Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, July 28, 2021

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 15T/7/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9521100156

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pulman

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2021:9521100156.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica samosudcom JUDr. Petrom Pulmanom, LL.M.
na hlavnom pojednávaní dňa 28. júla 2021 v Banskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

M.I., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvalé bydlisko G. D. XXX/X, R. C., okr. Z., v čase spáchania skutku vojak
Ministerstva obrany SR, 22. mechanizovaný prápor Michalovce,

uznáva sa vinným, že

dňa5.októbra2020včaseo09:25hvMichalovciachvareáliVojenskéhoútvaru1102naul.Užhorodskej

č. 1 v ambulancii všeobecného lekára pre dospelých poskytol O.. M. M., všeobecnému lekárovi pre
dospelých sumu vo výške 10,- € za predĺženie jeho dočasnej pracovnej neschopnosti,

teda

inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo poskytol úplatok,

čím spáchal

prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona k
peňažnému trestu 1.300,- € (slovom: jedentisíctristo eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 5 (päť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 24.05.2021 prokurátor ÚŠP GP SR podal obžalobu na obžalovaného M.I. pre prečin podplácania
podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona.
Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní mal súd za preukázané, že obžalovaný M.I. dňa 5.
októbra 2020 v čase o 09:25 h v Michalovciach v areáli Vojenského útvaru 1102 na ul. Užhorodskej č. 1 vambulancii všeobecného lekára pre dospelých poskytol O.. M. M., všeobecnému lekárovi pre dospelých
sumu vo výške 10,- € za predĺženie jeho dočasnej pracovnej neschopnosti.
Obžalovaný M.I. na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1

Trestného poriadku a využil právo nevypovedať.
Na návrh prokurátora bola prečítaná zápisnica o jeho výsluchu z prípravného konania. Z tejto zápisnice
súd zistil, že obžalovaný pri výsluchu pred vyšetrovateľom konanom dňa 15.12.2020 rovnako využil
svoje právo a nevypovedal.
Svedok O.. M. M. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, z dôvodu, že v predmetnej trestnej veci

je vyšetrovaný ako obvinený a v súčasnej dobe stále prebieha trestné konanie.
Na návrh prokurátora bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka z prípravného konania. Z obsahu tejto
zápisnice súd zistil, že svedok pri výsluchu v prípravnom konaní využil svoje právo nevypovedať.
Z obrazovo-zvukového záznamu zo dňa 05.10.2020, obstaraného na základe rozhodnutia sudcu
pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica sp. zn.
2Ntt-87/2020-923-V-ŠTS-BB zo dňa 08.09.2020 v zmysle ustanovenia § 114 ods. 1 Trestného poriadku,

ktorý bol na hlavnom pojednávaní prehratím na technickom zariadení oboznámený vyplýva, že po
príchode obžalovaného do ambulancie O.. M. M. dňa 05.10.2020 o 9.24 hod. obžalovaný menovanému
po predložení zdravotnej dokumentácie uviedol: „By som potreboval od pondelka, lebo do rozhodnutia,
že čo so mnou, či ostávam, alebo nie. Takže by som čakal.“ Následne sa O.. M. otočil smerom k počítaču
na vedľajšom stole a začal na ňom písať. Obžalovaný v tomto čase vložil do kalendára na stole O..

M. 10 eurovú bankovku, ktorú následne O.. M. po odchode obžalovaného vybral a vložil ju do hornej
zásuvky stola s počítačom.
Súd tento obrazovo-zvukový záznam vyhodnotil ako dôkaz preukazujúci korupčné konanie
obžalovaného.
Obžalovaný na zabezpečenie bezproblémového vybavenia potvrdenia o práceneschopnosti, vybral z

vrecka nohavíc 10 eurovú bankovku a následne ju vložil do stolového kalendára umiestneného na stole
O.. M., pričom uvedená bankovka mala slúžiť ako odmena za to, že mu bude vydané potvrdenie o
práceneschopnosti bez toho, aby na vydanie takého potvrdenia bol dôvod.
Tento záver vyplýva z celkovej situácie a tiež z vyjadrenia obžalovaného, kedy žiadal vypísanie
potvrdenia o práceneschopnosti, ktorá mala byť účelová a mala slúžiť ako odôvodnenie neprítomnosti

obžalovaného na pracovisku do rozhodnutia o jeho zotrvaní v služobnom pomere. Následne je tento
záver potvrdzovaný konaním obžalovaného, ako aj O.. M., kedy obžalovaný vkladal peniaze na
presne zaužívané miesto, pretože O.. M. aj napriek tomu, že v čase vkladania bankovky do stolového
kalendára bol otočený smerom k počítaču, po odchode obžalovaného z ambulancie vybral zo stolového
kalendára bankovku a vložil ju do stolovej zásuvky za jeho chrbtom. Takéto konanie vzhľadom na

