Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 6, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/70/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617207843
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7617207843.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov: 1. G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v O., E. J. XX, v zastúpení U. U.Ň., nar. X.XX.XXXX, bytom v O., E. J. XX a 2. D. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v O., E. J. XX, v zastúpení M. U., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., E. J. XX, zastúpených Mgr.
Ivicou Štiglitz, advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8 proti žalovanému: EOS KSI Slovensko
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, zastúpenému Remedium Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8C/24/2017-233 zo dňa 18. júna 2020

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok tak, že žalobu žalobcov z a m i e t a.

II. Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví rozhodol v tomto znení:
I. Zmluva o zriadení záložného práva č. V. XXXXX - XX zo dňa 10.7.2008 je n e p l a t n á.
II. Žalobcovia 1, 2 majú vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o
výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcov doručená súdu prvej inštancie dňa 31.3.2017, ktorou sa
žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy o zriadenie záložného práva č. Z XXXXX-XX zo dňa
10.7.2008, ktorá bola uzavretá medzi žalobcami 1/ a 2/ a právnym predchodcom žalovaného spolu s
podanýmnávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatreniazdôvodu,žežalovanýveriteľprostredníctvom
žalovaného začal s konaním o výkone záložného práva a za tým účelom uskutočnil aj ocenenie
nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom dobrovoľnej dražby.

3. Žalobcovia uviedli, že s právnym predchodcom žalovaného uzavreli dňa 10.7.2008 zmluvu o zriadení
záložného práva č. Z XXXXX-XX, ktorej predmetom bola predmetná nehnuteľnosť, nachádzajúca sa
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov o veľkosti podielu 1/1, ktorá bola uzavretá za účelom
zabezpečenia pohľadávky pôvodného veriteľa vo výške 309.700,00 Sk (10.280,15 eur) zo zmluvy o
poskytnutí úveru hypopôžička č. XXXXX-XX zo dňa 10.7.2008, ktorý túto v rovnaký deň uzavrel so
žalobcami v 1. a 2. rade žalovaný. Pôvodný veriteľ žalobcom oznámil postúpenie pohľadávky a taktiež

im aj oznámil začatie výkonu záložného práva predajom založenej nehnuteľnosti formou dobrovoľnej
dražby. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, nevidiaci, ktorí nevedia
čítať ani písať a preto poukazovali na to, že zmluva o zriadení záložného práva č. V.-XX nebola uzavretá
v zákonom požadovanej forme v zmysle § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a to voforme notárskej zápisnice s tým, že pri jej uzatváraní taktiež neboli prítomní svedkovia úkonu v zmysle §
49 zákona č. 323/1992 Z.z. Notárskeho poriadku, preto je zmluva o zriadení záložného práva absolútne
neplatným právnym úkonom a na jej základe nie je možné vykonať záložné právo. Taktiež poukazovali

na to, že notárske zápisnica N 313/2008, N 314/2008 boli spísané až dňa 15.10.2008, t.j. po uzavretí
predmetnej záložnej zmluvy, pričom notárska zápisnica zo dňa 4.2.2000 nie je dostatočným dôkazom
preukázania platnosti napadnutého právneho úkonu, keďže predmetnú záložnú zmluvu nemohol v
danom čase uzavrieť žalobca v 1. rade sám, bez súhlasu svojej manželky žalobkyne v 2. rade s odkazom
na ust. § 145 ods. 1 OZ.

4.KrajskýsúdvKošiciachuznesenímč.k.3Co/350/2018-202zodňa27.septembra2019zrušilrozsudok
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8C/24/2017-147 zo dňa 7. júna 2018 a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že uložil súdu prvej inštancie si jednoznačne
ustáliť, či v danom prípade ide len o nevidiace osoby alebo osoby, ktoré nevedia nielen čítať, ale
aj písať, keďže táto skutočnosť tvorí základ predmetu tohto konania, keďže pre platnosť písomného

právneho úkonu nevidiacej osoby je úradná zápisnica nutná len vtedy, ak nevidomá osoba je súčasne
aj neschopná vlastnoručného podpisu a to aj s odkazom na ust. § 137 písm. c/ CSP, čo sa týka
procesnej dôvodnosti žalobcami podanej žaloby, berúc do úvahy špecifiká daného prípadu so zreteľom
na pochopenie významu a závažnosti právneho úkonu, ktorý žalobcovia učinili a ktorý musí obsahovať
náležitosti dané mu zákonom.

