Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 2, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 61Pc/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318206275
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Jančovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2021:1318206275.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v právnej veci

navrhovateľa: Z. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, G. a povinnej (matky): S. A., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom hlásená na obci H.-H., okres H. IV, o určenie vyživovacej povinnosti na
plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Povinná (matka) s a z a v ä z u j e prispievať na výživu navrhovateľa od 16.10.2018 vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa mesačne so splatnosťou vždy do 15. dňa každého
kalendárneho mesiaca vopred k rukám navrhovateľa.

II. Zročné výživné za obdobie od 16.10.2018 do dňa vyhlásenia tohto rozsudku v celkovej sume 1.057,36
eur sa povinná (matka) z a v ä z u j e zaplatiť navrhovateľovi v lehote do 15. dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .

IV. Týmto rozsudkom s a m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/423/2012-89 zo

dňa 05.03.2013.

V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 16.10.2018 sa navrhovateľ domáhal proti povinnej určenia
vyživovacej povinnosti tak, že bude povinná prispievať na jeho výživu sumou 50 eur mesačne, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred poštovou poukážkou a zameškané výživné je od 01.09.2018 až do zaplatenia
povinná zaplatiť mu do 15. dní, nakoľko mu výživné nechce platiť dobrovoľne. Návrh odôvodnil tým, že
povinná, ktorá je jeho biologickou mamou, neprispievala na výživné jeho pestúnke, ktorej bol zverený

na základe rozhodnutia súdu, výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima stanovenom Okresným
súdom Bratislava V č.k. 22P/423/2012-89. Vzhľadom na to, že v školskom roku 2018/2019 nastúpil do
1. ročníka na štúdium na Strednú odbornú školu technickú v Bratislave, žiadal o určenie výživného,
keďže štúdiom na strednej škole sa pripravuje na svoje budúce povolanie a nemá žiadne finančné príjmy
ani iný majetok. Matka sa s ním nestretáva, nejaví o neho záujem, nekontaktuje ho, toho času nevie,
kde pracuje, nie je mu známy jej príjem, ale jej vyživovacia povinnosť trvá až do doby, pokiaľ nebude
schopný sa sám živiť.

2. K návrhu pripojil rodný list, rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/423/2012-89 zo dňa
05.03.2013, potvrdenie o návšteve Strednej odbornej školy technickej v Bratislave z 03.09.2018,rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 27.09.2018 vo veci opakovaného príspevku
dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti v sume 86,82 eur od 01.09.2018.

3. Súd prostredníctvom polície doručil povinnej dňa 24.02.2019 návrh a k nemu pripojené listiny,
poučenie účastníka civilného mimosporového konania, uznesenie č.k. 61Pc/18/2018-16 z 21.01.2019 s
výzvou na vyjadrenie sa k návrhu. Povinná sa k návrhu nevyjadrila.

4. Súd vyzval oboch účastníkov, aby zdokladovali svoje pomery. Navrhovateľ prevzal výzvu dňa

05.02.2019 a povinná výzvu neprevzala, zásielky sa vrátili súdu s označením adresát neznámy.

5. Dňa 29.09.2020 navrhovateľ súdu písomne najmä oznámil, že v školskom roku 2020/2021 nastúpil na
Strednú odbornú školu pre žiakov s telesným postihnutím v Bratislave, odbor zlatník - klenotník. Žiadal
o určenie výživného, keďže štúdiom na strednej škole sa pripravuje na svoje budúce povolanie, nemá
žiadne príjmy ani iný majetok, naďalej býva u svojej pestúnky. Jeho matka ho nekontaktuje, nestretáva

sa s ním a nejaví o neho záujem odkedy sa narodil. Navrhol, aby súd rozhodol tak, že povinná je povinná
prispievať na výživu navrhovateľa sumou 30 % zo životného minima (50 eur) mesačne vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred poštovou poukážkou a zameškané výživné od 01.09.2020 až do zaplatenia je povinná
mu zaplatiť do 15. dní. Pripojil potvrdenie o návšteve školy z 08.09.2020 a jeho rodný list.

6. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") súd
nariadinaprejednanievecisamejpojednávanie,aktentozákonneustanovuje,ževecsamôžeprejednať
bez pojednávania.
7. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
8. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na

zistenie skutočného stavu veci.
9. Podľa § 37 CMP súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o
ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

10. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na 12.10.2021 a opätovne vyzval účastníkov

na zdokladovanie pomerov. Navrhovateľ sa dňa 12.10.2021 na súdom nariadené pojednávanie osobne
dostavil, súdu predložil originál aktuálneho potvrdenia o návšteve Strednej odbornej školy pre žiakov
s telesným postihnutím v Bratislave zo dňa 02.09.2021, žiadne iné doklady súdu nepredložil a na
návrhu zotrval. Povinná predvolanie na pojednávanie a výzvu na zdokladovanie pomerov prevzala dňa
04.09.2021, na pojednávanie sa nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila, vo veci sa nevyjadrila

a svoje pomery nezdokladovala.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie najmä ústnym prednesom navrhovateľa a jeho písomným návrhom
na začatie konania s jeho doplnením a listinami predloženými v konaní navrhovateľom, lustráciami
účastníkov konania prostredníctvom registra obyvateľov Slovenskej republiky, Sociálnej poisťovne,

katastra nehnuteľností, bánk, živnostenského registra a obchodného registra a inými listinami tvoriacimi
obsah súdneho spisu (§ 35, § 36 CMP).

12. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil najmä nasledovné skutočnosti podstatné pre
rozhodnutie vo veci.

13. Navrhovateľ je podľa rodného listu synom povinnej (zápis je evidovaný v knihe narodení matričného
úradu Mestská časť Košice - Z. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod por. č. XXXX), ktorý bol ako
maloletýzverenýdopestúnskejstarostlivosti.Navrhovateľjeslobodnýatohočasuplnoletý,má21rokov.
Navštevuje 2. ročník Strednej odbornej školy pre žiakov s telesným postihnutím v Bratislave. Nevlastní

žiadnu nehnuteľnosť, nepodniká, nepoberá príjem zo závislej činnosti. Býva v jednej domácnosti s pani
S. M., ktorej bol ešte ako maloletý ponechaný v pestúnskej starostlivosti na základe rozsudku Okresného
súdu Bratislava V č.k. 22P/423/2012-89 zo dňa 05.03.2013 právoplatným dňa 29.04.2013, ktorým
bola jeho matke (a aj otcovi, ktorý dňa 24.09.2018 zomrel) uložená povinnosť platiť na navrhovateľa
ako maloletého výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté

dieťa vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny,
oddelenie hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok zo dňa 27.09.2018 bol
navrhovateľovi podľa § 5 ods. 3 písm. b) zákona č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnejstarostlivosti o dieťa priznaný opakovaný príspevok plnoletému nezaopatrenému dieťaťu v sume 86,82
eur mesačne od 01.09.2018.

14. Povinná (biologická matka navrhovateľa) podľa zistení súdu nevlastní žiaden nehnuteľný majetok,
nepoberá príjem zo závislej činnosti, nepodniká. Podľa lustrácie v registri obyvateľov Slovenskej
republiky okrem šiestich plnoletých detí má jedno maloleté dieťa (narodené v roku 2005), je vdova a
pobyt má evidovaný na obci H. - H., okres Košice IV.

15. Súd vec právne posúdil nasledovne.
16. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj "ZR") plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
19. Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 65 ods. 3 ZR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
21. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 75 ods. 2 ZR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
23. Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

24. Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

26. Podľa § 78 ods. 3 ZR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
27. Podľa § 44 ods. 1 ZR náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na
seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť.

28. Podľa § 51 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti
určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah
ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné maloletého dieťaťa zvereného
do pestúnskej starostlivosti poukazovali počas trvania pestúnskej starostlivosti, najdlhšie však do
dosiahnutia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú

rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa.
29. Podľa § 52 ods. 1 písm. a) ZR pestúnska starostlivosť zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa.

