Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 7, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/55/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120206676
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120206676.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti o maloleté deti: M. V., nar.
XX.XX.XXXX, a Z. V., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: matky D. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. E. XXXX/XXXA, C.,
právne zastúpená: Advokátska kancelária - Orlíková, Dr. Mahranová Florišová, so sídlom Kapitulská 6,

Trnava, a otca J. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. E. XXXX/XXXA, C., zastúpený: Marián Galbavý,
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 6, Trnava, o zvýšenie výživného na maloleté deti, o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 3. mája 2021, č.k. 40P/47/2020-89, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok r u š í a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletú M. zo sumy 120
eur na sumu 280 eur mesačne a na maloletú Z. zo sumy 100 eur mesačne na 220 eur mesačne, u oboch
s účinnosťou od 26.08.2020, nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 26.08.2020 do 30.04.2021
na maloletú M. v sume 1.310,97 eur povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 70 eur a nedoplatok
na maloletú Z. v sume 983,23 eur povolil otcovi splatiť v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným
výživnýmkrukámmatky,počnúcmesiacomnasledujúcimpoprávoplatnostirozsudkustým,ževprípade

omeškania s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh, čím zmenil rozsudok Okresného
súdu Trnava č.k. 37P/7/2015-178 zo dňa 31.10.2016 v časti výšky bežného výživného otca na maloleté
deti. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77
ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine, vecne tým, že z vykonaného dokazovania dospel k záveru o

potrebezvýšeniavýživného,vzhľadomnazmenupomerovodposlednejúpravy,ktorávyplývazvyššieho
veku maloletých, a tým spojeným zvýšením nákladov ako aj rastom cien. Maloleté deti boli rozsudkom
č.k. 37P/7/2015-178 zo dňa 31.10.2016 zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
na platenie výživného vo výške 120,- eur mesačne na maloletú M. a 100,- eur mesačne na maloletú
Z.. V čase určenia výživného bola maloletá M. žiačkou 6. ročníka ZŠ, v čase vyhlásenia rozhodnutia
je žiačkou 1. ročníka Hotelovej akadémie (SŠ). Maloletá Z. bola v čase pôvodne určeného výživného

žiačkou 4. ročníka ZŠ, v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia je žiačkou 8. ročníka ZŠ. V predchádzajúcom
konaní 37P/7/2015 matka uvádzala náklady na maloletú M. vo výške 245,- eur a na maloletú Z. vo výške
225,- eur, súd vychádzal z potenciálneho príjmu otca ako vodiča kamiónu. Náklady na maloleté deti
od posledného rozhodnutia vzrástli, matka vyčíslila náklady na maloletú M. vo výške 528,67 eur a na
maloletú M., ktorá má výdavky na školu (rovnošatu, internát, stravu na internáte a pod.) vo výške 411,67
eur. Obe deti navštevujú jazykový kurz od 11.05.2019. Matka je zamestnaná s príjmom cca 1.000,- eur

mesačne netto. Súd posúdil náklady uvádzané matkou na maloleté deti ako dôvodné v podstatnej časti.
Za dôvodné mal stravné na mal. M. je 155,- eur, na maloletú Z. 145,- eur, považujúc s ohľadom na vekdetí za primeranú stravnú jednotku 5,- eur, čo predstavuje cca 150,- eur mesačne, bral tiež do úvahy, že
náklady stravovania na internáte sú vyššie ako v domácnosti. Ako dôvodné a primerané veku detí súd
posúdil aj náklady na hygienu 30 eur mesačne, oblečenie a obuv 70,- eur mesačne. Matka preukázala aj

náklady na kurz angličtiny, ktorý náklad je dôvodný, pretože v danom prípade to zodpovedá možnostiam
a schopnostiam rodičov. Náklady na internát a rovnošatu matka preukázala, náklady na školské potreby
a pomôcky uvádzané matkou vo výške 40,- eur na M. a 30,- eur na Z. súd uznal vo výške 30,- eur na
maloletú M. (s ohľadom na špecifický odbor a náklady na rovnošatu) a vo výške 15,- eur na maloletú Z.,
uznal ako primerané náklady na telefón u M. 20,- eur (keďže býva na internáte) a u Z. 8,- eur, tiež náklady

na cestovanie maloletej M. vo výške 10,- eur a náklady na bývanie, ktoré matka podrobne odôvodnila
v návrhu. Náklady na individuálne a spoločné aktivity a vreckové súd považoval za dôvodné do výšky
40,- eur na maloletú M. a 20,- eur na maloletú Z.. Celkovo súd ustálil ako dôvodné náklady na výživu
mal. M. vo výške 488,67 eur a mal. Z. 368,67 eur. Súd nemal za preukázané tvrdenia otca, že by matka
používala peniaze detí na svoje potreby, ako uvádzal otec, ani to, že by matka účelovo prihlásila deti
na krúžky s cieľom zvýšenia výživného.

