Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114200965
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3114200965.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: A..

Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, M.- Y., právne zastúpený: S. Y. s.r.o., so sídlom D. 6, L., proti
žalovanému: A.. H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, K., právne zastúpený: E.. E. Z., advokát,
so sídlom X.. sv. C. XX, V., o určenie, že žalovaný nie je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Súd v celom rozsahu zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením F. súdu v V. č.k. XXCo/XXX/
XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX v znení jej doplnenia zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.
XX) domáhal, aby súd určil, že žalovaný nie je vlastníkom pozemku F. parc.č. XXX/X zapísaného na LV
č. XXXX pre k.ú. M. - Y. a súčasne, aby určil, že tento pozemok patrí v podiele XXX/XXX do dedičstva
po poručiteľovi E. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. XXX, M. - Y.. V tomto znení bola pripustení
zmena žaloby uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. C. bude uvedené ďalej, tento
petit bol opakovane upravovaný viacerými procesnými návrhmi žalobcu.

2. Túto žalobu žalobca odôvodnil tým, že pozemok F. parc.č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. M. -
Y. (ďalej aj ako „sporný pozemok“) je evidovaný ako pozemok vo výlučnom vlastníctve žalovaného, hoci
predchodcovi žalobcu svedčí právny titul vlastníctva k podstatnej časti pozemku, ktorá bola len chybou
katastra zapísaná v prospech žalovaného. Ku genéze parcely uviedol to, že pozemok XXX/X vznikol
z pôvodnej parcely XXX o výmere XXXX mX a na základe J. vložky č. XXX parcela XXX patrila H. H.
(starému otcovi žalobcu) v X a E. H. (otcovi žalobcu) v X/X, ktorý ho zdedil po svojej matke. Neskôr sa
parcela rozdelila tak, že časť bola označená ako nová parcela XXX, ktorá mala výmeru XXXX mX a

zvyšná časť sa stala súčasťou parcely XXX. Vlastníkmi oboch častí ostali H. a E. H., každý v polovici.
V roku XXXX boli na základe stavebného zámeru H. M. - Y. vytvorené stavebné parcely, okrem iného
aj parcela XXX/X (pôvodný stav), ktorá svojimi hranicami zasahovala do viacerých pôvodných parciel.
Parcela ale na stavebné účely nikdy využitá nebola. V súlade s geometrickým plánom a identifikáciou
je možné parcelu XXX/X (pôvodný stav) v tom čase rozdeliť na časti XX, XX XX, pričom ku každej z
nich sú právne vzťahy iné. Časť XX nie je predmetom tejto žaloby, táto bola totiž od pozemku XXX/X v
roku XXXX odčlenená na základe vydržania susedom. Odčlenením tak vznikla parcela XXX/X (aktuálny

stav), ktorú tvoria len časti XX a XX a len tieto časti sú predmetom tejto žaloby. Čo sa týka časti XX, ktorá
vznikla z časti parcely XXX (neskôr XXX) - H. H. svoj podiel na parcele XXX v roku XXXX daroval dvom
zo svojich troch detí, a to F. O. a Y. H.. V. E. H. nič z tohto nedaroval, a preto vlastníkmi boli: F. O. v 1, Y. H.
v X a E. H. naďalej v 1. Čo sa týka časti XX, ktorá vznikla zo zvyšku parcely XXX (začlenené do parcelyXXX) dňa XX.XX.XXXX H. H. zomrel a na základe dedičského konania D XXXX/XX sa upravili vlastnícke
vzťahy tak, že F. O. mala X/X, Y. H. X/X a E. H. X+X/X, teda X/X. Keď v roku XXXX zomrel E. H.,
žalobca chcel do dedičstva po ňom zahrnúť pôvodné časti XX a XX, nakoľko však tieto neboli katastrálne

spracované, notárom boli odkázaní na riešenie súdnou cestou, Medzičasom však F. O. (dcéra F. O.) s
bratom - žalovaným nechali časti XX a XX katastrálne spracovať v súlade s geometrickým plánom XX/
XX, ktorým bola súčasná parcela XXX/X znovuidentifikovaná ako parcela o výmere XXX mX - zložená
už len z dielov č. XX a XX. Na základe toho F. O. vyhlásila pred notárom vydržanie pozemku XXX/X
pozostávajúceho z častí č. XX a XX, napriek tomu, že jej matka F. O. bola v časti XX vlastníčkou len X a

v časti XX len X/X. Po zistení tejto chyby bolo doložkou o oprave notárskej zápisnice opravené vydržanie
v prospech F. O. tak, že sa vzťahovalo len na podiel pozemku č. XXX/X, správa zaevidovala na základe
tejto listiny podnet na vykonanie záznamu a údaje aj spracovala. Po smrti F. O. však bolo jej dedičstvo
uzavreté a zapísané v roku XXXX do katastra tak, že zahŕňalo celý podiel na pozemku XXX/X, teda bez
ohľadu na existujúcu opravu osvedčenia o vydržaní. N. bolo pochybením katastra. V dôsledku týchto
pochybení tak bola na základe dedičstva za výlučnú vlastníčku ďalej zapísaná neoprávnene dcéra F.

O. ml., o čom žalovaný ako jej strýko vedel. B. následne od tejto dedičky, na základe kúpnej zmluvy
pozemok kúpil a tak neoprávnene docielil, že je on teraz evidovaný ako výlučný vlastník spornej parcely.
Predmetom vyporiadania dedičstva po F. O. a predmetom následného prevodu na žalovaného mohla
byť len X na časti XX a X/X na časti XX a nie tieto časti v celosti. Žalovaný pritom vedel, že F. O. nikdy
nebola výlučnou vlastníčkou pozemku XXX/X. B. uvádzal, že ak je žalovaný v katastri nehnuteľností

evidovaný ako vlastník spornej parcely, má teda žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. V podaní z XX.XX.XXXX (č.l. XX) žalobca objasnil, že podiel XXX/XXX na pozemku F. parc.č.
XXX/X, ktorý je predmetom žaloby, vypočítal tak že:
- celková výmere pozemku je XXX m2,
- z časti č. XX o výmere XXX mX žiada X/X (teda X), čo je XXX,X m2,

- z časti č. XX o výmere XX mX žiada X/X, čo je XX m2
M. žalovaný podiel tak je výsledkom operácie: (XXX,XmX + XXmX) / XXXmX, čo činí podiel XXX/XXX.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že na podanej žalobe žalobca nemá naliehavý právny
záujem , čo je samo osebe dôvodom na zamietnutie žaloby. Namietal tiež nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu, a to s poukazom na fakt, že v minulosti došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX medzi predávajúcim Y. H., F. O. a E. H. na strane jednej a O. štátom - H. M. - Y. na
strane druhej, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníctva k pozemku parc.č. XXX/X o výmere XXX
mX (teda vrátane dielu XX), pričom zmluva je platná a bola schválená S. V. - finančným odborom, a
teda nadobudla aj účinnosť. Nakoľko teda poručiteľ - E. H. previedol za života svoje vlastnícke právo

k spornému pozemku, následne toto on ani žalobca nenadobudli späť, a preto nie je daná aktívna
vecná legitimácia žalobcu. Poukazoval na to, že petit je z hľadiska možnosti vykonania zápisu zmeny v
katastrinehnuteľnostínesprávnyaneprijateľný.Nanegatívnomurčenípoprisúčasnoupozitívnomurčení
vlastníckeho práva nie je daný naliehavý právny záujem. Okrem toho namietal nedostatok v okruhu,
keď stranou sporu nie sú ďalšie osoby, ktoré by nimi mali byť. Žalovaný neskôr reagoval tak, že ďalšia

kúpna zmluva neneguje zmluvu predošlú, má všetky náležitosti, bola schválená H., nadobudla platnosť
aj účinnosť a tvrdenia o nátlaku nie sú preukázané.

