Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 30, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32CoZm/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119212669
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2119212669.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Mizerovej a členov senátu

JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Pavla Lacza, v právnej veci žalobkyne: Československá obchodná
banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, proti žalovanému: Ing. H. V., nar.
X.X.XXXX, bytom T. K. XXXX/XX, I., zastúpenému advokátom: JUDr. Jozef Herbulák, so sídlom
Brnianska 1K, Trenčín, o zaplatenie zmenkovej sumy 82.323,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 22. októbra 2020 č. k. 28CbZm/12/2019-70, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu vo výške 82.323,84 eura, zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 82.323,84 eura od
31.10.2019 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 274,41 eura, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením čl. I. § 10 ods. 1, § 17 ods. 1, § 30 ods. 1, § 32 ods. 1,
§ 32 ods. 1 , 2, § 43 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej
len „ZZŠ“), § 155 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“).

2. Vecne dôvodil, že predmetom konania bol nárok žalobkyne z vlastnej zmenky vystavenej dňa
10.07.2012 so splatnosťou dňa 27.12.2016 na zaplatenie zmenkovej sumy 102.905,56 eura s
príslušenstvom, pričom vlastná zmenka bola pôvodne blankozmenkou vyplnenou samotnou žalobkyňou
a zabezpečovala splatenie úveru dlžníkom - spoločnosťou GM TECHNOLOGY SK, s.r.o. Dlžník
a žalovaný, ako zmenečný ručiteľ, odovzdali žalobkyni vlastnú zabezpečovaciu zmenku vystavenú

dlžníkom na rad žalobkyne s doložkou bez protestu, tak ako bolo dojednané v Dohode vyplňovacom
zmenkovom práve č. 5026839P/D1 zo dňa 10.7.2012. Medzi stranami nebolo sporné, že zmenka bola
vystavená ako neúplná bez údajov o dni splatnosti a o výške zmenkovej sumy a že chýbajúce údaje
do nej doplnila v zmysle predmetnej dohody žalobkyňa. Urobila tak v zmysle Článku II odseku 1. písm.
d) Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve, v zmysle ktorého vystaviteľ (dlžník) a avalisti (žalovaný)
udeľujúbanke(žalobcovi)právodoplniťblankozmenkuvchýbajúcichúdajoch,akvObchodnomvestníku
bolo zverejnené oznámenie o začatí reštrukturalizačného konania vo vzťahu k vystaviteľovi alebo

avalistovi. Súd mal preto za preukázané, že sa jedná o zabezpečovaciu zmenku, ktorá zabezpečuje
záväzok dlžníka vyplývajúci zo zmluvy o kontokorentnom úvere, pričom žalovaný je vo vzťahu
k predloženej zmenke zmenkovým ručiteľom. Žalobkyňa si v tomto konaní uplatnila žalobou vočižalovanému zaplatenie sumy 82.323,84 eura s príslušenstvom, teda zmenkovú sumu 102.905,56 eura
ponížila o úhrady vykonané dlžníkom vo výške 20.581,72 eura.

3. Žalovaný počas konania namietal, že žalobkyňa sa nemôže voči žalovanému domáhať uspokojenia
svojich nárokov vo väčšom rozsahu, ako by to mohla urobiť voči hlavnému dlžníkovi, a to vzhľadom
na skutočnosť, že v zmysle potvrdeného reštrukturalizačného plánu mala byť pohľadávka žalobkyne
uspokojená zo strany spoločnosti GM TECHNOLOGY SK, s.r.o. v pravidelných rovnomerných
polročných splátkach do 60 mesiacov od potvrdenia plánu súdom s 50 % uspokojením sumy prihlásenej

do reštrukturalizačného konania. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaného súd prvej inštancie konštatoval,
že reštrukturalizačný plán dlžníka nemá žiadne účinky na právo veriteľa vymáhať pohľadávku v pôvodnej
výške voči žalovanému ako ručiteľovi dlžníka. Žalobkyňa je preto oprávnená od avalistu vymáhať sumu
pôvodnej pohľadávky v pôvodnej výške a bez ohľadu na prijatie a schválenie plánu. V tejto súvislosti
súd poukázal na ust. § 155 ods. 4 ZoKR a uviedol, že potvrdený reštrukturalizačný plán nezbavuje
veriteľa práva domáhať sa uspokojenia jeho pôvodnej pohľadávky voči spoludlžníkom a ručiteľom