3. Súd skúmal aj možnosti a schopnosti otca, ktorý je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti
J. s.r.o.. Táto podľa účtovnej závierky za rok 2020 vlastní majetok v hodnote 73.661,- eur, za rok 2020
dosiahla výnosy z hospodárskej činnosti vo výške 64.150,- eur, náklady na hospodársku činnosť vo
výške 60.950,- eur, z čoho suma vo výške 14.834,- eur predstavuje odpisy majetku. Spoločnosť v roku

2020 zaplatila za terapie konateľa spolu sumu vo výške 8.339,- eur. Súd konštatoval, že odpisy majetku
predstavujú účtovnú položku, ktorou je možné legálne znížiť príjem, avšak nepredstavuje reálny náklad,
ktorý spoločnosť v roku 2020 vynaložila, preto súd na tento náklad v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o
rodine neprihliadal. Rovnako neprihliadol na náklady spoločnosti na terapie otca vo výške 8.339,- eur,
keďže ide o náklad, ktorý nebol vynaložený hospodárne a v súvislosti s činnosťou spoločnosti. Takto súd

ustálil, že pre potreby určenia výživného predstavuje čistý príjem spoločnosti sumu vo výške 23.488,-
eur (výsledok hospodárenia po zdanení 315 eur + odpisy 14.834,- eur + náklady na terapie 8.339,- eur),
ktorý príjem spoločnosti si môže jediný spoločník kedykoľvek vyplatiť. Zároveň otec uvádzal príjem z
prenájmu vo výške 1.900,- eur ročne, spolu tak otec dosahuje reálny príjem minimálne vo výške 25.388,-
eur ročne, čo predstavuje cca 2.115,- eur mesačne. Súd predpokladá, že v prípade podrobnejšieho

skúmania nákladov vynaložených spoločnosťou by sa preukázali ďalšie výdavky, ktoré nebolo potrebné
vynaložiť - napr. údržba a pohonné hmoty na automobil a motorku, ktoré využíva konateľ na súkromné
účely, avšak ďalšie dokazovanie by bolo nehospodárne a zistený stav postačuje na rozhodnutie vo
veci. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vzal do úvahy aj majetkové pomery otca, je vlastníkom
nehnuteľnosti - rodinného domu, v ktorom býva sám (matka uvádza hodnotu tohto domu na 335.000,-

eur), je vlastníkom motorového vozidla Kia Sorento, r.v. 2013, navyše užíva na súkromné účely vozidlá
vo vlastníctve spoločnosti a to motorové vozidlo Alfa Rómeo r.v. 2016 a motorku MV Augusta. Súd
zohľadnil aj jeho výpovede, ktoré posúdil sčasti za nedôveryhodné, keď otec si vo svojich výpovediach
sám odporoval, prípadne jeho výpovede boli vyvrátené ďalším dokazovaním.

4. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie považoval výživné vo výške navrhovanej matkou, ako
primerané výdavkom na maloleté deti, keď požadované výživné na maloletú M. predstavuje cca 57,30%
súdomuznanýchvýdavkovavýživnénamaloletúZ.predstavujecca59,67%súdomuznanýchvýdavkov.
Keďže o maloleté deti sa osobne stará matka a otec sa aktívne na ich výchove nepodieľa, v zmysle
súdnej praxe by sa mal podieľať na ich výdavkoch v rozsahu 2/3, t.j. 66,66% a výživné vo výške

navrhovanej matkou je primerané majetkovým pomerom, možnostiam a schopnostiam otca. Otec vlastní
majetok, ktorý nevyhnutne nepotrebuje, a ktorý predstavuje nadštandard v porovnaní s ním uvádzaným
príjmom,zároveňabsolvujeterapievhodnote500-1500,-eurmesačne,pričomodmietaoperáciu,čosúd
rovnako hodnotí ako nadštandard. Výživné spolu na obidve deti predstavuje cca 23,64% z príjmu otca,
ktorý súd vyhodnotil ako minimálny reálne dosahovaný príjem otca (2.115,- eur), čo sa rovnako javí súdu

ako primerané, pričom vyhodnotil ako rozporné s dobrými mravmi jeho tvrdenia, že nedosahuje príjem,
z ktorého by mohol platiť výživné na obe deti spolu vo výške 500,- eur, keď zároveň vynakladá mesačne
vyššie sumy na nadštandardné terapie (v mesiacoch 03-05/2020 dokonca vo výške presahujúcej 1.000,-
eur) a odmieta štandardnú zdravotnú starostlivosť. Zvýšením výživného od 26.08.2020 vznikol otcovi
nedoplatok na zročnom výživnom za 8 mesiacov a 6 dní, u maloletej M. vo výške 1.310,97 eur a u

