Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 14C/66/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210208255
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1210208255.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, vo veci sporových

strán žalobkyne: K. H., U.. XX.XX.XXXX, R. Č.Y. K. X, T., právne zastúpenej JUDr. Ján Florián Gajniak
advokát, s.r.o., Šafárikovo nám. 2, Bratislava, proti žalovanému v 1. A. G. F., U.. XX.XX.XXXX, R. Š.
XX/XX, O., v 2. rade C. V., A. F., U.. XX.XX.XXXX, R. G. V. XXX, v 3. rade K. F., U.. XX.XX.XXXX, R.
R.L. XX/X, U., v 4. rade W. F., U.. XX.XX.XXXX, R. L.Í. XXXX/XB, T., v 5. rade C. L., U.. XX.XX.XXXX,
R. C. G.Š. XXX/X, M., v X. A. Q. F., U.. XX.XX.XXXX, R. A. XX, R., právne zastúpení žalovaní v 1.
až 5. rade advokátom JUDr. Vladimírom Grznárom, AK Pri starej prachárni 13, Bratislava, o určenie
neplatnosti závetu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd priznáva žalovaným v I. až V. rade právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré budú
vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 19.04.2010, doplnenou podaním doručeným súdu dňa
22.06.2011 sa domáhala žalobkyňa vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že závet zo dňa
08.12.2009, spísaný rukou poručiteľky B.. G. L., A.. F., U.. XX.XX.XXXX, U. R. L. XXXX/XX, R.,
ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX je absolútne neplatný. Svoju žalobu odôvodnila tým, že jej súrodenci

nakladajú s hnuteľným a nehnuteľným majetkom po zomrelej sestre a to bytom na L. X/B, H. T. a
rodinným domom na L. XX, H. R.. Závet považuje za neplatný z dôvodu, že je presvedčená o tom že
poručiteľka vlastnoručne a ani slobodne a vážne nenapísala celý závet, podpis poručiteľky na závete zo
dňa 08.12.2009 je možno pravý, ale celý text závetu a jeho datovanie nie je napísané rukou poručiteľky.
Tiež má za to, že nie je závet platný vzhľadom na zdravotný a psychický stav poručiteľky v čase spísania
závetu (tesne pred jej smrťou a v čase, keď už vedela, že je na tom zdravotne veľmi zle) a domnieva
sa, že už v celom rozsahu nebola spôsobilá na právne úkony, že závet spísala pod vplyvom a nátlakom

ostatných súrodencov. Za ďalší dôvod neplatnosti závetu uviedla, že je v ňom nesprávne uvedený dátum
narodenia dediča C. F. a že najväčší podiel z dedičstva odkázala bratovi alkoholikovi W. F.. Súčasne
žiadala zaviazať žalovaných na náhradu trov konania.

2. Súd ustanovil žalobkyni uznesením č. k. 14C/66/2010-79 zo dňa 18.01.2011 pre toto konanie
advokáta a ktoré zmenil po zmene právnej formy poskytovania právnych služieb uznesením č. k.
14C/66/2010-1720 zo dňa 22.04.2016

3. V žalobe bol pôvodne ako žalovaný v 2. rade označený C. F. (U.. XX.XX.XXXX, U. R. R.Í. XX, U.),
brat žalobkyne, ktorý v priebehu konania dňa 01.05.2012 zomrel. Na jeho miesto ako dedičky v 2. a 3.
rade nastúpili jeho dcéry C. V. K. K. F..4. Žalovaný v 1. A. G. F., žalovaná v 2. A. C. V., Ž.Á. H. X. A. K. F., Ž. H. X. A. W. F., Ž. H. X. A. C. L. sa
k žalobe nevyjadrili. Na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že žiadajú, aby

