Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 28, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4T/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120014819
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120014819.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eva Korbeľová, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 29. 10. 2021 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

1./ T. F. J. N. K. Y. nar. XX.XX.XXXX v A. A., trvalým bydliskom W. E. XXXX/XX, A. A.

2./ Ľ. Š. P. T. K. Ö. D. J. Y. M. Á. rod. A., nar. XX.XX.XXXX v Ž. N. S., trvalým bydliskom Zvolen

u z n á v a j ú sa v i n n ý m i , ž e

dňa 23.09.2018 v čase o 14.40 hod., na ul. 29. augusta v Banskej Bystrici, pri budove vlakovej stanice,
smerom na OD Kaufland napadli M. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom W., E. X tak, že Ľ. Š. od
neho opakovane žiadala peniaze, fyzicky sa približovala do jeho tesnej blízkosti a bozkávala ho proti
jeho vôli, kde on toto odmietal, tak k M. H. pristúpil T. F. a nastriekal mu do tváre slzotvorný plyn, následne
ako začal M. H. slziť pod vplyvom spreja, tak sa mu silným mykaním a trhaním snažili strhnúť taštičku s

dokladmi a peniazmi, ktorú mal pripevnenú na bruchu textilným pásom ovinutým dozadu okolo drieku -
„ľadvinku" a vytrhnúť nákupnú tašku, ktorú držal pevne v rukách, čo sa im však nepodarilo a následne
ušli z miesta činu,

t e d a

obžalovaný 1./ T. F.

spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchali
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom
výtržnosti tým, že napadol iného,

obžalovaná 2./ Ľ. Š.

spoločným konaním proti inému použila násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchala
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný 1./ T. F.zločin lúpeže v zmysle § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a) Tr.
zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Tr. zák.,

obžalovaná 2./ Ľ. Š.

zločin lúpeže v zmysle § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a) Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

Za to sa o d s u d z u j ú :

obžalovaný 1./ T. F.

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 39 ods. 1
Tr. zák.,§ 41 ods.1 Tr. zák., na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody sa z a r a ď u j e do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods.2 písm. d) Tr. zák. sa u k l a d á obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

obžalovaná 2./ Ľ. Š.

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr.
zák.§ 42 ods.1 Tr. zák., na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody sa z a r a ď u j e do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa z r u š u j e výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 5T/124/2018 zo dňa 09. 10. 2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 73 ods.2 písm. d) Tr. zák. sa u k l a d á obžalovanej ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 14. 12. 2020 bola tunajšiemu súdu prokurátorom Okresnej prokuratúry Banská Bystrica doručená

obžaloba pod sp. zn. 1Pv 364/18/6601-116 zo dňa 11. 12. 2020 na obžalovaného 1./ T. F., nar. XX. XX.
XXXX, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.
zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Tr. zák. a obžalovanú 2./. Ľ. Š., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, pre zločin lúpeže podľa § 188
ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom podľa § 138 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20

Tr. zák., ktorého sa dopustili na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Obžalovaný 1./ T. F. spáchanie skutku mu kladeného za vinu poprel, cítil sa byť v celom rozsahu nevinný
a pridržiavajúc sa svojej výpovede z prípravného konania uviedol, že 23.09.2018 okolo 14:00 h prišiel
na železničnú stanicu za Ľ. Š., ktorá bola v tej dobe jeho priateľka a ktorú tam našiel sa pri trafostanici

bozkávať s nejakým mladým chlapcom, čo ho nahnevalo. Celú situáciu neriešil hneď, lebo sa tam ešte
rozprával s ostatnými bezdomovcami, ktorí tam boli. Ako dlho sa na to prizeral uviesť nevedel, ale bolo
to dosť dlho, ako išiel k nim. Poškodenému povedal, aby ju nechal, lebo je to jeho priateľka, ale on jej
nedal pokoj, stále jej niečo hovoril. Keďže si nedal povedať, tak on vytiahol kaser a nastriekal mu ho do
očí, lebo žiarlil. Kaser predtým nikdy nepoužil a pri sebe ho mal z dôvodu svojej obrany. Poprel však,

že by sa poškodenému snažil niečo ukradnúť, podľa neho si to poškodený všetko vymyslel, ako pomstuvoči nemu. Tvrdil, že počas celého času sa poškodeného nedotkol ani raz, ani jeho vecí. Nepoprel, že v
čase spáchania skutku mohol mať vypité a ak aj nemal, tak si určite išiel kúpiť víno. On v tom čase nikde
nepracoval, pretože je dlho zdravotne ťažko postihnutý a dostáva ochranný príspevok v sume 128,- €.

Obžalovaná 2./Ľ. Š. sa tiež pridržiavala svojej výpovede z prípravného konania, kedy uviedla, že v deň
skutku ráno sa pohádala s T. F., s ktorým tvorili pár asi 1,5 až 2 roky, pričom bývali na ulici. Preto išla
s P. A. na vlakovú stanicu v Banskej Bystrici, kde boli štyria alebo piati bezdomovci, ktorých poznala z
videniaa bol tam aj taký mladý chlapec, ktorého dovtedy nepoznala a ani nevidela. Tento bol dosť opitý

