Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 29, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/81/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201088
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5819201088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: N. K., miesto
podnikania T. XXXX, IČO: 37 047 680, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom
sosídlomS.XXX,protižalovanému:GeneraliPoisťovňa,a.s.,sosídlomLamačskácesta3/A,Bratislava,
IČO: 35 709 332, právne zastúpenému JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom S. Z. XX, Z.,
o náhradu škody vo výške 3 372,50 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu a odvolania
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/38/2019-146 zo dňa 8. decembra 2020,
takto

r o z h o d o l :

I.Rozsudokokresnéhosúdu zostáva nedotknutý vovýroku(I.)očiastočnomzastaveníkonania.

II.Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku (II.) o zamietnutí žaloby.

III.Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným tak, že žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania
v rozsahu 100 % a vo vzťahu medzi žalobcom a štátom tak, že štátu voči žalobcovi priznáva n á r o

k na náhradu trov v rozsahu 100 %.

IV.Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúd(ďalejvtexteajakosúdprvejinštancie)zastavil(výrokI.)konanie
v časti o zaplatenie sumy 412,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 11.6.2016 do
zaplatenia a to pri aplikácii § 145 ods. 2 CSP, t.j. na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom.

2.Následne (výrok II.) súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
3.Východiskovo za nesporné vyhodnotil, že dňa 06.04.2019 pri škodovej udalosti, ktorá bola zároveň
poistnou udalosťou, došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu - Suzuki Vitara, evid. č. NO267CA
tým spôsobom, že po jeho odstavení na trávnatom svahovitom teréne za dažďa, pri zaradenom
rýchlostnom stupni a aktivovaní parkovacej brzdy, došlo k jeho samovoľnému pohybu a nárazu do
pevnej prekážky - stromu, v dôsledku čoho vznikla na vozidle škoda vo výške 3 552,11 eur. Žalobca
vykonal opravu poškodeného motorového vozidla prostredníctvom servisu IMPA Dolný Kubín, s.r.o.,

pričom za opravu uhradil dňa 10.06.2019 prevodom na účet podľa faktúry č.1900 501471 vystavenej
28.5.2019, sumu 3 552,11 eur. Poistná udalosť bola u žalovaného nahlásená pod č. 2090238006,
pričom listom zo dňa 03.05.2019 žalovaný žalobcovi oznámil ukončenie likvidácie škodovej udalosti bezposkytnutia poistného plnenia z dôvodu, že žalobca porušil povinnosť dostatočne zabezpečiť vozidlo
proti samovoľnému pohybu.

4.Zo záznamu o zrážkovej činnosti z portálu SHMÚ okresný súd ohľadne klimatických podmienok
panujúcich v čase vzniku škodovej udalosti zistil, že išlo o mierny, nie prívalový dážď.
5.Nadväzne konštatoval, že v zmysle Všeobecných poistných podmienok bolo povinnosťou žalobcu
motorové vozidlo dostatočne zabezpečiť tak, aby nedošlo k jeho samovoľnému pohybu. Nakoľko k
samovoľnému pohybu vozidla došlo počas (mierneho) dažďa v svahovitom trávnatom teréne, bolo

potrené posúdiť, či žalobca mal, resp. musel mať vedomosť o náhlej zmene klimatických podmienok. V
tejto spojitosti súd zistil, že práve okolnosť dažďa podnietila (ako sám vypovedal, inú činnosť pre pršanie
nemohol vykonávať) žalobcu vykonať ním zvolený iný druh práce (rozhadzovanie hnoja), t.j. mokrý terén
a dážď existovali už v čase odstavenia vozidla žalobcom (jeho vodičom), pričom dážď pretrvával aj
počas vykonávania práce.

6.Na základe týchto objektívnych okolností súd prvej inštancie ustálil, že žalobca mal povinnosť
predpokladať náhlu zmenu klimatických podmienok (teda aj prívalový alebo hustý dážď) a dostatočne
zabezpečiť vozidlo proti samovoľnému pohybu o to viac, ak odstavil vozidlo na už existujúcom mokrom
trávnom poraste vo svahovitom teréne, so zisteným sklonom 27,8 %, keďže už pri bežnej opatrnosti
mohol predpokladať nielen zmenu klimatických podmienok (prívalový alebo hustejší dážď), ktorý môže

mať za následok zníženie adhézie terénu, ale aj to, že môže dôjsť k zmene stavu vozidla. Z odborného
vyjadrenia č. 19/2020 totiž vyplýva, že v prípade existencie povinnosti žalobcu predpokladať náhlu
zmenu klimatických podmienok, tento nevykonal dostatočným spôsobom zabezpečenie poškodeného
motorového vozidla proti samovoľnému pohybu len tým, že zradil I. rýchlostný stupeň a aktivoval
parkovaciu (ručnú) brzdu. Najjednoduchším riešením v danom prípade bolo použitie zakladacích klinov

pred kolesá prednej nápravy.