maloletej Z. 983,23 eur, ako rozdiel vo výživnom stanovenom súdom týmto rozhodnutím a výživným
hradeným otcom podľa pôvodného rozhodnutia, ktoré nedoplatky mu súd povolil splácať v mesačných
splátkach spolu s bežným výživným. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.5. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal otec v celom rozsahu, majúc za to, že v
prejednávanej veci absentuje základný predpoklad rozhodovania o návrhu na zvýšenie výživného
a to zistenie majetkových pomerov v čase poslednej úpravy výživného tak, aby tieto pomery bolo

možné porovnať s aktuálnou majetkovou situáciou. Súd sa nevysporiadal s otázkou majetkových
pomerov maloletých, matky a otca v čase posledného rozhodovania o výživnom a neporovnal ich s
aktuálnym stavom, rozhodnutie preto vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu a je tiež v
časti hodnotenia zmeny majetkových pomerov a ich porovnania s časom poslednej úpravy výživného
nepreskúmateľné vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie. Namietal tiež, že súd síce hodnotí výdavky

maloletých, avšak ich neporovnáva s časom poslednej úpravy výživného, keď z odôvodnenia nie je
zrejmé v akom rozsahu sa výdavky zvýšili oproti stavu v čase poslednej úpravy. Otec poukazoval na
neprimerane vysoké výdavky a navrhol, aby bola výška preukázaná matkou relevantnými dokladmi, čo
považuje za štandardný a oprávnený návrh, avšak sudca s jeho návrhom na zdokladovanie výdavkov
vysporiadal tak, ako je uvedené v bode 5. odôvodnenia rozhodnutia, keď takéto dokazovanie považoval
zanehospodárneanadbytočné,keďžecenypotravín,oblečenia,hygienyaprimeranávýška vreckového

na maloleté deti predstavuje skutočnosti všeobecne známe, ako aj skutočnosti známe súdu z jeho
činnosti v obdobných rodinných veciach a zároveň by táto povinnosť neprimerane zaťažovala matku.
Takéto vyjadrenie súdu považuje odvolateľ za nesprávne a nezákonné, súd je povinný skúmať výšku
výdavkov vynakladaných na maloleté deti a matka musí byť nevyhnutne pripravená výšku výdavkov
preukázať,pokiaľsatátojavípovinnejstranealebosúduakoneprimeranevysokáatoajnapriektomu,že

ide o mimosporové konanie. Otcovi preto nie je zrejmé, akým spôsobom by mala byť matka neprimerane
zaťažená, odloženie dokladov a bločkov za určitý časový úsek nemožno považovať za neprimerané
zaťažovanie účastníka konania. Záver súdu v tomto zmysle je teda svojvoľný. Otec nesúhlasí ani s
tvrdením, že by dokazovanie výšky namietaných výdavkov bolo nehospodárne a nadbytočné. Názor
súdu, že primeraná výška výdavkov predstavuje skutočnosti známe súdu z jeho rozhodovacej činnosti

a navyše má ísť o skutočnosti všeobecne známe, ktoré nie je potrebné dokazovať, by mohol vniesť
do konaní, v ktorých sa rozhoduje o výške výživného, neželaný subjektívny prvok, ktorý môže ďalej
viesť k svojvôli súdu a strate právnej istoty v zmysle očakávania podobného/rovnakého rozhodnutia
v skutkovo podobných/totožných veciach. Nie je pravdou, že by ceny potravín, oblečenia a hygieny
a primeraná výška vreckového boli všeobecne známe okolnosti, ide o subjektívne vnímanie sudcom

prvej inštancie. Skutočnosti, ktoré nie je potrebné dokazovať tzv. notoriety, by mali byť také skutočnosti,
ktoré sú v určitom čase a mieste stále a nemenné a bez akýchkoľvek pochybností sú všeobecne
považované za niečo, čo je možné prijať bez potreby dokazovania, kam vyššie uvedené položky ale
nepatria. Primeranosť a nevyhnutnosť vynakladania výdavkov je potrebné hodnotiť prísne individuálne.
To, čo sa jednej osobe môže javiť ako primeraná cena potravín, oblečenia, hygieny a vreckového,

sa inej osobe môže javiť ako položka, do ktorej je ochotná alebo nútená investovať viac alebo
menej finančných prostriedkov, čiže ide o subjektívnu kategóriu. Súd prvej inštancie teda pochybil keď
nevykonal dokazovanie ohľadom namietanej výšky výdavkov. Je nevyhnutné zachovať právo otca na
spravodlivý súdny proces aspoň v podobe riadneho zistenia a preukázania výšky jednotlivých výdavkov,
od ktorej sa odvíja výška celkových nákladov na deti a následne aj výška výživného. Súd pochybil