a hneď jej ponúkol víno. Zoznámili sa a hneď sa jej spýtal, či sa s ním nechce bozkávať, povedal jej,
že sa mu páčia takéto staršie cigánky. Ona s tým súhlasila a začali sa bozkávať, čo trvalo asi tak pol
hodinu ( pred súdom uviedla že to trvalo 10 minút), keď sa tam zjavil T. F. a spýtal sa jej, že čo to robí
Poškodený mu povedal, aby ju nechal a vtedy T. F. vybral kaser a strekol mu do tváre. Ona F. zobrala
rýchlo preč a poškodený išiel smerom na železničnú stanicu. Ona ho išla ešte skontrolovať, ale keďže
mu nič nebolo, tak sa vrátila naspäť. Počas celého incidentu mal poškodený na sebe ľadvinku, ktorú sa

mu nesnažila zobrať, nemala na to dôvod, ak by od neho chcela peniaze, tak sa s ním vyspí a on jej tie
peniaze dá, čo jej navrhol sám poškodený. Podľa nej, F. použil kaser preto, lebo žiarlil. Poprela, že by
ona s F. chceli poškodeného okradnúť, ani sa ho nedotkli, celé to považovala za klamstvo.

Ku svojej osobe uviedla, že ona v dobe skutku nepracovala nikde a ani nebola vedená na úrade práce.

Žili s F. len z toho, že chodili po košoch. Čo sa týkalo pitia alkoholu, tak keď ich ponúkli kamaráti, vypili
si. Aj v čase skutku mala vypité a obžalovaný F. trochu. Poškodený mal podľa nej trochu viac vypité.

Vzhľadomnato,žepoškodenémuM.H.,nebolomožnédoručiťzostranysúdudovlastnýchrúkobžalobu
ani výzvu na vykonanie dôkazov spolu s oznámením o termíne hlavného pojednávania, pretože tento

podľa orgánu SIRENE žije ako bezdomovec v Nemecku, avšak tu objektívne existuje nebezpečenstvo z
omeškania, súd ustanovil na ochranu jeho práv opatrovníka - Mesto Prešov, keďže z lustrácie v Registri
obyvateľov vyplýva, že jeho posledný pobyt na území SR je uvedený ako Mesto Prešov.

Pretože sa z hlavného pojednávania opatrovník svedka-poškodeného M. H. ospravedlnil, bola so

súhlasom prokurátora a obžalovaných prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania (na č.l. 366-380),
ktorý uviedol, že niekedy na jeseň v roku 2018 cestoval z Nemecka do Prešova, pričom niekedy ráno
vystúpil na vlakovej stanici v Banskej Bystrici a čakal na spoj do Prešova, ktorý mal odchod až podvečer.
Sadol si pred nádražím na lavičku, pil kávu, jedol a ako išiel na WC, odopol si z pása ľadvinku, v ktorej
mal peňaženku s peniazmi vo výške asi 110 € až 120 € a doklady, položil ju na múrik, pričom ju tam

zabudol. Keď zistil, že ju nemá, išiel sa na ňu pýtať k prednostovi stanice, ktorý ju našiel a vrátil mu
ju. Za prednostom stanice ho poslal jeden chlap, ktorý sa volal Š., ktorému sa potom chcel za ochotu
poďakovať, tak mu zobral kávu a dal mu drobné. Š. mu povedal, že je síce bezdomovec, ale že pracuje
pre nejakú firmu. Následne Š. okolo 10.00 hod. odišiel a on ostal na stanici sám. Neskôr okolo 14:00
hod. sa Š. vrátil a rozprávali sa spolu pred stanicou. Ako tam stáli, tak sa pri nich o 14.30 hod. pristavili

dve osoby, muž a žena, ktoré videl prvýkrát v živote. Títo sa dali s nimi do reči, ale viacej sa rozprávali
so Š., obaja boli Rómovia. On sa s nimi nebavil, ale pýtali si od neho cigarety. Keďže je nefajčiar, tak im
ich nedal a potom po nejakej chvíli sa tá žena začala na neho lepiť a vravela, že chce byť s ním sama a
ťahala ho niekam za skrinku - trafostanicu. Nechcel s ňou ísť. Chcela sa s ním o niečom rozprávať, ale
povedal, že nechce. Aj tak ho dotiahla k tej trafostanici a začala ho bozkávať na líca, pričom ju od seba

odstrkoval. To ako ho bozkávala a ako sa na neho lepila, videl aj jej druh, lebo mu prišlo, že to bol jej
druh, ktorý na neho a na to čo robí tá rómka, zazeral. S tou rómkou bol opretý o zábradlie pri trafostanici,
pričom ako ho bozkávala, tak mu ošahávala kapsičku čo mal na páse. Všimol si to a bránil jej, aby mu ju
zobrala, alebo vytiahla z nej niečo. Jej druh sedel vo vzdialenosti asi 3 metre a kričal niečo na tú rómku.
Potom ku nemu pristúpil a rovno mu strekol kaser do očí, priamo do tváre. Slzil, nič nevidel a cítil, že sa

mu niekto snaží z pása strhnúť ľadvinku. Nevedel kto to bol, či ten muž alebo žena, možno obaja sa mu
ju snažili strhnúť. Obaja boli v jeho blízkosti po tom ako mu strekol ten muž kaser do tváre. Inštinktívne
si chytil tašku, ktorú mal položenú pri sebe a cítil, že aj tú sa mu niekto snaží vytrhnúť. Nepodarilo sa
im to, hoci dosť silno s tým mykali, no veci si ubránil, lebo držal tašku za pútko. Do tohto pribehol Š.
a tento ho v podstate zachránil a odtiahol na stanicu. On nich kričal, že zavolá políciu a na jeho slová

