Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 2, 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/506/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813212062
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7813212062.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu Q. K., N..

XX.XX.XXXX, A. K. XXX, XXX XX M., zastúpeného JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom
Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanej V. S., T.. S., N.. XX.XX.XXXX, A. N.Á. XXX, XXX
XX M., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Urban, s.r.o., so sídlom Uhrova 18, 831 01
Bratislava, o určenie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobcu s tým, že o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobu sa domáhal určenia, že nehnuteľnosť v k. ú. X., rozostavaný rodinný dom
postavený na parcele registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXX/X, zastavané plochy a
nádvoriaovýmereXXXm2,,zapísanejnaLVč.XXXvedenomnaOkresnomúradeRožňava,katastrálny
odbor, patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v podieloch po 1.

2. V priebehu konania žalobca upresnil žalobný petit a navrhoval, aby súd určil, že nehnuteľnosť v k.

ú. X., Obec X., okres T., rodinný dom súpisné číslo XXX, doposiaľ nezapísaný v katastri nehnuteľností,
postavený na parcele registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XXX k. ú. X. patrí do podielového spoluvlastníctva
žalobcu Q. K., N.. XX.XX.XXXX a Ž.P. V. S., T.. S., N.. XX.XX.XXXX, v podieloch po 1/2 a domáhal sa
náhrady trov konania.

3. Rozsudkom sp. zn. 9C/506/2013-537 zo dňa 12.10.2018 Okresný súd Rožňava (súd prvej inštancie)

žalobu zamietol a vyslovil, že priznáva žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany
žalobcu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku
súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že v posudzovanom spore žalobca
svoju žalobu o určenie, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi označenej nehnuteľnosti
(rodinného domu) odôvodňoval tvrdením, že vlastníctvo k označenej nehnuteľnosti nadobudol spoločneso žalovanou originálnym spôsobom - jej zhotovením. V tomto prípade je preto potrebné zistiť a posúdiť
nielen to, či zhotovitelia veci sledovali založiť spoluvlastnícky vzťah, ako aj to, aká je výška podielu toho
ktorého spoluvlastníka, čo je závislé vždy na dôslednom zhodnotení individuálnych okolností danej veci.

Vychádzajúc z aplikačnej praxe súdov odvolací súd k otázke vzniku spoluvlastníctva zhotovením veci
pripomenul, že osobitne významná je subjektívna stránka zhotoviteľa (zhotoviteľov) veci. Vlastníctvo
k novo zhotovenej veci (najmä k stavbe) nadobúda ten, kto stavbu realizoval avšak s úmyslom mať
ju pre seba (stavebník). Ak ide o vec zhotovenú spoločnou činnosťou, nie je rozhodujúce, či a v akej
miere sa ten ktorý subjekt podieľal na zhotovení veci (stavby), ale to, či sa osoby, ktoré vec zhotovili

spoločnou činnosťou dohodli na tom, že vec bude v ich spoluvlastníctve. Rozhodujúca je tu existencia
takejto dohody. Dohoda o vzniku spoluvlastníctva nemusí byť písomná, a to ani vtedy, ak sa vlastníctvo
zapisuje do katastra nehnuteľnosti. Dokonca stačí, ak ide o konkludentnú dohodu. Z dohody, čo aj
ústnej alebo konkludentného správania zhotoviteľov však musí byť zrejmý úmysel o nadobudnutí veci do
spoluvlastníctva. Nie je rozhodujúce, či dôjde k dohode aj o výške podielov. Ak je táto výška sporná, má
sa za to, že podiely sú rovnaké (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Dohoda o vzniku spoluvlastníctva

však musí byť uzavretá do vzniku veci. Pri hodnotení konkrétnej veci je teda možné zobrať do úvahy
iba skutočnosti, u ktorých došlo do zhotovenia veci.
Odvolací súd poukázal na to, že môže nastať situácia, že napr. stavbu realizovalo viacero osôb,
ktoré neuzavreli žiadnu dohodu. Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí vo veci sp. zn. 22Cdo
2053/2009 zaujal stanovisko, podľa ktorého treba zobrať do úvahy všetky okolnosti danej veci a ak z

nich nie je zrejmé, že malo ísť o výlučné vlastníctvo len jednej osoby (alebo spoluvlastníctvo niektorého
z nich), treba mať za to, že zhotoviteľom sú všetky osoby, ktoré stavbu realizovali, ktoré sa stávajú
spoluvlastníkmi veci.
Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie po vrátení veci v intenciách právneho názoru vysloveného
odvolacím súdom o nároku žalobcu opätovne rozhodnúť. Mať pritom na zreteli, že z odôvodnenia

jeho rozhodnutia musí jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyplývať nielen všeobecný právny dôvod, ale
konkrétne právne úvahy, ktorými sa v tomto závere súd riadil a rovnako i konkrétne skutkové zistenia
preukazujúce naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej súd pri svojom rozhodovaní vychádzal.

6. Po vrátení veci súdu prvej inštancie súd sa opakovane oboznámil s vyjadreniami strán sporu,

výpoveďami svedkov a obsahom listinných dôkazov predložených stranami sporu. Strany sporu v
ďalšom konaní, po vrátení veci odvolacím súdom súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nemali žiadne
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

7. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovanou žili v spoločnej domácnosti od roku 1999

ako druh a družka a z ich spolužitia sa narodilo jedno maloleté dieťa v roku 2000. Najprv bývali u jeho
rodičov v X., potom v W.J., potom v T. v prenajatom byte. V roku 2001 žalobca začal pracovať v zahraničí
a následne aj žalovaná od roku 2008 pracovala pre zahraničnú firmu. Obidvaja pracovali ako vodiči
kamiónu. Jazdili spolu na kamióne a niekedy štyri až päť mesiacov vykonávali prácu a následne sa
vracali domov.

