Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 2, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/122/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616215478
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6616215478.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcov 1/ E. D., narodená XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom H. XXX/XX, X., 2/ X. D., narodená XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. XXX/
XX, X., 3/ F. D., narodený XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom X. XXX/X, X., 4/ E. D., narodený XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom A. č. XXX/XX, X., 5/ E.. F. D., narodený XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom

C. XX, X., 6/ C. M. D., narodená XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Z. XX, X., 7/ X. Y., narodený XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom A. XXX, X., 8/ Ing. F. Y., narodený XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom ČA
XXX/XX, W. Z., 9/ X.. E. H., narodená XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. XXX/XX, W. Z., XX/ L. Y.,
narodená XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom ČA T./XX, Veľký Z., XX/ X. D., narodený XX. XX. XXXX, s
trvalým pobytom A. X/X, X., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou X. D., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom A. XXX/XX, X., XX/ A. W., narodená XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Za lesami XXX/X, X.,

zastúpená splnomocnenou zástupkyňou X. D., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. XXX/XX, X.,
XX/ F. V., narodený XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom R. II XXX/XX, H., 14/ Daniel V., narodený XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom R. II XXX/XX, H., XX/ E.. E. D., narodený XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom
C. XX/XX, X., XX/ U. D., narodený XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. XXX/XX, X., 17/ E.. O. E.,
narodená XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. XX, M., XX/ E.. F. D., narodený XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom D. XXX/X, Q., XX/ X.. C. D., narodená XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. XXX/XX, X., XX/

U. P., narodená XX. XX. T., s trvalým pobytom O. XX, H., XX/ O. D., narodená XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom V. XX, M., XX/ X. Z., narodený XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom R. XXX/X, M. M., XX/ X..
F. S., narodená XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. XX, M., XX/ F. Z., narodený XX. XX. XXXX, s
trvalým pobytom D. XXX/X, Q., XX/ Q. D., narodený XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom X. XXX/X, X.,
XX/ X. D., narodená XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. XXX/XX, X., žalobcovia 1/ až XX/ a XX/ až XX/
právne zastúpení JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou so sídlom Železničná č. 291, Poltár, proti

žalovaným 1/ X. Z., narodený XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. XXX/X, X., právne zastúpenému F..
Elenou Matulovou, advokátkou, so sídlom Železničná 287/9, Poltár, 2/ W. Z., narodený XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom X. č. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov 1/
až 10/, 13/ až 26/ a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/127/2016-580 z
21. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj ,,okresný súd“, event. „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 21. 02. 2019 určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území X., zapísané na Okresnom úrade Q., odbore katastra na Liste vlastníctva číslo
XXXX ako E KN parcelné číslo XXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXXXX m2; parcelné číslo XXXX/

X - lesné pozemky o výmere XXX m2 pod B 1 v podiele X/XX-in a na Liste vlastníctva číslo lXXX
ako E KN parcelné číslo XXXX/X - trvalé trávne porasty o mere XXXXX m2; parcelné číslo XXXX/X -trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 pod B v podiele X/XX-in patria do dedičstva po poručiteľovi F.
Y., narodenom XX. XX. XXXX, zomrel XX. XX. XXXX, po ktorom bolo dedičské konanie uskutočnené
Štátnym notárstvom Lučenec - D 261/1992 (I. výrok). Súd prvej inštancie žalobu v časti o určenie, že

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území X., zapísané na Okresnom úrade Poltár, odbore
katastra na Liste vlastníctva číslo XXXX ako E KN číslo XXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXXXX m2;
parcelnéčísloXXXX/X-lesnépozemkyovýmereXXXm2podB1vpodiele1/18-inanaListevlastníctva
číslo XXXX ako E KN parcelné číslo XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXXXX m2; parcelné
číslo 2837/4 - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 pod B v podiele 1/18-in patria do dedičstva po

poručiteľoviF.Y.,narodenomXX.XX.XXXX, zomrelomXX.XX.XXXX,poktorombolodedičskékonanie
uskutočnené Štátnym notárstvom Lučenec - D 261/1992, zamietol (II. výrok). O nároku na náhradu trov
konania súd prvej inštancie rozhodol tak, žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť
žalobcovitrovykonaniavrozsahu71,42%,vovýškeakobuderozhodnutéosobitnýmuznesenímvyšším
súdnym úradníkom (III. výrok).
Z rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobcovia sa žalobou domáhali určenia vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. a obec X. a LV č. XXXX, k.ú. a obec Málinec.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2, § 8 Článku VIII: 1840 o dedičskej postupnosti
poddaných, § 9, § 10, § 11, § 12, § 14 dočasných súdnych pravidiel Judexkuriálnej konferencie (23. 01.
až 04. 03. 1861), § 509, § 510, § 511, § 512, § 526, § 527, § 528, § 529, § 530 zákona č. 141/1950 Sb.
Občanský zákonník, § 460, § 461 ods. 1, 2, § 473 ods. 1, 2, § 474 ods. 1, 2, § 475 ods. 1, 2, § 475a

zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“).
Súd prvej inštancie konštatoval, že aktívna vecná legitimácia žalobcov na podanie žaloby o určenie, že
vec patrí do dedičstva, vyplýva z tvrdenia žalobcov, že sú právnymi nástupcami pôvodného pozemno-
knižného vlastníka F. Y. s prímením Dekrét, nar. 11. 01. 1877 tak, ako je zapísaný v príslušnej pozemno-
knižnej vložke č. XXX pod M k.ú. a obec X.. Aktívne legitimovanými na podanie takejto žaloby teda

môžu byť jedine osoby, ktoré sú právnymi nástupcami takéhoto pôvodného vlastníka a to titulom
dedenia. V prípade, ak by takáto osoba nevystupovala na strane žalobcu, pre určenie okruhu strán
sporu je potrebné, aby vystupovala na strane žalovanej, keďže nikoho nemožno nútiť, aby príslušnú
žalobu podával, avšak v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po právnom predchodcovi,
musia byť stranami tak na strane žalobcu, resp. žalovaného všetci do úvahy pripadajúci dedičia

(nerozlučné spoločenstvo). Aktívna vecná legitimácia žalobcov je daná vrátane namietanej aktívnej
vecnej legitimácie žalobkyne X. D., ktorá sa stala právnou nástupkyňou pôvodného dediča, svojho
manžela.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný 2/ napriek tomu, že patrí do skupiny osôb dedičov
po právnom predchodcovi F. Y. U., keďže takúto žalobu nepodal, musí vo veci vystupovať na strane

žalovaného, teda ako pasívne legitimovaný.
Vo vzťahu k preukázaniu skutočností či pozemno-knižný vlastník F. Y. U., ako je zapísaný na príslušnej
pozemno-knižnej vložke PKV č. XXX, k.ú. X., je skutočne právnym predchodcom žalobcov, resp.
žalovaného 2/, bolo vykonané dokazovanie a to skúmaním v príslušných matrikách Štátneho archívu v
Banskej Bystrici, z ktorých bolo zistené (z genealogického výskumu rodu Y. (dekrét) Štátneho archívu

v Banskej Bystrici; č.l. 265-266), že posledným predkom, ktorého sa podarilo identifikovať z matrík je
F. (lat. Joannes) Y., ktorý sa narodil pred rokom 1825 rodičom F. a A. Y.. Dňa 04. 02. 1840 sa F. oženil s
A. N., ktorým sa počas manželstva narodili deti: F., nar. XX. XX. XXXX, zomrel XX. XX. XXXX; X., nar.
XX. XX. XXXX; A., nar. XX. XX. XXXX; X., nar. XX. XX. XXXX, zomrel XX. XX. XXXX; X., nar. XX. XX.
XXXX, zomrel XX. XX. XXXX; D., nar. XX. XX. XXXX, zomrel XX. XX. XXXX.

F. Y., nar. XX. XX. XXXX sa ako XX-ročný oženil s XX-ročnou L. Z. dňa XX. XX. XXXX a narodili sa im
deti: F., nar. XX. XX. XXXX, zomrel XX. XX. XXXX; X., nar. XX. XX. XXXX, zomrel XX. XX. XXXX; A.,
nar. XX. XX. 1873; F., nar. XX. XX. XXXX, zomrel XX. XX. XXXX; X., nar. XX. XX. XXXX, zomrela XX.
XX. XXXX. V rodnom zázname posledného dieťaťa v roku 1885 je prvýkrát uvedené prímenie otca F. Y.
U.. F. Y. zomrel XX. XX. XXXX ako 54-ročný a jeho manželka L. rod. Z. zomrela XX. XX. XXXX.

F. Y., nar. XX. XX. 1877 sa dňa 15. 06. 1896 ako 19-ročný zosobášil s 18-ročnou A. Y. P. a narodili sa
im deti: X., nar. XX. XX. XXXX, sobáš s X. D. dňa XX./XX.XX.XXXX; F., nar. XX. XX. XXXX, sobáš s F.
S. dňa 03. 11. 1924; X., nar. XX. XX. XXXX, sobáš s X. Y. dekrétovou dňa XX. XX. XXXX. Vo všetkých
záznamov narodení a sobášov od roku 1897 sa objavuje pri menách vyššie menovaných Y. prímenie
dekrét.

Helena Y., nar. 21. 02. 1873 sa dňa 11. 06. 1894 vydala za X. H., ktorým sa dňa 25. 03. 1895 narodil syn
F. dňa XX. XX. XXXX, pričom však nie je podstatná dedičská línia po uvedenej A. Y., nakoľko predmetom
konania je určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po osobe F. Y., nar. XXXX (brat A.), ktoré tentovlastnil a boli zapísané na jeho mene v čase jeho smrti. Predchádzajúca dedičská postupnosť po ich
otcovi F. Y., nar. XX. XX. XXXX preto nie je relevantnou.
Súd prvej inštancie konštatoval, že po poručiteľovi F. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX,

(D 261/1992), ako dedičia prichádzajú do úvahy F. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelý XX. XX. XXXX (D
1433/84) a po ňom E. D., rodená Y., nar. XX. XX. XXXX (žalobkyňa X/, dcéra) a X. D., rodená Y., nar.
XX. XX. XXXX, zomrelá XX. XX. XXXX, (D 15/569/2003) a po nej F. D., nar. XX. XX. XXXX, F. D., nar.
XX. XX. XXXX, U. D., nar. 25. 06. 1956 (žalobca 4/).
Dedičmi po X. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX, sú : dcéra X. D. a po nej tri deti E.. F.