skutočnosť, že obžalovaný vedel kde má vložiť bankovku, a O.. M. ju bezprostredne po odchode
obžalovaného z toho miesta vybral, súd chápe ako konanie zaužívané pri vybavovaní účelových
potvrdení o práceneschopnosti.
Pokiaľ ide o námietky obhajoby vo vzťahu k totožnosti predmetu vloženého do stolového kalendára
O.. M., že táto skutočnosť zo záznamu nevyplýva, súd sa s touto nestotožnil, pretože z vykonaného

obrazovo-zvukového záznamu je bez pochýb možné vyhodnotiť, že sa jedná o 10 eurovú bankovku,
ktorú obžalovaný vložil zrolovanú do kalendára a následne ju O.. M. vybral, vystrel a vložil do zásuvky
vedľa stola, pričom súd takýto dôkaz považuje za postačujúci na určenie predmetu ako bankovky v
nominálnej hodnote 10,- eur, najmä podľa jej farby.
Nad rámec konštatovaného k charakteristike uvedeného predmetu súd považuje za potrebné uviesť,

že bez ohľadu na to, čo obžalovaný vložil do stolového kalendára, je nepochybné, že išlo o predmet,
ktorý mal slúžiť ako odmena, či „poďakovanie“ za to, že lekár nesplní svoje povinnosti vyplývajúce z
jeho zamestnania a vystaví obžalovanému potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti aj bez toho, aby
preveril skutočný zdravotný stav obžalovaného.
Bez absolvovania zdravotného vyšetrenia pritom neboli splnené podmienky podľa zákona č. 576/2004

Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov na vydanie potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti.
Skutočnosť vystavenia práceneschopnosti obžalovanému O.. M. dňa 05.10.2020 bola preukázaná
oboznámením správy Úradu finančného zabezpečenia a kópií potvrdenia o dočasnej PN na č. l. 101,
103-104.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu namietol použiteľnosť obrazovo-zvukového záznamu ako dôkazu
v trestnom konaní s poukazom na to, že príkaz sudcu pre prípravné konanie bol vydaný v inej trestnej
veci.Súd k tomu uvádza, že sa s námietkou nestotožnil, pretože podľa § 116 ods. 7 Trestného poriadku
jedinou podmienkou na použitie záznamu ako dôkazu v inej trestnej veci, ako v tej, v ktorej sa záznam
vykonal, je podmienka, že musí ísť o trestné konanie pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje

trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin
zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti alebo pre iný
úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, a pretože na obžalovaného
bola podaná obžaloba za prečin podplácania v zmysle § 333 ods. 1 Trestného zákona je podmienka
uvedená v § 115 ods. 7 Trestného poriadku splnená.

Obstaraný a vyhotovený obrazovo-zvukový záznam preto považuje súd za zákonný. Bol získaný na
základe odôvodneného príkazu príslušného sudcu pre prípravné konanie.
Listinné dôkazy prečítané a dôkazy oboznámené na hlavnom pojednávaní, najmä printscreeny
obrazovo-zvukového záznamu (č. l. 85-95), potvrdzujú skutočnosť, že obžalovaný spáchal skutok
tak, ako je popísaný vo výroku rozsudku a staticky preukazujú najmä skutočnosť, že predmet, ktorý
obžalovaný vložil do kalendára na stole O.. M., bola bankovka nominálnej hodnoty 10 eur.

Z hľadiska právneho posúdenia naplnilo konanie obžalovaného pojmové znaky skutkovej podstaty
prečinu podplácania podľa § 333 odsek 1 Trestného zákona, pretože v súvislosti s obstarávaním veci
všeobecného záujmu priamo poskytol úplatok.
Poskytovanie lekárskej starostlivosti lekára svojim pacientom, presahuje rámec individuálnych práv
a záujmov jednotlivca a je podľa záveru súdu obstarávaním veci všeobecného záujmu, pretože

poskytovanie zdravotnej starostlivosti vychádza z práva na ochranu zdravia zaručeného čl. 40 ústavy
SR. Za obstarávanie veci všeobecného záujmu je v súdnej praxi považované aj poskytovanie zdravotnej
starostlivosti za účelom posudzovania práceneschopnosti pacientov.
Podľa § 131 ods. 3 Trestného zákona úplatkom sa na účely tohto zákona rozumie vec, alebo iné plnenie
majetkovej či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok.