aj pokiaľ ide o dokazovanie v otázke príjmu otca maloletých. Súd prvej inštancie jeho príjem vôbec
nezistil. Súd iba skúmal a vypočítal príjem spoločnosti s ručením obmedzeným. Súd dospel k absolútne
nesprávnemu záveru, bez opory v platnej právnej úprave, že príjem obchodnej spoločnosť rovná sa
príjem jediného spoločníka a konateľa. Otec ako fyzická osoba s vlastným hospodárením a majetkovými
pomermi je odlišným subjektom od spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá má vlastné hospodárenie

avlastnýmajetkovýsubstrát.Stotožňovaniepríjmujednoosobovejspoločnostisručenímobmedzenýms
príjmomotcabezpreukázaniavyplateniaceléhopríjmu/ziskuspoločníkovi,nemáoporuvprávnejúprave
a ide o nesprávne vyhodnotenie skutkových zistení súdom prvej inštancie. Súd vychádzal z daňového
priznania a účtovnej závierky spoločnosti s ručením obmedzeným za rok 2020, zistil príjmy a náklady
spoločnosti a následne pristúpil k hodnoteniu účelnosti a faktickej existencii výdavkov. K odpisom

majetku súd uviedol, že ide o legálnu možnosť zníženia príjmu, avšak odpisy majetku nepredstavujú
reálny náklad, ktorý bol spoločnosť vynaložený a aplikoval § 62 ods. 5 Zákona o rodine a na tento
výdavok neprihliadol. Uvedený postup považuje odvolateľ za nezákonný. Odpis majetku obchodnej
spoločnosti sa nerovná príjmu otca a súd nesprávne aplikoval § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa
ktorého sa neprihliadne na výdavky rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Toto ustanovenie Zákona

o rodine nemožno aplikovať na hodnotenie charakteru odpisov majetku obchodnej spoločnosti, ide o
dva odlišné právne inštitúty, ktoré sa nedajú stotožňovať. Odpis majetku síce neznamená, že spoločnosť
v tom konkrétnom roku vynaložila náklady na dosiahnutie majetku, avšak náklad na majetok bol v
určitom momente spoločnosťou vynaložený a je absolútne v súlade s právnou úpravou, že sa tento vpodobe odpisov rozloží na určité časové obdobie. Právny názor súdu, ktorý považuje odpis majetku za
príjem otca, absolútne popiera zmysel nákladovej položky obchodnej spoločnosti a inštitútu odpisovania
majetku. Súd tiež nesprávne označil náklad spoločnosti na terapie za náklad, ktorý nebol vynaložený

hospodárne a v súvislosti s činnosťou spoločnosti. Je otázne, či je súd v konaní o zvýšení výživného
oprávnený hodnotiť náklady obchodnej spoločnosti z pohľadu ich hospodárnosti a súvisu s činnosťou
spoločnosti. Súd v tomto konaní nemá suplovať úlohu iných orgánov verejnej moci, ktoré na úseku dane
z príjmu hodnotia či je možné výdavok uplatniť ako oprávnený náklad z pohľadu znižovania základu
dane. Postup súdu je svojvoľný, nad rámec jeho kompetencie, odhliadnuc od toho, že hodnotenie

výdavkov obchodnej spoločnosti nemá nič spoločné so zisťovaním príjmov a výdavkov otca ako fyzickej
osoby. Odvolateľ tiež dôrazne odmieta hypotetické vyjadrenia súdu prvej inštancie, že súd predpokladá,
že v prípade podrobnejšieho skúmania nákladov vynaložených spoločnosťou, by sa preukázali ďalšie
výdavky, ktoré nebolo potrebné vynaložiť. Toto nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej
inštancie porušil princíp rovnosti zbraní, keď na jednej strane nepovažoval za potrebné a hospodárne
dokazovať výšku výdavkov deklarovaných matkou tak, ako to navrhol otec pri namietaní ich výšky, a

na druhej strane nad rámec svojej kompetencie pristúpil k detailnému skúmaniu a hodnoteniu výdavkov
obchodnej spoločnosti, ktoré vyhodnotil ako nehospodárne a automaticky stotožnil s príjmom otca.
Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie alebo aby rozsudok zmenil a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

6. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považovala rozsudok za správny a navrhla
ho potvrdiť, majúc za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil náklady maloletých uplatnené v
tomto konaní porovnávaním nákladov maloletých v predchádzajúcom konaní, tiež správne vyhodnotil
majetkovépomeryapríjemotca.Otecnapojednávanídňa03.03.2021ústnedeklaroval,žejebezpríjmu,
ukončil pracovný pomer vo svojej spoločnosti zo zdravotných dôvodov, pretože sa mu nedoporučuje

vykonávať sedavé zamestnanie, že si požičiava na svoje základné životné potreby finančné prostriedky
od svojho otca a brata, zabezpečuje si terapiu v súkromných zariadeniach a náklady s tým spojené mu
hradíjehospoločnosť.Operáciuodmietol,oinvalidnýdôchodoknepožiadal,pretoženespĺňapodmienky.
Od začiatku roku 2020 nemá iný príjem ako ročný nájom zo spoločnosti za prenájom kancelárie v jeho
dome. Tieto tvrdenia otec nepreukázal ani lekárske správy priložené k odvolaniu nepotvrdzujú, že musel

ukončiť pracovný pomer zo zdravotných dôvodov, ani to, by mu bolo lekárom doporučené nevykonávať
sedavé zamestnanie. Súd správne vyhodnotil príjem otca ako jediného spoločníka spoločnosti s ručením
obmedzeným a zaoberal sa položkami, ktoré neuznal ako výdavky spoločnosti, pretože mali vplyv na
tvorbu zisku a na hodnotu majetkového práva otca ako jediného spoločníka. Súd nepochybil keď
nevykonal dokazovanie ohľadne primeranosti a nevyhnutnosti výdavkov matky ako potraviny, oblečenie,

hygiena, vreckové, ktoré otec namietal. Oprávnený nie je povinný preukazovať dennodenné náklady
týkajúce sa základných životných potrieb kultúrneho človeka ako strava, oblečenie, hygiena.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa s rozhodnutím plne stotožňuje
a odporučil ho potvrdiť.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po
zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP preskúmal napadnutý rozsudok, ako

aj konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom či dôvodmi podaného odvolania
keďže ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu ( § 65, 66, § 23 ods. 2 CMP) a dospel k záveru,
že odvolanie otca je čiastočne dôvodné a napadnutý rozsudok je treba zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

9. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP) rozsudky o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv
a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.

10. Podľa § 34 CMP ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácie konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú.

11. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.12. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

14. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola zmena výživného (jeho zvýšenie) na maloleté
dieťa. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý výživné zvýšil na sumu 280 eur u maloletej M. na sumu 220 eur u maloletej Z., čím
vyhovel návrhu matky v celom rozsahu.

15. Odvolacia argumentácia otca je založená na tvrdení, že súd nedostatočne zistil skutočný stav veci,

keď neporovnal pomery účastníkov v čase posledného rozhodovania s ich aktuálnymi pomermi, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil
a odňal tiež otcovi právo na spravodlivý proces porušením princípu rovnosti zbraní. Odvolací súd po
preskúmanínapadnutéhorozsudkuakoajpostupusúdu,ktorýrozhodnutiupredchádzaldospelkzáveru,
že odvolacie námietky otca sú sčasti dôvodné.

16. Ako vyplýva z ust. § 111 a nasl. CMP, konanie o zmene výživného patrí medzi mimosporové
nenávrhové konania patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa. V zmysle ustanovenia §
78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením 121 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-
právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov

musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného za podmienky,
že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne a to
okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných
nákladov.

17. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, súd musí preto
podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať
ich s aktuálnymi pomermi. Je nutné pritom prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný
vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti, a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch

účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu
sa musí starostlivo orientovať na to, či vôbec, a ak áno, v čom konkrétne došlo k zmene pomerov,
t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti
rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Dôvodom na zmenu
vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené.

Aby súd mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene
pomerov nedošlo, povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného teda predovšetkým
bude podrobne porovnať jednak odôvodnené potreby dieťaťa ako aj pomery na strane povinných osôb,
z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu, s odôvodnenými potrebami dieťaťa a pomermi
na strane povinných v súčasnosti.

18. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie týmto dôsledne neriadil. Matka sa v konaní domáhala
zvýšenia výživného, ktoré bolo pôvodne určené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 31.10.2016,
č.k. 37P/7/2015-178. Dokazovanie súdu prvej inštancie sa preto malo zameriavať na porovnanie
pomerov účastníkov v čase tohto ostatného rozhodovania s ich súčasnými pomermi, čo však súd

náležitým spôsobom neurobil. U maloletých detí síce pomery porovnal, avšak u rodičov toto opomenul.
Síce súd zisťoval aktuálne príjmy a výdavky rodičov a ich celkové majetkové pomery (aj to v podstate len
uotca,pretožepokiaľideomatku,vodôvodnenírozsudkusúdvpodstatelenuviedol,čoohľadomsvojich
príjmov a výdavkov tvrdila ona sama v návrhu, z odôvodnenia však nie je zrejmé, či a v akom rozsahu
súd tieto tvrdenia matky mal za preukázané a či ich použil pri hodnotení primeranosti výšky výživného),