4. Žalobca sa následne vyjadril v podaní zo dňa XX.XX.XXXX a argumentoval tým, že kúpna zmluva
v prospech obce je absolútne neplatná pre jej neurčitosť, keďže zmluvy boli podpísané dve v ten istý

deň no každá s iným rozsahom predmetu prevodu, inou kúpnou cenou a iným okruhom jej účastníkov.
Následne doplnil, že nie je jasné, či jedna je dodatkom druhej a je všeobecné známe, že v tom čase
všetci vlastníci boli donútení k jej podpisu. Navyše jej účel (vytvorenie stavebných parciel) už nemôže byť
naplnený. E. H. nikdy prevod pozemku neuznal, neuznávajú ho ani dedičia a ani obec M., ktorá vydala
žalobcovi pre toto konanie potvrdenie, že nie je vlastníkom sporného pozemku a nemá aktívnu vecnú

legitimáciu. Podľa žalobcu aj negatívny určovací petit je nevyhnutný pre prípad, že by z rôznych dôvodov
nebolo vyhovené určeniu vlastníckeho práva do dedičstva a žalobca by bol postavený pred možnosť
uplatniť svoje práva znovu, resp. inak. Cieľom tohto petitu je, aby žalovaný v tom čase nevystupoval
ako vlastník a nezneužíval toto neoprávnene nadobudnuté postavenie. Naliehavý právny záujem na
negatívnom určení tiež odôvodňoval tým, že správne orgány v konaní o opravy chyby v katastrálnom

operáte dospeli k záveru, že nepoznajú dôvod, prečo bolo v prospech F. O. zapísané výlučné vlastníctvo
k pozemku, avšak nemohli vykonať opravu, pretože došlo k prevodu na tretiu osobu. Mal za to, že
naliehavý právny záujem je daný tým, že správny orgán právoplatne potvrdil chybu v zápise a pre
zodpovedanie tejto otázky práve negatívny určovací petit je takto formulovaný. Odôvodňoval v tomtopodaní aj opodstatnenosť petitu o určenie, že podiel patrí do dedičstva tým, že okruh účastníkov je úplný,
avšak vzhľadom na to, že v čase vyhlásenia rozsudku tento žalobný petit už nebol predmetom konania,
argumentáciu strán k tejto časti žaloby súd neuvádza a nevyhodnocuje. Mal za to, že F. O. nenaplnila

podmienky pre vydržanie pozemku.

5. V predmetnom podaní žalobca navrhol vydanie medzitýmneho rozsudku v znení „ Na určení,
že pozemok F. parc.č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. M.- Y. patrí v podiele XXX/XXX do
dedičstva po poručiteľovi E. H., nar. XX.XX.XXXX na návrh žalobcu bez pristúpenia ostatných dedičov

do konania je daný naliehavý právny záujem.“ Následne na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX po tom,
čo po zmene zákonného sudcu bolo prezentované predbežné práve posúdenie v časti návrhu na
vydanie medzitýmneho rozsudku v tom smere, že navrhovaný medzitýmny rozsudok nemá atribúty
medzitýmneho rozsudku, a to jednak ani podľa ustanovení S. (účinného v čase, keď bol návrh podaný),
ale ani podľa ustanovení M., žalobca uviedol, že na tomto návrhu netrvá. Súd túto skutočnosť vzal na
vedomie,aleosobitneospäťvzatínávrhunavydaniemedzitýmnehorozsudkuuznesenímnerozhodoval,

keďže CSP tento procesný postup ani nepredpokladá, a teda pokračoval v konaní o žalobe vo veci samej
už bez zreteľa na tento návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku.

6. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd pripustil zmenu žaloby v časti negatívneho určujúceho petitu
tak, že podiel XXX/XXX-ín na pozemku registra C s parc. č.XXX/X zapísaného na LV č. XXXX v

katastrálnom území M. - Y. nie je vo vlastníctve žalovaného. R. bolo predmetom konania aj určenie, že
predmetný podiel na spornej parcele patrí do dedičstva po poručiteľovi.

7. B. doplnil svoju argumentáciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v tom smere,
že v roku XXXX uplatnil si žalobca reštitučný nárok na navrátenie pozemku KNC parc.č. XXX/X do

vlastníctva, ktoré nebolo t.č. právoplatne skončené. Reštitučný správny orgán musí podľa § 3 zákona č.
XXX/XXXX Z.z. zistiť, či došlo k prechodu na štát, resp. inú právnickú osobu a podľa § 6 ods. X písm. a/
zákona zistiť, či pozemok alebo jeho časť je vo vlastníctve inej osoby ako ich. H. preto za to, že týmto
ja daný naliehavý právny záujem priamo zákonom. Návrhy (negatívny aj že patrí do dedičstva) preto
uplatňoval ako eventuálne, pretože oba sú spôsobilé odpovedať, na túto zákonom položenú otázku, len

pozitívnym určením možno okrem odpovede zároveň dosiahnuť isté a konečné usporiadanie právnych
vzťahov aj bez potreby ďalšieho konania. H. uviedol, že žalobca má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení aj preto, že je vlastníkom susednej parcely a jediný rozumný prechod a prejazd k
nemu vedie cez spornú parcelu, vznikla tak právna neistota pre uplatnenie jeho práva prechodu k svojej
nehnuteľnosti, má preto naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k spornému susednému

pozemku.

8. V ďalšom podaní ( z XX.XX.XXXX) žalobca navrhol zmenu žaloby tak, že namiesto pôvodného
žalobného petitu (že podiel XXX/XXX-ín na pozemku registra C parc. č.XXX/X zapísaného na LV č.
XXXX v katastrálnom území M. - Y. nie je vo vlastníctve žalovaného a že tento podiel patrí do dedičstva

po poručiteľovi E. H.) mal zmenený petit znieť takto:

Súd určuje, že k podielu XXX/XXXX na pozemku F. parc.č. XXX/X na LV č. XXXX v k.ú. M. - Y. nie
je právo podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania tohto
rozhodnutia, eventuálne, súd určuje, že podiel XXX/XXXX na pozemku F. parc.č. XXX/X na LV č. XXXX

v k.ú. M. - Y. patrí do vlastníctva žalobcu.

