Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120205182
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120205182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
XX,zastúpený:Hrčka-Sabó,s.r.o.,advokátskakancelária,Obchodná187/6,Sečovce,IČO:51433842,
proti žalovanému: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., T. XX, zastúpený: JUDr. Elena Žgravčák Boháčová,
advokátka, so sídlom v Prešove, Levočská 12, o neplatnosť kúpnej zmluvy a prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 11C/34/2020-54 zo dňa 18.11.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške
ktorých rozhodne súd I. inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že žalobca žalobou z 05.05.2020 sa
domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej 24.11.2010 so žalovaným, predmetom ktorej

bola nehnuteľnosť a to parcela č. XXX/XX orná pôda o výmere 1.436 m2 zapísaná na LV č. XXX k.ú.
Gregorovce. Žalobu odôvodnil tým, že spolu s manželkou kúpili predmetnú nehnuteľnosť s ubezpečením
žalovaného, že v budúcnosti daný pozemok bude využívaný ako stavebný, v tom smere sa vyjadrila
aj obec Gregorovce a z toho dôvodu aj spornú kúpnu zmluvu uzatvorili. V roku 2019 však žalobca pri
návšteve Obecného úradu v Gregorovciach zistil, že pozemok sa nachádza v ochrannom pásme a že nie
je možné na ňom vykonať individuálnu bytovú výstavbu. Uviedol, že pri jeho kúpe bol uvedený do omylu,
keďže kúpený pozemok nemožno využívať na účely, na ktoré ho kupoval a preto bol nútený podať túto

žalobu. Uviedol aj to, že v súčasnosti je výlučným vlastníkom predmetnej parcely na základe dohody
o vyporiadaní BSM. K žalobe pripojil vyjadrenie obce Gregorovce z 24.11.2010, podpísané starostkou
obce, aktuálny výpis z LV č. XXX k.ú. Gregorovce a napadnutú kúpnu zmluvu.
Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vzniesol aj námietku nedostatku
vecnejlegitimáciestránvtomtospore.Súdjupovažujezadôvodnú,keďževsporochoneplatnosťkúpnej
zmluvy podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdov musia byť stranami sporu všetci tí, ktorí napadnutú
zmluvu uzatvorili buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní, vystupujú totiž ako nerozluční spoločníci (napr.

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/122/2002). V spornej zmluve ako kupujúca bola
aj vtedajšia manželka žalobcu a keďže spor sa týka posúdenia platnosti či neplatnosti kúpnej zmluvy,
dotýka sa to aj jej práv, či povinností z daného právneho úkonu a to bez ohľadu na to, že neskôr došlo k
ďalšiemu právnemu úkonu a to vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi obomakupujúcimi v dôsledku čoho je v súčasnosti len žalobca vedený ako výlučný vlastník sporného pozemku,
čovšakničnemenínaprávnomzáverevyslovenomajvspomínanomrozsudku3Cdo/122/2002.Navyše,
ak by kúpna zmluva bola neplatná, zrejme by bola neplatná aj dohoda o vyporiadaní BSM v časti

týkajúcej sa sporného pozemku, preto súd považuje za irelevantné, že žalobca je v súčasnosti vedený
ako výlučný vlastník pozemku, ktorý bol predmetom napadnutej kúpnej zmluvy. Keďže v tomto spore
nie sú všetci účastníci zmluvy stranami sporu, aj pre nedostatok vecnej legitimácie súd musel žalobu
zamietnuť.
Súd prvej inštancie nepochyboval o tom, že žalobca s manželkou kupoval sporný pozemok s tým, že

v budúcnosti na ňom postavia rodinný dom, je to logické aj z dôvodu, že bývali v celkom inom kraji
(okres Trebišov) a je nelogické, že by pozemok chceli vzhľadom na pomerne veľkú vzdialenosť z ich
bydliska užívať len ako záhradu. Súd preto nemal dôvod neveriť tvrdeniu žalobcu v tomto smere, ktoré je
podporené aj predloženým písomným vyjadrením Obce Gregorovce, ktoré bolo vystavené v ten istý deň
ako došlo k podpísaniu kúpnej zmluvy. Žalobca však doposiaľ neprodukoval žiadny dôkaz o pravdivosti
jeho tvrdenia o tom, že výstavba rodinného domu na spornom pozemku neprichádza do úvahy z dôvodu