D., nar. XX. XX. XXXX (žalobca 5/) a C. M., rodená D., nar. XX. XX. XXXX (žalobkyňa 6/) a žalobca
X. Urda, nar. XX. XX. XXXX (žalobca 7/).
Dedičmi po F. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelého XX. XX. 2015, sú: E.. F. Y., nar. XX. XX. XXXX
(žalobca 8/), X.. E. H., rodená Y., nar. XX. XX. XXXX (žalobkyňa 9/) a L. Y., rodená N., nar. XX. XX.
XXXX (žalobkyňa 10/).
Dedičmi po X. D., rodenej Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX, sú: X. D., nar. XX. XX. XXXX,

zomrelý XX. XX. XXXX, (D 1669/2000, Dnot 447/2000) a po ňom X. D., nar. XX. XX. XXXX a A. W.,
rodená D., nar. 06. 12. 1954.
Dedičmi po V. V., rodenej D., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX (D 756/2001, Dnot 171/2001),
sú : F. V., nar. XX. XX. XXXX, U. V., nar. XX. XX. XXXX.
Dedičmi po F. D., nar. XX. XX. 1924, zomrelom XX. XX. XXXX, (D 9/1996, Dnot 30/1996), sú: E.. E. D.,

nar. XX. XX. XXXX, U. D., nar. XX. XX. XXXX, Ing. O. E., rodená D., nar. XX. XX. XXXX, E.. F. D., nar.
XX. XX. T., Mgr. C. D., nar. XX. XX. XXXX, U. P., rodená D., nar. XX. XX. XXXX
Dedičmi po X. Z., rodenej D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX, (15D 949/2003, Dnot
244/2006), sú: O. D., rodená Z., nar. XX. XX. XXXX, X. Z., nar. XX. XX. XXXX, X.. F. S., rodená Z., nar.
XX. XX. XXXX, W. Z., nar. XX. XX. XXXX, F. Kančo, nar. XX.XX.XXXX.

Po F. D., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX, ako dedičky prichádzajú do úvahy: E. D., nar.
XX. XX. XXXX, dcéra a X. D., nar. XX. XX. XXXX, dcéra (D XXX/XX, U. XXX/XXXX).
Po nebohej X. D., ako dedičia prichádzajú do úvahy: U. D., nar. XX. XX. XXXX, F. D., nar. XX. XX. XXXX,
F. D., nar. XX. XX.XXXX a E. D., rodená Y., nar. XX. XX. XXXX. Vzhľadom na uvedené okruh aktívne
legitimovaných žalobcov, ktorým svedčí dedičské právo po ich právnych predchodcoch, je daný.

Pasívne legitimovaným je žalovaný 1/ X. Z., ktorý je ako vlastník v príslušnom katastri nehnuteľností
zapísaný, a to na LV č. XXXX a LV č. XXXX, k.ú. X. ako vlastník podielu, o ktorom žalobcovi tvrdia, že
je ich vlastníctvom, a teda, že patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia žalobou sa domáhali určenia, že existuje ich dedičské
právo vyplývajúce z vlastníctva veci ich právnym predchodcom, ktoré svedčí o tom, že predmet tohto

vlastníctva následne titulom dedenia mal byť vysporiadaný v reťazi dedičských konaní až dedením po
ich predkami nadobudnutý. Pokiaľ sa žalobcovia chcú domáhať prededenia „veci“ dodatočne po ich
právnych predchodcoch, potom majú naliehavý právny záujem na určení, že vec do dedičstva patrí z
hľadiska vyvolania ďalších dedičských konaní.
V konaní sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či žalobcovia sú právni nástupcovia tvrdeného

právneho predchodcu F. Y. U., nar. XX. XX. XXXX a ich právnym predchodcom náleží dedičské právo.
V konaní bolo nesporné, že žalovaný 1/ bol zapísaný na príslušný list vlastníctva ako vlastník z dôvodu
vydaného Notárskeho osvedčenia na základe tvrdenia, že osoba F. Y. U. je jeho predkom. Q. či
skutočne osoba bývalého pozemno-knižného vlastníka F. Y. s prímením U. bola právnym predchodcom
žalovaného 1/ a priori nie je predmetnom tohto konania, žalovaný túto skutočnosť mohol osvedčiť s

poukazom na dôvody a listiny, ktoré uvádzal a ktorými sa snažil túto skutočnosť preukázať, avšak
vzhľadom na listinné dôkazy a genealogický výskum rodu F. Y. U. je zrejmé, že žalovaný 1/ sa pri vydaní
osvedčenia zrejme mýlil, keď svojho právneho predchodcu stotožnil a identifikoval s F. Y. U..
Z Genealogickej tabuľky (č.l. 269) v spojení s výpisom PKV č. XXX je zrejmé, že nehnuteľnosť bola
nadobúdaná rodinou Y., a to Y. F. (F. Y.), Y. X. (X. Y.) a Y. X. (X. Y.), čo korešponduje dedičskej línii

genealogickej tabuľky bratov F. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelý XX. XX. XXXX, jeho brat X. Y., nar. XX.
XX. XXXX, zomrelý XX. XX. XXXX a X. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelý XX. XX. XXXX a po F. Y., nar.
XX. XX. XXXX, F. XX., nar. XX.XX.. XXXX. Z uvedeného vyplýva, že pod B2 mohol byť v PKV zapísaný
len F. Y., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel 21. 05. 1897 a po ňom pod B4 F. Y., nar. XX. XX. XXXX.
Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že na základe výťahu zo zápisnice pozostalostného konania (č.l.

312) vyplýva, že pod B6, B18 v PKV XXX)je zapísaný ako vlastník X. Y., zomrelý XX. XX. XXXX, logicky
potom zo zápisu PKV č. XXX (preklad na č.l. 357) vyplýva, že osoba F. mladší pod B4 a B7 je osoba
totožná, pričom osoba pod B4 dedila po osobe pod B2.Jednotlivými rodnými listami, úmrtnými listami, dedičskými rozhodnutiami a pripojenými spismi
dedičských konaní po právnych predchodcoch žalobcov, žalobcovia preukázali dedičskú líniu rodovej
vetvy rodiny F. Y. s prímením U. až vo vzťahu k nimi tvrdenému predkovi F. Y. s prímením U., nar. XX.

XX. XXXX. Dedičská línia žalobcov nebola zo strany žalovaných namietaná, žalovaný 1/ namietal len
skutočnosť, že právny predchodca žalobcov F. Y. s prímením U., nar. XX. XX. XXXX nie je tým F. Y.
zapísaným v PKV XXX pod B2, resp. B4.
Žalovaný 1/ uvádzal dedičskú postupnosť svojich právnych predchodcov založenú F. Y. s manželkou D.
rod.F., následne XX., nar. O.s manželkouQ., rod. F. po ňom jediný syn XX., nar. XXX/XXXX XXXX. 1881,

zomrelý XX. 05. 1915, dedičstvo prejednané pod 15D/453/2004, Dnot 132/2004, ktorého manželkou
bola C., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX a zomrelá XX. XX. XXXX, dedičstvo D 1140/92, D 335/00XXX/
XXXX13/2002 a po nich deti F. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelý XX. XX. XXXX, slobodný, bezdetný, po
ňom V. C., synovec, dcéra X. C., rod. Y., zomrelá v roku XXXX, manžel X. C. a po nej syn V. C. a O.
Y., nar. XX. XX. XXXX, bezdetná, po nej synovec V. C.. Zároveň žalovaný označil ako vlastníka v PKV
XXX pod B7 F. Y., nar. XX.XX.,,XXXX“, zomrelého XX.XX.XXXX.

Z výpisu pozemno-knižnej vložky č. XXX (č.l. 357 preklad) vyplýva, že podiel F. Y. v roku XXXX zapísaný
pod B2 prechádza dedením na F. Y. zápisom pod B7, zápis pod B8 konštatuje, že vlastník pod B2 a pod
B4 je totožný a preto sa vymazáva vlastnícke právo Y. F. mladší pod B2.
T. preklad pozemkovej knihy PKV XXX Y. F. U. v časti B2 totožný s Y. F. mladší pod B4 na základe
zápisnice spísanej XX. XX. XXXX v X. ako aj pripojeného úradného matričného potvrdenia, pričom z

príslušného prekladu vyplýva, že na základe uznesenia Okresného kráľovského súdu v Lučenci pod č.
Ö409/2 o odovzdaní pozostalosti vlastnícke právo k nehnuteľnosti pod parc. č. AI:1 prináleží z právneho
titulu dedičstva k dekrétu Y. F. pod č. B2 v prospech Y. F. (vložené 01. 09. 1999 z čoho vyplýva, že Y. F.
mladší bol dedičom Y. F. staršieho pod B2 označeného ako Y. F. U.).
Z výpisu LV č. XXXX čiastočný (č.l. 71-72) vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností parc. č. XXXX/X, parc.

č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X je v podiely 7/18-in F. Y. (A.) titulom nadobudnutia z
pozemno-knižnej vložky XXX pod B7 na základe rozhodnutia z 30. 09. 2008 (Z 11888/08 v podiely 7/8-
ín). Uvedený zápis však nemôže zodpovedať skutočnosti, nakoľko s poukazom na zápis pôvodnej PKV
745 pod vlastníkom B7 totožným s vlastníkom pod B2 je F. Y., keďže podiel F. Y. v roku XXXX zapísaný
pod B2 prešiel dedením na F. Y. mladšieho a vlastník pod B4 a pod B7 je totožný (č.l. 248 úradný preklad

PKV XXX).
Z prekladu z maďarského jazyka pod č. 3/2018 doc. F.. O. W., Q.. vyplýva, že „vlastník F. Y. zapísaný
pod B7 nadobudol podiel dedením po F. Y. zapísanom pod B2, a to uznesením o odovzdaní pozostalosti
zapísanom do PKV č. XXX v roku 1899.“ Vlastnícke právo pod B2 v časti 2/6-iny v prospech dekrétu
Y. Jánosa bolo zapísané na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej 15. 12. 1880 v Balassagyarmate, ďalej

na základe potvrdenia o zaplatení kúpnej ceny vydaného v Želovciach 11. 03. 1888, ako aj na základe
kúpnej zmluvy uzatvorenej v Málinci 28.12.1988, a to v prospech dekrétu Y. X. v časti 2/6-iny, dekrétu
Y. F. v časti 2/6-iny.
Z listinných dôkazov predloženým Štátnym archívom Banská Bystrica vyplýva, že právnymi
predchodcami žalovaného 1/ sú: X. Y. s manželkou C. Y., rod. D., po nich F. Y., nar. XX. XX. XXXX,

zomrelý XX. XX. XXXX s prímením X. s manželkou O., rod. Q. a po ňom syn F. Y., nar. XX. XX. XXXX,
zomrelý XX. XX. XXXX ako 34-ročný s manželkou C., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX a zomrelou XX. XX.
XXXX.F.Y.sprímenímX.,nar.XX.XX.XXXX,zomrelXX.XX.XXXXamábyťpodľatvrdeniažalovaného
1/ vlastníkom zapísaným pod B7 v PKV č. XXX, avšak táto osoba F. Y. X. mal za otca X. Y., teda osobu
odlišnú od F. Y. U. narodeného v roku XXXX. Osoba F. Y. U. narodená v roku XXXX je potomkom F. Y.

narodeného XX. XX. XXXX, čo vyplýva aj zo zápisu v PKV č. XXX, kde sa ako osoba pod B7 uvádza
titulom dedenia po osobe pod B2 v zápise PKV z roku XXXX. Keby osoba F. Y. X. narodená v roku 1857
mala byť osobou pod B7, potom by nemohla dediť po F. Y. U. nar. XX. XX. XXXX, naviac ak otcom F. Y.
X., narodeného XX. XX. XXXX je X. (X.) Y. a nie F. Y.. Žalovaný 1/ sa teda mýli, ak za osobu F. Y. pod
B2 označuje síce svojho príbuzného F. Y. s prímením X., avšak nie totožnú osobu. Podporne na svojej

tvrdenia žalobcovia poukazovali na zápisy v príslušných PKV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č.
XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXX, č. XXXX a č. XXX kde zápisy zo dňa
09. 10. 1899 sú totožné so zápismi v pôvodnej PKV č. XXX vo vzťahu dedičov Jána Urdu. Jedná sa o
totožné zápisy pod B7 Q. V., pričom tieto tvrdenia ani dôkazy, na ktoré žalobcovia poukazujú žalovaným
rozporované neboli.