avšak nezaoberal sa príjmami a výdavkami rodičov, ani ich majetkovými pomermi v čase posledného
rozhodovania o výživnom. Z akých pomerov u rodičov vychádzal súd pri rozhodovaní v roku 2016 ani
nie je možné z napadnutého rozsudku zistiť, jediná zmienka sa uvádza v bode 9 odôvodnenia, kde súd
uviedol, že pri určení výživného v konaní 37P/7/2015 súd vychádzal z potenciálneho príjmu otca akovodiča kamiónu (bez uvedenia výšky), ktorá informácia rozhodne nepostačuje na vykonanie porovnania
pomerov povinného v čase pôvodného konania a v súčasnosti. Pokiaľ teda súd nemal zistené pomery
rodičov, za akých bolo určené výživné naposledy, nebolo možné pomery porovnať so súčasným stavom,

čím neboli splnené zákonné podmienky pre zmenu výživného a určenia jeho konkrétnej výšky.

19. Súd prvej inštancie čiastočne pochybil aj v spôsobe, akým posúdil možnosti a schopnosti otca, čo
otec dôvodne v odvolaní namietal. Odvolací súd uvádza, že je síce legitímny postup súdu, ktorý pri
dôslednom posudzovaní schopností a možností povinného rodiča nevychádza výlučne z deklarovaných

a preukázaných príjmov povinného rodiča, avšak spôsob, akým postupoval prvoinštančný súd v danom
prípade nebol správny. Je zrejmé, že nie je jednoduché zisťovanie pomerov u tých povinných osôb,
ktoré sú podnikatelia, dokážu totiž vykonávať ekonomickú činnosť tak, že môžu do istej miery moderovať
jednak výdavkovú stránku svojho podnikania, teda náklady a jednak aj príjmovú stránku, teda výnosy. Je
potom potrebné vynaložiť značné úsilie pri dokazovaní skutočných pomerov takéhoto účastníka konania
a nie vždy sa dá zistiť objektívne výšku jeho príjmu. Súd prvej inštancie však podľa názoru odvolacieho

súdu nepostupoval správne, keď výšku odpisov majetku otcovej obchodnej spoločnosti (majúc za to, že
nepredstavujú reálny náklad, ktorý bol spoločnosťou vynaložený) pripočítal bez ďalšieho k príjmom otca.
Uvedené nemožno brať ako príjem otca, a nesprávne preto ustálil prvoinštančný súd, že otec dosahuje
reálny príjem minimálne vo výške 25.388 eur ročne, teda 2.115 eur mesačne, aplikujúc § 62 ods. 5
Zákona o rodine, podľa ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky tohto rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takéto tvrdenie
súdu o výške reálneho príjmu otca je nepodložené. To však neznamená, že by na odpisy spoločnosti
nebolo možné prihliadnuť, keďže predstavujú významnú informáciu o tom, v akej hodnote je dlhodobý
hmotný majetok spoločnosti ( autá, stroje, nehnuteľnosti a pod.) a súd pri posudzovaní možností
a schopností povinného zohľadňuje nielen aktuálne príjmy povinného ale aj majetok spoločnosti,

prostredníctvom účasti v ktorej podniká. Vyhodnocovanie dôvodnosti vynaložených výdavkov obchodnej
spoločnosti, v ktorej je otec jediným spoločníkom, bolo inak podľa názoru odvolacieho súdu namieste a
takýto postup vyplýva priamo z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Súd preto môže v konaní o výživnom
posúdiť jednotlivé výdavky podnikateľa v rámci jeho podnikania a vyvodiť záver, že niektoré výdavky
nebolo nevyhnutné vynaložiť, čím sa zároveň uplatňuje princíp, že výživné má prednosť pred inými

výdavkami rodičov. Treba potom tiež súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie v otázke posúdenia
dôvodnosti vynaložených nákladov na terapiu otca, že ide o výdavok, ktorý evidentne nesúvisí s
hospodárením obchodnej spoločnosti a nebolo nutné ho vynaložiť, na druhej strane je otázne, či by
nebol napokon vynaložený aj tak otcom maloletých, pokiaľ si to jeho zdravotný stav vyžaduje ( ak by
nevyhnutnosť tohto výdavku a jeho výšky otec preukázal, bolo by potrebné ho zohľadniť). V každom

