne
a pomerne citlivo vníma porušovanie dopravných predpisov nezodpovednými vodičmi a to najmä
porušenie zákazu viesť motorové vozidlá pod vplyvom alkoholických nápojov, ktoré často končia
dopravnými nehodami so smrteľnými zraneniami iných účastníkov cestnej premávky, ktorí sami pravidlá
cestnej premávky žiadnym podstatným spôsobom neporušili (bolo len vecou náhody, že prejednávaný

prípad „skončil“ len vo fáze ohrozenia ostatných účastníkov cestnej premávky a nie aj „poruchou“ na
ich živote, či majetku). Trest musí byť preto aj taký, aby odradil iných od páchania trestných činov,
v danom prípade odradil iných požívať alkoholické nápoje bezprostredne pred riadením motorového
vozidla. Ukladaný trest preto súd považuje za primeraný prejednávanému prípadu, okolnostiam prípadu
a výške ovplyvnenia alkoholu zo strany obžalovanej.

Súd nemohol výraznejšie prihliadať na tvrdenia obhajoby o vzťahu obžalovanej s jej synom a na jeho
možné zhoršenie v dôsledku nepodmienečného výkonu trestu odňatia slobody, a to predovšetkým z
dôvodu, že na tieto okolnosti neprihliadala ani samotná obžalovaná, pretože na tieto okolnosti bolo z
jej strany potrebné myslieť práve vtedy, keď sa opätovne rozhodla spáchať úmyselný, dokonca rovnaký
trestný čin, než v minulosti, nakoľko obžalovaná vedela, resp. musela vedieť, aký následok bude mať

takéto jej protiprávne konanie. Starostlivosť o syna obžalovanej v nevyhnutnom rozsahu bude môcť
zabezpečiť otec obžalovanej, ktorý sa s ním zvykne učiť a sprevádzať ho na futbalové tréningy.

Vzhľadom na to, že obžalovaná nebola v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody
(zaúmyselnýtrestnýčin),súdjunavýkontrestuzaradildoústavunavýkontrestusminimálnymstupňom

stráženia.

Súd uloženie uvedeného trestu kombinoval s uložením aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
na 5 rokov a 7 mesiacov, pretože na to boli jednoznačne splnené podmienky ustanovené v § 61 ods.
3 Trestného zákona, nakoľko súd odsúdil obžalovanú za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustila ako vodička dopravného prostriedku, a
ktorá už bola za taký trestný čin, ktorého sa dopustila ako vodička dopravného prostriedku, odsúdená.
Preto jej bolo nutné uložiť trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v § 289 ods.
2 Trestného zákona.

Čo sa týka výroku o škode, súd musel poškodenú Mgr. D. L., PhD., ako majiteľku poškodeného vozidla
a poškodenú Komunálnu poisťovňa, a.s., s ich nárokmi na náhradu škody odkázať na civilný proces,
pretože zo strany poškodených k uplatneniu nárokov na náhradu škody došlo, a hoci si poškodená Mgr.
D. L., PhD., uplatnila nárok na nahradenie jej spoluúčasti vo výške 165,- eur, táto suma jej bola uhradená
Komunálnou poisťovňou, a.s., a nárok poškodenej Komunálnej poisťovni, a.s., jej bol medzičasom

nahradený samotnou obžalovanou.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku

predchádzalo.