Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 12, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010104
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1615010104.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného npor. V. I.,

pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 12. decembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

npor. V. I., nar. XX. N. XXXX v H., trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX I., bývalý príslušník Policajného
zboru Slovenskej republiky, v policajnom zbore od 15. januára 1998 do 01. augusta 2014, naposledy
služobne zaradený ako referent špecialista Obvodného oddelenia Policajného zboru v I., Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v I., ČOZ: XXXXXX

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodzuje

spodobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúryMalackyz30.marca2015,sp.zn.1Pv333/14/1106-15,
ktorý mu kládol za vinu spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa

mal dopustiť na skutkovom základe, že

npor. V. I. dňa 28.04.2014 v čase približne o 09.00 h v I. na ulici D. č. XXXX/XX v čase svojho
osobného voľna za bytovým domom pri garážach fyzicky napadol F. Q., nar. XX.XX.XXXX tak, že ho
udieral a kopal do oblasti hlavy, čím menovanému spôsobil zranenia, a to pohmoždenie hlavy a tváre,
pohmoždenie nosa, zlomeninu nosa, pohmoždenie krčnej chrbtice, pretrhnutie bubienka s poruchou
sluchu a zlomeninu čelového výbežku hornej čeľuste s celkovou dobou liečenia 3 - 4 týždne,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Malackách podal dňa 31. marca 2015 na tunajší súd obžalobu z 30.
marca 2015, pod č. k. 1Pv 333/12/1106, na npor. V. I. (ďalej len „obžalovaný“) pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného npor V. I., poškodeného poškodený F. Q., svedkov

C. Y., N. Q., G. D., S. D., U. X., M. H., výsluchom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia prof. MUDr.
C. W., Csc., prečítal výpoveď svedkyne I. I., ako aj znalecký posudok znalca prof. MUDr. C. W., Csc. a
prečítaním oboznámil podstatné listinné dôkazy, pričom zistil, že sa nedokázalo, že sa stal skutok, pre
ktorý je obžalovaný stíhaný.Obžalovaný npor. V. I. (ďalej len „obžalovaný“) vypovedal, že je nevinný. V septembri 2013 kúpili byt
na D. ul. v I., kam sa nasťahovali v januári 2014. Manželka pracovala v reedukačnom centre vo D.

W., tam dochádzala autom. Na ich ulici je problém s parkovaním, pri garážach je síce zákaz vjazdu a
povolenie len pre obyvateľov, ale manželka tam zvykla stávať, nakoľko tam parkujú aj iné autá. Tieto
parkujú pozdĺž, aby neobmedzovali majiteľov garáži. Viackrát si našli lístok za sklom na aute, aj vulgárne
oznamy. Pričom dochádzalo aj k poškodeniu vozidla, tiež im raz na kolese chýbali nejaké šrauby. Dňa
28. apríla 2014 po odprevadení dcéry do školy bol s manželkou doma, keď okolo 9-10 hod. začal

zvoniť alarm na kľúčoch, nie vonku na aute. Ich vozidlo videli z okna a pri ňom nejakú osobu asi 50
ročnú zavalitej postavy, načo manželka povedala, že ho tam vídava. Manželka zavolala tiesňovú linku
158, že vidí suseda, ako im poškodzuje auto. Policajt alebo operátor na linke sa manželky pýtal, či
sa mu páči, alebo či vozidlo stojí na tráve a neskôr s kolegyňou si z manželky robili posmešky. Na to
manželka povedala, že chce hliadku na miesto - to bolo pred incidentom. Tento hovor trval 4:13 min.,
avšak pri jej výsluchu jej pustili len zostrihanú 1 min., kde neboli posmešky, ani to ako manželka hovorí,

že sused poškodzuje auto. Sused pobehoval pri aute aj po telefonáte, tak obžalovaný šiel dole, šiel
pomaly, nakoľko inak mu neumožňoval zdravotný stav. Z tohto dôvodu by tak či tak z polície odišiel. Dole
zakričal na poškodeného: „čo tam robíš“, na čo poškodený odvetil: „čo ťa je potom“, na čo odpovedal:
„akože, veď to je moje auto“. Obišiel mláku a postavil sa medzi auto a poškodeného. Nešiel dole v
úmysle sa biť, už 5 rokov má zlý zdravotný stav. Poškodený začal obžalovaného vytláčať od auta, pohol

sa, na čo obžalovaný zdvihol hore ruky, vypálil obžalovanému a trafil mu malíček, keď sa zaň chytil,
dostal päsťou na zuby - roztrhol obžalovanému peru. Druhej rane sa vyhol a ďalšiu dostal na prsia.
Počas útoku na zem nepadli, ináč by boli mokrí od vody a špinaví. Keď videl, že poškodený nechce
prestať, udrel ho ľavou rukou do tváre, nevie kam ho zasiahol. Toto poškodený ustál. Obžalovaný mal
pravú nohu čiastočne ochrnutú a pohyblivosť pása tiež bola zlá. Následne sa vyhol ďalšej rane, po čom

poškodeného zasiahol znovu do tváre, pričom sa poškodený chytil za nos so slovami: „toto ťa bude stáť
draho“ a ušiel za bytovku. Poškodeného neprenasledoval, neexistuje, že by ho kopal, ani jeden krát,
nedovoľoval mu to jeho zdravotný stav. Zaujímavé, že ho mal kopať len do hlavy, nikde inde na tele
nemal po kopancoch stopy, obžalovaný ani nemal poškodené päste. Celé to trvalo asi 1 minútu. Počas
incidentu nikoho nevidel, nič nepočul, nikto nekričal. Krv tiekla jemu, nie poškodenému. Poškodený

nemal vonkajšie poranenie ucha, raz povedal, že ho trafil na ľavé, a potom na ďalšom výsluchu na
pravé ucho. Po incidente išiel hore, manželka nechápala čo sa stalo, následne došla hliadka, obžalovaný
sa hanbil, hliadku riešila manželka. Neskôr sa mu poškodený vysmieval a vyhrážal z okna. Aj pán X.
vypovedal, že poškodený sa bránil ako boxer. Ešte chce uviesť, že keď pristúpil k poškodenému, cítil z
neho alkohol, nakoľko obžalovaný nepije ani nefajčí. Nikdy nikoho nenapadol, v tom čase mal iné veci na

robote (hypotéka), než sa takto naťahovať s poškodeným. Následne založil do spisu 5 kusov fotografií
týkajúcich sa výhľadových pomerov na danom mieste, správa z histórie Box klub I. z 12. augusta 2014
a brožúrka k 5. ročníku o putovný pohár F. v boxe.

Na otázky prokurátorky obžalovaný uviedol, že tam neparkujú každý deň. Lístočky tam nachádzala

manželka, on ich videl asi 1 alebo 2 krát, nevie, ako často ich tam nachádzala, lístočky si nachádzali
aj ostatní. Poškodený manipuloval s vozidlom spôsobom, že ťahal stierače a skúšal zámky. Niektoré
lístočky boli písané rukou a niektoré pripravené a vytlačené. Upozornení, aby tam neparkovali, neboli,
len lístočkami. Dole bol poškodený sám, nebola ani jedna garáž otvorená. Na políciu netelefonoval
obžalovaný preto, lebo auto je manželkine. Trestné oznámenie spočiatku vôbec nechcel riešiť, rozhodol

sa až na druhý deň, keď mu opuchli pery a sčernel malíček. Trestné oznámenie podal o 08:00 hod.,
poškodený podal trestné oznámenie neskôr, potom čo sedel 2 hodiny s nadriadeným. Dole išiel, hoci
telefonovali na políciu, poškodeného upozorniť, aby sa nechytal auta a nie biť sa. Na políciu telefonovali
o 10:01, ale nevie, či telefonát začal alebo skončil, iný časový údaj okrem dĺžky hovoru vo výpise nie je.
Svedka H. nepozná, nikdy ho nevidel, len manželka si poznačila auto, keď obchádzala miesto a všimla

si v aute pohyb. Deň skutku bol pracovný deň, avšak v práci nebol, k lekárovi nešiel, nakoľko malíček si
späť vrátil sám. Manželka dole pozorovala okolie s úmyslom čakať hliadku, šla okolo tých áut, videla tam
pohyb a číslo auta si poznačila do mobilu. Po skutku sa cielene nestretol s poškodeným ani za ním nebol.