dlžníka.Právožalobkyneakoveriteľavymáhaťpohľadávkuvočižalovanémuakozmenkovémuručiteľovi
v pôvodnej výške nezaniklo v dôsledku toho, že na základe reštrukturalizačného plánu sa výška tohto
záväzku ponížila o sumu schválenú reštrukturalizačným plánom, ako aj o jednotlivé úhrady, ktoré vo
vzťahu k žalobkyni realizoval dlžník v zmysle schváleného reštrukturalizačného plánu. Súd pripomenul,
že zmenkoví ručitelia sú zo zákona zaviazaní na plnenie, keď zmenkové ručenie je zabezpečovacím

vzťahom záväzkov zo zmenky, záväzok ručiteľov je akcesorický ku zmenke, a je preto nezávislý od
záväzku dlžníka vyplývajúceho z reštrukturalizačného plánu. Žalobkyňa ako zmenkový veriteľ je zo
zákona oprávnená vymáhať od žalovaného ako zmenkového ručiteľa sumu pohľadávky v pôvodnej
výške, a to bez ohľadu na prijatie a schválenie reštrukturalizačného plánu dlžníka, nakoľko ručenie
žalovaného ako avalistu existuje v rozsahu pôvodného záväzku.

4. K námietke žalovaného, že zo strany žalobkyne došlo so zreteľom na rozsah zmenkového ručenia k
excesnému vyplneniu blankozmenky a nesprávnemu vyplneniu dátumu splatnosti a dátumu vystavenia,
čím sa žalobkyňa domáha vo vzťahu k žalovanému plnenia vo väčšom rozsahu a aj v skoršej lehote,
ako má plniť zmenkový dlžník, súd uviedol, že žalovaný uvedeným uplatnil námietku nesprávneho

vyplnenia zmenky. Žalovaný namietal, že žalobkyňou doplnené údaje do blankozmenky nekorešpondujú
so schváleným reštrukturalizačným plánom, pretože splatnosť zmenky a výšku zmenkovej sumy bola
žalobkyňa oprávnená vyplniť iba podľa výsledku reštrukturalizačného konania (teda podľa schváleného
reštrukturalizačnéhoplánu).Tútonámietkužalovanéhosúdnepovažovalzadôvodnú,pretožežalobkyňa
blankozmenku vyplnila plne v súlade s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve č. 5026839P/D1

zo dňa 10.7.2012, keď zmenkovú sumu a dátum splatnosti zmenky doplnila krátko po tom, čo došlo k
začatiu reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi. Z predložených listín bolo zrejmé, že k vyplneniu
blankozmenky došlo toho dňa, ktorý celkom zjavne predchádzal schváleniu reštrukturalizačného plánu
a ukončeniu reštrukturalizácie (25.9.2017). Zo žalobkyňou predložených listín vyplynulo, že Oznámenie
o vyplnení blankozmenky bolo vyhotovené dňa 13.2.2017 a následne bolo zaslané žalovanému (na

pošte bola zásielka uložená dňa 21.2.2017), z čoho opätovne vyplynulo, že k vyplneniu blankozmenky
došlo pred schválením reštrukturalizačného plánu a ukončením reštrukturalizácie. Dôkazné bremeno o
excese pri vyplňovaní zmenkovej sumy („nadvyplnenie“) bolo na strane žalovaného, ktorý však v tomto
smere žiadny relevantný dôkaz nepredložil, a tak dôkazné bremeno neuniesol.

5. Ako nedôvodnú súd prvej inštancie vyhodnotil i námietku žalovaného, že žalobkyňa podanou žalobou
vymáha i tú časť pohľadávky, ktorej splatnosť nastane až v budúcnosti (splatnosť poslednej splátky v
zmysle reštrukturalizačného plánu je 3.9.2022), pričom uviedol, že ako avalista uvedený na zmenke, je
žalovaný voči žalobcovi v postavení zmenečného ručiteľa a okamihom doplnenia blankozmenky sa stal
spoludlžníkom dlžníka. Aval je v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 ZZŠ zaviazaný zo zmenky rovnako

ako dlžník, za ktorého ručí. Avalista nemôže vznášať voči pohľadávke také námietky, ktoré by mohol
vzniesť samotný dlžník. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a je nezávislý na záväzku
dlžníka. Žalovaný je v rámci zmenkového vzťahu avalistom a ako zmenkový ručiteľ - avalista môže
proti majiteľovi zmenky - žalobcovi uplatniť iba námietky, ktoré vyplývajú z ich vzájomných vlastných
vzťahov, ale nie námietky, ktoré patria zmenkovému dlžníkovi a zakladajú sa na jeho vlastných vzťahoch

