Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 24, 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15Csp/107/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118206147
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3118206147.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: P. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom G. sady XX/XX, L. K., zastúpený splnomocneným zástupcom : M. združenie
M., so sídlom L.. A. Y. XXXX/XXA, P. P., W.: XX XXX XXX, proti žalovanému: E. úverová banka, a.s., so
sídlom C. nivy 1, J., W.: XX XXX XXX, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX%.

X. W.. R. C. s miestnom výkonu činnosti P. XX, D., zapísaná v zozname znalcov pod č. XXXXXX má
proti žalobcovi nárok na znalečné v rozsahu XXX%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy
X.XXX,XX eur s úrokom z omeškania 5% ročne z tejto sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia.
2.Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným ako veriteľom uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Dňa XX.XX.XXXX požiadal žalobca o predčasné splatenie úveru
a XX.XX.XXXX mu žalovaný zaslal oznámenie o výške pohľadávky k predčasnému splateniu v sume
XX.XXX,XX eur. Úver bol žalovanému poskytnutý v sume XX.XXX,- eur a v XX splátkach uhradil spolu

X.XXX,XX eur. Predčasne spolu s poplatkom žalobca uhradil XX.XXX,XX eur, spolu zaplatil XX.XXX,XX
eur a poskytnutú istinu úveru preplatil o X.XXX,XX eur. Mal za to, že zostatkovú suma k predčasnému
splateniu bola zle vypočítaná, pretože ak úroková sadzba bola XX,X % ročne, tak by mal zaplatiť
len X.XXX eur, avšak on zaplatil na splátkach X.XXX,XX eur, čo zodpovedá úroku XX,X% ročne.
Mal za to, že O. bola nesprávne vypočítaná, nebola uvedená výška, počet a termíny splatnosti istiny,
úrokov a poplatkov. Tvrdil, že nebolo individuálne dohodnuté poistenie. Zmluvné podmienky týkajúce
sa hlavného plnenia a primeranosti ceny neboli jasné, určité a zrozumiteľné, najmä RPMN a odplata.

Zmluva obsahuje podľa neho neprijateľné zmluvné podmienky. Úver je bezúročný a bez poplatkov, a
preto sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že nárok je premlčaný, pretože uplynula X ročná subjektívna
premlčacia doba. Poslednú splátku uhradil XX.XX.XXXX. Za obdobie X rokov po XX.XX.XXXX uhradil
žalobca nad rámec istiny XXX,XX eur. K chýbajúcim náležitostiam zmluvy uviedol, že zákon účinný v
čase uzatvárania zmluvy nevyžadoval, aby sa v zmluve uvádzala odplata. P. tvrdil, že údaj o výške,

počte a termínoch splatnosti istiny, úrokov a poplatkov v zmluve je uvedená, pričom nie je nutné uvádzať,
aká suma z každej splátky sa započítava na istinu, úroky a poplatky s poukazom na rozsudok D. č. C-
XX/XXXX a eurokonformný výklad a aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Namietal tiež
tvrdenia o tom, že úroková sadzba mala byť vypočítaná nesprávne, mal za to, že táto bola vypočítanásprávne a je uvedená zreteľne v zmluve. Nepravdivé je tvrdenie o nesprávnom uvedení O. a celkovej
čiastky, ktorú má spotrebiteľ uhradiť. K poisteniu uviedol, že toto bolo žalobcovi ponúknuté ako možnosť
a nepovinná doplnková služba, ako to vyplýva aj zo všeobecných obchodných podmienok. Žalobca sa

dobrovoľne rozhodol poistiť sa, poistenie mu nebolo vnútené a nebolo ním podmienené poskytnutie
úveru a rovnako tak neuzavretie zmluvy o poistení nesankcionuje klienta odopretím poskytnutia úveru.

4. V replike žalobca tvrdil, že nárok nemôže byť premlčaný, pretože dňa XX.XX.XXXX vykonal doplatok
vrámci predčasného splatenia úveru XX.XXX,XX eur a to je deň, kedy došlo k bezdôvodnému

obohateniu z dôvodu, že táto suma vo výške X.XXX,XX eur prevyšovala istinu a od tohto dňa začala
plynúť subjektívna premlčacia doba. Žalobu podal do X rokov od tohto dňa, a teda včas. Trval na
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

5. V duplike žalovaný zdôraznil, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť odvtedy, kedy žalobca
získal vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie, a preto

nie je správna argumentácia žalobcu. Zotrval na argumentácii, pre ktorú nemôže byť úver bezúročný
a bez poplatkov. Zdôraznil, že poistné sa do celkových nákladov a ani do celkovej čiastky splatnej
spotrebiteľom nezahŕňalo, keďže poskytnutie úveru nebolo poistením podmienené, o čom svedčí aj
formulár o štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere. Do výpočtu O. vstupovala
mesačná splátka bez poistného a teda trval, že O. bola správne uvedená.

6. V ďalšom priebehu sporu žalobca uviedol, že trvá na tom, že do O. nebolo zahrnuté poistné, a preto
nebolo správne uvedené. Uviedol, že si zobral flexipôžičku, pretože potreboval kúpiť auto a nejaký
nábytok. Prišiel do banky, požiadal o ňu. Keďže sa mu nepodarilo kúpiť všetko, čo potreboval, peniaze
mu ostali, úver potom už nepotreboval, a preto sa po čase rozhodol, že keďže tie peniaze má, tak

úver celý predčasne splatí. Požiadal o predčasné splatenie, vypočítali mu, koľko bude činiť zostatok
a ten uhradil. Potom, čo ho uhradil, mu však prišlo divné, že to splatil po troch rokoch a mal zaplatiť
skoro XX.XXX,- eur, hoci skrátil splácanie o ďalších X rokov. Potom sa skontaktoval so zástupcom, ktorý
mu vysvetlil, že bol oklamaný, a že mu dali vysoký úrok. K úrokovej sadzbe uviedol, že prvotný návrh
banky bol vyšší, ponúkali mu úrok XX, X%, s týmto ale žalobca nesúhlasil, keďže vedel, že banky

poskytujú úroky nižšie, a že by to mohlo byť aj okolo XX%. Preto mu na výnimku riaditeľa znížili úrokovú
sadzbu na XX,X % ročne. Čo sa týka poistenia, toto bolo súčasťou úveru, povedali mu, že pôžička musí
byť poistená, že keby sa mu niečo stalo. Pôžičku by mu inak nedali. Čo sa týka formulára informácie
k poisteniu, vyložili mu to tak, že úver musí byť poistený a on si to všetko zrejme dobre neprečítal a
podpísal. Zľavu z úrokovej sadzby si žalobca vyžiadal, žiadal o prehodnotenie úrokovej sadzby, keďže

pôvodný návrh sa mu zdal vysoký. Uvádzal, že aj vzhľadom na výšku úveru mu poistenie bolo nanútené.
On sám označil len kolónku ohľadom zrážok zo mzdy, z čoho je zrejmé, že tento typ zabezpečenia si
žalobca vybral, ale z obsahu zmluvy a jej predtlače nevyplýva, že mal na výber aj ohľadom pristúpenia
k poisteniu. Z pôvodne vyššej úrokovej sadzby XX,X % si sám vyboxoval nižšiu úrokovú sadzbu, čo
znamená že pracovníčka banky sa musela obrátiť na riaditeľa, ktorý to musel odsúhlasiť. Nebolo to tak,

že súhlasí so znížením úrokovej sadzby a tým súhlasí aj s poistením. Pôvodne mu bol ponúknutý úver
sícesvyššouúrokovousadzbou,aletiežspoistením.Onsaspýtal,čibysadaloniečospraviťsúrokovou
sadzbou,čibysadalaznížiť,následnetátobolaznížená,alebolotamajzahrnutépoistenieataktomusel
podpísať. P. tiež, že žalobca všeobecné obchodné podmienky aj formulár o štandardných európskych
informácií videl prvý krát až v tomto konaní, neboli súčasťou zmluvy a boli žalovaným vyhotovené len pre

