Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 1, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411208488
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6411208488.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v exekučnej veci oprávnených: 1/ D. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX C. XX, 2/ M. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. XX, 3/ Z. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX C. XX, oprávnení 2/ a 3/ právne zastúpení B. A.. Z. E., B. E., XXX XX K. H. N.,
D. XX, proti povinnému: Z. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A. XXX, o vymoženie sumy 1.155 €

s prísl., vedenej súdnym exekútorom A. N., O. X., pod spis. zn. EX 366/2011, o odvolaní oprávnenej 1/
proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/1167/2011-12 zo dňa 11. 07. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým zastavil exekúciu (výrok I.), p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie oprávnenej 1/ proti výroku o trovách exekúcie o d m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „okresný súd“) napadnutým uznesením
exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „Exekučný
poriadok“) potom, čo súdny exekútor, ktorého dňa 22. 07. 2011 poveril vykonaním exekúcie na základe

exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.
7Ro/195/2010-17 zo dňa 10. 09. 2010, doručil okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle
ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie a zároveň si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 120,11 €, vrátane DPH vo výške 32,46 €.

2. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená

1/ (ďalej aj len „oprávnená“). V obsahu svojho odvolania uvádzala, že vymáhaná škoda vo výške
1.155 € jej bola spôsobená už v roku 2009 a platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom, nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06. 10. 2010. V uvedenom období nemala žiadnu vedomosť o
nemajetnosti povinného a je presvedčená, že osobné pomery sa u neho odvtedy žiadnym spôsobom
nezmenili. Podľa oprávnenej povinný uviedol pri obstarávaní podkladov pre exekúciu nepravdivé údaje
o svojich majetkových pomeroch, čím zmaril uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Uviedla, že povinný

je vo veku XX rokov, je zdravý a preto je aj reálny predpoklad, že vykonáva nejakú zárobkovú činnosť.

3. Oprávnená v odvolaní nesúhlasila ani s uloženou povinnosťou nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 112,07 €. Predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške svojho dôchodku, ktorý
je v sume 425,80 € a tiež uviedla, že musí pomáhať svojmu invalidnému synovi. Oprávnená je preto
toho názoru, že hoci okresný súd pri rozhodnutí o trovách exekúcie postupoval v súlade so zákonom,

v jej prípade bol však takýto postup neprimerane tvrdý. Na základe uvedených skutočností oprávnenážiadala, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu, aby sa v exekúcii mohlo ďalej
pokračovať a zároveň žiadala o oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy súdneho exekútora.

4. K odvolaniu oprávnenej 1/ podal vyjadrenie súdny exekútor, v ktorom uviedol, že po posledne
vykonaných lustráciách bola u povinného opätovne preukázaná nemajetnosť a z toho dôvodu mal za to,
že ďalšie pokračovanie exekúcie by len navyšovalo trovy konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
sa súdny exekútor stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, ktoré žiadal potvrdiť. Zároveň požiadal súd
o schválenie ďalšej odmeny súdneho exekútora za úkony spojené so šetrením majetkových pomerov

povinného vykonané po vydaní rozhodnutia o zastavení exekúcie v sume 15,94 €, teda náklady a
odmenu súdneho exekútora v celkovej výške 128,01 €.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle §
34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), následne včas podané odvolanie
oprávneného prejednal, rozhodnutie okresného súdu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle

§ 379 CSP a § 380 CSP preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario)
CSP uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým zastavil exekúciu (výrok I.) postupom podľa ust. §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správne.

6. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú

účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Z citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vyplýva, že jedným z dôvodov zastavenia
exekúcie je i nemajetnosť povinného, ak povinný nemá žiadny majetok alebo že povinný síce má

majetok, ale tento je iba takej nepatrnej hodnoty, že jeho exekúciou sa nedosiahne uspokojenie ani trov
exekúcie. Týmto ustanovením je tak zároveň zakotvený aj určitý princíp ochrany povinného spočívajúci
v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak sa uvedená skutočnosť preukáže. Tento princíp je v zjavnom
rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a
vykonateľnýmexekučnýmtitulom,apretojekjehovyužitiupotrebnépristupovaťsnáležitouopatrnosťou.

Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného,
tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní však
musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.

10. Exekučný poriadok i súdna prax pri rozhodnutí o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného
predpokladá, že je zistená spoľahlivo, pričom určujúci stav majetkových pomerov povinného musí byť
pre takéto rozhodnutie súdu daný ku dňu rozhodovania. Vo všeobecnosti tak súd môže prihliadať len
na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu a nie na skutočnosti domnelé alebo tie, ktoré sa s určitou
mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti vyskytnúť. Na základe uvedeného tiež možno konštatovať,