Súd určuje, že podiel XXX/XXXX na pozemku F. parc.č. XXX/X na LV č. XXXX v k.ú. M. - Y. patrí do
vlastníctva E. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorého vstup súčasne navrhol pripustiť na stranu žalobcu a ktorého
vstup súd uznesením vyhlásením na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX aj pripustil.

R. zmena žaloby sa dotýkala aj toho, že pozitívne určovacie petity odôvodňovali obaja žalobcovia
narozdiel od pôvodného skutkového vymedzenia už tým, že pozemok žalobcovia vydržali tak, ako to
opísali v návrhu na zmenu žaloby.

9. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX túto zmenu žaloby spočívajúcu

v zmene žalobného petitu, ako aj v podstatnej zmene rozhodujúcich skutočností, nepripustil. Súd
odôvodniltotosvojerozhodnutietým,žepodľa§X43ods.1M.byvýsledkydoterajšiehokonanianemohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Zmenou podstatných skutkových tvrdení (už na podklade
vydržaniavlastníckehoprávažalobcami),bydošlokzmenetotožnostiveci(snásledkompodradeniaveciaj pod inú hmotnoprávnu normu), čím sa zmenil tvrdený skutkový základ oproti skutočnostiam vylíčeným
v žalobe. Okrem toho došlo i k zmene petitu ako takého, čím sa tento spor dostal do inej roviny (i
skutkovo), než v zmysle pôvodnej žaloby. Výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom

pre rozhodnutie o zmenenej žalobe, pričom (narozdiel od S., kde sa uvádzalo, že výsledky doterajšieho
dokazovaniabynemohlibyťpodkladomprerozhodovanieozmenenejžaloby),konanímsamysliavšetky
úkony súdu aj strán sporu, vrátane ich dovtedajších podaní a vyjadrení, nielen dokazovanie ako také.
Súd má za to, že by výsledky doterajšieho konania (vrátane dovtedy podaných vyjadrení strán sporu)
nebolimohlibyťpodkladomprekonanieozmenenejžalobe,oktorejsadopodanianávrhunatútozmenu

žaloby konalo 6 rokov. Súd s poukazom na tieto skutočnosti, tak ako to odôvodnil aj na pojednávaní,
kde bolo toto uznesenie vyhlásené za prítomností všetkých strán, resp. ich právnych zástupcov, zmenu
žalobu súd nepripustil a pokračoval v konaní o dovtedajšej žalobe.

10. Na to reagoval žalobca ďalšími procesnými návrhmi, a to návrhom vstupu H. H. a C. H. do konania
na stranu žalovaných (čo nutne viedlo k odročeniu pojednávania za účelom rozhodnutia o tomto návrhu,

doručeniu žaloby a výzvy na vyjadrenie k nej týmto novým stranám sporu). R., než súd stihol rozhodnúť
o tomto procesnom návrhu, dňa XX.XX.XXXX žalobcovia doručili súdu podanie, ktorým uviedli, že návrh
na pripustenie vstupu týchto žalovaných do konania berú späť, žalobu v celom rozsahu vzal späť aj
predtým novopristúpený žalobca 2/ E. H. a žalobca 1/ vzal žalobu späť v časti o určenie, že podiel
na spornej parcele patrí do dedičstva po poručiteľovi. B. tiež žalobu späť v časti podielu, ktorý má

byť predmetom negatívneho určovacieho petitu, keď podiel, ktorý mal byť ďalej predmetom konania,
činil XXX/XXXX. N. č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX právoplatným dňa XX.XX.XXXX súd
konanie v zodpovedajúcich častiach zastavil.

11. Predmetom konania ostal teda už iba nárok žalobcu Z. H. (ktorý bol žalobcom od počiatku) o určenie,

že podiel XXX/XXXX na pozemku F. parc.č. XXX/X na LV č. XXXX v k.ú. M. - Y. nie je vo vlastníctve
žalovaného. Žalobcanásledneopätovnenavrhovalpripustiťzmenužalobytak,žepopripetiteuvedenom
v predošlej vete, sa dopĺňal ďalší žalobný návrh tak, že „F. O., nar. XX.X.XXXX nenadobudla v čase
od X.X.XXXX do X.X.XXXX vlastníctvo v podiele XXX/XXXX na pozemku F. parc. č.XXX/X K.ú. M. -
Y..“, ktorý mal byť primárny a dovtedajší žalobný návrh mal byť ako eventuálny pre prípad, že by ten

prvý súd zamietol. Súd túto zmenu žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX
nepripustil prakticky s obdobným odôvodnením, ako bolo uvedené v odseku X vyššie, a síce, že by
výsledky doterajšieho konania neboli podkladom pre rozhodovanie o zmenenej žalobe (doplnenom
petite) v zmysle § X43 ods. 1 M.. B. petit, ktorý je predmetom zmeny žaloby, je kvalitatívne odlišný než
ten, ktorý bol predmetom predtým.Y. by sa ďalšie vyjadrenia strán k takto doplnenému predmetu konania

bez zreteľa na predošlé vyjadrenia, predmet konania by tak už nebol totožný s tým, o ktorom sa konanie
odrokuXXXXvedieakuktorémuvecnedoterajšieúkonystránasúdusmerovaliaaniďalšiesmerovanie
dokazovania by nebolo identické. Žalobca opakovanými návrhmi mal snahu meniť predmet žaloby tak,
že tento by bol skutkovo, ale aj čo do právneho posúdenia, iný než ten, ktorý učinil predmetom konania
na začiatku podaním žaloby. Robil tak na začiatku takmer každého z nariadených pojednávaní, ktorý

postup žalobcu súd nehodnotí ako hospodárny, pričom zreteľ na hospodárnosť konania pri procesných
úkonoch zaťažuje v súlade s čl. 8 CSP aj stranu sporu.

12. Súd tak konštatuje, že definitívnym predmetom konania, o ktorom súd aj rozhodoval rozsudkom,
bolo určenie, že podiel XXX/XXXX na pozemku F. parc.č. XXX/X na LV č. XXXX v k.ú. M. - Y. nie je

vo vlastníctve žalovaného.

13. Na doplnenie k tomuto žalobnému návrhu žalobca odôvodnil, že namiesto pôvodného podielu XXX/
XXX žaluje podiel XXX/XXXX, pretože to predstavuje X z pôvodne žiadaného podielu, ktorý vlastnil
otec žalobcu, pretože po ňom celkovo ostali X dedičia a žalobca je len jedným z nich. Zdôraznil, že

naliehavý právny záujem odvodzuje z § 6 ods. 1 písm. a/ reštitučného zákona, pretože pre spôsob
vybavenia uplatneného reštitučného nároku je rozhodujúce zodpovedanie, či je niekto vlastníkom
pozemku uplatneného v reštitučnom konaní. Ide o spor o právo, ktorý správny orgán sám nemôže
riešiť. Poukázal na to, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, keď je akýkoľvek objektívny dôvod
vyvolávajúci neistotu v právnom vzťahu žalobcu a v prejednávanej veci ide navyše o prípad podobný

duplicitnému zápisu v katastri.