V roku 2009, počas vykonávania práce, počas jazdy v kamióne, sa so žalovanou rozprávali a po
vzájomnej dohode sa rozhodli, že spoločne postavia rodinný dom pre nich oboch a pre ich spoločné
dieťa. Dohodli sa, že stavba po skolaudovaní bude v podielovom spoluvlastníctva oboch strán sporu v
podiele po 1. Stavebné povolenie bolo vydané na meno žalovanej.
So stavbou rodinného domu začali na jar v roku 2009 na pozemku, ktorý odkúpili zo spoločných

finančných prostriedkov od obce X. a ktoré sú zapísané na LV. XXX k. ú. X. ako parc. č. XXX/X,XXX/
X,XXX/X. Pozemky sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej.
Hrubú stavbu rodinného domu do konca roku 2009 realizoval brat žalobcu, C. K., ktorý je živnostník
a ktorému dali zálohu na nákup materiálu. Ďalšie práce na hrubej stavbe robil V. B. a strecha bola
zhotovená živnostníkom V. X.. Počas spolužitia so žalovanou mali spoločný účet, na ktorý účet boli

poukazované príjmy ich oboch z pracovného pomeru.
Žalobca sa podieľal na prácach súvisiacich s vybudovaním základov rodinného domu. Iné práce na
stavbe rodinného domu nevykonával. Spolu so žalovanou navštevoval živnostníkov za účelom dohody
o vykonaní jednotlivých prác na stavbe domu.
Sožalovanousarozišliaprerušilispolužitievjúni2012.Vtomčasestavbabolazastrešenáauzatvorená,

vnútorné priestory boli omietnuté omietkou plus maľovka, boli ukončené všetky inštalačné rozvody -
elektroinštalácia, zdravotechnika bez realizácie žumpy, bolo zriadené komínové teleso, obklad steny v
obývacej izbe, objekt bol vybavený alarmom, elektro-vypínače osadené, elektro-prípojka zrealizovaná.
Taktiež bola zrealizovaná vodovodná prípojka aj s kontrolnou šachtou.Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať výsluch svedkov V. K., C. K., K. K. P. V. H..

8. Žalovaná so žalobou nesúhlasila.

Popierala, že by sa niekedy so žalobcom dohodla na spoločnej stavbe rodinného domu. Rovnako
popierala, že by sa bola so žalobcom dohodla, že stavba bude po skolaudovaní v ich podielovom
spoluvlastníctve v podiele po 1. Pozemky vedené na LV č. XXX k. ú X., ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve
zakúpila zo svojich výlučných finančných prostriedkov.
Žalobca sa nikdy nedomáhal určenie , že je podielovým spoluvlastníkom pozemkov, napriek tomu, že

tvrdí, že kúpna cena pozemkov bola zaplatená zo spoločných finančných prostriedkov strán sporu.
Žalobca sa o výstavbu rodinného domu nezaujímal, nebol účastníkom žiadneho konania, stavbe
nevenoval žiadnu pozornosť. Uprosil žalovanú, aby na stavbe dala prácu jeho bratovi a tak mu pomohla.
Žalovaná potvrdila, že so žalobcom žili spolu ako druh a družka od roku 1999 a v roku 2000 sa im narodil
spoločný syn. Potvrdila aj skutočnosti uvádzané žalobcom ohľadom ich bývania, že najprv začali bývať
v X., kde si založili spoločnú domácnosť, potom bývali aj v W. a v prenajatom byte v Rožňave. Potvrdila

aj to, že žalobca od roku 2001 pracoval ako vodič kamiónu a od roku 2007 aj ona pracovala v tejto
pozícii spolu so žalobcom. Tvrdila, že ich vzájomné vzťahy neboli dobré a už v roku 2007 uvažovala
o prerušení spolužitia, resp. o jeho ukončení, kvôli domácemu násiliu, nezodpovednosti žalobcu, čo sa
týka hospodárenia s finančnými prostriedkami a kvôli jeho vzťahu k ich spoločnému synovi. Žalobca
jej nedôveroval, že otcom dieťaťa je on. Z týchto dôvodov nemala v úmysle spolu so žalobcom stavať

spoločný dom.
Tvrdila, že rodinný dom stavala sama zo svojich výlučných prostriedkov. V roku 2009 uzavrela kúpne
zmluvy na zakúpenie stavebného pozemku a takisto aj prístupovej cesty k tomuto pozemku. Predložila
súdu kúpne zmluvy na nahliadnutie. Uviedla, že sama si vybavila všetky potrebné povolenia a sama si
vybavila aj stavebný materiál na výstavbu domu. Bratovi žalobcovu bola vyplatená suma 1.660,- eur,

ako záloha na práce, nakoľko stavebný materiál sa nachádzal na dvore, bol zabezpečený. Čo sa týka
zabezpečenia betónu na základy, tento materiál si vybavila sama.
V čase začatia stavby rodinného domu brat žalobcu bol živnostník, avšak nemal prácu a preto mu
žalovaná chcela pomôcť tým, že mu umožnila, aby rodinný dom začal stavať on. Nebola s ním spokojná
a preto s ním ukončila spoluprácu a výstavbou rodinného domu poverila inú osobu.

Žalovaná uviedla, že do roku 2007 bola nezamestnaná. Potom začala pracovať spoločne so žalobcom
ako vodička kamiónu, pričom so žalobcom zarábali rovnako (v sume do 2.000,- eur mesačne). Tieto
príjmy z pracovného pomeru prichádzali na účet žalovanej. Žalovaná potvrdila, že aj výplata žalobcu
prichádzala na jej účet, pretože žalobca sa tak rozhodol. Ona si však vedela vypočítať zo svojej výplaty
koľko minula, koľko jej zostalo a koľko môže investovať do stavby. Tvrdila, že nie je si vedomá, že by

peniaze žalobcu boli použité na stavbu rodinného domu, pretože rodinný dom stavala zo svojho príjmu.
Účet zablokovala v máji 2012 potom, ako žalobca v jej neprítomnosti vybral z účtu 500,- eur. Predčasne
sa vrátila domov z dovolenky a zablokovala účet, aby žalobca nemohol mať prístup k tomuto účtu,
pretože sa bála, že žalobca vyberie aj jej peniaze, ktoré mala na stavbu domu.
Žalovaná tvrdila, že od začiatku spolužitia so žalobcom viedli spoločné hospodárenie až do začiatku

stavby rodinného domu, teda do roku 2009. Od vtedy si vyberala svoje peniaze z účtu a dávala ich
svojej matke.
Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že spoločne vybavovali úradné záležitosti potrebné k stavbe rodinného
domu. Tvrdila, že žalobca v jedinom prípade bol prítomný pri rokovaniach so starostom obce V. T. a to
preto, že žalobca je v priateľskom vzťahu so starostom obce a v tom čase bol jej druh. Rozprávali sa