5. Po vrátení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil a vec
právne posúdil v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 39 OZ, § 40 ods. 1,
ods. 5 OZ platného a účinného ku dňu podpisu zmluvy, t.j. ku dňu 10.7.2008, § 49 zákona č. 323/1992
Zb. Notárskeho poriadku platného a účinného ku dňu podpísania zmluvy, t.j. ku dňu 10.7.2008, § 31

ods. 1, ods. 3, 4 OZ, § 32 OZ a dospel k záveru, že zmluva o zriadení záložného práva bola uzatvorená
dňa 10.7.2008, na ktorej aj keď figurujú podpisy syna žalobcov a nevesty žalobcov, nie sú uvedení
samotní žalobcovia a rovnako chýbajú aj údaje, na základe akej plnej moci žalobcov zastupujú a preto
súd nemohol akceptovať notárske zápisnice o splnomocnení č. N 313/2008 zo dňa 15.10.2008 pre
splnomocnenca U. U. a č. N 314/2008 zo dňa 15.10.2008 pre splnomocnenca G. U., keďže tieto boli

vyhotovenéviacakotrimesiacepouzatvorenízmluvyozriadenízáložnéhoprávaapokiaľspornúzmluvu
podpísali za žalobcov 1/ a 2/ splnomocnení zástupcovia na základe splnomocnenia, ktorého obsah bol
zachytený v notárskej zápisnici č. N 21/2000, Nz 21/2000 zo dňa 4.2.2000, ktorou žalobca splnomocnil
svoju nevestu U. U. a splnomocnenia, ktorého obsah bol zachytený v notárskej zápisnici č. N 431/99,
Nz 430/99 zo dňa 29.11.1999, ktorou žalobkyňa splnomocnila svojho syna M. U., tieto právne úkony

nie sú dostatočne jasné a určité, keďže na ich základe mali oprávnenie splnomocnenci žalobcov v 1. a
2. rade zastupovať vo všetkých písomných aj ústnych právnych úkonov a v celom rozsahu ich práv a
povinností s tým, že absentuje v nich rozsah oprávnenia a to konkrétne na uzavretie akej zmluvy boli
splnomocnení, o akú zmluvu ide, číslo zmluvy, ale aj predmet zálohu tak, aby boli určité, jednoznačné
a zrejmé, akej nehnuteľnosti sa záložné právo týka.

6. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, súd konštatoval, že právne úkony - splnomocnenia
udelené žalobcami 1/, 2/ ich synovi a neveste M. N. U. U., k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva
pod č. Z 17978-08 zo dňa 10.7.2008 sú len všeobecného charakteru, teda sú neurčité, nedostatočne
zrozumiteľné a teda podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ neplatné. Zo splnomocnení skutočne nevyplýva

vôľa ako vnútorný, psychický vzťah splnomocniteľov - žalobcov 1/ a 2/, uzavrieť zmluvu o zriadení
záložného práva. Od neplatnosti splnomocnení č. N21/2000 zo dňa 4.2.2000 a N 431/1999 zo dňa
29.11.1999 na uzavretie zmluvy možno potom s použitím ustanovenia § 39 a § 40 OZ odvodiť absolútnu
neplatnosť samotnej zmluvy o zriadení záložného práva pod č. Z 17978-08 zo dňa 10.7.2008 uzavretej
na ich podklade.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP s odkazom na § 255 ods.
1 CSP, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa v spore s odkazom na ust. § 257 CSP.

8. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný v zákonnej lehote (včas). Uplatnil odvolacie dôvody podľa

§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, keďže mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnilžalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

9. Žalovaný odôvodňoval nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie tým, že žalobcovia
nepreukázali, že v danom prípade ide o osoby, ktoré nevedia čítať a písať a ani v tomto smere súd
nevykonal dokazovanie, pričom v spore to bolo kľúčové, dávajúc zreteľ na to, že v danom prípade
zmluva o zriadení záložného práva č. V. XXXXX-XX zo dňa 10.7.2008 bola žalobcami uzavretá v
zastúpení a to žalobca v 1. rade uzatvoril zmluvu v zastúpení U. U. a žalobca v 2. rade uzatvoril zmluvu

v zastúpení M. U., podpisy boli overené matrikou mesta Levoča a z hľadiska právnej teórie možno
označiť splnomocnenie za všeobecné (generálne) plnomocenstvo, oprávňujúce zástupcov na všetky
právne úkony v mene splnomocniteľov. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že generálne
plnomocenstvo je absolútne neplatné z dôvodu jeho neurčitosti, tak ako to vyložil súd prvej inštancie,
keďže mal za to, že uvedenými notárskymi zápisnicami žalobcovia v súlade so zákonom splnomocnili
svojich zástupcov na všetky právne úkony, t.j. vrátane zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti

v neobmedzenom rozsahu. Aj keď Správa katastra Levoča konanie prerušila, stalo sa to tak len z
dôvodu, že skúmala otázku, či splnomocnenci neprekročili svoje oprávnenie vyplývajúce z generálneho
plnomocenstva a preto žiadali ďalšie splnomocnenie individualizované na tento konkrétny právny úkon,
aby bolo z neho zrejmé, že nedošlo k prekročeniu oprávnenia konať za splnomocniteľov v rozsahu
generálneho splnomocnenia a to aj s odkazom na § 33 ods. 1 OZ, kedy splnomocnenec, ak prekročil

svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie
schválil, a preto existencia ďalšej notárskej zápisnice pod č. N 21/2000 zo dňa 4.2.2000 a pod č. N
431/1999 zo dňa 29.11.1999 nemala pre Správu katastra Levoča žiadny zákonný dôvod a keďže len
rozptýlila pochybnosti Správy katastra Levoča, či splnomocnenci boli uvedenými notárskymi zápisnicami
oprávnení aj na uzavretie tohto konkrétneho úkonu, čo sa aj potvrdilo. Navrhoval, aby odvolací súd

zmenil rozhodnutie v zmysle § 388 CSP a žalobu žalobcov, ako nedôvodnú zamietol a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100%.

10. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného opätovne poukazovali na absenciu náležitostí
notárskej zápisnice, kde nie sú uvedení splnomocnenci žalobcov, u ktorých chýbajú základné údaje

s tým, že nie je možné akceptovať notárske zápisnice, ktoré boli vyhotovené viac ako tri mesiace po
uzavretí zmluvy o zriadení záložného práva, pričom v prvotných splnomocneniach absentuje konkrétny
právny úkon, ktorého sa má týkať splnomocnenie a preto aj Správa katastra Levoča odmietla vykonať
takýto zápis záložného práva a preto k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva platne nedošlo
a zmluva je neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ, keďže zo splnomocnení nevyplýva vôľa žalobcov ako

vnútorný psychický stav splnomocniteľov uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva. Navrhovali
potvrdiť napadnuté rozhodnutie ako vecne správne.

11. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov už nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, na pojednávaní, ktoré nariadil odvolací súd z dôvodu
potreby zopakovania dokazovania a jeho doplnenia v zmysle § 384 CSP a § 385 CSP a contrario v
rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska žalovaným uplatnených odvolacích

dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP s tým, že po zopakovaní a doplnení dokazovania
na pojednávaní odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu žalobcov zamietol v zmysle §
388 CSP, keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie a ani na zrušenie napadnutého rozhodnutia
a rovnako v zmysle § 396 ods. 2 CSP, keďže odvolací súd zmenil rozhodnutie, rozhodol aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní tak, že vo veci vzhliadol dôvody

hodné osobitného zreteľa na strane žalobcov v zmysle § 257 CSP a preto plne úspešnému žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a v odvolacom konaní.

13. Verejné pojednávanie sa konalo na Krajskom súde v Košiciach dňa 7.10.2021 o 13,00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas pojednávania boli oznámené

stranám sporu doručením predvolania na pojednávanie minimálne 5 dní pred termínom pojednávania
na odvolacom súde.14. Po zopakovaní a doplnení dokazovania na pojednávaní odvolacím súdom, odvolací súd oboznámil
podanie žalobcov týkajúce sa doručenia komplexných posudkov žalobcov zo dňa 24.2.2020 a zo dňa
28.11.2014, z ktorých vyplýva, že u G. U. ide o úplnú slepotu oboch očí a u D. U. o 90% úplnú slepotu

očí s tým, že strany sporu sa k doplnenému dokazovaniu nechceli vyjadrovať, pričom žalobcovia zotrvali
v znení uplatnených dôvodov na podanej žalobe, keďže mali za to, že uzatvorená generálna plná
moc žalobcami, ktorou splnomocnili nevestu a syna na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva
zákonne nepostačovala na uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu a rovnako nespĺňala zákonom
predpísané náležitosti, keďže nebolo generálne plnomocenstvo vyhotovená v zmysle ust. § 40 ods. 5

OZ, ako aj § 49 zákona č. 323/1992 Zb. Notárskeho poriadku, platného a účinného v čase uzavretia
zmluvy o zriadení záložného práva a to s poukazom na potrebu účasti dvoch svedkov s tým, že odvolací
súd oboznámil obsah notárskych zápisníc zo dňa 4.2.2000 a zo dňa 29.11.1999, nachádzajúcich sa č.l.
54 a 97 spisu a konštatuje, že notárske zápisnice boli uzatvorené za účasti prítomných svedkov N. Y. N.
N. Y.. Žalovaný rovnako apeloval na dôvodnosť uplatnených odvolacích dôvodov.

