Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 28, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/145/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812201310
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5812201310.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: O. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, E., právne zastúpený: Mgr. Gabriel Vons, advokát, so sídlom A.
XXX, E., proti žalovanému: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. O. XXX, E., právne zastúpený: Pukaj,
advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie č. 1661, Dolný Kubín, IČO: 53 029
623, o zaplatenie 54.958,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č. k. 8C/88/2012-461 zo dňa 06. augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

27.164,17 eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti a vo výrokoch o nárokoch na náhradu trov
konania p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalovaného voči výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol o d m
i e t a .

Žalobca m á nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 27.164,17

eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobca priznal voči žalovanému
nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % oproti žalovanému, ktorému nárok na náhradu trov nepriznal.

2. Nárok žalobcu posudzoval súd prvej inštancie podľa § 420 ods. 1, § 441, § 444, § 445, § 449 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní, podľa § 4 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1 a 2, § 6 ods. 3, § 7 ods. 1 Zákon o náhrade za bolesť a o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 27.08.2010 v čase
cca 21:45 hod v blízkosti obchodného domu zvaného Marína v Námestove došlo medzi žalobcom a

žalovanýmnajskôrkslovnémukonfliktu,ktorýneskôrprerástolajdofyzickéhokonfliktu,vzáverektorého
žalovaný žalobcu chytil rukami za oblečenie, podkopol mu nohy a následne ho hodil o zem, kde pri
páde žalobca narazil hlavou o dlažbu, v dôsledku čoho u žalobcu nastala zlomenina lebky temennej
oblasti vpravo dĺžky 3 cm, krvácanie nad tvrdý mozgový obal spánkovej oblasti vpravo siahajúci nabázu prednej a strednej jamy lebky, krvácanie pod tvrdý mozgový obal spánkovej a čelovej oblasti
vpravo, krvácanie do mozgu v spánkovej a čelovej oblasti vpravo a ochrnutie ľavej hornej a dolnej
končatiny, a tieto zranenia si vyžiadali niekoľko ročné liečenie (posledná operácia dňa 25.07.2014 -

alloplastika lebky) a obmedzenie obvyklého spôsobu života žalobcu. Odo dňa úrazu žalobca podstúpil
v súvislosti s úrazom 8 operácií, z ktorých 7 priamo súviselo so zraneniami lebky, ktoré žalobca
utrpel dňa 27.08.2020. Liečba bola komplikovaná pre neprihojenie, resp. intoleranciu autoplastiky
(vlastná kosť) a tiež pre intoleranciu alloplastiky (umelej náhrady kosti), zrejme v rámci narušenej
biologickej rovnováhy organizmu, s prechodnou latentnou depriváciou imunostatusu a s prechodnou

neurohumorálnou, úrazom navodenou, dysbalanciou. Poúrazové liečenie znemožnilo žalobcovi ukončiť
školuvplánovanomrozsahu.Vdôsledkuťažkéhoúrazuhlavy,došlokzávažnejzmenejehozdravotného
stavu. U žalobcu sa prejavujú prejavy organického psychosyndrómu stredne ťažkého stupňa so
sekundárnym epileptickým syndrómom a trpí depresívnou poruchou stredne ťažkého stupňa miestami
až prejavmi psychotickej alterácie. Tieto následky vyžadujú trvalé užívanie liekov a pravidelné kontroly u
neurológa, psychiatra, psychológa. Zranenia, ktoré žalobca utrpel zanechali závažné následky trvalého

charakteru, ktoré majú a budú mať stály závažný nepriaznivý vplyv na uplatnenie sa žalobcu v živote
a spoločnosti, na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb a tiež znemožňujú aj úplné
profesionálne uplatnenie. Žalobca je globálne limitovaný v celom spektre životných činností, vďaka
zníženej výkonnosti, potrebe dodržiavania špeciálneho šetriaceho protektívneho režimu a je neschopný
plnohodnotného prežívania aj bežných, štandardných situácií. Z vizuálneho hľadiska došlo deformácii

lebky, ktorá je zrejmá už pri zbežnom pohľade. Znalec MUDr. Karol Orlovský vo svojom posudku,
na základe ktorého žalobca následne upravil svoju žalobu , vyčíslil odškodnenie za bolesť celkovo
na 1280 bodov (vnútrolebečné krvácanie: 380 bodov, pomliaždenie mozgu: 300 bodov, krvácanie do
mozgu pravý spánkový lalok: 85 bodov, zlomenina pravej temennej kosti: 35 bodov, odrenina ľavého
lakťa: 5 bodov, operácia 23.09.2010 - implantácia kostného laloka: 70 bodov, následná operácia

