Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 9, 2018

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 1T/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9517100249
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pulman

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2018:9517100249.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd Pezinok, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Pulmana a

členov senátu JUDr. Emila Klemaniča a JUDr. Jána Buvalu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9.
apríla 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

E.. O. J. , nar. X. X. XXXX v T., trvale bytom U. J. XXX, okr.
G., Slovenská republika

j e v i n n á , ž e

ako konateľka obchodnej spoločnosti L.S.I., s. r. o., so sídlom Horné Saliby 868, IČO: 34 113 126
(ďalej LSI) na základe jej predchádzajúcej žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku
s predložením projektu „Nákup poľnohospodárskej techniky na pozberovú úpravu a stavebné úpravy

komunikácií“ uzatvorila v Bratislave dňa 10.11.2008 s Ministerstvom pôdohospodárstva SR, Bratislava,
zastúpeným na základe splnomocnenia o delegovaní právomocí z 9. 8. 2004 Pôdohospodárskou
platobnou agentúrou, Dobrovičova 12, 815 26 Bratislava, IČO: 30 794 323 (ďalej PPA) zmluvu
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku číslo 00329 (ďalej NFP), na základe ktorej bol
spoločnosti LSI poskytnutý príspevok v sume do 22.137.567 Sk, tvorený v podiele 75% z rozpočtových
prostriedkov Európskej únie a v podiele 25% z prostriedkov štátneho rozpočtu SR, pričom výška
oprávnených nákladov na predmetný projekt mala byť minimálne 3.000 €, maximálne 3.000.000 € pri
kurze 33,783 SKK/EUR a ktorý príspevok mal predstavovať 40 % z celkových oprávnených výdavkov

na nákup poľnohospodárskej techniky a vykonanie stavebných úprav komunikácií spoločnosťou LSI.

Následne k refundácii výdavkov vynaložených spoločnosťou LSI na nákup poľnohospodárskej techniky
a za realizáciu stavebných prác podala PPA

- dňa 14. 11. 2008 žiadosť o platbu číslo 1 na vyplatenie sumy 13.833.827,28 Sk z NFP, s dokladmi
o nákupe poľnohospodárskej techniky v celkovej výške 34.584.568,20 Sk, na základe čoho boli 16.
12. 2008 na účet LSI č. XXXXXXXXX/XXXX vyplatené finančné prostriedky vo výške 13.602.382 Sk,
ako suma 10.201.786,50 Sk pochádzajúca z prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre
rozvoj vidieka (ďalej EPFRV) a suma 3.400.595,50 Sk z prostriedkov štátneho rozpočtu SR, pričom
medzi uvedenými dokladmi predložila aj faktúru holandskej firmy OLDENHUIS EXPORT, so sídlom TC

Munnekezijl, Olde Borchweg 32, číslo 200789, zo 04.10.2007 na sumu 174.700 € za nákup zberača
zemiakov, spolu s výpismi z bankového účtu v mene EUR patriaceho LSI číslo XXXXXXXXXX/XXXXako dokladmi o čiastočnej úhrade kúpnej ceny tohto stroja debetnými transakciami v celkovej sume
109.700 € v dňoch 10.10.2007 sumou 3.200, 17.10.2007 sumou 30.000, 14.11.2007 sumou 12.000
a 21.12.2007 sumou 64.500, pričom tieto bankové výpisy boli falošné a faktúru vystavenú na meno

spoločnosti MICRONET PLUS, s.r.o., so sídlom Brno, Spolková 9, číslo FVC 0800011, z 20.06.2008 o
nákupe váhy a baličky zeleniny za úhrnnú sumu 294.250 € spolu s výpismi z bankového účtu v mene
EUR, patriaceho spoločnosti LSI číslo XXXXXXXXXX/XXXX ako dokladmi o úhrade kúpnej ceny tohto
stroja, a to debetnými transakciami v celkovej sume 294 250 € v dňoch 23.06.2008 sumou 94.250,
15.10.2008 sumou 100.000 a 12.11.2008 sumou 100.000, pričom tieto bankové výpisy ako aj faktúra