že predmetné ustanovenie Exekučného poriadku neupravuje ako podmienku zastavenia exekúcie to,
že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa
v ňom ustanovuje, že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Po predložení súdenej veci odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetné exekučné konanie sa

začalo dňa 04. 07. 2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávnených 1/, 2/ a 3/ na
vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je platobný rozkaz č. k. 7Ro/195/2010-17 zo dňa 10. 09. 2010
vydaný Okresným súdom Spišská Nová Ves, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 06. 10.
2010. Súdny exekútor v podaní doručenom okresnému súdu dňa 11. 07. 2011 požiadal príslušný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vyššie označeného exekučného titulu. Okresný

súd dňa 22. 07. 2011 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a napokon na podnet súdneho
exekútora vydal napadnuté uznesenie o zastavení exekúcie.12. V exekučnom konaní súdny exekútor preveril majetkové pomery povinného a zistil, že jeho majetok
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe toho súdny exekútor podal na okresný súd dňa 11. 12.
2017návrhnazastavenieexekúcieazaslalsúdu ajexekučnýspis.Tentomalprirozhodovaníkdispozícii

aj odvolací súd. Exekučný spis obsahuje údaje o zisťovaní majetkových pomerov povinného, a to
výpisom zo Sociálnej poisťovne, lustráciou účtov v bankách, vyhľadávaním nehnuteľného majetku podľa
vlastníka v katastri nehnuteľností a tiež vyhľadávaním v evidencii motorových vozidiel. Z uvedených
listín vyplýva, že povinný je nezamestnaný, nepoberá dávky v nezamestnanosti ani obdobné dávky zo
sociálneho poistenia, že nemá žiaden postihnuteľný príjem, pričom na zablokovanom účte v banke nemá

žiadne finančné prostriedky, nevlastní ani žiaden hnuteľný majetok podliehajúci exekúcii a nie je ani
vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. V tejto situácii by preto bolo vykonávanie ďalších úkonov súdneho
exekútora nehospodárne a neúčelné, keďže ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie,
ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp procesnej ekonómie).

13. Odvolací súd na základe uvedeného nezistil dôvod, pre ktorý by mal napadnuté rozhodnutie súdu

prvej inštancie zrušiť. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávnenej, že povinný je fyzickou osobou v
produktívnom veku XX rokov, u ktorej možno predpokladať, že vykonáva nejakú zárobkovú činnosť,
odvolací súd konštatuje, že táto skutočnosť nebola v exekučnom konaní preukázaná. Ide len o
domnienku oprávnenej, ktorá je sama o sebe právne irelevantná, pretože súd musí pri rozhodovaní
vždy vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia. Rovnako nemožno tento predpoklad aplikovať

ani smerom do budúcnosti, keďže takú skutočnosť nemožno vopred verifikovať. Naopak, z činnosti
súdneho exekútora bolo preukázané, že povinný nemá žiaden postihnuteľný príjem a nevlastní ani
žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok podliehajúci exekúcii.

14. Odvolací súd sa na základe vyššie uvedených záverov stotožňuje so závermi súdneho exekútora

ohľadne nemajetnosti povinného, pričom za tejto dôkaznej situácie má za to, že súd prvej inštancie
exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil správne. Vzhľadom na to
odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako napadnuté uznesenie vo výroku I., ktorým exekúciu zastavil,
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne.

15. Záverom odvolací súd uvádza, že právoplatné rozhodnutie okresného súdu o zastavení exekúcie
pre nemajetnosť povinného nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom
návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi, aj na podklade toho istého exekučného
titulu. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu preto nebude oprávneným brániť, aby v prípade zmeny
majetkových pomerov povinného mohli v budúcnosti podať nový návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ

sa preukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné pohľadávku oprávnenej uspokojiť.

16.Zobsahuodvolaniaoprávnenejjezrejmé,žeodvolaniesmerujeajprotivýroku,ktorýmjuokresnýsúd
zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške vo výške 112,07 €. Novela Exekučného
poriadku účinná od 01.11. 2013 (zák. č. 299/2013 Z. z.) však zrušila prípustnosť odvolania proti výroku

o náhrade trov konania vydaného v rámci rozhodnutia podľa ust. § 57 Exekučného poriadku.

17. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.
novembra 2013), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013, ak ods. 2 a 3 neustanovujú inak.

18. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.
novembra 2013) o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo
podanépred1.novembrom2013,sarozhodnepodľapredpisovúčinnýchdo31.októbra2013;toneplatí,
ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol

sudca.

19. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, účinného do 31. 10. 2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa ust. § 57 je odvolanie prípustné.

20. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, účinného odo dňa 01. 11. 2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.21. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnená v odvolaní napadla aj výrok o náhrade trov exekúcie (výrok
II.) a odvolanie bolo podané až po 1. novembri 2013 (§ 243b ods. 3 Exekučného poriadku), je potrebné
konštatovať, že v zmysle citovanej právnej úpravy a contrario platí, že o trovách exekúcie nemožno
rozhodnúť postupom podľa ust. § 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31. 10. 2013, v zmysle
ktorého bolo také odvolanie prípustné. Keďže Exekučný poriadok odo dňa 01. 11. 2013 už nepripúšťa

možnosť podať proti takémuto rozhodnutiu odvolanie, odvolací súd odvolanie oprávnenej v tejto časti
odmietol podľa ust. § 386 písm. c) CSP, pretože smerovalo proti výroku rozhodnutia, proti ktorému
odvolanie nie je prípustné. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že okresný súd v poučení napadnutého
rozhodnutia nepoučil účastníkov konania o neprípustnosti podania odvolania proti výroku o náhrade trov
exekúcie.

23. Pokiaľ ide o žiadosť súdneho exekútora o schválenie ďalšej odmeny za úkony spojené so šetrením
majetkových pomerov povinného vykonané po vydaní rozhodnutia o zastavení exekúcie, splnením
zákonných podmienok v tomto smere sa bude zaoberať okresný súd potom, ako mu bude predložený
súdny spis spolu s pripojeným exekučným spisom po vydaní tohto rozhodnutia.

24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov odvolacieho konania nemá nárok
na ich náhradu, pretože oprávnená 1/ nebola v konaní úspešná a povinnému žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy , ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).