prípade súd by mal u otca, ktorý podniká formou obchodnej spoločnosti, brať do úvahy príjmy, aké jeho
spoločnosť dosahuje, ale zohľadňovať by mal výdavky len v takom rozsahu, v akom je nevyhnutné
ich vynaložiť na dosiahnutie príjmov z podnikania. Je nesporné, že majetkovým právom spoločníkov v
zmysleust.§123 <.Obchodnéhozákonníkajeprávonapodielnazisku.Akotecjejedinýmspoločníkom,
potom celý zisk si môže dať vyplatiť otec maloletých, nakoľko niet ďalších spoločníkov, s ktorými by sa

musel rozdeliť, pričom aj o vyplatení rozhoduje iba on sám. Pokiaľ otcovi nebol vyplatený zisk, ktorý
vyplatený mohol byť, otec bude musieť toto pred súdom obhájiť a súd vyhodnotí, či dôvody možno
akceptovať, alebo ide o príjem, ktorého sa otec vzdal bez vážneho dôvodu.

20. Ako vyplýva z doteraz zistených okolností prípadu, otec by teda ako spoločník obchodnej

spoločnosti mohol mať príjmy z vyplateného zisku obchodnej spoločnosti, ďalej ako odmenu konateľa
spoločnosti a tiež príjem z prenájmu (ním už deklarovaný), takže súd správne skúmal predovšetkým
tieto reálne príjmy otca, nesprávne ale ustálil ich výšku. Pokiaľ vyhodnotením vykonaného dokazovania
postupom uvedeným vyššie súd dospeje k záveru, že zistené príjmy otca nezodpovedajú možnostiam
a schopnostiam otca, inak povedané, že otec nevyužíva svoje schopnosti a možnosti, bude namieste

vychádzať z princípu zakotveného v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako súd prihliadne aj na neprimerané majetkové
riziká, ktoré povinný na seba berie. Schopnosti a možnosti povinného rodiča totiž nemožno zamieňať s
výškou ich dosahovaných príjmov, pretože táto nemusí vždy zodpovedať schopnostiam a možnostiam

povinného rodiča. Podľa Zákona o rodine na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť nielen
na jeho skutočné príjmy, ale najmä na jeho reálne schopnosti, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je
objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,
vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a pod. Pokiaľ sa preukáže, že nastrane otca došlo k poklesu príjmu (oproti príjmu, ktorý bol súdom ustálený v predchádzajúcom konaní o
výživnom), súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli. V prípade naplnenia predpokladov pre aplikáciu
ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, súd postupuje v uvedenom zmysle. Ak teda v danej

veci s prihliadnutím na vek otca, jeho zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako
aj situáciu na trhu práce a podobne bude mať súd za to, že príjmy, ktoré dosahuje aktuálne z podnikania,
nie sú primerané a mohol by dosahovať vyššie, ustáli takýto príjem ako tzv. potencionálny príjem otca,
a z neho bude vychádzať pri určení primeraného výživného, samozrejme, berúc do úvahy celkové
majetkové pomery otca a jeho životnú úroveň. Treba pripomenúť, že dosahovanie primeraných príjmov

u rodičov maloletých detí nemôže byť ponechané na ľubovôľu rodiča, naopak, je to jeho povinnosťou,
ktorá súvisí s povinnosťou živiť svoje deti dokiaľ nebudú schopné živiť sa samé.

21. Odvolací súd pripomína, že rozsah vyživovacej povinnosti každého rodiča závisí od jeho schopností
a možností, ktoré sa vždy posudzujú individuálne, pričom tieto kritériá je treba skúmať u oboch rodičov
napriek tomu, že v konaní sa výživné určuje len jednému z nich. Na to, aby súd mohol hodnotiace

úsudky v tomto smere vysloviť, musí mať dostatočne zistený skutočný stav veci, avšak v prejednávanej
veci zatiaľ výsledky doterajšieho dokazovania nedávajú podklad pre rozhodnutie o matkinom návrhu.
Odvolanie otca preto odvolací súd posúdil ako opodstatnené z dôvodov predostretých vyššie.

22. Pokiaľ ide o ostatné pochybenia súdu prvej inštancie vytýkané v odvolaní, tieto zistené neboli. Takto

odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku otca, že súd nevykonal dokazovanie na preukázanie
nákladov na výživu maloletých a neuložil matke, aby preukázala listinnými dôkazmi výšku nákladov,
ktorémajúmaloletédetinastravu,ošatenie,obuv,hygienuavreckové.Ktomutoodvolacísúduvádza,že
prvoinštančný súd postupoval správne. Uvedené výdavky je totiž prakticky nemožné preukázať, napriek
tomu je všeobecne známe, že každé dieťa je potrebné šatiť aj obúvať a každé dieťa musí denne jesť,

