Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/133/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119215625
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5119215625.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. A. Z., nar. XX.
XX. XXXX, 2/ J. Z., nar. XX. XX. XXXX, 3/ U. Z., nar. XX. XX. XXXX, 4/ E. Z., nar. XX. XX. XXXX, všetci
bytom P. XXX, 5/ B. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX/X, W., Rakúska republika, žalobcovia 1/ - 5/
zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o. so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina,

proti žalovanému: K. R. nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, zastúpenému JUDr. Bohuslav Majchrák,
advokát, spol. s.r.o. so sídlom Nová Bystrica 850, o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalobcov
1/ - 5/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 7C/90/2019-174 zo dňa 23. 06. 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

V ostatných výrokoch, odvolaním nenapadnutých, o s t á v a uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Žalovaný m á proti žalobcom 1/ až 5/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina zastavil konanie, žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania proti žalobcom 1/ až 5/ v celom rozsahu, zrušil zabezpečovacie opatrenie zriadené
uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. 01. 2020 a prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.

vrátil žalobcom 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne krátený súdny poplatok v sume 42,80 eur. Svoje
rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 144, § 145, § 335 CSP, resp. zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. V odôvodnení súd prvej
inštancieuviedol,žekonaniezastavilzdôvoduspäťvzatiažaloby,ktorýžalobcoviazdôvodnilizaplatením
ich pohľadávky, ktorá vznikla v inom konaní, čím podľa nich odpadol dôvod domáhať sa neúčinnosti
právneho úkonu. Súd na základe zastavenia konania vo veci samej zrušil aj zabezpečovacie opatrenie.

Podľa zákona o súdnych poplatkoch vrátil žalobcom poplatok za návrh krátený o príslušnú čiastku.
O trovách konania rozhodol z dôvodu procesného zavinenia zastavenia konania žalobcami, keď nimi
uvádzaný dôvod nesúvisel priamo s podanou žalobou, nakoľko zánik ich pohľadávky umožňoval naďalej
domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu, tak ako bolo uvedené v žalobe.

2. Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách konania, v zákonom stanovenej lehote, podali

odvolanie žalobcovia 1/ až 5/. Poukazovali na ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Záver súdu prvej
inštancie o tom, že majú niesť procesnú zodpovednosť za zastavenie konania, nepovažovali za správny.
Podľa nich žaloba bola podaná dôvodne a ku späťvzatiu došlo až po tom, čo právny predchodca
žalovaného (blízka osoba) svoj judikátny záväzok splnil. Pohľadávka im bola priznaná inými súdnymi
rozhodnutiami a U. I. sa v tom čase zbavila svojho majetku, hoci si bola vedomá, že zaplateniu náhrady
škody sa nevyhne. Previedla spoluvlastnícky podiel rodinného domu na žalovaného a podľa nich až pod

tlakom podania odporovacej žaloby bol nakoniec dlh zaplatený. O dôvodnosti odporovateľnej žaloby
svedčí aj uznesenie Krajského súdu v Žiline, ktorý zriadil sudcovské záložné právo. Pokiaľ súd nechcelžalobcom priznať nárok na náhradu trov konania, mal aplikovať § 257 CSP. Nakoľko je nesporné, že
žalobcovia v základnom konaní o zaplatenie nároku na náhradu škody sa svojho nároku domáhali 14
rokov, je predpoklad, že v dôsledku správania pôvodných vlastníkov, ale aj samotného žalovaného K.

R., ktorý v konaniach vystupoval ako svedok, logicky odôvodňovalo nevyhnutnosť zabezpečiť ochranu
svojej vymožiteľnej pohľadávky podaním odporovateľnej žaloby. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý
výrok o nároku na náhradu trov konania zmenil a žalobcom priznal nárok voči žalovanému na náhradu
trov v rozsahu 100 %.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalovaný. Odvolanie považoval za
nedôvodné a absolútne zavádzajúce bez potenciálu zmeniť správnosť ním napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Podľa neho nie je daný ani jeden z odvolacích dôvodov, pričom súd prvej inštancie
pre posúdenie zisteného stavu jasne uviedol dôvod, prečo žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania. Jednak ust. § 256 ods. 1 CSP bolo správne aplikované vzhľadom na procesnú zodpovednosť
zastavenia konania (späťvzatie) a správny bol aj záver súdu, keď sa nestotožnil s tvrdením žalobcov,

