Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 18, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118200989
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3118200989.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov
senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu B. N., F. so sídlom L. XXX,
C.: XX XXX XXX, zastúpeného L.. R. M., advokátom so sídlom v Z., P. XXXX, Z., C.: XX XXX XXX,
proti žalovaným 1/ F. X. V. F. XXXX, so sídlom v Z., F. XXXX/X, C.: XX XXX XXX, zastúpený L.. U. P.,
bytom Z., F. XXXX/X, a 2/ U.. D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., F. XXXX/X, o uloženie povinností

podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 12C/9/2018 - 170 zo dňa 30. septembra 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II. p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti III. o náhrade trov konania m e n í tak, že
žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
v rozsahu 100 %. Vo vzťahu žalobcu a žalovaného 2/ výrok III. napadnutého rozsudku o náhrade trov

konania p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

IV. Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť predložiť
žalobcovi do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku ročné vyúčtovania použitia fondu prevádzky,
údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome
súpisné číslo XXXX a k bytu č. X nachádzajúceho sa vo vchode č. X na prízemí bytového
domu súpisné číslo XXXX vrátane príslušenstva a pozemku, zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Z., za
roky 2014, 2015 a 2016 podľa § 7 b) ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v platnom znení k príslušnému roku každého vyúčtovania. Výrokom II. súd vo zvyšnej

časti žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov
konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 02.02.2018 domáhal od
žalovaného 1/ vydania ročných vyúčtovaní použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia
rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome za obdobie kalendárnych rokov 2014, 2015
a 2016 pre neho ako vlastníka bytu č. X vo vchode č. X na prízemí bytového domu súp.
č. XXXX na ulici F. v Z., zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. Z. podľa § 7b ods. 3 zákona č.

182/1993 Z. z. Zároveň od žalovaného 2/ ako predsedu žalovaného 1/ žiadal vydať písomné potvrdenie,
že nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu č. X a na
tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. Na pojednávaní dňa30.09.2020 žalobca navrhol, aby súd pripustil rozšírenie žaloby aj o vydanie vyúčtovaní za
roky 2017, 2018 a 2019. Súd návrh žalobcu na zmenu žaloby zamietol. Z vykonaného dokazovania
zistil súd nasledovný skutkový stav. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca na dobrovoľnej dražbe

vydražil byt č. X s príslušenstvom v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici F. v Z. (na LV
č. XXXX k.ú. Z.). Žalobca sa domáhal od žalovaného 1/ vydania ročných vyúčtovaní
za roky 2014, 2015 a 2016. Z vykonaného dokazovania sa nedalo bez pochybností zistiť, či žalovaný
1/ doručil tieto tri vyúčtovania žalobcovi, ktorý to popieral. Nesporne, žalovaným 1/ predložené kópie
predmetných troch ročných vyúčtovaní na pojednávaní dňa 30.09.2020 boli súdom doručené právnemu

zástupcovi žalobcovi na tomto pojednávaní. Žalobca však namietal formálne nedostatky vyúčtovaní
podľa § 7 písm. b) ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z. Vo vyúčtovaní fondu prevádzky, údržby a opráv za
obdobie od 17.03.2014 do 21.12.2014 pre byt č. 1 (žalobcu) predloženom súdu dňa 30.09.2020 nebol
uvedený dátum vystavenia, ani podpis a pečiatka žalovaného 1/. V tejto listine pod uvedeným názvom
je ďalej uvedené „P. K. P. DO FOÚaO BYTOVÉHO DOMU SÚP. Č.XXXX pre rok 2014, BYT č. X -
označenie žalobcu“ s rozpisom predpísaných záloh za jednotlivé mesiace (po 205,25 eur, neskôr po

