Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Ľubomíra Krišťáková
Legislation area – Občianske právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 9C/14/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317201857
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krišťáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2020:5317201857.14
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci žalobkyne Q. T., nar. XX. X.
XXXX, bytom Y., S. XXXX, XXX XX Y., zastúpenej Advokátskou kanceláriou VARMUS s. r. o., Palárikova
83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, proti žalovaným: 1/ SIMPLEX Business s. r. o., IČO: 46 869 565, so
sídlom Hviezdoslavova 18, 874 01 Banská Bystrica, 2/ 1. konsolidačnej, spol. s r. o., IČO: 43 987 397,
so sídlom Radlinského 2, 949 01 Nitra, žalovaní v rade 1/ a 2/ zastúpení: AKMB, s. r. o., 949 01 Nitra,
Štefánikova 9, 3/ U. Y., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX Q. XXX a 4/ X. F., nar. X. X. XXXX, bytom XXX
XX B. K. S. Č.. XX, o určenie neplatnosti dražby takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaným v rade 1/ až 3/ p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.
III. Žalovanému v rade 4/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Čadca dňa 27. 2. 2017 sa žalobkyňa domáha určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 7. 2. 2017, osvedčenej notárskou zápisnicou spísanou notárom
JUDr. Miriam Danczi N 36/2017, Nz 3639/2017, NCRls 3695/2017, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie B. K. S., ktorých vlastníkom bol žalovaný v
rade 4/ a ktorá bola vykonaná žalovaným v rade 2/ na návrh žalovaného v rade 1/. Žalobkyňa podanú
žalobu skutkovo odôvodnila tým, že je v spore aktívne legitimovaná. Je osobou podľa § 21 ods. 2 zákona
č. 527/2002 Z. z, ktorej práva boli dotknuté tým, že došlo k porušeniu ustanovení citovaného zákona.
Prvá dražba opísaných nehnuteľností, ktorá sa konala dňa 13. 12. 2016, bola zmarená z dôvodu, že
vydražiteľ nezaplatil najvyššie podanie. Dňa 7. 2. 2017 sa v sídle žalovaného v rade 2/ uskutočnilo prvé
kolo opakovanej dražby predmetných nehnuteľností, ktorej sa chcela zúčastniť aj žalobkyňa. V zmysle
oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 16. 1. 2017 sa dražba mala konať dňa 7. 2. 2017 o 09.45 hod..
Žalobkyňa sa dostavila do sídla vydražiteľa hodinu pred plánovaným začiatkom dražby a pokúšala sa
dostať do miestnosti, kde mala dražba prebiehať, avšak neúspešne. Následne jej bolo oznámené, že
dražba sa začala skôr, a preto nie je možné, aby do miestnosti vstúpila a dražby sa zúčastnila. Spolu
so žalobkyňou prišiel do miesta konania dražby aj jej brat Q. F., nar. X. X. XXXX. Do sídla žalovaného
v rade 2/ ako dražobníka sa dostavila aj osoba, ktorá na prvej dražbe predmetných nehnuteľností
dňa 13. 12. 2016 vystupovala ako účastník s dražobným číslom 3/. Poukázala na to, že podľa písm.
N/ Oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 16. 1. 2017 bolo možné dražobnú zábezpeku zložiť aj v
hotovosti pred dražbou, pričom lehota na jej zloženie sa mala skončiť až otvorením dražby. Začiatok
dražby bol stanovený na 09.45 hod.. Žalobkyňa sa do sídla dražobníka dostavila hodinu predtým, akosa dražba podľa oznámenia o dobrovoľnej dražbe mala začať, avšak nebol jej umožnený vstup, a preto
nemohla zložiť zábezpeku. Vstup jej nebol umožnený ani v zákonom stanovenej lehote 30 minút pred
začatím dražby ako účastníčke a následne ani 10 minút pred začatím dražby, kedy musí byť do týchto
priestorov umožnený vstup aj verejnosti. Tým došlo k porušeniu § 20 ods. 1 a 4 zákona č. 527/2002 Z.
z., čo zakladá dôvodnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby. Dňa 7. 2. 2017 podal brat žalobkyne Q. F.
na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru K. na základe uvedených skutočností trestné oznámenie vo
veci podozrenia zo spáchania prečinu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Naliehavý
právny záujem v tomto prípade vyplýva priamo zo zákona č. 527/2002 Z. z..
2.Žalovanívrade1/a2/vovyjadreníkpodanejžalobeuviedli,žedňa19.11.2010bolamedzipôvodným
veriteľom OTP bankou Slovensko a. s. a dlžníkmi Q. F. a S. F. uzatvorená zmluva o OTPHYPO úvere č.
XXX/XXXX/XX W., na podklade ktorej banka poskytla dlžníkom úver. Za účelom zabezpečenia vrátenia
poskytnutých finančných prostriedkov bola dňa 19. 11. 2010 uzatvorená medzi záložným veriteľom OTP
banka Slovensko a záložcom Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ZZ1 k UZ č. XXX/
XXXX/XX W., na podklade ktorej bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vedeným na liste
vlastníctva č. XXX, katastrálne územie B. K. S.. Dňa 18. 12. 2015 bola medzi OTP bankou Slovensko a.
s.akopostupcomaspoločnosťoužalovanéhovrade1/akopostupníkomuzatvorenázmluvaopostúpení
pohľadávok, na podklade ktorej sa spoločnosť žalovaného v rade 1/ stala veriteľom pohľadávok voči
dlžníkovi a spoludlžníkovi vyplývajúcich z uvedených zmlúv. Dňa 13. 12. 2016 sa uskutočnila dobrovoľná
dražba zálohu, na ktorej bol udelený príklep záložcovi ako vydražiteľovi za najvyššie podanie vo výške
44.600,- €. Predmetná dražba však bola zmarená, pretože záložca ako vydražiteľ nedoplatil najvyššie
podanie v zákonom stanovenej lehote. Na predmetnej dražbe bol záložca zastúpený na základe plnej
moci žalobkyňou. Dňa 7. 2. 2017 sa konalo opakované kolo dražby zálohu, na ktorej bol udelený príklep
vydražiteľovi na najvyššie podanie vo výške 39.900,- €. Priebeh predmetnej dobrovoľnej dražby bol
osvedčený notárskou zápisnicou spísanou JUDr. Miriam Danczi, sp. zn. N 36/2017, NZ 3639/2017,
NCRls 3695/2017.
3. Žalovaný v rade 2/ uviedol, že tvrdenie žalobkyne, že sa mala na dobrovoľnú dražbu konanú dňa 7.
2. 2017, ktorá sa mala začať o 09.45 hod., dostaviť hodinu pred jej začatím, pričom sa mala neúspešne
pokúšať dostať do dražobnej miestnosti, sa nezakladá na pravde. Poukázal na to, že žalobkyňa nebola
oprávnenásadomáhaťvstupudodražobnejmiestnostihodinu(t.j.60minút)predzačatímdražby,zčoho
vyplýva, že sa nejedná o prerušenie § 20 zákona č. 527/2002 Z. z.. Tomuto tvrdeniu žalobkyne odporuje
aj notárska zápisnica N 36/2017, NZ 3639/2017, NCRls 3695/2017, v ktorej je na strane 3 uvedené
„dražba sa konala dnešného dňa, t. j. 7. 2. 2017 (slovom siedmeho februára dvetisícsedemnásť) o
09.45 hod. (slovom o deviatej hodine a štyridsiatej piatej minúte) na adrese 949 01 Nitra, Štefánikova
9 v kancelárii dražobníka na prízemí“. Nakoľko samotná žalobkyňa uviedla, že dražba sa mala konať
o 09.45 hod. a v notárskej zápisnici je pravdivo osvedčená skutočnosť, že sa priebeh dražby začal
o 09.45 hod., je očividné, že tvrdenie žalobkyne sa nezakladá na pravde, keďže dražba sa nezačala
skôr. Zároveň je nepravdivé tvrdenie, že žalobkyni malo byť niekým oznámené, že nie je možné vstúpiť
do dražobnej miestnosti, nakoľko žalobkyňa sa v tom čase nenachádzala pred kanceláriou dražobnej
miestnosti. Žalovaný v rade 2/ poprel aj tvrdenie žalobkyne, že vstup jej nebol umožnený ani v zákonom
stanovenej lehote - tridsať minút pred začatí dražby - ako účastníčke a následne ani desať minút
pred začatím dražby, kedy musí byť do týchto priestorov umožnený vstup aj verejnosti. Uviedol, že v
lehote viac ako 30 minút pred začiatkom dražby bol účastníkom dražby umožnený vstup do dražobnej
miestnosti. Predmetnej dražby, ako vyplýva z notárskej zápisnice N 36/2017, NZ 3639/2017, NCRls
3695/2017, sa zúčastnila jediná osoba ako účastník dražby (vydražiteľ). Tvrdeniu žalobkyne odporuje
aj tá skutočnosť, že podľa notárskej zápisnice N 358/2016, NZ 56305/2016, NCRls 57288/2016 sa
prvej dražby (zmarenej záložcom ako vydražiteľom) žalobkyňa zúčastnila, keď na podklade plnej moci
dražila nehnuteľnosť v mene a na účet záložcu. Ak by sa teda malo jednať o „machinácie pri verejnej
dražbe“, ako naznačuje dlžník v podanom trestnom oznámení, prečo potom bola účasť žalobkyne ako
splnomocneného zástupcu záložcu v prvom kole pripustená (bez akýchkoľvek komplikácií) a v tomto
kole by jej nebol umožnený vstup do dražobnej miestnosti, keď z notárskej zápisnice N 358/2016, Nz
56305/2016, NCRls 57288/2016 vyplýva, že práve vydražiteľ a žalobca robili prevyšujúce sa podania,
čím podstatne zvýšili cenu dosiahnutú vydražením nehnuteľností, a teda aj uspokojenie pohľadávky
záložného veriteľa ako navrhovateľa dražby. Je nelogické tvrdiť, že by v tomto prípade bola odmietnutá
účasť žalobkyne, najmä keď mohla byť vydražením nehnuteľností dosiahnutá vyššia cena. Podľa
licitátora a iného zamestnanca dražobníka žalobkyňa nebola dňa 7. 2. 2017 vôbec prítomná pred
kanceláriou dražobnej spoločnosti. Prítomný bol dlžník (žalobkyňou navrhnutý svedok - brat žalobkynea syn záložcu), ktorý je podľa § 5 ods. 9 zákona č. 527/2002 Z. z. vylúčenou osobou z dražby. Dlžník
sa predmetnej dražby mohol zúčastniť len ako verejnosť, nie ako účastník. Žalovaný v rade 2/ ďalej
uviedol, že dlžník mal stáť na chodbe pred kanceláriou dražobnej spoločnosti spolu s vydražiteľom,
pričom až na opätovné upozornenie zamestnanca spoločnosti, že dražba sa už bude začínať a kto
sa chce zúčastniť, sa má okamžite dostaviť do dražobnej miestnosti, vbehol dnu vydražiteľ, pričom
dlžník zostal na chodbe pred kanceláriou spoločnosti. Následne bola otvorená dobrovoľná dražba a až
následne sa dlžník začal domáhať vstupu do dražobnej miestnosti. V zmysle § 20 ods. 1 a 4 zákona
č. 527/2002 Z. z. je dražobník povinný umožniť vstup do dražobnej miestnosti pred začiatkom dražby,
ale nie po jej začiatku, čo odôvodňuje aj ustanovením § 11 ods. 6 zákona Z. z., kedy ak by sa voľne
vstupovalo a vychádzalo z dražobnej miestnosti počas licitovania, mohlo by to narušiť priebeh konania.
Nakoľko sa dlžník nedožadoval vstupu do dražobnej miestnosti pred začiatkom dobrovoľnej dražby, ale
až po jej otvorení, bol mu tento vstup odopretý, čo nie je možné považovať za porušenie § 20 ods. 1
alebo ods. 4 zákona 527/2002 Z. z..