26.07.2011-plastikakalvyallogenna:70bodov,následnáoperácia25.07.2014-plastikakalvyalogénna:
35 bodov) a odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia celkom na 2230 bodov (organický
psychosyndróm stredne ťažkého stupňa so sekundárnym epileptickým syndrómom: 600 bodov +
navýšenie z dôvodu mladého veku: 300 bodov, depresívna porucha stredne ťažkého stupňa: 800 bodov
+ navýšenie z dôvodu mladého veku: 400 bodov, strata vlasov u muža čiastočná: 30 bodov, kostný

defekt lebky viac ako 10 cm2: 100 bodov. Hodnota jedného bodu pre účely určenia výšky náhrady
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia bola v roku 2010 vo výške 14,89 eur. Vo vzťahu
ku kvalite poskytnutej zdravotnej starostlivosti a možnému pochybeniu pri jej poskytovaní súd prvej
inštancie zistil, že zdravotná starostlivosť bola žalobcovi poskytnutá štandardne a správne. Správne
bol prijatý do nemocnice, správne bolo diagnostikované zhoršenie stavu a správne bol operovaný na

špecializovanom pracovisku. Podľa súdu prvej inštancie komplikácie pri následnej liečbe bolo potrebné
pripísať závažnosti poranenia mozgu s druhotne navodenou latentnou alteráciou imunostatusu a
neurohumorálnou dysbalanciou. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca je častým užívateľom alkoholu,
marihuany a pervitínu neboli žiadnym spôsobom preukázané. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo
dňa zo dňa 28.07.2011, právoplatným v ten istý deň, sp. zn. 6T/71/2011, ktorým bola schválená dohoda

o vine a treste, bol žalovaný uznaný vinným, že z nedbanlivosti spôsobil žalobcovi ťažkú ujmu na zdraví,
a tým spáchal prečin ublíženia na zdraví, za čo ho súd odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 16
mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený a určil skúšobnú dobu 36 mesiacov. Súd v trestnom
konaní žalobcu (poškodeného) odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Súd vychádzal pri skúmaní priebehu konfliktu z vyšetrovacieho spisu v trestnej veci sp. zn. 6T/71/2011.

Výpovede očitých svedkov, či už išlo o kamarátov a známych žalobcu alebo kamarátov a známych
žalovaného, sa v zásadných okolnostiach priebehu konfliktu zhodujú, s výnimkou popisu samotného
pádu žalobcu na dlážku, pri ktorom došlo ku zraneniam, a je možné z nich (výpovedí) zrekonštruovať
priebeh konfliktu nasledovne: Sprvoti išlo o verbálny konflikt medzi žalobcom a žalovaným, ktorý
následne prerástol do vzájomného fyzického sácania, fackovania a úderov pästí. Žalobca si dal dole

tričko a zaujal boxerský postoj so zovretými päsťami. A. J. žalobcu a žalovaného na chvíľu od seba
oddelil a pokúšal sa im dohovoriť, pričom od žalovaného utŕžil úder päsťou, ktorý bol určený pre žalobcu.
Následne však žalobca a žalovaný opäť pokračovali v bitkárskom súboji, vzájomne sa pridržiavali a
rukou, resp. päsťou, sa snažili zasiahnuť toho druhého alebo zhodiť toho druhého na zem. Do tohto
fyzického konfliktu sa zapojil výlučne žalobca a žalovaný. Lekárske vyjadrenie vyhotovené pre účely

trestného konania konštatovalo, že ku zraneniam hlavy, ktoré utrpel žalobca mohlo dôjsť len priamym
nárazom spánkovej, čelovej a dolnej temennej oblasti hlavy vpravo na tvrdý rovný povrch veľkou
intenzitou bez toho, aby pri dopade žalobca najskôr narazil na tvrdý rovný povrch. Mechanizmus zranení
zodpovedá takému priebehu deja, keď žalovaný stál vedľa žalobcu, tomuto svojou pravou nohou,kopnutím smerom dozadu podkopol nohy a pravou rukou, ktorú mal niekde v oblasti krku žalobcu
potiahol smerom dopredu následkom čoho žalobca narazil hlavou na dlážku. Ďalej súd prvej inštancie
konštatoval, že žalobca sa podľa § 6 ods. 3 Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia pokúsil o mimosúdne riešenie sporu, keď listom z 07.11.2011 označeným
ako „Oznámenie - pokus o mimosúdne riešenie“ žalovaného vyzval na úhradu v tom čase vyčíslenej
náhrady za bolesť, pričom žalovaného upozornil, že uvedená suma náhrady škody nie je konečná a
žalobca očakáva jej zvýšenie. Medzi škodu na zdraví právna teória zahŕňa okrem iného aj náhradu
za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca adresoval túto výzvu na adresu