jeho začlenenia do ochranného pásma. Žalobca teda nepreukázal, hoci v tomto smere bolo dôkazné
bremeno na ňom, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy došlo vôbec k omylu na strane kupujúcich, ktorý by
mal spočívať v tom, že na pozemku nie je možné sa budovať a to ani v budúcnosti. Na preukázanie
tohto tvrdenia navrhol až na pojednávaní výsluch svedkýň a to bývalej a aktuálnej starostky obce, avšak
tento jeho postup súd považuje za rozporný so zásadou sudcovskej koncentrácie konania upravenej

v § 153 CSP.
Žalobcovi nič nebránilo predložiť súdu dôkaz o nemožnosti budúcej výstavby na danej parcele, či už v
žalobe alebo v rámci repliky na vyjadrenie žalovaného, pričom postačovalo aj označenie navrhovaného
dôkazu. Uvedený prostriedok procesného útoku však označil až na pojednávaní, ktoré by súd musel
odročiť, čo je v rozpore so spomínanou zásadou o sudcovskej koncentrácii. Navyše navrhnuté dôkazy a

ďalšie pojednávanie súd nepovažoval za účelné a hospodárne vzhľadom na to, že súd dospel k záveru
o nedôvodnosti žaloby aj z iných dôvodov Preto nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania podľa
prednesu právneho zástupcu žalobcu.
Ajvprípade,akbysúdubolopreukázanétvrdeniežalobcuospomínanomomyleateda,žebypreukázal,
že ani v budúcnosti sa neplánuje s výstavbou rodinného domu na tomto pozemku nepochybne by

síce išlo o podstatný a rozhodujúci omyl, ale žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ďalší zákonný
predpoklad úspešnosti uplatneného nároku podľa § 49a Občianskeho zákonníka a to to, že tento omyl
vyvolal úmyselne žalovaný resp. že o ňom vedel. Žalobca v tejto súvislosti uviedol len svoju domnienku,
že o tomto omyle musel byť žalovaný informovaný, čo však žalovaný vo svojej výpovedi rozhodne poprel
a tvrdenie žalobcu vyvracia aj označenie kultúry predávaného pozemku ako orná pôda, text kúpnej

zmluvy, v ktorej obaja kupujúci potvrdili, že je im známy právny stav predávaného pozemku z príslušnej
dokumentácie, z nespornej skutočnosti potvrdenej oboma stranami, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy
podľa územného plánu Obce Gregorovce nebol pozemok začlenený na individuálnu bytovú výstavbu a
napokon aj zo zmluvy o sprostredkovaní predaja, ktorú žalovaný uzavrel s realitnou kanceláriou vyplýva,
že ide o zamýšľaný predaj parcely ako ornej pôdy. Žalovaný pritom prehlásil, že dôveroval správnosti

informácie uvedenej v spornom potvrdení Obce Gregorovce o plánovanej výstavbe rodinného domu
na spornej parcele, čo súd považuje za logické a zároveň zdôrazňuje, že opäť dôkazné bremeno na
preukázanie vedomosti žalovaného o danom omyle bolo na žalobcovi. Ten však žiadny dôkaz v tomto
smere neprodukoval a keďže žalobca nepreukázal, že žalovaný vedel o tom, že na spornom pozemku
sa nebude môcť stavať už v čase uzavretia kúpnej zmluvy, súd musel žalobu zamietnuť. Zároveň súd

dodáva, že nie je možné vylúčiť ani to, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy sa mohlo počítať v budúcnosti
s výstavbou rodinného domu na spornom pozemku a neskôr sa mohla situácia zmeniť, za čo však
nenesie zodpovednosť žalovaný a o to viac by neboli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie žalobe
v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP s tým, že nevzhliadol dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vyjadril nesúhlas
s tým, že nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, a to skutočnosť, že na danom pozemku sa nebude dať
stavať.OpakovanesapokúsilvyhľadaťstarostkuobceGregorovce,čiužosobnealeboajtelefonicky,aby

mu tieto skutočnosti potvrdila. Potvrdenie o týchto skutočnostiach od nej dostal len telefonicky, nakoľko
ani na väčší počet pokusov ju na Obecnom úrade Gregorovce nezastihol.Aj z toho dôvodu právny zástupca navrhoval na pojednávaní vypočuť súčasnú starostku obce ale aj
starostku, ktorá bola vo svojej funkcii v období, keď sa predmetná kúpna zmluva uzatvárala a ktorá
písomne potvrdila, že pozemok je do budúcna určený na výstavbu.