Poškodený F. Q. vypovedal, že v danom čase bol pred jeho garážou za jeho panelákom napadnutý

obžalovaným. Začalo to tým, že kamarát sa poškodeného spýtal, či mu pomôže opraviť motorku. Vytiahli
motorku z garáže, nestihli ani začať, už videli vyšportovaného chlapa - obžalovaného ako sa k nim
blíži a že aký má poškodený problém, nestihol ani nič odpovedať a obžalovaný ho začal biť päsťami,
po chvíli poškodený odbehol, chcel vysvetlenie, obžalovaný ho dobehol, kopal, stiahol mu bundu cezhlavu, stiahol ho na zem, bil a kopal poškodeného naďalej, hoci pán X. kričal, aby prestal. Po útoku bol
omráčený, posadil sa, všetko ho bolelo, zavolal políciu, ktorá keď prišla, popísal čo sa stalo. Nevedel,
kto ho napadol, stálo tam iba jeho auto - obžalovaný mal byť majiteľ alebo prevádzkovateľ toho auta.

Polícii oznámil, že podá trestné oznámenie, avšak bol roztrhaný a krvavý, povedal im, že chce tlačivo k
lekárovi, že sa musí dať do poriadku. Potom ako mu tlačivo dali, šiel sa domov upraviť a potom šiel na
lekárske ošetrenie. Lekár mu zistil spôsobené zranenia, ORL lekár dostupný nebol, povedali mu, že má
prísť nasledujúci deň 29. apríla 2014 hneď ráno. Následne so všetkými dokumentmi šiel podať trestné
oznámenie. Nevedel, o koho šlo, obžalovaný tam býval len krátku dobu, po skončení ataku mu oznámil,

že: „môjho auta sa dotýkať nebudeš“.

Na otázky prokurátorky a obhajcu poškodený uviedol, že čo sa týka zranení, tieto zadokumentoval lekár.
Jeho bolelo všetko - nos, ústa, uši, ruky, ruky mal modré od bránenia, všelijako sa bránil, z toho som
mal zranené ruky, chrbát, ucho. Liečenie trvalo cez mesiac. Obmedzený v obvyklom spôsobe života bol
vo všetkom - mal bolesti, nevenoval sa koníčkom. Je veľké hrdinstvo napadnúť o 20 rokov staršieho

človeka. Číslo garáže, pred ktorou sa mal incident odohrať presne nevie, je to druhá alebo tretia v poradí
od začiatku. Garáž, odkiaľ pán D. vytiahol babetu, nie je jeho, túto má pán D. v prenájme od pána z
Bratislavy. Na lekárske vyšetrenie sa dostavil na bicykli, opieral sa oň, tlačil ho, točila sa mu hlava. Čo
sa týka intenzity útoku - všetko smerovalo do oblasti hlavy a to vyslovene, bolelo ho celé telo aj hrudník,
na chrbte ležal, tam ho kopnúť nemohol. Nie je pravda, že pri trestnom oznámení a prvom výsluchu

neuviedol svedkov, uviedol svedka D..

V súvislosti s konštatovaním poškodeného o uvádzaní svedkov bolo podľa § 269 Trestného poriadku na
návrh obhajcu čítané trestné oznámenie poškodeného, po ktorom poškodený k neuvedeniu svedka v
trestnom oznámení uviedol, že sa nevyzná, nikto sa ho nepýtal, ináč by ho uviedol. Z toho istého dôvodu

svedka neuviedol ani policajtom po ich príchode, bol v zlom psychickom stave, nevedel racionálne
rozmýšľať. Myslí si, že sa nepýtali, nevie. Pán D. mu vôbec nepomohol, bol mäkký, poznajú sa od jeho
15-tich rokov. Čo sa týka vyjadrení z 28. apríla 2014, kedy uviedol, že nepočuje na pravé ucho a z 29.
apríla 2014, kedy uviedol, že nepočuje na ľavé ucho, konštatuje, že jednoznačne uvádzal poškodené
ucho, niekto to zrejme zle zapísal. Boxoval na okresnej úrovni, boxu sa venoval asi 5 - 6 rokov, evidentné

zranenia s lekárskym vyšetrením neutrpel. V súvislosti s boxerskou minulosťou nevie, či mal zlomený
nos, ucho nemal takto poranené nikdy. Nevie, aká je diagnóza Y 98, hoci ju má zaznamenanú v
lekárskych záznamoch. Má vysoký tlak. V čase incidentu bol zamestnaný na vojenskom útvare Y. - na
letisku. Fajčí, mal pauzu 17 rokov, začal opäť. Čo sa týka zákazu lovenia rýb, od 15. mája kapra loviť
možno, využívať právo v tečúcich vodách možno celoročne. Svedka pána X. pozná z videnia asi 20-25

rokov, možno od 70-teho roku, nekontaktujú sa. S pánom X. a pánom D. sa nerozprával predtým, ako
išiel na políciu.

Svedok C. Y. vypovedal, že pracuje v Policajnom zbore, v danom čase bol s kolegom Q., veliteľom,
vykonávalislužbu,prostredníctvomoperačnéhostrediskaimbolooznámené,žemalodôjsťknapadnutiu

osoby. Následne išli na miesto, pred panelovým domom ich nikto nečakal, šli dozadu ku garážam, kde
bola pani I., ktorá povedala, že jej niekto manipuluje s autom, načo bola upovedomená na možnosť
podať oznámenie, na škodu na aute si nepamätá. Poškodeného Q. nenašli, ale stretli ho o niečo neskôr
vo vchode, kde im celú vec vysvetlil. Poškodeného sa spýtali, či treba zavolať RZP, nakoľko malo ísť
o napadnutie osoby, na čo poškodený uviedol, že nie a že pôjde sám, pričom dostal tlačivo pre lekára,

aby ho vyplnené potom priniesol. Je zaujímavé, že poškodený s takými zraneniami ako uvádzal, sa sám
navrhol, že sa pôjde prezliecť a pôjde na bicykli k lekárovi sám. Prepady týkajúce sa výtržníctva sa na
OR PZ dosť sledujú, aj z tohto dôvodu to vyznieva zaujímavo.

Na ďalšie otázky svedok uviedol, že poškodený uviedol, že bol napadnutý, že dostal údery do hlavy,

avšak nič nevideli, ďalej poškodený uviedol že sa ide prezliecť a vybaví si to sám, vraj vie kam to má
nahlásiť. Poškodený uviedol, že napadnutie sa malo týkať nezrovnalostí s autom, ktoré malo byť aj
poškodené, čo uviedla pani I., na poškodenie auta si nepamätá. Poškodený označil auto, v súvislosti
s parkovaním ktorého malo dôjsť k napadnutiu a že toto má patriť osobe, ktorá ho napadla, teda pani
I., ktorá bola osobou, s ktorou prišli do kontaktu ako s prvou. To, že tieto dve veci súvisia, nevedeli. V

ten deň nezistili, kto mal napadnúť poškodeného, vedeli len, že malo ísť o svalnatú osobu, ani nevedeli,
či ide o priestupok alebo trestný čin. Obžalovaného pozná, sú bývalí kolegovia, ale aj tak nezistili, že
obžalovaný je tým, čo mal napadnúť poškodeného, nemali to ako zistiť. Pani I. im nepovedala o fyzickom
napadnutí, tieto dve veci si nespojili, obdobné veci sa riešia predovšetkým prostredníctvom svedkov,ktorý tam vtedy neboli žiadny, ďalej sa preverujú kamerové systémy. Či na poškodenom videli nejaké
zranenie alebo znečistenie na odeve, svedok uviedol, že poškodený mal modrú šušťákovú bundu, takú
domácu, nevideli nič, ani znečistenie, poškodený sa na nič nesťažoval, ináč by bola privolaná RZP.