obžalovaní utiekli. Nevedel či tento incident mohol niekto vidieť, vraj SBS-kár z Kauflandu. Následne
prišla záchranka, ktorá ho ošetrila a polícia. Z vecí mu obžalovaní nezobrali nič.
Čo sa týkalo popisu osôb, muž bol Róm vek asi 40-45 rokov, nižšej postavy, štíhlejšej postavy, čierne
vlasy. Zdalo sa mu, že mal asi bradu. Rómka bola asi tiež okolo 40 ročná, štíhla, čierne vlasy, rozpustené.Viac k nim uviesť nevedel. Na otázku vyšetroval, či potom ako mu T. F. strekol kaser do tváre, cítil
zreteľne, že sa ho niekto pokúša z ruky vytrhnúť tašku a z pása strhnúť kapsičku, uviedol, že si je 100%
istý. Bola to sila, ako mu to trhali. Záverom uviedol, že asi obaja chceli, aby to vyzeralo tak, že mu kaser

strekol kvôli žiarlivosti F., no podľa neho, to bola zohratá scénka, kde mu chceli vziať veci a peniaze.

V prípravnom konaní vypočutý svedok V. Š. ( z č.l. 83-97) uviedol, že bola asi nedeľa a nachádzal sa
v čase okolo 07.00 hod na hlavnej Železničnej stanici v Banskej Bystrici, v parčíku vedľa trafostanice,
pofajčieval a čakal, kým otvoria Kaufland. Ako tam sedel na lavičke, prišiel ku nemu mladý muž, ktorého

videl prvýkrát v živote s tým, že sa ho opýtal, či mu nevidel, resp. nezobral ľadvinku s dokladmi a
peniazmi, načo mu odpovedal, že nech sa ide spýtať k železničným policajtom alebo k dispečerovi
stanice. Vtedy sa mu predstavil ako M.. O päť minút sa vrátil celý vytešený, že ľadvinku našiel a
poďakoval sa. Následne sa dali do reči a pýtal sa ho, či sa tu dá niekde najesť, tak išli do staničného
bufetu. Tam sa rozprávali, on mu o sebe povedal, že čaká na vlak do Prešova a že sa vracia z Nemecka
kde pracuje. Bol s ním pred vestibulom a železničný policajt ich poslal nech nerobia hanbu a idú sa zložiť

ďalej od stanice, do toho parčíku. Išli na betóny a tam popíjali víno z fľaše, pričom M. (poškodený) veľa
nepil. Okolo 14.00 hod. prišli ku ním T. F. s dvomi ženami, avšak jedna bola obžalovaná Ľ., pretože mu
ju predstavil F. ako priateľku, asi dva týždne pred skutkom. Prišli tam čakať na jedného chlapca, ktorý
mal pre nich žobrať. Jeden z tých bezdomovcov sa opýtal M. či nemá peniaze doložiť na víno, kedy M.
vybral dve eurá z ľadvinky a tieto mu podal. To si asi všimla Ľ. Š.Ö., kedy mohla vidieť, že poškodený

má pri sebe peniaze. Po tej rannej strate si M. dosť strážil ľadvinku, mal na nej položené ruky. Následne
sa začala okolo neho motať obžalovaná Ľ., začala sa na neho tlačiť a stískala ho. Poškodený bol z
toho celý na mäkko, lebo ešte predtým im povedal, že sa ešte nikdy v živote nebozkával a ani nemal
so ženou sex. Celé to trvalo asi 10 minút. Poškodený s obžalovanou boli od svedka asi vo vzdialenosti
do dvoch metrov a F. sedel od nich ešte ďalej na tom múriku. Medzi ním a F. boli ešte dvaja ľudia. Keď

prišiel obžalovaný F., tak bol opitý, ale na Ľ. nezbadal. Všetci tam spolu popíjali. Obžalovaná vravela
poškodenému, že keď ešte nemal ženu, tak nech ostane s ňou, že budú spolu žiť, ale podľa neho si z
poškodeného robila iba srandu. Popritom ho ťahala za roh trafostanice do parku, aby ostatní nevideli,
čo sa bude diať. M. tam nechcel ísť, povedal, že s cigánkou nechce mať nič spoločné. Ešte sa tam
obchytkávali a vtedy sa postavil F. a vyštartoval smerom k nim. Vtedy sa postavil aj onk a na prvýkrát sa

mu ho podarilo odtiahnuť, ale stále bol blízko M. P. Ľ.. Vzápätí na to, F. opäť vyštartoval a už len počul
streknutie a videl ako F. strieka kaser M. do očí. Kaser mal v pravej ruke, pričom ľavou rukou držal a
driapal M. z pása ľadvinku. Boli to dve riadne trhnutia. Vlado nevedel čo skôr, či si oči utierať alebo sa
zábradlia držať. Asi si aj jednou rukou držal ľadvinku, no nevedel to určite, lebo F., keď strekol kaser
druhýkrát, tak ostal aj on do pravej strany tváre. On ich musel od seba odtrhnúť, pretože sa do seba

pustili. Poškodený M. B. F. nebál, vravel, že je východniar a že sa ho nebojí. Popri tom F. kričal na M.:
„Vieš kto som ja?! Ja som F., keď sa naseriem, zabijem ťa, mňa nezavrú, ja mám operovanú hlavu!“
Uvedené vždy rád hovoril, keď mal vypité a keď sa niekomu vyhrážal. V tom čase začala M. nadávať Ľ.
do úchylákov, vykrikovala vulgárnosti a urážala ho, lebo už videli obaja že je zle, keď poškodený chcel
ihneď volať policajtov. Potom si už len vykrikovali niečo z diaľky. T. F. B. Ľ. a s tou ich kamarátkou išli

smerom do mesta, ku kruhovému objazdu. M. povedal, aby nevolal policajtov, že tu sú železniční a tak
išli do stanice, kde si vypláchli oči a M. medzitým zavolal záchranku, na ktorú on čakal pred stanicou a
po príchode M. ošetrili. Následne prišli aj policajti.