15. Zmluva o zriadení záložného práva č. V. XXXXX - XX bola uzavretá dňa 10.7.2008 a jej predmetom
bola nehnuteľnosť byt č. XX, nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu blok B so súpisným č.
XXX, vchod XX, na ulici E. J., O. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov o veľkosti podielu 1/1,
na parcele registra "C" evidovanej v katastrálnej mape s parcelným číslom XXX/X o výmere 612 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a

zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom na pozemku o veľkosti XXX/XXXX zapísaný na LV
č. XXXX, nachádzajúci sa v okrese O., obec O., katastrálne územie O.. Spornú zmluvu podpísal za
žalobcov 1/, 2/ ich syn M. U. a jeho manželka U. U., pričom podpisy oboch splnomocnených osôb, teda
zástupcov žalobcov 1/, 2/ sa nachádzajú na konci tejto zmluvy, pričom záložná zmluva bola uzavretá za
účelomzabezpečeniapohľadávkypôvodnéhoveriteľaVÚB,a.s.vovýške309.700,00Sk(10.280,15eur)

zo Zmluvy o poskytnutí úveru Hypopôžička č. XXXXX - XX zo dňa 10.7.2008, ktorú VÚB, a.s. v rovnaký
deň uzavrela so synom M. U. a jeho manželkou U. U., keďže úver im bol poskytnutý na ich žiadosť.

16. Zo žiadosti o úver hypopôžičku zo dňa 4.6.2008, podpísanej M. U. a jeho manželkou U. U. súd
zistil, že žiadatelia, ktorí nie sú v stranami sporu žiadali právneho predchodcu žalovaného VÚB, a.s.

o poskytnutie úveru za účelom kúpy vlastného bytu. Žalobcovia 1/ a 2/ boli v žiadosti uvádzaní ako
majitelia nehnuteľnosti, ktorí obaja pracujú a sú nevidiaci.

17. Z notárskej zápisnice č. N 21/2000, Nz 21/2000 zo dňa 4.2.2000 súd zistil, že splnomocnená k
právnym úkonom bola žalobcom v 1. rade jeho nevesta U. U..

18. Notárskou zápisnicou č. N 431/99, Nz 430/99 zo dňa 29.11.1999, spísanou notárskej kancelárii JUDr.
Eriky Lukáčovej na č. l. 97 žalobkyňa splnomocnila svojho syna M. U..

19.Notárskouzápisnicouč.N313/2008,Nz43358/2008,ktorábolaspísanádňa15.10.2008,pouzavretí

predmetnej záložnej zmluvy, bol syn žalobcov 1/ a 2/ splnomocnený žalobkyňou k právnym úkonom.

20.ZNotárskejzápisniceč.N314/2008,Nz43364/2008,ktorábolaspísanádňa15.10.2008,pouzavretí
predmetnej záložnej zmluvy, bola nevesta žalobcov 1/ a 2/ D. U. splnomocnená žalobcom k právnym
úkonom.

21. Z rozhodnutia Správy katastra Levoča o prerušení konania č. J. XXX/XXXX zo dňa 08.08.2008
vyplynulo, že konanie bolo prerušené za tým účelom, aby účastníci zmluvy o zriadení záložného práva
predložili splnomocnenie, ktoré by bolo s vymedzeným rozsahom oprávnení splnomocnencov, ktorí
podpisovali zmluvu za žalobcov 1/ a 2/.

22. Žalobca na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uvádzal, že úver zo dňa 10.7.2008 zobral
za účelom investovania do liečby svojho syna M., pričom za neho úverová zmluvu podpísala jeho
nevesta U.. Tým, že on aj manželka splnomocnili svojich príbuzných (syna a nevestu, ktorí s nimi žijú
v spoločnej domácnosti), bolo to už všetko ich vecou. Boli nimi oboznámení len o výške úveru. Chceli

tak synovi pomôcť, pretože chodil na ožarovanie mimo Levoču do Prešova. Uviedol, že od roku 1996
- 1997 ich pri úkonoch na úradoch zastupovali syn s manželkou, za tým účelom bola vyhotovená aj
notárska zápisnica. Snažili sa úver splácať, ale bolo veľa okolností, ktoré im v tom bránili. Splátky im
zrážali z dôchodku. V čase, kedy bral úver na liečbu syna, pracovala už len manželka a dosahovalapríjem cca 300,00 eur, on bol bez práce, poberal len invalidný dôchodok vo výške cca 300,00 eur, tiež
nevesta pracovala príležitostne v lesoch a zarobila cca 200,00 až 250,00 eur a syn bol poberateľom
čiastočného invalidného dôchodku vo výške 140,00 eur. Syn mal tri deti, ktoré boli školopovinné. T.č.

sú deti už dospelé, dvaja z nich pracujú. Mesačne majú výdavky 360,00 eur na bývanie, na stravu cca
400,00 eur. Syn pred rôznymi inštitúciami predkladal notársku zápisnicu z roku 1999 a v niektorých
prípadoch boli voči zápisnici výhrady a niekedy nie. Pokiaľ boli výhrady, tak to riešili tak, že mu syn
pri podpisovaní držal ruku a tak zmluvu podpísal. O tom, že ak nebudú splácať úver, že banka môže
zrealizovať svoje záložné právo bol oboznámený. Zotrval na tom, že zmluva o úvere na základe ktorej

im boli poskytnuté VÚB finančné prostriedky (a ktorú podpisovala za neho nevesta a za manželku syn)
je zmluvou neobsahujúcou zákonné náležitosti vtedy platného zákona o poskytovaní spotrebiteľských
úverov, čím je zmluva bezúročná a bezpoplatková, čo je predmetom iného konania pred súdom. Z istiny
vovýške10.000,00euruž majúuhradiťlensumu800,00eur,pričomžalobcoviavkonanípredodvolacím
súdom apelovali na to, že dlh riadne a včas splácajú a žalobu podali z dôvodu vyhlásenia dražby na
predmetný byt, v ktorom spoločne bývajú.

