Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 27, 2020

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 3T/133/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517012260
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Mén

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2020:7517012260.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudca JUDr. Peter Mén na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.

júla 2020 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
H. D. - X.. X.X.XXXX Y. F., V. L. Č. , V. Č..XX/X, S.
F. - S.,

j e v i n n ý , ž e

v obci Valaliky okres Košice - okolie, dňa 16.1.2018 okolo 21.30 hod na dvore rodinného domu na
ul. J. Č.. XXX/XX pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával poškodenej C. B., ktorá je osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím a taktiež sa jej vyhrážal zabitím, podpálením domu, a že jej odreže hlavu,
pričom sa jej vyhrážal zabitím aj spoza brány potom, čo bol z dvora vytlačený, čím u poškodenej C. B.
vzbudil dôvodnú obavu z uskutočnenia týchto vyhrážok,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal tento čin
závažnejším spôsobom konania,

t ý m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s použitím
ustanovenia § 139 písm. f/ Trestného zákona

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 16 /šestnásť/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryKošice-okolie podal naobžalovanéhoH.D.dvesamostatnéobžaloby,
atosp.zn. 1Pv65/17/8806zodňa06.11.2017 preprečinkrádežepodľa§212ods.2písm.a/Tr.zákonaa obžalobu sp. zn. 2Pv 43/18/8806 zo dňa 18.04.2018 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona. Vo veci vykonal súd spoločné konanie a na hlavnom
pojednávaní dňa 7. Januára 2019 rozhodol rozsudkom sp. zn. 3T 133/2017 o oboch skutkoch pričom

obžalovaného spod obžaloby sp. zn. 1Pv 65/17/8806 zo dňa 06.11.2017 pre prečin krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodil. Uznesením Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 6To /72/2019 zo dňa zo dňa 5.12.2019 bol uvedený rozsudok v časti týkajúcej sa
obžaloby sp. zn. 2Pv 43/18/8806 zo dňa 18.04.2018 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zrušený a vec vrátená na opätovné prejednanie a rozhodnutie,

ohľadom tohto skutku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej a svedkov, prečítaním
znaleckých posudkov ako aj listinných dôkazov v spisoch a dospel k záveru ako je uvedený vo výrokovej
časti rozsudku.

Obžalovaný H. D. (ďalej v texte tiež ako obžalovaný) na hlavnom pojednávaní po poučení o možnosti
vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný zo skutku, ktorý mu kládla
za vinu obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Košice - okolie sp. zn. 2Pv 43/18/8806 zo dňa
18.04.2018 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.

K tomuto skutku obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že H. B. prišiel k nemu domov už
pod vplyvom alkoholu a spolu ešte vypili fľašu vodky. Následne H. B. odviezol aj so synom H. D. k
nemu domov. H. B. bol natoľko pod vplyvom alkoholu, že ho po príchode musel on aj so synom držať a
odviesť do izby. Matka H. B., poškodená C. B. na neho pri odchode na dvore začala kričať, že nechce,
aby k nim chodil, aby sa jej syn H. s ním stretával. V rukách držala mobilný telefón a vyhrážala sa mu,

že zavolá políciu. Poškodenú pozná, vie, že je chorá a berie lieky proti depresii, preto nič nehovoril a
vyšiel za bránu na ulicu. Bol tam prítomný aj manžel poškodenej Z. B., ktorý mu povedal, aby išiel do
auta, lebo si na neho niečo poškodená vymyslí.

Poškodená C. B. (ďalej v texte tiež ako poškodená) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že keď

obžalovaný priniesol jej syna H. B. opitého domov, nadával mu, že je lazár. Preto prišla k nim, kedy jej
obžalovaný začal nadávať, že je slepá, potom si vzájomne nadávali, ona jemu do buzerantov, pľuli na
seba a posielala obžalovaného z dvora preč. Jej manžel a syn obžalovaného vyviedli obžalovaného z
dvora na ulicu, pričom obžalovaný jej nadával, že jej odreže hlavu, keď preskočí plot, že ju rozkope a
podpáli dom. Z obavy, aby to obžalovaný neurobil, volala na políciu. Keď to obžalovaný videl, povedal

jej, aby ju porazilo, sadol do auta a išiel preč. Ďalej uviedla, že takéto vyhrážky jej obžalovaný ešte nikdy
nepovedal, bola z toho vystresovaná a bála sa.

Svedok Z. B., manžel poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedol, že spolu so synom obžalovaného
vyviedli obžalovaného z dvora pred bránu a poškodenej povedal, aby bránu zamkla. Počas toho

obžalovaný na poškodenú kričal a nadával, že je slepá, že jej odreže hlavu, vyberie oči a podpáli dom.
Keď bol obžalovaný na ulici, snažil sa preliezť plot, ale on ho držal. Potom, čo obžalovaný sadol k svojmu
synovi do auta, cez okno povedal, že keď stretne poškodenú a bude mať vypité odreže jej hlavu, keď
bude triezvy, kúpi jej čokoládu.