účely tohto konania. K nesprávnemu výpočtu zostatku k predčasnému splateniu úveru uvádzal, že pri
vyčíslenítohtodoplatkubankanevychádzalazúrokovejsadzby,ktorábolaurčenávzmluve,aledoplatok
vyčíslila, akoby úroková sadzba predstavovala XX,X% ročne a nie XX,X% ročne, ako bolo dohodnuté v
zmluve. Z tohto dôvodu teda žalobca na základe chybného vyčíslenia uhradil žalovanému viac, než by
tomu bolo, keby bola použitá úroková sadzba dohodnutá v zmluve. Následne počas konania začal tvrdiť

tiež to, že banka pred poskytnutím úveru neskúmala jeho schopnosť úver splácať. On o úver nežiadal,
tento mu bol poskytnutý na základe obratov na účte. Nie je pravda, že skúmali jeho rating v úverovom
registri a neboli predložené iné doklady ako daňové priznanie a doklad totožnosti. Žalovaný nekonal s
odbornou starostlivosťou, lebo nemal informácie o rodinných nákladoch žalobcu - výdaje na iné úvery,
náklady na domácnosť a podnikanie.

7. Žalovaný trval na tom, že poistenie bolo poskytnuté klientovi len ako možnosť a mohol zmluvu
podpísať aj bez dojednania poistenia. Obdobné flexi pôžičky sú klientmi uzatvárané aj bez poistenia.
Uviedol, že nemá dôvod vypočítať zostatok k splateniu s inou než dohodnutou úrokovou sadzbou.Dlžník nemôže predpokladať, že pokiaľ sa rozhodne úver predčasne splatiť, že bude povinný zaplatiť
iba istinu, pretože je povinný zaplatiť aj náklady a úroky do dňa predčasného splatenia, pričom tieto
boli vyčíslené podľa úrokovej sadzby zakotvenej v zmluve. Poistenie nebolo podmienkou uzavretia

zmluvy. Žalobca mal možnosť na poistenie aj nepristúpiť a tak, ako sa mu banka snažila v plnej miere
vyhovieť počas kontraktačného procesu, keď nebol spokojný s výškou úrokovej sadzby, rovnako sa
dalo dojednať aj ohľadom výšky poistného. Považoval za účelové, že žalobca so zmluvou a poistením
súhlasil, po celú dobu tento úver aj s poistením splácal a niektoré zmluvné ustanovenia mu začali
prekážať až po niekoľkých rokoch od podpisu zmluvy. Podľa výpočtu z interného systému žalovaného,

O. bola vypočítaná správne tak, ako je uvedené v zmluve. K skúmaniu bonity uvádzal, že úver v sume
XX.XXX,- eur predstavoval tzv. predschválenú ponuku úveru, ktorá je generovaná podľa histórie obratov
na bežnom účte, pričom táto bola vyhodnotená úverovými analytikmi. O. klienta bol A - to znamená,
že pravdepodobnosť zlyhania bola X,XXXX%, rating bol vypočítaný na základe transakčného skóre
vypočítaného ku dňu XX.XX.XXXX a aplikačného skóre vypočítaného ku dňu XX.XX.XXXX. Na základe
kreditných transakcií klienta v mesiacoch máj XXXX - október XXXX bol určený priemerný mesačný

príjem klienta na X.XXX,XX R.. Do príjmov nie sú automaticky akceptované všetky kreditné transakcie
na účte žiadateľa o úver. Maximálna splátka vypočítaná pre klienta (aplikovaním XX% na príjem
klienta) bola XXX,XX EUR. Odpočítaním existujúcich interných úverových výdavkov klienta vo výške
X,XX EUR bola vypočítaná disponibilná splátka klientovi na XXX,XX EUR. Aplikovaním rizikovej váhy
X,XXXX pre splatnosť XXX mesiacov a úrokovej sadzby XX.X%, bola klientovi vypočítaná maximálna

ponuka na spotrebný úver vo výške XX.XXX R.. V priebehu platnosti ponuky neboli identifikovane
žiadne skutočnosti, ktoré by zrušili platnosť tejto ponuky. L. bol pri spracovaní žiadosti o flexipôžičku
skontrolovaný aj doklad o príjme, konkrétne v prípade žalobcu to bolo potvrdenie o výške daňovej
povinnosti a daňové priznanie za posledný rok, čo vyplýva aj zo samotnej žiadosti. O. stav, informácie
o bývaní, zamestnaní, plnení daňových povinností atď., boli zistené zo žalobcom poskytnutých údajov

v jeho žiadosti o poskytnutie úveru. Odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalobcu splácať
úver bola zachovaná, boli vzaté do úvahy všetky dostupné informácie. Správnosť posúdenia bonity
žalobcu potvrdzuje aj tá skutočnosť, že splátky úveru žalobca riadne splácal a nakoniec úver predčasne
splatil.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, nariadením
spracovania odborného vyjadrenia súdnou znalkyňou, vrátane vyžiadania stanoviska Národnej banky
D. a na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

9. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru V. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca ako dlžník

(spolu so spoludlžníkom) so žalovaným ako veriteľom uzatvorili túto zmluvu, na základe ktorej bol
poskytnutý bezúčelový úver v sume XX.XXX,- eur s lehotou splatnosti XXX mesiacov so XXX splátkami
po XXX,XX eur z toho suma XX,XX eur predstavuje poistné. Prvá splátka bola splatná XX.XX.XXXX
a posledná splátka bola splatná XX.XX.XXXX. V bode X.X sa uvádza, že voliteľná služba je služba,
ktorej uplatnenie na úvere umožňuje získanie zľavy z úrokovej sadzby alebo inej výhody za podmienok

uvedených v tejto úverovej zmluve alebo v o obchodných podmienkach, Uvádza sa tu, že zľavy z titulu
voliteľnej služby sú: pravidelné zasielanie príjmu na flexiúčet - výška zľavy je -X,X% ročne a poistenie
úveru - žiadateľ - výška zľavy je - X,X% ročne. V prípade, ak dlžník požiada o voliteľnú službu spojenú
s nárokom na zľavu z výšky úrokovej sadzby a banka mu zľavu prizná, bude zľava odpočítaná od výšky
úrokovej sadzby za každú príslušnú voliteľnú službu samostatne. Podľa bodu X zmluvy, čerpanie úveru

nie je podmienené osobitnými podmienkami. Ďalšie podmienky úveru boli: O. XX,XX%, celkové náklady
dlžníka X.XXX,XX eur, úroková sadzba XX,X% ročne, celková čiastka splatná spotrebiteľom XX.XXX,XX
eur, z toho XX.XXX,- eur istina a X.XXX,XX eur celkové náklady dlžníka, priemerná hodnota bola O.
XX,XX%. V čl. X zmluvy sa uvádza, že poplatok za predčasné splatenie úveru je 1% z predčasne
splatenej čiastky, resp. X,X% v prípade, ak je predčasné splatenie realizované v období posledného roka

pred termínom konečnej splatnosti úveru. Podľa bodu X Typ zabezpečenia je zaškrtnuté políčko zrážky
zo mzdy v prípade príjmu zo závislej činnosti a tiež sa uvádza, že ním je pristúpenie dlžníka k poisteniu
schopnosti splácať flexipôžičku s tým, že sa uvádza, že dlžník požaduje základný balík poistenia pre
prípad pracovnej neschopnosti, invalidity a smrti.
XX. Z emailovej komunikácie žalovaného z času uzatvárania zmluvy o úvere vyplýva, že sa riešila

zľava z úrokovej sadzby vzhľadom na to, že v prípade dlžníka ide o dlhoročného klienta so zriadenými
flexiúčtami, kde sa zasiela pravidelný príjem. Uvádza sa, že klient má záujem o úver XX.XXX,- eur so
znížením úrokovej sadzby za pravidelný príjem a poistenie úveru. Výsledná úroková sadzba XX,X %
je pre klientov neakceptovateľná, nakoľko v inej banke ponúkajú X,X%. Po rokovaní s klientom, klientakceptuje úrokovú sadzbu max. XX,X%. Neradi by sme prišli o dvoch klientov s aktívnymi flexiúčtami, a
pretoprosímeoschválenievýnimky.Odporúčasavýnimkaschváliťanáslednevýnimkazvýškyúrokovej
sadzby bola aj schválená.