Súd prvej inštancie ďalej uviedol: ,,147. Z uznesenia bývalého Štátneho notárstva v Lučenci zo dňa
28. 02. 1992 pod sp. zn. D 261/92 vyplýva, že po nebohom F. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX.
XX.XXXX, okrem iného do dedičstva patria nehnuteľnosti Q. XXX, k.ú. Málinec, parc. č. XXXX/b pod B20
v 2/36-inách, ktoré nadobúdajú F. Y., nar. XX. XX. XXXX, vnuk, X. D., nar. XX. XX. XXXX, vnučka, X. Y.,nar. XX. XX. XXXX, vnuk, E.. Q. D., nar. XX. XX. XXXX, pravnuk bez povinnosti vyplácať podiely X.. E. Z.
a E.. X. W., pravnučkám, ktoré si podiely nenárokovali, F. D., nar. XX. XX. XXXX, pravnuk, F. D., nar. XX.
XX. XXXX, pravnuk a U. D., nar. XX. XX. XXXX, pravnuk. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi sú právni

nástupcovia po F. Y., nar. XX. XX. XXXX a jedná sa o osobu Jána Urdu zapísaného v PKV 745 pod B20.
148.Zároveňzdedičskéhospisu5D/65/2012poporučiteľoviF.Y.(U.)zomrelomXX.XX.XXXXvspojení
s výpismi LV č. XXXX, č. XXXX, k.ú. X. zo dňa 23. 12. 2011 obsiahnutými v tomto spise vyplýva, že
predmetom dedenia je spoluvlastnícky podiel 2/18-iny na PKV č. XXX, k.ú. X. pod B22 na mene F. Y.
(U., mladší). Predmetom dedičského uznesenia v časti aktíva po F. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelý XX.

XX. XXXX (syn F. Y., nar. XX. XX. XXXX), pod bodmi 22, 23 na LV č. XXXX a č. XXXX pod BLV4 v
podiely 2/18-iny na poručiteľa EKN parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty, EKN parc. č. XXXX/X ako
dedičia v dedičskej následnosti po neb. X. D., rod. Urdovej (pod D 356/00) prichádzajú úvahy dedičia
U. D., nar. XX.XX.XXXX, F. D., nar. XX. XX. XXXX, F. D., nar. XX. XX. XXXX a E. D., rod. D., nar. XX.
XX. XXXX (žalobcovia).
149. Z PKV XXX je potrebné sa zamerať na zápis 03. 04. 1913 v časti B20 Y. F. mladší U. v časti 1/6-

ina a B22 Y. F. mladší U. v časti 2/6-iny. Predmetom dedenia po F. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom
XX. XX. XXXX v zmysle Osvedčenia o dedičstva 5D/65/2012 v časti 22, 23 LV č. XXXX, č. XXXX boli
nehnuteľnosti pod BLV4 na mene F. Y. U. v podiely 2/18-iny, jedná sa o parcely EKN č. XXXX/X - les a
č. XXXX/X - les, ako titul nadobudnutia je uvedená PKV XXX pod B22.
150. Z dedičského rozhodnutia D 261/92 po F. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX je

predmetom dedenia Q. č. XXX, parc. č. XXXX/b pod B20 v 2/36-inách. Otázkou je či osoba pod B20
a B22 PKV XXX je osoba totožná. Ak je to F. Y., nar. XX. XX. XXXX, nakoľko spolupodiel predstavuje
9/18-in (1/6 + 2/6 = 3/6 = 9/18 a prededené boli 2/18-iny z B22 a 2/36-iny z B20, t.j. 2/36 je 1/18-ina,
teda k prededeniu došlo vo vzťahu k 3/18-inám a neprededená čiastka vyplýva, že by mala byť 6/18-in).
Ďalšie zápisy na PKV M pod B23 až B27 sa netýkajú zápisov vo vzťahu k F. Y. U.. Zápis vo vzťahu F.

Y. U. W. a F. Y. pod B23 sa týka podielu pod B5 Y. X., nie Y. F. U..
151. Podstatným pre určenie či vec patrí do dedičstva je vyriešenie otázky či právny predchodca
žalobcov F. Y. U., narodený v roku XXXX a zomrelý v roku XXXX ku dňu svojej smrti predmetné
nehnuteľnosti mal vo svojom vlastníctve a v akom podiely. Zo zápisov pod B20 a B22 zo dňa
XX.XX.XXXX vyplýva, že vlastníkom má byť F. Y. U. mladší v podiely X/XX-in (X/X-iny čo korešponduje

pôvodnému zápisu pod M B4 a následne M M
152. Zo spoluvlastníckeho podielu pod B20, ktorý predstavoval 1/6-inu (6/36-ín) vysporiadaných
dedičsky v konaní D 261/92 boli 2/36-iny, teda nevysporiadanými zostali 4/36-iny. Z B20 bol podiel 1/6-
ina, prededené boli 2/36-iny v dedičskom konaní pod D 261/92 po F. Y., nar. XX. XX. XXXX, teda 1/6 -
2/36 (t.j. 6/36 - 2/36) = 4/36-iny (2/18-iny) neprededené.

153. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zápis na meno F. Y. mladší U. pod M predstavoval X/X-iny (X/XX-
in), z ktorých dedičsky bolo vysporiadané v dedičskom konaní po F. Y., nar. XX. XX. 1903 a zomrelom
XX. XX. XXXX (synovi F. Y. U., nar. XXXX) podiel 2/18-iny v zmysle Osvedčenia o dedičstva 5D/65/2012,
teda dedičsky nevysporiadaným podielom je 6/18 - 2/18 = 4/18-iny. Pod B22 podiel 2/6-iny (6/18-in) -
prededené 2/18-iny pod D 65/2012, teda zostali neprededené 4/18-iny, teda 2/18 + 4/18 = 6/18-in, ktoré

treba priznať do dedičstva po F. Y. U., nar. XX. XX. XXXX tak ako to žiadajú žalobcovi a v časti o X/
XX-inu žalobu zamietnuť.
154. Skutočnosť, že na príslušnom LV má žalovaný zapísaný podiel 7/18-in, z čoho 6/18-in by malo
patriť do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcu nič nemení na tej skutočnosti, že takto zapísaná
zostávajúca 1/18-ina, ktorú žiadajú žalobcovia aby bola určená v rámci 7/18-in nimi navrhovaných do

dedičstva nepatrí.“
Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 1, 2 CSP.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia aj žalovaní boli v konaní úspešní čiastočne. Žalobcovia
si uplatnili právo na určenie, že vec patrí do dedičstva v podiele 7/18-in, pričom súd prvej inštancie im
priznal 6/18-inu, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje úspech žalobcov 85,71 % oproti úspechu

žalovaných14,29%,tedačistýúspechžalobcovpredstavuje71,42%pretoimsúdprvejinštancie priznal
právo na náhradu trov konania od žalovaných 1/, 2/ v rozsahu 71,42 %.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu, konkrétne do výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území X., zapísané na Okresnom úrade Q., odbore

katastra na Liste vlastníctva číslo XXXX ako E KN parcelné číslo XXXX/X - lesné pozemky o výmere
XXXXXX m2; parcelné číslo XXXX/X - lesné pozemky o výmere XXX m2 pod B 1 v podiele 6/18-in a
na Liste vlastníctva číslo lXXX ako E KN parcelné číslo XXXX/X - trvalé trávne porasty o mere XXXXX
m2; parcelné číslo XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 pod B v podiele 6/18-in patria dodedičstva po poručiteľovi F. Y., narodenom XX. XX. T., zomrel XX. XX. XXXX, po ktorom bolo dedičské
konanie uskutočnené W. notárstvom H. - D 261/1992 (I.výrok) a do závislého výroku o trovách konania
(III. výrok), žalovaný 1/ podal včas odvolanie.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu v odvolaním napadnutom výroku (I.výrok) zmenil a žalobu
zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods.1 písm. a/, d/, f/, h/ CSP.
Uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré nadobudol, boli vedené na meno F. Y. A.. Zhotoviteľ registra podklady
získaval miestnym šetrením v obci. Pokiaľ žalobcovia boli nespokojní, mohli podať námietky proti

zhotoviteľovi registra. Zhotoviteľ registra vylúčil, že ide o F. Y. U.. Z listov vlastníctva č. XXXX a XXXX k.ú.
X. jednoznačne vyplývalo, že vlastníkom je Y. AF.mor a nie H. Y. U.. Len jeho právni predchodcovia žili v
osade Hámor. Právni predchodcovia žalobcov nikdy nebývali v osade Hámor. Z PKV č. XXX Málinec, z
ktorej vznikli predmetné dva listy vlastníctva, je evidentné, že zápisy do PKV neboli robené postupne a
došlo ku chybám. Práve register slúžil na odstránenie týchto chýb. Výpisy boli doručované do vlastných
rúk a žalobcovia mohli podať námietky. Žalobcovia tvrdia, že právni predchodcovia žalobcov mali

nadobudnúť nehnuteľnosti dedením, zápis 09. 11. 1899 č. ded. D5335. Tento dôkaz súdu nepredložili.
Priamysvedok,ktorýbytútoskutočnosťmoholpotvrdiť,užnežije.Svedkovia,ktoríbolivkonanívypočutí,
v roku 1899 nežili a len sprostredkovane hovorili o užívaní pozemkov. Základné konanie po F. Y., nar.
XX. XX. XXXX, bolo vedené pod č. U a bolo zastavené pre nemajetnosť, čiže v roku 1960 F. Urda
bol nemajetný. Následne až k dedičskom konaní D 261/92 boli prejednávané podiely v PKV XXX. Zo

zoznamu lesných pozemkov, ktoré predložili žalobcovia dňa 22. 01.2018, nie je možné identifikovať, či
ide o parcely, ktoré sú predmetom súdneho sporu.
,,Účastníkmi“ tohto konania mali byť všetci potencionálni dediči prichádzajúci do úvahy. ,,Účastníkmi
konania“ musia byť všetci dediči na strane žalobcov alebo žalovaných, a preto trvala na zamietnutí
žaloby, keďže sa jednalo o nerozlučné spoločenstvo, pretože ak len jeden z potencionálnych dedičov

nie je ,,účastníkom konania,“ ide o nedostatok vecnej legitimácie, čo je dôvod na zamietnutie žaloby.
Uznesením č.k. 13C/l27 /2016-554 zo dňa 26. 11. 2018 súd prvej inštancie pokračoval v konaní s
dedičom žalobcu 2/ (F. D., nar. XX. XX. XXXX, zomrelý XX. XX. XXXX, naposledy bytom A. XXX/XX,
X., štátny občan SR), a to X. D., nar. XX. XX. XXXX, avšak zákonnými dedičmi po nebom F. D., sú aj
jeho dve deti E. D. a X. A., čo bolo v konaní preukázané dedičským rozhodnutím po nebom F. D., sp.