14. Žalovaný trval na tom, že nie je daný naliehavý právny záujem, rozhodnutie nie je zapísateľné do
katastra nehnuteľností, keďže výsledkom by bol neúplný zápis na liste vlastníctva. Naliehavý právnyzáujem žalobca podľa neho nemôže vyvodiť zo svojho postavenia v reštitučnom konaní a zotrval na
námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a
na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

16.Zlistuvlastníctvač.XXXXprek.úM.-Y.bolopreukázané,žeakovýlučnývlastníkspornéhopozemku
F.parc.č.XXX/X,zastavanéplochyanádvoriaovýmereXXXmXjeevidovanýžalovaný,totitulomkúpnej

zmluvy, pričom nebolo sporné a vyplýva to aj z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, že nehnuteľnosť
kúpil od predávajúcej netere F. O., nar. XXXX.

17. Z pkn vl. XXX vyplynulo, že pôvodná parcela č. XXX, roľa o výmere XXXX mX bola vo vlastníctve
H. H. (starého otca žalobcu) titulom kúpy v podiele X a E. H. (otca žalobcu) v podiele X titulom dedenia
po svojej matke, ako to vyplýva aj uznesenia č.d. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Nebolo sporné, že

neskôr sa táto pôvodná parcela rozdelila na novú parcelu č. XXX s výmerou XXXX mX a zvyšok sa
stal súčasťou parcely č. XXX.

18. Darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice dňa XX.XX.XXXX N XXX/XX previedol
svoju X na pozemku č. XXX o výmere XXXX mX darca H. H. svojím deťom Y. H. a F. O., rod. H., každému

po X, tj. každý z nich dvoch mal na tejto časti po 1 a E. H. (tretí H. syn a otec žalobcu) mal teda na
tejto časti svoju pôvodnú 1.

19. Z listín založených v spise ďalej vyplynulo a nebolo to ani sporné, že v roku XXXX bola vytvorená
parcela - pozemok parc.č. XXX/X tvorený tromi dielmi, a to dielom XX, XX a XX, pričom pre účely tohto

konania sú podstatné (ako predmet tohto konania) len diely č. XX a XX. Z výkazu výmer ( č.l.XX) totiž
vyplynulo, že diel XX vznikol z parcely č. XXX a mal výmeru XXX mX a diel XX vznikol z parcely č. XXX
a mal výmeru XX mX (čo v súčte po zlúčení zodpovedá aktuálnej výmere sporného pozemku XXX mX).

20. Čo sa týka dielu č. XX, ako už bolo vyššie uvedené, vlastnícke vzťahy k tejto časti tvorili podiely X/

X - Y. H., X/X - F. O., rod. H. a X - E. H. (otec žalobcu).

21. Čo sa týka dielu č. XX, 1 na tejto časti vlastnil H. H., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a podľa
dedičského uznesenia Okresného súdu Trenčín D XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, jeho podiel zdedili
rovným dielom jeho deti Y. H. v X/X, F. O., rod. H. v X/X a E. H. (otec žalobcu) v X/X.

22. Čo sa týka dielu č. XX vlastnícke vzťahy k tejto časti tvorili podiely X/X - Y. H., X/X - F. O., rod. H.
a X/X - E. H. (otec žalobcu), ktorý mal svoju X a z dedičstva po otcovi X/X.

23. Ďalej bolo zistené, že pod č. OU-TN-J.-XXXX/XXXXXX-XX vedie S. úrad V., pozemkový a

lesný odbor konanie o uplatnenom reštitučnom nároku žalobcu z dňa XX.XX.XXXX, kde predmetom
reštitučného nároku je pozemok F. parc.č. XXX/X o výmere XXX mX v k.ú.M. - Y., teda sporný pozemok,
ktoré konanie je uznesením zo dňa XX.XX.XXXX prerušené do skončenia tohto súdneho konania, z
dôvodu, že sa tu rieši predbežná otázka pre reštitučné konanie.

24. Žalobca sa domáhal nápravy čo do spornej parcely aj vrámci konania o oprave chyby v katastrálnom
operáte, pričom tento jeho návrh bol zamietnutý rozhodnutím S. katastrálnych konaní R. katastra v V. č.
X X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a toto zamietavé rozhodnutie bolo potvrdené a odvolanie žalobcu bolo
zamietnuté rozhodnutím Správy katastra V. č. Xo 7/2013 zo dňa XX.XX.XXXX. Proti tomuto rozhodnutiu
žalobca podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorá bola zamietnutá rozsudkom F. súdu

v V. č.k. XXS/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho
súdu R. republiky sp.zn, XSžr/XX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

25.Podľa§137Civilnéhosporovéhoporiadku(CSP),žaloboumožnopožadovať,abysarozhodlonajmä
o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania

vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.26. Najskôr sa súd musel vysporiadať s procesnou prípustnosťou žaloby s poukazom na ust. § 137
CSP. Žalobca sa domáhal určenia, že tu právo nie je (určenie, že žalovaný nie je vlastníkom podielu),
a teda žalobu je potrebné podradiť pod ust. § 137 písm. c/ CSP. Podmienkou prípustnosti, a teda aj

meritórneho prejednania žaloby, v tomto prípade je existencia naliehavého právneho záujmu, ktorý
musí preukázať žalobca, pokiaľ tento nevyplýva z osobitného predpisu. Súd je toho názoru, že v
prejednávanej veci nevyplýva naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení z právneho
predpisu, ako to žalobca tiež tvrdil. Z osobitného právneho predpisu vyplýva naliehavý právny záujem
totiž iba vtedy, keď osobitný zákon určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá povinnosť podať konkrétne

špecifikovanú určovaciu žalobu (napr. určovacia žaloba podľa zákona č. X/XXXX Z.z.- žaloba o určenie
popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu/reštrukturalizácie, žaloba o vylúčenie veci z exekúcie, a
iné). Žiaden osobitný predpis však neukladá, resp. nezakotvuje výslovne možnosť podať žalobu o
určenie neexistencie vlastníckeho práva a takúto žalobu nepredpokladá vo svojich ustanoveniach ani
reštitučný zákon. Z tohto dôvodu má súd za to, že v danom prípade v tomto konaní žalobcu zaťažuje
bremeno, aby tvrdil a preukázal také skutočnosti, ktoré budú svedčiť v prospech existencie naliehavého

právneho záujmu. Žalobca počas konania uvádzal rôzne, odlišné argumenty (niektoré odpočiatku,
niektoré z nich neskôr dopĺňal) v prospech existencie naliehavého právneho záujmu, pričom súd uvádza
k jednotlivým z nich nasledovné:

27. Pokiaľ v žalobe žalobca dôvodil svoj naliehavý právny záujem tým, že je daný, pretože žalovaný

je ako vlastník spornej nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľností, hoci vlastnícke právo svedčí
žalobcovi, súd konštatuje, že táto skutočnosť naliehavý právny záujem v tejto veci nezakladá.
Žalobca týmto argumentom poukazoval celkom zrejme na fakt, že právny stav nekorešponduje
s evidovaným stavom zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, o čom pojednávalo aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. X M./XX/XXXX, na ktoré sa žalobca v žalobe odvolával. V.

negatívna určovacia žaloba, ktorá ostala predmetom konania, však nebude účinným nástrojom na to,
aby sa ňou (v prípade, že by jej súd vyhovel) takýto nedostatok odstránil, a to z dôvodu, že ak by aj súd
žalobe vyhovel, výrok rozsudku v navrhovanom znení nebude podkladom pre zápis zmeny vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností, pretože rozhodnutie by nedávalo odpoveď na otázku, kto iný, keď nie
žalovaný, je teda vlastníkom sporného podielu a už vôbec by to nehovorilo nič o tom, či tento podiel patrí

žalobcovi alebo nie. B. by do katastra nehnuteľností i tak v rozsahu sporného spoluvlastnícke podielu
kataster nedosadil a nezapísal. R. práva k podielu by sa tak v celom rozsahu neodstránila, pretože i tak
by muselo nasledovať iné konanie, kde by sa otázka vlastníckeho práva v rozsahu žalovaného podielu
na spornej nehnuteľnosti musela definitívne vyriešiť. V danom prípade sa pritom nejedná o prípad tzv.
duplicity zápisov v katastri nehnuteľností, kde by i takto formulovaná žaloba svoj účel splnila, pretože na

základe rozsudku s navrhovaným negatívnym určením by došlo k tomu, že by kataster nehnuteľností
jeden z dvoch duplicitných zápisov (po vyrieknutí toho, komu z nich dvoch vlastnícke právo nesvedčí, kto
z nich dvoch nie je vlastníkom), z listu vlastníctva odstránil, čím by spornosť bola odstránená definitívne.
Ak žalobca argumentoval existenciu naliehavého právneho záujmu týmto smerom, súd uzatvára, že z
vyššie uvedených dôvodov nie je naliehavý právny záujem daný, nakoľko takáto žaloba by v žiadnom

prípade nebola zárukou na odvrátenie ďalších sporov, práve naopak, ďalší spor by sa predpokladal.

28. V podaní zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX, resp. XXX pod písm. b/) žalobca ďalej k negatívnemu
určovaciemu žalobnému petitu (ktorý ostal do času vyhlásenia rozsudku predmetom konania) a k
naliehavému právnemu záujmu na takomto negatívnom určení uvádzal, že tento je navrhovaný práve

preto, že ak by súd pôvodne tiež formulovaný petit o určenie, že podiel na spornej nehnuteľnosti patrí
do dedičstva, zamietol a musel by si žalobca uplatňovať svoje práva v ďalšom konaní znovu, príp.
inak, teda aby na tento čas žalovaný svoje neoprávnene nadobudnuté vlastnícke právo nezneužíval.
Súd konštatuje, že táto argumentácia medzičasom stratila na aktuálnosti, vzhľadom na to, že pozitívny
určovací žalobný návrh t.č. nie je predmetom konania, ale i tak súd uvádza, že ani takýto argument

žalobcu v prospech procesnej prípustnosti žaloby by neobstál. R. žalobca totiž týmto odôvodnením
pripúšťa, že negatívny určovací žalobný petit by bol len akýmsi dočasným riešením a nutne by viedol
k tomu, že by žalobca musel, resp. chcel iniciovať iné konanie, kde by si uplatnil svoj nárok inak, s
cieľomdefinitívnevyriešiťspornosťpráva.Tosavšakvylučujesužvyššieuvedenýmpravidlom,vzmysle
ktorého má žalobca na navrhovanom určení vtedy naliehavý právny záujem, ak zvolí takú žalobu na

určenie, ktorá bude zárukou odvrátenia budúcich sporov. To by pri negatívnom žalobnom petite v tejto
veci naplnené celkom zrejme nebolo a celkom jasne žalobca tento petit, v štádiu, keď formuloval
túto svoju argumentáciu, sám považoval len za akúsi dočasnú formu riešenia, nie však spôsob, akýmnatrvalo vyrieši problém, ktorý žalobou nastolil. C. túto argumentáciu súd preto nepovažuje za tú, ktorá
by odôvodňovala existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom negatívnom určení.

29. V ďalšom konaní, konkrétne v podaní z XX.XX.XXXX ( č.l. XXX) v prospech naliehavého právneho
záujmu argumentoval žalobca tým, že je vlastníkom susedného pozemku, ku ktorému jediný rozumný
prejazd a prechod vedie práve cez sporný pozemok a táto žaloba má tak byť nástrojom na odstránenie
právnej neistoty pre uplatnenie práva jeho prechodu a prejazdu. Ani s touto argumentáciou sa súd
nestotožnil. Súd má predovšetkým za to, že táto žaloba nie je prostriedkom, ktorého cieľom by bolo

alebo malo byť vyriešenie prístupu k nehnuteľnostiam v susedstve, keďže na dosiahnutie tohto cieľa S.
zákonník predpokladá iné právne inštitúty ako vyslovenie, zjednodušene povedané, toho, že „vlastníkom
susedného pozemku nie je sused“. R. ani nie je zrejmé, aký osoh pre žalobcu by malo negatívne
určenie v tom smere, že žalovaný nie je vlastníkom podielu na tejto spornej nehnuteľnosti susediacej s
nehnuteľnosťou žalobcu (najmä bez toho, aby bolo teda jasné, kto keď nie žalovaný, ním je). Ak žalobca
v tejto časti uvádza, že naliehavosť zdôrazňuje fakt, že navrhovaným určením môže žalobca dosiahnuť

stav, pri ktorom jeho právo prechodu a prejazdu bude uplatnené len na jeho vlastných podieloch k
pozemku XXX/X a nemusí tak dôjsť k zákonnému obmedzeniu vlastníckych práv iných osôb, ani toto
neobstojí. V., navrhovaným negatívnym určením súd nevysloví, že podiely na spornom pozemku XXX/X
budú patriť žalobcovi, a preto nie je súdu jasné, ako žalobca dospel k záveru, že by takouto určovacou
žalobou (na základe ktorej by súd vyslovil, že žalovaný nie je vlastníkom podielov) docielil, že právo

na prejazd a prechod bude sa viazať len k podielom žalobcu na tomto spornom pozemku, z ktorého
sa prechod a prejazd realizuje. Z rozsudku v navrhovanom znení by totiž nevyplynulo, že podiely na
ňom žalobcovi patria. X. určenie podľa názoru súdu nemôže priaznivo ovplyvniť žalobcu ako vlastníka
susedného pozemku ani v tom, že len na základe nej (a nijak inak) by si mohol uplatniť nejaké svoje
budúce iné práva spojené s právom prechodu na vlastnú nehnuteľnosť, keď žalobca ani netvrdil, že by

si už aktuálne, prípadne v budúcnosti mienil uplatňovať nejaké svoje konkrétne právo, ak áno aké, voči
komu a z akých dôvodov je tak nútený učiniť. V tomto ohľade nepredniesol teda ani žiadne konkrétne
skutkové tvrdenia, ktoré by naznačovali, že by jeho postavenie ako vlastníka susedného pozemku bolo
sporné (napr. že by mu už niekto niekedy bránil v tomto smere), že by nevyhnutne musel tieto svoje
práva istým spôsobom uplatňovať (napr. na súde) alebo či túto argumentáciu uvádza len ako alternatívu

pre prípad, že by niekedy v budúcnosti takýto problém s prechodom či prejazdom teoreticky nastal. Z
týchto dôvodov sa súd ani s týmto argumentom žalobcu nestotožnil.