583,- eur) s uvedením, že zálohy neboli uhradené. Pod tabuľkou mesačných záloh je uvedené,
že bytový dom súp. č. XXXX má 4 bytové jednotky, že predpis zálohových platieb v je v celkovej výške
k 31.12.2014 v sume 14 236,25 eur, že prijaté úhrady zálohových platieb k 31.12.2014 boli 10 295,- eur,
že nedoplatky vlastníkov k 31.12.2014 - byt č. X je 3 941,25 eur. Nasledujú uvedené skutočné náklady
v dome k 31.12.2014, a to na správu bytového domu, na opravu strechy, na pôžičku na opravu strechy

s neuhradenou faktúrou na 3 941,25 eur s uvedenými sumami. Na záver je uvedené, že dlh do fondu
prevádzky, údržby a opráv k 31.12.2014 je 48 941,25 eur (náklady 59 236,25 eur - zálohy 10
292,- eur), z toho 3 941,25 eur dlhuje vlastník bytu č. X a vypracoval: L.. U. P. s uvedeným tel. číslom.
Na druhej strane vyúčtovania je zdôvodnená potreba pôžičky na opravu strechy s uvedeným stavom
domu a návrhom plánu prevádzky, údržby a opráv na rok 2015, bez podpisu a pečiatky žalovaného

1/. Takou istou formou, tiež bez podpisu a dátumu vystavenia sú vypracované aj ročné vyúčtovania za
roky 2015 a 2016. Právne vec súd posúdil podľa § 5 ods. 2, § 7b ods. 3, § 8a ods. 4 a § 11 ods. 6
zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Súd dospel k záveru, že žalovaný
1/ nepreukázal, že by žalobcovi doručil ročné vyúčtovanie za rok 2014 najneskôr do 31.5.2015, ani
ročné vyúčtovanie za rok 2015 najneskôr do 31.5.2016, ani ročné vyúčtovanie za rok

2016 najneskôr do 31.05.2017. Žalobca poprel prevzatie / doručenie týchto vyúčtovaní. Medzi stranami
bolo sporné, k akej zásielke patrí podací lístok zo dňa 07.12.2017 a z obsahu poštového podacieho
lístka sa nedá bez pochybností určiť, k akej zásielke od žalovaného 1/ patrí, pretože na lístku nie je
uvedené žiadne označenie zásielky. Podľa vyjadrení strán v tom čase sa mali doručovať 2 zásielky,
a to žalovaným 1/ odmietajúce podanie zo dňa 04.12.2017 (podľa žalovaného obyčajnou poštou) a

doručovanie žalovaným 1/ žalobcovi predmetných 3 ročných vyúčtovaní. Vykonaným dokazovaním
sa súdu nepodarilo odstrániť tento rozpor. Žalovaný 1/ týmto neuniesol svoje dôkazné bremeno, bez
pochybností nepreukázal doručenie žalovaných 3 ročných vyúčtovaní žalobcovi. Žalovaný 1/ súdu na
pojednávaní dňa 30.09.2020 predložil ročné vyúčtovania za roky 2014, 2015 a 2016, ktoré súd
na pojednávaní doručil právnemu zástupcovi žalobcu. Toto doručenie nemožno považovať za splnenie

si povinnosti žalovaným 1/ podľa § 7b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z., i keď by bolo po zákonnej
lehote, pretože tieto vyúčtovania nie sú podpísané žalovaným 1/, nie sú datované a minimálne pre tieto
chýbajúce náležitosti nespĺňajú náležitosti akéhokoľvek právneho úkonu. Žalovaný 1/ uviedol, že takéto
vyúčtovania mali byť žalobcovi doručené, čo však nebolo bez pochybností preukázané. Z
tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného 1/ k riadnemu splneniu si tejto povinnosti podľa § 7b ods. 3

zákona č. 182/1993 Z. z. Žalobca sa v druhej časti žaloby domáhal od žalovaného 2/ vydania písomného
potvrdenia o neexistencii jeho nedoplatkoch na úhradách za plnenia spojené s užívaním jeho bytu č.
X podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. Žalobca sa domáhal vydania predmetného potvrdenia z
dôvodu, aby poznal zostatok svojho dlhu a nie za účelom prevodu predmetného bytu č. X na
tretiu osobu, čím neboli splnené zákonné podmienky na vydanie takéhoto potvrdenia žalovaným 2/ ako