zn. 14D 680/2018 zo dňa 22. 11. 2018.
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka). Ak je viac dedičov (ako je
to v tomto prípade), v čase od smrti poručiteľa do rozhodnutia o dedičstve sú považovaní za vlastníkov
celého majetku patriaceho do dedičstva a v sporoch s inými osobami, ktoré sa týkajú práva povinností
patriacich do dedičstva, majú postavenie nerozlučných spoločníkov (§ 77 CSP). Rozhodnutie súdu o

tom, či určitá vec patrí do dedičstva, sa preto musí vzťahovať na všetkých dedičov.
V danom prípade ,,účastníkom konania“ o určenie predmetu dedičstva mal byť aj syn a dcéra neb.
D. F., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, preto musí byť žaloba z dôvodu nedostatku vecnej
legitimácie zamietnutá. Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, a
teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať len ten, koho práva povinností sa

takéto určenie týka, t.j. je vecne legitimovaný. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým
dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov (ako je tomu v tomto
prípade), sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho
do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do
dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru,

akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných
spoločníkov v zmysle § 77 CSP. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo
dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktoré ide v súdnom konaní. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom
konaní nebol tento majetok známy a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania
dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaný za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov

týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú
postavenie vyplývajúce z ustanovenia §77 CSP.
Civilný sporový poriadok okrem nerozlučného spoločenstva v § 77 zaviedol nútené spoločenstvo (§ 78
ods. 1 CSP) ako procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť
všetkých subjektov právneho vzťahu, pričom podľa § 78 ods. 2 súd žalobu zamietne, ak nie je splnená

podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
Spor, či súčasťou dedičstva po poručiteľovi je určitá vec, sa v občianskom súdnom konaní prejednáva
žalobou dedičov o určenie, že poručiteľ bol v deň smrti vlastníkom veci. Ak je tu viac dedičov a
dedičstvo ohľadne spornej veci nebolo vyporiadané, nemôžu sa dedičia potom domáhať určenia, že súspoluvlastníkmi veci. V prípade úspechu takejto žaloby je tento majetok zahrnutý do dedičstva. Preto
ak zanechal poručiteľ viac dedičov, a ak nebolo dedičstvo medzi nimi vyporiadané ohľadom veci, o
ktorú v občianskom súdnom konaní vedenom s osobou, ktorá nie je poručiteľovým dedičom, sú až

do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov a z právnych
úkonov týkajúcich sa tejto veci oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Konania
o takejto žalobe sa musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný
nedostatok vecnej legitimácie.
V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/45/2008

zo dňa 31. 03. 2009 a sp. zn. 3Cdo 222/2010 zo dňa 14. 03. 2011 a rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 12Co/373/2016 zo dňa 23. 02. 2017.

3. Proti rozsudku prvoinštančného súdu, konkrétne do výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti
o určenie, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území X., zapísané na Okresnom úrade
Q., odbore katastra na Liste vlastníctva číslo XXXX ako E KN číslo XXXX/X - lesné pozemky o výmere

XXXXXX m2; parcelné číslo XXXX/X - lesné pozemky o výmere XXX m2 pod B X v podiele X/XX-in
a na Liste vlastníctva číslo XXXX ako E KN parcelné číslo XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere
XXXXX m2; parcelné číslo XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 pod B v podiele 1/18-
in patria do dedičstva po poručiteľovi F. Y., narodenom XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX, po
ktorom bolo dedičské konanie uskutočnené Štátnym notárstvom Lučenec - D 261/1992, zamietol (II.

výrok), žalobcovia 1/až 10/, 13/ až 26/, podali včas odvolanie.
Navrhli, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutom výroku zrušil (II.
výrok) a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň
si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.
Podľa ich názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Z prekladu z maďarského jazyka č. 3/2018 doc. F.. O. W., Q.. vyplýva, že sporný podiel pod B 2 F. Y.
U. bol prevedený na dediča F. Y. pod B 7 na základe uznesenia o odovzdaní pozostalosti Okresného
kráľovského súdu v Lučeneci č. O 409/2. Zápis vlastníctva poručiteľa bol vykonaný v PKV XXX pod B7
v roku 1899. Následne nedošlo k žiadnemu prevodu tohto podielu. Žalobou sa domáhali podielu svojho

predka, ktorý bol zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX - B1 v podiele 7/18- in a LV č. XXXX - B1 v podiele
7/18-in z PKV XXX pod B7.Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná.
Z prekladu z maďarského jazyka č. 3/2018 doc. JUDr. O. W., PhD. vyplýva, že podiely pod B 18, B19,
B20, B21 a B22 boli prevedené na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej a jednohlasne schválenej dňa
24. 03. 1912. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej pod parcelným číslom A.I. 2. pod číslom B.17

v prospech maloletého Y. F. X., vkladá sa v znení návrhu č. XXXX/XXX
B18 v časti 1/6 v prospech dekrétu Y. X.,
B19 v časti 1/6 v prospech S. F.,
B20 v časti 1/6 v prospech dekrétu Y. F. mladšieho,
B21 v časti 1/6 v prospech dekrétu Y. X. mladšieho,

B22 v časti 2/6 v prospech dekrétu Y. F. mladšieho
Spoluvlastnícky podiel v PKV č. XXX pod B 18 až B 22 - nadobudli teda spoluvlastníci kúpnou zmluvou
od F. Y. X., zapísaného pod B 17. F. Y. X. zapísaný pod B 17 svoj podiel nadobudol dedením v roku 1912
po X. Y. mladšom zapísanom pod B16. X. Y. mladší pod B 16 zasa tento podiel odkúpil kúpnou zmluvou
v roku 1907 od X. Y. zapísaného pod B 1. Pod B 1 je vedený zápis v podiele 2/6 k celku. Kupujúci odkúpili

podiel F. Y. X. pod B 17 (pôvodne B1 - 2/6 k celku), pričom si jeho spoluvlastnícky podiel rozdelili na
čiastky - 1/6 +1/6+1/6+1/6+2/6.
Z prekladu PKV XXX teda vyplýva, že F. Urda Márton nadobudol podiel pôvodne vedený pod B 1 - 2/6-
iny k celku, ktorý odkúpili nadobúdatelia pod B 18, B19, B20, B 21 a B22.
Podiel 2/6 - iny k celku si kupujúci rozdelili nasledovne :

B19 v časti 1/6 z podielu 2/6 k celku = 2/36 k celku v prospech Y.B20 v časti 1/6 z podielu 2/6 k celku
= 2/36 k celku v prospech dekrétu X/X mladšieho / D 261/1992/
B21 v časti 1/6 z podielu 2/6 k celku = 2/36 k celku v prospech dekrétu Urda Mihálya mladšieho
B22 v časti 2/6 z podielu 2/6 k celku = 4/36 k celku v prospech dekrétu Urda F. mladšieho / 5D/65/2012/
V. prvej inštancie nesprávne uviedol, že pod B 20 je vedený podiel 1/6 k celku. Ide o 1/6 - inu z podielu

predávajúceho F. Y. Mártona, ktorý vlastnil podiel 2/6 k celku. Výsledný podiel pod B 20 je teda 2/36
k celku. Preto mohol byť predmetom dedičského rozhodnutia D 261/1992 len podiel 2/36 - iny k celku.
Nejedná sa teda o situáciu, keď bol spoluvlastnícky podiel pod B 20 prejednaný len v časti. Naopak tento
podiel poručiteľa, ktorý nadobudol kúpou bol prejednaný v celosti. Podiel, ktorý nadobudol dedením vroku 1899 pod B 7 nebol predmetom D 261/1992 vôbec. Preto sa dedičia domáhajú určenia, že tento
podiel pod B 7 patrí do dedičstva po poručiteľovi.
F. Y. mladší, nar. XX. XX. XXXX, zomrel XX. XX. XXXX (D 261/1992), pod B 20, teda nadobudol kúpou

od F. Y. X. 2/36 k celku. Ide teda o podiel odlišný od podielu, ktorý zdedil pod B7 titulom uznesenia o
odovzdaní pozostalosti. Tento podiel pod B 20 bol aj predmetom prejednania v dedičskom konaní D
261/1992. Presne v podiele 2/36 - iny k celku. Žiadna časť spoluvlastníckeho podielu pod B 20 nezostala
neprejednaná. Čo sa týka podielu pod B 22 - F. Y. mladší, nar. XX. XX. XXXX, zomrel XX. XX.XXXX
( 5D/65/2012) pod B 22 ako maloletý teda nadobudol kúpou od F. Y. X. 4/36 k celku. Ide teda o podiel

odlišný od podielu, ktorý jeho otec zdedil pod B7 titulom uznesenia o odovzdaní pozostalosti. Tento
podiel pod B 22 - 2/36 k celku / teda 2/18 - iny k celku / bol aj predmetom prejednania v dedičskom
konaní D 5D/65/2012. Presne v podiele 2/18 - iny k celku. Žiadna časť spoluvlastníckeho podielu pod
B 22 nezostala neprejednaná.
Poukázali na to, že pod B 20 bol vedený titulom kúpy F. Y. mladší, nar. XX. XX.XXXX, zomrel XX.
XX.XXXX (D 261/1992 ) a pod B 22 jeho syn F. Y. mladší, nar. XX. XX.XXXX, zomrel XX. XX. XXXX

( 5D/65/2012). Oba podiely nadobudli otec a syn kúpnou zmluvou od F. Y. X.. Naviac sa nejedná o podiel
1/6- ina a 2/6- iny - spolu 3/6 - iny = 9/18- in k celku, ako vypočítal súd prvej inštancie. Jedná sa o 1/6-
inu a X/X- iny z podielu F. Y. V., ktorý vlastnil podiel pôvodne vedený pod B1 - 2/6 k celku.
Súd prvej inštancie spočítal údajne neprejednaný podiel pod B 20 - 2/18 a údajne neprejednaný
podiel pod B 22 - 4/18 a súčet 6/18- in priznal do dedičstva ich právneho predchodcu, avšak ide o

spoluvlastnícke podiely odlišné od podielu nadobudnutého dedením v roku 1899 pod B 7 prevedeného
na LV č. 1850 - B1 - 7/18- in a na LV č. 1851 - B1 - 7/18- in.
Zdôraznili, že sa domáhajú podielu pod B7, nie podielov pod B20, B22. Súd prvej inštancie im prakticky
v rozsudku priznal časť podielov pod B 20 a pod B 22, ktorých sa vôbec nedomáhali. V odôvodnení sa
však nevysporiadal s otázkou, čo sa stalo s podielom pod B 7, ktorý bol zapísaný na LV č. XXXX pod

B 1 a na LV XXXX pod B 1 a nebol predmetom dedičských konaní. Spoluvlastnícke podiely naviac, ani
nie sú vypočítané správne.
Poukázali na ustanovenie § 220 CSP.
Podľa ich názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, nakoľko započítal do podielu pod B7 v PKV XXX, nadobudnutého dedením v roku 1899

podiely pod B20, 22, ktoré boli nadobúdané poručiteľom úplne iným titulom - kúpou a dokonca iným
poručiteľom. Napokon ani výpočet podielov nekorešponduje s podielom predávajúceho F. Y. X. a s
obsahom dedičských rozhodnutí.
Ďalej doplnili odvolanie o ďalšie odvolacie dôvody, t.j. súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Zdôraznili, že súdu prvej inštancie po úmrtí žalobcu F. D. navrhli pokračovať v konaní so všetkými
dedičmi poručiteľa F. D. - X. D. rod. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. č. XXX, E. D., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom A. č. 11X/XX, X. a X. D. rod. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, Málinec. Súd

prvej inštancie ale pokračoval v konaní len pozostalou manželkou poručiteľa na základe univerzálnej
sukcesie práv. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie, preto je možné namietať nesprávnosť
postupu súdu len v odvolacom konaní. Takýmto postupom bola im odňatá možnosť uplatňovať ich
procesné práva, keďže súd prvej inštancie mal pokračovať v konaní so všetkými dedičmi žalobcu F. D..

