Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Sunday, August 29, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/130/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816200994
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7816200994.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Ľuboša Kunay a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: E. O., S.. X.X.XXXX, M. W. R., Z. XXXX/
X, t.č. na neznámom mieste, o zaplatenie úrokov z omeškania s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 8C/41/2016-23 zo dňa 7. júna 2016

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v spojení s výrokom o trovách konania a v rozsahu
zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd konanie o zaplatenie sumy 92,21 eur zastavuje.
III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 512,50 eur, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8.639,14 eur istiny spolu s
úrokomzomeškaniavovýške497,85eur,úrokmizomeškaniavovýške16,52eur,úrokomvovýške13,9

% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2.008,10 eur od 21.11.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 8.639,14 eur od 21.11.2014 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 497,85 eur nezaplatených úrokov od 21.11.2014 do zaplatenia,
poplatok vo výške 60,00 eur a náhrady trov konania vo výške 518,00 eur zaplateného súdneho poplatku.

3. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že dňa 24.04.2013 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č.

XXXXX, na základe ktorej poskytoval žalovanému peňažné prostriedky vo výške 10.000 eur, pričom
poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a
celý úver aj s príslušenstvom bol povinný splatiť do 23.04.2019. Po vyčerpaní poskytnutého úveru ale
žalovaný porušil zmluvné povinnosti a preto žalobca listom zo dňa 22.10.2014 mu oznámil predčasné
splatenieposkytnutéhoúveruvlehotedo13.11.2014.Žalovanýpohľadávkužalobcovineuhradilakudňu
zosplatnenia, t.j. 22.10.2014 predstavovala 9.213,51 eur a pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo

výške 8.639,14 eur a úrokov vo výške 497,85 eur, predstavujúci dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý
bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuity splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia, z
úrokov z omeškania vo výške 16,52 eur, z poplatkov za upomienky (za každú vo výške 15,00 eur) a za
výzvu na predčasné splatenie úveru (vo výške 30,00 eur), spolu vo výške 60,00 eur, pričom žalobca si
voči žalovanému uplatnil aj úroky z nezaplatenej istiny vo výške 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo
výške 8.639,14 eur od 21.11.2014 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej

istinyvovýške8.639,14eurod21.11.2014dozaplateniaaďalejznezaplatenýchúrokovvovýške497,85
eur od 21.11.2014 do zaplatenia.4.Súdprvejinštancierozsudkomč.k.8C/81/2015-40z8.12.2015zaviazalžalovanéhokzaplateniusumy
vo výške 8.639,14 eur istiny s 5% ročným úrokom z omeškania od 21.11.2014 do zaplatenia, v lehote 15

dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti nad 8.639,14 eur s príslušenstvom vylúčil konanie
na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 3.2.2016.

5. Predmetom tohto konania je zaplatenie úrokov z omeškania s príslušenstvom, z titulu neuhradených

splátok úveru žalovaným, na základe uzavretej zmluvy o úvere.

6. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v
zmysle ust. § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1 prvej vety, 5 OZ, §
54 ods. 1, 2 OZ, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 až 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do

09.06.2013, t.j. ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 11
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že úverová zmluva zo dňa 24.40.2013 uzavretá medzi
stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka, ale citovanými

ustanoveniami Občianskeho zákonníka s tým, že je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch, keďže neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením,
t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V úverovej zmluve je totiž uvedená mesačná splátka

sumou 206,35 eur a je tam uvedený počet splátok 72 s termínom splatnosti mesačnej splátky vždy k 20.
dňu v mesiaci, avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov
a aká je výška splátok ďalších poplatkov , nakoľko žalobca do úverovej zmluvy uviedol iba celkovú
splátku, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky. Osobitne bola uvedená iba splátka poplatku za
správu úverového účtu. Výška jednotlivých zložiek mesačných splátok dohodnutých v úverovej zmluve

nevyplýva ani z vyššie citovaného bodu 1, časti D Splácanie úveru, či bodu 2 časti F Poplatky a náklady
klienta, článku IV Platobné služby Všeobecných obchodných podmienok, a priemerný spotrebiteľ si
uvedenú výšku nemá možnosť ani vypočítať. Spotrebiteľ teda v čase uzatvárania úverovej zmluvy ani
v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek, v akej výške pozostáva
navýšenie úveru.