V závere svedok uviedol, že každý pri stanici potom incident rozoberal asi dva týždne, pretože všetci čo

poznajú F. si myslia, že to bolo nahrané na M. s úmyslom ho okradnúť. Ľ. poškodeného obchytkávala
kade tade, za pás okolo krku, za zadok. Podľa neho išlo určite o peniaze a F. toleroval to, že Ľ. sa tlačí na
M., preto lebo si myslel, že sa jej ho podarí okradnúť. Už keď sa jej to nepodarilo, tak jej akoby pomohol
za použitia toho kasera. Keby žiarlil, tak by zakročil F. hneď na začiatku a nečakal by 10 minút počas
toho, ako sa Ľ. tlačí na M..

Svedok Q. Q. (z čl. 87-89, 98-106) uviedol, že pracuje pre spoločnosť G3 plus, s.r.o., ktorá zabezpečuje
výkon strážnej služby v OD Kaufland, v okolí ktorého sa T. F. takmer dennodenne zdržiaval a Ľ. Š. začal
registrovaťasitak2týždnepredtýmtoincidentom.Zozačiatku samúaasitýždeňpredincidentomstálev
spoločnosti T. F., ráno vždy prišli spolu a večer aj spolu odchádzali. Čas trávili väčšinou tak, že sa v okolí

OD Kaufland pofľakovali a popíjali spolu s ďalšími známymi tvárami, čo sa tam zdržiavajú. V čase skutku
bol v práci a mal klasicky dennú službu so začiatkom o 07.00 hod. do 21.00 hod., kedy dohliadal na
bezpečnosť zákazníkov a tovaru v OD Kaufland. Počas dňa monitoroval aj okolie OD Kaufland, a preto z
okna videl aj incident. Poobede si z okna svojej kancelárie všimol partiu ľudí, z ktorej spoznal T. F., sedelna vyvýšenom obrubníku. Kúsok ďalej videl jeho priateľku, ktorá tam s nim začala chodievať a táto sa
bozkávala s nejakým mladým mužom, ktorého videl prvýkrát v živote. Nikdy predtým ho pri OD Kaufland
nezaregistroval. Bol tam ešte jeden bezdomovec, nebol Róm. Prakticky od rána bol s tým neznámym.

Nachádzala sa tam ešte jedna nižšia cigánka, vlasy mala po plecia. Bol tam aj A., taký chudý vyšší
cigáň. Poznal ho z minulosti, pretože ho riešil za krádeže tovaru. Ako sa tento neznámy muž bozkával s
F. priateľkou, F. tam sedel a pozoroval ich. Počas bozkávania bolo zrejmé, že F. priateľka pýtala nejaké
peniaze od toho muža, s ktorým sa bozkávala. Ten mladý muž (poškodený) mal na páse taštičku a keď
vybral peniaze, tak sa otáčal k ostatným tak, aby mu do nej nevideli. Tento si vybral mince a podal ich

F. priateľke, pričom ona ich dala malému dievčatku. Na to F. priateľka pokračovala v bozkávaní tohto
mladého muža a spoločne sa objímali. Z ničoho nič sa F. postavil, prišiel k nim, dačo sa spolu rozprávali,
vyzeralo to akoby sa spolu hádali a potom F. zodvihol ruku smerom k tomu mužovi čo sa s ním predtým
bozkávala jeho priateľka a už len zbadal nejakú paru, resp. aerosól pred tvárou toho muža a aj čiastočne
pred tvárou toho vysokého čo tam bol s ním od rána. Títo na to odbehli asi nejakých 5-6 metrov a
začali si utierať oči. F. tam ostal stáť, voľačo len vykrikoval, to vedel len z jeho gestikulácie, pretože nič

nepočul. Na to začala hádka medzi ním a tým chlapom, dačo si na diaľku vykrikovali. Následne muž
zobral všetky svoje veci čo tam mal, cestovnú tašku a nejaké igelitky a spoločne s tým vysokým išli
smerom k budove stanice a dovnútra. Spolu s nimi aj tá F. priateľka, ale tá ostala stáť pri dverách stanice
a dovnútra nešla. Potom prišiel ku nej F. a spoločne odišli smerom k Terminálu. Ešte videl ako prišla
sanitka a následne policajti. Svedok nevedel sto percentne potvrdiť, či sa obžalovaná snažila zmocniť

ľadvinky poškodeného, pretože táto poškodeného ohmatávala po celom tele. Mal skôr pocit, že pre
poškodeného bolo bozkávanie príjemné, žiadnym spôsobom ju od seba neodtláčal. Celé to trvalo asi
15-20 min, pričom F. všetko sledoval a nič neurobil. Svedok videl ako medzi partiou koluje fľaša vína
a na F., Š. ako aj Š.i bolo vidieť, že boli pod vplyvom alkoholu. Poškodený vyzrel normálne, na diaľku
nejavil známky požitia alkoholu.