11. Podľa všeobecných obchodných podmienok účinných od XX.XX.XXXX voliteľná služba je produkt
banky alebo služba banky, o ktorú klient môže požiadať v súvislosti s úverom a ktorá môže byť spojená s
poskytnutím zľavy z výšky úrokovej sadzby určenej bankou za každú voliteľnú službu. Podľa bodu E..X
v prípade, ak bola poskytnutá zľava z výšky úrokovej sadzby z dôvodu voliteľnej služby, je výška zľavy

vrátane podmienok jej uplatnenia a trvania upravená v úverovej zmluve. Podľa bod I.X spotrebný úver
môže byť poskytnutý aj s poistením spotrebného úveru, pokiaľ dlžník spĺňa podmienky k poisteniu úveru.
Podmienky poistenia spotrebného úveru sú bližšie upravené v príslušnej úverovej zmluve. Poistenie
spotrebného úveru ako doplnková služba nie je povinné. Podľa štandardných európskych informáciách
o spotrebiteľskom úvere na získanie spotrebiteľského úveru alebo na získanie spotrebiteľského úveru
za ponúkaných podmienok sa musí uzavrieť - poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru -

NIE alebo ďalšia zmluva o doplnkovej službe - NIE. Okrem toho vo formulári sú zhrnuté parametre
dohodnutého úveru totožné s obsahom zmluvy.

12. Vo formulári - informácia finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu podpísaného
žalobcom, sa uvádza že požiadavkou klienta je zabezpečiť splácanie úveru z poistenia v prípade smrti,

trvalej invalidity a práceneschopnosti. Zo žiadosti o flexipôžičku podpísanej žalobcom vyplýva, že dňa
XX.XX.XXXX požiadal žalobca o úver v sume XX.XXX eur splácaný v XXX splátkach s voliteľnou
službou: pravidelné zasielanie príjmu na účet vo E. a poistenie úveru, uvádza sa tiež, že sa žiada o
základný balík. V žiadosti sa uvádzajú okrem osobných údajov o žalobcovi, aj informácie o žiadateľovi
- žalobcovi v rozsahu: rodinný stav - ženatý, počet vyživovaných detí 2, počet členov rodiny 4, vzdelanie

- stredné bez maturity. Údaje o bývaní - adresa, informácia o tom, že bývanie je u rodičov, resp. v
nehnuteľnosti vo vlastníctve tretej osoby. Údaje o zamestnaní (údaje o žiadateľovi - živnostníkovi) a
finančnej situácii : základ dane z príjmu XX.XXX,- eur, obrat XX.XXX,- eur, žiaden vedľajší príjem, žiadna
hypotéka, ani iné výdavky. Uvádza sa, že plat sa zasiela na účet banky, má vysporiadané daňové
povinnosti, nemá súdom určené zrážky zo mzdy ani rozdelené J.. V rovnakom rozsahu sú uvedené aj

údaje o spolužiadateľovi. Žalovaný tiež doručil výpis zo systému preukazujúci skúmanie bonity žalobcu
- ratingu, z ktorého vyplýva, že výška príjmov žalobcu na účte vedenom u žalovaného bola v sume
X.XXX,XX eur. Doložené bolo daňové priznanie a potvrdenie o splnení daňovej povinnosti.

XX.Dňa XX.XX.XXXX dlžník požiadal o predčasné splatenie úveru ku dňu XX.XX.XXXX z dôvodu

mimoriadnej hotovosti. Na základe tejto žiadosti žalovaný dňa XX.XX.XXXX vypracoval oznámenie
výšky pohľadávky pri predčasnom splatení úveru, ktorá činila XX.XXX,XX eur a poplatok za predčasné
splatenie XXX,XX eur. Táto suma v súčte XX.XXX,XX eur bola dňa XX.XX.XXXX uhradená z účtu
žalobcu. Na splátkach úveru do predčasného splatenia za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
žalobca uhradil sumu X.XXX,XX eur (XXx XXX,XX eur).

14.VýzvouzodňaXX.XX.XXXXžalobcavyzvalžalovanéhonaúhradusumuX.XXX,XXeur,ktorúuhradil
nad rámec istiny z titulu neoprávneného obohatenia sa do XX dní od doručenia tejto výzvy. Žalovanému
bola doručená dňa XX.XX.XXXX.

15. Žalobca predložil list Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom je uvedené, že

predmetnáúverovázmluvaneobsahujevýšku,početatermínysplatnostiistiny, úrokovapoplatkovatiež
poukaz na neprijateľné zmluvné podmienky, napr. uvádza sa, že odplata podľa zmluvy je XX.X% ročne,
ale v prípade, ak spotrebiteľ predčasne vyplatil výšku úveru v lehote XX mesiacov, tak odplata by tvorila
sumu X.XXX eur pri XX,X % ročne. Ak ale spotrebiteľ zaplatil X.XXX,XX eur, to by predstavovalo úrokovú
sadzbu XX,X% ročne a celkové náklady by neboli X.XXX,XX eur ale XX.XXX,- eur. Tiež považovali za

neprijateľné podriadenie zmluvy režimu Obchodného zákonníka, dohodu o zrážkach zo mzdy a žiadanie
okamžitej splatnosti, ak klient uviedol nepravdivý údaj týkajúci sa osobitného vzťahu k banke.

16. Podľa súhrnných informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za X.štvrťrok XXXX
priemerná hodnota O. pri úveroch vo výške viac ako XXXX,- eur so splatnosťou od X do XX rokov je

XX,XX%.

17. Podľa stanoviska L., O. a výška celkových nákladov dlžníka vstupujúca do výpočtu O. sú vyčíslené
bez zahnutia nákladov voliteľných služieb definovaných v úverovej zmluve a takto určená O. a výškacelkových nákladov je v neprospech spotrebiteľa a poukázala na § 2 písm. g/ zák.č. XXX/XXXX Z.z.,
podľa ktorého do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby, ak spotrebiteľ musí navyše
uzavrieť zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby, aby získal úver za ponúkaných podmienok. L. vykonala

kontrolný výpočet výšky úrokovej sadzby s použitím modelu úročenia XX/XXX a konštatuje, že takto
vypočítaná výška úrokovej sadzby XX,X% ročne zodpovedá úrokovej sadzbe uvedenej v zmluve XX,X
% ročne.

18. Podľa prepočtu O. z interného systému žalovaného O. podľa zmluvy (pri splátke bez poistenia v

sume XXX,XX eur) je XX,XX%.