4. Žalovaní v rade 1/ a 2/ tiež vo vyjadrení uviedli, že ak sa žalobkyňa nachádzala spolu s dlžníkom
ako oznamovateľom údajnej trestnej činnosti pred kanceláriou dražobnej spoločnosti, pričom žalobkyňa
nemala byť podľa jej tvrdení vpustená do dražobnej miestnosti, tak je nanajvýš zvláštne, prečo trestné
oznámenie podal len dlžník, ale nie aj žalobkyňa. Žalovaní v rade 1/ a 2/ preto zastavajú právny názor, že
v žalobe obsiahnuté tvrdenia nemajú akúkoľvek oporu v preukázaných skutočnostiach, nezakladajú sa
vôbec na pravde, čím žaloba nespĺňa podmienky podľa § 132 ods. 1 CSP. Navyše tvrdenie žalobkyne o
tom, že sa nachádzala v čase dražby v Nitre, nebolo vôbec akokoľvek preukázané, čo zakladá dôvodné
podozrenie, že zo strany žalobkyne (ako dcéry záložcu) ide výlučne o špekulatívnu žalobu s cieľom
oddialiť odovzdanie nehnuteľnosti vydražiteľovi. Ak by sa predmetnej dražby pred jej začiatkom chcela
zúčastniť, tak by jej to bolo umožnené, a preto nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení zákona č.
527/2002 Z. z., či iného právneho predpisu. Žalovaní v rade 1/ a 2/ navrhli žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.
5. Žalovaná v rade 3/ vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že dňa 13. 12. 2016 sa zúčastnila
prvého kola dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č.
XXX pre katastrálne územie B. K. S.. Prvého kola sa zúčastnili 3 účastníci. S dražobným číslom 1 sa
zúčastnila dražby ona. S dražobným číslom 2 sa dražby zúčastnil majiteľ nehnuteľnosti X. F., ktorého
na dražbe na základe plnej moci zastupovala žalobkyňa. Uvedený predmet dražby vydražil účastník
č. 2 X. F. v zastúpení žalobkyňou. Nakoľko vydražiteľ v zákonom stanovenej lehote 15 dní nezaplatil
cenu dosiahnutú vydražením, došlo k zmareniu dražby a bola vypísaná opakovaná dražba tých istých
nehnuteľností.Ztohovyplýva,žežalobkyňaspôsobilazmareniedražby.Žalovanávrade3/ďalejuviedla,
že dňa 7. 2. 2017 sa zúčastnila opakovanej dražby tej istej nehnuteľnosti. Dražba prebehla štandardným
spôsobom, ako je uvedené v notárskej zápisnici spísanej JUDr. Miriam Danczi, notárom so sídlom v
Nitre. Dražbu otvoril licitátor Mgr. Jana Ďurišová 7. 2. 2017 o 09.45 hod. na adrese 949 01 Nitra,
Štefánikova 9 v kancelárii dražobníka na prízemí. Viac ako polhodinu pred začatím dražby boli otvorené
dveredodražobnejmiestnosti,atohlavnéajbočnédvere.Boliúplneotvorené.Vstúpiťmoholktokoľveka
zaplatiťdražobnúzábezpeku.Odhadovanácenapredmetudražbybolaznaleckýmposudkomstanovená
na sumu 33.000,- €. Predmet dražby vydražila za cenu 39.900,- €. Uvedenú sumu zaplatila v ten istý
deň na účet dražobníka - žalovaného v rade 2/. Dražba začala presne na čas podľa oznámenia o začatí
dražby, teda 7. 2. 2017 o 09.45 hod., ako sa uvádza v priloženej notárskej zápisnici a do dražobnej
miestnosti mal pred začatím dražby prístup ktokoľvek. Žalobkyňa sa pokúša ďalším zmarením dražby
iba oddialiť riešenie problémov so zadlžením. Žalobkyňa úmyselne klame, dopúšťa sa trestného činu
krivého obvinenia.
6. Žalovaný v rade 4/ vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že zo strany žalovaného v rade 2/ boli on a
jehorodinnípríbuznípočascelejdobyodoznámeniaažposamotnúdražbumanipulovaníspôsobomtak,
aby sa nikto z nich dražby nezúčastnil a tiež podstatne sťažovali a znemožňovali ich účasť na samotnej
dražbe už v prvom kole dražby, pričom spĺňali všetky podmienky vyplývajúce zo zákona a z podmienok
daných dražobnou spoločnosťou.
7. Žalovaní v rade 1/ a 2/ vo vyjadrení doručenom súdu dňa 6. 8. 2018 v celom rozsahu súhlasili s
vyjadrením žalovanej v rade 3/. Plne sa stotožnili so všetkými skutkovými tvrdeniami v ňom uvedenými.
Tvrdenie žalovaného v rade 4/, že on a jeho rodinní príslušníci boli zo strany žalovaného v rade 2/
manipulovaní, a to takým spôsobom, aby sa nikto z nich nezúčastnil na dražbe a že im žalovaný v rade2/ sťažoval a znemožňoval prístup k účasti na dražbe, žalovaní v rade 1/ a 2/ označili ako v celom
rozsahu nepravdivé. Odporujú mu napríklad skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici N 358/2016,
NZ 56305/2016, NCRls 57288/2016 alebo vyjadrenia ostatných strán. Uviedli, že dňa 7. 2. 2017 sa
uskutočnilo prvé opakované kolo dražby (druhé kolo). Jediným rodinným príslušníkom žalovaného v
rade 4/, ktorý sa chcel zúčastniť prvej opakovanej dražby, bol syn žalovaného v rade 4/ a zároveň dlžník
Q. F., nar. X. X. XXXX, nakoľko sa žiadna iná osoba, ktorá by zároveň bola aj rodinným príslušníkom
žalovaného v rade 4/ v dražobnej miestnosti ani v jej okolí, a to počas dražby ako aj pred začiatkom,
resp. skončení nenachádzala, nemohol byť nikto z rodinných príslušníkov žalovaného v rade 4/, a
to vrátane neho, ukrátený na práve byť účastníkom dražby. K vylúčeniu z dražby mohlo dôjsť len v
prípade pána Q. F., a to len zo zákonných dôvodov v nadväznosti na § 5 ods. 9 zákona 527/2002 Z.
z.. Q. F. sa mohol zúčastniť opakovanej dražby ako verejnosť. Ako ďalší dôvod vylúčenia pána Q. F. z
dražby vidí žalovaný v rade 2/ v skutočnosti, že do otvorenia predmetnej dražby nezložil dražobníkom
požadovanú dražobnú zábezpeku vo výške 10 000,-- €. Tvrdeniu žalovaného v rade 4/, že žalovaný
v rade 2/ mal manipulovať ohľadne účasti žalovaného v rade 4/, odporuje aj samotná skutočnosť,
že žalovaný v rade 4/ v zastúpení žalobkyňou sa stal vydražiteľom nehnuteľnosti na dražbe, ktorá
bola neskôr zmarená tým, že nebolo zo strany vydražiteľa doplatené najvyššie podanie. Žalovaný v
rade 4/ je predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej sa dobrovoľná dražba týkala, a preto je
pravdepodobne v jeho osobnom záujme, aby dražba bola vyhlásená za neplatnú. Žalovaní v rade 1/
a 2/ preto naďalej zastavajú právny názor, že ich postup bol v súlade s dikciou zákona 527/2002 Z. z.
ako aj ostatnými právnymi predpismi, kedy splnili všetky povinnosti uložené im citovaným zákonom a
ostatnými právnymi predpismi pri procese organizovania dobrovoľnej dražby. Tiež odporujú tvrdeniu, že
by malo byť akýmkoľvek spôsobom zasiahnuté do ktoréhokoľvek práva žalovaného v rade 4/, prípadne
jeho rodinných príslušníkov, obzvlášť do ich práva na účasť na dobrovoľnej dražbe, či už v postavení
účastníka dražby alebo v postavení verejnosti.
8. Žalobkyňa v podanej replike uviedla, že tvrdenie žalovanej v rade 3/, že spôsobila zmarenie prvej
dražby nezaplatením ceny dosiahnutej vydražením v zákonom stanovenej lehote 15 dní a z toho dôvodu
nie je oprávnená sa zúčastniť opakovanej dražby, nie je podstatné, nakoľko v prvom kole dražby bola
zastupujúca osoba, nie dražiteľ, preto nie je žiadny dôvod, aby sa nemohla zúčastniť opakovanej dražby
ako účastníčka. Ďalej žalobkyňa uviedla, že podľa písmena N/ Oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa
16. 1. 2017 bolo možné dražobnú zábezpeku zložiť aj v hotovosti pred dražbou, pričom lehota na jej
zloženie sa mala skončiť až otvorením dražby. V zmysle zákona je pre zloženie dražobnej zábezpeky
smerodajná lehota uvedená v oznámení o dražbe, t. j. v danom prípade sa lehota na jej zloženie mala
skončiť až otvorením dražby a nie v lehote 15 dní, ako to uvádza žalovaná v rade 3/. Žalobkyňa teda
konala v súlade s ustanoveniami zákona. Dostavila sa do sídla dražobníka hodinu predtým, ako sa
mala dražba začať, avšak nebol jej umožnený prístup. Žalobkyňa konala s úmyslom zložiť dražobnú
zábezpeku, avšak bez jej zavinenia jej to nebolo umožnené. Žalobkyňa vo vzťahu k vyjadreniam
žalovaných v rade 1/ a 2/, že jej tvrdenia sa nezakladajú na pravde, zotrvala na tom, že dňa 7. 2. 2017 sa
v sídle žalovaného v rade 2/ uskutočnilo prvé kolo opakovanej dražby nehnuteľnosti, ktorej sa žalobkyňa
chcela zúčastniť, no nebolo jej to umožnené. Podľa oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 16. 1. 2017
sa mala dražba konať dňa 7. 2. 2017 o 09.45 hod.. Žalobkyňa sa dostavila do sídla vydražiteľa hodinu
pred plánovaným začiatkom dražby a pokúšala sa dostaviť do miestnosti, kde mala dražba prebiehať,
no neúspešne. Následne jej bolo oznámené, že dražba sa začala skôr, preto nie je možné, aby do
miestnosti vstúpila a dražby sa zúčastnila. Spolu so žalobkyňou prišiel do miesta konania dražby aj jej
brat Q. F., ktorému taktiež nebol umožnený vstup do dražobnej miestnosti. Žalobkyňa poprela vyjadrenie
žalovanýchvrade1/a2/,ževlehoteviacako30minútpredzačiatkomdražbybolúčastníkomumožnený
vstup do dražobnej miestnosti. Naopak žalobkyni nebol umožnený vstup ani v zákonom stanovenej
lehote 30 minút pred začatím dražby ako účastníčke a následne ani 10 minút pred začatím dražby,
kedy musí byť do týchto priestorov umožnený vstup aj verejnosti a z tohto dôvodu ide bezpochyby o
porušenie zákonných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobkyňa poukázala na § 11 ods.
6 zákona č. 527/2002 Z. z.. Skutočnosť, že dlžník sa domáhal svojho práva zúčastniť sa na dražbe,
ktoré mu vyplýva z citovaného zákona, nemožno považovať za správanie odporujúce dobrým mravom.
Dlžníkpretonekonalvrozporesuvedenýmiustanoveniamizákonaodobrovoľnýchdražbách.Žalobkyňa
poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/100/2012 zo dňa 24. 10.
