Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 9, 2021

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 31Cb/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119281792
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baňacká PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2021:6119281792.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Luciou Baňackou, PhD. v spore žalobcu: BK SERVIS s.r.o., so

sídlomPrašná6,04018Košice-Krásna,IČO:36586188,právnezastúpený:AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁN
Law firm s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti
žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05
Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 176,96 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 176,96 € s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne sumy 176,96 € od 31.01.2019 do zaplatenia.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou v upomínacom konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 176,96 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 176,96 € od 31.01.2019
do zaplatenia a nahradil mu trovy konania v plnom rozsahu, z titulu nevyplatenia kráteného poistného o
žalovanú sumu fakturovanú za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti.

2. Žalovaný v odpore namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Argumentujúc rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 3Cdo 192/2004 uviedol, že zo žalobcom
predloženej faktúry vyplýva, že poškodený bol dlžníkom žalobcu. S poukazom na túto skutočnosť a na
znenieust.§524zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),poškodenýnemoholso
žalobcomplatneuzatvoriťzmluvuopostúpenípohľadávky.Uzatvorenímzmluvyopostúpenípohľadávky
nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy
neuhradil, a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla). V uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku

poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu, čo je v rozpore
s ust. § 524 OZ.
S poukazom na rozsudok NS SR, sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29.01.2008 a na nemožnosť uzatvorenia
zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu neexistencie predmetu postúpenia, žalovaný zmluvu o
postúpení pohľadávky označil za absolútne neplatnú. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky je
podľa názoru žalovaného postúpenie záväzku (nie pohľadávky) zo strany poškodeného, ktorý žalobca
ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Rovnako uviedol, že v zmluve o postúpení

pohľadávky absentuje prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku.
Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaný argumentoval poukazom na
oznámenie o poistnom plnení zo dňa 16.01.2019, v zmysle ktorého normohodina prác bola priznanámaximálne v rozsahu 20,- € bez DPH a náklady na lakovací materiál podľa výšky lakovacej konštanty
100 %, z dôvodu, že opravu vykonal neautorizovaný autoservis.
Ďalej žalovaný, dávajúc súdu do pozornosti rozhodnutie NS SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo

145/2017, namietal uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko poškodenému poskytol plnenie v
stanovenej lehote a zároveň uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška plnenia priznaná v plnom
rozsahu, čím si splnil všetky povinnosti.

3. Žalobca v žalobe a vo vyjadrení k odporu k námietke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že nárok na

náhradu škody vzniká okamihom vzniku škodovej udalosti, neviaže sa na vykonanie opravy motorového
vozidla. Faktúra slúži len na preukázanie výšky škody za účelom reparácie, nie na preukázanie vzniku
samotnej škody. Poukázal na konštantnú judikatúru (rozhodnutia Najvyššieho súd Českej republiky
(ďalej len „NS ČR“), sp. zn. 25Cdo 347/2000, 25Cdo 575/2000, 5Cdo 89/2008), v zmysle ktorej nie je
podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislou
na tom ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu

(protihodnotu), pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody. Povinnosťou poškodeného bolo
vznikavýškuškodypreukázať,čoučinilpredloženímfaktúryvystavenejautoservisomzaopravu,vktorej
sú premietnuté všetky vynaložené náklady potrebné na uvedenie poškodeného motorového vozidla do
stavu pred škodovou udalosťou. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Žalobca zároveň podporne
uviedol, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného, keď priamo na účet žalobcu poukázal

sumu spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla. Sporná tak z pohľadu žalobcu zostala
len výška nároku, resp. rozsah náhrady škody.
K argumentu žalovaného o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že
vychádzajúc z ust. § 525 ods. 1 OZ a contrario, nárok na poistné plnenie majúci povahu peňažnej
pohľadávky je možné platne postúpiť. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje

súhlas dlžníka, nakoľko zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich
mu zo záväzku. Zároveň poukázal na princíp preferencie platnosti právnych úkonov (R (ČR) 27/2008,
uznesenie NS SR, sp. zn. 4Cdo 132/2007, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 242/07-29, rozsudok
NS SR, sp. zn. 1 M Obdo V 6/2006, uznesenie NS ČR, sp. zn. 33Cdo 4155/2011).
Čo sa týka absencie konkrétneho prejavu vôle postupcu postúpiť pohľadávku na postupníka žalobca