23. Na pojednávaní pred odvolacím súdom žalobcovia zároveň zdôraznili, že zmluvu o zriadení
záložného práva uzatvorili z dôvodu poskytnutia finančných prostriedkov na liečbu ich syna a ich
vôľa zodpovedala vtedy učinenému prejavu, a to aj čo sa týka uzatvorených splnomocnení vo forme
notárskych zápisníc pod č. N 21/2000, Nz 21/2000 zo dňa 4.2.2000 a N 431/99, Nz 430/99 zo dňa

29.11.2019, keďže ich vôľa sa následne podľa odvolacieho súdu premietla aj do splnomocnení, na
základe ktorých žalobcovia splnomocnili splnomocnencov, t.j. syna a nevestu na uzatvorenie zmluvy o
zriadení záložného práva, na základe ktorých aj došlo k zápisu do Správy katastra Levoča predmetnej
zmluvy, keďže podľa odvolacieho súdu sa tak odstránili sporné skutočnosti - N 313/2008, Nz 43358/2008
a N 314/2008, Nz 43364/2008 zo dňa 15.10.2008.

24. Čo sa týka procesnej prípustnosti predmetnej žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení
záložného práva, v tomto smere odvolací súd poukazuje na konštatovanie odvolacieho súdu v bode
23. zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach, kde odvolací súd konštatoval, že v prípade
preskúmania absolútnej neplatnosti napádaného právneho úkonu, t.j. určenia neplatnosti zmluvy o

zriadení záložného práva z dôvodu nedodržania formy v zmysle ust. § 40 ods. 1 s odkazom na ods. 5
OZ a § 39 OZ, ide o absolútne neplatný právny úkon od jeho počiatku a nakoľko podanie takýchto žalôb
vyplýva priamo zo zákonných ustanovení, t.j. ust. § 39 OZ a § 40 OZ o absolútnej neplatnosti právnych
úkony, ak neboli urobené vo forme, ktorú vyžaduje zákon, je vo veci daný naliehavý právny záujem a to aj
so zreteľom na tento prípad žalobcov v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP v tom znení, že „žalobou možno

požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu“.

25. Nakoľko z osobitného predpisu, t.j. z ust. § 39 a § 40 OZ vyplýva určenie absolútnej neplatnosti
právnych úkonov v prípade nedodržania zákonnej formy učinenia tohto úkonu a to aj s odkazom na

skutočnosť, že u žalobcov má ísť o osoby, ktoré nevedia čítať a písať, kde treba brať zreteľ aj na ust. § 40
ods. 5 OZ, v tom čase účinné, t.j. dňa 10.7.2008, odvolací súd konštatuje, že vo veci je daná procesná
prípustnosť v zmysle § 137 písm. c/ CSP, keďže danosť naliehavého právneho záujmu vo veci, v tomto
prípade vyplýva priamo zo zákona, t.j. § 39, § 40 OZ.

26. V prípade udelenia splnomocnenia na právny úkon z ustanovenia § 31 ods. 1 OZ vyplýva
povinnosť, že pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou, pričom
splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia a v prípade, ak ide o právny úkon v písomnej forme, musí byť aj udelené
plnomocenstvo formou písomnou.

27. Čo sa týka splnomocnenia citovaného v bode 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku pod č. N
21/2000, Nz 21/2000 zo dňa 4.2.2000 spísaného v Notárskej kancelárii JUDr. Eriky Lukáčovej, kde
žalobca notárskou zápisnicou splnomocnil svoju nevestu U. U. (viď č.l. 54) a notárskou zápisnicou č. N
431/99, Nz 430/99 zo dňa 29.11.1999 spísanou v Notárskej kancelárii JUDr. Eriky Lukáčovej (č.l. 97),

zase žalobkyňa splnomocnila svojho syna M. U., tieto splnomocnenia sú vo všeobecnom rozsahu, bez
konkrétneho uvedenia rozsahu splnomocnencovho oprávnenia, za dodržania formy notárskej zápisnice,
keďže spočívali na zastupovaní vo všetkých písomných aj právnych úkonoch a to v celom rozsahu práva povinností splnomocnencov, čo nie je v rozpore so zákonom, ak v tomto rozsahu pramení z vôle
žalobcov.