2013. V zmysle uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skutočnosť, že žalobkyni
a dlžníkovi sa bez vlastného zavinenia neumožnilo zúčastniť na dražbe načas, ale domáhali sa vstupu
po jej otvorení, neznamená automaticky, že nemajú právo zúčastniť sa dražby po jej otvorení. Žalovaní
v rade 1/ a 2/ spochybňujú, že sa žalobkyňa v čase konania dražby skutočne nachádzala v Nitre, či predkanceláriou dražobnej spoločnosti. V tejto súvislosti žalobkyňa prikladá doklad o zaplatení parkovného
zo dňa 7. 2. 2017 s časom príjazdu 8.49 hod. a z časom výjazdu 10.49 hod.. Tvrdenia žalovaných v rade
1/ a 2/ sú preto účelové a nezakladajú na pravde, nakoľko žalobkyňa sa v čase konania dražby skutočne
nachádzala v Nitre, pričom čas príjazdu len potvrdzuje skutočnosť, že sa dostavila do miesta konania
dražby už hodinu pred jej konaním. Je nelogické, aby žalobkyňa merala cestu do Nitry a dostavila sa
do miesta konania dražby v predstihu 1 hodiny, pokiaľ by nemala záujem zložiť dražobnú zábezpeku.
V danej veci podal brat žalobkyne Q. F. na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Nitre na základe
uvedených skutočností dňa 7. 2. 2017 trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu
machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. To, že trestné oznámenie podal iba dlžník a nie
aj žalobkyňa, nespochybňuje v žiadnom prípade skutočnosť, že k porušeniu práv dlžníka a žalobkyne
skutočne došlo, preto argument žalovaných v rade 1/ a 2/ o zvláštnosti postupu, že trestné oznámenie
podal len dlžník a nie aj žalobkyňa, je neopodstatnený.
9. Žalovaní v rade 1/ a 2/ k replike žalobkyne uviedli, že zmarenej dražby sa skutočne zúčastnil žalovaný
v rade 4/ zastúpený žalobkyňou ako splnomocnencom, a preto na strane žalobkyne sa nejednalo o
osobu vylúčenú z dražby. Žalovaný v rade 4/ nebol pri prvom kole dobrovoľnej dražby osobou vylúčenou
z dražby, a preto mu bolo umožnené zúčastniť sa prvého kola dražby. Žalovaní v rade 1/ a 2/ uviedli, že
žalobkyňa sa v čase konania dražby, o ktorú neplatnosť sa vedie toto súdne konanie, nenachádzala v
mieste konania dražby. Ak by sa totiž v mieste konania dražby nachádzala a splnila by všetky zákonné
náležitosti, tak by jej bolo umožnené sa dražby zúčastniť. Žalovaní v rade 1/ a 2/ označili tvrdenie
žalobkyne, že sa dostavila hodinu (60 minút) pred otvorením dražby do sídla dražobníka, pričom jej
nemal byť umožnený prístup a zároveň dodala, že konala s úmyslom zložiť dražobnú zábezpeku, čo
jej nebolo umožnené, za nepravdivé, nakoľko podľa žaloby sa mala domáhať vstupu do dražobnej
miestnosti, na čo bolo vo vyjadrení uvedené, že dražobnú miestnosť je podľa zákona 527/2002 Z. z.
dražobník povinný sprístupniť polhodinu (30 minút) pred začiatkom dražby. Je rozdiel medzi domáhaním
sa vstupu do dražobnej miestnosti a prístupom za účelom zloženia dražobnej dražobnej zábezpeky. Je
nelogické tvrdenie, aby v prvom kole bolo umožnené dražiť žalovanému v rade 4/ (záložcovi), ktorý má
rovnaké priezvisko ako dlžník a v opakovanom kole dražby toto neumožniť žalobkyni. Žalovaný v rade 2/
ďalej uviedol, že samotné domáhanie sa vstupu do dražobnej miestnosti nie je považované za správanie
odporujúce dobrým mravom, avšak spôsob, akým sa dlžník domáhal vstupu do dražobnej miestnosti už
bol, a preto v zamestnancovi dražobnej spoločnosti vzbudil dôvodnú obavu, že bude rovnako vystupovať
aj na dražbe, čím by narušil priebeh dražby, a preto v súlade so zákonom 527/2002 Z. z. nebol na
dražbu vpustený. Ku dokladu o zaplatení parkovného žalovaní v rade 1/ a 2/ uviedli, že uvedený doklad
nepreukazujeprítomnosťžalobkynenadražbe,nakoľkoprítomnosťdlžníkaspochybnenánebolaamôže
to byť doklad za parkovné, ktoré uhradil on alebo akákoľvek tretia osoba v ten deň. Predmetná dražba
sa konala o 09.45 hod. a pokiaľ bol príchod dlžníka 08.49 hod., tak po započítaní času potrebného na
zaparkovanie a presunu k dražobnej miestnosti znamená, že sa nemohol ani on, ani žalobkyňa dostaviť
hodinu pred začatím dražby, preto aj naďalej žalovaní v rade 1/ a 2/ spochybňujú údajnú prítomnosť
žalobkyne na predmetnej dražbe. Ak by sa žalobkyňa skutočne nachádzala v mieste konania dražby tak,
ako tvrdí, bola by vypočutá ako svedok alebo spoluoznamovateľka trestného oznámenia. Ak dlžník - brat
žalobkyne podával trestné oznámenie, tak je pravdepodobné, že do miesta konania dražby pricestoval
so žalobkyňou (ak sa nachádzala žalobkyňa v mieste konania dražby), a preto je nelogické, aby cestovali
samostatne (napríklad na dvoch samostatných vozidlách), a preto by ich spolu videl aj niekto iný
(napríklad príslušník policajného zboru, notár osvedčujúci priebeh dražby, zamestnanec dražobníka a
pod.). Zároveň by bola žalobkyňa pravdepodobne rovno vypočutá ako svedok. Žalovaní v rade 1/ a 2/
preto aj naďalej zastavajú právny názor, že ich postup bol v súlade s dikciou zákona o dobrovoľných
dražbách, ako aj ostatnými právnymi predpismi, keď si splnili všetky povinnosti uložené im zákonom
o dobrovoľných dražbách a ostatnými právnymi predpismi pri procese organizovania dobrovoľnej
dražby. Tiež odporujú tvrdeniu, že malo byť akýmkoľvek spôsobom zasiahnuté do ktoréhokoľvek práva
žalobkyne, prípade jej rodinných príslušníkov, obzvlášť do ich práva na účasť na dobrovoľnej dražbe, či
už v postavení účastníka dražby alebo v postavení verejnosti.
10. Žalovaná v rade 3/ v podaní doručenom súdu dňa 14. 12. 2018 uviedla, že žaloba zo strany
žalobkyne je špekulatívna. Poukázala na to, že na prvej dražbe konanej dňa 13. 12. 2016 vystupovala
žalobkyňa ako účastník s dražobným číslom 2. Táto skutočnosť je zaznamenaná na strane 9 odsek
4 notárskej zápisnice JUDr. Miriam Danczi č. N 358/2016, Nz 56305/2016, NCRls 57288/2016, v
ktorej je uvedené, že vydražiteľ bol v dražbe zastúpený na základe plnej moci zo dňa 12. 12. 2016
splnomocnencom - žalobkyňou v tomto konaní. Žalobkyňa v tejto dražbe sa stala vydražiteľkou akoúčastníčkasdražobnýmčíslom2,pričomrodinnýdomč.súpisnéXXspríslušenstvomvydražilazasumu
44.600,- €. Keďže samotná žalobkyňa nezabezpečila finančné prostriedky, aby zaplatila vydraženú
nehnuteľnosť za vydraženú sumu 44.600,- €, musela sa uskutočniť ďalšia dražba dňa 7. 2. 2017 (prvé
účelové konanie žalobkyne). Žalovaná v rade 3/ žiadala, aby súd aplikoval § 5 ods. 6 zákona 527/2002
Z. z.. Uviedla, že z podanej žaloby žalobkyne je evidentné, že žalobkyňa v prvom kole opakovanej
dražby (celkovo v druhom kole) nezložila dražobnú zábezpeku, spôsobila zmarenie predchádzajúcej
dražby toho istého predmetu dražby, a preto nemohla byť účastníčkou opakovanej dražby. Je zrejmé,
že žalobkyňa nemohla byť dražiteľkou, pretože nespĺňala ani jednu z podmienok účasti na dražbe,
preto je jej žaloba špekulatívna. Nielenže žaloba je doposiaľ čo do skutkových tvrdení nepreukázaná,
špekulatívna, ale aj vykonštruovaná, čo do doposiaľ predložených dôkazov. Pokiaľ žalobkyňa predkladá
doklad o zaplatení parkovaného zo dňa 7. 2. 2017, tak tento ešte stále nesvedčí o tom, že žalobkyňa
skutočne pricestovala motorovým vozidlom na dražbu, pretože motorovým vozidlom, ktoré platilo
parkovné, mohol prísť ktokoľvek, napríklad aj iný príslušník rodiny F., napríklad brat žalobkyne Q. F.,
ktorého žalobkyňa spomína vo svojich písomných podaniach v tejto veci. Na parkovacom lístku nie
je uvedené, kto motorové vozidlo riadi, resp. kto parkovací lístok zakupuje. Žalovaná v rade 3/ teda
kategoricky popiera podľa § 151 ods. 1 CSP doklad o zaplatení parkovaného, ktorý by mal svedčiť o
tom, že žalobkyňa sa zúčastnila opakovanej dražby. Všetci žalovaní uvádzajú, že žalobkyňu nikdy na
dražbe nevideli a ani ich svedkovia. Za zváženie tiež stojí, že trestné oznámenie vo veci podozrenia zo
spáchania prečinu machinácii pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe dňa 7. 2. 2017 na Okresnom
riaditeľstve PZ v Nitre podal brat žalobkyne Q. F., nie žalobkyňa. Pokiaľ sa žalobkyňa chcela zúčastniť
opakovanej dražby, tak nezodpovedanou otázkou zostáva, prečo sama nepodala trestné oznámenie na
OR PZ Nitra, keď v Nitre bola. Keďže OČTK OR PZ Nitra už o trestnom oznámení oznamovateľa Q. F.
rozhodlo, žalovaná v rade 3/ žiadala, aby súd na toto rozhodnutie prihliadal. V danom prípade nemohlo
dôjsť k porušeniu práv dlžníka, nakoľko nebol účastníkom dražby a jeho postavenie by sa výsledkom
dražby nijako nezmenilo. Podanie trestného oznámenia zo strany Q. F. považuje žalovaná za nelogické,
nakoľko ak sa žalobkyňa domnievala, že došlo k porušeniu jej práv, mala trestné oznámenie podať ona
sama, nie jej brat, a preto má za to, že i táto skutočnosť nepriamo spochybňuje prítomnosť žalobkyne
na predmetnej dražbe a svedčí o špekulatívnosti podanej žaloby.
11. Rozsudkom, č. k. 9 C 14/2017-292 zo dňa 18. 1. 2019 súd žalobu žalobkyne zamietol, keďže
žalobkyňa v konaní bez pochybností nepreukázala, že sa do miesta výkonu dražby a čase určených v
oznámení o dobrovoľnej dražbe zo dňa 16. 1. 2017 ustanovila, nepreukázala ani to, ako bola dotknutá
touto dražbou na svojich právach a právom chránených záujmoch.