k majiteľovi zmenky. Z ust. § 17 ZZŠ síce vyplýva, že kto je žalovaný zo zmenky môže vnášať proti
zmenkovému návrhu určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal.
Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom. Táto námietka žalovaného predstavovala kauzálnu
námietku, ktorá mu ako zmenkovému ručiteľovi nepatrí, a to s poukazom na ust. § 17 ZZŠ, podľa ktoréhoten kto je žalovaný zo zmenky nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi, okrem prípadu, ak by majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na
škodu dlžníka. Takéto konanie žalobkyne žalovaný v konaní však netvrdil a v prejednávanom prípade ani

nebolo preukázané. Na to, aby zmenkový ručiteľ mohol mať proti majiteľovi zmenky kauzálne námietky,
muselo by to vyplývať z ich vzájomných mimozmenkových vzťahov, inak nemôže používať námietky
osoby, za ktorú je na zmenke podpísaný. Zákon zmenkový a šekový neobsahuje podobnú právnu úpravu
právnej úprave Občianskeho a Obchodného zákonníka, podľa ktorej môže proti veriteľovi uplatniť všetky
námietky, ktoré mal voči veriteľovi dlžník. V tejto súvislosti súd poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4Obo 184/2007 a sp. zn. 1ObdoV 47/2007. Žalovaným uvádzané námietky by patrili
dlžníkovi - spoločnosti GM TECHNOLOGY SK, s.r.o., teda tomu, kto uzatvoril so žalobkyňou zmluvu
o kontokorentnom úvere, ktorá je kauzou predmetnej zmenky, nie však žalovanému ako zmenkovému
ručiteľovi. Keďže námietky vznesené žalovaným neboli dôvodné a predložená zmenka spĺňala všetky
zákonné náležitosti, súd vyhovel žalobnému návrhu žalobkyne v celom rozsahu.

6. V súvislosti s návrhom žalovaného na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobkyne, ktorý prezentoval
na pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 22.10.2020, súd uviedol, že na rozhodnutie
rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

7. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne úspechom žalobkyne v konaní v plnom
rozsahu.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby.
Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP. Namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý na

pojednávaní dňa 22.10.2020 nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, hoci na takýto postup boli
splnené zákonné podmienky v zmysle § 278 CSP. Zdôraznil, že vydanie rozsudku pre zmeškanie nie
je vecou voľnej úvahy súdu, ale naopak, pri splnení všetkých podmienok je takýto postup obligatórny.
Žalobkyňa svoju neúčasť ospravedlnila podaním zo dňa 14.10.2020, teda v dostatočnom predstihu pred
pojednávaním, avšak svoju neprítomnosť odôvodnila zníženým počtom zamestnancov na pracovisku

a hospodárnosťou konania. Takéto dôvody ospravedlnenia nemožno považovať za vážne okolnosti
brániace účasti žalobkyne na pojednávaní. Žalobkyňou je komerčná banka zamestnávajúca niekoľko
desiatok zamestnancov spôsobilých zúčastniť sa nariadeného súdneho pojednávania. Mal za to, že
nemožno prihliadať ani na vyhlásenie žalobkyne, že súhlasí s pojednávaním v jej neprítomnosti. Súd
prvej inštancie preto pochybil, keď napriek splneniu podmienok, rozsudok pre zmeškanie žalobcu

nevydal.

9. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, keď súd prvej
inštancie nevzal do úvahy, že avalista je zaviazaný rovnako ako dlžník z hľadiska povahy a výšky
jeho zmenkového záväzku, pričom tento zmenkový záväzok sa transformoval na podklade súdom

schváleného reštrukturalizačného plánu. V zmysle reštrukturalizačného plánu sa pohľadávka žalobkyne
voči dlžníkovi transformovala tak, že dlžník ju spláca po dobu 60 mesiacov v rovnomerných polročných
splátkach, s celkovým uspokojením v rozsahu 50 %. Zákonným spôsobom teda došlo k zmene v obsahu
záväzku hlavného dlžníka voči žalobkyni, ktorá zmena musí mať odraz aj v postavení avalistu, ktorý
veriteľovizodpovedánajviacvrovnakomrozsahu,vakomjezaviazanýhlavnýdlžník.Súdprvejinštancie