súd žalobu žalobkyne zamietol, nakoľko k dôvodom v ňom uvedených nepredložila žiadny relevantný
dôkaz. K dôvodu, že závet bol napísaný pod nátlakom súrodencov uviedol, že táto skutočnosť nie je
pravdivá. Ani brat W. F., ktorý žil s poručiteľkou v dome neuviedol okolnosti spísania závetu, lebo o jeho
spísaní nevedel. Bližšie okolnosti spísania závetu popísala vo svojom písomnom vyjadrení žalovaná
v VI. rade. K dôvodu neplatnosti závetu č. 2, že v závete je nesprávne uvedený dátum narodenia

dediča C. F. mali žalovaní za to, že toto v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť závetu, lebo bol
v závete označený ako brat poručiteľky, čo ho jednoznačne identifikuje. K dôvodu č. 3, že poručiteľka
bola podľa žalobkyne psychicky chorá uviedol, že poručiteľka sa nikdy neliečila na psychickú chorobu,
nenavštevovala žiadnu ambulanciu, nemala žiadne depresie ani nijaké iné príznaky duševnej choroby,
v čase spísania závetu bola plne spôsobilá na právne úkony. V prípade potreby okrem účastníkov na
strane žalovaných to vie potvrdiť aj suseda C. D., ktorú v prípade potreby vedia dať predvolať. K dôvodu

č. 4 neplatnosti závetu, že najväčší podiel z dedičstva má dostať pán W. F. uviedol, že tak isto to nie
je dôvod na určenie neplatnosti závetu a k dôvodu č. 5 uviedol, že ak žalobkyňa tvrdí, že závet nebol
vlastnoručne napísaný, nepredložila o tomto čo tvrdí žiadny dôkaz. Na základe uvedeného mal za to,
že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým žalobu žalobkyne
zamietne a zaviaže ju na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli žalovaným.

5.Žalovanáv6.radeQ.F.kveciuviedla,žebolapriateľkouporučiteľkyB..G.L.K.N.C.E.XX.XX.XXXX,
nie je jej rodinný príslušník. Závet poručiteľka napísala pri plnom vedomí a odovzdala jej ho, v prípade jej
smrti ho mala odovzdať notárovi. Do formulára pri prijatí v nemocnici, koho má nemocnica kontaktovať
v prípade jej smrti poručiteľka uviedla ju. Dôvod, prečo poručiteľka vylúčila z dedičstva svoju sestru

K. H. je ten, že neposkytla svojej sestre pomoc (ako ona sama uvádza na strane 12 žaloby "prečo
jej nepomohli ostatní súrodenci, keby jej zdravotne pomohli, nemusela dňa 20.01.2010 zomrieť"). Ani
žalobkyňa jej tú pomoc neposkytla. Hlavný dôvod, prečo pani L. zmenila závet (pôvodný, pred týmto
predmetným závetom zahrnoval aj pani H.), bola pohľadnica, ktorú poslala pani H. D. L. s obsahom
hrubého vyhrážania sa, že sa bude s pani L. súdiť o 6 miliónov vtedajších slovenských korún. Nie aby jej

poslala pohľadnicu s prianím skorého uzdravenia, poslala jej výhražnú pohľadnicu, čo pani L. pred takou
ťažkou operáciou srdca prežívala veľmi bolestne. Preto sa rozhodla a napísala nový závet, kde vylúčila
svoju sestru pani K. H.Y. z dedenia. Túto pohľadnicu videla a čítala pri návšteve pani L. v nemocnici, je
možné že bola aj medzi vecami zosnulej, ale tie ona po jej smrti z nemocnice nepreberala. V čase úmrtia
poručiteľky bola v Holandsku, kde jej ošetrujúca lekárka telefonovala, že pani L. zomrela. Ona hneď

telefonicky informovala jej sestru pani L. C., ktorá pravdepodobne prevzala sestrine veci z nemocnice.
ĎalejpaniH.žiadalaodpaniL.starostlivosťosebaajejdvedospelédcéry,ktoréneboliochotnépracovať
a starať sa o seba. Pán František F., v čase pred operáciou a úmrtím poručiteľky, žil s nebohou pani L. v
rodinnom dome na L. XX, R.. Šiel k nej bývať pre sústavné nezhody v garzónke v Hlohovci, ktorú mu pani
K. H. a jej dcéry nedovolili užívať. D. L.Á. mala na neho dobrý výchovný vplyv, pracoval, nepil alkohol,