SvedokH.D.,synobžalovanéhovypovedal,žekeďsiobžalovanýapoškodenánadvorezačalivzájomne
vulgárne nadávať, on spolu s obžalovaným a Z. B. vyšli z dvora pred bránu. Ešte aj vtedy obžalovaný a
poškodená na seba kričali a nadávali si, pričom cez dieru v bráne na seba pľuli. Ladislav Zupko, ktorý
bol pri nich, ich posielal preč, lebo poškodená na nich povie aj to, čo sa nestalo. Žiadne vyhrážky zo
strany obžalovaného tam neodzneli.

Pred súdom vypočutá svedkyňa G. D. vypovedala, že si pamätá to, že obžalovaný doniesol jej druha
H. B. domov, a potom išli s Z. B. pred bránu fajčiť. S nimi išla aj poškodená, pričom si obžalovaný a
poškodená vzájomne vulgárne nadávali. Ona bol v tom čase na latríne na dvore a asi 10 až 15 minút
ich počúvala, no vyhrážky nepočula. Potom sa vrátila do domu a po nej asi 10 minút prišla do domu

poškodená.

Svedok H. B., syn poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď ho obžalovaný doviedol
domov, pre nadmerné požitý alkohol zaspal. Ďalej uviedol, že jeho matka, poškodená C. B., nemá radaobžalovaného ani ďalších veľa ľudí. Kvôli jej konfliktom s jeho otcom k nim chodí často polícia. Keď bola
jeho matka a otec na súde v predmetnej veci, poškodená povedala Z. B., že keď nebude tak vypovedať
ako chce, rozvedie sa s ním.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal znalecký posudok č. 33/2018 vypracovaný znalcom psychiatrom
MUDr. Kornéliou Fabišíkovou, z ktorého vyplýva, že obžalovaný netrpel ani netrpí duševnou chorobou
ani poruchou. U obvineného ide o emočne nestabilnú osobnosť a chronický alkoholizmus s rozvinutou
závislosťou naúrovni III.vývinovejfázypodľaJellinekovejklasifikáciesporuchamisprávaniaaprejavmi

agresivity v stave opitosti.

Na hlavnom pojednávaní samosudca prečítal listinné dôkazy.

- fotokópiu preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je zrejmé, že takýto bol vydaný
pod číslom XXXXXX Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice aj poškodenej C. B..

-charakteristiky obžalovaného
-odpis z registra trestov obžalovaného

Súd v zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To /72/2019 zo dňa zo dňa 5.12.2019
pribral do konania znalca z odboru psychológia PhDr. Evu Sklenárovú, ktorá podala písomne

vypracovaný znalecký posudok č. 19/2020.

Z uvedeného znaleckého posudku, ktorý samosudca pri splnení podmienok podľa § 268 ods. 2
Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítal vyplýva, že intelektové schopnosti poškodenej
C. B. sú v hraničnom pásme podpriemeru, dobre chápe bežné skutočnosti, úsudky tvorí na základe

konkrétnych spojitostí a pochopenia, avšak chýba jej logické usudzovanie rozvinuté v takej miere, aby
vedela generalizovať. Vnímané skutočnosti dokáže intelektovo spracovať, bez bludných produkcií. Má
dostatok kognitívnych schopností, hlavne praktických, aby bola spôsobilá chápať, rozumieť a následne
zmysluplne reprodukovať to, čo prežila. Neboli u nej zistené zmeny v usudzovaní v dôsledku procesov
demencie, prejavujúce sa zhoršením pamäte a rozumových schopností. Výsledky lži skóre poukazujú

na sklon ku klamaniu, k prikrášľovaniu odpovedí v snahe javiť sa v lepšom svetle. V minulosti jej bola
diagnostikovaná duševná zaostalosť, predtým terminologicky nazývaná debilita na strednej úrovni, čo je
stav charakterizovaný celkovým znížením intelektových schopností a v súčasnej dobe sa poškodená
dostala na úroveň hranice medzi ľahkou mentálnou zaostalosťou a dolným priemerom. Vnímanie nemá
porušené, osobnosť je bez psychopatológie. Je skôr introvertný, simplexný typ osobnosti, má príklon

k neuroticizmu - náladovosti a ľahšie reaguje na náladovosti a rôzne podnety, ťažšie sa ukľudňuje,
prispôsobuje a je úzkostná.