o možnosti odkúpenia pozemku. Uviedla, že si myslí, že žalobca nemal v úmysle s ňou žiť v spoločnej
domácnosti, pretože stále mal trvalý pobyt pri svojej matke v X. a nikdy sa neprihlásil na trvalý pobyt
tam, kde aktuálne bývali, pričom ona sa tam prihlásila.
V čase, keď sa rozišli so žalobcom, dom nebol obývateľný, nebola tam žiadna sanita, nebola teplá voda.
Žalobca nikdy nemal kľúče od tohto domu, ani si ich nikdy nežiadal. Takisto sa nepodieľal na platení

dane za stavbu. Až na jeden prípad nikdy na stavbe sám fyzicky nepracoval, teda nepomáhal. V jednom
prípade doniesol brigádnikov, keď sa robili základy, ktorým brigádnikom bolo potrebné vyplatiť 180,- eur.
Žalovaná tvrdila, že ich spolužitie so žalobcom nebolo dobré, pretože žalobca bol voči nej agresívny.
Súhlasila so stavom rozostavanosti stavby a vykonaných prác na stavbe uvedených žalobcom v čase
ich rozchodu. Uviedla, že po prerušení spolužitia bola zakúpená a urobená sanita v kúpeľni, v záchode,

bolo zakúpené tepelné čerpadlo a bojler, urobené podlahy, zakúpené vnútorné dvere, bolo vymaľované,
lampy boli kúpené, septik bol osadený, terénne úpravy boli urobené. Od obce X. odkúpila ešte ďalší
pozemok za účelom príjazdovej cesty k domu. Potvrdila, že pri prácach na betónovaní základov domu
bol žalobca prítomný. Dva dni osobne sa podieľal na týchto prácach, pomáhal mu jeho syn, ktorý vtom čase mal 14 rokov a ktorému za tieto práce žalobca zaplatil. Brat žalobcu nebol prítomný pri týchto
prácach. Na žiadnych iných prácach sa na stavbe domu žalobca osobne nepodieľal.
Na naliehanie žalobcu začal stavať hrubú stavbu brat žalobcu. Nebola spokojná s tým, ako brat žalobcu

vykonával stavebné práce, pretože si zvolil zlý stavebný aj technologický postup. Ani jeden roh domu
nebol rovný a dokonca, keď bola v práci, nielen jej príbuzní, ale aj obyvatelia z obce jej volali telefonicky,
že brat žalobcu nepracuje dobre na dome. Z toho dôvodu už nedokončil brat žalobcu celú hrubú stavbu,
teda už neurobil veniec, pretože ona povedala žalobcovi, aby povedal svojmu bratovi, aby prestal s
vykonávaním prác a aby zo stavby odišiel. Bolo to na prelome rokov 2009 - 2010 v zimnom období.

Pred Vianocami roku 2009 si brat žalobcu vypýtal druhú polovicu svojej odmeny, čo mu aj zaplatila
a prestal pracovať na stavbe domu. Následne žalovaná telefonicky hovorila s V. B., ktorý na jar roku
2010 so svojimi pracovníkmi začal pracovať na stavbe domu, opravil nedostatky, ktoré boli na stavbe,
urobil veniec, krov, pripravil stavbu tak, aby mohla byť vyhotovená strecha. V. B. pracoval na stavbe
od apríla 2010 do leta 2010. Potvrdila, že počas tohto obdobia žalobca niekoľkokrát prišiel spolu s
ňou sa pozrieť na to, ako stavebné práce pokračujú. Ona a jej matka sa dohodli s V. X. o vybudovaní

strechy na dome. Pri tomto dojednávaní žalobca nebol prítomný. Stavebný materiál potrebný pre hrubú
stavbu v čase, keď ešte pracoval na stavbe brat žalobcu, resp. keď sa začalo so stavbou, objednala a
vyplatila žalovaná v stavebninách. Druhú objednávku stavebného materiálu s názvom Solbet tvárnica
a zaplatenie objednaného stavebného materiálu vybavovala jej priateľka Q. W., ktorú tým poverila,
pretože v tom čase nebola doma, bola v práci. V tom čase ani žalobca nebol doma, pretože oni vždy

spolu pracovali v ten istý čas. Následne, keď V. B. pracoval na stavbe domu, on si sám objednával
stavebný materiál, alebo materiál objednávala Q. W., jej kamarátka. Následne V. B. povedal, že on si
materiál bude objednávať sám, pretože má zľavy a vie si objednaný materiál aj odviesť. Ním objednaný
materiál mu žalovaná preplatila.
Žalovaná uviedla, že so samotnou stavbou rodinného domu sa nezačalo na jar 2009 ale v lete. Základy

bolirobenévlete2009,vtedykeďimboldovezenýštrkakameň.Dozimypracovalnastavbebratžalobcu
apotomnajeseň2010bolopotrebnérobiťupratovaciepráce.Kolíkynavytyčovaniepozemkunepripravil
žalobca, ale jeho brat a boli to šesť centimetrové roxory. Kvôli tomu si musela dať zameriavať druhýkrát
pozemok,pretožetonebolovporiadku.Jepravda,žekeďprišielJ..S.zameriavaťpozemok,boliprítomní
žalobca aj jeho brat, spolu zabíjali do zeme kolíky, ktoré pripravil jeho brat. Na mieste samom bolo

vytýčené osadenie domu, avšak označenie osadenia domu brat žalobcu zlikvidoval a osadil dom inak,
z čoho vznikli problémy. Žalovaná tvrdila, že už v roku 2006 povedala svojej matke, že chce si postaviť
rodinný dom a kvôli tomu chcela ísť pracovať do Anglicka, zarobiť si peniaze. V tom čase žili spolu so
žalobcom, avšak ich vzťahy boli narušené. Chcela sa s ním rozísť už začiatkom roka 2007, pretože bol
nezodpovedný,nevedelsiušetriťžiadnepeniaze.Následneichvzťahyboliskôrpracovné,skôrpracovali

spolu ako žili spolu. Prácu vykonávali v zahraničí tri až štyri mesiace, následne dva týždne sa zdržiavali
doma. Počas tohto obdobia bývali v podkrovnej izbe u jej rodičov. Aj žalobca sa tam zdržiaval, pretože
inde nemal kde bývať, nakoľko jeho rodičia majú iba jednoizbový dom a tam už býval brat žalobcu.
Pokiaľ strany sporu sa zdržiavali doma, pre všetkých zabezpečovala stravu matka žalovanej. Počas
obdobia, keď vykonávali prácu v zahraničí, rodičia žalovanej zabezpečovali starostlivosť o maloletého

syna strán sporu.
Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení navrhla vypočuť svojich rodičov, X. H., pracovníka stavebnín
spoločnosti Erbe s.r.o. a T. Ď., priateľa žalovanej, ktorý zároveň bol aj spolupracovníkom strán sporu,
svedkyňu D. C., priateľku žalovanej.