7.Okresný súd zhrnul, že žalobca si nesplnil povinnosť zabrániť vzniku škody. Škoda na motorovom
vozidle teda vznikla jeho pričinením - nedostatočným zabezpečením vozidla proti samovoľnému pohybu.
Poistenie sa preto na danú poistnú udalosť nevzťahuje, ide o tzv. výluku z poistenia podľa článku V.,

bod 1., písm. j/ VPP HAV 14 - poistenie sa nevzťahuje na škody, ktoré boli priamo alebo nepriamo
zapríčinené, spôsobené, vznikli alebo sa zväčšili pri opravách, nesprávnou obsluhou a údržbou -
nesprávne zaraďovanie prevodov, nedostatok látok alebo mazív potrebných na prevádzku, prehriatie a
zadretie motora, prevodovky, rozvodovky, nasatím vody alebo inej kvapaliny do spaľovacieho priestoru
motora, tlačením alebo vlečením vozidla bez naštartovaného motora, nedostatočným zabezpečením

vozidla proti samovoľnému pohybu, nesprávnym alebo nedodatočným uzavretím priestorov vozidla,
nerešpektovaním výstrah riadiaceho systému vozidla a pod. Žalovanému teda v zmysle § 797 ods. 2
OZ nevznikla povinnosť plniť a žalobca nemá nárok na poistné plnenie titulom havarijného poistenia
dojednaného pre prípad poškodenia alebo zničenia vozidla následkom náhodnej a nepredvídateľnej
havárie (článok IV, bod 1. VPP HAV 14), resp. regresný nárok na náhradu škody, preto žalobu zamietol.

8.O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 256 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. „Takmer“ plne úspešnému žalovanému vznikli trovy v súvislosti so zabezpečením odborného
vyjadrenia 150 eur (záloha), pričom „jeho pomer“ na trovách odborného vyjadrenia predstavuje 61,79
%, do ktorej výšky mu bol priznaný nárok na náhradu trov proti žalobcovi.

9.O nároku na náhradu trov štátu súd rozhodol podľa § 259 CSP tak, že mu priznal dosiaľ nekrytú časť
jemu vzniknutých trov v rozsahu - 38,21 %. Štátu totiž vznikli trovy pri dokazovaní odborným vyjadrením
v celkovej výške 242,74 eur, pričom časť trov štátu bola krytá zloženou zálohou 150 eur a zvyšná časť
v sume 92,74 eur (predstavujúca 38,21 %) štátu uhradená nebola.

10.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa jeho zmeny v podobe uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 3.372,50 eur s príslušným úrokom z omeškania.
11.Namietal, že jeho úmyslom bolo poistiť motorové vozidlo tzv. havarijným poistením s dohodnutou
spoluúčasťou, t.j. pre prípad poškodenia alebo zničenia vozidla následkom náhodnej a nepredvídateľnej
havárie,ktorániejezpoistnýchpodmienokvylúčená.Priopačnomvýkladebysastrácalzmyselpodstaty

havarijného poistenia, ktoré má slúžiť na hradenie škôd spôsobených pri haváriách motorových vozidiel.
Náhrada škody nemôže byť podmienená svojvôľou poisťovateľa na určení jej výšky alebo tak, ako v
tomto prípade, odmietnutím jej zaplatenia. Na tomto stanovisku podľa žalobcu nič nemení ani zneniepríslušného čl. VPP o tom, že poistenie sa nevzťahuje na nedostatočné zabezpečenie vozidla proti
samovoľnému pohybu.
12.Odvolateľ nesúhlasí s tvrdením okresného súdu, že bol povinný predpokladať náhlu zmenu