19. Podľa odborného vyjadrenia č. XX/XXXX spracovaného znalkyňou W.. R. C. z odboru ekonomika
a manažment, odvetvia účtovníctvo, daňovníctvo, kontroling a financie, záväzok žalobcu vyčíslený
žalovaným v oznámení výšky pohľadávky pri predčasnom splatení zo dňa XX.XX.XXXX je podľa
znalkyne vypočítaná správne. Konštatovala, že žalobcom uvedený výpočet, že pri úrokovej sadzbe XX,X

% ročne by mal zaplatiť len X.XXX eur nie je správny, pretože z najväčšou pravdepodobnosťou tento
prepočet nereflektuje anuitné splácanie úveru, ktorý pojem súčasne znalkyňa objasnila. Konštatovala,
že ak by mal žalobca zaplatiť X.XXX eur za XX splátok tak, ako uvádza v žalobe, tak jeho splátka by
predstavovala iba XXX,XX eur mesačne, čo by pri XXX splátkach činilo len XX.XXX,XX eur a úroková
sadzbapričinilalenX,XX%ročne.Akbydokoncadosplátkyzahrnulaajpoistné,takbypriXXXsplátkach

výška splateného úveru bola iba XX.XXX,XX eur, čo je ešte menej, než výška poskytnutého úveru. P.
uviedla, že pri výpočte zostatku na predčasné splatenie úveru podľa oznámenia výšky pohľadávky pri
predčasnom splatení úveru zo dňa XX.XX.XXXX bola použitá úroková sadzba dohodnutá v úverovej
zmluve XX,X% ročne. E. úrokovej sadzby uvádzaná žalobcom XX,X% ročne, resp. iná výška nie je
správna. X. dodatočne podala aj písomné vysvetlenie k svojmu odbornému vyjadreniu vzhľadom na

námietky žalobcu a doplnila aj výpočty, na základe ktorých dospela k prezentovaným záverom. Doplnila
tabuľku, podľa ktorej po zaplatení XX mesačných splátok, výška istiny, ktorú bolo nutné ešte doplatiť,
predstavovala sumu XX.XXX,XX eur. L. splatnosť splátky bola vždy k 6. dňu v mesiaci a suma na
predčasné splatenie úveru bola vypočítaná k XX.dňu v mesiaci, rozdiel medzi vypočítanou zostávajúcou
časťou nesplatenej istiny uvedený v tabuľke po zaplatení XX.splátky a sumou XX.XXX,XX eur spočíva

v dopočítaní úrokov a alikvótnej časti poistného za dobu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Trvala na
tom, že suma XX.XXX,XX eur predstavuje správne vyčíslený zostatok dlhu k predčasného splateniu za
použitia úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve.

20. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len zákon), D. úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/, b/, d/, g/, h/, i/ zákona, Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti, d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g/ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými
so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek
druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú

veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové
služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše
uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho
získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom;

i/ ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 ,Podľa § 7 ods. 1 zákona, Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru
pred lehotou splatnosti podľa § 16 ,u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 1X ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú
k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § X1 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou
priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách
o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do XX kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § X1 ods. 1 a 2 zákona, (1) G. spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. X písm. a) až
k) , r) a y) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa. (2)Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. X , nie je oprávnený vyžadovať od

spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa § 7 ods. X sa
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7
ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a

rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na
účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

Podľa § 16 ods. 1 a 3 zákona, (1) Spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou lehotou

splatnosti. V takom prípade je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové
obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. (3) Výška náhrady nákladov podľa
odseku X nemôže presiahnuť X % výšky splateného spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
ak obdobie medzi splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti a dohodnutým dátumom
ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere presahuje jeden rok. Ak toto obdobie nepresahuje jeden rok,

výška takej náhrady nemôže presiahnuť X,X % výšky splateného spotrebiteľského úveru pred lehotou
splatnosti.

Podľa § 52 ods. X M. zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, D. zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

G. § 53 ods. X M. zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, D. zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

G. § 53 ods. X Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, Ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvyklepožadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 788 Občianskeho zákonníka, Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom
rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická
osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 O bčianskeho

zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr
sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

21. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol a žalobca ako dlžník vyčerpal
úver v sume XX.XXX,-eur. Rovnako tak nebolo sporné, že tento úver bol predčasne splatený dňa
XX.XX.XXXX, pričom celkovo, aj so splátkami uhradenými skôr, bola na tento úver uhradená suma
celkom XX.XXX,XX eur. Žalovaný ako banka pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti. Žalobca túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú
osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania.
G. zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona
č. XXX/XXXX Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na spotrebiteľskú

zmluvu.

22. Súd najskôr posúdil námietku premlčania a dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Žalobca sa
domáha vydania bezdôvodného obohatenia v sume X.XXX,XX eur (nad rámec istiny úveru zaplatená
časť). Na splátkach úveru do predčasného splatenia za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX

žalobca uhradil sumu X.XXX,XX eur (XXx XXX,XX eur). L. dňa 21.12.2016 bola uhradená ešte suma
XX.XXX,XX eur. K preplateniu istiny úveru (k začatiu splácania nad rámec poskytnutej istiny vo
výške XX.XXX,- eur) došlo prvýkrát platbou vykonanou dňa XX.XX.XXXX. Do tohto momentu totiž bolo
uhradených len X.XXX,XX eur, a teda ešte týmito skoršími úhradami v sume nižšej než vyčerpaná istina
úveru, nebola istina ešte preplácaná. K vzniku potenciálneho bezdôvodného obohatenia teda mohlo

dôjsť až dňa XX.XX.XXXX, a teda najskôr od XX.XX.XXXX plynie objektívna premlčacia doba v trvaní
X rokov. Žaloba o jeho vydanie bola podaná na súde dňa XX.XX.XXXX, teda X-ročná objektívna doba
bola dodržaná. Čo sa týka subjektívnej X-ročnej premlčacej doby, pre počiatok jej plynutia je rozhodujúci
okamih, kedy sa oprávnený subjekt v konkrétnom prípade dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Rozhodujúci je moment, kedy sa oprávnený subjekt dozvie

takéokolnosti,ktorésúrelevantnépreuplatneniejehoprávanasúde, bezohľadunato,žeprivynaložení
všetkého úsilia sa mohol dozvedieť o nich už skôr. Žalobca v danom prípade skôr ako dňa XX.XX.XXXX
logicky celkom zrejme nemohol mať vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia, pretože pred týmto
dňom ešte žiadne bezdôvodné obohatenie (vo význame preplácania vyčerpanej istiny úveru) nemohlo
ani teoreticky vzniknúť. E. o vzniku bezdôvodného obohatenia osoba nemôže mať skôr, než toto vôbec

vzniklo a subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr skôr, než začala plynúť objektívna
premlčacia doba. Súd preto konštatuje, že aj subjektívna premlčacia doba bola zachovaná. Uplatnený
nárok tak premlčaný byť nemôže.

XX. Súd preto pristúpil k skúmaniu namietaných nedostatkov úverovej zmluvy, keď posudzoval či zmluva

má všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. Pokiaľ žalobca namietal, že v zmluve musí byť rozčlenené, aká časť splátky pripadá na istinu,
aká časť splátky pripadá na úroky a aká časť splátky pripadá na poplatky, s touto argumentáciou sa súd
nestotožnil. D. poukazuje na rozhodnutie L. súdu SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Vňom bolo konštatované, že ust. § 9 ods. X písm. k/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. je potrebné interpretovať
tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je
konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona hovorí o

výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho vykladať tak, že sa tým
neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom
a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a
iné poplatky. L. súd SR tak konštatoval, že uvedené ustanovenie zákona treba vykladať eurokonformne
s poukazom na výklad podaný v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C - XX/XX z XX.XX.XXXX. V

zmluve je jednoznačne uvedená, aká je výška mesačnej splátky (XXX,XX eur z toho XX,XX eur poistné),
že X.splátka je splatná dňa XX.XX.XXXX a posledná splátka je splatná dňa XX.XX.XXXX, že splátok
je celkom XXX. Tiež je uvedené v zmluve v bode 4, že termín splatnosti mesačnej anuitnej splátky je
ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky, z čoho je jednoznačné,
že každá ďalšia splátka je splatná vždy k X.dňu v mesiaci. Uvedené je podľa názoru plne postačujúce
preto, aby dlžník vedel, kedy, v akej výške splátky a v akej frekvencii a dokedy má platiť splátky. S touto

argumentáciou žalobcu sa súd teda nestotožnil.