9. Strany sporu navrhli vypočuť svedkov: starostu obce J.. V. V., živnostníkov V. B. a V. X.Á., Q. W., ktorá
bola v priateľskom vzťahu so stranami sporu a pomáhala s kúpou pozemku, s vybavovaním stavebného
povolenia a bola poverená vykonávaním úkonov súvisiacich so stavbou, geodetov, ktorí zameriavali
stavebný pozemok: J.. Q. S. a J. S., T.. B.Ú., ktorá vyhotovovala geometrický plán

10. Vyššie uvedení svedkovia boli v konaní vypočutí.

11. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov stranami sporu, projektovou
dokumentáciou vyhotovenou v septembri 2008 pre stavebné povolenie na predmetný rodinný dom, z
ktorej vyplýva, že investorom je V. S., bytom N. XXX, M., kúpnymi zmluvami o nadobudnutí pozemkov

žalovanou do svojho výlučného vlastníctva zo dňa 04.02.2009 a 13.02.2009, stavebným povolením
vydaným obcou X. pod číslom SP134/2009-02 dňa 23.07.2009, kolaudačným rozhodnutím vydaným
obcou Gočovo č. SP70/2018-02 zo dňa 06.06.2018, oznámením obce X. o určenie súpisného čísla
budovy, faktúrou č. F59500512 zo dňa 20.08.2009 od dodávateľa Erbe stavebniny s.r.o., Michalovce,prevádzka Rožňava,, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 21.08.2009 o úhrade faktúry č.
F59500512 na sumu 4.294,74 eur, faktúrou č. F 59500697 od dodávateľa Erbe stavebniny s.r.o.,
Michalovce, prevádzka Rožňava, vystavenú pre žalovanú na sumu 297,60 eur za dodávku stavebného

materiálu solbet, tvarnica, dňa 02.09.2009, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 30.09.2009 o
úhrade faktúry č. F 59500697, fotokópiou faktúry č. 09/2009 zo dňa 02.02.2009 vystavenej dodávateľom
J.. J. B., Geoprav, geodetické a kartografické práce, Edelényska 22, Rožňava, vystavenú pre odberateľa
V. S., N.Á. XXX, M., na sumu 239,- eur, výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX s názvom účtu V. K.
a výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného na meno žalovanej, za obdobie od 01.02.2009 do

30.06.2012, na ktoré účty boli poukazované pracovné odmeny strán sporu.

12. Na základe vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový stav veci:
Stavba rodinného domu bola začatá v auguste 2009, na základe právoplatného stavebného povolenia
zo dňa 23.07.2009. Stavebné povolenie bolo vydané na základe projektovej dokumentácie vyhotovenej
v septembri 2008 na meno žalovanej a na základe preukázania vlastníckeho vzťahu k pozemkom,

na ktorých sa stavba mala realizovať. Rozpočtový náklad stavby uvedený v stavebnom povolení bol
vyčíslený sumou 66.338,- eur. Pozemky, na ktorých bola stavba rodinného domu realizovaná, nadobudla
do svojho výlučného vlastníctva žalovaná na základe kúpnych zmlúv zo dňa 04.02.2009 a 13.02.200.
Kúpnou zmluvou zo dňa 13.02.2009 žalovaná kupovala pozemok vo vlastníctve obce X., preto o predaji
pozemku rozhodovalo obecné zastupiteľstvo už dňa 04.12.2008. Následne, na prelome mesiacov január

a február 2009 pozemky boli zamerané geometrickým plánom č. 7/2009 vyhotoveného J.. J. B.( M.
S.), nakoľko faktúra za geodetické práce č. 09/2009 je zo dňa 02.02.2009 na sumu 239,- eur a bola
vystavená na meno žalovanej, na základe toho, že strany sporu prítomné pri zameraní pozemkov tak si
to žiadali. Vyplýva to z výpovede svedkyne J.. J. S., na pojednávaní dňa 17.05.2016. Svedkyňa potvrdila,
že faktúra bola uhradená.

Kúpna zmluva zo dňa 04.02.2009 bola uzavretá s predávajúcou P. V., ktorej vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený dňa 02.07.2009 pod číslom V XXX/XX. Kúpna zmluva zo dňa 13.02.2009
bola uzavretá s predávajúcou - obec X., ktorej vklad bol povolený dňa 02.07.2009 pod číslom M.
XXX/XX. Nehnuteľnosti nadobudnuté týmito kúpnymi zmluvami do výlučného vlastníctva žalovanej sú
zapísané na liste vlastníctva č. XXX k. ú. X..

Ponadobudnutípozemkovžalovanoudojejvýlučnéhovlastníctvadňa02.07.2009bolovydanéstavebné
povolenie na stavbu rodinného domu dňa 23.07.2009.
Z výpovede žalovanej vyplýva, že všetky listiny súvisiace so stavbou si vybavovala sama a na
svoje meno, ako aj to, že po vydaní stavebného povolenia poverila Q. W., aby v jej neprítomnosti
zabezpečovalastavebnýmateriál,platbyzadodanýstavebnýmateriálavykonávaladohľadnadstavbou.

V súvislosti s týmto poverením Q. W. žalovaná spolu s Q. W. sa dostavili do stavebnín ERBE, kde ju
predstavila ako splnomocnenú osobu na objednávanie materiálu a na vykonávanie platieb za stavebný
materiál. Žalovaná v stavebninách predložila projektovú dokumentáciu domu za tým účelom, aby
bolo možné zistiť druh a množstvo stavebného materiálu potrebného na stavbu domu. Tieto tvrdenia
žalovanej boli potvrdené výsluchom svedka X. H., pracovníka stavebnín Erbe, pracovisko Rožňava.