4. Žalobcovia 1/až 10/, 13/ až 26/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ navrhli žalobe vyhovieť a
priznať im náhradu trov konania.
Poukázali na to, že zhodným tvrdením strán sporu (viď.vyjadrenie žalovaného zo dňa 30. 01. 2017)
je, že podiel pod B 2 na mene F. Y. U. bol prevedený na F. Y. pod B 7. Ide o zhodné tvrdenie strán
sporu, čo aj súd prvej inštancie konštatoval. Toto skutkové tvrdenie je preukázané aj úradným prekladom

zabezpečeným súdom prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že podiel pod B 2 F. Y. U. bol prevedený na
dediča F. Y. pod B 7 na základe uznesenia o odovzdaní pozostalosti.
Spornými sú teda tvrdenia strán, čí právny predchodca a ktorý z ich právnych predchodcov je zapísaný
ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti v PKV č. XXX pod B 2 a následne pod B 7.
Žalovaný 1/ uviedol, že pod B 7 ide o F. Y., nar. XX. XX.XXXX, zomr. XX. XX. 1915, ktorého manželka

bola C. Z.. O toho vlastníka sa však nemôže jednať. Tento vlastník je zapísaný v PKV č. XXX, ako aj v
PKV č. 4. V pozemnoknižnej vložke 126, nadobúdal zapísaný F. Y. v roku XXXX ako maloletý, pričom
táto maloletosť je aj riadne vyznačená. Následne bolo na základe D 186/8/1928 v roku 1928 vykonané
po ňom dedičské konanie, kde ako dedičia prichádzali jeho tri deti - F. Y., A. Y. a X. Y. vydatá C.. V roku1899 nadobúdal teda tento vlastník nehnuteľnosti ako maloletý. V PKV č. X je F. Y. (manželka C. Z.)
vedený s prímením X.. Prímenie X., alebo X. je potvrdené aj W. archívom Banská Bystrica, u F. Y. nar.
XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, ktorého manželka bola C. Z., ako aj jeho otca F. Y. - roľníka,

nar. XX. XX.XXXX, zomrel XX. XX. XXXX (manželka O. Q.).
Pokiaľ by teda vlastníkom vedeným v PKV č. XXX pod B7, ktorý nadobudol vlastníctvo uznesením
odovzdaní pozostalosti bol F. Y. nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, ktorého manželka bola C.
Z., nemohol by dediť po F. Y. s prímením U., ale po F. Y. s prímením X.. V PKV č. XXX pod B 2 je však
jasne uvedené prímenie U..

Právni predchodcovia žalovaného 1/ mali prímenie Y. - X., po smrti F. Y. / ktorého manželka bola C. Z.
bolo riadne uskutočnené dedičského konanie, ktorého predmetom neboli nehnuteľnosti v Q. č. XXX.
Čo sa týka informácie o pobyte vlastníka „ A.“ v PKV č.H. takéto označenie bydliska vlastníka osadou
Hámor chýba nielen v PKV A. ale aj v ostatných pozemnoknižných vložkách, ktoré boli predmetom
vydržania žalovaného 1/ v notárskej zápisnici.
Z vyjadrenia OÚ Lučenec - odboru pozemkového vyplynulo, že pri doplnení informácie o pobyte

vlastníka do listov vlastníctva sa vychádzalo z dôkazov správneho orgánu získaných svedeckými
výpoveďami a miestnym šetrením, avšak žiadne dôkazné prostriedky o výsledkoch miestneho šetrenia,
svedectvá, či písomné dôkazy, ktoré boli podkladom k zápisu bydliska Hámor k vlastníkovi neexistujú.
Poukázali na § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.. Zdôraznili, že v konaní o obnove evidencie niektorých
pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim

a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov. Schválením ROEP
tedavlastníckeprávonevzniká.Pokiaľzhotoviteľregistrabezakýchkoľvekpodkladovadôkazovpripojilk
menu vlastníka označenie Hámor, ktoré však v pozemnoknižnej vložke nebolo uvedené, neznamená to,
že tým vzniklo vlastníckeho práva F. Y. s bydliskom v A.. Takúto právomoc register obnovenej evidencie
nemá.

Žalovaný 1/ v procesnej obrane uvádzal (vo vyjadrení zo dňa 30. 01. 2017 - čl. V), že vlastníkom
nehnuteľnosti v PKV č. XXX je F. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, ktorého manželka bola O.
Q..Totoskutkovétvrdeniebolo vyvrátenéjednaktým,ževroku1899,kedymalnadobúdaťnehnuteľnosti
v PKV č. XXX, bol tento človek už mŕtvy a zároveň tým, že z listín predložených Štátnym archívom
Banská Bystrica vyplynulo, že otcom F. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrel XX. XX. XXXX, je X. Y.. Nakoľko

je podiel pod B 7 nadobúdaný z F. Y. U., nemohol ho F. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrel XX. XX. XXXX,
dediť po otcovi X. Y..
Oni predložili súdu prvej inštancie dôkaz o odovzdaní nehnuteľnosti do užívania socialistickej
organizácie v roku 1958, svedeckými výpoveďami spoluvlastníkov, ktorí sa vyjadrovali nielen k užívaniu,
ale aj k vlastníctvu sporných pozemkov, bolo preukázané, že vlastníkmi nehnuteľnosti v PKV XXX boli Y.

U., a ich potomkovia. Napr. svedkyňa H. M. uviedla „nikto iný tam majetok, ako my, teda tri spomínané
rodiny nemal. Do roku 1956, ani nenapadlo, že by niekto iný ako z našej rodiny sa tam mohol v hore
objaviťahospodáriť.“ SvedokF.S.naotázkumožnéhovlastníctvaprávnychpredchodcovžalovaného1/
uviedol: „Nikdy tam nemali ani byľku.“ Svedok F. Y. uviedol: „V lokalite Zlatno sme mali spoločnú medzu
s Novodomským, v tej lokalite iný nikto majetok nemal, to bolo len ich. Žalovaný resp. jeho predkovia

tam nemali nič. Podobne sa vyjadril svedok F. F. a pani F..
Mali za to, že na strane žalovaného 1/ a jeho právnych predchodcov neboli splnené žiadne podmienky
nadobudnutia vlastníctva vydržaním nielen k nehnuteľnostiam v PKV XXX, ale ani k ďalším v notárskej
zápisnici. Vzhľadom na to, že mal žalovaný 1/ vydržať všetky nehnuteľnosti akýchkoľvek vlastníkov s
menom F. Y., bez ohľadu na rodinné väzby, prímenia, a umiestnenie nehnuteľnosti, nemožno hovoriť o

dobromyseľnosti držby. Je zrejmé, že v roku 1958 boli lesné pozemky odovzdané do užívania štátnych
lesov. Dovtedy ich užívala rodina Y. Dekrétovcov a ich potomkovia. Tak isto aj poľnohospodárska pôda
bola podľa predložených EL v užívaní JRD Málinec. Lesy SR ich užívajú do t. č..
Čo sa týka námietky nerozlučného spoločenstva dedičov žalobcu F. D., nar. XX. XX. XXXX, zomr.
XX. XX. XXXX, súdu prvej inštancie bolo po úmrtí žalobcu F. D. nimi navrhnuté dňa XX. XX. 2018,

pokračovať v konaní so všetkými dedičmi poručiteľa F. D., a to X. D. rod. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom
X. č. XXX, E. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. č. XXX/XX, X. a X. D. rod. D., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom U. XXX/XX, X.. V. prvej inštancie však pokračoval v konaní len pozostalou manželkou
poručiteľa na základe univerzálnej sukcesie práv. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie,
preto je možné namietať nesprávnosť postupu súdu len v odvolacom konaní.

Žalovaný v rámci procesnej obrany nevyvrátil tvrdenie, že: a/ pod B 2 v PKV XXX je vedený ako vlastník
F. Y. „U.,“ b/ pod B 7 nadobudol tento podiel uznesením o odovzdaní pozostalosti F. Y., c/ nehnuteľnosti
boli výlučne v spoluvlastníctve rodiny Y. U., d/ v roku XXXX odovzdali vlastníci Y. a S. viac ako 20 ha
lesa do užívania štátnych lesov, e/ F. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrel XX. XX. XXXX, manželka O. Q.- X., mal otca X. Y., a teda nemohol dediť po F. Y. U. pod B 2, f/ na F. Y. nar. XX. XX. XXXX, zomrel
XX. XX. XXXX, ktorého manželka bola C. Z., bol v roku XXXX maloletý, mal prímenie X., a v roku 1928
bolo po ňom vedené dedičské konanie.

Žalovaný 1/ neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a nevyvrátil ich tvrdenia žiadnymi listinnými dôkazmi,
alebo svedeckými výpoveďami.

5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/až 10/, 13/ až 26/ poukázal na to, že nehnuteľnosti,
ktoré nadobudol, boli vedené na meno F. Y. A.. Zhotoviteľ registra podklady získaval miestnym šetrením

vobci.Q.žalobcoviabolinespokojní,mohlipodaťnámietkyprotizhotoviteľoviregistra.Zhotoviteľregistra
vylúčil,žeideoF.Y.U..Zlistovvlastníctvač.XXXXaXXXX,k.ú.X.jednoznačnevyplývalo,ževlastníkom
je F. Y. A. a nie F. Y. U.. H. jeho právni predchodcovia žili v osade A.. Q. predchodcovia žalobcov
nikdy nebývali v osade A.. Z poz.vl. č. XXX Málinec, z ktorej vznikli predmetné dva listy vlastníctva,
je evidentné, že zápisy do PKV neboli robené postupne a došlo ku chybám. Práve register slúžil na
odstránenie týchto chýb. Výpisy boli doručované do vlastných rúk a žalobcovia mohli podať námietky.

Žalobcovia tvrdia, že právni predchodcovia žalobcov mali nadobudnúť nehnuteľnosti dedením, zápis 09.
11. 1899 č. ded. 05335. Tento dôkaz súdu nepredložili. Priamy svedok, ktorý by túto skutočnosť mohol
potvrdiť už nežije. Svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí, v roku 1899 nežili a len sprostredkovane
hovorili o užívaní nejakých pozemkov. Žalobcovia svedeckými výpoveďami nepreukázali svoje tvrdenia.
Základné konanie po F. Y., nar. XX. XX. XXXX, bolo vedené pod č. 01093/60 a bolo zastavené pre

nemajetnosť, čiže v roku 1960 F. Y. bol nemajetný. Následne až k dedičskom konaní D 261/92 boli
prejednávané podiely v PKV XXX. Zo zoznamu lesných pozemkov, ktoré predložili žalobcovia dňa 22.
01. 2018, nie je možné identifikovať, či ide o parcely, ktoré sú predmetom súdneho sporu.
Poukázal na to, že podal odvolanie proti I. a III. výroku rozsudku prvoinštančného súdu z dôvodu,
že stranami sporového konania neboli tí, ktorí mali byť, teda všetci dedičia po nebohom F. Y.,

narodenom XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX, po ktorom bolo dedičské konanie uskutočnené
Štátnym notárstvom Lučenec - D 261/1992, teda žaloba musí byť pre nedostatok vecnej legitimácie
zamietnutá. ,,Účastníkmi konania“ musia byť všetci dediči na strane žalobcov alebo žalovaných s
poukazom na § 77 nerozlučné spoločenstvo, pretože ak len jeden z potencionálnych dedičov nie
je ,,účastníkom konania,“ ide o nedostatok vecnej legitimácie, čo je dôvod na zamietnutie žaloby.