12. Krajský súd v Žiline uznesením, č. k. 9Co 163/2019-375 zo dňa 31. 10. 2019 rozsudok, č. k.
9 C 14/2017-292 zo dňa 18. 1. 2019 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že je nepochybné, že dražbou nehnuteľnosti
dochádza k výraznému zásadu do vlastníckych práv, a preto i zákonná úprava vyžaduje prísne splnenie
formálnych náležitostí tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o zákonnom postupe. Jednou z podmienok
je i účasť verejnosti, resp. možnosť takejto účasti vyjadrená v § 11 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z. z.,
ktorá zvýrazňuje potrebu verejnej kontroly nad vykonaním dražby. Ak z vyjadrení samotných účastníkov,
ako i svedkov vyplynulo, že k uzamknutiu dražobnej miestnosti v priebehu vykonávania dražby došlo,
bude povinnosťou príslušného zástupcu dražobnej spoločnosti túto skutočnosť súdu vysvetliť a v
ďalšom konaní uviesť, kedy a najmä z akých dôvodov došlo k uzamknutiu dražobnej miestnosti, a
tým i k znemožneniu vstupu verejnosti v priebehu vykonávania dražby. Z odôvodnenia citovaného
uznesenia odvolacieho súdu tiež vyplynulo, že k pochybeniu zo strany prvostupňového súdu došlo i
pri hodnotení svedeckých výpovedí, keď prakticky neprihliadal na výpoveď svedka Q. F. poukazujúc na
jeho príbuzenský vzťah k žalobkyni. Tento svedok bol riadne poučený o následkoch krivej výpovede,
preto jeho výpoveď nemôže byť spochybnená len s prihliadnutím na príbuzenský vzťah. Pokiaľ i ostatní
svedkovia uviedli, že žalobkyňu v mieste konania dražby nevideli, táto skutočnosť ešte sama osebe
neznamená, že sa v mieste konania dražby nenachádzala, a to s prihliadnutím na okolnosti, ktoré v
priebehu konania vyšli najavo, t. j. že k uzamknutiu miestnosti v čase vykonávania dražby skutočne
došlo (už táto skutočnosti vyvoláva určité pochybnosti o zákonnosti postupu). Výpoveď tohto svedka
je potrebné hodnotiť v súvislosti nielen s výpoveďami žalovaných, ale aj v súvislosti s výpoveďou
žalobkyne, ako aj s ďalšími okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu (napr. zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá), lebo konštatovanie súdu, že tento svedok mal zakúpiť parkovací lístok, nemá oporu v doteraz
vykonanom dokazovaní. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie v ďalšom konaní zváži
možnosť dopočutia svedka Q. F., aby sa podrobne vyjadril, akým spôsobom sa dopravil do miestakonania dražby spolu so žalobkyňou, a to i v podrobných časových súvislostiach. Až po doplnení
dokazovania v naznačenom smere, poprípade po vykonaní ďalších dôkazov, ktoré v priebehu konania
navrhnú účastníci, bude môcť súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodnúť.
13. Uvedenými závermi prijatými v uznesení Krajského súdu v Žiline, č. k. 9 Co 163/2019-375 zo dňa
31. 10. 2019 sa súd v zmysle § 391 ods. 2 CSP cítil byť viazaný.
14. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasila s vykonaním pojednávania v jej
neprítomnosti. Právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/ ospravedlnil neprítomnosť žalovaných v rade
1/ a 2/ z pracovných dôvodov. Oznámil, že žalovaní v rade 1/ a 2/ súhlasia s vykonaním pojednania v
ich neprítomnosti. Žalovanému v rade 4/ bol termín pojednávania doručený dňa 18. 5. 2020. Žalovaný v
rade 4/ sa na pojednávanie neustanovil. Dôvody brániace mu v účasti na pojednávaní súdu neoznámil,
nepreukázal. Pojednávanie odročiť nežiadal. Súd preto vzhľadom k uvedenému konal v neprítomnosti
žalobkyne, žalovaných v rade 1/ a 2/ a žalovaného v rade 4/.
15. Súd v zmysle intencií odvolacieho súdu prijatých v uznesení, č. k. 9 Co 163/2019-375 zo dňa 31.
10. 2019 doplnil dokazovanie výsluchom svedka Q. F. a spolu s predloženým rozsudkom Okresného
súdu Čadca, sp. zn. 0T 24/2014 zo dňa 5. 11. 2014 a doposiaľ vykonaným dokazovaním mal zistený
nasledovný skutkový stav:
16. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v ten deň 7. 2. 2017 spolu s bratom sa o 08.45
hod. ustanovili na parkovisko neďaleko miesta, kde sa konala dražba. Šoférovala ona. Brat šoférovať
nemohol, pretože má zadržaný vodičský preukaz. Pred deviatou hodinou boli pred budovou, kde sa
dražba konala. Vošli dnu, ustanovili sa pred miestnosť, kde sa mala dražba konať. Na dverách bola guľa,
dvere boli uzamknuté, bol tam zvonček. Zvonili na zvonček, do vnútra sa nedostali, nikto im neotváral.
Na chodbe nikto nebol. Potom išli vonku pred budovu, po 15-20 minútach opäť vošla do vnútra, nikto
tam nebol, dnu sa nedostala, aj zvonila, preto vyšla von za bratom. O 09.40 hod. išiel do vnútra brat. Ona
stále pozerala na hodinky. O 09.44 hod. brat vybehol von. Hovoril jej, že sa začalo dražiť, že ide volať
políciu. Ona sa potom úplne psychicky zrútila. Musela si ísť sadnúť do auta a bratovi povedala, aby to
ďalej doriešil s policajtmi. Políciu nevidela, pretože v tom čase už išla do auta. Vozidlo mali odparkované
za budovou. Do budovy sa išlo dookola, bola tam pešia zóna alebo niečo také. Na dražbu išla za tým
účelom,ženechcenechaťrodičovbezstrechynadhlavou.Malaprisebe10.000,-€,abyzložiladražobnú
zábezpeku, ale nebolo jej to umožnené.
17. Žalobkyňa popísala, že dvere vo vnútri pred kanceláriou dražobníka boli sklené, boli mliečne, dnu
vidieť nebolo. Nepamätá si, či na dverách boli aj mreže, ale tuší, že nie. Zvonček na dverách bol biely.
Nevie, či tam bolo niečo aj na počúvanie, či nad tým nebola aj kamera. K otázke, či videla žalovanú
v rade 3/ prísť na dražbu, žalobkyňa uviedla, že v čase, kedy tam bola, tam nikto nebol, nikto jej
neotváral. O koľkej vyrážali do Nitry, nevie presne, medzi cestami mali aj prestávky. Mohlo by tak 05.30
hod., keď vychádzali z domu, ale presne to uviesť nevie. Parkovací lístok kupovala ona. Platila zaň v
hotovosti. Na akú dobu si parkovné predplatili, si presne nepamätá, ale odchádzali odtiaľ niečo po 10.40
hod.. Parkovné platila pri odchode. K otázke, prečo sama nepodala trestné oznámenie, keď chcela byť
účastníčkou dražby, žalobkyňa uviedla, že sa psychicky zrútila. V dôsledku toho nevedela, čo by v ten
moment povedala. Potvrdenie, doklad od lekára o psychickom zrútení nemá. V čase o 9:45 hod. dňa 7.
2. 2017 sa nachádzala vonku pred dverami.
18. Svedok Q. F., brat žalobkyne a syn žalovaného v rade 4/, k ostatným stranám sporu podľa jeho
vyjadrenia bez vzťahu, uviedol, že so sestrou vyrážali asi o pol šiestej. Ona šoférovala, pretože on mal
zákaz činnosti. K otázke, či niekedy porušil uložený trest zákazu činnosti, svedok odpovedal kladne.
Ďalej svedok uviedol, že na parkovisko do Nitry prišli, myslí si, že okolo 8:45 hod.. Išli pred budovu,
kde je hlavý vchod, sú tam také drevené dvere. Keďže to poznali, tak sa tam celkom rýchlo dostavili.
Vstúpili dnu. Presný čas, kedy vstúpili do budovy, si presne nepamätá, ale určite to bolo pred deviatou
hodinou, päť alebo desať minút, keď tam prvýkrát aj so sestrou vstúpili. Parkovisko nie je odtiaľ ďaleko,
je to zhruba 2 - 3 minúty pešo. Prišli do vnútra do čakárne. Veľké drevené dvere a dvere na čakárni
boli jediné otvorené. Snažili sa, skúšali otvoriť dvere do prijímacej kancelárie, ktorá sa nachádzala pred
dražobnou miestnosťou, inak by sa do dražobnej miestnosti nedostali. Na dverách bola guľa. Skúšali aj
zvoniť, nikto im neotvoril, tak išli spolu so sestrou von. Mohli odtiaľ vyjsť o 9:00 hod.. On si ešte zapálil.
Nevie, či vyfajčil jednu alebo dve cigarety, pretože mal nervy. Stále so sestrou sledovali hodiny. Čakalipred hlavným vchodom do budovy. Z prijímacej kancelárie sa vyjde na chodbu, potom dole po schodoch,
sú tam veľké vstupné dvere a tam čakali pred dverami. Keďže bol fajčiar, sestra bola nervózna, v čakárni
bol zlý vzduch a čakáreň vyzerala ako krematórium, tak išli vonku a čakali vonku. V čase od 8:50 hod. až
8:55 hod. si myslí, že sa nachádzali v budove. Do čakárne vstúpili tesne pred deviatou hodinou. Hľadali,
či tam je niečo vyvesené, či sa tá dražba koná, potom skúšali zvoniť. Potom vyšli von na ulicu, kde si
zapálil a čakali. Na pojednávaní dňa 18. 12. 2018 svedok uviedol, že potom požiadal sestru, aby tam
išla ona zaklopať a asi o 09.25 hod. išla sestra do vnútra. Následne na pojednávaní dňa 1. 10. 2020
uviedol, že žalobkyňa povedala, že sa ide dnu pozrieť, bolo to zhruba o 9:15 hod.. Potom sa vrátila späť.
Hovorila, že nikto jej tam neotvára. Čakali vonku. Sestra už bola dosť veľa nervózna. Dvakrát pozreli
do papierov, či dražba je v ten deň. Potom o 9.40 hod. tam išiel on. Bola tam už žalovaná v rade 3/ a
nejaký pán, meno si nepamätá. Pýtal sa ich, či idú dražiť, načo mu oni povedali áno. Povedal im, že je
tam viac záujemcov, ktorí chcú dražiť a že aj on sa chce dražby zúčastniť ako verejnosť. Asi dve minúty
na to vyšla z kancelárie nejaká pani a vyzvala žalovanú v rade 3/, aby stúpila. Žalovaná v rade 3/ hneď
do vnútra nešla, pretože sa ešte o niečom bavili. Potom žalovanú v rade 3/ zavolala ešte druhýkrát. Ako
ju druhýkrát zavolala, žalovaná v rade 3/ vstúpila do vnútra, zatvorili sa dvere a on sa pýtal, prečo volala
len žalovanú v rade 3/, či sa už tá dražba začína. Ten mladý pán mu nevedel odpovedať. Nečakal a
zazvonil na zvonček. Nevie presne, koľko bolo hodín, ale určite nebolo ešte trištvrte na desať. Otvorila
mu taká blondínka, ktorej povedal, že je viac záujemcov, ktorí chcú dražiť a že aj on sa chce zúčastniť
dražby ako verejnosť, načo mu povedala, že dražobná miestnosť je už uzamknutá, že dražba už začala.
Na to jej povedal, ako je to možné, keď ešte nie je 09.45 hod., tým pádom dražba začína predčasne, že
sú tam ešte ďalší ľudia, prečo dnu nepustili jeho ako verejnosť, sestru ako záujemcu, ktorá chcela zložiť
dražobnú zábezpeku 10 000,-- € a ešte je tam jeden pán. Sekretárka mu na to povedala, že je to už
uzamknuté. Povedal jej, aby im odomkli. Do prijímacej kancelárie, ktorá je pred dražobnou miestnosťou
sa dostal až 9:43 hod. a žalovaná v rade 3/ tam už dávno bola. So sekretárkou sa ešte chvíľu bavil a
povedal jej, že ide volať políciu, lebo majú právo sa na tej dražbe zúčastniť, že je tam viac záujemcov,
načo mu ona povedala, že kľudne môže zavolať políciu. K otázke prečo, keď vyzvali žalovanú v rade
3/, aby vstúpila dnu, nevstúpil dnu aj on, svedok uviedol, že rovnako, ako keď je u lekára a niekoho
vyzvú, aby išiel dnu, tak nejde celá čakáreň, ale bolo mu to divné, keď už bolo veľa hodín a nevedel,
na čo tam žalovanú v rade 3/ volajú. Hneď aj volal políciu. Vyšiel von z kancelárie do čakárne, išiel
volať políciu a hlavne mal zavolať sestru k tej dražbe. Ako schádzal dole schodmi, stretol sestru, bola
už na začiatku schodišťa. Hovoril jej, že je to zlé, dražba už začala, ide volať políciu. Sestra spanikárila,
rozplakala sa. Psychicky sa zrútila. Vedela, ako dražba prebieha, zúčastnila sa tej predchádzajúcej,
vedela, že nie je nejaká cesta dom zachrániť, tak sa jej to nejako v hlave premietlo a povedala, že si
musí ísť sadnúť do auta a že to má on nejako vyriešiť. Povedal jej, že to musia spolu vyriešiť. Potom
zavolal políciu. Myslí si, že aj oni mali zaznamenané časy. Myslí si, že mali zaznamenané, že im volal
asi 9:44 hod.. Na pojednávaní dňa 18. 12. 2018 uviedol, že polícii volal približne v čase o 09.47 hod..