uvedenú v rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/71/2011 zo dňa 28.07.2011 - F. O. XXX.
V uvedenom trestnom rozsudku žalovaný túto adresu nerozporoval a žalobca nemal preto ani dôvod
pochybovať o pravosti tohto údaja a v dobrej viere sa na tento údaj spoľahol. Treba poukázať aj na to,
že zásielku sa žalovanému doporučenou poštou nepodarilo doručiť, nie z dôvodu, že by bol adresát
(žalovaný) neznámy, ani z dôvodu neexistujúcej adresy, ale z dôvodu, že zásielka nebola prevzatá v
odbernej lehote. Uvedené skutočnosti sú v rozpore s tvrdeniami žalovaného o tom, že na takejto adrese

nikdy nebýval. Neprevzatie zásielky obsahujúcej výzvu treba preto posudzovať na ťarchu žalovaného
a súd prvej inštancie preto považoval splnenie podmienky pokusu o mimosúdne riešenie sporu za
splnenú. Žalobca v konaní postupoval v súlade so Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia (§ 3 ods. 2, § 4 ods. 2, § 6 ods. 3, § 7 ods. 1) a vyčíslil svoj nárok v
časti náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia najprv podľa Odborného lekárskeho

vyjadrenia č. 96/2010 zo dňa 17.11.2010 vypracovaného MUDr. O. O., následne podľa Lekárskeho
posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia z 23.02.2012 vypracovaného MUDr. O. O.
a následne podľa Znaleckého posudku č. 08/2015-ZP vypracovaného MUDr. Karolom Orlovským. Súd
prvej inštancie sa stotožnil s rozsahom posudzovaných zranení, ktorý (rozsah) bol v súlade so všetkými
dovtedajšími zisteniami tomto ako aj trestnom konaní, výškou bodového ohodnotenia ako aj úvahami,

ktoré znalca v znaleckom posudku viedli k navýšeniu bodového hodnotenia a ku konečnému vyčísleniu
bodového vyjadrenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Celková preukázaná a
súdom akceptovaná náhrada za bolesť tak predstavuje 19.060,- eur (1280 bodov x 14,89 eur) a celková
preukázaná a súdom akceptovaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia tak predstavuje
33.205,- eur (2230 bodov x 14,89 eur). Podľa súdu prvej inštancie žalobca si uplatnil aj stratu na

zárobku spočívajúcu v tom, že žalobca po úraze 27.08.2010 nemohol vykonávať absolventskú prax.
Existencia absolventskej praxe bola preukázaná Dohodou o absolventskej praxi č. 110/1/§51/2010 zo
dňa 11.06.2010 a bola uzatvorená na obdobie od 14.06.2010 do 13.12.2010. Odmena za vykonávanie
absolventskej praxe bola podľa vyššie uvedenej dohody dohodnutá vo výške sumy životného minima
poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe podľa zákona č. 601/2003 o životnom minime, t. j. vo

výške 185,38 eur/mesiac. Žalobca nemohol vykonávať absolventskú prax od 28.08. 2010 do 13.12.2010
v dôsledku zranení, ktoré utrpel 27.08.2010. Za uvedené obdobie bola náhrada za stratu príjmu z
absolventskej praxe súdom vyčíslená vo výške 657,26 eur. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zamestnávateľ,
resp. ten u koho žalobca vykonával absolventskú prax, ukončil absolventskú prax žalobcu v deň úrazu
z dôvodu požívania alkoholických nápojov žalobcom, tak táto skutočnosť bola jednoznačne vyvrátená

svedkom Ing. C. B., ktorý uviedol, že on, ako osoba u ktorej žalobca vykonával absolventskú prax,
nepodnikol žiadne úkony k ukončeniu tejto absolventskej praxe v deň úrazu a tiež, že on ani nemohol
ukončiť absolventskú prax žalobcu, nakoľko žalobca na základe vyššie uvedenej dohody bol v právnom
vzťahu s ÚPSVaR a nie s ním. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si uplatnil aj nárok na
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením. Súd prvej inštancie uznal ako účelné a