24. Ďalej žalobca namietal, že zmluva neobsahuje uvedenie odplaty podľa osobitných predpisov. Súd
konštatuje, že zákon č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy neurčuje, že v zmluve
musí byť uvedená ako osobitná náležitosť odplata (v žalobe žalobca cituje celkom zrejme nesprávnu

časovú verziu tohto zákona. Preto táto náležitosť nechýba.

25. Ďalej žalobca tvrdil, že bola nesprávne uvedená O. a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
Namietal totiž, že v týchto veličinách nebolo zahrnuté poistenie (nebolo sporné, že tieto boli vypočítané
bez zohľadnenia, bez zahrnutia poistenia schopnosti splácať úver), hoci tak malo byť učinené, a preto

nie je ich výpočet v zmluve správny. Súd uvádza, že sa s touto argumentáciou nestotožnil. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že poistenie schopnosti splácať úver nebolo povinnou službou, ktorou by
bolo podmienené poskytnutie úveru, ale naopak doplnkovou dobrovoľnou službou. Uvedené vyplýva
jednoznačne zo žiadosti o flexipôžičku zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú podpísal žalobca aj spoludlžník a
kde je zaznačené pri požadovanej výške úveru, že žiadajú voliteľné služby, a to pravidelné zasielanie

príjmu na flexiúčet a poistenie úveru, pričom poistenie je opakovane zaznačené aj v časti informácie
o žiadateľovi, kde sa uvádza, že sa žiada o základný balík poistenia. To, že poistenie je dobrovoľnou
službou vyplýva aj z čl. I bod X obchodných podmienok účinných od XX.XX.XXXX, kde sa výslovne
uvádza, že ide o dobrovoľnú službu a tiež aj z formulára o štandardných európskych informáciách,
kde sa zhodne uvádza, že poistenie zabezpečenia spotrebiteľského úveru sa povinne nevyžaduje.

To, že dlžník žiada o zabezpečenie úveru poistením, vyplýva aj zo žalobcom podpísaného formulára
z XX.XX.XXXX - informácia finančného spotrebiteľa k dojednávanému poisteniu. Zo všetkých týchto
listín vyplýva, že poistenie nebolo povinné, ale naopak, dobrovoľné a bolo na zvážení dlžníka, či
naň pristúpi alebo nie. Súdu sa javila ako účelová argumentácia žalobcu, že obchodné podmienky a
bankou predložené formuláre boli vyhotovené len pre účely tohto sporu (čím chcel zrejme naznačiť,

že boli dohotovované dodatočne po začatí tohto sporu). Okrem toho, že formuláre pojednávajúce
o tom, že poistenie bolo žalobcom vyžiadané, boli ním aj podpísané (s výnimkou formulára - o
štandardných európskych informáciách), kde nie je možné pripustiť ich falšovanie, nie je si dosť dobré
možno predstaviť, že by banka vyhotovovala len pre účely tohto sporu obsiahle všeobecné obchodné
podmienky účelovo tak, aby vyhovovali jeho procesnej situácii práve v tomto spore. Nič nenasvedčuje

tomu, že by tieto všeobecné obchodné podmienky účinné od XX.XX.XXXX boli dodatočne upravované,
alebo vyhotovované a to, že tvorili súčasť zmluvy a existovali aj v čase uzavretia zmluvy vyplýva
aj zo samotného textu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd konštatuje, že aj z ostatných zistených
skutočností vyplýva, že na poistenie schopnosti splácať úver pristúpil žalobca sám a nebolo preukázané
jeho tvrdenie, že mu malo byť vnútené. V danom prípade totiž nešlo o prípad, kedy by žalobcovi boli

predostreté podmienky, vrátane povinného poistenia, ktoré by bez ďalšieho bol nútený prijať. Vyšlo
najavo, že žalobca s bankou vyjednával o výške úrokovej sadzby, ktorá sa mu zdala privysoká a žiadal o
jej zníženie na ním požadovanú sadzbu, čo sa napokon aj podarilo. Práve s touto motiváciou si žalobca
zvolil aj dve dobrovoľné služby ( zasielanie príjmu na účet u žalovaného + poistenie). Za týmto účelom
prebiehali predzmluvné rokovania, čo vyplýva aj z časových súvislostí, kedy o úver (s poistením) sa

žiadalovdecembriXXXX,následneprebiehalainternákomunikáciabankyohľadomschváleniavýnimiek
pre žalobcu (maily z XX.XX.XXXX), zmluva bola podpísaná XX.XX.XXXX. Žalobca teda nebol dlžníkom,
ktorému by bola predložená formulárová zmluva s poistením, vo vzťahu ku ktorému „by nemal na výber“,
nemal by čas na rozmyslenie, nemal by možnosť ovplyvniť či úver bude alebo nebude poistený. Právenaopak, celkom zrejme sám pristúpil na dve doplnkové služby, aby tak primäl banku vyhovieť jeho
dodatočným požiadavkám, keďže bankou ponúkané podmienky úveru nebol ochotný akceptovať. To,
že ide o voliteľné služby, vyplýva priamo aj z textu úverovej zmluvy, kde sa poistenie aj zasielanie

príjmu na účet označuje ako voliteľná služba a z bodu X.X zmluvy vyplýva že o túto voliteľnú službu
dlžník musí sám žiadať. P. sa javí ako nelogickým, aby vo vzťahu k jednej službe označenej ako
voliteľná služba (poistenie) žalobca tvrdil, že nebola dobrovoľná, ale vo vzťahu k druhej službe tiež
označenej ako voliteľná (zasielanie príjmu na účet), teda ktorá má rovnaký charakter, už nanútenie
netvrdí. Súd preto uzavrel, že poistenie schopnosti splácať úver nebolo povinnou službou, pretože z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že nešlo o doplnkovú službu, ktorú by musel spotrebiteľ uzavrieť,
aby získal úver, resp. aby ho získal za ponúkaných podmienok. Treba dodať, že žalobca k poisteniu
pristúpil sám nie preto, aby vôbec získal úver, alebo aby ho získal za bankou ponúkaných podmienok,
ale činil tak s motiváciou získať také podmienky, ktoré si sám voči banke vyžiadal (jemu vyhovujúca
úroková sadzba). Za takýchto okolností v zmysle § 2 písm. g/ zákona nebolo nutné, aby poistenie bolo
zahnuté do celkových nákladov spotrebiteľa, a teda ani nebolo nutné, aby bolo zahrnuté do celkovej

čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 2 písm. h/ zákona ide o súčet celkovej výšky spotrebiteľského
úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom). Celková čiastka splatná
spotrebiteľom bola určená v zmluve na sumu XX.XXX, XX eur. XXX splátok x XXX,XX eur ako splátka
bez poistenia je spolu XX.XXX,XX eur. Ak žalovaný v zmluve uviedol oproti tejto sume celkovú čiastku
splatnú spotrebiteľom o X,XX eur vyššiu, tak takáto odchýlka je zrejme spôsobená zaokrúhľovaním.

Avšak bez ohľadu na to, nemôže byť takáto zanedbateľná odchýlka dôvodom pre konštatovanie, že táto
náležitosť nebola v zmluve uvedená správne. Napokon, v zmluve bola uvedená celková čiastka o X,XX
eur vyššia, než mala reálne byť uvedená, a teda dlžník nebol bankou zavádzaný tým, že by sa uvádzala
zámerne suma nižšia než reálna. Ak bol ochotný uzavrieť zmluvu pri celkovej čiastke v sume XX.XXX,
XX eur, potom ak celkovo má zaplatiť o X,XX eur menej, je to len v jeho prospech. L. podľa § 9 ods. X

písm. j/ cit. zákona, a síce celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, bola tak správne uvedená.