Nedá sa pokladať za ťarchu žalobcu nezabezpečenie takéhoto listinného dôkazu, nakoľko o jeho
zabezpečenie bolo opakovane usilované a preto nemožno súhlasiť s rozhodnutím súdu, kedy zamietol
návrh na vykonanie dokazovania. V tomto prípade nestačí, aby konanie bolo len hospodárne, musí byť
aj efektívne.
Potvrdenie obecného úradu sa mu podarilo zabezpečiť až teraz a to dňa 11.12.2020, pričom z tohto

potvrdenia je zrejmé, že sa jedná o ornú pôdu a že pozemok je v ochrannom pásme priemyselného
podniku v obci Gregorovce a teda výstavba na ňom nebola a ani nebude možná.
Ďalej súd prvej inštancie uvádza, že aj keby bol omyl preukázaný, nie je preukázané, že tento omyl
úmyselne vyvolal žalovaný, resp. že o úmysle vedel. Ani s týmto názorom súdu nemôže súhlasiť.
Je síce pravdou, že predmetný pozemok bol kupovaný ako orná pôda, avšak realitná kancelária, ktorá
tento pozemok ponúkala na internete ho označila ako stavebný pozemok a žalovaný túto realitnú

kanceláriu splnomocnil na zastupovanie ohľadom predaja tohto pozemku. Taktiež aj realitná kancelária
vybavovala potvrdenie obce, že na danej parcele sa do budúcna plánuje výstavba.
Tvrdenie žalovaného, že on predmetný pozemok predával len ako ornú pôdu je zavádzajúce už len z
toho dôvodu, že žalovaný tento pozemok predával za sumu, ktorá v prepočte na m2 zodpovedá sume
takmer 10,- eur, pričom za takúto sumu sú v danej lokalite predávané stavebné pozemky a dokonca aj

za menšie sumy.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že nebola účastníčkou konania na strane žalobcu aj bývala manželka, k
tomu uviedol, že bol jednoznačne presvedčený, že bývala manželka už s touto záležitosťou nemá nič
spoločné. Tento pozemok si vyporiadali v rámci BSM a stal som sa jeho výlučným vlastníkom.
Nespochybňuje tvrdenie súdu, že mala byť účastníčkou konania aj ona, avšak zastávam názor, že tento

problém sa dal jednoznačne odstrániť tým, že by vstúpila do konania, čomu nebránila ani skutočnosť,
že už vo veci sa začalo pojednávať, preto zastáva názor, že súd mohol dať priestor na takýto postup ak
by odročil pojednávanie a dal mu na to dostatočnú lehotu.
Z vyššie uvedených dôvodov je toho názoru, že súd vo veci rozhodol bez náležite zisteného skutkového
stavu a tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

K odvolaniu pripojil odpoveď na žiadosť o územno-plánovaciu informáciu z obce Gregorovce zo dňa
11.12.2020.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Okrem iného poukázal

vo vyjadrení na to, že žalobca mal dostatočný priestor na to, aby od podania žaloby do nariadeného
pojednávania minimálne označil dôkazy, ktoré chce v konaní vykonať, resp. riadne preukázal svoje
tvrdenia. Uvedený dôkaz, že na pozemku sa nedá stavať, však označil až na pojednávaní, ktoré by súd
musel odročiť, čo je v rozpore so zásadou o sudcovskej koncentrácii. Navyše navrhnuté dôkazy, resp.
k odvolaniu priložené potvrdenie obce nie je možné považovať za dôkaz na podklade ktorého by súd

dospel k inému záveru ako k zamietnutiu žaloby z dôvodu jej nedôvodnosti. Ďalej poukázal na to, že
žalovaný nikdy predtým nežiadal obec o potvrdenie o možnostiach výstavby na spornom pozemku a
nikdy ani nepodnikol žiadne právne kroky smerujúce k budúcej výstavbe, resp. jej povoleniu. Žalovaný
riadne (sprostredkovateľskou zmluvou) preukázal, že pozemok zadal na predaj realitnej kancelárii
výlučne ako ornú pôdu a v tomto znení aj uzavrel so žalobcom a jeho manželkou kúpnu zmluvu, kde