28. Žalobcovia uvádzali, že hore uvedené splnomocnenia k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného
práva pod č. V. XXXXX-XX zo dňa 10.7.2008, nemohli byť podkladom pre zákonné uzatvorenie
predmetnej zmluvy, ako aj zápis do katastra nehnuteľností Katastrálnym úradom v Levoči, a preto
aj konanie na katastrálnom úrade bolo prerušené na doručenie riadneho splnomocnenia s tým, že
až po vyhotovení Notárskej zápisnice o splnomocnení pod č. N 313/2008 zo dňa 15.10.2008 pre

splnomocnenca U. U. a pod č. N 314/2008 zo dňa 15.10.2008 pre splnomocnenca M. U., bol učinený
Správou katastra Levoča zápis do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného, čo podľa odvolacieho
súdu Katastrálny úrad v Levoči len sa uistil, či vôľa žalobcov zodpovedá učinenému konkrétnemu
právnemu úkonu, t.j. zriadeniu záložného práva na predmetné nehnuteľnosti.

29. Podľa § 40 ods. 5 OZ účinného dňa 10.7.2008, na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a

písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo
písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych
pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

30. Odvolací súd uvádza, že za osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať sú považované osoby, ktoré

sú trvalo neschopné písať alebo čítať v dôsledku choroby alebo telesnej vady, ktoré sú dostatočne
neschopné čítať alebo písať napr. v dôsledku úrazu, ktoré nevedia čítať alebo písať (osoby negramotné).

31. Hore citované ust. § 40 ods. 5 OZ hovorí o tom, že u osôb, ktoré nemôžu čítať alebo písať sa rozlišujú
dva spôsoby urobenia písomného právneho úkonu s tým, že rozlišujúcim kritériom pre potrebu úradnej

zápisnice je schopnosť vlastnoručne sa podpísať. Na písomné právne úkony osoby, ktorá nemôže
čítať alebo písať, ale je schopná listinu vlastnoručne podpísať sa nevyžaduje úradná zápisnica, ak táto
osoba má schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu pomocou prístrojov alebo špeciálnych
pomôcok alebo prostredníctvom osoby, ktorú si zvolí (§ 40 ods. 5 druhá veta OZ).

32. Citované ustanovenie teda dôsledne rieši aj situáciu nevidiacich a slabozrakých osôb, pokiaľ sú tieto
osoby spôsobilé vlastnoručne sa podpísať, kedy nie je úradná zápisnica pri písomnom právnom úkone
jedinou možnosťou. Pre platnosť písomného právneho úkonu nevidiacej osoby je úradná zápisnica
nutná len vtedy, ak nevidomá osoba je súčasne aj neschopná vlastnoručného podpisu. Dôvodom pre
potrebu úradnej zápisnice však nie je nevidomosť osoby, ale neschopnosť osoby vlastnoručne sa

podpísať. V tomto prípade, ale treba brať zreteľ aj na záväzný Dohovor o právach osôb so zdravotným
postihnutím (viď oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 317/2010 Z.z., ktorý bol prijatý v r.
2006 v New Yorku a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť dňa 25.6.2010).

33. Vzhľadom k týmto špecifikám bolo preto dôkaznou povinnosťou žalobcov jednoznačne preukázať,

že ide o osoby, ktoré nevedia čítať a písať, keďže pre právny úkon nevidiacej osoby je potrebná úradná
zápisnica len vtedy, ak nevidiaca osoba je súčasne aj neschopná napísať svoj podpis, čo treba z dôvodu
námietky v konaní dôsledne z dôvodu aj unesenia dôkazného bremena v spore žalobcami aj preukázať,
keďže zo zákona v zmysle § 137 písm. c/ CSP vyplýva procesná dôvodnosť nimi podanej žaloby.

34. Odvolací súd tak poukazuje na špecifiká daného prípadu, kedy v prípade osoby, ktorá je
schopná vlastnými zmyslami pochopiť význam a závažnosť právneho úkonu, ale nie je schopná listinu
vlastnoručne podpísať, t.j. zo zdravotných dôvodov musí byť písomný právny úkon urobený vždy do
notárskej zápisnice, pričom notárska zápisnica o právnom úkone musí obsahovať náležitosti uvedené v
ust. § 49 Notárskeho poriadku účinného dňa 10.7.2008, keďže notárska zápisnica má povahu verejnej

listiny podľa § 205 zákona č. 160/2015 Z.z.