Nevedel, že oznamovateľka je manželka obžalovaného, ani nevedel, že tam bývajú. Na mieste činu
boli, ale nevideli nič, žiadne stopy. Na mieste nebol nikto, len pani I., žiadnu garáž otvorenú nevidel,
keby tam niekto (svedok) bol, bol by označený v úradnom zázname. Poškodený na mieste neuviedol
žiadnych svedkov. Nehovorí to preto, že obžalovaný je bývalý kolega, ale keď vidí celú vec, čo všetko
si obžalovaný vytrpel, stratil prácu, podľa svedka je celá vec vykonštruovaná. Spolu s obžalovaným

občas absolvovali nejaké služobné zákroky, avšak donucovacie prostriedky boli vždy odsúhlasené a
boli v súlade so zákonom. Po mojom nástupe do Policajného zboru bol obžalovaný jeho vzorom, mal
skúsenosti a vedel svedka usmerniť, podľa neho obžalovaný nepatrí medzi osoby používajúce násilie.

Svedok N. Q. vypovedal, že pracuje v Policajnom zbore a v čase skutku vykonával službu s pánom
Y.. Na miesto činu ich poslala stála služba z obvodného oddelenia, malo dôjsť k napadnutiu osoby.

Pred vchodom resp. vo vchode ich čakal oznamovateľ, ktorý uviedol, že mal byť napadnutý neznámym
páchateľom, ktorý ho mal udierať do hlavy. Motív poškodený neuviedol, len vyslovil domnienku, že by to
malo byť kvôli parkovaniu pri garážach. Boli na mieste činu, kde im poškodený ukázal vozidlo. Páchateľa
opísal ako nižšieho, svalnatého, na krátko ostrihaného a v bielom, ale že ho nepozná. Poškodený im
neuviedol vzťah páchateľa k autu. Lustráciou vozidla zistili, že majiteľom je pani I., ktorá predtým uviedla,

že jej niekto manipuluje s autom. S pani I. sa bavili predtým, ako stretli poškodeného. Potom sa s pani
I. už nebavili, nakoľko sa niekam ponáhľala. Snažili sa zistiť aj nejakých svedkov, ale nikto tam nebol,
pričom pojazdili aj okolie.

Na ďalšie otázky svedok uviedol, že na objasnenie skutku vykonali šetrenie, chodili po okolí, nikto nebol

ani v okne, ani na ulici, nikto sa neprihlásil. Poškodený povedal, že páchateľ ho mal udierať do tváre
a po útoku odišiel a malo to byť kvôli parkovaniu pri garážach. Na mieste činu boli, ale stopy nezistili
žiadne. Poškodený im uviedol, že nepotrebuje RZP, že pôjde sám, na čo ho poučili. Vždy, keď sa niekto
sťažujevsúvislostisnapadnutímposielajúhoklekárovi.Poškodenýneuvádzal,žehoniečobolí,nevideli
žiadne stopy po zápase. Poškodený neuviedol žiadnych svedkov na čas skutku, žiadnych nezistili ani na

ulici, vo vchode, v oknách. Poškodený mal oblečené nejaké domáce oblečenie, presne si nepamätá. Na
poškodenom nevideli žiadnu krv, krvácanie, modrinu, nič. V čase skutku svedok poznal obžalovaného,
jeho manželku nie. V čase skutku nevedel, že oznamovateľkou je manželka obžalovaného. To, že
obžalovaný má byť páchateľom, sa svedok dozvedel po oznámeniach, najbližšiu službu, keď prišiel do
práce.

Svedok G. D. vypovedal, že pracuje v Policajnom zbore, v čase skutku vykonával stálu službu. Volal
poškodený, že má problémy so susedom, všetko zapísal a poslal tam hliadku. Následne asi o 3-5 min
volala pani I., že má taktiež problémy so susedom, že jej poškodil auto, aj túto vec odovzdal hliadke. Po
odovzdaní veci sa nimi ďalej nezaoberal. Pani I. bola prepojená k nemu, nevie ako volala, či na pevnú

linku alebo na KR PZ. Nevedel, že tieto dve veci spolu súvisia, poškodený žiadne meno neuviedol. Je
si istý, že najskôr volal poškodený a až potom svedkyňa I..

Vzhľadom na to, že svedok vypovedal v prípravnom konaní o poradí volajúcich odlišne, bola podľa § 264
ods. 1 Trestného poriadku prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, pričom k odstráneniu rozporov

svedok uviedol, že vzhľadom na časový odstup si to už presne nepamätá, bolo to tak, ako to uviedol
v tejto zápisnici (z prípravného konania) dňa 03. októbra 2014, teda najskôr telefonovala svedkyňa I. a
po cca 5 minútach poškodený.

Svedok S. D. vypovedal, že bol pri garáži, opravoval motorku, došiel poškodený a chvíľu na to

prišiel obžalovaný, že aký má poškodený problém a začal ho biť. Obžalovaný vybehol z vchodu, bil
poškodeného päsťami, bil ho aj o kúsok ďalej, stiahol mu bundu a zase ho bil. Poškodený sa bránil,
obžalovaného asi neudrel, nevie ako dlho poškodeného bil, nevie koľko mu dal úderov ani z akého
dôvodu to bolo. Na zem obžalovaný poškodeného povalil pri jeho vchode, na zemi ho bil päsťami,
kopal ho, po zakričaní niekoho poškodeného nechal. Poškodený bol otrasený, išiel sa domov poumývať,

obžalovaný potom tiež šiel preč. Po incidente svedok bol asi 15-20 min pred garážou, potom sa tam
už nikto neobjavil. Nevie presne, ale celé sa to odohralo asi doobeda. Poškodený mal poranený nos a
ucho, odkiaľ mu tiekla krv, poranené mal aj oko.Na otázky obhajcu svedok uviedol, že garáž mal v podnájme od známeho, poškodeného nebola. Kým
tam bol, polícia neprišla. Poškodenému nepomohol, lebo nevedel, čo je vo veci, nechcel sa miešať,
do nemocnice šiel sám, potácal sa. Poškodený nepovedal, že chce pomoc. Obžalovaného nepozná.

Poškodeného pozná asi 15 rokov, aj pána X.. Nikdy sa spolu o tejto udalosti, o tejto veci, nerozprávali.
Po incidente sa s poškodeným nestretol.

Vzhľadom na to, že svedok vypovedal v prípravnom konaní o poradí volajúcich odlišne, bola podľa § 264
ods. 1 Trestného poriadku prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, pričom k odstráneniu rozporov

svedok uviedol, že v súvislosti s odpoveďou na otázku, na ktorom mieste sa odohral konflikt, trvá na
výpovedi z prípravného konania, kedy vypovedal, že celé sa to odohralo pred jeho garážou, bol asi tak
2 až 3 metre od nich, takže všetko videl. Čo sa týka stretnutia s poškodeným po udalosti, na toto sa
nepamätá, v prípravnom konaní svedok uviedol, že poškodeného stretol 2 dni po incidente, poškodený
povedal, že je PN a že má zdravotné problémy a na obžalovaného podal trestné oznámenie.

Svedok U. X. vypovedal, že incident videl z okna, videl ako jeden človek stiahol bundu druhému. Videl
to zo vzdialenosti asi 30 m. Poškodený bol bitý a to aj na zemi, nevie prečo sa bili, ten druhý človek ho
bil päsťami asi do hlavy, na zemi ho aj kopal. Poškodený padol na zem, mal stiahnutú bundu, bol bitý
päsťami, kopaný bol do tela, asi do hlavy, asi do boku. Celé to bolo rýchle, trvalo to pár minút, presne
si nepamätá, v stoji nevie koľko poškodený dostal úderov, poškodený na zemi čupel. Svedok ich videl

ako boli bokom, poškodeného kopal do celého tela, nevie ktorou nohou. Obžalovaný si poškodil prst -
malíček, obžalovaný zakričal: „au“, bolo to na pravej ruke. Potom šli obaja domov. Boli tam aj ľudia, šli
tadiaľ, ale nevie kto, nepoznal ich.