Keď vytáčal číslo 158, mal na telefóne čas o 09.47 hod., zvonilo mu to a ako to zdvihli, tak nevidel, či
tam bolo 09.47.58 hod., ale na telefóne mal 09.47 hod.. K otázke žalovanej, aby sa vyjadril, prečo na
predchádzajúcom pojednávaní uvádzal čas 09:47 hod. až 58 sekúnd a teraz hovorí 9:44 hod., svedok
uviedol, že si to presne nepamätá. Volal okamžite, ako mu to bolo zdelené. Volal, nevie, či to bolo 44,
45 alebo 46, pretože komunikácia tiež chvíľu trvá a aj keby to bolo 47, bol tam a riešili to tam s tým
konateľom, hodinky nesledoval. Volal okamžite a povedal, že si myslí, že to bolo 9:44 hod.. Sekol sa
o tri minúty, pardon. K času, kedy prišla hliadka, svedok na pojednávaní dňa 18. 12. 2018 uviedol, že
hliadka tam bola do 5 minút a na pojednávaní dňa 1. 10. 2020 uviedol, že hliadka tam bola do 2 - 3 minút.
Keď prišla hliadka, vysvetlil im, o čo ide. Išli spolu do prijímacej kancelárie, kde sa dostal aj on a kde
takisto im povedali, že dražba začala. V podstate ich otázky boli rovnaké ako jeho, prečo je to uzamknuté
a či môžu ísť do vnútra. Načo im oni povedali, že nie, že je to už uzamknuté, že sa už draží. Prišiel
tam konateľ spoločnosti, myslí si, že z dražobnej spoločnosti a hliadka sa ho opýtala, akým spôsobom
má postupovať, kto im je nadriadený. Konateľ povedal, že nik, hliadka sa pousmiala a povedala mu,
že minimálne je im nadriadený zákon a pýtala sa, kam sa má ísť sťažovať. Myslí si, že odtiaľ odišli
ešte 10 minút pred desiatou hodinou. V čase, keď spolu s políciou odchádzali z miesta dražby, ešte
dražba prebiehala. Potom išli na políciu spísať zápisnicu. Na otázku žalovanej v rade 3/, ako to, že o
9.35 hod. bol v dražobnej miestnosti, kde ju oslovil „Vy ste tu zasa“, na čo mu ona položila otázku, či ide
dražiť a on na to povedal, že nezohnali peniaze, svedok uviedol, že do dražobnej miestnosti sa nedostal,
dostal sa len do prijímacej kancelárie, ktorá je pred dražobnou miestnosťou. Dražobná miestnosť bola
uzamknutá, to mu povedala aj sekretárka, aj konateľ. Vie, že žalovaná v dražobnej miestnosti sedela,
pretože je tam komplet presklená stena a na dverách je guľa, takže do dražobnej miestnosti nie je možnésa dostať. Svedok Y. tiež nevkročil do kancelárie dražobnej miestnosti a ani do dražobnej miestnosti.
Stál na chodbe a ako povedal, že ide volať políciu, tak sa stratil.
19. Ďalej svedok uviedol, že on podával sťažnosť, že nebol dodržaný postup, nie je možné, aby sa na
dražbu nedostali. Snažil sa na políciu dostať aj sestru, ale sestra bola v takom rozpoložení, že sa s ňou
nedalo ani rozprávať. Lekársky záznam nie je, pretože sestra nie je nikde vedená na psychiatrii. Na
políciu šoférovala sestra. K otázke žalovanej v rade 3/, ako mohla sestra šoférovať, keď sa psychicky
zrútila, svedok uviedol, že situáciu s políciou riešil on, sestra bola v aute a až sa vrátil, tak uplynula
približne pol hodina, sestra už bola ukľudnená. Povedal jej, že to musia riešiť, tak to nejako zvládla.
Sestra mu povedala, že ho na políciu odvezie, ale tam ísť, to už nezvládne. Ako podal na polícií výstup,
urobil sa z toho zápis a následne kontaktovali advokáta, čo bude ďalší postup a potom odtiaľ išli spoločne
domov. Sestra sa tam ustanovila z dôvodu, že sa jednalo o dražbu rodičovského domu. Sestra mala u
seba zábezpeku, aby mohla byť záujemcom, aby mohla dražiť. Myslí si, že mala 10.000,- €, s určitosťou
mala 10.000,- €. Peniaze zohnali, otec si zobral pôžičku, to môžu doložiť a zvyšok sa poskladali oni ako
rodina a tiež im požičali. Sestra disponovala finančnou hotovosťou 10 000,-- €. Mala ju u seba. Videl to.
20. Svedok tiež popísal, že prvé dvere, ktoré boli uzamknuté, boli masívne dvere s mliečnym sklom a na
pravej strane bol zvonček, ktorý si myslí, že mal kameru. Uviedol, že parkovací lístok kúpila sestra. Keď
vychádzali z parkoviska, parkovné platil on. Po odchode z parkoviska išli na políciu podať oznámenie,
ohlásiť trestný čin na najbližšie obvodné oddelenie, ktoré v Nitre našli. Trval na tom, aby sestra bola pri
tom prítomná, ale bola natoľko rozrušená, že nebola s ňou možná žiadna komunikácia, tak sa rozhodol
ísť sám. Na predchádzajúcej dražbe sa zúčastnil ako verejnosť. Tejto sa zúčastnila aj jeho sestra ako
splnomocnený zástupca. Na prvej dražbe to bolo 10-15 minút predtým otvorené, vyhlásili vstup do
dražobnej miestnosti, že sa bude začínať dražba, ešte sa opýtali, či sa na niekoho nečaká a aj tak
dražba sa začala ďaleko neskôr, pretože žalovaná v rade 3/ neskoro vložila dražobnú zábezpeku. Prečo
neohlásil svoju sestru, keď vedel, že sa vyzýva na vstup do dražobnej miestnosti, svedok uviedol, že
to neohlásili riadne, zavolali na vstup len žalovanú v rade 3/, a keď vstúpil do kancelárie, tak neohlásil
len svoju sestru, ale aj ďalšieho záujemcu, ktorý bol aj na tej prvej dražbe. Povedal, že je tam viacero
záujemcov. K otázke, kde v čase o 09.45 hod. 7. 2. 2017 sa nachádzala jeho sestra, svedok uviedol,
že sa stretli na schodišti, ale v tento čas bola ešte pred budovou dražobnej spoločnosti a rozprávali sa,
že nie je schopná výpovede a že si ide sadnúť do auta. Vzdialenosť medzi dražobnou miestnosťou a
schodišťom, na ktorom stála sestra, bolo 25-34-40 metrov. Pred budovou a dražobnou miestnosťou sa
nachádzali len 4 osoby, pani Y., mladý pán, jeho sestra a on. Sestra sa nachádzala pred budovou. Nevie
si vysvetliť, ako tam prišli žalovaná v rade 3/ a mladý muž, pretože sa so sestrou nepohli z miesta, a
keď vstúpil o 09.40 hod. do budovy, tak obaja tam už boli.
21. K tomu, čo robil v čase od 8:50 hod. do 9:25 hod., svedok uviedol, že prišli na parkovisko, sestra
zaparkovala, išla vyzdvihnúť parkovný lístok, išli spolu do budovy, kde sa malo dražiť. Spoločne tam
vstúpili, skúšali otvoriť, zazvonili, nikto tam nebol. Nikto neotváral, vyšli von. On čakal spolu so sestrou
pred hlavným vchodom do budovy, fajčil. Sestra približne o 09.25 hod. povedala, že ide do vnútra, či
tam niekto je.
22. Svedok Q.. J. Y., ktorý sa vyjadril, že nie je v žiadnom vzťahu s prítomnými stranami sporu, ďalej
uviedol, že sa zúčastnil na prvom kole dražby, ktorá bola skôr. Zúčastnil sa jej ako fyzická osoba. Zložil
dražobnú zábezpeku, vnútorne sa nastavil do akej sumy pôjde. Boli tam traja účastníci, on a strany
sporu. Potom na dražbe, bolo to niekedy vo februári, presný dátum si už nepamätá, sa nezúčastnil ako
účastník. Mal záujem, ustanovil sa tam, ale bolo to tak dosť časovo na tesno a videl, že sa zúčastňuje
dražby žalovaná v rade 3/ a zo skúsenosti z prvej dražby, kedy videl, že žalovaná v rade 3/ má záujem
dražiť a videl, že túto nehnuteľnosť za cenu, ktorú si nastavil, nekúpi, tak odišiel preč. Ešte predtým ho
ale licitátorka vyzvala, či sa chce zúčastniť tejto dražby. Naliehala na neho, aby učinil rozhodnutie, či sa
chce dražby zúčastniť, nakoľko do začiatku dražby bol už iba krátky čas. Rozhodol sa, že nie. Nevie, či
dvere, kde bola dražobná miestnosť, boli zatvorené, alebo boli prichýlené. Vie, že tam majú takú pani,
ktorá je tam kvázi ako recepčná a vie, že tam majú zvonček. Nevie presne uviesť, či na týchto dverách
je kľučka alebo guľa. Do miestnosti, kde prebiehala dražba, boli dvere otvorené. Do priestoru, kde na
dveráchsvedoknevedeluviesť,čitamjekľučkaaleboguľa,akosatamdostal,svedokpresneodpovedať
nevedel. Uviedol, že vie len to, že tam nečakal. Z chodby do veľkej miestnosti sú také drevené dvere.
Nachádza sa v nich sklo. Je to tzv. open office a potom je ďalšia miestnosť, kde sú hliníkové dvere a na
nich sú žalúzie a tieto dvere sú celé presklené. Bez prekážok tam prišiel, zistil, aký je stav, dražobníčkaho ešte vyzvala, či sa dražby chce zúčastniť. Žiadala od neho v krátkom čase rozhodnutie, rozhodol sa
a odišiel. Dvere uzamknuté neboli.
23. K otázke súdu, aby opísal okolnosti, ktoré nastali predtým než sa rozhodol, že sa dražby nezúčastní,
svedok uviedol, že prišiel na miesto, do konkrétnej miestnosti. Bol tam stôl, na konci stola bola licitátorka,
ktorá mala pripravené veci na dražbu. Bola tam žalovaná a so žalovanou ešte jeden pán. Nie je si istý, či
bol v miestnosti alebo pri dverách, ale vie, že sa ho pýtal, či sa ide zúčastniť dražby. Povedal mu na to,
že nie. Bol to pán, ktorý čaká ako svedok. Ako vychádzal z dražobnej miestnosti, dražba sa už začínala,
licitátorka začala hovoriť úvodné veci a miestnosť, kde sa nachádza dražobná miestnosť, odtiaľ vyšiel
cez vchodové dvere na chodbu budovy. Cez také schody vychádzal preč z budovy na pešiu zónu a
ako sa blížil k dverám na ulicu, cez ne vošiel ten pán, ktorý teraz vyšiel z pojednávacej miestnosti von.