uviedol, že samotný prejav vôle z hľadiska splnenia náležitostí môže byť vyjadrený ako výslovne, tak
aj konkludentne. Mal za to, že ak postupca vyjadril súhlas s výškou a špecifikáciou postupovanej
pohľadávky, vyjadril tým vôľu pohľadávku postúpiť.
Pokiaľ ide o výšku poistného plnenia, žalobca uviedol, že ak servis dodrží technologický postup daný
výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu

mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. dôvodom na spochybňovanie kvality
opravy a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia.
Vo vzťahu ku kráteniu poistného z dôvodu zníženia nákladov vynaložených na lakovací materiál žalobca
uviedol, že žalovaným priznaná výška lakovacej konštanty 100 % je neprimeraná technológii, ktorú
odporúča výrobca vozidiel a laku, pracovnému postupu a kvalite laku, ktorý žalobca použil na opravu

motorového vozidla.
Žalobca tiež uviedol, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností,
keď svoje tvrdenia o nepreukázanosti, neoprávnenosti a neodôvodnenosti nároku ničím nepodložil ani
nepreukázal. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody tak nevyvrátil.
K námietkam voči uplatnenému úroku z omeškania žalobca uviedol, že závery z rozsudku NS SR, sp.

zn. 3Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018 z ktorých žalovaný vychádzal, nemožno aplikovať na predmetný
prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej len „zákon o PZP“). NS SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca
má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie

peňažnej povinnosti, ale venoval sa len úroku z omeškania podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP. NS
SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v prípade omeškania s
poskytnutím peňažného plnenia. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP sa viaže na splnenie výlučne
nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa tak má aplikovať ust. § 517 ods. 2 OZ
zo začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia škodovej udalosti. Ak by sme pripustili závery NS

SR konštatované v rozsudku, sp. zn. 3Cdo 145/2017 nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia
(poškodení) mali nárok na zaplatenie úroku z omeškania priamo od škodcov podľa ust. § 517 ods. 2
OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia
nároku z PZP takýto nárok nemali. V prípade aplikácie daného rozsudku by tak došlo k popretiupovinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil
poistený. Zároveň by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu

poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorý by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní
zaplatiť úroky z omeškania od momentu, kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Na
podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co 335/2017
zo dňa 22.11.2018.

4. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

5. Žalobca vo svojej záverečnej reči zo dňa 9.6.2021 zhrnul svoje doterajšie argumenty vo veci a
uviedol, že dôvody krátenia uvedené v Oznámení o poistnom plnení sú nepreskúmateľné, bez opory v
zákone. Žalovaný nepreukázal dôvodnosť nevyplatenia náhrady škody, uviedol, že ním priznaná cena
je primeraná pre neautorizované servisy. Navyše, žalovaný svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi

Žalobcapredložilcenníky,zktorýchvyplýva,žecenaúčtovanážalobcomzanormohodinumechanických
prác je vzhľadom na obvyklé ceny v regióne pri obdobných typoch motorových vozidiel primeraná,
resp. obvyklá. Žalovaný taktiež krátil „navýšenie“ lakovacieho materiálu a prác, avšak bez náležitého
odôvodnenia. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, na základe ktorých
neuhradil žalobcovi poistné plnenie v plnom rozsahu, čoho následkom má byť neúspech v spore.

6. Žalobca na podporu svojich vyjadrení ako prostriedky procesného útoku predložil nasledovné dôkazy:
registrácia nových osobných automobilov v SR (september 2011), uplatnenie nároku na náhradu škody
z 4.12.2018, cenník servisných služieb Auto Gábriel, s.r.o. Košice platný od 01.03.2015, zmluva o
postúpení pohľadávky zo dňa 25.01.2019, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 16.01.2019, faktúra

č. XXXXXXXX splatná dňa 19.12.2018 znejúca na sumu 959,90 €, osvedčenie o evidencii (technický
preukaz).