Na otázky prokurátora a obhajcu svedok uviedol, že poškodený sa nebránil, bol na zemi, nevie prečo

bitka prestala, svedok zakričal, že čo ho bije, aby prestal. Políciu nevolal, nechcel sa do toho miešať.
Výpovede nemenil, vypovedať odmietol z rodinných dôvodov, potom vypovedal. Nevie, či polícia konala
nezákonne.

V súvislosti s výpoveďou svedka U. X. bola podľa § 269 Trestného poriadku na návrh obhajcu čítaná

výpoveď svedka z trestného konania ČVS: ORP-456/MC-MA-2014, týkajúceho sa trestného oznámenia
podaného obžalovaným, kde vystupoval v pozícii poškodeného, a kde svedok vypovedal, že priebeh
bitky vie od poškodeného Q., s ktorým sa o tomto incidente už viackrát rozprával a aj si hovorili, kto z
nich bol kde vypovedať a čo kto z nich hovoril, pričom poškodený Q. svedkovi povedal, že ten chlap
ho skopol na zem a pretiahol mu bundu cez hlavu, ale toto nevidel, nakoľko bol svedok otočený k

návšteve a potom iba uvidel, ako poškodený kľačí a ten chlap ho udieral päsťami do tváre. Po incidente
sa svedok s poškodeným stretol asi o 2 - 3 týždne s poškodeným, ktorý svedkovi povedal všetko čo sa
tam stalo, aj to, čo svedok nevidel a toto neskôr vypovedal na polícii, kde opísal incident tak, ako ho
počul sprostredkovane od poškodeného Q.. Svedok sa k tejto prečítanej výpovedi nevyjadril.

Svedkyňa I. I. uviedla, že využíva svoje právo odmietnuť vypovedať a vypovedať nebude, pričom platí
to, čo už uviedla skôr, z celej veci má zdravotné problémy, existenčné aj finančné, trpí tým okrem nej aj jej
manžel, dieťa dokonca aj pes. Následne bola podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku prečítaná výpoveď
svedkyne I. I. z prípravného konania, v rámci ktorej uviedla, že toho dňa ráno jej začal na kľúčoch zvoniť
alarm, utekala sa pozrieť, čo sa deje na tom alarme a utekala sa pozrieť zo spálne na auto. Tento človek

robil niečo so stieračom na tomto aute. Ona zavolala políciu, lebo už ju to prestalo baviť. Pokiaľ jej tam
dával lístočky, tak to neriešila, ale keď si našla povolené skrutky, tým pádom ohrozuje jej a dcérin život,
ale vie, ako sa tieto veci riešia, že sa nič nezistí. Oznámila im, že tento pán jej stále niečo robí s autom,
presne si to nepamätá, ale pýtali sa jej, že či sa tomuto pánovi páči, či mu bráni vo výjazde, že prečo jej
to asi robí, potom s ňou rozprávala nejaká pani a ona im na to povedala, že keď má nejaký pán problém,

má zavolať mestskú alebo štátnu políciu, že oni sú kompetentní to riešiť. Nato jej povedali, že zavolajú
hliadku. Manžel sa obliekol a išiel dole, natiahol si šušťáky, zelené tričko a botasky, išiel dole a ona to
celé sledovala cez okno, ktoré si otvorila a pozerala dolu. Ako zbadala manžela, kričal na toho pána,
čo tam robíš? On odpovedal, že čo ťa je potom. Ďalej manžel prišiel až k nemu, ale ako sa k nemu
blížil, tak poškodený ustúpil od vozidla a manžel sa postavil medzi neho a auto. Manžel stál, či si niečo

rozprávali, to už nepočula, poškodený sa postavil do boxerského postoja, vtom ju zalial pot, lebo vedela,
že to nebude dobré, lebo čakala, že si to nejako vydiskutujú. Poškodený išiel smerom k manželovi a
manžel mu ustupoval a už potom ani nemienil ustupovať, tak ostal stáť, lebo tam bola barina, tak ani
nemal kam. Manžel zdvihol ruky, otvorenými dlaňami, ako gesto toho, že sa nechce biť a ako prišlarana zo strany poškodeného, tak mu to zasiahlo ruku a manžel si chytil ruku, držal si ju. Poškodený túto
príležitosť využil a trafil ho do úst. Jedna rana ešte išla, tá bola naprázdno, lebo sa jej manžel vyhol a
jednu dostal ešte na hrudník. A potom bolo asi manželovi zrejmé, že poškodený neskončí, tak ľavou

rukou vypálil, poškodeného zasiahol do tváre, poškodený znovu vypálil, ale manžel sa znovu vyhol a
manžel mu ešte raz ľavou rukou trafil do tváre, dotyčný sa chytil oboma rukami za nos a bežal preč.
Manžel sa ešte vrátil k vozidlu, popozeral sa tam, vtom pozrel na ňu do okna a išiel hore do bytu. Manžel
prišiel hore, mal krvavé ústa a sedeli, pozerali a nechápali, čo sa stalo, ani sa nerozprávali. Ona potom
šla čakať dole tú hliadku, išla zadným vchodom a nikto tam nebol, ako išla na koniec parkoviska, na

jeho konci bolo odparkované auto, v ktorom sedel pán. Spravila pár krokov a napísala si ŠPZ auta do
mobilu a išla čakať tú hliadku, chodila tam po chodníku a čakala ich. Keď došli, išli dozadu, pýtali sa
jej, aký má problém, tak im vysvetlila, povedala, že jej stále niečo robí s autom a pýtali sa jej či sa
tam niečo stalo, na čo povedala, že nie. Povedali, že idú k nemu. Pýtali sa, kde býva, tak povedala, že
vo vedľajšom vchode. Obišli bytovku a išli k nemu, nakoľko odzadu sa nedá, lebo tam nie je zvonček.
Potom poškodený vyšiel s policajtmi vonku, niečo tam ukazoval, rozhadzoval rukami a išiel s nimi tam,

kde mali auto. Potom sa vrátil domov. Poškodený je bývalý boxerista, nakoľko aj jej otec bol boxerista
a aj ujo. Vtedy vedela, ako sa poškodený volá, myslí, že áno, že meno uviedla v hovore na linku 158.
Políciu kontaktovala pred incidentom. Že manžel bol napadnutý, nepovedala hliadke, lebo jej to bolo
trápne, že jej muž má rozbitú hubu, ona to považovala za vybavené, nezdalo sa jej to vážne, pracuje
ako vychovávateľka v reedukačnom dome, vie vyhodnotiť, kedy je to vážne a kedy nie. Hlavne chcela,

aby jej poškodený nemanipuloval s autom. Nevie, kto sedel v zaparkovanom aute, ŠPZ uviedla, túto
osobu neoslovila, šla čakať hliadku. Iné osoby na mieste v čase incidentu nevidela, bol tam len manžel a
poškodený. Manžel neskôr podal trestné oznámenie, lebo ráno mal nastúpiť do roboty, mal napuchnuté
ústa, hornú peru, ruka mu očernela, malíček, veľmi ho to bolelo, v takom stave nemohol nastúpiť do
práce, on by aj šiel, ale ona ho presvedčila, aby to riešil, nech podá trestné oznámenie a nech ide na

ošetrenie. Manžel v čase incidentu nebol pod vplyvom alkoholu, alebo nejakých liekov. Po prečítaní tejto
výpovede sa svedkyňa na hlavnom pojednávaní vyjadrila, že všetko súhlasí.

Svedok M. H. vypovedal, že v ten deň sa išiel ostrihať, pri holičstve sa zaparkovať nedalo, tak išiel inde.
Po zaparkovaní a vystúpení z auta počul hádku ohľadom auta. Menší pán sa dal do boxerského postoja

a dal druhému 2 - 3 rany.