Určite si ho pamätal, pretože ho videl aj na prvom kole dražby. Nejaká komunikácia medzi nimi nebola,
možno sa ho tento pán spýtal niečo, či ide na dražbu, alebo či sa to už začalo. Nevie, či žalobkyňa sa
nachádzala niekde vonku. Žalobkyňu nestretol, nevidel ju. Stretol toho pána, ale on išiel sám. Z budovy
vychádzal hneď potom, ako bol vyzvaný a začala dražba. Vzdialenosť medzi dražobnou miestnosťou
a schodiskom, resp. vchodom, kde stretol svedka, ktorý opustil pojednávaciu miestnosť, bolo približne
15 metrov.
24. Svedok K.. V. Z.Š. uviedol, že si myslí, že by mal byť záznam, ktorý by mal byť obsahom spisového
materiálu a ak takýto záznam vyhotovený bol, na tomto zázname zotrváva.
25. Svedok V.. X. S.Č. uviedol, že k stranám sporu nie je v právnom vzťahu. Boli vyslaní operačným
strediskom na preverenie oznámenia oznamovateľa, že mu nebol umožnený vstup na dražbu. Ako prišli
na dražbu, spojili sa s oznamovateľom, ktorý im povedal, že na dražbu čakal a dvere boli zatvorené.
Svedok uviedol, že si spomína, že sa na dražbu dostali, ale akým spôsobom, či klopali, alebo zvonili,
uviesť nevedel. Nepamätal si, či bolo už po dražbe, alebo dražba prebiehala. Uviedol, že ďalej sa
rozprávali s dotyčnými osobami. S kým sa rozprávali, si nepamätal, možno 5 ľudí bolo vo vnútri a bolo im
povedané, že dražba už začala, a keď sa dražba začne a dvere sú uzamknuté, nikto sa nemôže dostať
dnu. Boli tam približne asi pol hodinu a oznamovateľa poučili, že môže podať trestné oznámenie a on
sa potom aj ustanovil na obvodné oddelenie. Oznamovateľa na obvodné oddelenie neodprevadili, iba
mu povedali adresu obvodného oddelenia. Tento pán sa mu vyjavil až teraz, keď ho videl na chodbe.
Inak by ho popísať nevedel. Až teraz, keď ho videl, tak ho môže popísať. Je to taký blonďák pevnejšej
postavy. Svedok sa nevedel vyjadriť, či v ten deň, keď sa konala dražba, videl ešte niektorú z iných
osôb prítomných v pojednávacej miestnosti alebo pred pojednávacou miestnosťou, Uviedol, že by tie
osoby nespoznal. Nepamätal si, či sa osobne rozprával s konateľom spoločnosti žalovaného v rade 2/.
Nepamätal si, či s niekým telefonoval on alebo jeho kolega. Nepamätal si, či zvonili, búchali, alebo boli
dvere otvorené.
26. Svedok Ľ. Y., syn žalovanej v rade 3/, uviedol, že o 04.25 hod. išli cez W. smerom na O.. Tam si
kúpil diaľničnú známku. Do Nitry prišli v predstihu, preto pochodili po meste, popri rieke. O 09.15 hod. sa
ustanovili na dražbu, na exekútorský úrad. Dvere boli otvorené, pozvali ich do vnútra. Matka si začala
čítať dražobnú vyhlášku, ohodnotenie stavby. Čakali na dražbu. Potom prišiel pán, čo tu bol a čo sa
zúčastnil aj predtým na dražbe. Povedal, vy ste tu a potom odišiel preč. Potom vyšla z kancelárie, nevie,
či to bola notárka a pýtala, či ide ešte niekto vstúpiť. Aj toho pána z Nitry, čo odišiel, tak sa ho spýtala,
či ide vstúpiť do vnútra a on povedal, že nie. Potom začala dražba. Išiel vonku, čakal na chodbe. Ako
skončila dražba, žalobkyňu tam nevidel, ale videl, že prišli policajti. Išli do vnútra a niečo riešili. Svedok
Q. F. prišiel spolu s policajtmi. Keď tam prišli policajti, bolo to po dražbe. Nevie, či policajti sa rozprávali
s konateľom žalovaného v rade 2/. Nevie, o čom sa bavili, o čom hovorili. Nevidel policajtov telefonovať.
K otázke, či keď prišli na dražbu, museli prekonať nejakú prekážku, svedok uviedol, že nie, dvere boli do
korán. Vstup do vestibulu bol presklený, takže bolo vidno do vnútra ľudí a kľučka bola obyčajná. Dvere
sa mohli otvoriť a mohol hoc kto vojsť. Boli tam dvoje dvere. Prvé dvere boli vchodové, hlavné a druhé
boli hliníkové priehľadné. Na tých priehľadných dverách bola kľučka a prvé dvere boli otvorené a je tam
aj zvonček. Z budovy odchádzali o 09.43 hod. alebo 09.44 hod.. O 09.45 hod. sa začala dražba. Vie, že
o 09.45 hod. sa začala dražba, lebo stál na chodbe a až potom zišiel dole a dvere boli otvorené, ešte
vyšla tá pani z dražobnej spoločnosti a pýtala sa, či idú ešte ľudia do vnútra a pán z Nitry povedal, že nie.
27. Notárskou zápisnicou N 36/2017, NZ 3639/2017, NCRls 3695/2017 podpísanou na Notárskom úrade
v Nitre dňa 7. 2. 2017 a spísanou JUDr. Miriam Danczi bolo vydané osvedčenie o vykonaní dobrovoľnejdražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z.. Z obsahu notárskej zápisnice vyplynulo, že konanie dražby
bolo dražobníkom vyhlásené oznámením o dražbe zo dňa 16. 1. 2017. Oznámenie bolo uverejnené
v notárskom centrálnom registri dražieb dňa 16. 1. 2017. Navrhovateľom dražby bola spoločnosť
SIMPLEX Business, s. r. o. (žalovaný v rade 1/), dražobníkom 1. konsolidačná spol. s r. o. (žalovaný v
rade 2/). Predmetom dražby sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. B. K. S..
Vlastníkom predmetu dražby je X. F., nar. X. X. XXXX (žalovaný v rade 4/). Notárka osvedčila, že dražba
sa konala uvedeného dňa 7. 2. 2017 o 09.45 hod. na adrese 949 01 Nitra, Štefánikova 9, v kancelárii
dražobníka na prízemí. Dražbu otvorila licitátorka Mgr. Jana Ďurišová, ktorá skonštatovala, že dražby
sa zúčastnil 1 účastník, ktorý bol do zoznamu účastníkov dražby zapísaný, doložil doklad o zložení
požadovanej dražobnej zábezpeky, čestné vyhlásenie, že nie je osobou vylúčenou z dobrovoľnej dražby
a prevzal dražobné číslo 1. Licitátorka otvorila dobrovoľnú dražbu vyvolaním, v rámci ktorej uviedla
údaje dražobníka, navrhovateľa dražby, opísala a označila predmet dobrovoľnej dražby, cenu určenú
znaleckým posudkom, údaje o právach a záväzkoch na predmete dobrovoľnej dražby viaznucich a s ním
spojených a ich prechod. Oznámila výšku najnižšieho podania v sume 39.900,- € a výšku minimálneho
prihodenia 100,- €. Účastníčka dražby s dražobným číslo 1 urobila podanie vo výške 39.900,- €. Dražbu
licitátorka ukončila o 09.55 hod.. Vydražiteľom sa stala účastníčka s dražobným číslom 1 - žalovaná v
rade 3/.
28. Podľa oznámenia o dobrovoľnej dražbe č. XXXXXXXXX navrhovateľom dražby je obchodná
spoločnosť žalovaného v rade 1/, dražobníkom obchodná spoločnosť žalovaného v rade 2/, premetom
dražby sú nehnuteľnosti uvedené na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. B. K. S., deň konania dražby 7.
2. 2017, čas konania dražby o 09.45 hod., s miestom konania dražby Nitra, Štefánikova 9, kancelária
dražobníka na prízemí. Najnižšie podanie bolo vo výške 39.900,- €. Dražobná zábezpeka bola určená
vo výške 10.000,- €, ktorú bolo možné okrem iného zložiť aj v hotovosti do pokladne dražobníka pred
dražbou s upozornením záujemcov, že lehota končí otvorením dražby.
29. Podľa pripojenej fotokópie vyšetrovacieho spisu Č.:R.-XXX/NR-K.-XXXX dňa 7. 2. 2017 o 12.40
hod. podal Q. F., nar. X. X. XXXX trestné oznámenie za účelom oznámenia skutočnosti nasvedčujúcich
spáchaný prečin podľa § 266 ods. 1 Trestného zákona, v ktorom oznámení uviedol, že osobne prišiel
na adresu Štefánikova 9, Nitra, kancelária dražobníka na prízemí, kde sa mala dňa 7. 2. 2017 o 9:45
hod.. konať verejná dražba podľa oznámenia o dobrovoľnej dražbe číslo XXXXXXXXX a predmetom
dražby mali byť nehnuteľnosti vo vlastníctve X. F., nar. X. X. XXXX. Do začiatku dražby, ktorá mala
začať o 9:45 hod. čakal vonku, nakoľko mu povedali, že na mieste prebiehajú iné dražby. Rozprával sa
na mieste s dvoma jemu neznámymi osobami. V čase okolo 9:40 hod. mu neznáma osoba ženského
pohlavia zakričala, že sa začína dražba, videl, ako prešla dverami jedna jemu neznáma osoba ženského
pohlavia a následne sa zavreli dvere na kancelárii dražobníka, kde sa mala konať dražba, pričom z
vonkajšej strany je guľová kľučka a nevedel sa dostať na verejnú dražbu. Preto zaklopal, pričom mu
otvorila jemu neznáma osoba ženského pohlavia, ktorá mu povedala, že už ho nevpustí, nakoľko sa
dražba začala. Povedal jej, že dražba začína 9:45 hod. a teraz tam vošla osoba, nech ho vpustí dovnútra,
na čo mu povedala, že nemôže, dražba sa začala. Má za to, že týmto konaním mu zmarili zúčastniť sa
verejnej dražby, kde predmetom dražby bol rodinný dom a pozemok, ktorého je vlastníkom. Následne
zavolal hliadku polície, ktorú tiež dovnútra nevpustili, tak sa rozhodol podať oznámenie na neznámeho
páchateľa.
30. Uznesením Obvodného oddelenia PZ v Nitre ČVS:ORP-285/NR-NR-2017 zo dňa 8. 3. 2017 bolo
trestné oznámenie Q. F. podľa § 197 ods. 1, písm. d/ Tr. por. odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie
trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Tr. por.. Voči uvedenému uzneseniu podal Q. F.
sťažnosť, ktorá bola podaná na poštovú prepravu dňa 24. 3. 2017 a Obvodnému oddeleniu PZ v Nitre
bola doručená dňa 29. 3. 2017. Uznesením Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 1Pn 424/17/4403-3 zo
dňa 5. 4. 2017 bola sťažnosť Q. F. zamietnutá, pretože bola podaná oneskorene. Zároveň bol Okresnou
prokuratúrou Nitra daný pokyn OR PZ Nitra za účelom kontaktovania kontrolného orgánu so žiadosťou
o vykonanie kontroly a oznámenie jej výsledku, aby bolo možné posúdiť skutočnosti namietané
oznamovateľom. Oznámením Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 26. 7. 2018 bolo konštatované, že
po preskúmaní predložených podkladov a následnom vyhodnotení všetkých skutočností pri prešetrovaní
podnetu ministerstvo v rámci svojich dohľadových kompetencií na výkon činnosti dražobníkov, ktoré mu
v zmysle § 33a ods. 1 a § 33b, písm. b/ Zákona o dobrovoľných dražbách prináležia, vyhodnotilo, že v
posudzovanom prípade nie je možné prijať záver, ktorý by odôvodňoval začatie správneho konania voči
spoločnosti 1. konsolidačná a. s. vo veci zistenia zodpovednosti za správny delikt dražobníka.31. Zo správy - preverenie oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Nitre zo dňa 6. 3. 2017 vyplýva, že v čase o 10:00 hod. bola hliadka vyslaná OD KR
PZ v Nitre na preverenie oznámenia v Nitre na Ul. Štefánikova trieda č. 9 „pešia zóna“, odkiaľ telefonoval
pán Q. F., že nebol pustený na dražbu. Hliadka sa na danej adrese vonku pred budovou spojila s
oznamovateľom, ktorý uviedol, že prišiel na uvedenú adresu, nakoľko v danej budove v zasadačke
sa v čase o 9:45 hod. začala dražba. Podľa jeho vyjadrenia sa dražil rodinný dom jeho otca. On sa
nachádzal v budove, na chodbe a s nejakou osobu sa tam rozprával, pričom následne, ako chcel vstúpiť
do zasadačky, tak táto bola už uzamknutá, pričom to bolo podľa jeho vyjadrenia asi v čase o 9:48 hod..