preukázané výdavky na nákup liekov vo výške: 302,53 eur, výdavky na vyšetrenia hradené žalobcom
vo výške: 20,- eur, výdavky spojené s hygienou v súvislosti s pobytmi v nemocničných zariadeniach
vo výške: 47,97 eur, náklady na prepravu žalobcu do nemocničných a rehabilitačných zariadení a
náklady na prepravu rodičov žalobcu na ich dochádzanie za žalobcom za účelom pomoci s hygienou
a rehabilitáciou pozostávajúce z pohonných hmôt (nafta): 514,16 eur, pohonných hmôt (benzín):

100,18 eur, cestovného v hromadnej doprave: 271,90 eur, náklady na odvoz žalobcu z rehabilitačného
zariadenia v Kováčovej do miesta jeho bydliska sanitkou: 6,30 eur, náklady na rehabilitačné pomôcky:
13,17 eur, výdavky na ošatenie nevyhnutné na rehabilitáciu: 64,90 eur, telefónne poplatky za hovory s
nemocnicou, poisťovňou a políciou: 64,96 eur. Pri liekoch uznal súd prvej inštancie uplatnený nárok len
v časti, ktorá bola preukázaná čitateľnými dôkazmi, pri telefónnych poplatkoch len v časti, ktorá bola

preukázaná listinnými dôkazmi a len vo vzťahu k hovorom, ktoré žalobca označil za hovory súvisiace s
vecou. Náklady spojené s repasáciou zubov súd prvej inštancie neuznal, nakoľko MUDr. O. ani MUDr. F.
v žiadnom nimi vypracovanom dokumente neuvádzajú poškodenie zubov v súvislosti s prejednávaným
úrazom, vo vzťahu k tomuto nákladu preto neexistuje príčinná súvislosť medzi poskytnutou zdravotnoustarostlivosťou a prejednávaným poškodením zdravia. Žalobcom uplatnené a súdom priznané náklady
spojené s liečením v zmysle § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavujú sumu: 1406,07 eur.
Súd prvej inštancie bol v konaní viazaný rozhodnutím súdu v trestnom konaní sp. zn. 6T/71/2011,

ktorým bol žalovaný uznaný vinným, že z nedbanlivosti spôsobil žalobcovi ťažkú ujmu na zdraví, a
tým spáchal prečin ublíženia na zdraví. Medzi škodou na zdraví žalobcu a konaním žalovaného bola
preto jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť. V danom konaní sa však súd prvej inštancie musel
zaoberať aj otázkou, do akej miery a v akom rozsahu sa na vzniknutej škode podieľalo aj konanie
žalobcu ako poškodeného. Súd prvej inštancie preto zisťoval existenciu spoluzavinenia žalovaného

a jeho mieru. Do verbálneho a neskôr aj fyzického konfliktu sa zapojili výlučne žalobca a žalovaný.
Obaja sa fyzickému stretu nebránili, ba priam ho vyhľadali a prejavovali snahu v ňom pokračovať. Do
takéhoto stretu išli obaja s vedomím prípadného rizika vzniku nepriaznivých dôsledkov spočívajúcich
najmä v poškodení zdravia, či už svojho alebo protistrany. Hoc pre uvedený typ fyzickej konfrontácie
(bitky jeden na jedného bez použitia akejkoľvek zbrane v trestnoprávnom slova zmysle, bez prípadnej
znalosti bojových umení, alebo inej značnej výhody jednej strany) nie je rozsah zranení aký sa vyskytol v

danom prípade typický, nie je ho možné ani vylúčiť. Z hľadiska zavinenia bolo potom nutné konštatovať,
že žalobca ako aj žalovaný rovnakou mierou zavinili vznik škody na zdraví žalobcu. Žalobca preto musí
znášať takúto škodu na svojom zdraví pomerne k jeho zavineniu. Súd prvej inštancie preto v danom
konaní preukázané nároky krátil na polovicu. O náhrade trov konania, na ktorých náhradu má nárok
žalobca voči žalovanému, súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a priznal žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho procesnému úspechu vo veci, t. j. v rozsahu
49 %. Vo vzťahu k náhrade trov konania, na ktorých náhradu by mal nárok žalovaný, súd prvej inštancie
aplikoval § 257 CSP nakoľko zistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie
náhrady trov konania žalovanému. Žalovaný počas 10 rokov od spáchania trestného činu neprejavil
nad svojim konaním skutočnú ľútosť a žiadnym spôsobom sa ani nepokúsil zmierniť dôsledky svojho