30. Ďalej ako dôvod, z ktorého vyvodzoval žalobca svoj naliehavý právny záujem, uvádzal, že tento
je daný tým, že správny orgán (kataster) potvrdil právoplatne neoprávnenú chybu a nevedel zdôvodniť

zápis,napodkladektoréhosanáslednemoholstaťvlastníkomžalovanýatýmpotvrdil,žeprávnasituácia
je neistá a je ju potrebné riešiť cestou súdu. V tomto smere súd uvádza, že správny orgán síce usmernil
žalobcu, že svoje právo si môže uplatniť cestou súdu, pretože konania predpokladané katastrálnym
zákonom mu nemôžu byť v jeho situácii nápomocné, ale neuviedol (a nebol na to ani oprávnený), akú
konkrétnužalobužalobcamápodať.Nemožnolenztoho,žesprávnyorgánkonštatoval,žeprostriedkom

nápravy je súdna žaloba, vyvodiť, že nech už žalobca podá na základe tohto odporúčania akúkoľvek
žalobu, že táto vždy aj môže z procesného hľadiska obstáť a súd ju je povinný meritórne prejednať.
Posúdenie prípustnosti žaloby, ktorú sa žalobca následne rozhodol v určitej forme súdu podať, je výlučne
na súde. Z. samotné konštatovanie správneho orgánu, že vec je možné riešiť cestou súdu, preto
nezakladá automaticky procesnú prípustnosť akejkoľvek žaloby. Žalobca v tejto súvislosti uvádzal, že

negatívny určovací žalobný petit je formulovaný preto, lebo vlastníctvo žalovaného bolo prekážkou k
oprave chyby v katastrálnom operáte. Súd však v tejto súvislosti konštatuje, že ani keby súd určil, že
žalovaný nie je vlastníkom sporného pozemku, nebola by odstránená prekážka, pre ktorú nemohlo byť
žalobcovi nápomocné konanie o opravu chyby v katastrálnom operáte. Z oboznámených rozhodnutí,
najmä z rozsudku F. súdu v V. č.k. XXS/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s potvrdzujúcim

rozsudkom X. súdu R. republiky sp.zn, XSžr/XX/XXXX, vyplynulo, že toto konanie nemohlo žalobcovi
poslúžiť primárne preto, že medzičasom nastala iná skutočnosť (tj. boli zapísané zmeny v katastrálnom
operáte na základe neskorších listín). Takýmito skutočnosťami boli : A/ dedičské rozhodnutie, na
základektoréhonadobudlavýlučnévlastníctvokspornémupozemkuneteržalovanéhoF.O.dedenímpo
svojej matke F. O. a časovo následné B/ povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy

medzi F. O. ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, ktorý sa stal výlučným vlastníkom spornej
nehnuteľnosti (a je tak zapísaný na LV doposiaľ). Súd teda dospel k záveru, že aj keby rozsudkom
konštatoval, že žalovaný nie je vlastníkom podielu k spornej nehnuteľnosti, aj tak by sa neodstránila
prekážka brániaca tomu, aby mohol byť žalobca s návrhom na opravu chyby v katastrálnom operáteohľadom žalovaného podielu na spornom pozemku úspešný. Stále by tu totiž bola prítomná právna
skutočnosť brániaca takémuto konaniu, a tou je zmena vlastníckeho práva na podklade dedičského
rozhodnutia (po F. O.) v prospech F. O.. K. súdu vydaný v tomto konaní by sa totiž vôbec nedotýkal

jej právneho postavenia, nenegoval by jej vlastníctvo v rozsahu žalovaného podielu, a teda žaloba o
určenieneexistencievlastníckehoprávažalovanéhokžalovanémupodielubyneznamenalaodstránenie
prekážky pre konanie správneho orgánu, ako to načrtol žalobca. Ani v tomto ohľade preto nijako táto
žaloba postavenie žalobcu nevylepší. Okrem toho sa súdu javí ako mierne protichodné tvrdenie žalobcu,
ktorý touto žalobou na jednej strane chce docieliť odstránenie prekážky pre konanie o oprave chyby v

katastrálnom operáte (ako nástroja na dosiahnutie svojho cieľa) a na strane druhej (ako bude uvedené
ďalej) chce rovnakou žalobou prakticky zhodný cieľ dosiahnuť aj v reštitučnom konaní. Ani z vyššie
uvedených dôvodov preto súd neuznal argumentáciu žalobcu ako dôvodnú.

31. X. (podanie z XX.XX.XXXX) žalobca trval na tom, že naliehavý právny záujem je daný, pretože si
v roku XXXX uplatnil k spornému pozemku, ktorý je predmetom žaloby, reštitučný nárok na navrátenie

tohto pozemku do vlastníctva (čo dovtedy súdu nebolo zrejmé, pretože to nikto dovtedy v konaní dovtedy
netvrdil). Vyvodzoval naliehavý právny záujem z § 6 ods. X písm. a/ zák. č. XXX/XXXX Z.z., pretože
správnyorgánjepovinnýzistiť,čipozemokalebojehočasťjevovlastníctveinejosoby,čojeprejudiciálna
otázka, ktorú treba pre účely reštitučného konania vyriešiť a tú má vyriešiť súd v tomto konaní. Preto aj
bolo reštitučné konanie prerušené. Uvádzal ďalej, že rozhodujúce pre spôsob vybavenia reštitučného

nároku, je práve zodpovedanie otázky, či je niekto vlastníkom pozemku, na ktorý je reštitučný nárok
uplatnený. K tomuto súd uvádza nasledovné: Podľa § 6 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z.,
Vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej
osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby. Je pravdou, že si žalobca uplatnil reštitučný nárok na
sporný pozemok, ktorý je t.č. na LV evidovaný ako pozemok vo výlučnom vlastníctve žalovaného (hoci to

začaltvrdiťažpoXrokochsporu).Žalobcadôvodínaliehavýprávnyzáujemtým,žeurčenie,že žalovaný
nie je v danom podiele vlastníkom sporného pozemku, je rozhodujúce pre určenie spôsobu, akým
by mohol byť nárok žalobcu vybavený (tj. buď navrátenie pozemku, alebo poskytnutie náhrady zaň).
Podľa názoru súdu ale ani v prípade vyhovenia tejto žalobe by sa táto otázka, ktorú žalobca nastoľuje
ako podstatnú a z ktorej vyvodzuje naliehavý právny záujem na určení (a teda spôsob vybavenia je