klimatických podmienok /teda aj prívalový alebo hustý dážď/ a dostatočne zabezpečiť vozidlo proti
samovoľnému pohybu. Zdôraznil, že dotknuté/poškodené motorové vozidlo nie je v kategórii hmotnosti
prevyšujúcej 3,5 tony, do jeho povinnej výbavy teda nepatria zakladacie kliny, preto sa nenachádzali vo
vozidle a nemohli byť použité.
13.Dodal, že tak ako po iné roky zaparkoval obvyklým spôsobom vozidlo na mieste, kde inak parkoval

osobné motorové vozidlo zn. Felicia. To, že v kritický deň pršalo, mu nemohlo brániť v tom, aby
rozhadzoval hnoj. To, že sa pri práci s hnojom prakticky z minúty na minútu zmenil mierny dážď na
prívalový, nemohol predpokladať, lebo k tomu neexistovali žiadne príznaky.

14.Proti rozsudku, čo do výroku o trovách konania, podal odvolanie aj žalovaný a domáhal sa priznania
trov konania v rozsahu 100%.

15.Uviedol, že v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, je nutné zastavenie konania pričítať jednoznačne
k zavineniu žalobcu, ktorý sám po začatí konania disponoval podaným návrhom tak, že žalovanú istinu
spolu s príslušenstvom obmedzil a v konaní sa ďalej domáhal len časti pôvodne uplatneného nároku.
16.Ďalej okresnému súdu vytýkal, že zamietnutie žaloby mal na účely rozhodnutia o trovách konania
zohľadniť v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, čo síce v odôvodnení uviedol, avšak v konečnom dôsledku

takto vôbec nepostupoval. Žalovaný teda bol aj v časti konania, ktorá ostala (po čiastočnom späťvzatí)
jeho predmetom, plne úspešný. Závery súdu, že žalovaný bol takmer plne úspešný, nie sú teda správne
a nezodpovedajú skutkovým zisteniam. Súčasne z rozhodnutia súdu nijako nevyplýva, ako vôbec dospel
k výške ním určeného pomeru úspechu žalovaného (61,79 %). Z odôvodnenia v bode 21. možno len
nepriamo usudzovať, že tento pomer je výsledkom pomeru nákladov na odborné vyjadrenie P.. E.

(242,74 eur) a výškou zloženej zálohy žalovaným (150,00 eur). V prípade, ak tomu tak je, je takáto úvaha
celkom zjavne nesprávna a bez opory v právnom predpise.

17.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že odvolacia argumentácia
zameraná na (jednu) izolovanú okolnosť je nesprávna, keď nezohľadňuje kontext prejednávanej

veci. Predovšetkým existencia "prívalového dažďa", ktorou okolnosťou ako rozhodujúcou argumentuje
žalobca aj v odvolaní, nebola v konaní jednoznačne preukázaná. Z dôkazov vykonaných v konaní
vyplynulo, že v danej lokalite v uvedený deň pršalo, avšak úhrny nameranej zrážkovej činnosti nesvedčili
o mohutnom (prívalovom) daždi (záznam SHMÚ o zrážkovej činnosti zaznamenaný v danej lokalite, z
ktorého vyplýva, že dňa 4. 4. 2019 neboli žiadne zrážky, dňa 5. 4. boli zrážky v úhrne do 0,1 mm/hod. a

to len v ranných hodinách, dňa 6. 4. v skorých ranných hodinách v úhrne do 0,4 mm/hod., v poludňajších
hodinách max. do 0,8 mm/hod, s vrcholom zrážkovej činnosti v daný deň až po 16.00 hod., t. j. po
škodovej udalosti). Aj z výpovede svedka Z. K. vyplynuli okolnosti svedčiace o povahe dažďa, ktorý mu
umožňoval pokračovať v práci na poli: doobeda v ten deň pršalo, pretože som chcel robiť niečo doma,
čo sa mi nedalo a preto som šiel rozkydávať hnoj. ... odparkoval som poškodené vozidlo Suzuki, a keď

som mal hotové asi 2/3 začal dážď, avšak ja som pokračoval v práci, pretože som to chcel dorobiť...
18.Sám vodič, ktorý vypovedal v konaní ako svedok, teda mal v danom čase nepochybne vedomosť
nielenoaktuálnychklimatickýchpodmienkach(dážďpredajpočaspráce),ostaveterénupriodstavovaní
vozidla (tráva bola mokrá), ako aj stave vozidla (svedok opisoval, že na tomto konkrétnom vozidle má
skúsenosť, že vozidlo nestačí ani v bežnom teréne odparkovať len zaradením rýchlostného stupňa, keď