fajčenie cigariet mal obmedzené a zaraďoval sa postupne do spoločnosti pracujúcich ľudí. Tiež uviedla,
že od podania žaloby na súd je pravdou, že s hnuteľným aj nehnuteľným majetkom je súrodencami
poručiteľky nakladané, ale nikto z nich nie je s ňou v kontakte. Ona bola inštruovaná pani L. odovzdať
závet notárovi, nie súrodencom, aby bola jej posledná vôľa vykonaná. Zdôraznila, že poručiteľka písala
závet pri plnom vedomí, sama, dobrovoľne, v dobrom psychickom aj fyzickom zdraví. Celý ho napísala

vlastnou rukou. So smrťou pri operácii počítala len na 1 percento a všetky veci ohľadne majetku chcela
usporiadať po operácii. Žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Náhradu trov konania nežiadala.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinnými dôkazmi a to závetom zo dňa 08.12.2009,
občianskym preukazom žalobkyne, rozsiahlou osobnou korešpondenciou medzi poručiteľkou a

žalobkyňou, listinnými dôkazmi týkajúcimi sa problémov žalobkyne so správcom bytového domu v
Hlohovci, úmrtným listom C.Á. F., ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento stav vo veci:

7. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že ako dôvody absolútnej neplatnosti závetu žalobkyňa uviedla, že:
1/ závet bol spísaný pod nátlakom dedičov uvedených v závete. V žalobe aj na pojednávaní uviedla,

že dôkazy o tom nemá, resp. nevie označiť taký dôkaz, ktorý by to preukazoval, že by závetní dedičia
robili nátlak na poručiteľku, keď spisovala závet. Dokázať to však môže podľa žalobkyne žalovaný
W. F., ktorý pracoval u poručiteľky keď žila a bol pri tom, keď závet spisovala. Nebol priamo pri
tom, keď spisovala závet, ale bol v dome keď ho spisovala, lebo u nej býval a u nej na dohodupracoval; 2/ v závete je nesprávne uvedený dátum narodenia N. C. F.. Ako dôkaz uvádza, že brat
C. F. bol narodený XX.XX.XXXX a v závete je uvedené, U.. XX.XX.XXXX, je to nesprávny údaj. Tiež
je v závete uvedený aj nesprávny dátum jej narodenia, lebo sa narodila XX.XX.XXXX a v závete je

uvedené, že sa narodila XX.XX.XXXX. Súčasne predložila súdu ako dôkaz svoj občiansky preukaz, v
ktorom má uvedený dátum narodenia XX.XX.XXXX; 3/ žalobkyňa trvala na tom, že poručiteľka bola
psychicky chorá a narušená. Ako dôkaz uviedla, že pozná ošetrujúceho lekára poručiteľky G.. W.,
ktorý ju liečil na cukrovku. Dôkazy preukazujúce, že sa poručiteľka liečila na duševnú poruchu, alebo
by bola sledovaná v psychiatrickej ambulancii nevedela označiť, rovnako neoznačila žiadne dôkazy

preukazujúce nespôsobilosť poručiteľky spísať závet; k tvrdeniu pod bodom 4/, že závet je neplatný z
dôvodu,ženajväčšípodielzdedičstvaodkázalaporučiteľkaalkoholikoviW.F.,čohodôkazomjesamotný
závet, lebo mu odkázala garsónku; k dôvodu neplatnosti závetu pod bodom 5/, že podpis poručiteľky na
závete je pravý, ale nepísala ho poručiteľka uviedla, že dôkazom je podľa jej názoru to, že si myslí, že
závet písala C. L., lebo ju neznášala a išla proti nej.