Stavebné práce v súvislosti so stavbou základov rodinného domu boli začaté v lete 2009, po vydaní
stavebného povolenia, ako to vyplýva z vyjadrenia žalovanej a ňou predložených listinných dôkazov
na preukázanie jej tvrdenia o termíne začatia stavby. Žalovaná predložila listinné dôkazy - faktúry číslo
F59500512 zo dňa 20.08.2009 a číslo F59500697 zo dňa 02.09.2009 od dodávateľa Erbe stavebniny,
s.r.o., Michalovce, prevádzka Rožňava a predložila aj pokladničné doklady o úhrade týchto faktúr,

preukazujúcich nákup stavebného materiálu potrebného na začatie stavby.
Zhodnými tvrdeniami strán sporu bolo preukázané, že žalobca fyzicky sa zúčastnil pri budovaní základov
domu, ktoré boli vybudované svojpomocne. Hrubú stavbu domu zabezpečoval brat žalobcu C. K.. Pri
tejto dohode s C. K. boli prítomné obidve strany sporu. C. K. vykonával stavbu domu od septembra 2009
do decembra 2009, kedy podľa zhodných vyjadrení strán sporu práce ukončil. Z výpovede svedkyne

W. vyplýva, že ona informovala žalovanú o tom, že práce vykonávané C. K. je potrebné zastaviť,
pretože nevykonáva ich dobre. Následne v stavbe domu pokračoval V. B.. Výpoveďou svedka V. B. bolo
potvrdené, že obidve strany sporu boli prítomné pri jednaní ohľadom pokračovania stavebných prác -
betonárskych prác, ktoré uskutočnil V. B. na jar 2010.
Na požiadanie rodičov žalovanej montáž krovu a krytiny vykonával V. X..

Potvrdil, že materiál už bol pripravený a on spolu so svojimi spolupracovníkmi vykonával dohodnuté
práce, na ktorých osobne, svojou fyzickou prácou sa podieľali aj otec a brat žalovanej.
Zhodnými tvrdeniami strán sporu bolo preukázané, že v čase prerušenia spolužitia strán sporu v júni
2012 stavba rodinného domu bola zastrešená a uzatvorená. Vnútorné priestory boli omietnuté omietkoua vymaľované, boli ukončené inštalačné rozvody, elektroinštalácia, zdravotechnika, bez realizácie
žumpy, bolo zriadené komínové teleso, obklad steny v obývacej izbe, boli osadené elektro-vypínače,
bola zrealizovaná elektro-prípojka a vodovodná prípojka s kontrolnou šachtou.

Výsluchom svedkyne C. bolo preukázané, že po rozchode strán sporu, po prerušení ich spolužitia,
predmetom ich jednania bolo vysporiadanie iba peňažného zostatku na účte vedeného na meno
žalovanej a predmetom rozhovorov strán sporu za prítomnosti svedkyne nebolo jednanie o rozostavanej
stavbe. Žalobca za prítomnosti tejto svedkyne si neuplatňoval žiadne peňažné alebo iné nároky, z
dôvodu prípadného vysporiadania vlastníckych vzťahov k rozostavanému rodinnému domu. V čase

prerušenia spolužitia strán sporu v júni 2012 rodinný dom nebol dokončený. Medzi stranami sporu
nebolo sporné, že stavbu rodinného domu dokončila žalovaná bez účasti žalobcu. Po ukončení stavby
rodinného domu, na základe žiadosti žalovanej, bolo vydané kolaudačné rozhodnutie obcou X. č.
SP70/2018-02 zo dňa 06.06.2018, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 07.06.2018 a z ktorého
vyplýva, že na návrh žalovanej stavebný úrad vydal kolaudačné rozhodnutie, ktorým povoľuje užívanie
stavby - „rodinný dom“ na pozemku parcelné číslo KN C XXX/X v katastrálnom území X..

13. V zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

14. V zmysle § 136 ods. 1, 2 prvej vety Občianskeho zákonníka:
(1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
(2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

15. Občiansky zákonník špeciálnu úpravu vzniku spoluvlastníctva neobsahuje, preto pri vzniku

spoluvlastníctva sa uplatnia všeobecné spôsoby nadobúdania vlastníctva v zmysle § 132 Občianskeho
zákonníka.

16. Podielové spoluvlastníctvo preto môže vzniknúť a) zmluvou, b) dedením, c) rozhodnutím štátneho
orgánu, d) na základe iných skutočností stanovených zákonom alebo na základe zákona.

17. Podľa záverov vyslovených v rozsudku Najvyššieho súdu SSR, sp. zn. 2Cz 13/82 (R 16/1983)
pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou
činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych
vzťahov, ktorá nemusí byť písomná a nie je ani nevyhnutné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli na

veľkosti spoluvlastníckych podielov. Dohoda musí byť uzavretá v dobe, ktorá časovo predchádza vzniku
stavby ako veci.

18. Vychádzajúc zo zhodných tvrdení strán sporu, že v čase prerušenia ich spolužitia v júni 2012, stavba
rodinného domu bola zastrešená a uzatvorená, súd dospel k záveru, že do júna 2012 došlo k vytvoreniu

veci, nakoľko podľa ustálenej súdnej praxe, stavba ako vec v zmysle práva spravidla vzniká v okamihu,
keď je už jednoznačným a nezameniteľným spôsobom viditeľné dispozičné riešenie aspoň prvého
nadzemného podlažia (R 57/1995 NS ČR). Súd v priebehu dokazovania zameral pozornosť na zistenie
existenciežalobcomtvrdenéhožalobnéhoskutku,jehotvrdeniaodohode stránsporuospoločnejstavbe
rodinného domu a dohode uzavretej medzi stranami sporu o založení spoluvlastníckych vzťahov do

vzniku stavby ako veci.

19. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že tvrdenie žalobcu o uzavretí ústnej dohody so
žalovanou o spoločnej stavbe rodinného domu a založení spoluvlastníckeho vzťahu strán sporu k domu,
na základe ktorej by došlo k vzniku spoluvlastníctva k rodinnému domu v zmysle ustanovení § 132 ods.