7.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímslistinnýmidôkazmivsúladesust.§204zákonač.160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a zistil tento skutkový stav:

Dňa 26.11.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo, v čase dopravnej
nehody patriace R. Z., zn. Škoda Roomster, EČV: Z. XXX Z.. Škodu spôsobil vodič iného motorového
vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla u žalovaného. Žalovaný túto udalosť zaregistroval pod č. XXXXXXXXXX. Za
opravu motorového vozidla vystavil žalobca ako dodávateľ poškodenému ako odberateľovi faktúru

č. XXXXXXXX znejúcu na sumu 959,90 €, splatnú dňa 19.12.2018, ktorú si poškodený uplatnil u
žalovaného. Žalovaný následne listom zo dňa 16.01.2019 oznámil poškodenému, že plnenie poskytuje
vo výške 783,04 €, keď z fakturovanej sumy nepriznal žalovanú sumu 176,96 € ako neprimeranú
účtovanú normohodinu práce a neprimerane účtované náklady vynaložené na lakovací materiál.
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.01.2019 postúpil poškodený ako postupca pohľadávku

vo výške kráteného plnenia v sume 176,96 € na žalobcu ako postupníka. V čl. I bod 2 tejto zmluvy
zmluvné strany vymedzili, že predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky vo výške 176,96 €, ako
rozdiel medzi fakturovanou sumou a škodou už vyplatenou spoločnosťou KOMUNÁLNA poisťovňa a.s.
Vienna Insurance Group a jej príslušenstva.
Z cenníkov autoservisu v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla vyplývajú

nasledovné ceny: Auto Gábriel, s.r.o. Košice - mechanické práce 27,- € bez DPH, klampiarske a
lakovacie práce 28,- € bez DPH.
Žalobca si účtoval pri predmetnom motorovom vozidle normohodinu vo výške 25,- € bez DPH, t.j. spolu
v sume 185,- € bez DPH. Náklady na lakovací materiál žalobca vyčíslil na sumu 614,92 € bez DPH.

8. Podľa ust. § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

9. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

10. Podľa ust. § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.11. Podľa ust. § 789 ods. 2 OZ osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).

12. Podľa ust. § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

13. Podľa ust. § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený

vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

14. Podľa ust. § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

15.Podľaust.§797ods.4OZakpoistiteľodmietolplniťčoilenzčasti,jepovinnýuviesťdôvodneplnenia
alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

16. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

17. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda

vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

18. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.

19. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

20. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

21. Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

23. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.24. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

25.Podľaust.§365Obchodnéhozákonníkadlžníkjevomeškaní,aknesplníriadneavčassvojzáväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

26. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

27. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní

ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

28. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

29. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Predmetom konania je nárok na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorý vznikol v dôsledku
vzniku škodovej udalosti pri prevádzke motorového vozidla, pri ktorej poistenec žalovaného (na základe
zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla) spôsobil škodu na vozidle poškodeného. Žalovaný krátil poistné plnenie vo výške 176,96 €,
ktorá suma tvorí predmet tohto konania.

31. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že:

- škodu na vozidle poškodeného spôsobil poistenec žalovaného v čase trvania poistného vzťahu so
žalovaným, ktorý vznikol na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
-priprevádzkemotorovéhovozidladošlokuškodovejudalosti,škodanamotorovomvozidlejevpríčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou a

- výška žalobcom fakturovanej sumy, rozsah, v ktorom žalovaný náklady na opravu motorového vozidla
uhradil a rozsah, v ktorom poistné plnenie krátil.

32. Spornými zostali otázky:

- aktívnej legitimácie žalobcu,
- platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky,
- výšky kráteného poistného plnenia za opravu motorového vozidla a
- oprávnenosti nároku žalobcu na priznanie úrokov z omeškania.

33. Pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu súd považuje za rozhodujúce znenie ust. § 797 ods.
2 OZ, ktorý upravuje okamih vzniku práva na plnenie. V zmysle citovaných zákonných ustanovení, ku
vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného dôjde okamihom poistnej udalosti a neviaže sa na
vykonanie opravy motorového vozidla. Výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený
s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto

okolnosti sú náhodilé. Spôsob, akým naloží poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti
so vzniknutou škodou (pozri rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 25Cdo 347/2000, rozsudok NS ČR zo dňa
30.11.1988, sp. zn. 1Cz 82/88).34. Z hľadiska námietky žalovaného o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o nespôsobilosti
predmetu tejto zmluvy súd považuje za podstatné ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, ktoré zakladá
priamy nárok poškodeného z dopravnej nehody, ktorú nezavinil na náhradu škody voči poisťovateľovi