umývať sa a pod. Ani odloženie dokladov a bločkov za určitý časový úsek zo strany matky, by však
nemohlo preukázať výšku skutočných matkou vynakladaných výdavkov na také položky ako sú odevy,
obuv, hygienické potreby či strava, a to principiálne z dôvodu neadresnosti takýchto dokladov, ktorých
výpovedná hodnota je potom minimálna. Uvedené otcom navrhované dôkazy nedokážu preukázať
nielen to, že ide o pokladničné bločky, obsahujúce položky, určené skutočne pre konkrétne maloleté

dieťa, ale ani to, či skutočne nákup uskutočnila matka. Preukázať relevantným spôsobom je možné
iba malú časť označených výdavkov ( stravné v škole a internáte ako časť celkových nákladov na
stravu dieťaťa, kúpa rovnošaty ako časť celkových nákladov na ošatenie a pod.), inak sa v konaní
preukazuje iba vynakladanie osobitných výdavkov dieťaťa, ako napr. poplatky za krúžky, poplatky
školného, cestovné do školy, poplatky za jazykové kurzy, telefón, dioptrické okuliare, zdravotné pomôcky

či platené lekárske ošetrenia a pod. a v tomto prípade matka niektoré osobitné výdavky aj preukázala a
súd sa s nimi vysporiadal. Keďže výšku finančného obnosu, minutú v konkrétnom mesiaci na jednotlivé
bežné potreby konkrétneho dieťaťa nie je možné preukázať spôsobom požadovaným otcom, a ani
iným vierohodným spôsobom (rovnako ako nie je možné preukázať výšku vreckového, ak ju matka
neposiela deťom na účet), môže súd vychádzať z obvyklej výšky nákladov u týchto potrieb, ktoré

berie spravidla súd do úvahy v iných obdobných prípadoch. Otec namietal, že to, čo sa jednej osobe
môže javiť ako primeraná cena potravín, oblečenia, hygieny, vreckového, inej osobe sa môže javiť ako
položka, do ktorej je ochotná alebo nútená investovať viac alebo menej finančných prostriedkov, čiže
ide o subjektívnu kategóriu. Poukazuje na to, že primeranosť a nevyhnutnosť vynakladania výdavkov
je potrebné hodnotiť prísne individuálne. S týmto názorom sa nedá nesúhlasiť. Individuálne hodnotenie

primeranosti a nevyhnutnosti vynakladania výdavkov je však úlohou súdu v každom konaní o výživnom.
Je povinnosťou súdu, aby z matkou prezentovaných nákladov na výživu každého dieťaťa ustálil ako
dôvodnú iba takú výšku nákladov na výživu dieťaťa, ktorá zároveň zodpovedá možnostiam rodičov. Do
tohto procesu hodnotenia dôvodnosti potrieb dieťaťa sa premieta zásada, že životná úroveň dieťaťa
kopíruje životnú úroveň rodičov, to znamená, že u detí, ktorých rodičia sú lepšie materiálne zabezpečení,

môžu byť uznané aj také výdavky (alebo ich výška), ktoré u dieťaťa zo sociálne slabšej rodiny uznať
nemožno.

23. Vzhľadom k vyššie uvedenému potom nebol ani porušený princíp rovnosti zbraní, ku ktorému podľa
názoru otca malo dôjsť tým, že na jednej strane súd nepovažoval za potrebné a hospodárne dokazovať

výšku výdavkov deklarovaných matkou tak, ako to navrhol otec pri namietaní ich výšky, a na druhej
strane nad rámec svojej kompetencie pristúpil k detailnému skúmaniu a hodnoteniu výdavkov obchodnej
spoločnosti, ktoré vyhodnotil ako nehospodárne a automaticky stotožnil s príjmom otca.24. Odvolací súd uzatvára, že po preskúmaní spisového materiálu bolo treba dospieť k záveru, že
vykonané dokazovanie týkajúce sa pomerov účastníkov konania bolo nedostatočné a neumožňovalo
ich porovnanie s pomermi v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom. Napadnutý rozsudok

je predčasný, keď súd prvej inštancie síce aplikoval správnu normu, nesprávne ju ale interpretoval,
vyvodil nesprávne právne závery, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie. Preto odvolací
súd rozsudok v napadnutej časti za použitia ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom prvoinštančný súd vec znova prejedná, vykoná
dokazovanie obsahom súvisiaceho spisu sp. zn. 37P/7/2015, doplní dokazovanie ohľadom možností a

schopností oboch rodičov, dôsledne porovná pomery v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom
s aktuálne zistenými pomermi, a vo veci opätovne rozhodne. Nové rozhodnutie náležite odôvodní v
súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom
dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné, pričom
zároveň rozhodne aj o trovách tohto konania.

25. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).