26. Vychádzajúc zo zistení uvedených v predošlom odseku súd konštatuje, že bola správne uvedená
aj O. (§ 9 ods. 2 písm. j/ cit. zákona). Ak žalobca namietal, že O. nie je správne vypočítaná, pretože
v nej nebolo zahrnuté poistenie, nebolo nutné poistné do tejto veličiny počítať. RPMN sú celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej
výšky spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. i/ cit. zákona). Ak nie je nutné zahrnúť poistné do celkových
nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, potom tiež nie je nutné, aby poistné našlo odraz vo
výpočte RPMN, teda v percentuálnom vyjadrení totožnej veličiny. Ak nebolo poistné do výpočtu RPMN
zohľadnené, nejedná sa o pochybenie veriteľa. Súd uvádza, že stanovisko NBS dané pre toto konanie

konštatovalo, že výška RPMN v zmluve po prepočte je určená bez zahrnutia nákladov voliteľných služieb
definovaných v zmluve, čo súd hodnotí ako súladné so zákonom, pretože voliteľná služba (poistné)
v zmysle záverov vykonaného dokazovania bola dobrovoľná, voliteľná, nepovinná služba a nebola
podmienkou poskytnutia úveru. Ak NBS konštatovala, že tieto voliteľné služby podľa jeho názoru mali
byť do RPMN zakotvené, súd uvádza, že takýto názor pre súd záväzný nie je a NBS ani nemôže prijať

takýto záver bez toho, aby mala, na rozdiel od súdu, dostatok informácií potrebných pre posúdenie
toho, aký charakter doplnkové služby mali (a v tejto veci NBS ani nemala k tomuto posúdeniu dostatok
informácií, pretože súd predkladal NBS len zmluvu o úvere). Súd po celkovom zhodnotení vykonaných
dôkazov (vrátane ostatných listín a výsluchov strán) prijal záver o tom, že poistné v zmysle § 2 písm. g/
a i/ zákona nebolo potrebné do RPMN zahrnúť, a preto nie je možné považovať za záväzný a správny

názor NBS o tom, že spôsob určenia RPMN a celkových nákladov je v nesprávny, či v neprospech
spotrebiteľa. Ak boli RPMN a celkové náklady vyčíslené bez voliteľných služieb tak, ako to potvrdila
NBS, potom ide o postup správny. Napokon správnosť výpočtu RPMN v sadzbe XX,XX% bola potvrdená
aj prepočtom bankovým systémom žalovaného. Iné pochybenie pri výpočte RPMN (ako len nezahrnutie
poistného do neho) nebolo ani tvrdené ani preukázané, a preto súd uzatvára, že i RPMN bola v zmluve

uvedená riadne.

27. Žalobca ďalej tvrdil, že úroková sadzba nie je v zmluve uvedená správne (XX,X% ročne), pretože
podľa tvrdení v žalobe, podľa jeho prepočtu táto reálne bola až v sadzbe XX,X% ročne. Ani toto tvrdenie
sa nepreukázalo. L. vykonala kontrolný prepočet úrokovej sadzby vychádzajúc z parametrov úveru

dojednaných v zmluve a konštatovala, že nimi vypočítaná úroková sadzba zodpovedá úrokovej sadzbe
uvedenej v zmluve, teda XX,X % ročne. Ak sa žalobca čo do tejto námietky odvolával na stanovisko
Ministerstva spravodlivosti SR, z tohto stanoviska nemožno ustáliť, akým spôsobom ministerstvo zistilo,
že úroková sadzba by mala byť v zmluve zakotvená v inej výške, než bola. Žalobca na pojednávanídňa XX.XX.XXXX avizoval, že robil opakovaný dopyt na Ministerstvo spravodlivosti SR, aby zistil, akým
spôsobom dospeli k tomu, že úrok bol skutočne XX,X% ročne, ale takúto listinu nepredložil. Ani sám
nevedel bližšie zdôvodniť svoje tvrdenia o nesprávnom uvedení úrokovej sadzby v zmluve. Napokon, k

rovnakému záveru o tom, že úroková sadzba bola správna (nielen v súvislosti s pravidelnými mesačnými
splátkami, ako to potvrdila L., ale aj v súvislosti s vyčíslením zostatku na predčasné splatenie úveru),
dospela aj znalkyňa v odbornom vyjadrení ( tom viac v ďalších odsekoch). Žalobca tvrdil, že ak by
skutočne žalovaný použil úrok XX,X% ročne, tak pri XX splátkach by mal zaplatiť len X.XXX eur, pričom
ale zaplatil až XXXX,XX eur, čo má byť dôkazom o tom, že žalovaný v zmluve len formálne uviedol, že

sadzba je XX,X% ročne, ale v skutočnosti táto bola viac ako XX% ročne. Aj toto tvrdenie sa ukázalo
nepravdivé, pretože nielenže NBS prepočtom zistil správnosť úrokovej sadzby, ale aj znalkyňa W.. C.
svojimi prepočtami dospela k záveru o nesprávnosti počtov žalobcu. Dokonca uviedla, že jej prepočtami
sa nedalo dospieť k takému výsledku, aký vypočítal žalobca a zdôraznila, že jeho postup nemôže byť
správny ani preto, že nerešpektoval anuitné splácanie, a síce to, že pri splácaní postupom času hodnota
úroku v splátke klesá a naopak hodnota istiny stúpa, čo premietla do grafu. Tieto závery sú v zhode

so záverom NBS o správnosti úrokovej sadzby. Súd preto konštatuje, že v spore sa nepreukázalo ani
tvrdenie žalobcu o nesprávnom uvedení úrokovej sadzby v zmluve, a teda o absencii náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. i/ zákona.
28. Súd skúmal aj prípadnú absenciu ostatných povinných náležitostí zmluvy, avšak absenciu iných
náležitostí, ktorá by podľa § X1 ods. 1 písm. b/ cit. zákona spôsobovala bezúročnosť a bezpoplatkovosť

úveru, súd nezistil (ani žalobca na nedostatky iných náležitostí nepoukazoval). X. taká náležitosť, ktorej
absencia by spôsobovala, že dlžník nevie posúdiť rozsah svojho záväzku (rozsudok D. EÚ C- XX/XX),
nebola zistená. Už len pre úplnosť súd uvádza, že ani odplata nebola v rozpore s § 53 ods. X M.
zákonníka účinným v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú

na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. O. uvedená v zmluve (vyčíslená
správnebezpoistenia)činilaXX,XX%,pričompriemernáodplatapodľaštatistickýchúdajovvrozhodnom
období predstavovala XX,XX % (priemerná O. v rozhodnom období, ktorým je pre XX/XXXX obdobie
X.štvrťroka XXXX), a teda aj vo svetle tohto zákonného ustanovenia možno konštatovať, že odplata
podstatným spôsobom neprevyšuje priemernú odplatu na trhu pri spotrebiteľských úveroch obdobného

typu (v kategórii úverov od X.XXX eur, pri splatnosti od X-XX rokov ).
29. Žalobca v priebehu konania (prakticky až pred posledným pojednávaním) začal tiež tvrdiť, že
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje tiež to, že žalovaný s odbornou starostlivosťou
neskúmal jeho bonitu, teda schopnosť úver splácať. V tejto súvislosti bolo preukázané, že v žiadosti o
poskytnutie úveru sú vyplnené údaje o osobnom stave žiadateľov, známy je počet vyživovaných osôb

a počet členov domácnosti, skúmalo sa vyriešenie bytovej otázky, zamestnanie, príjem zo zamestnania
(žalobca je živnostník) a príjem z neho bol doložený potvrdením o daňovej povinnosti a daňovým
priznaním. Skúmalo sa, či žiadateľ má aj iné záväzky, úvery a hypotéky (neboli označené iné záväzky),
údaje o majetkovom režime manželov a ten istý rozsah údajov bol zisťovaný aj u spolužiadateľa.
Nakoľko žalobca aj spolužiadateľ o úver boli klientmi žalovaného s aktívnymi bankovými účtami, je

nepochybné, že žalovaný mal k dispozícii aj prehľad o kreditných a debetných obratoch na nich. O tom,
akým spôsobom úverový špecialista skúmal bonitu klienta, doložil žalovaný doklad s popisom, akým
spôsobom sa vyhodnotila rizikovosť žalobcu ako potenciálneho úverového dlžníka žalovaného. Príjem
žalobcu, ktorý vstupoval do skúmania bonity podľa jeho účtu u žalovaného, bol 1.177,20 eur, a preto
vzhľadom na ostatné dostupné údaje bolo vyhodnotené, že najvyššia možná mesačná splátka môže

predstavovať sumu XXX,XX eur mesačne (splátka na tomto úvere bola napokon o viac než polovicu
nižšia). V danom prípade tak možno uzavrieť, že žalovaný mal k dispozícii údaje o rodinnom stave
žalobcu (o dosiahnutom vzdelaní, ženatý, X vyživované osoby, X členovia domácnosti
s bývaním u tretej osoby), príjmoch (zistené zamestnanie a príjmy z neho žalovanému známe z
výpisu z účtu v sume X.XXX,XX eur a súčasne podložené aj daňovým priznaním) a tiež nepochybne