Uznesením č.k. 13C/127/2016-554 zo dňa 26. 11. 2018 súd prvej inštancie pokračoval v konaní s
dedičom žalobcu 2/ (neb. F. D.), a to X. D., nar. XX. XX. XXXX. Zákonnými dedičmi po nebohom F. D. sú
aj jeho dve deti E. D. a X. A., ktorí ale neboli ,,účastníkmi konania,“ čo je dôvodom na zamietnutie žaloby.
C. mali dostatok času na to, aby navrhli súdu prvej inštancie, aby do konania pristúpili ďalší ,,účastníci.“

6. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov 1/ až 10/, 13/ až 26/ uviedol, že podľa zaužívanej
súdnej praxe, vychádzajúcej z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré sú publikované ako rozhodnutia
R 8/2000 a R 111/2000, je zrejmé, že je daný naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. na
určení, že žalovaný nespĺňa podmienky na vydanie osvedčenia o držbe nehnuteľností podľa zák. č.
293/1992 Zb. (ktorou sa môže odstrániť hroziaca neistota v právnom postavení účastníkov konania) v

štádiu, keď sa podmienky oprávnenej držby u tohto účastníka skúmajú a pokiaľ ešte osvedčenie podľa
§ 2 a nasl. citovaného zákona v znení platnom do 31. novembra 2000 nebolo vydané. V tomto štádiu je
možné ešte dôvodne skúmať, či žalovaný má alebo nemá také postavenie držiteľa, ktoré je významné
pre postup podľa § 2 a nasl. citovaného zákona. Po vydaní osvedčenia, ako je tomu v danej veci, súd
na základe žaloby, že žalovaný nesplnil podmienky na vydanie osvedčenia o držbe nehnuteľnosti, tieto

podmienky už skúmať nemôže, keďže takýmto žalobným návrhom nemôže dôjsť k odstráneniu neistoty
v právnom postavení žalobcu (rozsudok NS SR sp.zn. 6 Cdo 11/2011 zo dňa 30. 04. 2012).
Jeho právnym predchodcom bol nebohý F. Y., nar. XX. XX. XXXX, ktorý mal syna F. Y., nar. XX. XX.
XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX ako 34-ročný v boji, ktorý mal otca neb. F. Y., matku nebo O. rod.
Q. a manželku C. rod. Z.. F. Y., nar. XX. XX. XXXX (dedičské konania vedené pod č. 15D 453/2004)

a manželku C. rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, zomrelá XX. XX. XXXX, ktorá naposledy bývala Málinec-
Hámor (dedičské konanie vedené pod č. D 1140/92, D 355/00, 15D 516/02), mali tri deti, a to neb. F.
Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelý XX. XX. XXXX, naposledy bytom Málinec - Hámor, dcéru X. C., rod. Y.,
zomrelá v roku XXXX (D 583/34) a dcéru O. A. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelá XX. XX. XXXX. Po neb.
F., C. a O. A. prichádza ako dedič W. C., nar. XX. XX. XXXX, zomrelý XX. XX. XXXX. Po neb. W. C.

prichádza do úvahy dedič X. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., H. č. XXX/XX, ktorý na základe čestného
prehlásenie súhlasil s tým, aby si predmetné nehnuteľnosti usporiadal on (jeho syn).
V obci Málinec žilo veľa F. Y., no len jedna rodina F. Y. žila v osade Hámor, a to práve jeho právni
predchodcovia. Bez nadobúdacieho titulu - zápis z 09. 11. 1899 č.d. 5335 nie je možné jednoznačneidentifikovať uvedenú osobu a túto skutočnosť nemôžu objasniť ani svedkovia, nakoľko žiadny priamy
svedok nežije. Z uvedeného dokladu by bolo celkom zrejmé, po ktorom F. Y. sa dedilo. Skutočnosť, že
otcom F. Y., nar. XX. XX. XXXX bol X. Y., ešte nič neznamená, pretože F. Y., nar. XX. XX.X XXX

nemusel nehnuteľnosti dediť po otcovi. F. Y. ,,U.“, nar. XX. XX. XXXX zomrel XX. XX. XXXX a F. Y., nar.
XX. XX. ,,XXXX“ zomrel XX. XX. XXXX, teda obidvaja umreli ten istý rok.
Zhotoviteľ registra podklady získaval miestnym šetrením v obci. Pokiaľ žalobcovia boli nespokojní, mohli
podať námietky proti zhotoviteľovi registra. Zhotoviteľ registra vylúčil, že ide o F. Y. U.. Z listov vlastníctva
č. XXXX a XXXX k.ú. X. jednoznačne vyplývalo, že vlastníkom je F. Y. A. a nie F. Y. U.. Len jeho

právni predchodcovia žili v osade Hámor. Právni predchodcovia žalobcov nikdy nebývali v osade Hámor.
Z poz.vl. č. XXX Málinec, z ktorej vznikli predmetné dva listy vlastníctva, je evidentné, že zápisy do
PKV neboli robené postupne a došlo ku chybám. Práve register slúžil na odstránenie týchto chýb.
Výpisy boli doručované do vlastných rúk a žalobcovia mohli podať námietky. Žalobcovia tvrdia, že právni
predchodcovia žalobcov mali nadobudnúť nehnuteľnosti dedením, zápis 09. 11. 1899, č. ded. D5335.
Tento dôkaz súdu prvej inštancie nepredložili. Priamy svedok, ktorý by túto skutočnosť mohol potvrdiť už

nežije. Svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí, v roku 1899 nežili a len sprostredkovane hovorili o užívaní
nejakých pozemkov. Neurčité vyjadrenia svedkov o tom, ktorá rodina užívala určité nehnuteľnosti, nie
sú postačujúce pre spoľahlivé zistenie, kto je F. Y., vlastník zapísaný vo vložke č. XXX k.ú. X., čo musí
viesť k zamietnutiu žaloby. Základné konanie po F. Y., nar. XX. XX. XXXX, bolo vedené pod č. D1093/60
a bolo zastavené pre nemajetnosť, čiže v roku 1960 F. Y. bol nemajetný. Následne až k dedičskom

konaní D 261/92 boli prejednávané podiely v PKV 745. Zo zoznamu lesných pozemkov, ktoré predložili
žalobcovia dňa 22. 01. 2018, na ktoré sa odvolávajú, nie je možné identifikovať či ide o parcely, ktoré
sú predmetom súdneho sporu.
Prvýkrát sa žalobcovia zaujímali o nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu až v roku 2016, kedy
sa dozvedeli, že vlastníkom sa stal on a toto správanie sa žalobcov značne oslabuje argumentáciu

žalobcov, že sporné parcely patria do dedičstva po ich predkovi. Žalovaní v lokalite, kde sa nachádzajú
sporné pozemky nikdy nežili. Súdne konanie sa začalo v decembri 2016 a v priebehu konania bola
žaloba doplňovaná a menená. Jeho právna zástupkyňa už vo vyjadrení zo dňa 27. 01. 2017 žiadala
žalobu zamietnuť z dôvodu, že v žalobe nie je správne určený okruh ,,účastníkov konania.“
Následne právna zástupkyňa žalobcov dňa 20. 02. 2017 podala na súd prvej inštancie návrh na

pristúpenie ,,účastníkov“ do konania podľa § 79 CSP. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 18. 05.
2017 pripustil, aby do konania na strane žalobcov a žalovaných pristúpili ďalšie subjekty. Uznesením
zo dňa 12. 12. 2017 súd prvej inštancie pripustil zmenu žalobu, o ktorú požiadali žalobcovia písomným
podaním zo dňa 06. 12. 2017, doručeným súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 07. 12. 2017, z
dôvodu, že žalobcovia dňa 04. 12. 2017 opätovne navštívili Štátny archív Banská Bystrica, kde im údajne

bolatentokrátposkytnutápomoczostranyodbornýchpracovníkovarchívuatoajzdôvodu,žeisúdprvej
inštancie požiadal vyhľadanie dokumentov. Žalobcovia v návrhu uviedli, že pri minulých návštevách im
odborná pomoc nebola poskytnutá a tým mali problém zorientovať sa v množstve rodín Y. v Málinci,
pritom k návrhu na zmenu petitu žalobcovia priložili doklady z júla 2016 a augusta 2016, teda doklady
ktorými disponovali a boli im známe už v čase podania žaloby, t.j. predložené doklady nezískali dňa 04.

12. 2017, pretože nimi disponovali už viac ako rok. Dňa 05. 11. 2018 sa konalo pojednávanie, t.j. v čase
keď pôvodný žalobca 2/ F. D. už nežil, teda už 05. 11. 2018 mali žalobcovia ,,doplniť účastníkov konania“
v zmysle zákona a nie vytýkať súdu prvej inštancie, že mal v konaní pokračovať so všetkými dedičmi.
Dňa 05. 11. 2018 bolo pojednávanie odročené na deň 03. 12. 2018 a následne pojednávanie z 03.
12. 2018 bolo odročené na nový termín 20. 12. XXXX. Pojednávanie určené na deň 20. 12. 2018 sa

nekonalo,boloodročenénadeň21.01.2019.Poslednépojednávanievovecisakonalodňa21.01.2019
to znamená, že žalobcovia mali dostatok času na to, aby navrhli súdu pristúpenie ďalších ,,účastníkov“
do konania.
Jeho právna zástupkyňa na poslednom pojednávaní dňa 21. 01. 2019 žiadala zamietnuť žalobu
z dôvodu, že ,,účastníkmi“ tohto konania mali byť všetci potencionálni dediči prichádzajúci do

úvahy. ,,Účastníkmi konania“ musia byť všetci dediči na strane žalobcov alebo žalovaných, a preto
trvala na zamietnutí žaloby s poukazom na § 77 nerozlučné spoločenstvo, pretože ak len jeden z
potencionálnych dedičov nie je ,,účastníkom konania,“ ide o nedostatok vecnej legitimácie, čo je dôvod
na zamietnutie žaloby. Uznesením č.k. 13C/127/2016-554 zo dňa 26. 11. 2018 súd prvej inštancie
pokračovalvkonanísdedičomžalobcu2/(neb.F.D.)sX.Findrovou,nar.17.03.1952,avšak zákonnými

dedičmi po neb. F. D., sú aj jeho dve deti E. D. a X. A., čo bola v konaní preukázané dedičským
rozhodnutím po neb. F. D., sp. zn 14D680/2018 zo dňa 22. XX. 2018.
Predmetom súdneho konania je vyslovenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi
F. Y., nar. 11. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, po ktorom bolo dedičské konanie uskutočnené Štátnymnotárstvom Lučenec - D 261/1992. Je preto nevyhnutné, aby sa prípadné rozhodnutie o tom, že
nejaká vec patrí do dedičstva vzťahovala na všetkých spoluvlastníkov - dedičov. Z hľadiska hmotného
práva sa jedná (tiež) o otázku vecnej legitimácie, ktorej nedostatok bezprostredne ovplyvňuje úspech

alebo neúspech v súdnom spore. V predmetnom konaní neboli uvedení všetci ,,účastníci,“ ktorí sú
nerozlučnými spoločníkmi a keďže súd nemá povinnosť poučovať ,,účastníkov“ o tejto skutočnosti, lebo
táto nevyplýva z procesného práva, ale z hmotného práva, neposkytnutím poučenia v tomto prípade
nedochádza k odňatiu možnosti konať pred súdom. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a
vzhľadom na to, že ,,účastníkmi konania“ neboli všetci dedičia poručiteľa, resp. právni nástupcovia po

ňom, súd z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie musí žalobu zamietnuť.