boli falošné,

- dňa 17.03.2009 žiadosť o platbu č. 2 na vyplatenie sumy 268.252,86 € z NFP, s dokladmi o nákupe
techniky a vykonaní výstavby komunikácie v celkovej výške 751.359,77 €, pričom predložila faktúru č.
FVC 0800023 vystavenú spoločnosťou MICRONET PLUS, s.r.o., so sídlom Brno, Spolková 9, Česká
republika za predaj komponentov do váhy a baličky zeleniny v úhrnnej hodnote 245.750 € spolu s

dodacím listom a výpisom z účtu v mene EUR patriaceho spoločnosti LSI číslo XXXXXXXXXX/XXXX
s transakciou zo 17.12.2008 v sume 245.750 € ako dokladu o úhrade tejto kúpnej ceny, ktorá faktúra,
dodací list a bankový výpis boli falošné, ako aj doklady o realizácii stavebných prác, ktoré mala vykonať
spoločnosť PEKRIS, s.r.o., so sídlom Šaľa, Pažitná 7, na základe zálohovej faktúry č. 180008 zo dňa
14.04.2008 na sumu 15.232.000 Sk, a vyúčtovacej faktúry č. 190003 zo dňa 11.03.2009 na sumu k

úhrade 173.670,58 €, spolu s výpismi z účtu v mene SKK patriaceho spoločnosti LSI, č. XXXXXXXXXX/
XXXX o debetných transakciách z 21.04.2008 v sume 1 mil., 27.06.2008 v sume 3 mil., 10.09.2008 v
sume 3 mil., 19.12.2008 v sume 3 mil. a z 12.03.2009 v sume 173.670,58, pričom kontrolou PPA bolo
zistené nevykonanie deklarovaných stavebných prác a nesprávnosť transakcie z 12.03.2009, faktúry a
doklady o bankových prevodoch boli falošné, v dôsledku čoho k vyplateniu NFP nedošlo.

Obžalovaná týmto konaním okrem vyššie uvedenej zmluvy nesplnila podmienky pre čerpanie NFP
ustanovené § 19 ods. 1 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci, § 13 ods. 3 zák. č. 528/2008
Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, § 19 ods.3, § 31 ods.1
písm. a/, písm. b/, písm. j/ zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a Zmluvou

o Európskej únii a Zmluvou o fungovaní Európskej únie a spôsobila škodu SR, zastúpenej PPA na
finančných prostriedkoch z poskytnutého NFP vyplatených v sume 167.731,93 euro, tvoreného v podiele
z prostriedkov EÚ (EPFRV) vo výške 125.798,94 euro a štátneho rozpočtu SR vo výške 41.932,98 euro.
V prípade vyplatenia ďalšej požadovanej sumy NFP by obžalovaná spôsobila škodu SR, zastúpenej
PPA z rozpočtu EPFRV vo výške 201.189,65 € a zo štátneho rozpočtu SR vo výške 67.063,22 €,

t e d a

predložila falšovaný doklad a použila prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev
na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožnila spôsobenie sprenevery, pričom predloženie
falšovaného dokladu a použitie prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev na iný

účel, a tým umožnenie spôsobenia sprenevery sčasti bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného
činu, ale k jeho dokonaniu nedošlo a spôsobila tak škodu veľkého rozsahu,

vylákala od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie alebo použitie je podľa
všeobecnezáväznéhoprávnehopredpisuviazanénapodmienky,ktorénespĺňala,atotým,žehouviedla

do omylu v otázke ich splnenia, pričom vylákanie príspevku od iného zo štátneho rozpočtu, ktorého
poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky,
ktoré nespĺňala, a to tým, že ho uviedla do omylu v otázke ich splnenia, sčasti bezprostredne smerovalo
k dokonaniu trestného činu, ale k jeho dokonaniu nedošlo a spôsobila tak značnú škodu,