riadne žalobcu ako kupujúceho poučil o technickom a právnom stave pozemku výlučne ako ornej pôde.
Zároveň si nevymienil žiadne okolnosti podstatné pre uzavretie samotnej kúpnej zmluvy, ani fakt, že by
pozemok kupoval ako pozemok na budúcu výstavbu. V ostatnom poukázal aj na vznesenú námietku
nedostatku vecnej legitimácie strán sporu, nakoľko podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdu musia
byť stranami sporu všetci tí, ktorí napadnutú zmluvu uzatvorili, buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní

s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/122/2002.
V ďalších podaniach strany sporu v podstate zotrvali na svojich tvrdeniach uvedených jednak v odvolaní
a jednak vo vyjadrení k odvolaniu.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.5. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP.

7. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň

poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu, ktorá sa v Civilnom sporovom poriadku presúva na procesné
strany. Obzvlášť dispozičný princíp, princíp kontradiktórnosti konania a zásada formálnej pravdy majú
v sporových konaniach podľa Civilného sporového poriadku obrovský význam najmä vo vzájomnej

kombinácii, pretože práve ich dôsledným uplatňovaním možno dosiahnuť stav, v ktorom zodpovednosť
za výsledok sporu leží najmä na stranách sporu.

9.Princípkontradiktórnostiazásadaformálnejpravdy(resp.zásadaprejednacia),obsiahnutévčlánkoch
8 a 9 základných princípov Civilného sporového poriadku, spočívajú v tom, že každá zo strán sporu

je povinná niesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom tých skutkových okolností, ktorých
existencia predurčuje jej výhru v súdnom spore; súd bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno nenesie a
pri rozhodovaní vychádza len z toho, čo tvrdili a preukázali strany sporu.
9.1 Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu
má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne

nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom

dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli
preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu
nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo
preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

9.2 Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

9.3 Podľa § 153 CSP ods. 1, 2, 3, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.
Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

9.4 Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

9.5 Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho

a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie podľa
zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie
podľa neho plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obranysú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela
ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a
predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu

pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte
sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam
pre moment viazanosti súdu.

10. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto

skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto
skutočností tvrdí.

10.1 Podľa ZSP 3/2004, s. 66: V občianskom súdnom konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť
účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia,
alebo ako žalovaní. V týchto veciach totiž účastníci kúpnej zmluvy vystupujú ako nerozluční spoločníci

a podľa
R 45/1986 s. 187: Dovolať sa relatívnej neplatnosti sa treba voči všetkým účastníkom právneho úkonu.

10.2 O nútené procesné spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo zo zákona alebo z povahy veci je
z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak povedané,

existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. V prípade žaloby o
neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo
vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Ak by žalobca namiesto núteného procesného
spoločenstva žaloval len jeden subjekt, prípadne nie všetkých nútených spoločníkov, žaloba by musela
byť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnutá.

11. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vyznelo v neprospech žalobcu nemá automaticky za
následok, že je nesprávne. K námietkam žalobcu, uvedenými v odvolaní, odvolací súd dodáva, že
žalobca okrem tvrdení v priebehu konania nepredložil žiaden dôkaz na ich preukázanie, predložil len
potvrdenie od obce, navyše vydané po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktoré nepochybne z vlastnej

viny nepredložil súčasne so žalobou.

12. Logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania za rešpektovania zásad
(princípov spravodlivého súdneho konania) za stavu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu
je zamietnutie žaloby.

13. Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia v náleze III. ÚS
119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnenie nárokov a

obranu proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

14. V podstate možno zhrnúť, že žalobcovi sa nielen nepodarilo uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k
preukázaniu, že sa jednalo o omyl rozhodujúci a že tento omyl vyvolal úmyselne žalovaný, resp. že o
ňom mal žalovaný vedomosť, ale ani jeho žaloba nesmerovala proti všetkým účastníkom namietaného

právneho úkonu.

15. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej
inštanciezrozumiteľnýmspôsobomuviedoldôvody,prektoréžalobevyhovel;jehorozhodnutienemožno
považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekomfortné.

16. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu
odvolací súd so stotožnením sa s dôvodmi napadnutého rozsudku, rozsudok ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1,2 CSP).

17. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak, fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP) a tejto zásade úspešnosti zodpovedá aj výrok o ich náhrade.18. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).