Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 14C/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217211016
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Štepániková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1217211016.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou v právnej
veci žalobkyne F. Y., M. X.X.XXXX, Q. D. XX, Q., zastúpená : advokátkou Mgr. Renátou Dobrovodskou,
Námestie slobody 11, Bratislava proti žalovanému L. Y., M. XX.X.XXXX,Q. D. XX, Q. o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd z a k a z u j e L. Y., M. XX.X.XXXX úplné alebo čiastočné osobné kontaktovanie ako aj úplné alebo

čiastočné kontaktovanie písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami
navrhovateľku F. Y., M. X.X.XXXX. ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým
konaním ohrozená, na neobmedzený čas.
II. Súd z a k a z u j e L. Y., M. XX.X.XXXX približovať sa bližšie ako na vzdialenosť 20 metrov k
navrhovateľke F. Y. M. X.X.XXXX ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním
ohrozená, na neobmedzený čas.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 13.6.2017 domáhala nariadenia
vyššie uvedeného neodkladného opatrenia a to z dôvodu že pred mesiacom nadobudla plnoletosť
osoba proti ktorej návrh smeruje je jej osvojiteľom na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava
II č.k. 27p/328/06-25 zo dňa 26.02.2007 ktorým si osvojiteľ L. Y. osvojil žalobkyňu. Na základe tohto
právoplatného rozhodnutia bol žalovaný zapísaný v rodnom liste žalobkyne ako otec. Rodný list

žalobkyne je vedený v knihe narodení matričného úradu Bratislava - Petržalka vo zväzku X ročník XXXX,
na strane XXX pod poradovým číslom XXX
2. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla že osvojiteľ prestal spĺňať mravné predpoklady a prestal
dodržiavať etické zásady ktoré sa od neho vyžadujú ak od osvojiteľa a zároveň otca. Vzhľadom ku
skutočnosti že žalobkyni ako svojej dcére keď dovŕšila 18 rokov povedal že ju ľúbi už dlhší čas. Toto
ústne vyjadrenie o svojej láske jej predniesol vo štvrtok 1.6.2017 keď ju viezol v aute do mesta. Uviedol,

že ho sexuálne vzrušuje, chcel ju bozkávať. Cit k žalobkyni vraj dusil v sebe niekoľko rokov. Osvojiteľ
sa vyjadril tak ,Že navrhovateľke prikázal aby o tom nehovorila svojej matke. O svojom vzťahu k svojej
dcére to povedal svojej manželke po tom, ako jej to oznámila dcéra.
3. Žalovaný sa ako otec staral o žalobkyňu od jej 4 rokov veku. Žalobkyňa ho doteraz vnímala ako
otca, avšak po tejto udalosti je otrasená nielen kvôli sebe ale aj kvôli tomu ako sa musí cítiť jej matka,
je traumatizovaná.

4. Z listinných dôkazov založených v spise súd zistil, a to z rodného listu žalobkyne zapísaného v
knihe narodení matričného úradu Bratislava - Petržalka vo zväzku X ročník XXXX, na strane XXX pod
poradovým číslom XXX že žalovaný je v rodnom liste zapísaný v kolónke otec. Zo sobášneho listu
zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Petržalka vo zväzku XX, ročník XXXX na
strane XX pod poradovým číslom 76 súd zistil že rodičia žalobkyne L.D. Y. a B. D. rodená L. uzavreli
manželstvo 13.5.2006. Okresný súd Bratislava II rozhodol o osvojení žalobkyne odporcom rozsudkom

č.k.27P/328/06-25 zo dňa 26.2.2007. Rodný list žalobkyne kde je v kolónke otec uvedený žalovaný bol
vydaný 2.4.2007.5. V závere psychologického vyšetrenia vykonaného Mgr. Miriam Pšenákovou klinickým psychológom
dňa 15.6.2017 je uvedené že 18 ročná klientka zažila prekročenie hraníc v intimite zo strany otčima.
Keďže ide o klientku vysoko inteligentnú, nepredpokladám, že by sa jednalo len o nedorozumenie a jej

nepochopenie otčimovho vyjadrenia sa voči nej. Jeho správanie ju paralyzovalo, aj keď sa snaží pôsobiť
pokojne, osobnostný test rovnako ako aj test emocionality ukazuje, že toto dievča sa cíti vystavené
ohrozeniu, voči ktorému sa nevie brániť. Kontakt z otčimom je pre ňu extrémnou záťažou, s ktorou sa
F. nemá šancu vyrovnať, pokiaľ sa cíti ohrozované jeho prítomnosťou. Vzhľadom k tomu že funkčnosť
tejto rodiny je absolútne rozbitá, matka sa chce rozviesť, klienta k otčimovi stratila akýkoľvek pozitívny

vzťah, vníma ho ako cudzieho človek a nie je dôvod, aby bola nútená byť s ním v kontakte v domácom
prostredí. Kontakt s týmto človekom sa na klientke podpisuje negatívne a z dlhodobého hľadiska narúša
jej zdravý osobnostný vývin. Bolo by vhodné aby nemal možnosť ďalšieho kontaktu s ňou ak si to klientka
neželá. S veľkou pravdepodobnosťou sa dá očakávať, že v momente keď sa otčim odsťahuje a klientka
sa bude môcť uvoľniť, dôjde u nej k uvoľneniu obrán ktoré v súčasnosti potláčajú negatívne pocity a
prepukne u nej naplno oneskorená posttraumatická reakcia. Odporúčam zaradenie do psychoterapie.

6. V zmysle §325/2 písm. g,h CSP Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená. Sa na určenú
vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. S prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia ako aj vyššie citované listinné dôkazy založené

v spise mal súd za to, že v tomto prípade je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania
aby nedochádzalo k ohrozovaniu telesnej integrity alebo duševnej integrity žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia
intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,
písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127
ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo vecisamej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie
dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §

376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že
naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na

vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,
ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).