súdu uviedol: ...na tomto vozidle - poškodenom je potrebné zaradiť aj ručnú brzdu, nedá sa vozidlo
odstaviť a zabrániť pohybu len zaradením rýchlostného stupňa, nestačí to.
19.Všetky uvedené okolnosti súd prvej inštancie podľa žalovaného náležite zhodnotil a svoje právne
posúdenie následne aj vysvetlil.
20.Žalovaný uzavrel, že žalobca predmetné skutočnosti mohol a mal predvídať a to z hľadiska úplne

bežnej opatrnosti a zabezpečiť tak adekvátne zaparkované vozidlo s ohľadom na mieste existujúce
osobitné pomery v podstate jednoduchým spôsobom (podložením kolies vozidla). Skutočnosť, že k
povinnej výbave jeho motorového vozidla zakladacie kliny nepatria, nemôže byť v tejto súvislosti
rozhodujúca, resp. nemôže byť dôvodným argumentom k (všeobecnej) rezignácii vodiča na jeho
povinnosť riadne zabezpečiť vozidlo pri jeho odstavení proti posunu s ohľadom na vodičom zistené

(napríklad aj osobitné) okolnosti konkrétnej situácie.

21.V písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na dôvodoch svojho odvolania a
zopakoval už predostretú argumentáciu.22.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali subjektívne legitimované
strany sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v

rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal samostatný a odvolaním
nedotknutý výrok o čiastočnom zastavení konania) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu
v napadnutom meritórnom výroku ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a vo výroku o
trovách prvoinštančného konania zmenil podľa § 388 CSP tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto

rozsudku.

23.Argumentácia odvolateľa (bod 11 tohto odôvodnenia), že „úmyslom bolo poistiť motorové
vozidlo havarijným poistením pre prípad poškodenia alebo zničenia vozidla následkom náhodnej a
nepredvídateľnej havárie“, preto „náhrada škody nemôže byť podmienená svojvôľou poisťovateľa na
určení jej výšky alebo tak, ako v tomto prípade, odmietnutím jej zaplatenia“ a „na tomto stanovisku

nič nemení ani znenie príslušného čl. VPP o tom, že poistenie sa nevzťahuje na nedostatočné
zabezpečenie vozidla proti samovoľnému pohybu“ je nepochopením inštitútu poistenia. Odmietnutie
poistného plnenia v súdenej veci totiž nie je prejavom (akejsi) svojvôle, ale toho, že v okolnostiach
danej veci základom škodovej udalosti nie je náhodilý prvok - samovoľný rozbeh/pohyb vozidla (ktorá
náhodilá okolnosť, ak by nastala, je jednoznačne daná povinnosť poisťovne plniť, t.j vzniká právny nárok

na poistné plnenie), ale ne/konanie osoby/vodiča, ktorá vozidlo proti rozbehu náležite nezabezpečila.
Pripustením argumentácie odvolateľa ad absurdum, môže poistený odstaviť vozidlo (napríklad) do
svahu s akýmkoľvek sklonom (i tam, kde fyzikálne princípy v zásade vylučujú, aby sa vozidlo nedalo
do svojvoľného pohybu) a poisťovňa bude vždy povinná hradiť poistné plnenie, nakoľko „do povinnej
výbavy tohto motorového vozidla nepatria zakladacie kliny“ a teda, poistený nemusí vykonať žiadne

opatrenia zodpovedajúce charakteru daného svahu/podkladu. Ide zjavne o neakceptovateľný prístup.
Preilustráciu/pochopeniepodstatyopísanéhorezultátumožnouviesť,žeanivprípadepoisteniakrádeže
vecí (nachádzajúcich sa) v motorovom vozidle, poisťovňa neplní (nie je povinná plniť), pokiaľ je vozidlo
ponechané odomknuté (t.j. poistený nevykoná všetko, čo od neho možno dôvodne/legitímne očakávať).
24.Inak povedané, žalobcom podsúvaný výklad by znamenal, že poistením nie je pokrytý len prvok