1 a § 136 Občianskeho zákonníka, nebolo preukázané.
Žalobca v žalobe uviedol, že k dohode malo dôjsť v roku 2009. Na pojednávaní dňa 16.10.2015 žalobca
uviedol, že hneď potom, ako sa so žalovanou dohodli, oznámil to svojim príbuzným a začal sa informovať
o možnosti kúpy pozemku. Informoval sa v obci M., ako aj v obci X. a nakoniec mu starosta obce
X. zavolal, že obec má na predaj pozemok. Tieto tvrdenia nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu,

nakoľko o predaji obecného pozemku pre účely stavby domu rozhodovalo obecné zastupiteľstvo už
04.12.2008, na základe žiadosti žalovanej. Táto skutočnosť podporuje obranu žalovanej, že odkúpenie
pozemku od obce X. si vybavovala sama. Ďalší pozemok bol odkúpený od fyzickej osoby P. V., pričom
s kúpou tohto pozemku žalovanej pomáhala Q. W., ako to vyplýva z jej svedeckej výpovede.Žalobca si nikdy neuplatňoval žiaden nárok k pozemkom pod stavbou a aj v prejednávanej veci sa
vyjadril, že nemá záujem o pozemky, pričom preukázanie vlastníckeho vzťahu alebo iného právneho
vzťahu k pozemku, na ktorej sa má stavba uskutočniť je rozhodujúce pre vydanie stavebného povolenia.

Žalobca nevysvetlil z akého dôvodu nemal a nemá záujem o vlastníctvo k pozemkom, na ktorom
stojí rodinný dom, napriek tomu, že v žalobe uviedol, že pozemky kúpili zo spoločných finančných
prostriedkov.
V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že rodinný dom sa začal stavať na jar 2009, nevedel
uviesť, kedy bolo vydané stavebné povolenie, nevedel popísať uskutočňovanie úkonov súvisiacich s

prípravou na začatie stavby v správnom časovom slede.
Nevedel sa vyjadriť ani k výške vynaložených finančných prostriedkov na stavbu. Na pojednávaní dňa
26.06.2015 uviedol, že nevie presne uviesť výšku finančných prostriedkov vynaložených z jeho peňazí
na výstavbu rodinného domu, bolo to asi 50.000,- eur za obdobie od začiatku stavby rodinného domu
až do prerušenia spolužitia so žalovanou, do júna 2012. N preukázanie tohto tvrdenia však nenavrhol
vykonať žiadne dokazovanie. Uzavretie žalobcom tvrdenej dohody nebolo preukázané výpoveďami

ním navrhnutých svedkov. Matka žalobcu, svedkyňa V.T. K., na pojednávaní dňa 16.10.2015 uviedla,
že žalobca a žalovaná jej povedali, že spolu idú stavať rodinný dom, následne si začali vybavovať
pozemok a podľa jej vedomostí spolu vybavovali všetko, čo sa týka stavby rodinného domu, aj kúpy
pozemkov. Tieto tvrdenia svedkyne neboli preukázané . Svedkyňa ďalej tvrdila, že jej syn sa osobne
podieľal svojou prácou na prácach pri budovaní domu. Toto tvrdenie odporuje tvrdeniu žalobcu, ktorý

uviedol, že osobne, svojou fyzickou prácou sa iba v prípade podieľal na budovaní základov domu.
Svedok C. K., brat žalobcu tiež uviedol, že žalobca - jeho brat mu oznámil na jednom stretnutí, ktorého
čas a miesto nekonkretizoval, že spolu so žalovanou sa rozhodli postaviť rodinný dom a následne strany
sporu začali hľadať pozemok. Jeho kontaktovali vtedy, keď ho žiadali, aby pre nich vyhotovil základy
domu a hrubú stavbu. Základy domu boli vybudované svojpomocne, čo potvrdil aj žalobca, nakoľko

osobne sa zúčastnil na vykonávaní týchto prác. Tomuto tvrdeniu žalobcu nezodpovedá výpoveď jeho
brata, že strany sporu ho požiadali o vyhotovenie základov domu a hrubej stavby, nakoľko ako to vyplýva
zo zhodných tvrdení strán sporu, základy domu boli vybudované svojpomocne. Tvrdeniu žalobcu o tom,
že jeho brat C. K. ukončil práce na hrubej stavbe z dôvodu, že dostal inú ponuku, teda mal inú prácu,
bolo vyvrátené svedeckou výpoveďou Q. W., ktorá uviedla, že ona informovala žalovanú o tom, že brat

žalobcu nedodržiava technologický postup pri vyhotovení hrubej stavby a na základe tejto informácie
podľa pokynu žalovanej prestal brat žalobcu vykonávať stavebné práce. Následne stavbu zhotovovali
živnostníci, ktorí na vykonanie jednotlivých stavebných prác boli požiadaní.
Výpovede svedkov V. K. a C. K. sa zhodujú s tvrdením žalobcu o tom, že strany sporu sa najprv dohodli
o spoločnej stavbe rodinného domu a následne si začali hľadať vhodný pozemok pre výstavbu domu, čo

však nezodpovedá vykonanému dokazovaniu v súvislosti so žalobným tvrdením žalobcu, že k dohode
malo dôjsť v roku 2009.
K. K., syn žalobcu, v písomnom vyjadrení uviedol, že má vedomosť o tom, že žalobca a žalovaná
spoločne stavali rodinný dom a že sa dohodli, že dom bude patriť rovnakým dielo obom. Navštevoval
svojho otca u nich doma na dvore, kde sa o tom hovorilo. Nikdy sa nehovorilo o tom, že by dom

nestavali spolu. Týmito všeobecnými tvrdeniami súd nepovažoval za preukázané existenciu dohody o
spoločnej stavbe rodinného domu a dohody o tom, že strany sporu chceli založiť spoluvlastnícky vzťah
k domu, pretože svedok vo svojom vyjadrení neuviedol konkrétne údaje o tom, z akého dôvodu, pri
akej príležitosti, kto a čo mu hovoril o tvrdenej dohode strán sporu.
Svedkovia V.P. K.Á., C. K. P. K. K. L. J. M. K. Y. B. B. F. B. B., preto súd ich výpovede nepovažoval

za relevantné vo vzťahu k potvrdeniu existencie dohody o spoločnej stavbe rodinného domu a založení
spoluvlastníckeho vzťahu k rodinnému domu uzavretej pred vznikom veci medzi stranami sporu.
Žalobca v priebehu konania, na preukázanie dohody o tom, že strany sporu chceli založiť
spoluvlastnícky vzťah k stavbe navrhol vypočuť svedkyňu V. H..
Svedkyňa písomne odpovedala na položené otázky a uviedla, že žalovaná na jej otázku, z akého dôvodu

nie je aj žalobca uvedený na projekte pre stavbu, ktorý projekt svedkyňa videla, žalovaná uviedla, že po
skolaudovaní stavby bude žalobca uvedený na liste vlastníctva. Toto tvrdenie svedkyne súd považoval
za irelevantné vo vzťahu preukazovania existencie dohody strán sporu o založení spoluvlastníckeho
vzťahu k stavbe do vzniku veci, nakoľko tvrdenie svedkyne o zápise žalobcu na list vlastníctva ako
spoluvlastníka po kolaudácii domu svedčí iba o možnej budúcej dohode strán sporu.