Keď sa domáhal, aby ho pustili do zasadačky, tak mu bolo oznámené, že dražba sa už začala a už nie
je možné, aby ďalšie osoby vstúpili do miestnosti, a tak sa zúčastnili dražby. Následne sa hliadka aj
za prítomnosti oznamovateľa spojila s konateľom 1. Konsolidačnej spol. s r. o. Q.. Q. Y., ktorý uviedol,
že v čase o 9:45 hod. bola naplánovaná dražba rodinného domu, pričom asistentka dvakrát na chodbe
vyzývala, aby sa účastníci dražby dostavili do zasadačky, pričom následne, ako sa účastníci dostavili a
preukázali sa, že uhradili poplatok - zábezpeku, sa dvere do zasadačky uzamkli. Ďalej uviedol, že po
začatí výkonu dražby sa dražobná miestnosť uzamkne, aby už ďalšie osoby nevstupovali do výkonu
dražby a prípadnou svojou prítomnosťou nemarili tento výkon.
32. Rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 0 T 24/2014 zo dňa 5. 11. 2014 bol obžalovaný Q.
F. (v danom konaní v procesnom postavení svedka) uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona a prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa
27. 4. 2014 viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu a vozidlo viedol i napriek tomu, že trestným rozkazom
Okresného súdu Čadca, sp. zn. 0T 12/2013 zo dňa 6. 3. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6. 3.
2013, mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu tri roky pre skutok spáchaný
dňa 4. 3. 2013, keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a rozhodnutím o priestupku OR-PZ,
ODIČadca,podč.p.ORP-P-436/ODI-E2012zodňa14.1.2013,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa4.2.
2013 mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 mesiacov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia. Obžalovanému za spáchanie uvedených trestných činov, z ktorých bol uznaný vinným,
bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 5 rokov a 1 mesiac.
33. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa § 5 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. účastníkom dražby nemôže byť osoba, ktorá nezložila
dražobnú zábezpeku, ak je požadovaná, a v opakovanej dražbe ani vydražiteľ, ktorý spôsobil zmarenie
predchádzajúcej dražby toho istého predmetu dražby u toho istého dražobníka; nikto nemôže dražiť za
nich.
Podľa § 5 ods. 9 zákona č. 527/2002 Z. z. účastníkom dražby nemôže byť dlžník a manžel dlžníka; nikto
nemôže dražiť v ich mene.
Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z. z. dražba je prístupná verejnosti. Na dražbe môže byť prítomná
každá osoba, ktorá zaplatila vstupné. Vstupné na jeden dražobný deň je najviac 3,32 eura na osobu a
deň. Vybrané vstupné je súčasťou výťažku dražby.
Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. prístup do priestorov, v ktorých bude prebiehať dražba, musí
byť účastníkom dražby umožnený najmenej 30 minút pred začatím dražby.
Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. prístup do priestorov, v ktorých bude prebiehať dražba, musí
byť verejnosti umožnený najmenej desať minút pred začatím dražby.Podľa § 20 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. tomu, kto sa dostaví na zápis na dražbu pred jej začatím a
preukáže, že spĺňa podmienky stať sa účastníkom dražby, musí byť umožnené zúčastniť sa na dražbe.
Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa
odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa
odseku 2.
34. Žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je osobitným druhom určovacej žaloby, pri ktorej
žalobcu nezaťažuje povinnosť tvrdiť a preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu na ním
požadovanom určení, ale naliehavý právny záujem vyplýva priamo z právneho predpisu. V konaní o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby naliehavý právny záujem vyplýva zo zákona č. 527/2002 Z. z..
Naliehavý právny záujem žalobkyne na ňou požadovanom určení je preto daný.
35.Vzmyslevyššiecitovaného§21ods.4zákonač.527/2002Z.z.stranouvsporeourčenieneplatnosti
dobrovoľnej dražby je navrhovateľ dražby, ktorým je v danom prípade žalovaný v rade 1/, dražobník,
ktorým je žalovaný v rade 2/, vydražiteľ, ktorým je žalovaná v rade 3/, predchádzajúci vlastník, ktorým je
žalovaný v rade 4/ a dotknutá osoba, ktorou podľa tvrdení žalobkyne je žalobkyňa. V konaní o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby musia mať všetky zúčastnené osoby možnosť uplatňovať ochranu
svojich práv a právom chránených záujmov, na základe čoho osoba, ktorá sa cíti byť dobrovoľnou
dražbou dotknutá na svojich právach a právom chránených záujmoch, sa musí neplatnosti dovolávať
voči všetkým ostatným osobám, na strane ktorých ide o nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 77 CSP.
Podmienku účastenstva súd v súdenom prípade považoval za splnenú.
36. V konaní medzi stranami sporu bolo nesporným, že dobrovoľná dražba osvedčená notárskou
zápisnicou spísanou notárkou JUDr. Miriam Danczi N 36/2017, NZ 3639/201, NCRls 3695/2017, vo
vzťahu ku ktorej sa žalobkyňa domáha určenia jej neplatnosti, sa uskutočnila dňa 7. 2. 2017 a skončila
uvedeného dňa udelením príklepu licitátorom. Sporným medzi stranami sporu bol časový okamih začatia
predmetnej dražby, ktorý však z pohľadu posúdenia včasnosti podania žaloby o určenie neplatnosti
dobrovoľnejdražbyjeirelevantný.Rozhodujúcimzhľadiskaposúdenia,čižalobažalobkynebolapodaná
včas, je deň udelenia príklepu, ktorý bol udelený uvedeného dňa 7. 2. 2017, čo bolo medzi stranami
sporu nesporným. Trojmesačná prekluzívna lehota v zmysle vyššie citovaného § 21 ods. 2 zákona č.
527/2002 Z. z., v ktorej bolo možné podať žalobu o určenie neplatnosti dražby, začala plynúť uvedeného
dňa 7. 2. 2017 a uplynula dňa 7. 5. 2017. Žaloba žalobkyne podľa prezenčnej pečiatky súdu bola podaná
dňa 27. 2. 2017. Žaloba žalobkyne bola podaná v lehote stanovenej v § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z. z.. Žaloba žalobkyne bola podaná včas.
37.Zuvedenýchdôvodov,keďžežalobažalobkyneourčenieneplatnostidobrovoľnejdražbyosvedčenej
notárskou zápisnicou spísanou notárom JUDr. Miriam Danczi N 36/2017, NZ 3639/2017, NCRls
3695/2017 bola podaná včas, smeruje voči všetkým nerozlučným spoločníkom a naliehavý právny
záujem je daný, súd sa ďalej podanou žalobou zaoberal z vecnej stránky.
38. Žalobkyňa porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. na dobrovoľnej dražbe konanej dňa
7. 2. 2017 a osvedčenej notárskou zápisnicou N 36/2017, NZ 3639/2017, NCRls 3695/2017, ktorých
porušením sa cítila byť dotknutá na svojich právach a od ktorých porušenia odvodzovala aj neplatnosť
uvedenej dražby a tiež svoju aktívnu legitimáciu v spore, skutkovo odôvodňovala tým, že sa dostavila
do sídla dražiteľa hodinu pred plánovaným začiatkom dražby, pokúšala sa dostať do miestnosti, kde
mala dražba prebiehať, vstup jej umožnený nebol, v dôsledku čoho nemohla zložiť zábezpeku a vstup jejnebol umožnený ani tridsať minút pred začatím dražby ako účastníčke a ani desať minúť pred začatím
dražby, kedy musí byť do týchto priestorov umožnený vstup aj verejnosti.
39. Sporným medzi stranami sporu bola prítomnosť žalobkyne na uvedenej dražbe konanej dňa 7.
2. 2017 a osvedčenej notárskou zápisnicou N 36/2017, NZ 3639/2017, NCRls 3695/2017. Žalovaní v
rade 1/ až 3/ prítomnosť žalobkyne na tejto dražbe sporovali. V rámci svojej obrany poukazovali na
to, že žalobkyňu na uvedenej dražbe nikto nevidel. Prítomnosť žalobkyne na tejto dražbe konanej dňa
7. 2. 2017 nenamietal žalovaný v rade 4/. Žalobkyňa zároveň svoju prítomnosť na uvedenej dražbe
konanej dňa 7. 2. 2017 preukazovala svedeckou výpoveďou svedka Q. F., svojho brata, s ktorým sa
podľa ich zhodných vyjadrení spoločne ustanovili do miesta, kde sa konala dražba. Cestovali spoločne,
šoférovala žalobkyňa, pretože svedok Q. F. šoférovať nemohol z dôvodu, že má zadržaný vodičský
preukaz. Na preukázanie uvedeného tvrdenia, že svedok Q. F. viesť motorové vozidlo nemohol, keďže
mal zadržaný vodičský preukaz, žalobkyňa v konaní predložila rozsudok Okresného súdu Čadca, sp. zn.
0 T 24/2014 zo dňa 5. 11. 2014, ktorým rozsudkom bol svedkovi Q. F. s právoplatnosťou dňa 28. 1. 2015
uložený okrem iného trestu aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 5 rokov a 1 mesiac.
Svoju prítomnosť v mieste sídla dražobníka žalobkyňa preukazovala aj parkovacím lístkom zo dňa 7. 2.
2017, ku ktorému parkovaciemu lístku tiež uviedla, že tento parkovací lístok kupovala ona, platila zaň
v hotovosti. V nadväznosti na závery odvolacieho súdu prijaté v uznesení, č. k. 9 Co 163/2019-375 zo
dňa 31. 10. 2019, ktorými závermi sa súd cítil byť v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný a po zhodnotení
tejto svedeckej výpovede svedka Q. F. samostatne i v spojení s výpoveďou žalobkyne, predloženým
rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 0 T 24/2014 zo dňa 5. 11. 2014 a parkovacím lístkom zo dňa
7. 2. 2017, súd vzal za preukázané, že žalobkyňa sa do miesta výkonu dražby ustanovila. Ako vyplynulo
zo záverov citovaného uznesenia Krajského súdu v Žiline, č. k. 9 Co 163/2019-375 zo dňa 31. 10. 2019,
k pochybeniu zo strany prvostupňového súdu došlo i pri hodnotení svedeckých výpovedí, keď prakticky
neprihliadal na výpoveď svedka Q. F. poukazujúc na jeho príbuzenský vzťah k žalobkyni, svedok Q. F.
bol riadne poučený o následkoch krivej výpovede, v dôsledku ktorej skutočnosti jeho výpoveď nemôže
byť spochybnená len s prihliadnutím na príbuzenský pomer a pokiaľ aj ostatní svedkovia žalobkyňu v
mieste konania dražby nevideli, táto skutočnosť ešte sama o sebe neznamená, že sa žalobkyňa v mieste
konania dražby nenachádzala, a to s prihliadnutím k okolnostiam, ktoré v priebehu konania vyšli najavo,
t. j. že k uzamknutiu miestnosti v čase vykonávania dražby skutočne došlo. Zároveň výpoveď svedka
Q. F. je zhodná s výpoveďou žalobkyne, medzi uvedenými výpoveďami nie sú zásadné rozpory. Tiež
predložený rozsudok Okresného súdu Čadca, sp. zn. 0 T 24/2014 zo dňa 5. 11. 2014 potvrdzuje tvrdenie
žalobkyne i svedka, že svedok šoférovať nemohol z dôvodu, že mu bol odobratý vodičský preukaz.