Svedok Q. A. (z čl. 107-113) o skutku mal len sprostredkovanú vedomosť, pretože mu o tom povedal
Š., osobne pri skutku nebol. V ten deň, pred udalosťou tam však bol. Išiel okolo železničnej stanice asi
okolo obeda a zbadal tam Š. s nejakým ďalším mužom, ktorého videl po prvýkrát v živote a dal sa s
nimi do reči, pričom spoločne začali popíjať. Pili víno, „čučo“, ktoré kúpil ten mladý, poškodený. Pili pri

trafostanici pri parčíku, vedľa železničnej stanice smerom ku Kauflandu. Po nejakom čase prišiel T. F.
B. Ľ. a začali s nimi popíjať. Poškodený navrhol, že ešte kúpi víno, mal už aj on vypité, ale nie veľmi.
On sa po chvíli vzdialil a išiel si ľahnúť na lavičku, ktorá bola v parku.

Svedkyňa P. A. (z čl.114-119) uviedla, že skutku, ktorého sa mal dopustiť T. F. sa dozvedela iba z

počutia, pretože jej to povedal A., avšak aj on to vedel len postredkovane. Osobne pri skutku nebola a
ani nič nevidela. Z počutia sa dozvedela, že T. F. niekomu strekol kaser do očí. V ten deň tam bola asi
nejako krátko poobede prišla tam so svojim priateľom, spolu sedeli na múriku pred trafostanicou vedľa
Kauflandu. S nimi tam bol ešte Q. A., tento bol opitý a spal na lavičke v parku za trafostanicou a bol tam
ešte Š. a jeden mladý muž, ktorého videla prvýkrát a tento kupoval víno. Podľa toho čo všetci hovorili na

stanici, tak to bol práve on komu F. strekol kaser do tváre. Po nejakom čase ako tam boli, prišiel ku nim
aj T. F. B. Ľ. Š.. Spoločne sedeli a popíjali víno, ktoré ten chlapec kupoval. Asi po 20 minútach spoločne
s jej priateľom odišla na Kotvu.

Svedok Q. Y. (čl. 120-125) o skutku samotnom vedomosť nemal a opísal udalosti, ktoré mu predchádzali

a to v súvislosti s ľadvinkou, resp. príručnou taškou na pás, ktorú našiel ráno keď nastupoval do dennej
smeny pohodenú v tráve túto zdvihol zo zeme a vzal so sebou do dopravnej kancelárie, kde ju uschoval.
V tejto kapsičke sa nachádzali doklady, občiansky preukaz a nejaké lieky, nespomenul si, či tam boli aj
peniaze,lebok stratenýmveciamnespisujúžiadnyzáznam.Asiza20minút,niečopo06.00hod.vyšielz
kancelárieapočastohoakofajčilsivšimolmužavoveku30až40rokovstým,žetentoprehľadávalsvoje

tašky resp. ruksak. Spýtal sa ho, či niečo stratil a či niečo hľadá, lebo jeho správanie tomu nasvedčovalo,
na čo mu on povedal, že stratil doklady. Podľa fotografie čo bola na občianskom preukaze, muža zhruba
identifikoval, že by to mohol byť on a tak mu povedal, že kapsičku našiel a následne po ňu spoločne s
ním išiel do kancelárie. Mužovi kapsičku odovzdal. Tento muž sa mu zdal kúsok zvláštny po psychickej
stránke. Vravel mu, že sa vracia z Nemecka, kde pracuje a ide domov. Tiež mu povedal, že už sa opýtal

železničných policajtov či ju nenašli. Na občianskom preukaze mal ako trvalý pobyt uvedené mesto
Prešov. Muž sa mu následne poďakoval a rozlúčili sa s tým, že mu ešte povedal nech ide oznámiť
policajtom, že sa veci našli, aby po tom nemuseli pátrať.Vo veci bol vypracovaný aj znalecký posudok č. 36/2020 od V.. V. B., znalcom z odboru Zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria), z ktorého záverov
je zrejmé, že :

u obžalovaného T. F. zistil dlhoročnú, rozvinutú, aktívnu závislosť od alkoholu, pričom závislosť od iných
psychoaktívnych látok u neho zistená nebola. Jednalo sa o závislosť od alkoholu v zmysle choroby podľa
platnej Medzinárodnej klasifikácie chorôb. V čase páchania skutku sa u neho jednalo o jednoduchú
opilosť, ľahkého až stredne ťažkého stupňa. Neboli však zistené žiadne symptómy patologickej opilosti.
Vzhľadom na závislosť od alkoholu a jednoduchú opilosť v čase skutku, ktorá sa podieľala aj na páchaní

skutku navrhol obžalovanému T. F. uložiť ochrannú protialkoholickú liečbu. Súčasne však konštatoval, že
vzhľadom na intelektové a osobnostné charakteristiky obžalovaného nie je možné očakávať dostatočnú
spoluprácu a pozitívny efekt.
U obžalovanej Ľ. Š. zistil tiež dlhoročnú, aktívnu a rozvinutú závislosť od alkoholu. Aj v jej prípade
išlo o závislosť od alkoholu v zmysle choroby podľa platnej Medzinárodnej klasifikácie chorôb. V čase
páchania skutku táto mala jednoduchú opilosť ľahkého až stredne ťažkého stupňa, pričom neboli u

nej zistené žiadne symptómy komplikovanej či patickej opilosti. V čase spáchania trestného činu bola
pod vplyvom alkoholu, konkrétne sa jednalo o jednoduchú opilosť ľahkého až stredne ťažkého stupňa,
v dôsledku ktorej sa odbrzdili jej osobnostné črty čo sa podieľalo na jej správaní v čase incidentu.
Vzhľadom na zistenú závislosť od alkoholu a jednoduchú opilosť v čase skutku, ktorá sa podieľala aj na
páchaní skutku znalec aj v jej prípade navrhol uloženie ochrannej protialkoholickej liečby ambulantnou

formou.