predsedom žalovaného 1/. Je pravdou, že zákonné ustanovenie nekladie ako podmienku vydania
takéhoto potvrdenia predloženie zmluvy o prevode bytu predsedovi predsedu spoločenstva vlastníkov
bytov, ale žalobca takýto dôvod vydania potvrdenia neuviedol ani v žiadosti žalovanému 2/ a ani
v žalobe. Z obsahu zákona č. 182/1993 Z. z. bez pochybností vyplýva, že výška nedoplatkov vlastníka
bytu sa uvádza v ročnom vyúčtovaní alebo si ju môže vlastník bytu zistiť nahliadnutím do dokladov

týkajúcich sa správy domu, čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv podľa § 11 ods. 6 citovaného
zákona. Z tohto dôvodu súd žalobu v druhej časti zamietol ako nedôvodnú. Pre pomerný úspech a
neúspech vo veci každej strany sporu v polovici rozhodol súd o náhrade trov konania podľa § 255 ods.
2 CSP.2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to voči výrokom II. a III. z
odvolacíchdôvodovuvedenýchv§365ods.1písm.h)CSPaodvolanieodôvodnilajtým,žeprávoplatné

uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na zmenu žaloby, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu konania, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci
samejspoukazomna§365ods.2CSP.SúdprvejinštancievovýrokuII.rozhodoltak,ževozvyšnejčasti
žalobu zamietol, pričom žalobca je toho názoru, že výrok rozhodnutia súdu mal správne byť formulovaný
„žaloba sa voči žalovanému 2/ zamieta“. V rámci podanej žaloby sa žalobca domáhal voči žalovanému

2/ ako samostatnému subjektu uloženia povinnosti, aby vydal žalobcovi potvrdenie o nedoplatkoch na
úhradách za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu č. X a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a
opráv podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. Súd mal rozhodnúť o tomto nároku samostatne
spôsobom, ktorý bude korešpondovať svojou formuláciou, že sa rozhodlo o tomto nároku žalobcu
samostatne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej v súvislosti s posúdením dôvodnosti žaloby
voči žalovanému 2/ vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Žalobca ako vlastník bytu je podľa zákona

oprávnený žiadať o vydanie potvrdenia o nedoplatkoch. Žalovaný 2/ je povinný takéto potvrdenie vydať.
Žalobca preukázal, že o takéto potvrdenie žiadal, avšak žalovaný 2/ si svoju zákonnú povinnosť nesplnil.
Potvrdenie o nedoplatkoch je písomným potvrdením predsedu spoločenstva, ktoré je aj (okrem iného)
obligatórnou prílohou k zmluve o prevode vlastníctva bytu. Bez vydania takéhoto potvrdenia nie je
možné povoliť vklad vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa bytu. Zákon preto bez akýchkoľvek

pochybnostíjednoznačneukladápovinnosťpredsedovispoločenstvapotvrdenievydaťbezohľadunato,
či v čase vydania potvrdenia sa k bytu viažu alebo neviažu nedoplatky (dlhy). Zákon o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov treba vykladať tak, že predseda spoločenstva je povinný vydať potvrdenie, že
vlastník bytu má alebo nemá nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu
č. X a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv, ak bol o vydanie takéhoto potvrdenia žiadaný.

Potvrdenie musí byť vydané, či už také, že vlastník bytu nemá nedoplatky alebo naopak také, že vlastník
bytu má nedoplatky. Predseda spoločenstva je povinný vydať takéto potvrdenie na požiadanie vlastníka
bez toho, aby musel vlastník bytu preukázať predsedovi spoločenstva existenciu zmluvy o prevode
vlastníctva bytu, preto zo strany súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu dôvodnosti žaloby
smerujúcej voči žalovanému 2/, pokiaľ na pojednávaní sa súdu vec javila tak, že žalobca