v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, prečo žalovaného zaviazal k zaplateniu žalovanej sumy v plnej
výške, keď ani hlavný dlžník nie je s platením svojho záväzku v omeškaní a splatnosť niektorých jeho
splátok nastane až v budúcnosti. Súd tak vytvoril stav, v ktorom je žalovaný v omnoho nevýhodnejšom
postavení ako samotný dlžník. Namietal teda postup súdu, ktorým ho zaviazal zaplatiť aj tú časť
pohľadávky, ktorej splatnosť ešte ani nenastala, ako aj tú časť pohľadávky, ktorá bola zmenkovému

dlžníkovi odpustená.

10. Žalovaný mal zároveň za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil ust. § 155 ods. 4 ZoKR,
keď z dikcie zákona je zjavné, že zákonodarca mal na mysli spoludlžníkov a ručiteľov, ktorých ručenie
vzniklo podpísaním ručiteľského vyhlásenia podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Aval, t.j.

zmenkové ručenie, je odlišný právny inštitút od ručenia uvádzaného v citovanom zákonnom ustanovení,
v dôsledku čoho právo veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pôvodnej pohľadávky voči avalistovi
nemá zákonný podklad.11. Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že postup súdu pri
posudzovaní naplnenia predpokladov pre (ne)vydanie rozsudku pre zmeškanie bol správny, keďže
žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavila z odôvodnených a vopred súdu včas oznámených dôvodov

a nezostala v spore pasívna, preto podmienky pre aplikáciu § 278 CSP neboli dané. V tejto súvislosti
poukázala na nález Ústavného súdu SR z 5.11.2019 sp. zn. IV. ÚS 102/2019.

12. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že schválením reštrukturalizačného plánu dlžníka došlo aj k
zmene splatnosti a výšky záväzku zo zmenky voči nemu ako avalistovi zmenky, žalobkyňa poukázala na

bod 29 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnila. Žalobkyňa
zdôraznila, že nejde o námietku, ktorá sa zakladá na vlastných vzťahoch žalovaného k majiteľovi
zmenky, teda k žalobkyni, preto uvedené skutočnosti (zánik vymáhateľnosti pohľadávky zo zmenky vo
vzťahu k vystaviteľovi) žalovaný nie je oprávnený namietať. Ďalej uviedla, že zo systematického výkladu
ZoKR, najmä v súvislosti s ust. § 120 ods. 1, § 132 ods. 1, § 136 ods. 1 a 2, § 155 ods. 2 ZoKR je
nutné dôjsť k záveru, že v zmysle § 155 ods. 4 ZoKR zostávajú nedotknuté práva všetkých veriteľov (či

už prihlásených, alebo neprihlásených) domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči tretím
osobám, príp. z majetku tretích osôb. Zmyslom a účelom reštrukturalizácie je riešenie úpadku dlžníka
a reštrukturalizačný plán preto rieši úpravu práv a povinností medzi dlžníkom a jeho veriteľmi (vrátane
akcionárov), iných právnych vzťahov sa netýka. Výnimku tvoria iba právne vzťahy, o ktorých to priamo
ustanovuje ZoKR, napr. záväzok preberajúcej osoby voči veriteľom (§ 140 ods. 2 ZoKR).

13. Ďalšie písomné vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP), preskúmal rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),

súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku

vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1
a 2 CSP.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
žalovanéhoboloposúdiť,čisúdprvejinštancierozhodolvecnesprávne,pokiaľžalobežalobkynevyhovel

dôvodiac, že žalobkyňa ako zmenkový veriteľ je zo zákona oprávnená vymáhať od žalovaného ako
zmenkového ručiteľa sumu pohľadávky v pôvodnej výške, a to bez ohľadu na prijatie a schválenie
reštrukturalizačného plánu dlžníka, pretože ručenie žalovaného ako avalistu existuje v rozsahu
pôvodného záväzku.

16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku na zaplatenie zmenkovej
sumy,apretoževcelomrozsahuzdieľaijehoprávnyzávervoveci,pričomsavcelomrozsahustotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje
správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce

odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

17. Podľa čl. I. § 30 ods. 1, 2 ZZŠ zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej

časť zaručiť zmenečným ručením. Túto záruku môže dať tretia osoba alebo aj ten, kto sa už na zmenku
podpísal.