8. Súd prvej inštancie považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú
podmienku a ako takú za neplatnú v zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
a s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého
vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, okrem iných

aj písm. k), a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

9. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve, o tom, z akých položiek pozostáva
navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a tiež
vzhľadom na to, že žalovaný úver čerpal, poskytnutý úver považoval podľa citovaného ustanovenia §
11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

10. V prevyšujúcej časti, ktorá bola predmetom tohto konania, žalobu zamietol z dôvodu nedodržania
ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

11. Keďže žaloba pri predmetnom spotrebiteľskom úvere požadovala aj úhradu zmluvného úroku a to

výške 13,90 % ročne od 21.11.2014 do zaplatenia, súd mal za to, že pokiaľ žalobcovi pre nedodržanie
podmienok zákona o spotrebiteľských úveroch nevzniklo právo na úroky do vyhlásenia predčasnej
splatnosti predmetného úveru, tieto mu nepatria ani po jej vyhlásení a preto zamietol nároky žalobcu na
zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 13,90 % ročne do zaplatenia, vrátane nárokov na zmluvné úrokyvyčíslené vo výške 474,50 eur z neuhradených splátok úveru do dátumu predčasnej splatnosti úveru
a na úroky z omeškania vo výške 5% ročne z týchto zmluvných úrokov od 21.11.2014 do zaplatenia,
nakoľko predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov.

12. V zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu, čo do sumy
92,91 eur, súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil.

13. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech

strán sporu priznal žalobcovi trovy konania vo výške 512,50 eur predstavujúce súdny poplatok, po
čiastočnom späťvzatí žaloby.

14. Proti výroku rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a voči výroku o trovách
konania podal žalobca v zákonnej lehote (včas) odvolanie, v ktorom nesúhlasil so záverom súdu, že
úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., čo má za

následok,žespotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkovpodľa§11ods.1písm.b)cit.
zákona, čím je naplnený odvolací dôvod vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP. Poukazoval na bod 1.1 úverovej zmluvy a na to, že neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP) a že niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle
právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a

ďalšie náležitosti sú vo VOP, t.j. výška, počet a termíny splátok istiny a úverov sú uvedené v samotnom
texte zmluvy a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky, pričom banka bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, lehoty, podmienky ich úhrady vrátane
rozpisu každej splátky, s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby

spotrebiteľského úveru. Pokiaľ by samotný text zmluvy mal obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a
úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to rozpísanie každej zo 108 mesačných splátok
v členení na čas pripadajúci na istinu a čas pripadajúci na úroky, pričom pripravovaná novela z októbra
2015 bola v tomto znení. Zároveň, keďže bol žalobca plne úspešný v konaní, mal mu súd priznať trovy
konania vo výške 518,00 eur predstavujúce zaplatený súdny poplatok. Navrhoval, aby odvolací súd v

zmysle § 388 CSP napadnutý výrok rozhodnutia zmenil a priznal žalobcovi navrhované úroky, ako aj
náhradu trov konania.

15. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

16. Krajský súd v Košiciach na základe odvolania podaného žalobcom rozhodol vo veci rozsudkom č.k.
3Co/18/2017-51 zo dňa 18. januára 2018, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí
žaloby v spojení s výrokom o trovách konania a zároveň nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

17. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach napadol žalobca dovolaním, ktoré odôvodnil tým, že
rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a to od otázky „vyžadovania rozpisu splátok na
členenie jednotlivých nárokov (istina, úrok, iné poplatky)“, poukazujúc na rozhodnutie dovolacieho súdu
vo veci sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22. februára 2018.

18. Najvyšší súd uznesením č.k. 7Cdo/50/2020 zo dňa 29. marca 2021 rozsudok Krajského súdu v
Košiciach z 18. januára 2018 sp. zn. 3Co/18/2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací
súd vyslovil, že otázku interpretácie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. už
dovolací súd riešil v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22. februára 2018, z ktorého vyplýva,

že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere nemusí nevyhnutne obsahovať číselné vyjadrenie každej jednotlivej zložky
anuitnej splátky (t.j. istiny, úrokov a iných poplatkov). Takáto interpretácia uvedeného ustanovenia
dovolacím súdom zodpovedá účelu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla
2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len