nepredložil zmluvu o prevode vlastníctva bytu žalovanému 2/. Žalobca namietal právnu argumentáciu
súdu prvej inštancie, že žalobca sa domáhal vydania predmetného potvrdenia z dôvodu, aby poznal
zostatok svojho dlhu a nie za účelom prevodu vlastníctva bytu č. X na tretiu osobu. Zákon o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov neviaže vydanie potvrdenia explicitne iba na súvislosť, že vlastník
bytu zamýšľa realizovať prevod vlastníctva bytu. Takýto záver súdu nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní, naopak, aby žalobca poznal zostatok svojho peňažného dlhu, žaloval žalovaného 1/ na
vydanie ročných vyúčtovaní, čo aj súd vyhodnotil ako dôvodnú žalobu. Dôvodiť zamietnutie žaloby voči
žalovanému 2/ tým, že žalobca môže poznať dlh na základe predložených vyúčtovaní, je
nenáležité. Aktuálna výška dlhu z vyúčtovania za roky 2014 - 2016, o ktorej súd rozhodol,
nie je zistiteľná. Naviac v danej veci sa predsa nejedná o nerozlučné procesné spoločenstvo na strane

žalovaných. Táto argumentácia súdu zjavne právne neobstojí ako dôvod na zamietnutie žaloby voči
žalovanému 2/. Právny záver súdu, že žalobca neuviedol dôvod vydania potvrdenia v žiadosti a ani
v žalobe je celkom zavádzajúci a zjavne nesprávny. Tento záver súdu nemá oporu v texte právneho
predpisu a nenáležite a nadmieru ukladá vlastníkovi (žalobcovi) povinnosti, ktoré od neho právny
predpis nevyžaduje. Žalovaný 2/ je povinný plniť si povinnosti, ktoré mu vyplývajú z právnych

predpisov. Nemožno sa stotožniť so záverom súdu, že dôvodom zamietnutia žaloby voči žalovanému 2/
je okolnosť, že výška nedoplatkov vlastníka bytu sa uvádza v ročnom vyúčtovaní alebo si ju môže
vlastník bytu zistiť nahliadnutím do dokladov týkajúcich sa správy domu. Takýto záver je neudržateľný
s poukazom na to, že výška nedoplatkov za kalendárne obdobie rokov 2014, 2015 a 2016 nemôže
nahrádzať potvrdenie o nedoplatkoch, ktoré má byť aktuálnym potvrdením výšky prípadného

nedoplatku ku dňu vydania potvrdenia. Výška nedoplatkov zistená z ročného vyúčtovania nemôže byť
listinou, ktorá je spôsobilá nahradiť potvrdenie o nedoplatkoch, ktoré tvorí prílohu ku zmluve o prevode
vlastníctva bytu. V tejto časti žaloby súd pochybil, keď žalobu zamietol, neprihliadol na ustanovenie § 3
ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., z ktorého vyplýva, že právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom
v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú

nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri povinnosti hradiť úhrady za plnenia spojené s
užívaním predmetného bytu č. X a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv vzniká
záväzkový vzťah. Vlastník bytu má právo požiadať, aby mu bolo vydané potvrdenie o tom, či má alebo
nemá nedoplatky na platbách za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu č. X a natvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Pokiaľ súd dospel k záveru, že samotný zákon o vlastníctve
bytov explicitne túto povinnosť predsedovi spoločenstva neukladá, hoci sa žalobca domnieva, že táto
povinnosť mu vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., tak žalobca poukazuje na

ustanovenie lex generalis, ktorým je ustanovenie § 569 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý veriteľovi
túto povinnosť vydať písomné potvrdenie ukladá. Povinnosť predsedu spoločenstva vyplývajúca zo
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je lex specialis voči povinnosti upravenej
v Občianskom zákonníku. Z týchto dôvodov je žalobca toho názoru, že žaloba bola
voči žalovanému 2/ v zamietnutej časti podaná dôvodne a rozhodnutie súdu v tejto napadnutej časti