reštitučného nároku), riadne nezodpovedala. Vyhovujúci rozsudok súdu (teda určenie že daný podiel
na spornom pozemku nepatrí žalovanému) by totiž nevyriešil to, či tu niet inej osoby, ktorá by bola spolu/
vlastníkom tohto pozemku, a ktorej vlastníctvo k nemu by bolo rovnako v zmysle § 6 ods. X písm. a/
cit. zákona prekážkou vydania tohto pozemku. Ani z prípadného vyhovujúceho rozsudku súdu by totiž
nerezultoval záver, kto teda iný (keď nie žalovaný) je v danom podiele vlastníkom sporného pozemku,

a či ním prípadne tiež nie je osoba tretia (ktorej vlastníctvo by bolo rovnako na prekážku navrátenia
pozemku). Platí to o viac, keď aj žalovaný je osobou, ktorá nadobudla právo k pozemku od iného svojho
predchodcu (kúpou) a tento predchodca ešte od svojho predchodcu (dedením), a preto ak by aj súd
vyslovil, že žalovaný nie je vlastníkom, niet jednoznačného záveru, či teda jeho vlastníkom je alebo nie
je aspoň niektorý jeho predchodca, keď ním nemá byť žalovaný. Ich vlastnícke právo by pritom tiež

bolo na prekážku navrátenia pozemku. Správny orgán by tak nemal na základe tohto rozsudku vôbec
ustálené, či nastal alebo nenastal prípad predpokladaný cit. zákonným ustanovením, a teda nevedel by
tak či onak ustáliť, či pozemok môže navrátiť (samozrejme, ak by boli splnené ostatné podmienky na
jeho navrátenie), alebo je potrebné poskytnúť iba náhradu zaň. V tomto smere súd príkladmo poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. XX M./XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, kde dovolateľ

rovnako vyvodzoval naliehavý právny záujem na negatívnej určovacej žalobe z potreby doriešenia jeho
reštitučnýchnárokovazpostaveniasvojejosobyakooprávnenejzreštitučnýchpredpisov.X.súd dospel
k záveru, že naliehavý právny záujem žalobcu na negatívnom určení vlastníckeho práva žalovaného k
sporným nehnuteľnostiam nie je možné odôvodniť žalobcovým tvrdeným reštitučným nárokom. Z týchto
dôvodov má súd za to, že ani navrhovaným určením sa nevylepší postavenie žalobcu ako účastníka v

prebiehajúcom správnom konaní. Žalobcom tvrdená predbežná otázka z tohto správneho konania by sa
ani vyhovením tejto žalobe totiž nezodpovedala tak, aby to jednoznačne vyjasnilo jeho pozíciu v tomto
konaní ohľadom spôsobu, akým by mohol byť jeho reštitučný nárok vybavený. Súd tak uzavrel, že na
požadovanom negatívnom určení nie je daný ani z vyššie uvedených dôvodov naliehavý právny záujem.
Už len pre úplnosť súdu uvádza, že v rozhodnutí o prerušení reštitučného konania ( č.l. XXX) nie je

jednoznačne vymedzené, že by práve riešenie problému vyvstávajúceho z § 6 ods. 1 písm. a/ cit. zák.
bolo tou konkrétnou predbežnou otázkou, pre ktorú správny orgán konanie prerušuje, nakoľko správny
orgán len všeobecne uvádza, že zistil, že predmetom tohto konania je rozhodovanie o vlastníckom práve
k parcele, konanie prerušuje, pretože sa jedná o predbežnú otázku, od ktorej bude závisieť rozhodnutieo veci. Súd preto vychádzal najmä z toho, ako účel podanej žaloby vrámci svojej argumentácie v
nadväznosti na reštitučné konanie vymedzoval žalobca a čo ňou pre účely reštitučného konania chcel
dosiahnuť. K argumentácii žalobcu, že predbežnú otázku týkajúcu si nemôže vyriešiť správny orgán,

súd dodáva, že predbežné otázky si môže podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku posúdiť aj správny
orgán (ak o nej ešte nebolo právoplatne rozhodnuté iným orgánom), to však ale nevylučuje, aby o nich
rozhodoval primárne aj súd a správny orgán čakal na jeho rozhodnutie za súčasného prerušenia konania
podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku.

32. Okrem všetkého vyššie uvedeného podľa názoru súdu je tu aj ďalší dôvod, pre ktorý by súd nemohol
vyhovieť žalobe tak, ako je táto koncipovaná. Predmetom určenia bol podiel XXX/XXXX. V podaní
z XX.XX.XXXX (č.l. XX) žalobca objasnil, že podiel XXX/XXX na spornom pozemku F. parc.č. XXX/X
vypočítal tak že:
- celková výmera súčasného pozemku F. parc.č. XXX/X pozemku podľa LV je XXX mX,
- z časti č. XX o výmere XXX mX žiada X/X (teda X), čo je XXX,X m2,

- z časti č. XX o výmere XX m2 žiada X/X, čo je XX m2
M. podiel tak je výsledkom operácie: (XXX,XmX + XXmX) / XXXmX, čo činí podiel XXX/XXX. X. doplnil,
že z neho žiada určiť 1, pretože je iba jedným zo X dedičov po poručiteľovi, a preto výsledný podiel,
ktorý je predmetom žaloby, predstavuje XXX/XXXX.

XX. Súd konštatuje, že spôsob, akým žiada žalobca určiť neexistenciu práva k vyššie uvedenému
pozemku,jechybnýanereflektujeskutočnosť,žeaktuálnypozemok,ktorýjepredmetomkonania,nemal
vcelomrozsahurovnakúgenézuprávnychvzťahov,alenaopak,jezloženýzdvochdielov,ktorépredtým,
než boli zlúčené do súčasnej parcely F. parc.č. XXX/X, mal každý rôznu históriu vzťahov k nim. Žalobca
sám v žalobe opisuje (a vyplýva to aj z výkazu výmer na č.l. XX, ale aj z popisu rozhodnutia vydaného

v reštitučnom konaní zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. XXX), že súčasná parcela F. parc.č. XXX/X o výmere
XXX mX v k.ú. M. - Y. vznikla z parc.č. XXX zapísanej na LV č. XXX ako záhrada o výmere XXXX mX
odčlenením jej časti o výmere XXX m X ( v žalobe označované ako diel XX) a z pôvodnej J. parcely
parc.č. XXX v pkn vl. č. XXX odčlenením jej časti o výmere XX mX (v žalobe označované ako diel XX).
K dielu XX a XX sa viazali rôzne, odlišné vlastnícke vzťahy. Žalobca uvádza, že na diele XX jeho otec

mal podiel X a na diele XX jeho otec mal X/X a žaloba sa týka práve a len úpravy vlastníckych vzťahov
k podielom pôvodne patriacim jeho otcovi. Treba ale uzavrieť, že otec žalobcu mal spomínanú X len
na diele XX a nikde inde a súčasne uvedené X/X len na diele XX a nikde inde. Žalobca však uvedené
nezohľadnil. Namiesto toho vypočítal podiel, ktorý má byť predmetom žaloby ako podiel pôvodne patriaci
jeho otcovi, tak, že sčítal mX pripadajúce jeho otcovi na diele XX s mX pripadajúcimi jeho otcovi

na diele XX a tento výsledok vydelil celkovou výmerou v mX pozemku a dopracoval sa k podielu XXX/
XXX (tento podiel je výsledkom matematickej operácie s výmerami pozemku), ktorý ale na celku nikdy
jeho otcovi nepatril. Nie je totiž pravda, že by (ani teoreticky) otec žalobcu mal v každej ideálnej časti
z celej súčasnej parcely KNC parc.č. XXX/X podiel XXX/XXX, pretože jeho otec, ak mal, tak iba 1 na
každej ideálnej časti pôvodného dielu XX (a túto polovicu súčasne nemal na diele XX) a ak mal, tak