20. Vypočutí svedkovia V. B., J.. V. V., V. X., vypovedali o tom, že si urobili vlastný úsudok o tom,
že strany sporu spoločne stavajú dom na základe toho, že strany sporu žili spolu, mali spolu dieťa,
preto predpokladali, že dom stavajú za tým účelom, aby v ňom všetci spolu bývali. Tieto úsudkysvedkov však nepreukazujú uzavretie samotnej dohody o spoločnej stavbe rodinného domu a založení
spoluvlastníckeho vzťahu k domu medzi stranami sporu, predtým ako vec vznikla.

21. To, že žalovaná sa správala ako stavebníčka, organizovala a riadila stavbu domu, súd považoval za
preukázané výpoveďou svedka H. a svedkyne W.. Svedok H. na pojednávaní dňa 11.03.2016 uviedol, že
žalovaná mu doniesla projekt a na základe toho pre ňu objednával stavebný materiál od základov domu
až po strešnú krytinu. Pokiaľ žalovaná nebola doma, svedok jednal s Q. W., ktorú žalovaná predstavila
hneď na začiatku a uviedla, že v neprítomnosti žalovanej sa má obrátiť na pani W.. Na základe

predloženého projektu na rodinný dom bol urobený rozpočet pre materiál potrebný pre výstavbu domu.
Materiál sa objednával postupne, na základe odsúhlasenia množstva a kvality materiálu so žalovanou
alebo s pani W.. Svedok potvrdil aj tvrdenie žalovanej, že žalovaná zabezpečovala dodávku betónu
potrebného pre vybudovanie základov domu. Uviedol, že spoločnosť Erbe, v ktorej svedok pracoval,
betón priamo nepredávala. Po rozhovore so žalovanou svedok zavolal svojmu kamarátovi, ktorý to
vedel zabezpečiť a na základe jeho sprostredkovania maďarská spoločnosť doviezla betón potrebný pre

vybudovanie základov predmetného rodinného domu. Svedok potvrdil, že na predmetný rodinný dom
bola dodaná strešná krytina značky Tondach. Išlo o slovenského dodávateľa, pričom materiál sa vyrába
v Maďarsku. Svedok sa vyjadril, že žalobcu nepozná, pretože s ním nebol v kontakte v súvislosti so
zabezpečovaní stavebného materiálu na stavbu domu.
Výpoveďou svedkyne Q. W. bolo preukázané, že spolu so žalovanou bola v stavebninách. Prvýkrát

boli spolu, keď niesli projekt a druhýkrát keď spolu objednávali tvárnice. So žalobcom nebola nikdy
spoločne v stavebninách a nepamätala sa ani na to, že by všetci traja: žalobca, žalovaná a svedkyňa
boli spolu v stavebninách objednávať tovar alebo platiť. Na základe poverenia žalovanej zabezpečovala
na stavbu materiál, konzultovala postup prác so žalovanou telefonicky, hlavne vtedy, keď zistila, že
práce neprebiehajú tak, ako by mali. Išlo o odizolovanie základov a stavebných obvodových múrov.

Ona povedala žalovanej, že brat žalobcu nedodržiava technologický postup a že stavbu treba zastaviť.
Okrem toho z výpovede svedkyne vyplýva, že ona vyhotovovala kúpne zmluvy, na základe ktorých
žalovaná odkúpila pozemky, pomáhala žalovanej pri podávaní návrhu na vklad týchto kúpnych zmlúv
do katastra nehnuteľností, pri doplnení kúpnych zmlúv a pri vybavovaní stavebného povolenia, nakoľko
je zamestnaná ako pracovníčka stavebného úradu. Z výpovede svedkyne vyplýva aj to, že žalobca ju

nikdy nežiadal, aby niečo zariadila na stavbe.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôkazov súd dospel k záveru, že žalovaná bola stavebníčkou domu
aj v občiansko-právnom zmysle, nielen v zmysle stavebného povolenia. Stavbu realizovala na základe
vlastnéhorozhodnutia,zabezpečilasiprojektovúdokumentáciu,odkúpilapozemky,následnenazáklade

vydaného stavebného povolenia začala s realizáciou stavby zabezpečovaním materiálu a vykonania
prác, za účelom vybudovania stavby. Po prerušení spolužitia strán sporu stavbu dokončila žalovaná.

23. Tvrdeniam žalovanej, že ona sama už oveľa skôr sa rozhodla postaviť rodinný dom nasvedčujú
listinnédôkazy:projektovádokumentáciavyhotovenávseptembri2008,následnekúpnezmluvy,ktorými

žalovaná nadobudla pozemky, na ktorých bol postavený rodinný dom uzavreté a podpísané dňa
03.02.2009,pričomuzavretiukúpnejzmluvyspredávajúcimsobcouX.predchádzaloschvaľovanietohto
úkonu obecným zastupiteľstvom, ktorý úkon sa uskutočnil ešte v roku 2008, vyhotovenie geometrického
plánu, ktorého objednávateľom bola žalovaná, vyhotovenie faktúry č. 9/2009 J.. J. S. za práce súvisiace
so zameraním pozemku a vyhotovením geometrického plánu, podľa ktorej faktúry odberateľom bola

žalovaná,stavebnépovoleniedňa23.07.2009bolovydanésuvedenímmenažalovanejakostavebníčky,
faktúry, na základe ktorých bol dodaný stavebný materiál 20.08.2009 a 02.09.2009 boli vystavené tiež
na meno žalovanej.