činu. Pokiaľ aj v trestnom konaní prejavoval ľútosť, túto súd prvej inštancie nepovažoval za skutočnú a
úprimnú, nakoľko ako sa žalovaný vyjadril, jeho priznanie v trestnom konaní bolo iba východiskom pre
uzatvorenie dohody o vine a treste. Na jednej strane v trestnom konaní žalovaný v celom rozsahu svoju
vinuuznal,nadruhejstranevtomtokonanísasnažilvyviniťapoukazovalnazlyhaniavšetkýchsubjektov,
ktoré sa podieľali na liečbe žalobcu (rýchlej zdravotnej pomoci, HNsP Trstená, ÚVN Ružomberok),

uvádzal, že on sa vôbec nebil a v niektorých tvrdeniach uvádzal, že zranenie žalobcovi spôsobil A.
J., hoc ten podľa všetkých výpovedí svedkov sa snažil pokračovaniu fyzického násilia len zabrániť,
inokedy uvádzal, že žalobcu napadlo viacej osôb, pričom všetci svedkovia v trestnom vyšetrovaní
konzistentne uviedli, že do konfliktu boli aktívne zainteresovaní len žalobca a žalovaní, v inom vyjadrení
zase uviedol, že zranenia si spôsobil výlučne žalobca svojim vlastným zavinením, pričom ale žalovaný

v celom trestnom konaní podrobne opisoval priebeh konfliktu, ktorý bol podľa jeho vyjadrení len medzi
ním a žalobcom. Po tom čo žalobca spadol na zem a žalovaný počul náraz hlavy žalobcu (buchnutie)
o dlažbu a žalobca ostal nehybne ležať na dlažbe, žalovaný sa mu nesnažil pomôcť. Spoľahol sa len
na to, že mu pomôžu žalobcovi kamaráti. Napriek závažnosti a následkom zranení žalobcu a dĺžke
jeho liečby žalovaný uviedol, že zranenia žalobcu nemajú trvalý charakter, nemajú nepriaznivý vplyv

na uplatnenie sa žalobcu v živote a spoločnosti. Uvedenými vyjadreniami žalovaný popieral dôsledky
svojho činu a až ironizoval zranenia žalobcu. Zároveň žalobcu dehonestoval a opisoval ako človeka,
ktorého jedinými záľubami sú alkohol, drogy a herne, a preto vo svojich záľubách nebol žalobca nijako
obmedzený. Napriek žalovaným vyššie uvedeným tvrdeniam o dobrom zdravotnom stave žalobcu, v
iných svojich vyjadreniach žalovaný uvádza, že žalobca bol psychicky nespôsobilý na právne úkony

v čase uzatvárania plnomocenstva. Žalovaný tiež žalobcovi vyčítal, že pred začatím súdneho konania
sa žalobca nepokúsil o mimosúdne vyriešenie veci. Podľa súdu prvej inštancie je pravdou, že pokus
o mimosúdne vyrovnanie zo strany poškodeného (žalobcu) je podmienkou uplatnenia si nároku na
náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia na súde, avšak podľa názoru súdu prvej inštancie bolo
zároveňajmorálnoupovinnosťoupáchateľa/škodcuvyvinúťiniciatívusmerujúcukzmierneniunásledkov

svojho činu. Z celého postupu žalovaného v tomto konaní, bolo zrejmé, že svoju ľútosť vyjadrenú v
trestnom konaní nemyslel vážne a dohodu o vine a treste uzatvoril len z dôvodu nižšej trestnej sadzby.
Bez povšimnutia nebol ani fakt, že náhrada bolestného a náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia
majú slúžiť ako kompenzácia ujmy, ktorú poškodený (žalobca) utŕžil a priznaním náhrady trov aj škodcovi
(žalovanému), by si musel v konečnom dôsledku takmer všetky svoje trovy konania znášať žalobca

sám. Napriek názoru súdu prvej inštancie o miere zavinenia na spôsobenej škode na zdraví, bolo v
konečnom dôsledku potrebné zohľadniť aj správanie sa strán jednak bezprostredne po konflikte, ako aj
počasnasledujúcich10rokov,zktoréhobolozrejmé,žežalovanýnebolschopnýsebareflexiezasvojčin,
a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi, priznať mu v danom konaní nárok na náhradu trov konania.4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že nesúhlasí s priznanou
výškou náhrady škody na zdraví, nakoľko je presvedčený, že nie je jedinou osobou zodpovednou