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nezákonné. Žalobca namietal aj konanie, ktoré
predchádzalorozhodnutiuvovecisamej.Žalobcanapojednávanídňa30.09.2020podalnávrhnazmenu
žaloby a požadoval rozšírenie uplatneného práva uložiť žalovanému 1/ povinnosť predložiť žalobcovi
ročné vyúčtovania za byt č. X aj za roky 2017, 2018, 2019. Nakoľko sa jednalo iba o kvantitatívnu zmenu
žaloby bez toho, aby tento návrh primárne zasahoval do hospodárnosti doterajšieho konania a zjavne
nešlo o prípad, kedy by výsledky doterajšieho konania neboli použiteľné na konanie o zmenenej žalobe,

súd mal pripustiť takto navrhovanú zmenu. Obsah podaného návrhu na zmenu žaloby si nevyžadoval
žiadne odročovanie pojednávania a nie je zrejmý zásah do hospodárnosti konania. Rozhodnutie súdu
o tom, že si má žalobca podať samostatnú žalobu, sa javí ako nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.
Návrh na zmenu bol podaný hneď na začiatku pojednávania, súd o tomto návrhu na zmenu nerozhodol
ihneď ako bol podaný, ale bez rozhodnutia o tomto návrhu pristúpil k ďalšiemu priebehu pojednávania

a k vykonávaniu dokazovania a rozhodnutie o tomto návrhu bolo vyhlásené a odôvodnené až tesne
pred zamietnutím návrhov na vykonanie ďalších dôkazov. Pokiaľ mal súd za to, že sú tu dôvody pre
nepripustenie zmeny návrhu, mal o tomto rozhodnúť ihneď na pojednávaní, kedy bol takýto návrh
podaný, a nie až na konci pojednávania, tesne po predbežnom právnom posúdení. Týmto súd prvej
inštancie vytvoril vadu konania a táto procesná vada mala za následok, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces s poukazom na ustanovenie § 365 ods.
2 Civilného sporového poriadku. Pokiaľ ide o napadnutý výrok III. rozsudku súdu
prvej inštancie, žalobca je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v súvislosti s posúdením
nároku na náhradu trov konania vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Žalobca

bol voči žalovanému 1/ úspešný v celom rozsahu a neúspešný voči žalovanému 2/.
Pomerný úspech a neúspech vo veci každej strany sporu však súd v danom prípade nemal uplatniť,
nakoľkovdanejprávnejvecinastranežalovanýchnemožnopovažovaťobochžalovanýchzanerozlučné
procesné spoločenstvo. Naopak, nepochybne sa jedná o samostatné procesné spoločenstvo na strane
žalovaných s poukazom na § 76 CSP, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý žalovaný

subjekt koná sám za seba. Súd je povinný rozhodovať o každom nároku a povinnosti samostatne a
tak potom musí postupovať aj pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania z hľadiska úspechu
jednej strany voči druhej. Dôvodnosť a opodstatnenosť žaloby a vyhodnotenie pomerného úspechu a
neúspechu ako k nemu pristúpil súd prvej inštancie nie je za daného stavu samostatného procesného
spoločenstva vystupujúceho na strane žalovanej správnym a zákonným kritériom pre posúdenie

nároku na náhradu trov konania každého jednotlivého účastníka konania, keďže každý žalobný petit
navrhovaný žalobcom smeroval na splnenie povinnosti iba jedného subjektu vystupujúceho na strane
žalovanej. Žalobou požadovaný a navrhovaný výrok I. smeroval na plnenie povinnosti iba
voči žalovanému 1/ a žalobou požadovaný a navrhovaný výrok II. smeroval na plnenie povinností iba
voči žalovanému 2/. Preto mal súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania samostatne

zohľadniť plný úspech žalobcu voči žalovanému 1/ a plný úspech žalovaného 2/ voči žalobcovi, a to
práve s poukazom na to, čoho sa žalobca v konaní domáhal voči jednotlivým žalovaným, keďže žalobca
nežaloval na splnenie povinnosti spoločne a nerozdielne. Súd mal priznať žalobcovi nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému 1/ vo výške 100 % a žalovanému 2/ priznať nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi vo výške 100 %. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací

súd podľa § 389 ods. 2 CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a zrušil aj právoplatné uznesenie o
zamietnutí návrhu na zmenu žaloby, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo, a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363
CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/, § 365
ods. 2 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie
a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II.
a vo výroku III. o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného 2/ podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdiť a vo výroku III. o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného 1/

zmeniť podľa § 388 CSP.

5. Odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej výrokovej časti II. a vo výroku
III. o náhrade trov konania. Rozsudok nebol napadnutý odvolaním vo vyhovujúcom výroku I., v
tejto časti nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho tak v tejto časti nepreskúmaval.