žalovaný mal k dispozícii údaje aj o výdavkoch žalobcu (v žiadosti boli zisťované výdavky na iné
záväzky, ktoré ani neboli deklarované v tomto formulári a tiež debetné mesačné obraty boli žalovanému
známe na základe toho, že dlžník mal u nich u skôr aktívny bežný účet, a teda z neho bolo možné
urobiť si obraz minimálne o pravidelne vynakladaných nákladoch žiadateľa). Súd preto konštatuje, že
podľa jeho názoru nešlo o hrubé porušenie povinnosti skúmať bonitu, pretože za takéto sa považuje

podľa § 11 ods. X zákona posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov
o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy
údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Zo zistení súdu vyplýva,
že žalovaný mal dostatok údajov o príjmoch, výdavkoch aj rodinnom stave spotrebiteľa a na základenich aj úver poskytol, a preto hrubo svoju povinnosť, ktorá by viedla ku konštatovaniu bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru, nezanedbal. Nahliadnutie do príslušnej databázy je pritom konštruované ako
alternatíva k potrebe zistenia údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave (viď spojka „alebo“), a

teda nemusia byť tieto dve alternatívy kumulatívne splnené. O hrubé zanedbanie tejto povinnosti zo
strany veriteľa by išlo v prípade, ak by úver bol poskytnutý bez toho, veriteľa vôbec zaujímali akékoľvek
údaje ovplyvňujúce schopnosť dlžníka úver splácať, resp. ak by tieto boli zisťované nedôsledne, či len
útržkovito. O takýto prípad sa ale v danej veci nejedná. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu,
že on o úver nežiadal a bol mu poskytnutý na základe obratov na účte, čo zvádza k argumentácii, že

snáď bol žalobcovi úver nanútený bez toho, aby banku zaujímalo, či bude schopný úver splatiť. J. síce
štandardne generuje ponuku úveru podľa obratov na účte klienta vedenom v banke, ale to neznamená,
že tento úver sa poskytuje automaticky bez toho, aby o túto ponuku klient banky prejavil záujem. V
prejednávanej veci sám žalobca pri výsluchu uviedol, že o úver požiadal, lebo kupoval auto a nábytok
a napokon to bol on, kto vypísal a podpísal žiadosť o úver, a preto je zrejmé, že záujem o úver sám
prejavil a oň požiadal. Napokon treba dodať, že žalobca sa od prvej splátky po XX. splátku s jej

úhradou neomeškal, platil splátky riadne a včas a napokon v decembri XXXX, teda skôr ako po X
rokoch od uzavretia zmluvy, celý zostatok úveru aj naraz predčasne splatil. Z uvedeného tiež vyplýva,
že úver, ktorý mu bol poskytnutý, nebol nad jeho finančné možnosti a jeho podmienky boli nastavené
tak, aby dlžníkovi umožňovali úver riadne a včas postupne splácať (tu dokonca možnosť splátok v
celom rozsahu žalobca ani nevyužil, keď ho predčasne splatil). Aj to, že žalobca dodržiaval platobnú

disciplínu svedčí o tom, že bol dostatočne bonitný na jeho splácanie aj dokonca aj na predčasné
doplatenie. Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že zo strany žalovaného nedošlo k hrubému
porušeniu povinnosti posudzovať schopnosť dlžníka úver splácať, a preto ani z tohto dôvodu nemožno
konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Už len pre úplnosť tejto súvislosti súd podotýka,
že túto argumentáciu žalobca prvýkrát použil až takmer po X rokoch od začatia sporu, keď do roku

XXXX bezúročnosť a bezpoplatkovosť z porušenia povinnosti skúmať svoju bonitu ani neodvodzoval. L.
je pritom zrejmé, prečo tak neučinil už skôr. Vzhľadom na nemožnosť použitia sudcovskej koncentrácie
konania voči spotrebiteľovi v spotrebiteľskom spore, aj s touto dodatočne predloženou argumentáciou
sa súd preto musel vysporiadať, hoci to znamenalo, že predposledné pojednávanie dňa XX.XX.XXXX
bolo z tohto dôvodu nutné odročiť.

30. Napokon žalobca tvrdil, že bezdôvodné obohatenie vzniklo tým, že zostatok k predčasnému
splateniu, ktorý mu žalovaný vyčíslil k XX.XX.XXXX na sumu XX.XXX,XX eur (istina XX.XXX,XX eur +
poplatok za predčasné splatenie XXX,XX eur) a ktorý žalobca zaplatil, bol vypočítaný vo vyššej výške,
než mal správne byť vypočítaný. Tvrdil totiž, že pri jeho vyčíslení žalovaný vychádzal z úrokovej sadzby
XX,X% ročne a nie z XX,X% ročne, ktorá je uvedená v zmluve. Preto žalobca zaplatil viac, než zaplatiť

mal. Vzhľadom na to, že na vykonanie prepočtu a overenie správnosti výpočtu zostatku k predčasnému
splateniu úveru bolo potrebné odborné znalosti, súd ustanovil znalca z odboru ekonómia a manažment
W..R.C.,ktorápodalaodbornévyjadrenie.Zjehozáverovvypláva,žezostatokkpredčasnémusplateniu
bol žalovaným vyčíslený správne a pri výpočte záväzku k predčasnému splateniu úveru žalovaný
použil úrokovú sadzbu XX,X% ročne. Znalkyňa konštatovala, že prepočet vykonaný žalobcom nie je

správny. Znalkyňa v dodatočnom vyjadrení k námietkam doručenom dňa XX.XX.XXXX doplnila svoju
argumentáciu s tým, že na podporu záveru o správnom výpočte zostatku k predčasnému splateniu
a použití správnej úrokovej sadzby priblížila spôsob, akým dochádzalo k postupnému ponižovaniu
istiny úveru po splácaní jednotlivých splátok (č.l. XXX-XXX) s rozpisom na úrok a úmor a vyhotovila
nanovo celú amortizačnú tabuľku od splátky č. X po splátku č. XX (čl. XXX). Žalobkyňa pritom v

tomto svojom vyjadrení k námietkam vychádzala zo správnej výšky splátok podľa zmluvy a tabuľka
je napísaná prehľadne, a preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že nie je zrejmé, z akých súm vychádzala.
Z tejto amortizačnej tabuľky vyplynulo, že po zaplatení celkom XX splátok (XX.splátku žalobca uhradil
XX.XX.XXXX a následne už žiadnu splátku neuhradil, ale rovno zaplatil celý zostávajúci zvyšok úveru)
zostatok istiny úveru k predčasnému splateniu bol XX.XXX,XX eur. Zároveň vysvetlila, že ku dňu