za škodu na zdraví, ktorá vznikla žalobcovi, najmä s poukázaním na skutočnosť, že aj v zdravotnej
dokumentácii žalobcu sa opakovane uvádza, čo nevyvrátil ani žalobca, že došlo k napadnutiu viacerými
osobami. Taktiež s touto výškou nesúhlasí žalovaný ani z toho dôvodu, že v predmetný deň mal
byť žalobca pod značným vplyvom alkoholu a taktiež aj pod vplyvom omamných látok (marihuany
a pervitínu). Podľa žalovaného, u žalobcu nedošlo k obmedzeniu normálneho spôsob života až v

takej miere, ako je to uvádzané v odôvodnení rozhodnutia. Žalobca viedol po celý čas, s výnimkou
času operácií, normálny život, rovnako žije aj v súčasnosti. Žalobca je vo svojom okolí známy,
nemá nejaké veľmi obľúbené záujmy alebo koníčky. Nemožno teda tvrdiť, žeby žalobcovi boli vo
veľkej miere obmedzené jeho záľuby, žalobca pracuje a športuje, vedie takmer normálny život bez
akýchkoľvek obmedzení. Žalovaný v súdnom konaní navrhol vykonanie viacerých dôkazov ako výsluch
svedkov Z. M. a C. K. - tí by potvrdili, že žalobca bol v danom čase pod značným vplyvom alkoholu,

výsluch znalcov - MUDr. Jelenčíka a MUDr. Orlovského - za účelom doplnenia písomných vyjadrení a
zodpovedania potrebných otázok, oboznámenie sa s obsahom celej zdravotnej dokumentácie žalobcu,
vypracovanie nového znaleckého posudku, oboznámenie sa s posudkami vypracovanými posudkovými
lekármi Sociálnej poisťovne, pričom všetky tieto žalovaným navrhované dôkazy boli súdom zamietnuté,
pretože súd ich vyhodnotil ako nadbytočné. Žalovaný má to, že na základe odmietnutia navrhovaných

dôkazov súd svojím konaním dospel k stavu, že rozhodol na základe nedostatočne a neúplne zisteného
skutkového stavu, kde na základe riadne vykonaného dokazovania by bolo možné tento stav odvrátiť
a priznať žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej ublížením na zdraví, v nižšej výške. Žalovaný
v odvolacom konaní namieta nesprávne posúdenie miery spoluzavinenia žalovaného vzniku škody,
pretože súd mal zohľadniť vo väčšej miere požitie alkoholu a omamných látok žalobcom, ako aj ďalšieho

vinníka na vzniku škody - pána A. J.. Zo zisteného skutkové stavu vôbec nevyplýva, že bol ako vinník
posudzovaný aj pán J., ako ani nevyplýva, či požitie alkoholu a omamných látok žalobcom vo zvýšenej
miere, malo alebo nemalo vplyv na vznik škody na zdraví žalobcu. Má za to, že v tomto konaní nebolo
vôbec objektívne zistené, aké mal žalobca predpoklady pre spoločenské uplatnenie vo svojom živote a
v spoločnosti pred vznikom škody a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Preto navrhol, aby

odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že súd je podľa § 193 CSP, druhá veta, viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt

postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave,
vzniku alebo zániku spoločnosti. Ak teda žalovaný mal vedomosť o tom, že skutok mali spáchať (a teda
aj spôsobiť škodu žalobcovi) aj iné osoby okrem neho (uvádzal p. A. J.), mal tieto skutočnosti uviesť už v
trestnom konaní 6T/71/2011, a nie vyhlásiť vinu ku skutku tak, ako bol tento spáchaný vyššie uvedeným
spôsobom, a to výlučne žalovaným. Námietky žalovaného k rozsahu obmedzenia normálneho spôsobu

životapokladázavyvrátenéajednoznačnepreukázanévykonanýmdokazovaním,vyplývajúcenajmäzo
znaleckého posudku č. 08/2015 zo dňa 9.5.2015, vypracovaného MUDr. Karlom Orlovským, znalcom v
odbore zdravotníctvo a farmácia. Podľa žalobcu úvahy žalovaného ohľadom účelového konania žalobcu
spočívajúcehovabsolvovanínávštevupsychológovapsychiatrovlenzaúčelomspracovanialekárskych
posudkov a zvýšenia bodového ohodnotenia, považuje za absolútne nepodložené až urážajúce osobu