Na otázky prokurátorky a obhajcu svedok ďalej uviedol, že obžalovaného pozná z videnia ako policajta.
Videl, že jeden z nich je on. Na výsluch k vyšetrovateľovi sa dostal tak, že mu volal obžalovaný, či bude
ochotný vypovedať, či tam bol, či niečo videl. Potom si sadol späť do auta naštartoval a išiel preč. Na ulici

nikoho nevidel. Nevie presne, kedy mu volal obžalovaný. Chodí do každého kaderníctva v I. striedavo, v
tomto bol aj predtým aj potom, chodil tam k slečne W.. Je invalidný dôchodca. Od incidentu bol cca 15-20
metrov. Vtedy počul hádku, bolo to nezrozumiteľné, nevenoval tomu veľkú pozornosť. Druhého pána z
videnia nepoznal. Na zem nepadli, celý incident bola groteska, bili sa na území asi 2 m2. Ukončilo sa to
tak, že obžalovaný dostal 2 - 3 rany, tieto potom opätoval, poškodený nakoniec odbehol preč. Myslí, že

bitku nevidel nikto iný, pri nich určite nevidel nikoho, do okien nepozeral, ale niekto to podľa neho musel
vidieť z okien, nepočul ani nikoho kričať. Nevie, čo robil obžalovaný po incidente, on išiel k holičke. Stál
vedľa auta, nevie, či ho obžalovaný mohol vidieť, ten mal iné starosti. Za ako dlho sa vrátil od holičky
sa nepamätá, ani či sa nakoniec dal ostrihať, ani či potom niekoho videl, už tomu nevenoval pozornosť.
Nevie uviesť vzdialenosť od auta až pokiaľ nezabočil doľava smerom k holičstvu, nevie to takto z hlavy

uviesť, mohla to byť rovnaká vzdialenosť ako od auta až k incidentu. Nevie odpovedať, či ak by mal
svedok väčší papier, by situáciu nakreslil inak, prípadne s inými vzdialenosťami.

V danej trestnej veci bol v prípravnom konaní vypracovaný aj znalecký posudok z odboru zdravotníctva
s farmácia znalcom prof. MUDr. C. W., Csc., ktorý na otázku, aby popísal zranenia u poškodeného

spôsobené dňa 28. apríla 2014, uviedol, že poškodený utrpel pohmoždeniny hlavy a tváre s krvnou
podliatinou v okolí oka, pohmoždenie nosa, avšak vybočenie prepážky je staršieho dáta, ale je prítomná
zlomenina pravej nosovej kosti s posunom úlomkov o šírku kosti do vnútra, ďalej pohmoždenie krčnej
chrbtice, úrazové pretrhnutie bubienka s poruchou sluchu, a zlomeninu výbežku hornej čeľuste. Čo sa
týka mechanizmu vzniku zranení, išlo o tupé zranenia a to následok úderu pästi a kopancov a zranenia

sú jednoznačne v príčinnej súvislosti s fyzickým napadnutím. Celková doba liečenia je 3 - 4 týždne, čomu
zodpovedá v danom prípade i PN. V dokumentácii nie sú zaznamenané žiadne komplikácie. Vzhľadom
na to, že doba liečenia neprekročí 42 dní, úraz charakterizuje ako ľahký a nezanechá trvalé následky.Na hlavnom pojednávaní znalec prof. MUDr. C. W., Csc., vypovedal, že súhlasí, že poškodený mal
byť vyšetrený ihneď a nie po viac ako 24 hodinách. S čerstvou zlomeninou nosa by musel ísť na
vyšetrenie ihneď. Jeho zranenia mohli byť spôsobené aj iným mechanizmom medzitým. Ak by bol

napadnutý 2 a viackrát nedalo by sa to zistiť. Obranné zranenie poškodeného po údajnom masívnom
útoku obžalovaným (rukami, nohami, päsťami, kopancami) by boli vidieť a to najmä v hornej časti tela,
pričom zranenia poškodeného nenasvedčovali takémuto masívnemu útoku. Výkon boxu na okresnej
úrovni mohol mať vplyv na zranenia poškodeného, napr. ide aj o zranenie nosa staršieho dáta, takisto
roztrhnutie ušného bubienka môže vzniknúť nárazom boxerskej rukavice (natlačenie vzduchu do ucha),

avšak nie nárazom päste (päsťou by vznikol veľký opuch ucha, ktorý sa hojí aj mesiac). Práca na letisku
a tým pádom poškodenie sluchu mohlo mať vplyv na zistenie rozsahu zranenia poškodeného. 4 dni
po útoku by poškodený musel pociťovať poklopnú a palpačnú (hmatovú) citlivosť hlavy, hoci ju vtedy
poškodený negoval. Nevie z hlavy, aká je diagnóza Y 98, môže súvisieť s dlhodobým zlým životným
štýlom pacienta (alkohol, fajčenie), zle sa mu mohlo dýchať kvôli tomu. Čo sa týka zranenia malíčka -
môže ísť o starú zlomeninu, ak ide o čerstvú, vzniká najmä nárazom do tupého predmetu, pri obrannej

reakcii len veľmi ťažko. Pri bití päsťami veľmi ťažko dôjde k zlomenine malíčka ohnutím dozadu. Čo
sa týka perforácie bubienka s miernym krvácaním, krvácanie vysvetliť nevie, to určil krčiar (špecialista
ORL), pri perforácii bubienka by poškodený mal veľké bolesti, pišťalo by mu v uchu. Dá sa s tým žiť,
avšak sa horšie počuje. Pri jazde na bicykli by mal poškodený pri perforácii bubienka veľké problémy,
nakoľko by došlo k poruche statiky.

Ďalej boli v zmysle § 269 Trestného poriadku prečítané listinné dôkazy obsiahnuté v spise, konkrétne
správy a prílohy Okresného riaditeľstva Policaného zboru Malacky č. l. 161-180, správa Nemocnice
Nemocničná a. s. č. l. 181, spisovný materiál Obvodného oddelenia Policajného zboru Gajary ČVS:
ORP-456/MC-MA-2014, č. l. 188 - 227, správa obce K.. l. 263, odpis Registra trestov, výpis priestupkov

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. l. 264-265, pričom k listinným dôkazom obžalovaný nemal
pripomienky a strany následne nemali návrhy na doplnenie dokazovania.

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd zistil a ustálil, že je nepochybné a
medzi stranami to ani nebolo sporné, že dňa 28. apríla 2014 v čase približne o 09.00 h v I. na ulici

D. č. XXXX/XX za bytovým domom pri garážach došlo kvôli parkovaniu auta, ktoré patrí manželke
obžalovaného,medziobžalovanýmapoškodenýmk(fyzickému)konfliktu.Spornýmmedzistranamibolo
to, akú intenzitu konflikt mal, a tiež, či vôbec, a ak áno, presne aké zranenia týmto konaním preukázane
spôsobil obžalovaný poškodenému.

Vzhľadomnavykonanédokazovanie,muselsúd,akozákladnúotázku,posúdiťto,čibolomimorozumné
pochybnosti preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, t. j., najmä posúdiť, či zranenia
poškodeného popísané v skutkovej vete obžaloby (pohmoždenie hlavy a tváre, pohmoždenie nosa,
zlomeninu nosa, pohmoždenie krčnej chrbtice, pretrhnutie bubienka s poruchou sluchu a zlomeninu
čelového výbežku hornej čeľuste s celkovou dobou liečenia 3 - 4 týždne) skutočne vznikli práve dňa 28.

apríla 2014 okolo 09:00 hod. a to v príčinnej súvislosti s fyzickým napadnutím, útokom obžalovaného,
resp. súd musel posúdiť aj to, či sa obžalovaný svojim konaním dopustil hrubej neslušnosti alebo
výtržnosti napadnutím poškodeného. Súd vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní
dospel k negatívnemu záveru o tejto skutkovej otázke, teda k tomu, že obžalobe sa nepodarilo
preukázať, mimo dôvodné (rozumné) pochybnosti, že zranenia poškodeného popísané v skutkovej

vete obžaloby skutočne vznikli dňa 28. apríla 2014 okolo 09.00 hod. a to v dôsledku protiprávneho
konania obžalovaného, resp. že obžalovaný sa dopustil hrubej neslušnosti alebo výtržnosti napadnutím
poškodeného. Súd k uvedenému záveru viedli nasledovné konkrétne skutočnosti, argumenty a úvahy.