Po takto vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov tak jednotlivo ako aj v ich súhrnne súd dospel k
záveru, že obžalovaný H. D. sa dopustil konania popísaného vo výrokovej časti rozsudku, ktoré napĺňa

pojmové znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona,
ktorého zákonné znaky obžalovaný naplnil ako po stránke objektívnej, tak po stránke subjektívnej, ktorú
súdvyhodnotilakopriamyúmyselpodľa§15písm.a/Trestnéhozákona.PoškodenúC.B.súdvyhodnotil
ako chránenú osobu v zmysle § 139 ods. 1 písm. f/ Trestného zákona.

Pri uznaní viny súd vychádzal z výpovede poškodenej C. B., z ktorej vyplýva, že obžalovaný sa jej
vyhrážal, že ju zabije, odreže jej hlavu a podpáli dom. Obavu z jeho vyhrážok nadobudla až vtedy,
keď vravel, že preskočí plot, a potom ju rozkope a podpáli dom. Preto zavolala políciu. Na takéto
správanie sa obžalovaného zvyknutá nebola. V súvislosti so znaleckým psychologickým skúmaním
osobnosti poškodenej, z ktorého vyplýva zvýšené lži skóre poškodenej súd má za to, že táto

skutočnosť sama neznamená, že skutočnosti, o ktorých poškodená vypovedala sa na pravde nemôžu
zakladať. Vnímané skutočnosti dokáže poškodená intelektovo spracovať, bez bludných produkcií a má
dostatok kognitívnych schopností, hlavne praktických, aby bola spôsobilá chápať, rozumieť a následne
zmysluplne reprodukovať to, čo prežila.

Zároveň súd svoje skutkové zistenia oprel aj o výpoveď Z. B., podľa ktorej obžalovaného museli vyviesť
spolu so synom obžalovaného z ich dvora pred bránu. Počas toho obžalovaný na poškodenú kričal a
nadával, že je slepá, že jej odreže hlavu vyberie oči a podpáli dom. Keď bol obžalovaný na ulici, snažil
sa preliezť plot do dvora poškodenej, ktorá bránu uzamkla.Z výpovede G. Ž. vyplýva, že počas toho ako bola na latríne, žiadne vyhrážky obžalovaného nepočula,
len vulgárne nadávky zo strany obžalovaného a poškodenej.

Obranu obžalovaného, že sa poškodenej nevyhrážal a radšej nič nehovoril, lebo vie, že poškodená je
chorá a berie lieky, súd nepresvedčila. Uviedol, že v čase skutku bol pod vplyvom alkoholu.
Zo záverov znaleckého dokazovania z odboru psychiatrie vyplýva záver o emočne nestabilnej
osobnosti obžalovaného s poruchami správania a prejavmi agresivity v stave opitosti.

Skutočnosť, že obžalovaný si s poškodenou najprv vulgárne nadávali vyplýva z výpovede poškodenej
a svedkov Z. B. C. G. Ž.A., ako aj H. D. syna obžalovaného. G. Ž. odišla do domu z dvora skôr ako
verbálny konflikt medzi obžalovaným a poškodenou skončil. Výpoveď svedka H. D., že obžalovaný
sa nevyhrážal súd vyhodnotil ako účelovú snahu tohto svedka pomôcť obžalovanému, ktorý je jeho
otcom. Poškodená C. B. je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, čo je zrejmé z preukazu osoby

s ťažkým zdravotným postihnutím a obžalovaný takúto vedomosť mal.

Pri určovaní druhu a výmery trestu bral súd do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, pomer a mieru závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti, osobu obžalovaného, jeho
doterajší život, ako aj možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný nie je z miesta bydliska bližšie charakterizovaný. V registri trestov má za posledných 10
rokov 4 záznamy, z toho trikrát bol odsúdený pre prečiny nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona a inú trestnú činnosť k nepodmienečným trestom odňatia slobody. Obžalovaný
bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 0T 27/2016 zo dňa

8.6.2016 za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona k
peňažnému trestu vo výmere 400 eur, ktorý zaplatil a k trestu zákazu činnosti riadenia motorových
vozidiel vo výmere 5 rokov 5 mesiacov.

Súd dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu tak z hľadiska individuálnej ochrany ako aj

generálnej prevencie je potrebné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom
poukazuje na jeho predchádzajúce nepodmienečné odsúdenia pre prečiny násilnej povahy. Pri prevahe
priťažujúcich okolností súd uložil obžalovanému aplikujúc ust. § 38 ods. 4 Trestného zákona trest
odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetnej

trestnej činnosti bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Ako priťažujúcu okolnosť
súd vyhodnotil skutočnosť, že obžalovaný už bol za trestnú činnosť odsúdený (§37 písm. m/ Trestného
zákona). Poľahčujúce okolnosti súd nezistil.
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal tento čin
závažnejším spôsobom konania,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Košice- okolie. Oboznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oboznámením je až doručenie rozsudku.