č í m s p á c h a l a

pokračovací zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 odsek
1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zákona vjednočinnom súbehu so zločinom subvenčného podvodu podľa § 225 odsek 1, odsek 5 Trestného
zákona, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 261 ods. 4 Tr. zákona s použitím §§ 36 písm. j/, l, n/, 37 písm. h/, 38 ods. 2, 3, 41 ods. 1, 39
ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona sa výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá a obžalovanej sa ukladá probačný dohľad nad jej správaním v
skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona sa ustanovuje skúšobná doba na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 2 a 4 písm. c/ Tr. zákona sa obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe
spôsobenú škodu vo výške celkom 167.731,93 euro poškodenej SR, zastúpenej Pôdohospodárskou
platobnou agentúrou, Dobrovičova 12, 815 26 Bratislava, IČO: 30 794 323 nasledovne:

a/ do 1 (jedného) roka od právoplatnosti rozsudku sumu najmenej 33.546 euro

b/ do 2 (dvoch) rokov od právoplatnosti rozsudku sumu najmenej 67.092 euro
c/ do 3 (troch) rokov od právoplatnosti rozsudku sumu najmenej 100.638 euro
d/ do 4 (štyroch) rokov od právoplatnosti rozsudku sumu najmenej 134.184 euro a

e/ do 5 (piatich) rokov od právoplatnosti rozsudku sumu 167.731,93 euro.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaná povinná nahradiť škodu Pôdohospodárskej platobnej
agentúre, Dobrovičova 12, 815 26 Bratislava, IČO: 30 794 323 vo výške 167.731,93 euro.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku sa Pôdohospodárska platobná agentúra, Dobrovičova 12, 815 26
Bratislava, IČO: 30 794 323 so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaná O. J. ako konateľka obchodnej
spoločnosti L.S.I., s. r. o., so sídlom Horné Saliby 868, IČO: 34 113 126 (ďalej LSI) na základe jej

predchádzajúcej žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku s predložením projektu
„Nákup poľnohospodárskej techniky na pozberovú úpravu a stavebné úpravy komunikácií“ uzatvorila
v Bratislave dňa 10.11.2008 s Ministerstvom pôdohospodárstva SR, Bratislava, zastúpeným na
základe splnomocnenia o delegovaní právomocí z 9. 8. 2004 Pôdohospodárskou platobnou agentúrou,
Dobrovičova 12, 815 26 Bratislava, IČO: 30 794 323 (ďalej PPA) zmluvu o poskytnutí nenávratného

finančného príspevku číslo 00329 (ďalej NFP), na základe ktorej bol spoločnosti LSI poskytnutý
príspevok v sume do 22.137.567 Sk, tvorený v podiele 75% z rozpočtových prostriedkov Európskej únie
avpodiele25%zprostriedkovštátnehorozpočtuSR,pričomvýškaoprávnenýchnákladovnapredmetný
projektmalabyťminimálne3.000€,maximálne3.000.000€prikurze33,783SKK/EURaktorýpríspevok
mal predstavovať 40 % z celkových oprávnených výdavkov na nákup poľnohospodárskej techniky a

vykonanie stavebných úprav komunikácií spoločnosťou LSI.

Následne k refundácii výdavkov vynaložených spoločnosťou LSI na nákup poľnohospodárskej techniky
a za realizáciu stavebných prác podala PPA

- dňa 14. 11. 2008 žiadosť o platbu číslo 1 na vyplatenie sumy 13.833.827,28 Sk z NFP, s dokladmi
o nákupe poľnohospodárskej techniky v celkovej výške 34.584.568,20 Sk, na základe čoho boli 16.
12. 2008 na účet LSI č. XXXXXXXXX/XXXX vyplatené finančné prostriedky vo výške 13.602.382 Sk,
ako suma 10.201.786,50 Sk pochádzajúca z prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre
rozvoj vidieka (ďalej EPFRV) a suma 3.400.595,50 Sk z prostriedkov štátneho rozpočtu SR, pričom

medzi uvedenými dokladmi predložila aj faktúru holandskej firmy OLDENHUIS EXPORT, so sídlom TCMunnekezijl, Olde Borchweg 32, číslo 200789, zo 04.10.2007 na sumu 174.700 € za nákup zberača
zemiakov, spolu s výpismi z bankového účtu v mene EUR patriaceho LSI číslo XXXXXXXXXX/XXXX
ako dokladmi o čiastočnej úhrade kúpnej ceny tohto stroja debetnými transakciami v celkovej sume