Pokiaľ ide o kvalifikovanie skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,

je potrebné uviesť, že tohto trestného činu sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví.

Ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne
vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený
obvyklý spôsob života poškodeného (§ 123 ods. 2 Trestného zákona.

Podmienkami ublíženia na zdraví teda sú:
- porucha alebo poškodenie zdravia,
- objektívna nutnosť lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia,- nie na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Z výpovedí obžalovaného, poškodeného i svedkov I., D., X. a H. je nesporné, že obžalovaný

poškodeného zasiahol - podľa obžalovaného a svedkyne I. a svedka H. rukou dvakrát do oblasti tváre,
pričom tieto údery mali nasledovať a byť reakciou na začatie útoku zo strany poškodeného. Podľa
poškodeného a svedkov D. a X. mal útok začať obžalovaný, pričom úderov malo byť mnoho, malo ísť
o opakované údery a mali byť vykonané rukami, nohami, päsťami a kopancami, za súčasnej pasivity
poškodeného (v zmysle, že obžalovaného vôbec neudrel).

Z uvedeného je zrejmé, že výpoveďami týchto šiestich osôb nebolo možné ustáliť presný priebeh bitky,
kto bol iniciátorom fyzického konfliktu, či údery dostal aj obžalovaný od poškodeného a ako incident
prebiehal priestorovo (či na jednom mieste, alebo na viacerých miestach, alebo aj na zemi), a už vôbec
nie, o koľko úderov išlo - či len o jednotlivé, alebo mnohé a sústavne opakované.

Pokiaľ ide o (podľa obžaloby) obžalovaným spôsobenú poruchu alebo poškodenie zdravia
poškodeného, v spojení s objektívnou nutnosťou lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia, súd
poukazuje na výpoveď obžalovaného, ktorý uviedol, že po skončení incidentu poškodený nemal po
kopancoch stopy, obžalovaný ani nemal poškodené päste, krv tiekla obžalovanému, nie poškodenému,
ktorý nemal ani vonkajšie poranenie ucha; poškodený sa len chytil za nos a ušiel. Rovnako, len o

chytení sa za nos a odbehnutí poškodeného vypovedala svedkyňa I.. Bez toho, aby popísal zranenia
poškodeného, o incidente vypovedal svedok H., ktorý doslovne uviedol, že na zem nepadli, celý incident
bola groteska, bili sa na území asi 2 m2 a ukončilo sa to tak, že obžalovaný dostal 2 - 3 rany, tieto
potom opätoval a poškodený nakoniec odbehol preč. Poškodený naopak uvádzal, že po incidente bol
omráčený,bolelohovšetko-nos,ústa,uši,ruky,rukymalmodréodbránenia,chrbát,ucho,bolroztrhaný

a krvavý, celý útok smeroval do oblasti hlavy a to vyslovene, bolelo ho celé telo aj hrudník. Svedok D.
uviedol, že poškodený mal poranený nos a ucho, odkiaľ mu tiekla krv, poranené mal aj oko. Svedok X.
k zraneniam nič bližšie neuviedol, vypovedal, že poškodený bol bitý a to aj na zemi, obžalovaný ho bil
päsťami asi do hlavy, na zemi ho aj kopal, bol bitý päsťami, kopaný bol do tela, asi do hlavy, asi do boku.

Na tomto mieste sú mimoriadnou mierou dôležité výpovede svedkov Y. a Q., policajtov, ktorí boli v rámci
služby bezprostredne zavolaní na miesto incidentu. Obaja zhodne ohľadom toho, či na poškodenom
videli nejaké zranenie alebo znečistenie na odeve, uviedli, že poškodený mal modrú šušťákovú bundu,
takú domácu, nevideli nič, ani znečistenie, poškodený sa na nič nesťažoval, ináč by bola privolaná rýchla
zdravotná pomoc, a hoci sa poškodeného pýtali, či treba zavolať RZP, nakoľko malo ísť o napadnutie

osoby, poškodený im uviedol, že nie a že pôjde sám, na bicykli, pričom dostal tlačivo pre lekára, aby ho
vyplnené potom priniesol. Napriek tomu, že poškodený uviedol, že bol napadnutý, že dostal údery do
hlavy, svedkovia na poškodenom nič nevideli. Poškodený neuvádzal, že ho niečo bolí, nevideli na ňom
žiadne stopy po zápase. Na poškodenom nevideli žiadnu krv, krvácanie, modrinu, nič. Svedok Y. vyjadril
počudovanie nad skutočnosťou, že poškodený s takými zraneniami ako uvádzal, sa sám navrhol, že sa

pôjde prezliecť a pôjde na bicykli k lekárovi sám, pretože prepady týkajúce sa výtržníctva sa na OR PZ
dosť sledujú, aj z tohto dôvodu to vyznieva zaujímavo.

Hodnovernosť výpovede svedka D. je minimálne naštrbená tým, že uviedol, že celý incident sledoval zo
vzdialenosti 2 - 3 metrov, avšak nikto okrem poškodeného ho na mieste skutku nevidel - obžalovaný,

svedkyňa I., ani svedok H. (ktorí videli celý incident), svedok H. doslovne uviedol, že od incidentu
bol cca 15-20 metrov avšak pri nich určite nevidel nikoho. Dokonca ani svedok X., ktorý mal konflikt
sledovať z okna, neuviedol, že v tesnej blízkosti obžalovaného a poškodeného (2 - 3 metre) bol aj svedok
D., ktorého navyše pozná. Navyše, ako vyplynulo z dokazovania, svedka X. neuviedol spočiatku ani
samotný poškodený (mali spolu v čase a mieste skutku opravovať motorku), a to tak bezprostredne

došlým policajtom - svedkom Y. a Q., ako ani v následne podanom trestnom oznámení. Svedkyňa I.
svedka D. nespozorovala tak pri pozorovaní incidentu z okna bytu, ako ani potom, keď po incidente išla
dole čakať policajnú hliadku. Rovnako svedka X. nezaznamenali svedkovia Y. a Q., keď po vypočutí
poškodeného išli skontrolovať miesto činu. Všetci svedkovia (I., Y. a Q.) zhodne vrátane obžalovaného
a svedka H. súčasne uviedli, že nevideli žiadnu garáž otvorenú (hoci tam mal mať svedok D. prácu s

motorkou).

Hodnovernosť svedka X. bola nielen spochybnená, ale vyvrátená, a to predovšetkým tým, že hoci na
hlavnom pojednávaní v prejednávanej trestnej veci vypovedal, že celý incident, ktorý popísal, videl onsám,vlastnýmpozorovanímzokna,privýpovediakosvedkavtrestnomkonaní,ktorésaspočiatkuviedlo
paralelne, kde trestné oznámenie podal V. I., tam vystupujúci v pozícii poškodeného, svedok X. uviedol,
že priebeh bitky vie od poškodeného Q., s ktorým sa o tomto incidente už viackrát rozprával a aj si

hovorili, kto z nich bol kde vypovedať a čo kto z nich hovoril, priebeh bitky svedok X. nevidel (nakoľko bol
otočený k návšteve). Po incidente sa svedok X. stretol asi o 2 - 3 týždne s poškodeným Q., ktorý svedkovi
povedal všetko čo sa tam stalo, aj to, čo svedok nevidel a toto neskôr vypovedal na polícii, kde opísal
incident tak, ako ho počul sprostredkovane od poškodeného Q.. Svedok X. na hlavnom pojednávaní v
prejednávanej trestnej veci túto skutočnosť (že by okolnosti incidentu, priebeh a podrobnosti bitky, mal

poznať sprostredkovane, od poškodeného Q.) opomenul spomenúť, vypovedal v zmysle, že sám bol
priamym svedkom incidentu (aj keď už vtedy pochybnosti vyvolávalo aj jeho vo výpovedi nadmerné,
v podstate permanentné používanie slova „asi“, teda pojmu vyjadrujúceho neistotu, nejednoznačnosť;
obdobne aj ním tvrdené kričanie na obžalovaného zo svojho okna vylúčil svedok H., ktorý počas celého
incidentu kričať nikoho nepočul). Tento rozpor, tento osobitne dôležitý nesúlad a protirečenie, svedok X.
na hlavnom pojednávani žiadnym spôsobom nevysvetlil, ani sa o to nepokúsil.