18. Podľa § 32 ods. 1 ZZŠ zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.19. Podľa § 155 ods. 4 ZoKR plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia
ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa

uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

20. Z odvolania žalovaného (pri viazanosti odvolacími dôvodmi ním uplatnenými) vyplýva, že napáda
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď žalovaného ako avalistu zaviazal na
zaplatenie celej zmenkovej sumy bez toho, aby zohľadnil skutočnosť, že došlo k zmene obsahu

záväzku hlavného dlžníka voči žalobcovi schválením reštrukturalizačného plánu a zároveň postup súdu
prvej inštancie, keď na pojednávaní nevydal rozsudok pre zmeškanie žalobkyne, hoci na to (podľa
žalovaného) boli splnené zákonné podmienky.

21. Odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov. Žalobkyňa si v tomto konaní

uplatňuje pohľadávku na základe blankozmenky vystavenej spoločnosťou GM TECHNOLOGY SK s.r.o.
na rad žalobkyne, ktorú žalobkyňa vyplnila v údaji zmenkovej sumy a dátume splatnosti v súlade s čl. II.
dohody o vyplňovacom zmenkovom práve z 10.07.2012, a to voči zmenkovému ručiteľovi (žalovanému),
ktorý zmenku ako zmenkový ručiteľ, tzv. avalista podpísal. Pri posudzovaní tohto právneho vzťahu
je preto potrebné vychádzať z úpravy zmenkového ručenia v ZZŠ. Zmenkový ručiteľ (avalista) je

samostatným dlžníkom zo zmenky a jeho záväzok je z pohľadu zmenkového veriteľa rovnocenný so
záväzkom dlžníka. Na rozdiel od ručenia podľa civilného práva, ktoré je kodifikované v OZ a OBZ,
záväzok z titulu avala nesmeruje len voči konkrétnemu zmenkovému dlžníkovi (avalátovi). Je to preto,
že avalista zaisťuje zaplatenie záväzku zo skriptúry (zmenky) bez ohľadu na to, za koho sa zaručil.
Avalista sa síce zaručuje vo vzťahu ku konkrétnej osobe - avalátovi, avšak podľa tohto kritéria sa určuje

iba postavenie avalistu, či ide o priameho dlžníka, alebo nepriameho dlžníka v závislosti od postavenia
avaláta. Uvedené však nemá vplyv na skutočnosť, že avalista zodpovedá za zaplatenie záväzku zo
skriptúry (zmenky).

22. Pre záväzok avalistu nie je typická ani zásada akcesority, ani zásada subsidiarity tak, ako je to pri

ručiteľských záväzkoch podľa civilného práva. Akcesorita, ako aj subsidiarita typické pre ručenie podľa
civilnéhoprávasúvýraznepotretépriavale.Zásadaakcesoritypriavalesauplatňujelenprivznikuavalu,
a to len do tej miery, či záväzok avaláta je platný z hľadiska formy. Materiálne vady záväzku avaláta však
nemajú vplyv na vznik záväzku avalistu, t.j. zásada akcesority sa v tejto súvislosti neuplatňuje. Zásada
subsidiarity je potlačená úplne, čo sa prejavuje v tom, že majiteľ zmenky môže uplatňovať svoj nárok voči

avalistovi bez ohľadu, či uplatnil svoj nárok najprv voči avalátovi. Taktiež avalista nemôže odvodzovať
svoje námietky voči plateniu zmenky od avaláta (t.j. nemôže uplatňovať námietky, ktoré výlučne patria
len avalátovi). Avalista môže uplatňovať len svoje námietky voči plateniu zmenky. Nie je teda vylúčené,
že avalát sa ubráni svojimi námietkami plateniu zmenky, ale avalista sa neubráni. Postavenie avalistu
môže byť, paradoxne, horšie než postavenie avaláta (k tomu viď aj: Jablonka, B., Zákon zmenkový

a šekový. Komentár. Wolters Kluwer: Bratislava, 2017, s. 147, 148; tiež uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 22.10.2019 sp. zn. 3Obdo/65/2019).