8. Z fotokópie závetu spísaného rukou poručiteľky B.. G. L. súd zistil, že v ňom uviedla, že "závet
napísaný vlastnou rukou podľa § 476 a nasl. občianskeho zákonníka. Po záhlaví označenou Závet svoj
prejav vôle spísala do bodov, označených číslom 1 až 6. V texte závetu je uvedené, že podpísaná
B.. G. L., bytom L. XX, R., XXXXX R., U.. XX.XX.XXXX, A..Č.. XXXXXXXXX zriaďujem tento závet z
vlastného rozhodnutia. Píšem ho pri jasnom vedomí a vlastnoručne. Bratovi W. F., U.. XX.XX.XXXX, R.

L. Xb, T. prenechávam garzónku na adrese L.L. Xb, T., R. Č.. XX, E. Č.. XXXX, D. Č.. XXXX, Q. H. L.
H. T.. V prípade nemožnosti vypratania garzónky (neoprávnené bývanie K. H. s dcérami) garzónku je
potrebné predať a kúpiť W. F. primeraný byt. Na bežnom účte, ktorý mám vedený v ČSOB sa nachádzajú
prostriedky W. F., ktoré mu platí jeho sprostredkovateľská firma Statt People s.r.o., Bratislava. Zo súm
uvedených na výpisoch je potrebné odrátať výdavky na stravu a bývanie a ostatok prináleží W. F..

Vyúčtovanie do 30.04.2009 je v mojich dokladoch. Výsledná suma mu nebola vyplatená. Finančné
prostriedky na účtoch v ČSOB, Tatra, sporenie v ČSOB, doplnkové dôchodkové poistenie, finančné
prostriedky v hotovosti, rodinný dom s pozemkom na L. Z. XX, R., D.. Č.. XXXXX/X K. XXXXX/XX H. L.
R. F. je potrebné prepočítať a po zaplatení povinných výdavkov je potrebné rozdeliť takto: Súrodencom:
R. G. F., U.. XX.XX.XXXX, R. C.U. F., U.. XX.XX.XXXX, R. W. F., U.. XX.XX.XXXX

E. C. L. (A. F.) U.. XX.XX.XXXX odkazujem každému 22,75%. Ten ktorý ma bude ošetrovať v prípade
choroby odkazujem + 7% finančných prostriedkov. Sestru K. H. (A. F.), U.. XX.XX.XXXX vylučujem zo
závetu v plnom rozsahu za jej postoj ku mne počas života. Zvyšné 2% budú použité takt: 0,5% bude
vyplatené Q. F., bytom A. XX, R. za pomoc počas choroby v posledných mesiacoch. Zvyšok 1,5% na
výdavky, ktoré neviem t. č. predpokladať. V Bratislave 8.12.2009, G. L. - vlastnoručný podpis.

9. Zo zápisnice napísanej na Notárskom úrade C.. N. T. H. R., C. X, dňa 15.04.2010 v dedičskej
veci 46D/81/2010, Dnot 16/2010, po poručiteľke B.. G. L., A.. F., U.. XX.XX.XXXX, A..Č..XXXXXX/
XXX, naposledy bytom v R., L. XXXX/XX, Q.. XX.XX.XXXX súd Q., Ž. K. H., sestra poručiteľky za
účasti a dcér G. H. a Y. H. oboznámila prítomné v konaní o prejednaní novoobjaveného dedičstva po
poručiteľke so skutočnosťou, že poručiteľka zomrela slobodná, bezdetná a zanechala závet. Prítomná

sestra poručiteľky ako zákonná dedička bola oboznámená s obsahom vyššie uvedeného závetu, ktorý
si osobne prečítala.
10. Z výpovede žalovanej v 6. rade B.. Q. F. súd zistil, že pani L. spísala pôvodne iný závet, aj ten
spisovala v nemocnici a ten má k dispozícii, predložila ho súdu k nahliadnutiu a súčasne ho založila v
origináli do súdneho spisu na porovnanie rukopisu poručiteľky. Poručiteľka bola v čase spísania prvého