35. Odvolací súd apeluje na to, že ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže písať,
priberie dvoch svedkov k úkonu, s tým, že títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka
o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme

ktorého boli pribratí a tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené (§ 49 Notárskeho poriadku). Je
praktické,akosoba,ktoránemôžepísaťudelízaúčelomjejzastupovaniapripodpisovaníplnomocenstvo
podľa § 31 OZ a preto je vhodné splnomocniť osobu, s ktorou žije splnomocniteľ v spoločnom byte a
dôveruje jej.36. Podľa § 31 ods. 1 OZ účinného v čase vydania splnomocnenia, pri právnom úkone sa možno
dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo

splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

37. Podľa § 31 ods. 3 OZ plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v
plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.

38. Podľa § 31 ods. 4 OZ ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa
plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len
určitého právneho úkonu.

39. Vo vzťahu k forme plnomocenstva v prípade úkonu, ktorý majú uskutočniť budúce zmluvné
strany, ak zákon vyžaduje písomnú formu je potrebné, aby aj udelené plnomocenstvo malo

písomnú formu, ktorá sa vyžaduje aj vtedy, ak sa plná moc netýka iba určitého právneho úkonu.
Podstatnými náležitosťami plnomocenstva je preto identifikácia splnomocniteľa a splnomocnenca
a vymedzenie rozsahu splnomocniteľovho zastúpenia. Neuvedenie tejto skutočnosti však nie je
podstatnou náležitosťou plnomocenstva, nakoľko platí zákonná fikcia, že v tomto prípade musia konať
spoločne (§ 31 ods. 3 OZ). Nakoľko plná moc ale plní preukazovaciu funkciu, zákon vyžaduje, aby

plná moc okrem označenia zmluvných strán uvedených v zmluve o plnomocenstve, obsahovala aj
rozsah splnomocnencovho oprávnenia, ktorý môže byť formulovaný rôzne, t.j. môže znieť na neurčité
množstvo a druh právnych úkonov, ako aj na individuálne určený právny úkon a preto plnomocenstvo
možno rozlišovať na procesnú a hmotnoprávnu, všeobecnú a individuálnu plnú moc, čo je významné z
hľadiska posúdenia prekročenia splnomocnencovho oprávnenia. Treba ale apelovať na to, že v prípade

neexistencie splnomocnenia nemôže dôjsť k naplneniu hmotnoprávnych účinkov učineného právneho
úkonu so zreteľom na odôvodnenie hore citovaných zák. ustanovení.

40. Podľa § 32 OZ ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že
koná vo vlastnom mene. Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia

zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi,
ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe
osobám, voči ktorým splnomocnenec konal. Ak je splnomocniteľ dobromyseľný alebo ak vedel alebo
musel vedieť o určitej okolnosti, prihliada sa na to aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosti,
o ktorých sa splnomocnenec dozvedel pred udelením plnomocenstva. Splnomocniteľ, ktorý nie je

dobromyseľný, sa nemôže dovolávať dobromyseľnosti splnomocnenca s tým, že v danom prípade
skutočnosť dobromyseľnosti na oboch stranách nebola sporná.

41. V danom prípade odvolací súd apeluje na to, že aj po zopakovaní a doplnení dokazovania v
odvolacom konaní mal súd za preukázané, že na strane žalobcov ide o osoby, ktoré nevedia čítať,

čo bolo potvrdené predloženými znaleckými posudkami, ktoré preukazujú, že u oboch žalobcov ide
o úplnú slepotu oboch očí a z toho podľa odvolacieho súdu zároveň pramení, že nakoľko nevedia
čítať je sporná skutočnosť aj ich podpisu, keďže to potvrdil aj žalobca vo svojej výpovedi (viď bod 23.
tohto rozsudku), pričom na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva, čo v konaní nebolo sporné,
žalobcovia splnomocnili svojho syna s nevestou.

42. Občiansky zákonník ani zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnosti (Katastrálny zákon) neobsahujú požiadavky na obsah plnej moci, stáva
sa to v prípade všeobecných splnomocnení, že katastrálne odbory prerušujú vkladové konania z
dôvodu neurčitosti plnej moci a požadujú jej doplnenie, resp. spresnenie, čo ale nespôsobuje absolútnu

neplatnosť takéhoto právneho úkonu, nakoľko uzatvorenie všeobecných splnomocnení, tak ako sa stalo
v tomto prípade s uvedením len všeobecného rozsahu splnomocnenia „na právoplatné zastupovanie
žalobcov vo všetkých ústnych i písomných právnych úkonoch a to v celom rozsahu ich práv a
povinností“, ak aj z doplneného dokazovania pred odvolacím súdom jednoznačne vyplýva vôľa
žalobcov, ktorá zodpovedá aj následne uzatvoreným splnomocneniam z roku 2008, v ktorých už