7. Žalobcovia 1/až 10/, 13/ až 26/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedli, že od dedičského
konania D 5335/1899, ktorým F. Y. zapísaný pod B 7 v PKV č. XXX, nadobudol sporné nehnuteľnosti,
uplynulo 120 rokov, nie je v ľudských silách predložiť svedectvo osoby žijúcej v roku 1899. Žijúci
svedkovia, ktorí vypovedali v rámci dokazovania, sú dlhoročnými obyvateľmi obce Málinec, rodákmi

a išlo o osoby vo veku 60 - 86 rokov. Podľa názoru žalovaného jediným dôkazným prostriedkom je
svedecká výpoveď očitého svedka. Takýto svedok by musel mať minimálne 120 rokov. Svedkovia, ktorí
v čase uskutočnenia dedičského konania r. 1899 nežili, sú podľa žalovaného 1/ zasa pre konanie
bezvýznamní. Takýto záver je pre žalovaného 1/ veľmi pohodlný. Nie je však v súlade jednak s dĺžkou
ľudského života, ale ani so závermi rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica 14Co/9/2018, ktorý

ohľadne sprostredkovaného svedectva uviedol: „ svedkami tohto úkonu boli osoby, ktoré v čase, kedy
k uzavretiu kúpnej zmluvy malo dôjsť, ešte ani nežili, respektíve boli maloletí, odvolací súd zhodne s
názorom vysloveným súdom prvej inštancie konštatuje, že táto okolnosť nespôsobuje ich diskvalifikáciu
z legitimity týchto svedeckých osôb len pre ich vek, respektíve to, že neboli priamymi a očitými svedkami
osvedčovanej udalosti. Nemožno tak mať výhrady voči svedkom, ktorí v danom čase boli ešte maloletí,

respektíve ani vôbec nežili. Je možné, že síce tieto osoby neboli prítomné pri uzatváraní kúpnej zmluvy
a vzhľadom na svoj vek ani prítomné byť nemohli, avšak bývali v obci a mohli byť z ústne tradovaných
informácií z ich rodinného kruhu znalí miestnych pomerov a tak vedeli, kto nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom sporu, užíva ako vlastné a na akom základe.“
Čo sa týka namietaných listinných dôkazov - zoznam lesných pozemkov, tento nebol nijakým dôkazom

zostranyžalovaného1/vyvrátený.ArgumentytýkajúcesaROEPMálinecsúirelevantnéužvzhľadomna
právnu úpravu. Žiadny výpis z ROEP im nebol zaslaný, ani doručený, preto nemali proti čomu podávať
námietky. Ján Urda bol zaradený do skupiny tzv. neznámych vlastníkov, zastúpených SPF, ktorý mal
hájiť jeho práva v rámci ROEP.
Opätovne poukázali na to, že oni navrhli súdu prvej inštancie po úmrtí žalobcu F. D., pokračovať so

všetkými dedičmi poručiteľa F. D. - X. D., E. D. a X. D., avšak súd prvej inštancie pokračoval v konaní len
pozostalou manželkou poručiteľa na základe univerzálnej sukcesie práv. Q. tomuto uzneseniu nebolo
prípustné odvolanie, preto tento postup namietali v odvolacom konaní.

8. Žalobcovia 1/až 10/, 13/ až 26/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ poukázali na to, že žalovaný

1/ vo vyjadrení zo dňa 10. 04. 2019 uviedol, že neboli splnené podmienky naliehavého právneho záujmu
na určení, že žalovaný 1/ nespĺňa podmienky na vydanie osvedčenia o držbe, avšak oni takúto žalobu
nikdy nepodali.
Podľa názoru žalovaného 1/ ROEP má právomoc založiť vlastníctvo osobe odlišnej od vlastníka
vedeného v pozemkovej knihe. Táto kompetencia by však bola v rozpore s § 1 ods. 1 zákona č.

180/1995 Z.z., pretože v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim
sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a
schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov. Schválením ROEP teda vlastnícke právo nevzniká.
Pokiaľ zhotoviteľ registra bez akýchkoľvek podkladov a dôkazov pripojil k menu vlastníka označenie
Hámor, ktoré však v pozemnoknižnej vložke nebolo uvedené, neznamená to, že tým vzniklo vlastnícke

právo F. Y. s bydliskom v Hámri. Takúto právomoc register obnovenej evidencie nemá.
Žalovaný 1 / konečne pravdivo uviedol, že žalovaní v lokalite, kde sa nachádzajú sporné, pozemky
nikdy nežili. Všetci svedkovia potvrdili, že právni predchodcovia žalovaného 1/ spornej lokalite naozaj
nemali majetok.
Zopakovali, že oni navrhli súdu prvej inštancie pokračovať so všetkými dedičmi po neb. žalobcovi F.

D., a to X. D., E. D. a X. Findrovou. Súd prvej inštancie pokračoval v konaní len pozostalou manželkou
poručiteľa na základe univerzálnej sukcesie práv. Taktiež opätovne špecifikovali, ktoré tvrdenia žalovaný
1/ v rámci procesnej obrany nevyvrátil.Mali za to, že v merite veci uniesli dôkazné bremeno s tým, že celý spoluvlastnícky podiel 7/18 patrí
do dedičstva po ich právnom predchodcovi.

9. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov 1/až 10/, 13/ až 26/ uviedol, že vo vyjadrení
zo dňa 10. 04. 2019 na str.2, posledný odsek, došlo ku chybu v písaní. Veta má správne znieť,
že ,,žalobcovia a dokonca ani ich právni predchodcovia v lokalite, kde sa nachádzajú sporné pozemky,
nikdy nežili. V tejto lokalite žili právni predchodcovia žalovaného č.l, čo vyplýva z predložených dokladov,
konkrétne z dedičského rozhodnutia po nebo C. Y. rod. Z. nar. XX. XX. XXXX, zomrelá XX. XX.

XXXX, ktorá naposledy bývala Málinec-Hámor, č. D 1140/92, D 355/00, 15D 516/02, ktorá bola právnou
predchodkyňou žalovaného č.1, ako aj z iných dokladov.“
Jeho právna zástupkyňa na poslednom pojednávaní dňa 21. 01. 2019 žiadala zamietnuť žalobu z
dôvodu, že ,,účastníkmi“ tohto konania mali byť všetci potencionálni dedičia prichádzajúci do úvahy.
Uznesením č.k. 13C/127/2016-554 zo dňa 26. 11. 2018 súd prvej inštancie pokračoval v konaní s
dedičom neb. žalobcu X. D., nar. XX. XX. XXXX, hoci zákonnými dedičmi po neb. F. D., sú aj jeho

dve deti E. D. a X. A., čo bolo v konaní preukázané dedičským rozhodnutím po neb. F. D., sp. zn. 14D
680/2018 zo dňa 22. XX. 2018.
Predmetom súdneho konania je vyslovenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi
F. Y., narodenom 11. XX. XXXX, zomrel XX. XX. XXXX, po ktorom bolo dedičské konanie uskutočnené
Štátnym notárstvom Lučenec - D 261/1992. Je preto nevyhnutné, aby sa prípadné rozhodnutie o tom,

že nejaká vec patrí do dedičstva vzťahovala na všetkých spoluvlastníkov - dedičov. V predmetnom
konaní neboli uvedení všetci ,,účastníci,“ ktorí sú nerozlučnými spoločníkmi. Vecná legitimácia vyplýva
z hmotného práva a vzhľadom na to, že ,,účastníkmi konania“ neboli všetci dedičia poručiteľa, resp.
právni nástupcovia po ňom, súd z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie musí žalobu zamietnuť.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami §
379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom

vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

12. V súvislosti s odvolacími argumentami žalobcov odvolací súd poukazuje na to, porušením práva na
spravodlivý proces sa rozumie taký nesprávny procesný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému
všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jeho procesných

práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení pojem spravodlivý proces bližšie nešpecifikuje, pod
porušením práva na spravodlivý proces je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý
znemožňuje strane realizáciu konkrétnych procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných
mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré by inak

strana mohla pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Vždy
musí o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv (napríklad môže ísť o právo predniesť
alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, právo označiť navrhované
dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť
na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu i k právnej stránke veci,

právo podávať opravné prostriedky). Porušenie práva na spravodlivý proces nezakladá samo tvrdenie
strany o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo.
Ak došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zruší, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto závažnou
procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/6/2010 zo dňa 26. 03. 2012, sp. zn. 3Cdo/158/2012 zo dňa 14. 11.
2012, sp. zn. 4Cdo/108/2012 zo dňa 26. 02. 2013 alebo sp. zn. 5Cdo/286/2012 zo dňa 07. 03. 2013).13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

14. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR
tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo
nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca
strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní

(porovnaj R 129/1999 a rozhodnutia 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné
rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“
nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom

už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita,
výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na
ktoré súd rozhodol. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré

(porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so
súdnou ochranou práva.

XX. Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcov a žalovaného 1/ odvolací súd zistil, že dňa 06. 08. 2018
zomrel žalobca 2/ F. D., nar. 15. XX. XXXX, naposledy trvale bytom A. XXX/XX, X..

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia dňa 19. XX. 2018 doručili súdu prvej inštancie návrh, aby
súd prvej inštancie pokračoval s dedičmi neb. žalobcu 2/, a to s X. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
A. XXX/XX, X., s E. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, X. a s X. D., nar. XX. 11. XXXX,
trvale bytom U. XXX/XX, X. (č.l. 521-526 spisu).

XX. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 13C/127/2016-554 zo dňa 26. 11. 2018 rozhodol, že v konaní
pokračuje s dedičom žalobcu 2/, a to s X. D., nar. 17. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, X. v zmysle
ustanovenia 63 ods. 1, 2, § 65 ods. 1, 2, 3, § 156 CSP.

18. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1, 2 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže
pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkových sporoch. Súd rozhodne, že
v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

19. Odvolací súd poukazuje na to, že z ustanovenia § 63 ods. 2 CSP vyplýva prvoradá povinnosť súdu
ex offo stanoviť okruh sporových strán po strate právnej a procesnej subjektivity strany sporu (fyzickej
osoby), ak smrť fyzickej osoby nastane v priebehu sporového konania (t.j. do právoplatného skončenia
veci) a predmet konania tvorí tzv. majetkový spor

20. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie mal pokračovať v konaní so všetkými dedičmi
neb. žalobcu 2/, a to nielen s X. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, X., ale aj s E. D.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, X. a s X. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX/
XX, X., keďže pôvodný žalobca 2/ (neb. F. D.) zomrel skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo a v

posudzovanej veci sa jedná o majetkový spor (o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam), pričom
predmetom dohody o vyporiadanie M. schválenej Okresným súdom Lučenec uznesením o dedičstve
sp. zn. 14D/680/2018, Dnot 197/2018 zo dňa 22. XX. 2018 uzatvorenej medzi dedičmi neb. žalovaného
2/ X. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, X., E. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytomA. XXX/XX, X. a X. D., nar. XX. 11. XXXX, trvale bytom U. 48X/XX, X., neboli nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom tohto konania.
,,Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov

celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo
majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich
dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú
postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. To platí aj v prípade, ak poručiteľ
zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktoré ide v občianskom súdnom

konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané. Za
stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a
nebolvkonaníodedičstvoprejednaný,súaždovyporiadaniadedičstvaohľadomtejtovecivšetcidedičia
považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní
voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 91 ods.
2 O.s.p.“(viď uznesenie Najvyššieho súdu Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo

222/2010 zo dňa 14. XX. 2011).