23. Odvolací súd ďalej uvádza, že súdom potvrdený reštrukturalizačný plán predstavuje v zmysle §
155 ZKR komplexné riešenie usporiadania vzájomných právnych vzťahov medzi prihlásenými veriteľmi,

dlžníkom a ostatnými účastníkmi plánu. Na základe plánu ako právnej skutočnosti dochádza v zmysle
zákona ku vzniku, zmene alebo zániku práv a záväzkov účastníkov plánu. Podľa ust. § 155 ods. 4 ZKR
je vylúčené, aby reštrukturalizačný plán zbavil veriteľa práva domáhať sa uspokojenia jeho pôvodnej
pohľadávky voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka. Z uvedeného dôvodu preto nezaniklo ani právo
žalobkyne ako veriteľa vymáhať pohľadávku voči ručiteľom dlžníka v pôvodnej výške, bez ohľadu na

to, že na základe reštrukturalizačného plánu došlo k zániku vymáhateľnosti pohľadávky veriteľa voči
dlžníkovi v rozsahu 50 %.

24. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa vyplnila zmenku v súlade s
vyplňovacím zmenkovým právom v čase, keď jej na vyplnenie tejto zmenky vznikol nárok, s ktorým

záverom odvolací súd súhlasí, nemal dôvod prihliadať k tomu, že na základe schváleného a súdom
potvrdeného reštrukturalizačného plánu dlžníka GM TECHNOLOGY SK s.r.o. je dlžník povinný uhradiť
žalobkyni ako veriteľovi jej pohľadávku v rozsahu 50 % pravidelnými splátkami, a že tieto splátky
uhrádza. Záväzok žalovaného ako zmenkového ručiteľa je samostatným záväzkom, rovnako ako ajnárok žalobkyne ako zmenkového veriteľa voči zmenkovému ručiteľovi je nárokom zo zmenky bez
ohľadu na závery reštrukturalizačného plánu. Žalobkyňa ako zmenkový veriteľ uplatňuje svoj nárok
proti priamym zmenkovým dlžníkom (priamymi dlžníkmi zo zmenky sú zmenkový dlžník a ručitelia, ktorí

zmenku podpísali), a preto by bolo neprípustné, keby žalobkyňa vymohla svoj zmenkový nárok tak
od zmenkového dlžníka, ako aj od zmenkových ručiteľov. Pokiaľ žalovaný ako ručiteľ uhradí žalobkyni
pohľadávku zo zmenky a zároveň by jej ju uhradil aj zmenkový dlžník, žalobkyňa by bola povinná sumu,
uhradenú navyše zmenkovým dlžníkom, tomuto dlžníkovi vrátiť. Bolo by však v rozpore so zákonnou
úpravou, keby bola žalobkyňa ako zmenkový veriteľ v tejto veci odkázaná v časti svojej pohľadávky na

splátky od dlžníka stanovené reštrukturalizačným plánom na obdobie až do septembra 2022. Pokiaľ
žalovaný ako zmenkový ručiteľ (avalista) uhradí zmenkovú pohľadávku žalobkyne, nadobudne v zmysle
čl. I § 32 ods. 3 ZZŠ právo zo zmenky voči avalátovi (t.j. tomu za koho sa zaručil). Avalista má teda
regresný nárok, titulom ktorého môže žiadať celú sumu, ktorú zaplatil, 6 % úroky zo zaplatenej sumy odo
dňa jej zaplatenia, svoje trovy a zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy
(čl. I § 49 ZZŠ). Avalista zaplatením zmenky nadobúda práva originárne, t.j. nevstupuje do práv avaláta,

teda voči avalistovi nie je možné vznášať relatívne námietky, ktoré má avalát voči pôvodnému majiteľovi
zmenky, ktorému avalista zmenku zaplatil (oprávnenie avalistu je vždy nezávislé a originárne, a nie tak
ako v občianskom práve, kde ručiteľ substituuje v práve veriteľa, ktorému zaručený dlh vyplatil).

25. Odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie nerozhodol na pojednávaní rozsudkom pre

zmeškanie žalobkyne, čo podľa žalovaného založilo inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú.

26. Podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh
žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na

pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca
poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca
neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola na pojednávanie nariadené na deň 22.10.2020 o 9.00

hod. riadne a včas predvolaná, keď predvolanie jej bolo doručené dňa 17.9.2020, z čoho je zrejmé,
že lehota na prípravu bola zachovaná (§ 178 ods. 2 CSP). V predvolaní na pojednávanie (č.l. 61)
bola žalobkyňa poučená, že ak sa na pojednávanie nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi
okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd rozsudkom pre zmeškanie. Z obsahu
spisuďalejvyplýva,žežalobkyňadňa16.10.2020doručilasúduprvejinštanciepodanie,vktoromzaslala

vyjadrenie k veci a súčasne ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu zníženého počtu
zamestnancovavzáujmehospodárnostikonaniasúhlasilastým,abysúdpojednávalvjejneprítomnosti.