Citovaným rozsudkom, č. k. 0 T 24/2014 zo dňa 5. 11. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 1.
2015, bol skutočne svedkovi uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a tento mu bol uložený
na dobu 5 rokov a 1 mesiac. Do takto vymedzenej doby trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
uloženého svedkovi spadal aj deň 7. 2. 2017, v ktorý deň sa nesporne uskutočnila dražba osvedčená
notárskou zápisnicou N 36/2017, NZ 3639/2017, NCRls 3695/2017, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa v
danom konaní dovoláva. Pokiaľ žalovaný v rade 2/ spochybňoval výpoveď svedka Q. F. tým, že uvedený
svedokuloženýtrestzákazučinnostiporušovalanapriekjehouloženiumotorovévozidloviedol,vkonaní
nebol predložený žiadny právne relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že i v deň konania dražby
by menovaný svedok na ceste do sídla dražobníka v Nitre tento zákaz viesť motorové vozidlá porušil.
Nepreukázal preto porušenie uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá svedkom Q. F.
uvedeného dňa 7. 2. 2017.
40. Uvedená okolnosť, že žalobkyňa sa do miesta výkonu dražby ustanovila, podľa názoru súdu však
sama osebe k záveru, že žalobkyňa porušením ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. bola dotknutá na
svojich právach, nevedie. Žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať nielen to, že sa do miesta
výkonu dražby ustanovila, ale zaťažovalo ju aj dôkazné bremeno preukázať, že ňou tvrdené porušené
práva riadne uplatňovala a v dôsledku porušenia ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. bola na týchto
právach dotknutá. Zaťažovalo ju preukázať, že medzi porušením ustanovení zákona č. 527/2002 Z.
z. a ňou tvrdeným zásahom do jej práv existuje priama príčinná súvislosť. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že dražobná miestnosť v čase výkonu dražby uzamknutá bola. Žalovaní v rade 1/
až 3/ uzamknutie dražobnej miestnosti spochybňovali. Zároveň žalovaní v rade 1/ a 2/ prostredníctvom
právneho zástupcu v rámci svojej obrany uvádzali, že išlo iba o nešťastne použitý výraz „uzamknúť“
miesto „uzatvoriť“, ktorý použila právnicky nevzdelaná osoba, ktorá si neuvedomila rozdiely v týchto
výrazoch a dvere miestnosti, v ktorej prebiehala dražba, sa zatvorili iba z dôvodu, že táto miestnosť je
situovaná v tzv. open office, kde pracuje niekoľko ďalších zamestnancov a jediným legitímnym cieľombolo, aby priebeh dražby nebol žiadnym spôsobom rušený. Na preukázanie týchto tvrdení navrhli
vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne H.. P. S.. Súd tento dôkaz výsluchom navrhovanej svedkyne
s prihliadnutím k tomu, že bol uplatnený až po uplynutí súdom uloženej koncentračnej lehoty v zmysle
výzvy zo dňa 28. 4. 2020 (čl. 391 súdneho spisu) a neboli oznámené a preukázané žiadne okolnosti
objektívne brániace označiť uvedený dôkaz v čase plynutia tejto stanovenej lehoty, nevykonal. Okrem
toho uzamknutie dražobnej miestnosti v čase výkonu dražby jednoznačne vyplynulo už zo správy -
preverenia oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Nitre zo dňa 6. 3. 2017, podľa ktorej správy sa hliadka aj za prítomnosti oznamovateľa Q. F.
spojila s konateľom 1. Konsolidačnej spol. s r. o. Q.. Q. Y., ktorý uviedol, že v čase o 9:45 hod. bola
naplánovaná dražba rodinného domu, pričom asistentka dvakrát na chodbe vyzývala, aby sa účastníci
dražby dostavili do zasadačky, pričom následne ako sa účastníci dostavili a preukázali sa, že uhradili
poplatok - zábezpeku, tak sa dvere do zasadačky uzamkli, ako aj uviedol, že po začatí výkonu dražby sa
dražobná miestnosť uzamkne, aby už ďalšie osoby nevstupovali do výkonu dražby a prípadnou svojou
prítomnosťou nemarili tento výkon. Uvedeným oznámením - preverením zo dňa 6. 3. 2017 mal súd
preukázané porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z., konkrétne § 11 ods. 7 citovaného zákona.
Žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že uvedeným porušením zákona bola dotknutá na
svojich právach. Pokiaľ žalobkyňa v skutkových tvrdeniach obsiahnutých v podanej žalobe a replike
uvádzala, že sa ustanovila do sídla dražobníka hodinu pred plánovaným začiatkom dražby, pokúšala
sa dostaviť do miestnosti, kde mala prebiehať dražba, no neúspešne a vstup jej nebol umožnený ani
v zákonom stanovenej lehote 30 minút pre začatím dražby ako účastníčke a následne ani 10 minút
pred začatím dražby, kedy musí byť do týchto priestorov umožnený vstup aj verejnosti, v rámci svojej
výpovede učinenej pred súdom uviedla, že pred deviatou boli spolu so svedkom Q. F. pred budovou, kde
sa konala dražba, vošli dnu, ustanovili sa pred miestnosť, kde sa mala konať dražba. Na dverách bola
guľa, dvere boli uzamknuté, bol tam zvonček. Zvonili, do vnútra sa nedostali, nikto im neotváral. Potom
išli vonku pred budovu, po 15 - 20 minútach opäť vošla dovnútra, nikto tam nebol, dnu sa nedostala, aj
zvonila, preto vyšla von za bratom. O 9:40 hod. išiel dnu brat. Iné, ďalšie vstupy do budovy žalobkyňa
už netvrdila. Rovnako i svedok Q. F. vo svojej výpovedi uviedol, že spolu so žalobkyňou vstúpili do
budovy, kde sa konala dražba pred deviatou hodinou, päť alebo desať minút, keď tam prvýkrát vstúpili.
Dvere do čakárne boli otvorené, skúšali otvoriť dvere do prijímacej kancelárie, ktorá sa nachádzala
pred dražobnou miestnosťou, na ktorých bola guľa. Skúšali zvoniť, nikto im neotvoril, tak išli spolu
so žalobkyňou vonku. Následne išla dnu žalobkyňa, pričom časový okamih, kedy šla dnu žalobkyňa,
konkretizovalnapojednávanídňa18.12.2018asio9:25hod.anapojednávanídňa1.10.2020zhrubao
9:15 hod.. Potom sa vrátila späť s tým, že jej tam nikto neotváral. Iné ďalšie vstupy žalobkyne do čakárne
pred prijímacou miestnosťou nachádzajúcou sa pred dražobnou miestnosťou svedok neuvádzal. Z
uvedených výpovedí žalobkyne a svedka Q. F. preto jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa v čakárni
pred prijímacou kanceláriou nachádzajúcou sa pred dražobnou miestnosťou nezostala čakať a po tom,
čo druhý raz vyšla z budovy, kde sa uskutočnila sporná dražba, sa už viac do tejto budovy nevrátila,
ale zostala vonku pred budovou. Na základe takto opísaného správania sa žalobkyne vyplývajúceho
tak z jej výpovede, ako aj svedeckej výpovede svedka Q. F. bol súd toho názoru, že žalobkyňa riadne
práva, vo vzťahu ku ktorým tvrdí, že boli zasiahnuté porušením zákona č. 527/2002 Z. z., nevykonávala.
Nezostala čakať v čakárni pred prijímacou kanceláriou nachádzajúcou sa pred dražobnou miestnosťou
minimálne v čase po tom, čo druhý raz do tejto čakárne vstúpila, ale odišla preč a už sa viac do budovy
nevrátila. Pritom bolo na žalobkyni, aby bedlivo strážila svoje práva a za týmto účelom minimálne po
druhom vstupe do čakárne v tejto zostala čakať a domáhala sa vstupu ďalej do dražobnej miestnosti.
V tomto smere súd poukazuje i na výpoveď svedka Q.. Q. Y., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že bez
prekážok tam prišiel, ešte ho dražobníčka vyzvala, aby učinil rozhodnutie, či sa chce dražby zúčastniť.
Vo vzťahu k uvedenému svedkovi v konaní neboli tvrdené, ani preukázané žiadne okolnosti spôsobilé
spochybniť vierohodnosť tejto svedeckej výpovede. Súd preto nemal žiadny dôvod tejto svedeckej
výpovedi neuveriť. Žalobkyňa minimálne v tom štádiu, kedy tam prišiel svedok Q.. Y., a kedy voči
nemu dražobníčka žiadala, aby sa rozhodol, či ide dražiť, mohla svoje práva zúčastniť sa na dražbe
riadne uplatniť. Žalobkyňa tým, že opustila čakáreň pred prijímacou kanceláriou nachádzajúcou sa pred
dražobnou miestnosťou a vyšla z budovy von a viac sa nedomáhala vstupu do dražobnej miestnosti,
sa podľa názoru súdu sama vlastným rozhodnutím vzdala práva zúčastniť sa dražby. Ak žalobkyňa v
rámci svojho procesného útoku poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 4 Cdo 100/2012 zo dňa 24. 10. 2013, v zmysle ktorého dovolací súd považoval uzamknutie
vstupných dverí do dražobnej miestnosti (bez ohľadu na to, či sa o vstup do dražobnej miestnosti niekto
pokúšal alebo nie) za postup dražobníka odporujúci § 11 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z. z., je potrebné
vychádzať aj z okolností daného konkrétneho prípadu a je potrebné prihliadať i na to, že žalobkyňanezotrvala v čakárni pred prijímacou kanceláriou nachádzajúcou sa pred dražobnou miestnosťou, ale z
tejto po druhom vstupe odišla a viac sa do tejto čakárne nevrátila, hoc v okamihu jej druhého odchodu
z čakárne a von z budovy čas do začiatku dražby ešte plynul. Dražba začala až v čase, kedy po jej
druhom odchode z čakárne a von z budovy, sa v čakárni nachádzal svedok Q. F.. Obranu žalovaných
v rade 1/ a 2/, ktorou namietali aktívnu legitimáciu žalobkyne, súd preto vyhodnotil ako dôvodnú. Preto
zo všetkých uvedených dôvodov, keďže nebola preukázaná aktívna legitimácia žalobkyne, zásah do
ňou riadne vykonávaných práv porušením ustanovení zákona č. 527/2012 Z. z., bol súd nútený žalobu
žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť.
41. Žalovaní v rade 1/ až 3/ boli v konaní v celom rozsahu úspešní. Prináleží im preto v súlade s vyššie
citovaným § 255 ods. 1 CSP voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Súd preto v
súlades§255ods.1CSPžalovanýmvrade1/až3/vočižalobkynipriznalnároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ ide o žalovaného v rade 4/, žalovanému v rade 4/ v konaní žiadne trovy
nevznikli. Zároveň žalovaný v rade 4/ tvrdenia uvádzané žalobkyňou nerozporoval. Naopak z vyjadrenia
žalovaného v rade 4/ k podanej žalobe vyplýva záver, že s týmito tvrdeniami žalobkyne súhlasí. V
uvedenom správaní sa žalovaného v rade 4/ počas konania, jeho nerozporovaní tvrdení žalobkyne súd
videl dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd výnimočne nemusí nárok na náhradu trov konania
priznať. Preto súd žalovanému v rade 4/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na
Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.