Z tohto hľadiska pre právne posúdenie veci je bezpredmetné, či obžalovaný poskytol peniaze, alebo
inú vec, ako to uzavrel v skutkových zisteniach súd, pokiaľ táto vec slúžila ako odmena za to, že
mu bolo oprávnenou osobou vystavené potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti bez dostatočného
vyšetrenia a zistenia skutočného zdravotného stavu obžalovaného. Obžalovaný teda na vystavenie
potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti nemal zákonný nárok, bez jeho vyšetrenia predsa lekár

nemohol konštatovať existenciu choroby.
Nakoľko vo veci ide o právnu kvalifikáciu skutku ako spáchanie prečinu, súd skúmal, či v zmysle § 10
ods. 2 Trestného zákona vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného nie je jeho závažnosť nepatrná a nejde o prečin
s negatívnym záverom, najmä s prihliadnutím na to, že v osobe obžalovaného ide o profesionálneho

vojaka, ktorý by mal chrániť spoločnosť pri v úseku obrany Slovenskej republiky, jej zvrchovanosti,
územnej celistvosti, záujmov, hodnôt demokracie a slobody a ísť príkladom ostatným občanom, nie
obchádzať platné predpisy a už vôbec nie tým spôsobom, že za obchádzanie všeobecne platných
právnych predpisov sa dopustí korupčného konania a to aj tým, že ako osoba v štátnej službe vojaka
ozbrojených síl okrem sociálnej dávky tým neoprávnene čerpala aj príplatky od štátu.

Za spáchanie prečinu podplácania podľa § 333 odsek 1 Trestného zákona je ustanovený trest odňatia
slobody na 6 mesiacov až 3 roky.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Súd u obžalovaného nezistil poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti.
Podľa § 34 ods. l Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Vzhľadom na nezistenie poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností, súd dospel k záveru, že uloženie
trestu odňatia slobody by bolo neprimerane prísne a rozhodol uložiť mu peňažný trest.
Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový
prospech.
Bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 § 56 Trestného zákona môže súd peňažný trest uložiť,

ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu
a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
V rámci výmery peňažného trestu súd prihliadal najmä na jeho primeranosť vzhľadom na príjem
obžalovaného tak, aby tento trest určitým spôsobom zasiahol jeho ekonomický status, teda hlavne, aby
nebol nízky vo vzťahu k pravidelnému mesačnému príjmu, ktorý má zo služobného pomeru. Rovnako

bolo cieľom súdu výškou peňažného trestu naplniť ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona a vyjadriť
ním morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou za korupčný trestný čin, keď práve korupčné delikty vo
veľkom rozsahu poškodzujú riadne fungovanie spoločnosti.
Podľa správy Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo dňa 24.06.2021 obžalovaný v období
mesiacov júl až október 2020 dosahoval priemerný zárobok 1.268,46 eur mesačne, a z tohto hľadiska
súd za primeraný súd považoval peňažný trest 1.300,- € (jedentisíctristo eur).

Pokiaľbolobžalovanémutrestnýmrozkazompôvodneuloženýnižšítrestvovýmere 500€,súdpovažuje
za potrebné uviesť, že pri vydaní trestného rozkazu nemal úplné informácie o majetkových pomeroch
obžalovaného. Obžalovaný v prípravnom konaní neuviedol výšku svojho pravidelného mesačného
príjmu a trest v trestnom rozkaze potom súd uložil voľnou úvahou s prihliadnutím na všeobecné okolnosti
prípadu. Po podaní odporu súd tento nedostatok skúmania majetkových pomerov obžalovaného sám

z vlastnej iniciatívy odstránil vyžiadaním správy o výške príjmu obžalovaného a pri ukladaní trestu na
hlavnom pojednávaní potom zohľadnil aj skutočnosť, že jeho príjem bol preukázateľne výrazne vyšší,
ako súd v podstate iba odhadoval pri vydaní trestného rozkazu.
Spolu s uloženým peňažným trestom súd ustanovil pre prípad, že by jeho výkon bol úmyselne zmarený
aj náhradný trest odňatia slobody na 5 (päť) mesiacov.

Pokiaľprokurátornavrhovalobžalovanémuuložiťtrestodňatiaslobody,súdtentotrestneuložilvzhľadom
na to, že rovnaký druh trestu (peňažný trest) ako uložil rozsudkom bol obžalovanému uložený už
trestným rozkazom. Prokurátor proti výroku o treste v trestnom rozkaze odpor nepodal, pričom stav
dokazovania a skutočností dôležitých pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu v čase vydania trestného
rozkazu boli v zásade rovnaké ako v čase vyhlásenia tohto rozsudku.

Uloženie prísnejšieho druhu trestu vo forme trestu odňatia slobody by potom mohlo byť právom zo strany
obhajoby aj nezaujatého pozorovateľa namietané ako svojvôľa.
inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo poskytol úplatok,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom

podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku podľa § 309 ods.
1 Trestného poriadku.