závetu hospitalizovaná na internom oddelení v nemocnici. Prvý závet bol spísaný 25.11.2009. Dva dni
bola potom doma a následne išla na Ústav srdcových a cievnych chorôb, lebo jej mali meniť srdcovú
chlopňu. Keď bola v nemocnici, prišla jej pohľadnica od pani H., v ktorej bolo uvedené, že ju žaluje za
6.000.000 Sk, ktoré mala byť dlžná poručiteľka žalobkyni. Pohľadnicu jej dala poručiteľka prečítať, nevie
kde je teraz, túto pohľadnicu do nemocnice poručiteľke doniesol W. F.. Hneď po tom napísala poručiteľka

druhý závet, dala jej ho v obálke, aby ho uchovala a v prípade potreby ho zaniesla notárovi. Poručiteľka
nepredpokladala, že zomrie. Povedala jej tiež, že ten prvý závet má zlikvidovať. Prvý závet poručiteľka
spisovala sama ešte v nemocnici na internom oddelení, dala jej ho prečítať s tým, aby jej povedala, či
to je dobré a čo tam má ešte doplniť po formálnej stránke, ona si ho prečítala, závet poručiteľke vrátila
a následne na druhý deň, keď bola za ňou v nemocnici, jej dala finálnu podobu prvého závetu. Čo sa

týka druhého závetu z 08.12.2009, ten jej neukázala, už jej ho dala zalepený v obálke bez toho, aby
si ho mohla predtým prečítať. Pri spisovaní závetu nemal ako na ňu byť vyvíjaný nátlak, nebolo kým,
bola v nemocnici. Čo sa týka nesprávne uvedeného dátumu narodenia dediča C. F., k tomu sa nevie
vyjadriť, ani to nevedela posúdiť, lebo nie je rodinným príslušníkom a dátumy narodenia súrodencovporučiteľky nepozná. Nevidí v tom žiadny problém, lebo svojim prejavom vôle presne označila, že ide o
jej brata C. F.. Čo sa týka nespôsobilosti poručiteľky spísať závet nevie o tom, že by bola psychicky chorá
alebo narušená. Ona sama sa s poručiteľkou zoznámila v roku 2002, kedy robila vedúcu ekonomického

oddelenia na SHMÚ a posledné 2 roky pred smrťou poručiteľka robila vo výskumnom ústave vodného
hospodárstva. Je pravda, že mala cukrovku, na to sa liečila. Psychicky bola zdravá. Je tiež pravda, že
brat W. F. žil pred smrťou s poručiteľkou v rodinnom dome na Krajnej ulici z dôvodu, že sestra nad ním
držala ochrannú ruku tým, že bol alkoholik a snažila sa, aby sa z toho dostal, brigádoval u nej, peniaze
mu spravovala, vydelila mu vreckové na cigarety tak, aby nemohol piť. Pokiaľ vie, prišiel k poručiteľke

bývať preto, lebo žalobkyňa s ktorou býval v garsónke v Hlohovci, ho niekedy nepustila dnu do bytu, keď
bol opitý. Čo sa týka výhrady žalobkyne, že nebol závet spísaný jej rukou celý, nie je to pravda, lebo
založila do súdneho spisu v origináli prvý závet a môže slúžiť na porovnanie písma zo závetom, ktorý
spísala poručiteľka 08.12.2009. Má za to, že v druhom závete len spísala svoj prejav svojej vôle.

11. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
12. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu - v danom prípade závetu, je tzv. určovacou
žalobou, ktorou žalobkyňa sleduje ochranu vlastníckeho práva (návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na

tom naliehavý právny záujem) a základným predpokladom jej úspešnosti je existencia naliehavého
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, preto žalobca musí tvrdiť a preukazovať skutočnosti,
z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo je základnou
procesnou podmienkou pre to, aby bolo možné žalobe vyhovieť. Pritom naliehavosť právneho záujmu

je charakterizovaná určitými aspektmi, konkrétne, že žalovaný popiera existenciu práva žalobcu, či
právneho vzťahu s ním, t. j. že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia
aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi), ďalej jestvuje ohrozenie práva, či
právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len
určovacím výrokom a napokon jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo

právneho vzťahu. Existencia naliehavého právneho záujmu je aj v prípade takejto žaloby zákonnou
požiadavkou, ktorá musí byť splnená, inak nemožno žalobe o určenie právneho vzťahu vyhovieť.
Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny
záujem musí existovať v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Právny záujem
žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona naliehavý. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny

záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo
kdeby bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým. Žaloba o určenie nie je pravidla
opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.). V danom prípade
žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti závetu, nakoľko nepatrí medzi
neopomenuteľných dedičov.

13. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

14. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto
dôvodov.

15. Podľa § 461 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú
namiestonehodedičiazozákona.Aksanadobudnezozávetulenčasťdedičstva,nadobúdajúzvyšujúcu
časť dedičia zo zákona.
16. Dedenie zo závetu má prednosť, poručiteľ tak môže majetok odkázať komukoľvek. V závete má

každý právo stanoviť, kto a čo zdedí. Nesmie však vynechať deti. Dedičstvo sa nadobúda smrťou
poručiteľa (nebohého). Matrika oznámi úmrtie súdu, ktorý poverí príslušného súdneho komisára (notára)
na vyporiadanie dedičstva. Notár zistí, či nebohý nezanechal závet (testament), zistí okruh dedičov a aj
to, aký majetok (aktíva a pasíva) poručiteľ zanechal.

17. Závet je jednostranný právny úkon zriaďovateľa závetu poručiteľa pre prípad smrti, ktorým poručiteľ
robí poriadok so svojim majetkom. Musí byť zostavený tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, komu
chcel poručiteľ svoj majetok odkázať. Závet má rýdzo osobný charakter. Je osobitným druhom právneho
úkonu, ktorý je charakterizovaný jednostrannosťou prejavu vôle, prísnou osobnou povahou, veľmiprísnou formálnosťou (musí byť zriadený vo forme požadovanej zákonom) a úkonom smrti (je účinný
až v momente smrti, dovtedy ho poručiteľ môže kedykoľvek odvolať alebo zmeniť). Napísanie závetu je
pozitívny proces prípravy právoplatného dokumentu, ktorý núti poručiteľa identifikovať:

1) dedičov - členov rodiny a osoby, ktoré sú mu blízke, na ktorých mu záleží a ktoré chce zabezpečiť
po svojej smrti,
2) majetky a záväzky - peniaze a majetky, ktoré nadobudol a záväzky, ktoré má v čase úmrtia,
3) iné pokyny. Zriadenie závetu má význam len vtedy, ak chce poručiteľ so svojím majetkom naložiť
inak, než predpokladá zákon. Iba závetom, ako jediným právne relevantným úkonom, možno vykonať

prerozdelenie a odkázanie svojho majetku podľa vlastnej predstavy.

18. Vlastnoručne napísaný závet musí byť celým svojim obsahom napísaný vlastnou rukou závetcu a
na záver musí byť podpísaný závetcom. Nevyžaduje sa overenie podpisu notárom a nie je potrebná
prítomnosť žiadnych svedkov. Zriadením závetu poručiteľ, osoba, po ktorej sa má dediť, nakladá so
svojim majetkom pre prípad svojej smrti. Závet môže zriadiť len fyzická osoba, ktorá má plnú spôsobilosť

na právne úkony a ktorá nebola tejto spôsobilosti zbavená alebo jej nebola obmedzená súdom. Závet
možno zriadiť len písomne. Závet musí obsahovať identifikáciu dedičov spolu s uvedením, aký podiel
dedičstva im má pripadnúť. Ak tieto podiely nie sú určené, zákon stanovuje, že podiely sú rovnaké.
Závet musí ďalej obsahovať určenie majetku, na ktorý sa závet vzťahuje. Povinnou náležitosťou závetu
je dátum (deň, mesiac a rok) vyhotovenia závetu a podpis závetcu.