X/X na každej ideálnej časti pôvodného dielu XX (a súčasne tieto X/X nemal na diele XX). Y. podielu
žalobcom je z tohto dôvodu nesprávny, značne skresľujúci a nezodpovedá tomu, že každá z týchto
dvoch častí má svoju vlastnú históriu, iné právne vzťahy, ktoré neboli rovnaké. P. predchodca žalobcu
na jednej časti ak mal, tak podiel menší a na druhej zase podiel väčší, ale to neznamená, že súčet
týchto dvoch podielov mal na aktuálnom celku. B. potom, ak sa domáha práv k X, ktorá by na neho

mala pripadať ako na jedného zo štyroch dedičov, nemôže nikdy mať 1 z takto nesprávne vypočítaného
podielu. Žalobcamaluvedené„problémy“preklenúťtým,žepodkladompreformulovaniežalobytak,ako
ju súdu predložil, mal byť geometrický plán, ktorý by pôvodný stav častí XX a XX preklopil do súčasnosti
vytvorením dvoch nových parciel, ktoré by kopírovali pôvodný diel XX a diel XX (teda pôvodné parcely,
z ktorých je súčasná parcela zlúčená). Na takto vytvorených dvoch dielčich parcelách mal žalobca

podiel, ktorý chcel učiniť predmetom konania, samostatne v petite vyjadriť (teda na jednej parcele ako
X a na druhej ako X/X). Žalobca tak ale neučinil ani spolu so žalobou, ale ani počas konania takýto
dôkazný návrh nebol prednesený. Súd takýto dôkaz bez návrhu nemohol vykonať a upraviť namiesto
žalobcu žalobný petit, aby tento bol vecne správny, nakoľko súd je viazaný tým, ako žalobca predmet
konania vymedzí. Na neprijateľnosť spôsobu, akým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva a

na rozdielne vlastnícke vzťahy dvoch pôvodných častí aktuálnej parcely, pritom výslovne poukazoval
aj žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe. V danom prípade pritom nešlo ani o vadu žaloby,
ktorá by zakladala povinnosť súdu v zmysle § 129 M. vyzývať žalobcu na odstránenie vád žalobného
petitu, pretože žalobný návrh bol určitý a jasný, súdu bolo jasné, čoho sa žalobca domáha, čo mienilučiniť predmetom žaloby, čiže bol prejednateľný a nič nebránilo o tomto petite konať. Otázkou bolo
len, či je predmet žaloby v petite vyjadrený správny ako taký a či ním môže žalobca docieliť to, čo
žalobou sledoval. Súčasne súd nemohol žalobcu poučovať o tom, že jeho žalobný návrh nie je z vyššie

uvedenýchdôvodovsprávny,pretožebytýmvrozporesozásadourovnostistránpoučovaljednustranuo
tom, ako by petit mala upraviť, aby teoreticky tento mohol (za splnenia ostatných podmienok) obstáť, čím
by prekročil rámec možnej a dovolenej poučovacej povinnosti súdu. Súd teda konštatuje, že bez ohľadu
na závery o nedostatku naliehavého právneho záujmu, by tu bol tak daný ďalší dôvod na zamietnutie
žaloby.

34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu ako v celom rozsahu nedôvodnú zamietol.
Y. na uvedené nedostatky, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby, bolo preto nadbytočné a nehospodárne
vypočúvať svedkyňu F. navrhovanú žalobcom, pretože by vykonanie tohto dôkazu aj tak neprivodilo
žalobcovi úspech v spore. Táto však mala byť vypočutá k potvrdeniu existencie úmyselných chýb
pracovníčok katastra, ktorá otázka však ani nie je relevantná pre posúdenie tejto veci, keďže úlohou

súdu v tomto konaní nie je odhaľovať a hodnotiť prípadné individuálne zlyhania pracovníkov správneho
orgánu.

35. J. § 336 ods. 1, ods. X M., Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo
veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

XX. J. § 335 ods. X M., Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej

inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

XX. Súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia, kedy pre neodkladné opatrenia nariadené
pred začatím konania a následné zamietnutie žaloby vo veci samej, platí primerane § 335 ods. X M.,

zrušil neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. X M. podľa ktorého, súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súčasne súd aplikoval § 256 ods. X

M. podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. Predmetom konania bola pôvodne žaloba s dvomi žalobnými petitmi, a to A/ určenie, že do
dedičstva patrí a B/ určenie, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Konanie bolo zastavené v
časti o určenie, že podiel patrí do dedičstva po poručiteľovi a v časti negatívneho určovacieho petitu
čiastočne tiež, nakoľko žalobca najskôr žiadal negatívne určenie celej nehnuteľnosti a následne už len

jej podielov. V uznesení č.k. XXC/XX/XXXX -XXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výroku II. bolo rozhodnuté
tak, že aj o náhrade trov zastavenej časti medzi žalobcom a žalovaným bude rozhodnuté v konečnom
rozhodnutí vo veci samej. V častiach, v ktorých súd konanie zastavil, bol neúspešný žalobca, nakoľko
ten v tejto dotknutej časti vzal žalobu späť, a to bez bližšieho zdôvodnenia, pričom nebolo tvrdené ani
preukázané, že by k späťvzatiu žaloby v dotknutých častiach došlo pre správanie sa žalovaného. B. teda

nesie procesné zavinenie na zastavení tejto časti konania. Y. platí, že kto zavinil zastavenie konania, má
v tejto časti neúspech a úspech sa pričíta druhej strane sporu, teda žalovanému. B. tak bol neúspešný
v zastavenej časti. Rovnako tak bol neúspešný aj vo zvyšku, nakoľko zvyšok žaloby (negatívne určenie
týkajúce sa spoluvlastníckeho podielu na spornej nehnuteľnosti), bol celkom zamietnutý, a teda zhrnúc
uvedené, žalobca bol neúspešný v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že plne úspešným v konaní

je žalovaný, a ten má proti plne neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. R. preto
žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX%. O výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2
CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.