žalobcovia konkretizovali na aký právny úkon splnomocnenie ukladajú, so špecifikáciou aj predmetnej
nehnuteľnosti, je jednoznačne preukázaním vôle žalobcov smerujúcej k vzniku právneho úkonu titulom
zmluvy o zriadení záložného práva. Preto nemožno hovoriť v danom prípade o neplatných právnych
úkonoch v zmysle § 37 OZ, 39 OZ, keďže právny úkon splnomocnení z roku 1999 a 2000, ktoré boliučinené žalobcami ako osobami, ktoré nevedia čítať a písať, boli vykonané vo forme, ktorú zákon
vyžaduje v zmysle § 40 ods. 5 OZ v písomnej forme s tým, že vôľa splnomocniteľov bola vykonaná
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, predmet je plnenie, ktoré je v súlade so zákonom a rovnako

prejav vôle žalobcov zodpovedal učinenému právnemu úkonu s odkazom na dole citované zákonné
ustanovenia a smeroval k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva, pričom žalobcovia na
pojednávaní pred odvolacím súdom uviedli, že žalobu podali z dôvodu, že na byt bola vyhlásená dražba.

43. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv

alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

44. Podľa § 37 ods. 1, 2 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

45. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

46. Podľa § 40 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Písomný
právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia

byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť
mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Písomná forma je zachovaná, ak je právny
úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom

alebo zaručenou elektronickou pečaťou. Na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami,
podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou a opatrené
časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti podpisu nevyžaduje. Na písomné právne úkony tých, ktorí
nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto
nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov

alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne
listinu podpísať.

47. Podľa § 41a ods. 1 OZ ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný,
možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

48. Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

49. Podľa § 46 ods. 1, 2 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj
iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou

formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode
nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

50. Podľa § 47 ods. 1 OZ ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu,
je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

51. Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na základe ktorej
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra a to v dvoch vyhotoveniach, ďalej dohoda o
splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom s tým, že podpis splnomocniteľa
musíbyťosvedčený,aksaosvedčeniepodpisuvyžadujepodľa§42ods.3,pričomžiadneinépodmienky

plnomocenstvo nemusí obsahovať v zmysle § 42 Katastrálneho zákona okrem prípadu, ak ide o osoby,
ktoré nevedia čítať alebo písať.

52. Podľa § 40 ods. 5 OZ účinného dňa 10.7.2008, kedy boli splnomocnenia uzatvorené, na písomné
právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať je potrebná úradná zápisnica, ktorá sa ale nevyžaduje, ak

má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou
prístroja alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný
vlastnoručne listinu podpísať, čo v danom prípade bolo naplnené v súlade so zákonom.53. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam, keďže vôľa žalobcov pri uzatváraní splnomocnení
zo dňa 4.2.2000 a zo dňa 29.11.1999 zodpovedala uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti zo dňa 10.7.2008, nemožno v danom prípade zmluvu o zriadení záložného práva

vyhodnotiť ako neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ z dôvodu nejasnosti a neurčitosti a rovnako
nemožno vyhodnotiť za neplatný právny úkon aj udelené generálne plnomocenstvo z dôvodu, že bolo
vyhotovené v zmysle ust. § 40 ods. 5 OZ, ako aj § 49 zákona č. 323/1992 Z.z. Notárskeho poriadku
platného a účinného v čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva, keďže obsahuje zákonom
dané náležitosti. 54. Podľa § 49 zákona č. 323/1992 Z.z. ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou,

ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri
prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým
účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené. 55. Odvolací
súd, keďže neboli dané zákonné podmienky na potvrdenie ani na zrušenie napadnutého rozsudku, z
dôvodu naplnenia odvolacích námietok uvádzaných žalovaným, v zmysle § 388 CSP zmenil napadnutý
rozsudok tak, že žalobu žalobcov zamietol. 56. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov

konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 57. So zreteľom na naplnenie dôvodov hodných
osobitného zreteľa prameniacich zo skutočnosti, že na strane žalobcov ide o osoby, ktoré nevedia čítať
a písať, sú úplne slepé, v takomto prípade súd poskytuje takýmto osobám zvýšenú súdnu ochranu,
dávajúc do pozornosti aj ich majetkové pomery (viď bod 23. tohto rozsudku), ako aj predmet konania,
kedy v snahe pomôcť svojmu chorému synovi žalobcovia založili vlastnú nehnuteľnosť, ktorá im slúžila

na bývanie, v dôsledku čoho sa ich majetková situácia ešte viac zhorší s tým, že sú poberateľmi len
dôchodkov, kde je obava, že prídu o strechu nad hlavou, pričom dlh th. času riadne splácajú a th. času
sú na istine dlžní už len 800,00 eur, odvolací súd tak so zreteľom na predmet konania, ako aj postavenie
žalobcov, mal za to, že v danom prípade sú v spore dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle §
257 CSP a preto nepriznal úspešnému žalovanému v konaní nárok na náhradu trov celého konania, t.j.

konania na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní a rozhodol tak, že stranám sporu nepriznáva
nárok na náhradu trov celého konania (§ 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 257 CSP). 58. Toto
rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
CSP). 59.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).