24. Z tohto postupu je zrejmé, že žalovaná mala zámer postaviť si rodinný dom, pretože na to, aby

sa mohlo začať so stavbou domu bolo potrebné si zabezpečiť projekt, zakúpiť si pozemok, požiadať
o vydanie stavebného povolania, zabezpečiť stavebný materiál, čo objednávala žalovaná alebo ňou
poverená osoba svedkyňa W.. V neprospech žalovaného svedčí výpoveď svedka H., pracovníka
stavebnín, ktorý uviedol, že žalovaného nepozná, do stavebnín chodila iba žalovaná alebo svedkyňa
W., že žalobca nikdy neobjednával materiál na stavbu, ani neplatil za dodaný materiál.

25. Zámer žalovanej postaviť rodinný dom s úmyslom mať dom pre seba vyplýva z tvrdení žalovanej o
tom, že vzťahy strán sporu už od roku 2007 neboli harmonické kvôli nezodpovednému hospodáreniu
žalobcu s finančnými prostriedkami a kvôli tomu, že došlo medzi nimi k narušeniu dôvery. Žalobca jejnedôveroval, že otcom ich spoločného dieťaťa je on, preto dal si vyhotoviť test otcovstva. Z týchto
dôvodov nemala v úmysle spolu so žalobcom stavať spoločný dom.
Zámer žalovanej postaviť rodinný dom s úmyslom mať dom pre seba zo svedeckých výpovedí rodičov

žalovanej, ktorí potvrdili, že žalovaná už v rokoch 2006 a 2007 im o tom hovorila a za tým účelom
išla pracovať do zahraničia, aby si zarobila peniaze na výstavbu domu. Matka žalovanej, uviedla, že
strany sporu tri až štyri mesiace sa zdržiavali v zahraničí, pokiaľ pracovali a následne dva týždne
sa zdržiavali doma. Počas obdobia, keď sa zdržiavali v zahraničí, starostlivosť o maloletého syna
strán sporu zabezpečovali rodičia žalovanej. Strany sporu počas ich pobytu doma, medzi jednotlivými

pracovnými cestami, bývali v podkrovnej izbe u rodičov žalovanej. Na náklady bývania, domácnosti a
stravovania rodičom žalovanej neprispievali.
Z obsahu výpisov z účtov vedeného najprv v Č. na meno žalobcu, následne v B. B., P..B.., vedeného
na meno žalovanej vyplýva, že pracovné odmeny - výplaty oboch strán sporu boli poukazované na tieto
účty. Napriek tomu tieto finančné prostriedky nie je možné považovať za spoločné finančné prostriedky
strán sporu, pretože strany sporu neboli manželia, žili spolu ako druh a družka, teda pracovné príjmy

žalobcuažalovanejtvoriliichvýlučnévlastníctvo.Ztýchtodôvodovnebolopreukázanétvrdeniežalobcu,
že stavba bola financovaná zo spoločných finančných prostriedkov strán sporu.
Z výpisov z účtov vedených v Č. P. B. B., P..B.., na ktoré boli poukazované pracovné príjmy strán sporu
vyplýva, že žalovaná za obdobie od 01.02.2009 do júna 2012 mala pracovný príjem prevyšujúci sumu
60.000,- eur, preto aj pri zohľadnení bežných životných nákladov je vieryhodné tvrdenie žalovanej, že z

vlastných finančných prostriedkov bola schopná financovať stavbu rodinného domu .

26. Vychádzajúc z vyššie uvedených okolností prípadu súd dospel k záveru, že stavebníčkou rodinnému
domu bola žalovaná, ktorá stavala rodinný dom s úmyslom ho mať pre seba, nakoľko vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o existencii ústnej dohody medzi stranami sporu

o spoločnom zhotovení veci - stavby rodinného domu a ani to, že strany sporu chceli založiť
spoluvlastnícky vzťah, ku ktorému dochádza iba na základe dohody.
Samotná skutočnosť, že strany sporu žili spolu ako druh a družka a mali spolu dieťa v čase začatia
stavby a vytvorenia veci - stavby samo o sebe založenie spoluvlastníckeho vzťahu nepreukazuje.
Poskytovanie súčinnosti zo strany žalobcu spočívajúce v tom, že v jednom prípade vykonával prácu

na rodinnom dome osobne, fyzicky, pri budovaní základov domu a v dvoch prípadoch bol prítomný o
dojednaní prác so svojim bratom a s V.Š. B., v oboch prípadoch za prítomnosti žalovanej, je možné
hodnotiť ako občiansku výpomoc zo strany žalobcu žalovanej, nakoľko žili spolu ako druh a družka od
roku 1999 do júna 2012.

27. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné vychádzať zo
záverov aj odvolacím súdom citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2053/2209,
podľa ktorého treba zobrať do úvahy všetky okolnosti danej veci a ak z nich nie je zrejmé, že malo ísť
o výlučné vlastníctvo len jednej osoby (alebo spoluvlastníctvo niektorého z nich), treba mať za to, že
zhotoviteľom sú všetky osoby, ktoré stavbu realizovali, ktoré sa stávajú spoluvlastníkmi veci. V danom

prípade so zohľadnením všetkých okolností prípadu nie je možné vychádzať z toho, že stavba bola
postavenáspoločnoučinnosťoustránsporupremalúmierupričineniažalobcuprirealizáciistavbydomu,
ktorý v jednom prípade vykonával fyzickú prácu pri stavbe základov do mu a v dvoch prípadoch spolu
so žalovanou bol pri jednaní so živnostníkmi. Na to, aby žalobcu bolo možné považovať za stavebníka,
bolo potrebné, aby preukázal väčšiu mieru účasti na stavbe domu.

28. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že žalobca ohľadom svojich tvrdení, ktorými
preukazoval dôvodnosť žaloby o určenie, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v podiele
1/2 sa dostal do dôkaznej núdze, tvrdenia žalobcu o existencii ústnej dohody o tom, že strany sporu
spoločne postavia rodinný dom a dohoda o tom, že strany sporu chceli založiť spoluvlastnícky vzťah k

stavbe do vzniku veci nebola preukázaná, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalovanej priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, nakoľko bola v konaní úspešná

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 355 a § 356 CSP.Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.