28. Rozsudkom pre zmeškanie podľa § 278 CSP súd rozhodne vtedy, ak sa žalobca nedostavil na
pojednávanie vo veci, hoci má súd doručenie predvolania riadne vykázané, pričom v tomto predvolaní

bol žalobca poučený o možných procesných následkoch svojho nedostavenia sa a žalobca svoju
neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Vážnosť okolností, ktorými
strana ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, posudzuje súd. Sú to okolnosti takej intenzity
a závažnosti, ktoré znemožňujú strane účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov. Vážnosť okolností
je však vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu.

29. Kontumačný rozsudok podľa § 278 CSP predstavuje formu procesnej sankcie za pasivitu žalobcu,
ktorá spočíva v nedostavení sa na už nariadené pojednávanie. Účelom zákona je sankcionovať pasivitu
žalobcu v konaní, ako aj eliminovať obštrukcie.

30. Odvolací súd považuje za nutné upozorniť na zásady aplikácie inštitútu rozsudku pre zmeškanie, ako
vyplývajú i z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. júna 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019-22,
žeformalistickývýkladustanovenia§274CSP(rovnakoakoajust.§278CSP-pozn.odvolaciehosúdu),
a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok
rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá

dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v
konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného
súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa
§ 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia§ 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku
pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom,
že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný

prostriedok (odvolanie vo veci samej).

31. Podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky na vydanie kontumačného rozsudku v
neprospech žalobkyne podľa § 278 CSP, pretože žalobkyňa v konaní nebola pasívna (k veci samej sa
viackrát relevantne písomne vyjadrila) a svoju neúčasť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnila s

tým, že súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že výsluch svedkov
či strany sporu v prejednávanej veci navrhnutý nebol, preto samotná účasť na pojednávaní by bola len
opakovaním písomných vyjadrení. Za takýchto okolností prípadu sa vydanie kontumačného rozsudku
zásadnemíňajehoúčelu.Skutočnosť,žestranasporusvojuneúčasťnapojednávanívopredospravedlní
a súčasne súhlasí s pojednávaním a rozhodnutím sporu v jej neprítomnosti, keďže svoju osobnú
účasť na pojednávaní zjavne nepovažuje za potrebnú (vzhľadom na vyčerpávajúcu argumentáciu

prezentovanú v jej písomných vyjadreniach), nemožno považovať za procesnú pasivitu v spore, a tým
negovať jej právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, resp. jej právo podať riadny opravný
prostriedok. Odvolací súd pripomína, že účasť na pojednávaní je predovšetkým právo strany sporu,
pričom je na nej, či toto právo využije alebo nie (porov. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 21.7.2010 sp. zn. 5 Cdo 122/2010, zo 14.9.2011 sp. zn. 3 Cdo 40/2011).

32. Správanie sa žalobkyne v tomto spore neodporovalo zásade „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá vo
svojej podstate znamená, že práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým),
teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia
uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Účelom právnej úpravy týkajúcej sa

formalít a podmienok konania, ktoré musia byť dodržané, je zaistiť riadny chod spravodlivosti a najmä
rešpektovanie právnej istoty, ktorá je jedným zo základných prvkov výsadného postavenia práva. Aj
keď právo podlieha zákonným podmienkam, súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť
prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu.

33. V preskúmavanej veci teda neboli kumulatívne splnené všetky zákonné predpoklady, aby mohlo
byť vo veci rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne. Vynesenie kontumačného rozsudku pre
zmeškanie žalobkyne by za danej situácie naopak bolo možné hodnotiť ako stav, ktorým by súd odňal
žalobkyni právo konať pred súdom. Súd totiž musí prihliadnuť aj na materiálnu stránku veci - najmä na
predchádzajúcu procesnú aktivitu strany, v neprospech ktorej má byť rozsudok vydaný.

34. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za
opodstatnené.

35. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka
konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04).

36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalovaného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny,
vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán
osobitne nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

37. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol
odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalobkyni
priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov odvolacieho
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).