109.700 € v dňoch 10.10.2007 sumou 3.200, 17.10.2007 sumou 30.000, 14.11.2007 sumou 12.000
a 21.12.2007 sumou 64.500, pričom tieto bankové výpisy boli falošné a faktúru vystavenú na meno
spoločnosti MICRONET PLUS, s.r.o., so sídlom Brno, Spolková 9, číslo FVC 0800011, z 20.06.2008 o
nákupe váhy a baličky zeleniny za úhrnnú sumu 294.250 € spolu s výpismi z bankového účtu
v mene EUR, patriaceho

spoločnosti LSI číslo XXXXXXXXXX/XXXX ako dokladmi o úhrade kúpnej ceny tohto stroja, a to
debetnými transakciami v celkovej sume 294 250 € v dňoch 23.06.2008 sumou 94.250, 15.10.2008
sumou 100.000 a 12.11.2008 sumou 100.000, pričom tieto bankové výpisy ako aj faktúra boli falošné,

- dňa 17.03.2009 žiadosť o platbu č. 2 na vyplatenie sumy 268.252,86 € z NFP, s dokladmi o nákupe
techniky a vykonaní výstavby komunikácie v celkovej výške 751.359,77 €, pričom predložila faktúru č.
FVC 0800023 vystavenú spoločnosťou MICRONET PLUS, s.r.o., so sídlom Brno, Spolková 9, Česká
republika za predaj komponentov do váhy a baličky zeleniny v úhrnnej hodnote 245.750 € spolu s
dodacím listom a výpisom z účtu v mene EUR patriaceho spoločnosti LSI číslo XXXXXXXXXX/XXXX.

s transakciou zo 17.12.2008 v sume 245.750 € ako dokladu o úhrade tejto kúpnej ceny, ktorá faktúra,
dodací list a bankový výpis boli falošné, ako aj doklady o realizácii stavebných prác, ktoré mala vykonať
spoločnosť PEKRIS, s.r.o., so sídlom Šaľa, Pažitná 7, na základe zálohovej faktúry č. 180008 zo dňa
14.04.2008 na sumu 15.232.000 Sk, a vyúčtovacej faktúry č. 190003 zo dňa 11.03.2009 na sumu k
úhrade 173.670,58 €, spolu s výpismi z účtu v mene SKK patriaceho spoločnosti LSI, č. XXXXXXXXXX/

XXXX o debetných transakciách z 21.04.2008 v sume 1 mil., 27.06.2008 v sume 3 mil., 10.09.2008 v
sume 3 mil., 19.12.2008 v sume 3 mil. a z 12.03.2009 v sume 173.670,58, pričom kontrolou PPA bolo
zistené nevykonanie deklarovaných stavebných prác a nesprávnosť transakcie z 12.03.2009, faktúry a
doklady o bankových prevodoch boli falošné, v dôsledku čoho k vyplateniu NFP nedošlo.

Obžalovaná týmto konaním okrem vyššie uvedenej zmluvy nesplnila podmienky pre čerpanie NFP
ustanovené § 19 ods. 1 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci, § 13 ods. 3 zák. č. 528/2008
Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, § 19 ods.3, § 31 ods.1
písm. a/, písm. b/, písm. j/ zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a Zmluvou
o Európskej únii a Zmluvou o fungovaní Európskej únie a spôsobila škodu SR, zastúpenej PPA na

finančných prostriedkoch z poskytnutého NFP vyplatených v sume 167.731,93 euro, tvoreného v podiele
z prostriedkov EÚ (EPFRV) vo výške 125.798,94 euro a štátneho rozpočtu SR vo výške 41.932,98 euro.
V prípade vyplatenia ďalšej požadovanej sumy NFP by obžalovaná spôsobila škodu SR, zastúpenej
PPA z rozpočtu EPFRV vo výške 201.189,65 € a zo štátneho rozpočtu SR vo výške 67.063,22 €.

Obžalovaná vyššie uvedeným konaním naplnila zákonné znaky pokračujúceho zločinu poškodzovania
finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného
zákona, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu so zločinom
subvenčného podvodu podľa § 225 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona, sčasti v štádiu pokusu podľa
§ 14 odsek 1 Tr. zákona.

Vyššie uvedené závery súdu vychádzajú z toho, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila v
zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, že je vinná zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a súd
toto vyhlásenie, po tom, ako obžalovaná kladne odpovedala na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm.
c), d), f), g) a h) Tr. poriadku prijal.