19. Dôvodmi pre absolútnu neplatnosť závetu môže byť napríklad to, že v čase spisovania závetu
poručiteľ bol v stave zníženej príčetnosti, bol na neho vyvíjaný nátlak - teda ide o vadu vôle, keďže úkon
nebol urobený slobodne a vážne alebo závet napísaný vlastnou rukou nie je napísaný poručiteľom (iný
typ písma než mal poručiteľ). Pokiaľ by sa niektorý z uvedených dôvodov preukázal, spôsobovalo by

to nulitnosť právneho úkonu, závet by nevyvolal žiadne následky - vznik zmenu alebo zánik práv, resp.
povinností.
20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a
nepripojila k žalobe žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ani neoznačila takého
dôkazy, ani nepreukázala žiadnym spôsobom, že poručiteľka spísala závet pod nátlakom závetných

dedičov, nepreukázala žiadnymi dôkazmi ani nespôsobilosť poručiteľky spísať závet. Listinné dôkazy
nachádzajúce sa v súdnom spise, ktoré do súdneho spisu založila sama žalobkyňa obsahujú množstvo
vlastnourukouporučiteľkypísanýchlistín,ktoréporovnanímstextomzávetunevyvolávajúpochybnostio
tom,žebolzávetspísanývlastnourukouporučiteľky súdnevykonaldôkazy,ktorénavrhovalažalobkyňa,
nakoľko z listín predložených žalobkyňou bolo voľným okom porovnaním poručiteľkou písaných listín,

že závet písala vlastnou rukou, rovnako aj podpis na listinách a závete bol poručiteľkin. Súd nenariadil
dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkýň žalobkyňou - jej dcér G. K. Y. H. z dôvodu, že ich poznatky
o zlom vzťahu medzi poručiteľkou a ich matkou - žalobkyňou o ktorých chceli podať svedeckú výpoveď
neboli rozhodujúce na posúdenie platnosti závetu, nemali osobné poznatky o okolnostiach rozhodných
pri spisovaní závetu, o existencii závetu sa dozvedeli až na Notárskom úrade C.. N. T. v Bratislave,

dňa 15.04.2010 a skutočnosť že vzťahy medzi poručiteľkou a ich matkou - žalobkyňou boli zlé, súdu
bola zrejmá z listín, ktoré v značnom rozsahu založila do spisu sama žalobkyňa. Vzhľadom k tomu,
že žalobkyňa nie je neopomenuteľnou dedičkou, poručiteľka mohla podľa svojej úvahy žalobkyňu ako
dedičku z dedenia vynechať. Pokiaľ žalobkyňa namietala skutočnosť, že v závete bol poručiteľkou
nesprávne uvedený dátum narodenia brata C. F., uvedená skutočnosť nespôsobuje neplatnosť závetu,

nakoľkohoriadneoznačilaakosúrodenca,čoumožnilojednoznačnúidentifikáciutohtodediča.Rovnako
nemožno konštatovať, že závet je neplatný z dôvodu, že jednému z dedičov poručiteľka odkázala väčší
podiel so svojho majetku, ako iným dedičom uvedeným v závete. S poukazom na uvedené súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

21. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.24. V súlade s § 255 ods. 1 CSP súd priznal žalovaným v 1. až 5. rade, ktorí mali vo veci plný úspech
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnej žalobkyni. O výške náhrady trov
konania súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaná v 6. rade

si náhradu trov konania neuplatnila, lebo jej žiadne v tomto konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie

so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia
intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,
písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127

ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie
dôvody a dôkazy na ich

14C/66/2010
- 10 -

preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa

náhrady trov konania jedného z nich.Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že

naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,
ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).