Súd sa podľa § 268 ods. 2 Tr. por. oboznámil aj s obsahom listinných dôkazov, medzi ktoré patrili
zápisnica o obhliadke miesta činu a fotodokumentácia č. l. 154-160, odpis registra trestov a výpis
ÚEP č. l. 381-396, výpis z CPLDZ č. l. 399, správy zo SP a ÚPSVaR BB č. l. 400-408, správy Mesta

Zvolen č. l. 409-414, správy SP a ÚPSVaR ZV č. l. 416-422, lustrácie súdu č. l. 442-493, žiadosť o
vypátranie poškodeného č.l. 525, lokalizácia poškodeného čl. 526, uznesenie o ustanovení opatrovníka
poškodenému č.l. 528, vyjadrenie opatrovníka k obžalobe č.l. 541, rozsudok OS Zvolen sp. zn.
5T/124/2018 č.l. 544-546, aktuálne RT na obžalovaných č.l. 547-549, po prečítaní ktorých zo strany
prítomných strán konania, žiadne pripomienky a ani námietky neboli.

Zločinu lúpeže sa podľa§ 188 ods. 1 Tr. zák. dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu
bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Podľa § 188 ods. 2 písm. c) Tr. zák., odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. a) Tr. zák., sa rozumie páchanie trestného činu so
zbraňou.

Trestný čin je spáchaný so zbraňou podľa § 122 ods. 3 Tr. zák. je vtedy, ak páchateľ alebo s jeho
vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu
alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo
iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj

vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná
za pravú.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že použitie slzotvorného spreja obžalovaným 2./ T.
F., je možné považovať za použitie zbrane pri páchaní trestného činu vzhľadom na to, že slzotvorný

sprej spĺňa pojmové znaky zbrane.

Trestný čin je spáchaný násilím podľa § 122 ods. 7 Tr. zák., ak páchateľ použije na jeho spáchanie
fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol
do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.

V prípade zločinu lúpeže sa násilím rozumie použitie fyzickej sily na prekonanie alebo zamedzenie
kladeného alebo očakávaného odporu. Nie je však podmienkou, aby napadnutý kládol odpor, najmä
keď si je vedomý fyzickej prevahy útočníka alebo z obavy pred ďalším násilím útočníka odpor vôbecneprejavuje. Z hľadiska naplnenia formálnych znakov skutkovej podstaty zločinu lúpeže intenzita násilia
nerozhoduje.

Vecou sarozumejúpodľa§130ods.1a2Tr.zák.hnuteľnávecalebonehnuteľnávec,bytalebonebytový
priestor, zviera, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, ovládateľná prírodná
sila alebo energia, cenný papier bez ohľadu na jeho podobu, peňažné prostriedky na účte, príjem z
trestnej činnosti, ako aj zisky, úroky a iné úžitky z týchto príjmov, listina, ktorá je podkladom uplatnenia
si právneho nároku, alebo majetkové právo alebo iná peniazmi oceniteľná hodnota. Za vec sa považuje

aj nehmotná informácia, dáta výpočtovej techniky alebo obrazový záznam na technickom nosiči.

Zmocnením sa veci treba rozumieť, ak páchateľ získa možnosť voľne s vecou nakladať s vylúčením
toho, kto ju mal doposiaľ vo svojej moci.

Objekt trestného činu lúpeže je kumulatívnym a to osobná sloboda v zmysle slobody rozhodovania

a majetok, ktorého sa páchateľ chce zmocniť. Sloboda pohybu je v tomto prípade chránená len
sekundárne, pretože zločinu lúpeže sa možno dopustiť aj bez zásahu do slobody pohybu.

Z hľadiska objektívnej stránky sa jedná o použitie násilia alebo bezprostrednej hrozby násilia ako
prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu napadnutej osoby.

Subjekt je všeobecný, pretože páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba.

Zhľadiskasubjektívnejstránkysajednáoúmyselnýtrestnýčin.Úmyselsamusívzťahovaťtaknanásilné
konanie, ktorým chce páchateľ prekonať alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak nemôže veci

zmocniť, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci. Úmysel nemusí smerovať k trvalej dispozícií vecou.

Trestný čin lúpeže je dokonaný už samotným použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia v
úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia)
podľa § 20 Tr. zák., zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám“.

Z objektívnej stránky predpokladá spolupáchateľstvo spáchanie trestného činu konaním dvoch alebo
viacerých fyzických osôb, ktoré v súhrne naplňuje znaky konania uvedeného v osobitnej časti trestného

zákona. Zo zákonnej definície vyplývajú pre spolupáchateľstvo dve podmienky. A to spáchanie trestného
činuspoločnýmkonanímdvochaleboviacerýchosôb(objektívnapodmienka)aúmyselktomusmerujúci
(subjektívna podmienka).