Súd vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej iba mierne upravil skutok, ktorý bol uvedený v podanej
obžalobe s cieľom jeho sprehľadnenia, tak, aby dával jasný pohľad na spôsob konania obžalovanej,
pričom súd zachovaním spôsobu vykonania činu, miesta, času

jeho spáchania a vzniknutého následku zachoval totožnosť skutku tak, ako bol obžalovanej kladený za
vinu.Za spáchanie zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 odsek
1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona je ustanovený trest odňatia slobody na 7 až 12 rokov.

Za spáchanie zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona je
ustanovený trest odňatia slobody na 5 až 12 rokov.

Prokurátor navrhol pri prevahe poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi a prijatom
vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona obžalovanej uložiť úhrnný trest odňatia slobody na

dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom a zaviazať ju k náhrade škody vo výške skutočne podvodným konaním vylákaného
NFP.

Obhajoba sa domáhala mimoriadneho zníženia trestu a v tej súvislosti uloženia trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu, v rámci ktorého vyhlásila schopnosť a úmysel obžalovanej v

skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu v rámci prípadného uloženia primeraného obmedzenia

Súd k tomu uvádza:

Nakoľko v prípade obžalovanej ide o ukladanie trestu za spáchanie dvoch trestných činov, je namieste

trest ukladať ako trest úhrnný, podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z
nich najprísnejšie trestný, ktorým je ustanovenie § 261 ods. 4 Tr. zákona.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu za takto zistené zavinenie súd vychádzal z ustanovení § 34 Tr.
zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaná E.. O. J. býva na adrese, ktorá je adresou nehnuteľnosti vo vlastníctve jej dcéry J. J.. Ona
sama v obci U. J. nie je vlastníčkou nehnuteľného majetku. Nebola prejednávaná komisiou na ochranu
verejného poriadku. Doteraz bola od roku 2012 celkom 6x postihnutá za spáchanie rôznych priestupkov
na úseku dopravy, zakaždým v rámci blokového konania. Použijúc analógiu s ustanoveniami Trestného
zákona, vzhľadom na uložený druh sankcie súd na tieto postihy neprihliadal, mal za to, že ich výkonom

došlo k ich zahladeniu. Obžalovaná bola doteraz dvakrát trestaná súdom.

V roku 2013 Okresným súdom Galanta za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona k peňažnému

trestu vo výške 1.500 euro, ktorý zaplatila 4. 12. 2013 na tom skutkovom základe, že ako konateľka
spoločnosti LSI v prospech iného podnikateľského subjektu 22. 6. 2009 uzatvorila zmluvu o zabezpečení
záväzku prevodom práva, ktorej účelom malo byť zabezpečenie splatnosti faktúry veriteľa O.. R. O. -
I., pričom v čase uzatvorenia tejto zmluvy, jej predmet, ktorého sa zabezpečenia malo týkať bol 27. 5.
2009 zahrnutý do súpisu hnuteľných vecí súdnym exekútorom D.. Q. T., v rámci ktorého súpisu bolo LSI

zakázané s týmto majetkom nakladať a následne boli tieto hnuteľné veci (úroda kukurice potravinárskej)
obžalovanou v decembri 2009 predané a k úhrade faktúry vo výške 24.066,86 euro veriteľa O.. R.
O. - I. nedošlo. V tomto prípade bola obžalovaná zaviazaná nahradiť škodu ako osoba menovanému
poškodenému.

V roku 2014 Okresným súdom Galanta za prečin zvýhodnenia veriteľa podľa § 240 ods. 1, 2 Tr. zákona
jej bol opäť uložený peňažný trest vo výške 1.000 euro, ktorý zaplatila 11. 3. 2015 na tom skutkovom
základe,žeakokonateľkaLSInezaplatilafaktúryzadodanýtovarsplatnédo31.8.2008vcelkovejvýške
29.115,70 euro na škodu spoločnosti Osivo a.s. Zvolen, ale počas obchodnej činnosti LSI, ktorá mala vtom čase viac ako jedného veriteľa a nebola schopná plniť svoje finančné záväzky do 30 dní po lehote
splatnosti vykonala finančné úhrady iným obchodným partnerom, konkrétne spoločnostiam Norika CZ
s.r.o. Havlíčkov Brod splatných po dátume 22. 4. 2009 a Danespo Give splatných po dátume 1. 5. 2009.