z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom.
Pre konanie je preto nepodstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože
škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený musel
najskôr uhradiť faktúru za opravu vozidla a až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by
tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí

subjekt - poisťovňu. Úhrada faktúry mala byť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 zákona
o PZP zabezpečená práve poistným plnením žalovaného. Nevyhnutným predpokladom postúpenia
pohľadávky je jej určitosť (identifikovateľnosť) a existencia. Predmetom zmluvy je konkrétna pohľadávka
poškodeného voči žalovanému, ktorá mu vznikla v súlade s ust. § 797 ods. 2 OZ, § 15 ods. 1 zákona
o PZP a § 442 OZ, nie záväzok postupcu ako sa mylne domnieva žalovaný. V tomto smere, súd po
oboznámení sa s obsahom zmluvy o postúpení pohľadávky, nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by ho viedli

k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky neplatná.

35. Čo sa týka výšky krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného za opravu motorového vozidla, zo
žalobcom predloženého cenníka servisu v regióne mal súd za preukázané, že hodnota vyúčtovaných
prác bola vyúčtovaná v bežných cenách v danom regióne. S poukazom na čl. 8 CSP má súd za to, že

žalovaný v otázke výšky a dôvodnosti krátenia poistného plnenia neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno.

36. Vo vzťahu k dôvodnosti krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného preto, že opravu vykonal
neautorizovaný autoservis súd uvádza, že vykonanie opravy servisom, ktorý nie je tzv. autorizovaný,

nie je relevantným dôvodom na krátenie ceny práce. Poškodený má právo slobodnej voľby autoservisu,
ktorému zverí opravu motorového vozidla. Ak predmetom podnikania servisu (autorizovaného či
neautorizovaného) je oprava motorových vozidiel a poškodený sa rozhodol realizovať opravu vozidla
u neautorizovaného autoservisu, neznamená to, že náklady, ktoré boli vynaložené, sú nákladmi, ktoré
by nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu aj keby si na opravu

motorového vozidla žalobca zvolil autorizovaný servis. Objemový a časový úsek práce je odvodený od
zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti, nie od toho, či servis, ktorý opravu vykonal je alebo nie
je autorizovaný. Za podstatnú súd považuje skutočnosť, že nebolo zistené a ani v konaní namietané
nekvalitné vykonanie opravy.

37. Ku kráteniu poistného plnenia žalovaným z dôvodu zníženia nákladov vynaložených na lakovací
materiál súd uvádza, že žalobca dostatočne nešpecifikoval dôvody, pre ktoré je podľa neho nárok
žalobcu v tejto časti neoprávnený a nedôvodný, pričom tieto svoje tvrdenia neoprel o žiadne relevantné
dôkazy.

38. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky súd uvádza, že žalovaný neuviedol relevantné dôvody,
na základe ktorých krátil poistné plnenie na sumu 20,- € bez DPH za 1 normohodinu prác. Žalobca
k uplatnenému nároku uviedol argumentáciu a predložil listinné dôkazy, ktoré preukazovali jeho
oprávnenosťvuplatnenejsume.Súdmázato,žeakžalovanýkrátipoistnéplneniesvojvoľne,zdôvodov,
ktoré nevie v konaní vysvetliť a preukázať, má povinnosť zaplatiť v konaní úspešnému poškodenému

úroky z omeškania, nakoľko svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonom
stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti, nesplnil. Ustanovenie § 11
ods. 8 zákona o PZP má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 3 citovaného
zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a
oznámil poškodenému výsledok tohto šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej dobe.

39. Nakoľko žalovaný nekrátil poistné plnenie zákonne, s jeho vyplatením oprávnenej osobe sa dostal
do omeškania, súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v zákonnej výške podľa ust. § 517 OZ a ust. §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., počnúc prvým dňom omeškania, t.j. od 31.01.2019, čo je 16-ty
deň po skončení prešetrovania škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX (15.01.2019).

40. Za daného stavu má súd za to, že nárok žalobcu, je na základe vyššie uvedeného skutkového stavu
a pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení dôvodný v plnom rozsahu.41. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

42. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

44. V danom prípade mal žalobca v konaní plný úspech, preto mu súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP
priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

45. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie obsadený vyšším súdnym úradníkom

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej
značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.