náhodilosti (ako pojmový znak poistenia), ale akékoľvek poškodenie vozidla, vrátane situácie, kedy k
poškodeniu dôjde (práve a len) konaním/zavinením osoby s vozidlom nakladajúcej (práve k vylúčeniu
takýchto prípadov slúžia výluky z poistenia ako štandardný prvok poisteého vzťahu). Je len ťažko
predstaviteľné, že by za takýchto okolností - t.j. že k poškodeniu vozidla dôjde nie náhodou, ale fakticky
(a zjednodušene povedané) vlastným konaním poisteného, tu nedostatočným zabezpečením vozidla

voči svojvoľnému rozbehu - pri vnímaní/kalkulácii poistného rizika (t.j. rentability poistenia ako základu
činnosti/rozhodovania poisťovacích inštitúcií) akákoľvek poisťovňa vozidlo havarijne (pre takýto prípad)
poistila.

25. V spojitosti s ďalšou časťou odvolacích námietok (body 12 a 13 odôvodnenia tohto rozsudku),

žalovaný správne vo svojom vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že výskyt/existencia „prívalového“
dažďa v rozhodný deň nebola v konaní žiadnym spôsobom preukázaná, naopak, príslušné skutkové
zistenia umožňujú s relevantnou mierou istoty stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie (bod 12
odôvodnenia napadnutého rozsudku), že išlo o mierny dážď.
26.Nadväzne síce okresný súd zbytočne formuloval svoje závery aj vo vzťahu k povinnosti (vodiča)

predvídať (i) prívalový dážď (keď predtým sám okresný súd ustálil, že k tomuto javu nedošlo), z
určujúceho hľadiska je však rozhodujúcou (a správnou) úvaha vychádzajúca zo záverov znaleckého
dokazovania, a to, že v mieste zaparkovania dotknutého/poškodeného vozidla (zaisteného ručnou/
parkovacou brzdou a zaradeným rýchlostným stupňom), t.j. na svahu so sklonom 27,8 % pri
mokrom trávnatom teréne za dažďa (t.j. za okolností spôsobujúcich výrazné zníženie adhézie), je z

technického hľadiska možný posun/šmyk vozidla a vodičom vykonané opatrenia (s ohľadom na opísané
konkrétne pomery) neboli dostatočné (pričom pre zabezpečenie vozidla existovalo viacero technických
riešení, napr. použitie zakladacích klinov). To znamená, že pri bežnej opatrnosti je plne dôvodným
očakávať/požadovať od osoby disponujúcej s vozidlom, aby v prípade, ak odstaví vozidlo za výrazne
neštandardných podmienok (ako tomu bolo v súdenej veci), čiže vo svahu s tak prudkým sklonom a na

už podmočenom trávnom poraste (a pri ďalej pokračujúcom/pretrvávajúcom daždi), vykonala opatrenia
na predídenie svojvoľného pohybu vozidla adekvátne existujúcim špecifikám terénu/prostredia, k čomu
v posudzovanej veci nedošlo.27.Zhrnúc opísané, žalobcom predostreté odvolacie námietky, ktorými je odvolací súd viazaný, nie sú
spôsobilé kvalifikovane spochybniť závery okresného súdu. Navyše odvolací súd nezistil ani nedostatky
v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti

preto napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny

28.Opodstatneným je naopak odvolanie smerujúce voči rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
(prvoinštančného) konania. S ohľadom na konkrétnosti uplatňovaného nároku, na ktoré náležite
(čiastočné zastavenie konania je možné/potrebné pričítať procesnému zavineniu žalobcu - § 256

ods. 1 CSP) poukazuje i odvolateľ (bod 15 tohto odôvodnenia), je dôvodné konštatovať plný úspech
žalovaného. Takémuto výsledku sporu nadväzne zodpovedá v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznanie
nároku na náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
29.Obdobne, z dôvodu procesného neúspechu žalobcu je potrebné vysloviť nárok štátu na náhradu
všetkých ním vynaložených trov voči žalobcovi.

30.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania úspešný vôbec - t.j. ani ohľadne svojho odvolania
voči meritu veci, ani ohľadne odvolania žalovaného voči trovám prvoinštančného konania - preto má
žalovaný voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100 %.
31.O konečnej/konkrétnej výške trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262

ods. 2 CSP okresný súd.

32.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,

v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti

podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §

429 ods. 2 CSP.