žalobcu, vychádzajúce zrejme z neznalosti obsahu spisového materiálu a vykonaného dokazovania.
Drvivá časť námietok žalovaného bola však vyvrátená vykonaným znaleckým dokazovaním, ktorého
závery neboli v priebehu konania nijakým spôsobom spochybnené. Preto navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vecne správny a zaviazal žalovaného na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. V replike sa žalovaný vyjadril tak, že žalobca s excerpciou času potrebného na absolvovanie operácií
explicitne vedie normálny život aj v súčasnosti. Poukázal na to, že žalobca nie je aktívnym športovcom
a taktiež nemá nijaké obľúbené záujmy a koníčky, ktorým by venoval svoj voľný čas. Vzhľadom k
tomu možno konštatovať, že žalobca je predovšetkým pasívnym športovcom. Z toho dôvodu možno

exaktne skonštatovať, že nebol vo veľkej miere obmedzený život žalobcu a žije aj v súčasnosti rovnakým
spôsobom života, aký viedol aj pred poškodením zdravia. Podľa názoru žalovaného a podľa konštantnej
judikatúry súdov nie je obligatórnou povinnosťou súdu, ktorý rozhoduje o náhrade škody, zaoberať sa
skutočnosťou či žalovaný pri uzatváraní dohody medzi prokurátorom a obvineným o vine a treste uviedolaj to či sa na spáchaní skutku podieľali aj ďalšie tretie osoby, ale je jeho povinnosťou zaoberať sa tým, či,
do akej miery a v akom rozsahu sa podieľal na vzniknutej škode aj žalobca. Uvedenú skutočnosť potvrdil
aj samotný súd, keď konštatoval, že v danom konaní bolo potrebné aj s prihliadnutím na dikcu § 441

Občianskeho zákonníka prihliadnuť na spoluzavinenie žalobcu ako poškodeného. Zároveň zdôraznil,
že žalovaný svoje konanie úprimne oľutoval a ľutuje ho doteraz, a rovnako žiadnym spôsobom nechce
bagatelizovať vzniknutú škodu, no napriek tomu považujeme za nespravodlivé, aby žalovaný niesol
zodpovednosť za vzniknutú škodu v plnom rozsahu, nakoľko na vzniku škody mala nemalý podiel aj
skutočnosť, že žalobca bol v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu a omamných látok.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania
žalovaného v rozsahu danom ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 27.164,17 eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti a vo výrokoch o
nárokoch na náhradu trov konania podľa ustanovenia

§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Odvolanie žalovaného voči výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej
časti žalobu zamietol odmietol podľa § 386 písm. c) CSP.

8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

9. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti

pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje
sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

10. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu

žalovaného, formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej
apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Krajský súd zároveň
poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s
nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (ustanovenie § 380
ods. 1 C. s. p.).

11. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument, vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na

to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok,
a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne
závery súdu prvej inštancie.

12. Pokiaľ žalovaný namietal, že s priznanou výškou náhrady škody nesúhlasí, pretože je presvedčený,

že nie je jedinou osobou zodpovednou za vznik škody, pričom poukazuje na to, že malo dôjsť k
napadnutiu žalobcu viacerými osobami, odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. V tejto
súvislosti krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa touto otázkou zaoberal vo svojom odôvodnení
ods. 6., ods. 31., ods. 37., kde uviedol, že pri skúmaní priebehu konfliktu vychádzal z vyšetrovacieho
spisu v trestnej veci Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/71/2011. Zároveň riadne odôvodnil,

prečo zamietol návrhy žalovaného na osobné vypočutie viacerých svedkov, vrátane svedka A. J. za
účelom zistenia priebehu udalosti, pri ktorých došlo k ujme na zdraví žalobcu. V tomto smere aj podľa
odvolacieho súdu nebola ničím vyvrátená skutočnosť, že mechanizmus zranení žalobcu zodpovedá
takému priebehu deja, keď žalovaný stál vedľa žalobcu, tomuto svojou pravou nohou, kopnutím smeromdozadu podkopol nohy a pravou rukou, ktorú mal niekde v oblasti krku žalobcu potiahol smerom
dopredu, následkom čoho žalobca narazil hlavou na dlážku. V tejto súvislosti neobstojí ani námietka
žalovaného, ktorý nesúhlasí s výškou spôsobenej škody na zdraví, nakoľko v predmetný deň mal byť