V oboch prípadoch sa na obžalovanú vzhľadom na uložený druh trestu (peňažné tresty), ktoré tresty
už vykonala (zaplatila) hľadí, akoby súdom trestaná nebola. Táto skutočnosť viedla súd k záveru, že
nie je možné obžalovanej ukladať trest ako trest súhrnný podľa § 42 Tr. zákona, ako ako trest úhrnný
podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona.

Zákonná fikcia neodsúdenia obžalovanej vzhľadom na zaplatené peňažné tresty však nebráni súdu, aby
vykonal s prihliadnutím na tieto odsúdenia hodnotenie osoby obžalovanej, najmä vo vzťahu k spôsobu
výkonu funkcie konateľa obchodnej spoločnosti LSI v obchodných vzťahoch.

Záver súdu o jej osobe je ten, že obžalovaná v čase, keď žiadala o poskytnutie NFP evidovala v

spoločnosti faktúry po lehote splatnosti, produkovala stratu a z týchto skutočností je možné vyvodiť,
že predložením falšovaných dokladov o nákupe strojov, resp. výkone stavebných prác konala s cieľom
„zlepšiť“ hospodárenie LSI a nešlo iba o administratívne pochybenie, ktoré konštatovanie použil jej
obhajca na hlavnom pojednávaní. Naopak všetky okolnosti nasvedčujú na premyslené podvodné
konanie z jej strany s cieľom neoprávnene získať NFP.

Spoločnosť LSI bola spoločnosť, ktorá vznikla 20. 12. 1994. Obžalovaná v nej bola spoločníčkou a
konateľkou. Druhým spoločníkom a konateľom bol jej manžel. Spoločnosť bola vymazaná 9. 4. 2015.
Zanikla zlúčením so spoločnosťou DANO s.r.o., Okružná 3239, Modra. Táto spoločnosť DANO s.r.o.
Modra vznikla v roku 1997. Pôvodne sídlila v Košiciach a v roku 2013 zmenila sídlo na uvedenú

adresu. Od roku 2013 doteraz sa zlúčila s celkom 150 spoločnosťami s ručením obmedzeným, ako ich
nástupnícka spoločnosť s konateľom s bydliskom v Kalifornii v USA.

Z údajov z Obchodného vestníka zo dňa 13.07.2017 vyplýva, že Okresný súd v Trnave na návrh
obžalovanej vyhlásil na jej majetok konkurz, ktorý sa skončil 18. 10. 2017 oznámením správcu
konkurznej podstaty z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu.

Skutočnosť, že obžalovaná vykonala kroky ku zlúčeniu spoločnosti LSI s inou spoločnosťou, s ktorou

sa zlúčilo už iných 150 spoločností a podala na svoju osobu návrh na konkurz a toto konanie bolo
právoplatne skončené, lebo konkurzná podstata nepokryla náklady konkurzného konania, súd vedú k
záveru, že obžalovaná sa snažila vyhnúť plneniu svojich povinností voči obchodným partnerom, najmä
pokiaľ ide o povinnosť zaplatiť za dodaný tovar a služby..

V prípade obžalovanej je súd toho názoru, že pri ukladaní trestu je potom nutné uplatniť voči nej
tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu. Obžalovaná tým, že neváhala ako konateľka obchodnej
spoločnosti dopustiť sa konaní, ktorými opakovane naplnila znaky skutkových podstát trestných činov,
najmä pokiaľ ide o platobnú disciplínu, prejavila také osobné charakteristiky, ktoré naznačujú na
jej narušenie a nerešpektovanie spoločenských a zákonných noriem, v dôsledku čoho je potrebné

ukladaným trestom ju prevychovať tak, aby si uvedomila nesprávnosť svojho konania a aby sa takéhoto
konania v budúcnosti už nedopustila. Súčasne vzhľadom na generálnu prevenciu je potrebné širokej
verejnosti ukázať, že nerešpektovanie právnych noriem môže viesť k postihu páchateľa a že ani jeho
rôzne právne kroky ho nezbavia zodpovednosti k náhrade spôsobenej škody.