21. Pretože súd prvej inštancie v posudzovanej veci nepostupoval nesprávne, keď uznesením č.k.
13C/127/2016-554 zo dňa 26. 11. 2018 pokračoval v konaní jedine s X. D., nar. XX. 03. XXXX, trvale
bytom A.XXX/XX,X.,hocimalposmrtineb.žalobcu2/pokračovaťsovšetkýmidedičmineb.žalovaného

2/aproti tomutouzneseniuneboloprípustnéodvolanie(§357CSPacontrario),nesprávnymprocesným
postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces.

22. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobcovia sa po pripustení zmeny žaloby (viď uznesenie
súdu prvej inštancie č.k. 13C/127/2016-256 zo dňa 12. 12. 2017) domáhali určenia, že nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v katastrálnom území Málinec, zapísané na Okresnom úrade Poltár, odbore katastra
na Liste vlastníctva číslo XXXX ako E KN parcelné číslo XXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXXXX
m2; parcelné číslo XXXX/X - lesné pozemky o výmere XXX m2 pod B X v podiele 7/18-in a na Liste
vlastníctva číslo XXXX ako E KN parcelné číslo XXXX/X - trvalé trávne porasty o mere XXXXX m2;
parcelné číslo XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 pod B v podiele X/XX-in, patria do

dedičstva po poručiteľovi F. Y., narodenom XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX, po ktorom bolo
dedičské konanie uskutočnené Štátnym notárstvom Lučenec - D 261/1992.

23. V žalobe žalobcovia vymedzili predmet konania v čl. II: ,,Predmetom konania je určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam vedeným pôvodne v KÚ Málinec v PKV č. XXX. V súčasnosti sú pozemky

zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX. Sporný spoluvlastnícky podiel bol zapísaný pôvodne na me F.
Y. U. pod B2. Spoluvlastnícky podiel bol následne prevedený v roku 1898 na syna F. Y. pod M”

24. Z rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že súd prvej inštancie nerozhodol o predmete konania
vymedzeného žalobou, t.j. o nehnuteľnostiach, ktoré boli pôvodne vedené v pozemnoknižnej vložke č.

XXX, X., pod B7. (na LV č. XXXX - čiastočný pre obec a k.ú. X. ; č.l. XX spisu) a LV č. XXXX - čiastočný
pre obec a k.ú. X. ; č.l. 72 spisu), ktorý sa týkal nehnuteľnosti A I. 1., ale rozhodoval o nehnuteľnostiach,
ktoré neboli predmetom tohto konania (týkali sa nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej vložke
č. XXX pod A I. 2., viď B17., B18., B20, B21., B22. pozemnoknižnej vložky č. XXX, Málinec), keď
uviedol:,,149. Z PKV 745 je potrebné sa zamerať na zápis 03. 04. 1913 v časti B20 M mladší U. v časti

1/6-ina a B22 M mladší XX v časti 2/6-iny. Predmetom dedenia po F. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom
XX. XX. XXXX v zmysle Osvedčenia o dedičstva 5D/65/2012 v časti 22, 23 LV č. XXXX, č. XXXX boli
nehnuteľnosti pod M na mene F. Y. U. v podiely 2/18-iny, jedná sa o parcely EKN č. XXXX/X - les a č.
XXXX/X - les, ako titul nadobudnutia je uvedená PKV XXX pod B22.
150. Z dedičského rozhodnutia D 261/92 po F. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX je

predmetom dedenia PKV č. XXX, parc. č. XXXX/b pod B20 v 2/36-inách. Otázkou je či osoba pod B20
a B22 PKV XXX je osoba totožná. Ak je to F. Y., nar. XX. XX. XXXX, nakoľko spolupodiel predstavuje
9/18-in (1/6 + 2/6 = 3/6 = 9/18 a prededené boli 2/18-iny z B22 a 2/36-iny z B20, t.j. 2/36 je 1/18-ina,
teda k prededeniu došlo vo vzťahu k 3/18-inám a neprededená čiastka vyplýva, že by mala byť 6/18-in).
Ďalšie zápisy na PKV XXX pod M až B27 sa netýkajú zápisov vo vzťahu k F. Y. U.. Zápis vo vzťahu F.

Y. U. W. a F. Y. pod B23 sa týka podielu pod B5 Y. X., nie Y. F. U..
151. Podstatným pre určenie či vec patrí do dedičstva je vyriešenie otázky či právny predchodca
žalobcov F. Y. U., narodený v roku XXXX a zomrelý v roku XXXX ku dňu svojej smrti predmetné
nehnuteľnosti mal vo svojom vlastníctve a v akom podiely. Zo zápisov pod B20 a B22 zo dňa 03. 04. 1913vyplýva, že vlastníkom má byť F. Y. U. mladší v podiely 9/18-in (3/6-iny čo korešponduje pôvodnému
zápisu pod B2, B4 a následne B7, B8).
152. Zo spoluvlastníckeho podielu pod B20, ktorý predstavoval 1/6-inu (6/36-ín) vysporiadaných

dedičsky v konaní D 261/92 boli 2/36-iny, teda nevysporiadanými zostali 4/36-iny. Z B20 bol podiel 1/6-
ina, prededené boli 2/36-iny v dedičskom konaní pod D 261/92 po F. Y., nar. 11. 01. 1877, teda 1/6 -
2/36 (t.j. 6/36 - 2/36) = 4/36-iny (X/XX-iny) neprededené.
153. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zápis na meno F. Y. mladší U. pod B22 predstavoval 2/6-iny (X/XX-
in), z ktorých dedičsky bolo vysporiadané v dedičskom konaní po F. Y., nar. XX. XX. XXXX a zomrelom

XX. XX. XXXX (synovi F. Y. U., nar. XXXX) podiel X/XX-iny v zmysle J. o dedičstva XD/XX/XXXX,
teda dedičsky nevysporiadaným podielom je 6/18 - 2/18 = X/XX-iny. Pod B22 podiel 2/6-iny (6/18-in) -
prededené 2/18-iny pod D 65/2012, teda zostali neprededené 4/18-iny, teda 2/18 + 4/18 = 6/18-in, ktoré
treba priznať do dedičstva po F. Y. U., nar. XX. XX. XXXX tak ako to žiadajú žalobcovi a v časti o 1/18-
inu žalobu zamietnuť.“

25. Žalobcovia v odvolaní správne poukázali na to, že: ,,Žalobcovia sa domáhajú podielu pod B7, nie
podielov pod B20, B22. Súd prvej inštancie im prakticky v rozsudku priznal časť podielov pod B 20 a
pod B 22, ktorých sa vôbec nedomáhali. V odôvodnení sa však nevysporiadal s otázkou, čo sa stalo s
podielom pod B 7, ktorý bol zapísaný na LV č. XXXX pod B 1 a na LV XX. pod B 1 a nebol predmetom
dedičských konaní.“

26. Podľa ustanovenia § 216 ods. 1, 2 CSP súd je viazaný žalobným návrhom. Súd môže prekročiť
žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.“

27. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd je viazaný žalobným návrhom, z čoho vyplýva, že nemôže
prekročiť žalobu a prisúdiť viac, resp. niečo iné, čo žalobca žiadal. Súd musí rešpektovať predmet
konania vymedzeným žalobou modifikovaným prípadnými nasledujúcimi dispozíciami s touto žalobou.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie nerešpektoval predmet
konania, ktorý žalobcovia špecifikovali v žalobe.

28. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,

č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

29. Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie (viď napr. nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

30. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

31. Keďže odvolací súd okrem iných rozhodol uznesením č.k. 13Co/122/2019-771 zo dňa 21. 09. 2020,
že pokračuje s dedičmi nebohého žalobcu 4/, a to s E. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX/XX,

X. a s X. Findrovou, nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, X., ktorí sú dedičmi i po neb. žalobcovi
2/ F. D., nar. XX. XX. XXXX, naposledy trvale bytom A. XXX/XX, X., úlohou okresného súdu v ďalšom
konaní bude opätovne rozhodnúť o žalobe žalobcov s prihliadnutím na predmet konania špecifikovaný
v žalobe.

32. Neuniklo pozornosti súdu, že preklad pozemnoknižnej vložky XXX z maďarského jazyka do
slovenského jazyka prekladateľa doc. F.. O. W., Q.., Q. XX, Košice č. 3/XXXX zo dňa 26. 04. 2018 v
časti týkajúcej sa B 3., B 4., B 5., B 6. (č.l. 357e spisu) je v rozpore s prekladom prekladateľky C.
Q. zo dňa XX. XX. 2018 (č.l. XXX spisu), keď prekladateľ doc. F.. O. W., Q.. pri B 3. k menu Y. F.pripojil ,,starší,“ hoci prekladateľka C. Q. použila prímenie uvedené v pozemnoknižnej vložke ,,boros.“
Zároveň prekladateľ doc. F.. O. Štenpien, PhD. uviedol : ,,4. v prospech Y. F. mladšieho, 5. v prospech
Y. X. mladšieho a 6. v prospech dekrétu Y. X. mladšieho každému po 1/6,“ pričom prekladateľka C. Q.

uviedla: ,,a v prospech nasledujúcich osôb:4. ml. Y. F.-a, 5. ml. Y. X.-a, 6. Urda Mátyása v časti 1/6.“ V
pozemnoknižnej vložke je pri B4., B5., B6. uvedené }1/6. Odstránenie týchto nepresností je podstatné
pre ďalšie rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý pre správne rozhodnutie sa musí vysporiadať i s tým,
aký spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v čase smrti vlastnil F. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomr.
XX. XX. XXXX. J. súd dodáva, že pri zápise M pozemnoknižnej vložky XXX je potrebné prihliadať

nielen na B2. (podiel Y. F. U. X/X), ale i na B 4. (podiel ml. Urda F.), ktorý taktiež na základe kúpnej
zmluvy nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným pod A I. 1. Táto skutočnosť vyplýva
i zo zápisov v pozemnoknižnej vložke pod B8., B9.

33. Odvolací súd zdôrazňuje, že jedine primerané odôvodnené súdne rozhodnutie umožní stranám
oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia, ale tiež pochopiť dôvody, na ktorých bolo založené,

a zároveň len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné v inštančnom postupe, preto
rozsudok, ktorý neobsahuje základné atribúty, je možné považovať za závažný zásah konajúceho súdu
do práva strany na súdnu ochranu, pričom daný zásah v tejto fáze konania (odvolacieho konania) je
možné odstrániť len zrušením napadnutého rozsudku.

34. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

35. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).