Okrem toho súd považuje za významné podotknúť, že aj keby svedkovia D. a X. boli v čase incidentu
na miestach, kde uvádzali, že boli, a aj keby videli to, čo uvádzali, že videli, je pomerne nelogické,
iracionálne až absurdné, že poškodenému po takom mohutnom a masívnom ataku od obžalovaného,
ako ho popísali, neposkytli prvú pomoc, nezavolali políciu, nestarali sa, čo sa poškodenému stalo, a to aj

napriek tomu, že všetci traja sú dlhoroční kamaráti. Značne nesúladné boli aj vyjadrenia poškodeného a
svedkovD.aX.,týkajúcesatoho,čiakedysapoincidentestretli,aočomsanatýchtostretnutiachbavili.

Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie, v znaleckom posudku sa síce konštatuje, že zranenia vyplývajúce
z predošlých lekárskych nálezov a potvrdení, ktoré mal znalec k dispozícii, sú v príčinnej súvislosti s

fyzickým napadnutím, avšak znalec na hlavnom pojednávaní na doplňujúce otázky, ktorých relevancia
nebola nikým spochybnená, vypovedal, že poškodený mal byť vyšetrený ihneď a nie po viac ako 24
hodinách, pričom s čerstvou zlomeninou nosa by musel ísť na vyšetrenie ihneď, to znamená že zranenia
poškodeného mohli byť spôsobené aj iným mechanizmom medzitým - ak by bol napadnutý 2- a viackrát,
nedalo by sa to zistiť. Obranné zranenia poškodeného po údajnom masívnom útoku obžalovaným

(rukami, nohami, päsťami, kopancami) by boli vidieť a to najmä v hornej časti tela, pričom zranenia
poškodeného nenasvedčovali takémuto masívnemu útoku. Na tomto mieste je potrebné opäť poukázať
navýpovedesvedkovY.aQ.,ktorípoškodenéhovypočulibezprostrednepoincidente,pričomalenaňom
(na odeve, tele) žiadne stopy po zápase nevideli, žiadnu krv, krvácanie, modrinu, nič. Takéto (ne)zistenie
svedkami je o to podstatnejšie, že s poškodeným nestrávili len okamih, pár sekúnd, ale naopak ho

podrobne vypočuli (podľa ich vyjadrenia sa takého prípady na OR PZ MA dosť sledujú), a to práve vo
vzťahu k fyzickému napadnutiu, útoku inou sobou, preto možno dôvodne predpokladať, že svedkovia
sa zamerali na potenciálne následky takéhoto ataku. Znalec ďalej uviedol, že výkon boxu na okresnej
úrovni mohol mať vplyv na zranenia poškodeného, napr. ide aj o zranenie nosa staršieho dáta, takisto
roztrhnutie ušného bubienka môže vzniknúť nárazom boxerskej rukavice (natlačenie vzduchu do ucha),

avšak nie nárazom päste (päsťou by vznikol veľký opuch ucha, ktorý sa hojí aj mesiac), navyše práca
na letisku (kde v čase incidentu poškodený pracoval) a tým pádom poškodenie sluchu mohlo mať vplyv
na zistenie rozsahu zranenia poškodeného. Aktívny a súťažný výkon boxu v minulosti nevyvracal ani
samotný poškodený, preukazujú ho aj listiny založené do spisu obžalovaným, pričom boxerský postoj
poškodeného počas incidentu potvrdili okrem obžalovaného aj svedkyňa I., svedok H.. Znalec následne

konštatoval ďalšiu obzvlášť závažnú okolnosť, týkajúcu sa (poškodeným uvádzaným) následkom útoku,
a to, že 4 dni po útoku (02. mája 2014) by poškodený musel pociťovať poklopnú a palpačnú (hmatovú)
citlivosť hlavy, hoci ju vtedy poškodený negoval. Diagnóza Y 98, prítomná u poškodeného, môže súvisieť
s dlhodobým zlým životným štýlom pacienta (alkohol, fajčenie), zle sa mu mohlo dýchať kvôli tomu. Čo
sa týka perforácie bubienka s miernym krvácaním, krvácanie znalec vysvetliť nevie, to určil špecialista

ORL, každopádne pri perforácii bubienka by poškodený mal veľké bolesti, pišťalo by mu v uchu, horšie
by počul, pri jazde na bicykli by mal poškodený pri perforácii bubienka veľké problémy, nakoľko by došlo
k poruche statiky. Napriek takýmto zraneniam, ktoré uvádzal poškodený ako následok masívneho a
mohutného napadnutia obžalovaným, poškodený privolanej policajnej hliadke - svedkom Y. a Q. uviedol,
že rýchlu zdravotnú pomoc netreba volať, túto odmietol, a že k lekárovi pôjde na bicykli sám. Aj v

tomto smere vyznieva konanie poškodeného nelogicky a iracionálne, pokiaľ skutočne malo dôjsť k
následkom takým, aké uvádzal poškodený. Okrem vyjadrenia znalca, že na odborné vyšetrenie mal ísť
poškodený ihneď a nie po vyše 24 hodinách a že zranenia poškodeného teda mohli byť spôsobené aj
iným mechanizmom medzitým - ak by bol napadnutý 2- a viackrát, pričom by sa to nedalo zistiť, trebazdôrazniť tú podstatnú okolnosť, že zranenie nosa a ucha znalec pripustil ako následok výkonu boxu
poškodeného a jeho práce na letisku v čase skutku. Takéto znalecké závery nebol dôvod spochybňovať
a súd ich aj preto prevzal.

Čo sa týka výpovedí svedkov H. a I., tieto takisto neboli ničím a nikým spochybnené, svedkovia
vypovedali podrobne, vierohodne, konštantne, súvislo, konzistentne a obsahovo nadväzujúco,
resp. doplňujúco s ostatnými vykonanými relevantnými dôkazmi, pričom predovšetkým svedkyňa I.
vypovedala veľmi podrobne, a hoci je manželkou obžalovaného, táto okolnosť sama osebe neznižuje

váhu jej výpovede v prospech obžalovaného, obzvlášť za situácie, ak jej tvrdenia sú v súlade s
výpoveďami (okrem obžalovaného) svedkov Y., Q., H. a nevylučujú sa, dokonca dopĺňajú so závermi
znalcapredesenýminahlavnompojednávaní;naopaktvrdeniasvedkyneI.niesúvsúladesvýpoveďami
svedkov D. a X., ktorých výpovede ale boli spochybnené, resp. vyvrátené inými vykonanými dôkazmi
a na základe úvah ozrejmených vyššie.

To isté o charaktere svedeckých výpovedí (v zmysle, že im súd uveril) platí aj v prípade výpovedí
svedkov Y. a Q., u ktorých obdobne okolnosť, že obžalovaného v čase skutku poznali, nemala vplyv
na vierohodnosť ich tvrdení, pretože tieto boli v súlade a dopĺňané výpoveďami svedkov I., H. a znalca,
naopak, obsah ich výpovedí bol v rozpore s výpoveďami svedkov D. a X., o výpovediach ktorých platí
to, čo je uvedené v poslednej vete predchádzajúceho odseku. V okamihu prešetrovania incidentu u

poškodeného navyše svedkovia nevedeli, že by v ňom mal byť zainteresovaný aj obžalovaný.