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie vo výroku II. na tom právnom závere, že
žalobca sa domáhal od žalovaného 2/ vydania písomného potvrdenia o neexistencii jeho
nedoplatkoch na úhradách za plnenia spojené s užívaním jeho bytu č. X podľa § 5 ods. 2 zákona č.
182/1993 Z. z. z dôvodu, aby poznal zostatok svojho dlhu a nie za účelom prevodu predmetného
bytu č. X na tretiu osobu, čím neboli splnené zákonné podmienky na vydanie takéhoto potvrdenia

žalovaným 2/ ako predsedom žalovaného 1/. Rozhodnutie o trovách založil súd na pomernom úspechu
a neúspechu strán sporu a rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

7. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná na tvrdenia o tom, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza vo výrokoch II. a III. z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobca ako

vlastník bytu bol podľa zákona oprávnený žiadať o vydanie potvrdenia o nedoplatkoch a žalovaný 2/ bol
povinný takéto potvrdenie vydať bez toho, aby musel vlastník bytu preukázať predsedovi spoločenstva
existenciuzmluvyoprevodevlastníctvabytuazákonovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovneviaže
vydanie potvrdenia explicitne iba na súvislosť, že vlastník bytu zamýšľa realizovať prevod vlastníctva
bytu. Žalobca odôvodnil odvolanie aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie o

zamietnutí návrhu žalobcu na zmenu žaloby, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
konania, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej s poukazom na § 365
ods. 2 CSP. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, mal súd samostatne
zohľadniť plný úspech žalobcu voči žalovanému 1/ a plný úspech žalovaného 2/ voči žalobcovi, a to
práve s poukazom na to, čoho sa žalobca v konaní domáhal voči jednotlivým žalovaným, keďže žalobca

nežaloval na splnenie povinnosti spoločne a nerozdielne.

8. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a § 365 ods.
2 CSP v nadväznosti na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Žalobca tak podal odvolanie z
dôvodu, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,

má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae
(odmietnutie spravodlivosti).

10. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právnypredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Odvolací súd preskúmaním veci vo vzťahu k zamietajúcemu výroku II. dospel k záveru,
že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny

predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd
sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto
dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého výroku II., v celom rozsahu na ne poukazuje v
zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

12. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o

prevode vlastníctva nebytového priestoru je potvrdenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemá žiadne
nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome
a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu
alebo nebytového priestoru v dome.

13. Prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu je obligatórne aj potvrdenie správcu alebo predsedu
spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník nemá žiadne nedoplatky na
úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky,
údržby a opráv. Takéto potvrdenie je nutné priložiť k zmluve o prevode vlastníctva bytu, nakoľko ho

skúma aj príslušná správa katastra pri povoľovaní vkladu vlastníckeho práva. Z dôvodovej správy
k tomuto ustanoveniu vyplýva, že touto povinnou prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo
nebytového priestoru vo forme potvrdenia sa mala zlepšiť informovanosť správcu alebo
spoločenstva o zmene vlastníka bytu a zabrániť tomu, aby neplatiči previedli byt aj s nedoplatkami na
tretiu osobu.

14. Aj keď v uvedenom zákonnom ustanovení nie je výslovne uvedená formulácia o povinnosti predsedu
spoločenstva vlastníkov bytov takéto potvrdenie vydať, táto povinnosť z neho zjavne vyplýva, avšak
len v súvislosti s prevodom bytu, keďže takéto potvrdenie je obligatórnou prílohou zmluvy o prevode
vlastníctva bytu a jeho zmyslom a účelom nie je to, aby vlastník bytu poznal svoje prípadné nedoplatky.