Napriek vyššie uvedenému konštatovaniu, že obžalovaná už bola súdom trestaná, súd v jej prípade
vzhľadom na to, že za tieto trestné činy bola odsúdená až potom, ako sa dopustila trestných činov, za
ktoré teraz stojí pred súdom, skonštatoval v jej prípade existenciu poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36
písm. j/ Tr. zákona, teda že pred spáchaním týchto trestných činov viedla riadny život a tiež poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. l/ a n/ Tr. zákona, teda že spáchanie činu priznala a úprimne oľutovala a

pri jeho objasňovaní spolupracovala s orgánmi činnými v trestnom konaní, nakoľko spáchanie skutku
priznala už vo svojej prvej výpovedi po tom, ako jej bolo vznesené obvinenie. Obžalovaná sa v rámci
trestného konania následne domáhala uzavretia dohody o vine a treste, k čomu nedošlo v podstate
iba vzhľadom na práceneschopnosť jej obhajcu v čase nariadeného termínu konania dohody o vine atreste. Prokurátor neurčil nový termín tohto konania, ale podal obžalobu a tak, ako to už bolo uvedené,
obžalovaná aj na hlavnom pojednávaní potom vyhlásila, že je vinná zo skutkov, za ktoré bola podaná
obžaloba podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku.

Ako priťažujúcu okolnosť súd hodnotil skutočnosť, že obžalovaná svojím konaním naplnila zákonné
znaky skutkovej podstaty dvoch trestných činov v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zákona.

Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi súd podľa § 38 ods. 3 Tr.

zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že
obžalovanej mohol ukladať trest odňatia slobody na 7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace.

Prihliadajúc potom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj výšku následku vychádzajúc z výšky
škody, ku ktorej došlo a ktorej spôsobenie bezprostredne hrozilo súd za primeraný považoval úhrnný
trest odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Súd tento trest uložil za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu,

podľa ktorého ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to,
že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj
pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Predmetné ustanovenie súd použil vzhľadom na okolnosti prípadu, ktoré videl najmä vo viacerých
už spomenutých poľahčujúcich okolnostiach, ako aj v tom, že ide o postih za spáchanie trestného
činu sčasti v štádiu jeho pokusu. Súd k použitiu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona viedla aj snaha
zabezpečiť úplnú náhradu škody spôsobenej obžalovanou voči poškodenej PPA. Preto aj súd súčasne
podmienečne odložil výkon uloženého trestu prihliadajúc na už konštatovaný doterajší riadny život

obžalovanej a nariadil nad ňou dohľad probačným a mediačným úradníkom a určil skúšobnú dobu na 5
rokov, počas ktorej v súlade s prehlásením obžalovanej na hlavnom pojednávaní o jej ochote nahradiť
spôsobenú škodu určil konkrétne termíny na vykonanie náhrady škody v určených výškach počas týchto
piatich rokov. Nakoľko ide o súčasť trestu, na obžalovanú tak bude počas celej skúšobnej doby pôsobiť
hrozba, že ak nedodrží ktorýkoľvek termín na náhradu škody, toto môže byť dôvodom na nariadenie

nepodmienečného trestu odňatia slobody už v priebehu skúšobnej doby podľa § 52 ods. 1 Tr. zákona,
nakoľko neprichádza do úvahy v budúcnosti jej predĺženie, pretože bola ustanovená v maximálnej dĺžke
určenej zákonom v spomenutej výmere 5 rokov.

Termíny na čiastočné úhrady škody súd určil s cieľom, aby sa už počas skúšobnej doby riadne skúmalo

plnenie uloženej povinnosti obžalovanou a nie, aby sa k riešeniu tejto otázky pristúpilo až po piatich
rokoch od uloženia trestu.

Poškodená PPA riadne a včas, do skončenia vyšetrovania uplatnila a vyčíslila svoj nárok na náhradu
škody.Tútovyčíslilanasumuistiny408.968,99euro,(istinacelkom451.516,36zníženáo 42.547,37euro

vymožené v exekučnom konaní) a na sumu príslušenstva - úrokov z omeškania v celkovej výške
451.516,36 euro, teda celkom uplatnila škodu vo výške 860.485,35 euro.

Je zrejmé, že v prvom rade nárok na náhradu škody smeruje voči samotnej spoločnosti L. S. I. spol. s
r. o. so sídlom Horné Saliby 868, ktorá však zanikla v roku 2015.