Pre spoločné konanie je charakteristická priama a osobná účasť na čine, kde spoločné konanie spočíva

v tom, že každý môže uskutočniť celé konanie, každý môže vykonať len časť konania predpokladaného
skutkovou podstatou alebo každý zo spolupáchateľov vykonáva určitú činnosť, ktorá je až ako celok
posudzovaná ako trestný čin. Je potrebné uviesť, že spôsob konania jednotlivých spolupáchateľov
nemusí byť rovnakej intenzity, stačí, že napĺňajú objektívnu stránku rovnakej skutkovej podstaty.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., spácha ten, kto sa slovne alebo fyzicky,
verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým,
že napadne iného.

Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok

a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia.
Spravidla sa jedná o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam.

Miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne
neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť alebo výtržnosť môžu

postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní.Prístupnosťou sa rozumie možnosť vidieť a počuť prejav páchateľa, aj keď miesto činu nie je priamo
prístupné verejnosti. Stačí, ak je také miesto prístupné len niektorým osobám určeným napríklad
povahou ich zamestnania alebo inak a v určitý čas.

Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu ide o úmyselné zavinenie, pretože páchateľ chcel
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Objektívnou stránkou trestného činu výtržníctva je výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí verejne alebo

na mieste prístupnom verejnosti. Spravidla ide o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, ktorý
hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho
počtu osôb prítomných súčasne.

Objektom trestného činu výtržníctva je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred
závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované aj

ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod.

Podľa § 2 ods.10 Tr. por. súd je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom
nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie. Dôkazy obstaráva z

úradnej povinnosti, pričom právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Súd je ďalej povinný v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Po objektívnej stránke konanie obžalovaných 1./ T. F. P. X./. Ľ. Š. jednoznačne napĺňa skutkovú podstatu

zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., keďže obžalovaní použili spoločne násilie proti poškodenému
M. H. v úmysle zmocniť sa cudzej veci - ľadvinky, ktorú mal tento na sebe, a to závažnejším spôsobom
konania - so sbraňou, keďže práve T. F. použil na neho slzotvorný plyn-kasér, ktorý mu nastriekal priamo
do tváre, pričom Ľ. Š. ho predtým takticky zviedla a odtiahla bokom.

V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že konanie páchateľov spočívalo v použití násilia ako prostriedku
na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu poškodeného. Z tohto hľadiska išlo o prekonanie
odporu poškodeného, ktorý si pevne držal ľadvinku, pretože v ten deň ju už raz stratil. Obžalovaný 1./ F.
tým, že sa nedarilo obžalovanej 2./ Š. ľadvinku zobrať už zrejme skôr, keďže poškodeného obchytkávala
po celom tele, nastúpil so zbraňou proti poškodenému s tým, že ľadvinku obaja trhali veľkou silou, čo

potvrdil jednak poškodený ako i svedok Š.. Násilie, ktoré títo použili bolo prostriedkom nátlaku na vôľu
napadnutého. Samozrejme, podmienkou nemusí vždy byť, aby napadnutý vôbec kládor odpor. Násilie
spravidla vždy smeruje proti tomu, kto má vec u seba, a síce v danom prípade proti poškodenému M. H..

Pri spolupáchateľstve nie je rozhodujúce, či každý z páchateľov použil násilie, lebo konkrétnu účasť na

lúpeži si môžu spolupáchatelia rozdeliť. Súd mal v danom prípade za to, že obžalovaní sa prinajmenšom
museli vopred dohodnúť na tom, že práve obžalovaná 2./ Š. sa dala do reči s poškodeným, na ktorého
neskôr tlačila a chcela sa s ním rozprávať osamote, za trafostanicou.

Súd v tejto súvislosti uveril tvrdeniu poškodeného, ktorý uviedol, že práve ona sa začala na neho lepiť a

hovorila mu, že by s ním chcela byť sama a zatiahla ho za trafostanicu, pričom tento s ňou ísť nechcel.
Ak obaja obžalovaní ako uviedli, tvorili predtým, pár sa prinajmenšom javí zvláštne, že pokiaľ obžalovaný
1./ F. videl, ako sa jeho priateľka doslovne lepí a bozkáva cudzieho muža, už skôr nezakročil. Vyslovene
tento striehol asi 10 minút možno aj dlhšie, čakal a následne „vyštartoval“ po poškodenom, ktorému
následne nastriekal do tváre kasér, čo dokonca potvrdili aj obaja obžalovaní. Títo však popreli, že by

poškodenému trhali ľadvinku.

Už zo životného štýlu a spoločenskej vrstvy, v ktorej sa obžalovaní nachádzajú je zrejmé, že títo sú
ľudia bez domova, ktorí dennodenne prežívajú na ulici, chodia po košoch a pijú alkohol i spolu sostatnými bezdomovcami. Pokiaľ obžalovaná uvidela, že poškodený má peniaze nachádzajúce sa práve
v ľadvinke, ktoré jej dal na víno, aby išli kúpiť ďalšiu fľašu, bola si istá, že pokiaľ by sa zmocnili ľadvinky,
tak by mali peniaze.

Zo súdnej praxe je tiež zrejmá forma spolupáchateľstva ako konanie spoločníkov, ktorí obeť vylákajú
na opustené miesto (tzv. volavka), alebo keď strážia miesto vykonania trestného činu (tzv. vytváranie
steny). Trestný čin lúpeže je dokonaný už použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia proti
niekomu v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom nie je potrebné, aby bol tento úmysel vykonaný, lebo

čin už bol dokonaný.