Pokiaľ teda je uvedené potvrdenie prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu, nemá vlastník nárok
na vydanie takéhoto potvrdenia od predsedu spoločenstva za iným účelom a v inom prípade, než v
súvislosti s prevodom bytu, mu ho predseda nie je povinný vydať. Žalobca sa nemôže úspešne domáhať
vydania takéhoto potvrdenia, pokiaľ nemá byť prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu, a to ani podľa
ustanovenia § 569 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je veriteľ povinný vydať dlžníkovi na

jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený. Pre takýto postup
nie je splnená ani len základná podmienka, a to že predseda spoločenstva by bol veriteľom dlžníka
(vlastníka bytu), t. j. osobou, ktorej by bol vlastník bytu povinný uhrádzať platby za plnenia spojené s
užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome a platby na tvorbu fondu prevádzky, údržby a opráv.

15. Žalobca žiadal o vydanie potvrdenia od žalovaného 2/ nie za účelom, aby toto bolo prílohou zmluvy
o prevode vlastníctva bytu, a preto žalovaný 2/ mu nie je takéto potvrdenie povinný vydať.

16. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd
nepripustil zmenu žaloby, a ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365

ods. 1 CSP, konkrétne že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

18. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.19. Podľa § 142 ods. 1 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na
pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne
po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

20. Žalobca na pojednávaní dňa 30.09.2020 navrhol rozšírenie žaloby tak, že by súd uložil žalovanému
1/ povinnosť vydať žalobcovi ročné vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za
plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome a k bytu č. X nielen za roky 2014,
2015 a 2016, ale aj za roky 2017, 2018 a 2019. Súd takúto zmenu žaloby nepripustil z dôvodu, že

v deň pojednávania sa k takejto zmene nenachádzali v spise žiadne podklady, vec bola spôsobilá na
rozhodnutie a rozšírenie žaloby by si vyžadovalo odročenie pojednávania.

21. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolacia námietka žalobcu spočívajúca v
tom, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, je nedôvodná.

22. Súd prvej inštancie rozhodol o zmene žaloby uznesením na pojednávaní, na ktorom bola zmena
navrhnutá, t. j. v súlade s uvedenými ustanoveniami CSP. Je irelevantné, že rozhodol až po vypočutí
strán sporu a po tom, čo uviedol predbežné právne posúdeniu veci. Do dňa uskutočnenia pojednávania
sa v spise skutočne nenachádzala žiadna listina pojednávajúca aj o vyúčtovaniach za roky 2017 až 2019

a ani po prednese zmeny žaloby sa rozšíreniu žaloby strany podrobne nevyjadrovali a dokazovanie
prebehlo len ohľadne doručenia vyúčtovaní za roky 2014 až 2016. Aj k zmene žaloby má žalovaný právo
sa vyjadriť a pokiaľ by súd takúto zmenu pripustil, musel by dať žalovanému možnosť sa k zmenenej
žalobe vyjadriť a umožniť navrhnúť dôkazy. Aj vzhľadom na priebeh pojednávania, keď žalovaný 1/
predkladal dôkazy o doručovaní vyúčtovaní za predchádzajúce roky, bolo dôvodné očakávať, že bude

mať dôkazné návrhy aj k zmenenej žalobe. Pripustenie zmeny žaloby by si tak jednoznačne vyžadovalo
odročenie pojednávanie, a to minimálne na to, aby mal žalovaný dostatok času sa k nej vyjadriť
a prípadne navrhnúť dôkazy. Pokiaľ konanie o pôvodne podanej žalobe bolo v štádiu na rozhodnutie,
bol postup súdu prvej inštancie správy, keď zmenu nepripustil. Súd prvej inštancie svoje uznesenie
odôvodnil a jeho postup zodpovedá aj čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Pokiaľ žalobca tvrdil, že ani
vyúčtovania za roky 2017 až 2019 mu neboli doručené, nič mu nebránilo navrhnúť zmenu žaloby ešte
pred pojednávaním, a to v dostatočnom časovom predstihu tak, aby mal aj žalovaný 1/ možnosť sa k nej
vyjadriťanavrhnúťdôkazy,ktorébybolomožnévykonaťnauvedenompojednávanídňa30.09.2020,keď

posledné z uvedených vyúčtovaní (za rok 2019) malo byť žalobcovi doručené najneskôr do 31.05.2020
a ostatné dve do 31. mája predchádzajúcich rokov. Pokiaľ uvedené vyúčtovania
takto doručené neboli, žalobca mohol žalobu rozšíriť o všetky tri vyúčtovania už 01.06.2020 a nie až
na pojednávaní 30.09.2020. Zároveň žalobcovi nič nebránilo a nebráni, aby sa vyúčtovaní domáhal
samostatnou žalobou.

23. Právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd nepripustil zmenu žaloby, a ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, tak nemá vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP a naviac odvolací
súd dodáva, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 CSP je spôsobilým odvolacím dôvodom iba v prípade,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má nielen

vadu uvedenú v odseku 1, ale táto vada musí mať zároveň vplyv na rozhodnutie vo veci samej, čo tiež
splnené nebolo. Pôvodne žalovanému nároku žalobcu voči žalovanému 1/ bolo vyhovené, nepripustenie
zmeny žaloby na tento nárok vplyv nemalo a taktiež nemalo vplyv na nárok žalobcu voči žalovanému 2/.

24. Pokiaľ žalobca namietal výrok II. napadnutého rozsudku z hľadiska jeho formulácie, tak aj táto

odvolacia námietka je nedôvodná. Súd prvej inštancie síce mohol výrok II. sformulovať aj tak, ako
uvádza v odvolaní žalobca, avšak aj formulácia „vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta“ je v kontexte
odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne zrozumiteľná, jasná a napokon výrok vecne správny.
Nie je neobvyklé, že žalobcovia sa v civilnom procese domáhajú jednou žalobou viacerých plnení voči
jednému žalovanému, prípadne jedného plnenia od viacerých žalovaných alebo aj viacerých plnení

od viacerých žalovaných. Záhlavie, výrok, odôvodnenie a poučenie tvoria rozsudok ako celok a práve
odôvodnenie je tou časťou, v ktorej sa na prvom mieste uvádza, čoho sa žalobca domáhal a potom je v
kontexte výroku zrejmé, v akej časti súd žalobe vyhovel a v akej ju zamietol. Z tohto hľadiska formuláciao zamietnutí žaloby „vo zvyšnej časti“ nie je žiadnou zásadnou procesnou vadou rozhodnutia a už vôbec
nie takou, ktorá by v kontexte uvedeného mohla spôsobiť jeho vecnú nesprávnosť.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti výroku II. podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

26. Žalobca svojím odvolaním namietal aj vecnú správnosť výroku III. o náhrade trov konania. V tejto
časti sa odvolací súd stotožnil s jeho názorom. Žalobca žaloval ako žalovaných dva samostatné subjekty

a od každého z nich sa domáhal iného nároku. V prípade žalovaných ide jednoznačne o samostatné
procesné spoločenstvo. V nadväznosti na takéto postavenie žalovaných a nároky žalobcu nebol správny
postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď pomer úspechu a neúspechu
žalobcu a žalovaných hodnotil spoločne. Žalobca bol v konaní úspešný voči žalovanému 1/. Domáhal sa
voči nemu samostatného nároku. Keďže súd prvej inštancie nároku žalobcu voči žalovanému 1/ vyhovel
v plnom rozsahu, žalobca mal voči žalovanému 1/ plný úspech, a preto odvolací súd zmenil podľa § 388

CSP výrok III. napadnutého rozsudku vo vzťahu žalobcu a žalovaného 1/ tak, že žalobcovi priznal voči
žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %.

27. Žalovaný 2/ bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný a patrila by mu náhrada trov konania,
avšak vo vzťahu žalobcu a žalovaného 2/ odvolací súd výrok III. napadnutého rozsudku o náhrade trov

konania potvrdil z dôvodu, že žalovaný 2/ voči nemu odvolanie nepodal.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na
§ 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému 1/ nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď vo vzťahu k žalovanému 1/ podal žalobca odvolanie čo

do výroku o náhrade trov prvoinštančného konania a v tejto časti odvolací súd žalobcovi vyhovel, keď
výrok o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1/ zmenil. Žalovaný
2/ sa v odvolacom konaní nevyjadril a trovy odvolacieho konania mu nevznikli, a preto mu odvolací súd
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, hoc by mu patrila, keďže v odvolacom konaní bol úspešný.
O výške všetkých trov rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).