Zodpovednosť konateľa pri výkone jeho funkcie upravuje ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka.
Ak konaním spoločnosti vznikla škoda tretej osobe, za škodu zodpovedá spoločnosť. Poškodený sa
môže obrátiť priamo na spoločnosť, aby mu škodu nahradila. Ak spoločnosť dobrovoľne nenahradí
škodu, môže sa tretia strana domáhať svojich práv podaním žaloby na príslušný súd. Ak škoda vznikla

porušením povinností konateľa, je spoločnosť povinná nahradiť škodu tretej osobe a regresne môže
škodu vymáhať od konateľa.Nárok na náhradu škody voči konateľovi si môžu uplatniť spoločníci a za určitých podmienok aj veritelia

spoločnosti. Veriteľ spoločnosti tak môže urobiť, ak nie je možné jeho pohľadávku uspokojiť z majetku
spoločnosti. Nároku sa môže domáhať aj žalobou na súde. Pre úspech žaloby musí veriteľ dokázať
kumulatívne splnenie nasledovných podmienok (1) vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči
konateľovi, (2) existenciu pohľadávky voči spoločnosti a (3) nemožnosť uspokojenia svojej pohľadávky z
majetkuspoločnosti.Nárokyveriteľavočikonateľovinezanikajúanivtedy,aksaspoločnosťvzdánárokov

na náhradu škody alebo spoločnosť uzatvorí s konateľom dohodu o urovnaní.

Nakoľko spoločnosť LSI zanikla zlúčením so spoločnosťou, ktorú vzhľadom na počet spoločností,
ktoré sa s ňou ako nástupníckou spoločnosťou zlúčili a má konateľa s bydliskom v zahraničí, je
možné konštatovať, že týmto zánikom spoločnosti LSI sa pohľadávka PPA voči nej stala nedobytnou,
táto pohľadávka existuje, dokonca bola už vymáhaná aj v exekučnom konaní a nakoniec, nakoľko

pohľadávka PPA vznikla trestným činom spáchaným v mene spoločnosti jej konateľom, vznikol tu
aj nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi, čím boli splnené podmienky na to, aby súd
obžalovanú zaviazal k náhrade škody, ktorú svojím konaním spôsobila.

Tomuto postupu nebránil ani návrh obžalovanej na vyhlásenie konkurzu a následné oznámenie správcu

o ukončení konkurzu pre nedostatok majetku, pretože obžalovaná nebola oddlžená a podľa § 166c
ods. 1 písm. d/ zákona čís. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii o. i. oddlžením nie sú dotknuté
pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto
pohľadávky.

Súd preto obžalovanú zaviazal nahradiť škodu, ktorú svojím konaním spôsobila PPA a to vo výške
nedôvodne vyplateného NFP 167.731,93 euro.

Poškodená strana PPA si uplatňovala nárok na náhradu škody vo vyššej sume, pretože jej podľa zmluvy
už čiastočným porušením povinností prijímateľa NFP vznikol nárok na vrátenie vyplateného NFP v

celom rozsahu, vrátane jej príslušenstva, znížená o vymoženú sumu v exekúcii 860.485,35 euro. Táto
suma však nebola predmetom tohto trestného konania, obžalovaná stála pred súdom iba za konkrétne
nedôvodne vyplatený NFP vo výške 167.731,93 euro a preto súd PPA so zvyškom nároku na náhradu
škody odkázal na civilný proces.
predložila falšovaný doklad a použila prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev

na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožnila spôsobenie sprenevery, pričom predloženie
falšovaného dokladu a použitie prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev na iný
účel, a tým umožnenie spôsobenia sprenevery sčasti bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného
činu, ale k jeho dokonaniu nedošlo a spôsobila tak škodu veľkého rozsahu,

vylákala od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie alebo použitie je podľa
všeobecnezáväznéhoprávnehopredpisuviazanénapodmienky,ktorénespĺňala,atotým,žehouviedla
do omylu v otázke ich splnenia, pričom vylákanie príspevku od iného zo štátneho rozpočtu, ktorého
poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky,
ktoré nespĺňala, a to tým, že ho uviedla do omylu v otázke ich splnenia, sčasti bezprostredne smerovalo

k dokonaniu trestného činu, ale k jeho dokonaniu nedošlo a spôsobila tak značnú škodu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho oznámenia
prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd v Bratislave. Odvolanie má odkladný účinok
(§306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.