XX.XX.XXXX (deň predčasnej splatnosti) bolo nutné k tejto istine dopočítať aj alikvótnu časť úroku a
poistného za obdobie od XX.XX.XXXX (deň splatnosti XX. splátky) do XX.XX.XXXX (deň predčasného
splatenia). A preto je zrejmé, že suma uvedená ako zostatok istiny po zaplatení XX. splátky nemôže byť
ešte konečnou sumou, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť, pretože jeho povinnosťou bolo zaplatiť poistné
a úrok až do okamihu zaplatenia celej dlžnej sumy a do zániku poistenia (§ X6 ods. 1 zákona č. XXX/

XXXX Z.z.). Po ich dopočítaní tak zostatok k splateniu predstavuje XX.XXX,XX eur, pričom znalkyňa
výslovne uviedla, že dopočet vykonaný žalovaným na túto sumu bol matematicky správny. G. bodu X
zmluvy, poplatok za predčasné splatenie úveru predstavoval 1% z predčasne splatenej čiastky úveru. X.
podľa amortizačnej tabuľky vyhotovenej znalkyňou vo vyjadrení k námietkam predčasne splácal istinuv sume XX.XXX,XX eur, z čoho 1% je XXX,XX eur. K sume XX.XXX,XX eur (predčasne splatená istina
+ alikvótny úrok+ alikvótne poistenie) žalovaný pripočítal pritom len poplatok za predčasné splatenie v
sume XXX,XX eur, čiže v sume nižšej, než vychádza podľa prepočtu vyhotoveného znalkyňou. Poplatok

za predčasné splatenie úveru bol pritom v zmluve o úvere výslovne uvedený (nežiadal sa teda poplatok,
o ktorom by žalobca vedomosť nemal) a súčasne tento je aj čo do výšky v súlade s § 16 ods. X zákona č.
XXX/XXXX Z.z. Ak teda žalovaný požadoval od žalobcu sumu XX.XXX,XX eur (XX.XXX,XX + XXX,XX
eur)aaktútosumužalobcauhradil,nastranežalovanéhonedošlokbezdôvodnémuobohateniu,pretože
žalobca uhradil sumu, ktorá skutočne predstavovala jeho záväzok zo zmluvy, a teda plnil to, na čo bol

podľa zmluvy povinný. Súd konštatuje, že s námietkami žalobcu sa znalkyňa vysporiadala písomne vo
svojom vyjadrení, kde doplnila výpočty a prehľadnú tabuľku, vysvetlila svoj postup, a preto odborné
vyjadrenie súd považuje za úplne a zrozumiteľné.
31. Ak žalobca uvádzal (čl. XXX), že by stanovisko L. malo byť „nadradené“ odbornému vyjadreniu
znalkyne,súduvádza,žetakýtoargumentnemáopodstatnenie.Predovšetkým,vyjadrenieL.(kuktorého
charakteru sa súd už vyjadril vyššie) sa primárne vzťahovalo na posúdenie iných skutočností, než

tých, ktoré mala posúdiť znalkyňa (L. primárne realizoval prepočet O., ktorú znalkyňa vôbec nemala za
úlohu skúmať). Ohľadom tých okolností, ktorých posúdenie sa u oboch prelínalo (posúdenie správnosti
úrokovej sadzby skúmala ako NBS, tak aj znalkyňa) dospeli oba subjekty k rovnakému záveru, keď
aj NBS aj znalkyňa konštatovali, že správne bola uvedená a správne žalovaný pracoval s úrokom vo
výške XX,X% ročne. G. súd nepochybuje, že ich závery sú správne. L., niet dôvodu neprihliadať na

stanovisko znalca z príslušného odboru, ktorého úlohou je práve posúdiť v spore odborné otázky a ktorý
napokon zodpovedá aj za prípadnú škodu, ktorá nesprávnym znaleckým úkonom môže vzniknúť a v
žiadnom prípade niet dôkazu, ktorý by mal vyššiu právnu silu a ktorý by bol nadradený inému. D. oba
tieto dôkazy preto riadne zohľadnil a vyhodnotil. Ak v totožnom podaní žalovaný poukazoval na to, že
mal úver brať vo finančnej tiesni, tak takéto zistenia v konaní nevyšli najavo. Zo zistených skutočností

je zrejmé že úver žalobca bral na kúpu auta a nábytku a v konečnom dôsledku tento celý podľa svojich
tvrdení ani neminul a peniaze mu ostali, zvyšok už ani nepotreboval (aj preto ho predčasne splatil), čo
vôbec nenasvedčuje tomu, že by bol nepriaznivými finančnými okolnosťami prinútený narýchlo vziať si
úver. Uvedené je posilnené tým, že v prípade žalobcu išlo o osobu s pravidelným príjmom. Rovnako
aj skutočnosť, že predzmluvná komunikácia strán ohľadom úveru prebiehala min. X týždeň (žiadosť

podpísaná 31.12.2013, zmluva podpísaná XX.XX.XXXX) a to že tu bol priestor „vyjednávať“ o úrokovej
sadzbe, nesvedčí ani o časovej tiesni, ktorá by negatívne doliehala na žalobcu ako dlžníka. Ani táto
okolnosť nepoukazuje na fakt, že žalobca by bol nútený urýchlene a okamžite vziať si úver, ako by sa to
dalo očakávať, ak by bol skutočne v nepriaznivej finančnej situácii a musel by túto núdzu riešiť prakticky
zo dňa na deň bez možnosti a času si riadne premyslieť, na aký úver a za akých podmienok pristúpi.

32.Pokiaľžalobcanamietal,žezmluvaobsahujeajneprijateľnézmluvnépodmienky(režimObchodného
zákonníka na zmluvu, právo požadovať okamžitú splatnosť úveru a dohoda o zrážkach zo mzdy), súd
uvádza,žežalobcatútosvojunámietkubližšieskutkovoaninerozviedol(lenpriložilktomustanoviskoC.)
ale predovšetkým, tieto nijako nesúvisia s jeho nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože

z neprijateľnosti, a teda neplatnosti týchto podmienok žalobca svoj nárok ani nevyvodzuje. Ich posúdenie
teda nebolo ani predbežnou otázkou vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a v
súvislosti s uplatnením nárokom ich preto nebolo nutné skúmať. Samotné deklarovanie neprijateľnosti
zmluvných podmienok tak vo väzbe na žalobou uplatnený nárok nemá žiaden vplyv. Rovnako treba
vziať do úvahy, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu už netrvá, pretože úver už bol v celom rozsahu

splatený. Za takéhoto stavu preto nie je ani dôvodné a v praktickej rovine nemá pre žalobcu žiaden
význam deklarovať neprijateľnosť zmluvných podmienok v ukončenom úverovom vzťahu, keď nehrozí,
žebysidodávateľvočispotrebiteľovivôbecuplatnilnejakýnárok,resp.žebysadodávateľdovolávalvoči
žalobcovi takého zmluvného ustanovenia, ktoré by mohlo byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z
týchto dôvodov bolo nadbytočné, aby súd posudzoval existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v

zmluve,pretožetonemáanivýznampretotokonanieanemôžebytobyťprežalovanéhoaninápomocné
(vo význame prevencie pred potenciálnym budúcim nedovoleným konaním dodávateľa voči dlžníkovi
vzhľadom na už neexistujúci zmluvný vzťah).

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Žalovaný bol plne úspešný, keďže súd žalobu zamietol, a preto žalovaný má voči žalobcovi
nárok na náhradu trov v konania v rozsahu XXX%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnutésamostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Okrem toho, v
konaní ostal neuspokojený nárok znalkyne W.. R. C. na odmenu za vyhotovenie odborného vyjadrenia.
Toto nebolo kryté preddavkom strán a doposiaľ nebola znalkyni odmena vyplatená ani z rozpočtových

prostriedkov súdu. Z tohto dôvodu má znalkyňa nárok na znalečné proti neúspešnej strane sporu, teda
proti žalobcovi, ktorý sa musí podieľať na jeho úhrade v rozsahu svojho neúspechu, a teda v rozsahu
XXX%. O výške znalečného bude tiež rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka
po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.