žalobca pod značným vplyvom alkoholu, resp. pod vplyvom omamných látok (marihuany a pervitínu),
a preto je potrebné vypočuť svedkov Z. M. a C. K. ohľadom preukázania tej skutočnosti, že žalobca
bol v danom čase pod značným vplyvom alkoholu. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie
touto odvolacou námietkou uplatnenou už v prvostupňovom konaní náležite vyporiadal, keď v bode
7. rozsudku konštatoval, že vykonanie uvedených dôkazných prostriedkov by bolo nadbytočné, keďže

skutočnosť, že žalobca vypil nejaký alkohol žalobca ani nepopieral, pričom mierny až stredný stupeň
opitosti bol konštatovaný aj v odbornom vyjadrení MUDr. O.. Okrem toho zo znaleckého dokazovania
nemal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca je častým užívateľom alkoholu, marihuany alebo
pervitínu. Vzhľadom na uvedené krajský súd pokladá za potrebne uviesť, že „... všeobecný súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania. Procesný postoj účastníka
konania nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jeho

návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať o nich.“ (uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 31/2013 zo dňa 17.01.2013).

13. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného, týkajúcu sa rozsahu obmedzenia
normálneho spôsobu života žalobcu. Aj krajský súd pokladá túto námietku za vyvrátenú, vychádzajúc z

preukázania vykonaného dokazovaním, vyplývajúcim najmä zo znaleckého posudku č. 8/2015 zo dňa
09.05.2015, vypracovaného MUDr. Karolom Orlovským, znalcom v odbore zdravotníctva a farmácie.
Žalovaný od momentu poškodenia zdravia už nebude viesť normálny spôsob života. Poškodenia sú
trvalého charakteru, majú a budú mať stály, závažný, nepriaznivý vplyv na uplatnenie žalobcu v živote
a spoločnosti na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. Okrem toho ak odvolateľ

svoje odvolanie odôvodňuje vo vzťahu k rozsahu obmedzenia normálneho spôsobu života žalobcu
nesprávnym právnym posúdením, mal by okrem konkretizácie pre vec rozhodujúcej právnej otázky
a uvedenia jej riešenia odvolacím súdom vysvetliť, v čom bolo riešenie právnej otázky súdom prvej
inštancie nesprávne, a uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená, pričom sa predpokladá,
že odvolateľ predostrie takú právnu argumentáciu, ktorá „presvedčí“ odvolací súd, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie skutočne spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci a na odstránenie tejto vady
sa vyžaduje jeho meritórny zásah. Odvolací súd je totižto v súlade s dispozičnou zásadou viazaný
uplatnenými odvolacími dôvodmi, vrátane ich obsahového a rozsahového vymedzenia, a z iných než
odvolateľom uplatnených dôvodov napadnuté rozhodnutie preskúmavať nemôže. V prejednávanej veci
žalovaný vo vzťahu k rozsahu obmedzenia normálneho spôsobu života žalobcu neuviedol žiadne

konkrétne obmedzenie normálneho spôsobu života, ktoré vzniklo u žalobcu a opísal ho aj znalec, ale
podľa názoru žalovaného u žalobcu absentuje, hoci obsah znaleckého posudku bol žalovanému známy.
Aj podľa odvolacieho súdu žalovaný len všeobecne uviedol, že nedošlo k obmedzeniu normálneho
spôsobu života žalobcu až v takej miere ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie,
čo je z hľadiska obsahového a rozsahového vymedzenia tohto odvolacieho dôvodu nepostačujúce.

14. Odvolací súd konštatuje, že v súdenej veci však súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu
zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu
byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami
a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu,

nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných
základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2010 dosahuje len také
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody
sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody zjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať

za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli
neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.16. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného voči výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti
žalobu žalobcu zamietol, odvolací súd v tejto časti odvolanie žalovaného odmietol v zmysle § 386 písm.

c) CSP v spojení s ust. § 359 CSP, keďže odvolanie môže podať iba tá strana sporu, v ktorej neprospech
bolo rozhodnuté.

17. Krajský súd zároveň potvrdil aj výroky súdu prvej inštancie o trovách konania, ktoré neboli napadnuté
odvolacími námietkami, ktoré by produkovali relevantnú odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k nároku na

náhradu trov konania.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania
má žalobca v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalovanému úspešný.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)