„Smernica“), právnym záverom uvedeným v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15,
Home Credit Slovakia, a. s. proti Z. M.Ó. z 9. novembra 2016 (ďalej aj „rozsudok ESD“ alebo „Rozsudok“)
a tiež účelu samotného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v
čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (ďalej len „§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.“).Pokiaľ teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte a termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné toto ustanovenie eurokonformne vykladať tak, že
sa tým veriteľovi neustanovuje povinnosť uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyššie uvedené

zákonom vyžadované údaje vo vzťahu ku každej jednotlivej zložke anuitnej splátky, ale len vo vzťahu
k anuitnej splátke ako celku. Z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd mal teda
nesprávne za to, že princíp právnej istoty prevažuje a Smernica nemá priamy účinok na horizontálne
vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok Smernice nemožno použiť contra legem, v zmysle čoho
uviedol, že v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je v prípade absencie náležitostí

špecifikácie splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

19. S ohľadom na záver prijatý dovolacím súdom, Krajský súd v Košiciach opätovne preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie č.k. 8C/41/2016-23 zo dňa 7. júna 2016,v intenciách podaného odvolania žalobcu
ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §
380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na

daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

21.Žalobcapodstatnúčasťodvolacíchnámietokzaložilnatvrdení,žeúverovázmluvuuzavretástranami
sporu, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010

Z.z. neobsahuje náležitosti predpísané v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (24.04.2013).

22. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že zmluva uzavretá stranami
sporu neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy, pretože neurčuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a v dôsledku toho je potrebné v
zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) cit. zák. poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

23. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie, vzhľadom až od rozhodnutia NS SR zo dňa 22. februára
2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017 ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, nemožno súhlasiť,
dávajúc v tomto prípade do pozornosti, že Krajský súd v Košiciach vo veci rozhodol rozsudkom zo
dňa 18. januára 2018 sp. zn. 3Co/18/2017, t.j. v čase tohto rozhodnutia, uznesenie NS SR sp. zn.
3Cdo/146/2017 zo dňa 22 .februára 2018, vydané ešte nebolo.

24. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“)
zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami úveru na účely splatenia.

25. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i) Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade
amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o

úvere. V uvedenom ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky
s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i
dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úveremôžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné
len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o
úvere. Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i)

Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

26. Európsky súdny dvor v Rozsudku konštatoval, že: 20.1. článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice
2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť

každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku), 20.2.
článok 10 ods. 2 písm. h) Stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku).20.3. z článku 10
ods. 2 písm. i) Smernice a článku 10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ

povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej
tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto
výpis vo forme amortizačnej tabuľky. 20.4. pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské
štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica
obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku).20.5.

článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v
spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 Rozsudku).21. Právny poriadok Slovenskej republiky považuje

zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť
dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 21.1. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 21.2. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona
č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) zákona č. 129/2010 Z.z.
V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený návrh

zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový
trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy
k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do

slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

27. V dôvodovej správy k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany
spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach
úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať

celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť
zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne
strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí
byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si

povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

28. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli
cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát
musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na

tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a
aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy
účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej
únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie jeabsolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade
by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje,
aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom

sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora
C-212/07, bod 110).

29. Rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07 konštatoval, že Smernica bráni členským štátom,
aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti,

než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných
súdov Slovenskej republiky vyskytovali pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a
stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom
úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu,
ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať
Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice.

To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/
zákona č. 129/2010 Z.z. 26. Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z.,ktorýjevdanomprípadenielenmožný,aleajpotrebný,dospeldovolacísúdkzáveru,ževzmluvách
uzatváranýchpodľazákonač.129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok

a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo
„počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu
dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.

30. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom

zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú
v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý
zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel
zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010
Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice.

31. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky žalobcu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
založený na nesprávnom právnom posúdení v otázke splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vyplývajúcich z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá je podkladom pre
záver prijatý súdom prvej inštancie o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný

podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
výroku o zamietnutí žaloby a súvisiaceho výroku o trovách konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/
CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude úlohou súdu
prvej inštancie opätovne posúdiť náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z.z. a to v intenciách záverov prijatých dovolacím ako aj odvolacím súdom v tomto rozhodnutí

s tým, že z dôvodu potreby vykonania procesných úkonov v zmysle § 106 ods. 3 CSP na strane
žalovaného, tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom ( § 391 CSP).

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci
samej ( § 396 ods. 3 CSP).

33.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).