30. Podľa § 2 písm. c) bod 2. zákona č. 601/2003 Z.z. /účinného do 30.06.2019/ za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma
alebo úhrn súm 93,61 eura mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa. 2)
31. Podľa § 2 písm. c) bod 2. zákona č. 601/2003 Z.z. /účinného do 30.06.2020/ za životné minimum

fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma
alebo úhrn súm 95,96 eura mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa. 2)32. Podľa § 2 písm. c) bod 2. zákona č. 601/2003 Z.z. /účinného do 30.06.2021/ za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma
alebo úhrn súm 98,08 eura mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa. 2)

33. Podľa § 2 písm. c) bod 2. zákona č. 601/2003 Z.z. /v aktuálnom znení/ za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo
úhrn súm 99,56 eura mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa. 2)

34. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/2003 Z.z. nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa

do skončenia povinnej školskej dochádzky, 3) najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne
pripravuje na povolanie štúdiom.
35. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/2003 Z.z. sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa
tohto zákona je štúdium, ktoré sa organizuje na strednej škole dennou formou. 7)

36. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je

štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky 29) alebo štúdium na vysokej škole
do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. 31)

37. Podľa § 5 ods. 3 písm. b) zákona č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti
o dieťa (ďalej aj "zákon č. 627/2005 Z.z.") opakovaný príspevok dieťaťu je vo výške rozdielu medzi

sumou podľa písmena a) a príjmom dieťaťa podľa odseku 4, ak ide o nezaopatrené dieťa uvedené v
odseku 2 písm. b).

38. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

39. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") (1)

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti
jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku
povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené
inak. (3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených
prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

41. Na základe zistených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh
na určenie vyživovacej povinnosti povinnej (matky) voči navrhovateľovi (synovi) je čiastočne dôvodný.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo zistení na strane oboch účastníkov konania.

42. Navrhovateľ je plnoletým dieťaťom povinnej, má 21 rokov a je žiakom 2. ročníka strednej školy
a sústavne sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Nemá žiaden nehnuteľný majetok ani príjem zo
závislej či podnikateľskej činnosti, bol mu rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 27.09.2018 priznaný opakovaný príspevok v sume 86,82 eur
mesačne od 01.09.2018 a žije v domácnosti s osobou, ktorej bol ako maloletý zverený do pestúnskej

starostlivosti. Keďže však súd v rámci zisťovania pomerov na oboch stranách účastníkov zistil, že
ani povinná (matka navrhovateľa) nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a nemá príjem zo závislej či
podnikateľskej činnosti, navyše má ďalšiu minimálne jednu vyživovaciu povinnosť k jej maloletému
dieťaťu(roknarodenia2005),súdspoukazomnaustanovenie§62ods.3ZRzohľadňujúcnajmäosobné
a majetkové pomery, v rozsahu, ktorý sa súdu podarilo prešetriť (zistiť), na návrh navrhovateľa určil

vyživovaciu povinnosť v minimálnom (nevyhnutnom) rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) bod 2. zákona č. 601/2003 Z.z. bez ohľadu na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinnej (§ 62 ods. 3 ZR), ktoré predstavovalo v období od 16.10.2018 do
30.06.2019 sumu vo výške 28,08 eur mesačne, od 01.07.2019 do 30.06.2020 sumu vo výške 28,79 eur
mesačne, od 01.07.2020 do 30.06.2021 sumu vo výške 29,42 eur mesačne a od 01.07.2021 sumu vo

výške 29,87 eur mesačne. V tejto súvislosti súd vzhľadom na zistené skutočnosti (pomery účastníkov)
poukazuje na to, že súdom určené výživné nemôže byť nižšie ako 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené dieťa.43. Súd zaviazal povinnú k plateniu výživného od podania návrhu (teda od 16.10.2018), pričom za
uvedený čas sa do vyhlásenia tohto rozsudku (02.11.2021) stalo zročným výživné (nedoplatok na
výživnom) v celkovej výške 1.057,36 eur (za 16 dní v októbri 2018 v sume 14,72 eur, za november a

december 2018 v sume 56,16 eur, za rok 2019 v sume 341,22 eur /z toho 1. 1 rok v sume 168,48 eur
a 2. 1 rok v sume 172,74 eur/, za rok 2020 v sume 349,26 eur /z toho 1. 1 rok v sume 172,74 eur a
2. 1 rok v sume 176,52 eur/, za 1. 1 rok 2021 v sume 176,52 eur a za 4 mesiace júl až október 2021
v sume 119,48 eur).

44. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu
Bratislava V č.k. 22P/423/2012-89 zo dňa 05.03.2013 vo veci výživného medzi navrhovateľom a
povinnou (matkou navrhovateľa) tak, že určil povinnej platiť navrhovateľovi k jeho rukám výživné vo
výške 30 % zo sumy životného minima na plnoleté nezaopatrené dieťa, a to vždy do 15. dňa v každom
kalendárnommesiacivopredazároveňsúdrozhodolopovinnostimatkynavrhovateľa(povinnej)zaplatiť
zročné výživné odo dňa podania návrhu (16.10.2018), v zmysle podaného návrhu v lehote do 15. dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozsudku, keďže ide o nemalú čiastku v lehote na plnenie dlhšej ako zákonnej
trojdňovej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s ustanovením § 232 CSP).

45. Súd mal za preukázané, že vyživovacia povinnosť povinnej voči jej dieťaťu (navrhovateľovi) trvá.
Ide o základnú zákonnú povinnosť rodiča k dieťaťu, ktorá trvá do času, kým dieťa (a to aj plnoleté) nie

je schopné samé sa živiť, čo mal v danom prípade súd za preukázané tým, že navrhovateľ ako žiak
strednej školy študuje a sústavne sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Rodič sa tejto zákonnej
povinnosti nemôže zbaviť a v zásade nie je ani ohraničená vekom dieťaťa.

46. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že príspevok priznaný navrhovateľovi Úradom práce, sociálnych

vecí a rodiny, nepredchádza vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu a ani ho nenahrádza. Navyše nejde
o zárobkovú činnosť a ide len o príspevok na podporu náhradnej osobnej starostlivosti o nezaopatrené
dieťa, a teda nemá vplyv na trvanie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu.

47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pri zohľadnení zákonných požiadaviek a všetkých okolností

týkajúcich sa prejednávanej veci, súd mal za preukázané, že zákonná vyživovacia povinnosť povinnej
(matky navrhovateľa) k navrhovateľovi trvá, keďže nie je schopný sa sám živiť. Súd preto v zmysle
návrhu navrhovateľa rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Navrhovateľ
najskôržiadalpriznať50eurmesačne,čoneskôrupraviltak,žežiadalpriznať„30%zoživotnéhominima
(50 eur) mesačne“ zrejme neuvedomujúc si, že suma 50 eur nie je totožná so sumou vypočítanou ako 30

% zo životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Navyše navrhovateľ výživné
žiadal priznať už odo dňa 01.09.2020 teda odo dňa predchádzajúceho podaniu návrhu na súd. Preto v
zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd v časti sumy prevyšujúcej
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa návrh zamietol a tiež zamietol návrh v časti,
ktorou navrhovateľ žiadal priznať výživné za obdobie pred podaním návrhu na súd od 01.09.2018, keďže

v prípade plnoletej osoby súd môže priznať výživné len odo dňa začatia súdneho konania (§ 77 ods. 1
ZR), čo bolo v danom prípade dňa 16.10.2018. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

48. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.
49. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
50. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

51. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ust. § 52, § 57 a § 58 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanie/§355ods.1CSP/.Odvolanieprotitomutorozsudkumožno

podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III /§ 362 ods. 1 CSP/.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1
CSP/.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci /§ 62 ods. 1 CMP/.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní /§ 62 ods. 2 CMP/.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy /§ 63

CMP/.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1
CSP/.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.

Protitomutorozsudkunemôžepodaťodvolanieúčastník,ktorýsaakoosobaoprávnenápodaťodvolanie
účinne vzdal práva podať odvolanie /§ 368 CSP/.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).