že zánikom ich pohľadávky odpadol dôvod domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu. Prakticky celé
odvolaniežalobcovjepostavenénaich(subjektívnom)konštatovaní,žeichžalobaboladôvodná,pričom
bez akýchkoľvek rozumných argumentov tvrdia, že má ísť dokonca o nespornú skutočnosť. Súd pri
rozhodovaní o trovách zastaveného konania predsa prejudiciálne neskúma meritórnu otázku žaloby,
ale len to, kto zapríčinil svojím konaním zastavenie sporu. Navyše znovu opakuje, že voči jeho matke

žalobcovia nikdy nemali akúkoľvek vymáhateľnú pohľadávku. Skutočnosť, že dlžník uhradí pohľadávku,
nemá žiadny právny význam pre dôvodnosť alebo nedôvodnosť žaloby o neúčinnosť právneho úkonu.
Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd výrok o trovách konania potvrdil.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379 a § 381 CSP

a postupom bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. V ostatných
výrokoch, odvolaním nenapadnutých, ponechal rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.

5. V danom prípade je zrejmé, že predmetom konania bola žaloba o vyslovenie neúčinnosti právneho

úkonu, resp. návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobcovia argumentovali tým, že v inom
konaní sa rieši otázka náhrady škody, pričom bol vydaný medzitýmny rozsudok, ktorý potvrdil, že základ
nároku na náhradu škody je daný. Súd mal následne rozhodnúť len o jej výške. V tomto období U. I.
(strana vystupujúca v konaní o náhradu škody) previedla svoj spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu
a príslušenstvu s pozemkami na žalovaného. Zároveň žalobcovia vyslovili obavu, že takýto úkon bol

urobený v snahe ukrátiť veriteľa, pričom vyjadrili obavu, že v prípade priznania im konkrétnej výšky
škody táto im nebude môcť byť uhradená, keďže U. I. sa zbavuje svojho majetku. Z tohto dôvodu
súd vyhovel ich návrhu a zriadil v prospech žalobcov záložné právo k časti nehnuteľností, ktoré získal
žalobca prevodom od U. I.. Následne po rozhodnutí vo veci náhrady škody žalobcom bola škoda vrátane
trov konania uhradená v celom rozsahu. Z tohto dôvodu zobrali žalobu o neúčinnosť právneho úkonu

späť. Súd prvej inštancie konanie zastavil, zrušil zabezpečovacie opatrenie a konštatoval, že procesne
zastavenie konania zapríčinili žalobcovia.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

8. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie, ako už bolo uvedené vyššie, zo spisu vyplynulo, že

žalobcovia po podaní žaloby túto vzali späť. Súd má preto skúmať procesnú zodpovednosť na oboch
procesných stranách a ustáliť, z akého procesného dôvodu k zastaveniu konania došlo. V tomto prípade
aj odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že zastavenie konania späťvzatím žaloby z
tam uvedených dôvodov zapríčinili žalobcovia a z tohto hľadiska potom nárok na náhradu trov konania
svedčí žalovanému, nakoľko procesne zastavenie konania nezapríčinil. Odvolací súd prihliadal aj na

skutočnosť, či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne nárok na náhradu
trovkonaniastrane,ktorázastaveniekonanianezapríčinila,nepriznal.Spravidlasúdzohľadňujeosobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné
okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom alebo čiastočnom nepriznaní trov práve s ohľadom naintenzitupreukázanýchdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa.Uplatnenietohtokritériásavšakmápoužiť
len výnimočne, pričom rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť
voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Odvolací súd v tomto prípade nevzhliadol

u žalobcov dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, prečo by ich nemal zaviazať k náhrade
trov konania, resp. dôvody nevzhliadol ani na strane žalovaného, prečo by mu náhrada nemala byť
priznaná. Z týchto dôvodov potom výrok o trovách konania z dôvodov, tak ako o ňom rozhodol súd prvej
inštancie, ako vecne správny potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP a žalovanému proti žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu
vzhľadom na úspech jednotlivých strán v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Žiline bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).