Ohľadom trhania ľadvinky poškodeného, ktorú mal tento na sebe sa súd priklonil hodnovernosti
výpovede či už svedka poškodeného M. H. ako aj svedka Š., citujúc, že F. „Kaser mal v pravej
ruke, pričom ľavou rukou držal a driapal M. z pása ľadvinku“. V prípade výpovede svedka Q., tento
však nevedel sto percentne potvrdiť, či sa obžalovaná snažila zmocniť ľadvinky poškodeného, pretože

poškodeného ohmatávala po celom tele.

Vrámcihodnoteniavýpovedíostatnýchsvedkov,taktítopriamoúčastnískutkuneboli.Súduvšakposkytli
obraz o tom, ako videli poškodeného, a ako na miesto skutku dorazili obžalovaní.

Nazákladevykonanéhodokazovaniamalsúdnadvšetkypochybnosti,podstatnépreuznanievinyoboch
obžalovaných v tomto konaní za preukázané, keďže je zrejmé, že výrok o vine môže byť založený len
na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania a tento spáchali obžalovaní.

Z uvedených dôvodov súd uznal oboch obžalovaných vinnými v zmysle obžaloby v celom rozsahu.

Zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.

Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký
druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Tr. zák., pričom tento zákon v osobitnej časti
ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V prípade obžalovaného 1./T. F. je zrejmé, že tento bol v minulosti 25-krát priestupkovo prejednávaný,
z miesta bydliska nie je bližšie charakterizovaný, vzhľadom na to, že je bezdomovec. Z odpisu registra
trestov vyplýva, že bol v minulosti 17-krát súdom trestaný. Naposledy trestným rozkazom Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T 52/16 z 23.06.2016 pre trestný čin podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,

za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý vykonal 08.03.2018.
Z uvedeného je zrejmé, že sa opätovne dopustil páchania trestnej činnosti 6 mesiacov po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody.

U tohto obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 Tr. zák., pričom

priťažujúce okolnosti boli dve podľa § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. (spáchal viac trestných činov a bol už
za trestný čin odsúdený). Vzhľadom na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd v zmysle ust.
§ 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. podľa základnej trestnej sadzby upravenej v osobitnej časti Trestného zákona,
mohol obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí 8 rokov a 8 mesiacov až 12 rokov.

Súd vzhľadom na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť nápravy, považoval z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie za
dostačujúci uložiť mu úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., pri aplikácii § 39 ods.
1 Tr. zák. v trvaní 5 rokov nepodmienečne, keďže spáchal dva trestné činy jedným skutkom, pretože
použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne

a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, pretože tento bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného
činu vo výkone trestu odňatia slobody.

Zároveň mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, keďže aj zo znaleckého
posudku č. 36/2020 vypracovaného znalcom V.. V. B., z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) vyplynulo, že u obžalovaného
bola zistená dlhoročnú, rozvinutú, aktívnu závislosť od alkoholu, a preto aj znalec odporučil uložiť

obžalovaného ochranné protialkoholické liečenie formou ambulantnou.

V prípade obžalovanej 2./ Ľ. Š. je zrejmé, že táto bola v minulosti 7-krát priestupkovo prejednávaná a
ani ona z miesta bydliska nie je bližšie charakterizovaná, vzhľadom na to, že má status bezdomovca.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že bola v minulosti 5-krát súdom trestaná, naposledy rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/124/18 z 09.10.2019 pre trestný čin podľa § 211 ods. 1 písm. b)

Tr. zák. a § 211 ods. 3 písm. a) Tr. zák. spáchaný od 01.02.2018 do 26.06.2018, za čo jej bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so stanovením skúšobnej doby v trvaní 20
mesiacov do 18.08.2021.

Ani u tejto obžalovanej nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 Tr. zák., pričom

priťažujúca okolnosť bola jedna podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (pretože už bola za trestný čin odsúdená).
Vzhľadom na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd v zmysle ust. § 38 ods. 2, ods. 4 Tr.
zák. podľa základnej trestnej sadzby upravenej v osobitnej časti Trestného zákona, aj jej mohol ukladať
trest odňatia slobody v rozmedzí 8 rokov a 8 mesiacov až 12 rokov.

Súd vzhľadom na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku a na osobu páchateľa,
jej pomery a možnosť nápravy, považoval z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie za dostačujúci
uložiť jej súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., pri aplikácii § 39 ods. 1 Tr. zák. v trvaní
5 rokov nepodmienečne, keďže spáchala tento trestný čin skôr ako bola Okresným súdom Zvolen sp.
zn. 5T/124/2018 zo dňa 09. 10. 2019 odsúdená za iný trestný čin, a použitie trestnej sadzby ustanovenej

Trestným zákonom by bolo pre ňu neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovanú zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, pretože táto bola v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného

činu vo výkone trestu odňatia slobody.

Nakoľko obžalovaná spáchala tento trestný čin skôr ako bol rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn.
5T/124/2018 zo dňa 09. 10. 2019 za jej iný trestný čin vyhlásený, súd postupoval podľa § 42 ods. 2 Tr.
zák. a zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/124/2018 zo dňa 09. 10. 2019,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obdobne aj obžalovanej súd ukladal ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, pretože i
jej zo znaleckého posudku č. 36/2020 vypracovaného znalcom V.. V. B., vyplynulo, že bola u nej zistená

dlhoročná, aktívna a rozvinutú závislosť od alkoholu, čím aj v jej prípade znalec navrhol uložiť ochranné
protialkoholické liečenie formou ambulantnou.

Na podklade všetkých prezentovaných skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.