V súvislosti s právnou kvalifikáciu skutku ako trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona súd v neposlednom rade konštatuje, že v zmysle definície ublíženia na zdraví
sa týmto nerozumie každá porucha zdravia (napr. prechodné bolesti, nevoľnosť, odreniny, nepatrné

ranky, hučanie v ušiach a pod.), ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo
lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený
obvyklý spôsob života poškodeného. Pracovná neschopnosť, ku ktorej vo vzťahu s poškodeným došlo,
tiež nie je jediným, ani rozhodujúcim kritériom. V nadväznosti na uvedené súd považuje za nutné
zvýrazniť výpoveď znalca, keď uviedol, že obranné zranenia poškodeného po údajnom masívnom

útoku obžalovaným (rukami, nohami, päsťami, kopancami) by boli vidieť a to najmä v hornej časti tela,
pričom zranenia poškodeného nenasvedčovali takémuto masívnemu útoku; perforácia ušného bubienka
nevzniká úderom päste, ale napr. boxerskou rukavicou, aj zranenie nosa bolo staršieho dátumu. Súd
uvedený záver dáva do súvisu s výpoveďami svedkov Y. a Q., ktorí ako prví po incidente prišli do styku s
poškodeným,ktorýmpoškodenýneuvádzal,žehoniečobolíasvedkoviabezprostrednenapoškodenom

nevideli žiadne stopy po zápase (na odeve, tele), žiadnu krv, krvácanie, modrinu, nič; poškodený
výslovne odmietol vyšetrenie rýchlou zdravotnou pomocou. Súd má teda v súhrne za preukázané, že
obžalovaný udrel poškodeného ľavou rukou do oblasti tváre, týmto konaním obžalovaného však nedošlo
k závažnému poraneniu, nakoľko údery boli slabej intenzity. Súd pri tomto poukazuje predovšetkým na
zistenia obsiahnuté v záveroch znalca (okrem iného, že zranenia poškodeného mohli byť spôsobené

aj iným mechanizmom medzitým - ak by bol napadnutý 2- a viackrát, nedalo by sa to zistiť, pretože
vyšetrenie u špecialistu absolvoval po vyše 24 hodinách) a výpovediach svedkov Y. a Q. (tieto zistenia
neboli nikým a žiadnym spôsobom spochybnené), na podklade ktorých dospel k záveru, že v danom
prípade obžalovaný nespôsobil poškodenému zranenia, ktoré by svojím charakterom zodpovedali
ublíženiu na zdraví, tak ako je to zadefinované v § 123 ods. 2 Trestného zákona. Na základe uvedeného

súd dospel k záveru, že obžalovaný nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané
ublíženie na zdraví poškodeného, tak ako je to špecifikované v § 123 ods. 2 Trestného zákona.

K rovnakému záveru o nepreukázaní spáchania trestného činu dospel súd aj pri posudzovaní skutku ako

prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (ktorého sa obžalovaný mal dopustiť
v zmysle podanej obžaloby), ktorého sa dopustí ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo
na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.

V prípade spáchania prečinu výtržníctva zákon predpokladá taký násilný alebo slovný prejav, ktorý hrubo

uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu
osôb prítomných súčasne. Aj vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že konanie obžalovaného
nenaplniloznakyskutkovejpodstatyprečinuvýtržníctva,nakoľkoaniusvedkovtohtoincidentusprávanie
sa obžalovaného nevzbudilo väčšiu pozornosť a svedkovia I. a H. popísali udalosť pri garážach lenako rozdanie 2 - 3 úderov z každej strany, ktoré si vymenili obžalovaný s poškodeným a ktoré boli
dôsledkom hádky ohľadom parkovania, pričom svedok H. presne uviedol, že nezrozumiteľne počul
hádku, nevenoval tomu veľkú pozornosť, celý incident bola groteska, bili sa na území asi 2 m2 a ktorý sa

ukončil to tak, že obžalovaný dostal 2 - 3 rany, tieto potom opätoval a poškodený nakoniec odbehol preč.
Myslí, že bitku nevidel nikto iný, pri nich určite nevidel nikoho, do okien nepozeral, ale niekto to podľa
neho musel vidieť z okien, nepočul ani nikoho kričať; potom už tomu nevenoval pozornosť. Svedkyňa
I. uviedla, že hliadke nepovedala, že jej manžel bol napadnutý, lebo jej to bolo trápne, že jej muž má
rozbitú hubu, ona to považovala za vybavené, nezdalo sa jej to vážne, pracuje ako vychovávateľka

v reedukačnom dome, vie vyhodnotiť, kedy je to vážne a kedy nie. Svedkovia D. a X. síce incident
opísali ako dlhšie trvajúcu bitku poškodeného obžalovaným, ale aj odhliadnuc na dôveryhodnosť ich
výpovedí, resp. jej absenciu, odôvodnenú vyššie, správanie sa svedkov počas a po incidente nejavilo
žiadnym spôsobom známky, že by konaním obžalovaného (výtržnosťou), boli zvlášť pobúrení, že by
obžalovaný z ich pohľadu závažným spôsobom (hrubo) narušoval verejný pokoj a poriadok a že išlo o
typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia; uvedený

záver možno vyvodiť z toho, že po útoku obžalovaného na poškodeného nezavolali políciu (mestskú,
štátnu),nestaralisa,čosapoškodenémustalo,atoajnapriektomu,ževšetcitrajasúdlhoročníkamaráti,
nezaujímalo ich to, teda nevenovali tomu takú ďalšiu pozornosť, ktorú by si podľa názoru súdu situácia
vyžadovala,akbymaloísťitrestnýčinvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a)Trestnéhozákona.Súdmá
teda zato, že nedošlo k naplneniu objektívnej stránky tohto trestného činu; obžalovaný svojím konaním

nenarušil hrubým spôsobom verejný pokoj a poriadok, a teda nenaplnil znaky skutkovej podstaty prečinu
výtržníctva.

Súd uzatvára, že ak nebol preukázaný čo i len jeden z obligatórnych znakov skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, nie je potrebné

sa zaoberať tým, či ostatné znaky skutkovej podstaty naplnené boli, nakoľko už nie je možné uznať
obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu. Alebo povedané inak, ak nie je, mimo akékoľvek
rozumnépochybnosti,preukázanýnásledokspáchanéhotrestnéhočin,t.j.žekzraneniampoškodeného
došlo skutočne v čase a mieste a v takom rozsahu ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby,
nemá význam dokazovať, či obžalovaný skutočne tak masívne a mohutne napadol poškodeného,

pretože ani kladný záver by nemohol viesť k odsúdeniu obžalovaného práve v dôsledku spornosti
spôsobeného následku (zranenia popísané v skutkovej vete obžaloby totiž mohli byť spôsobené
konaním obžalovaného dňa 28. apríla 2014, ale mohli byť aj spôsobené pred týmto dátumom alebo aj po
tomto čase a dátume, na inom mieste a to aj iným mechanizmom vzniku). Mimo rozumné pochybnosti sa
nepodarilo preukázať ani to, že verzia, že obžalovaný sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom

výtržnosti tým, že napadol iného, je pravdivá a že sa skutočne stala; z hľadiska vykonaného dokazovania
tak nastala, ohľadne výtržníctva, situácia „tvrdení proti tvrdeniam“, keď nie je možné objektívne uzavrieť,
ktorá z verzií sa stala.

Súd v tomto smere pripomína už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad

2Tz/22/1967 a 7Tz/61/1967), podľa ktorej, ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce
k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech
obžalovaného. Alebo povedané inak, ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie
skutkového deja, je potrebné s použitým zásady in dubio pro reo neuznať obžalovaného za vinného.
Podľa názoru súdu, práve takáto situácia nastala v posudzovanom prípade, pričom súd nekonštatuje,

že obžalovaný nekonal tak ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby, teda, že inému úmyselne neublížil
na zdraví, resp. že sa nedopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol
iného, t. j., že skutok uvedený v obžalobe sa nestal tak ako je tam uvedené, ale súd konštatuje, že
nebolo, mimo rozumné pochybnosti, preukázané, že došlo k vzniku následku práve v čas a deň uvedený
v obžalobe a spôsobom tam uvedeným, teda, že skutok uvedený v obžalobe sa stal tak ako je tam

uvedené. Nedokázaná vina má však pre obžalovaného rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina a tým
je oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.

Základné zásady trestného konania totiž vyžadujú, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste
o jednoznačne zistené fakty. Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z variánt skutkového riešenia

zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť takú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a ak zostanú po
vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné s
použitím zásady in dubio pro reo rozhodnúť v prospech obžalovaného a oslobodiť ho spod obžaloby.Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku

predchádzalo.