Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320201124
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8320201124.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov

senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: W. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom S. XX, XXX XX G., právne zastúpenému: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom
ul. Sov. Hrdinov 66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému:
Advokátskou kanceláriou, JUDr. Andreou Cvikovou, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
IČO: 47 233 516, o primeraná finančné zadosťučinenie vo výške 600 Eur, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 9Csp/44/2020-101 zo dňa 15.06.2021, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok prvoinštančného súdu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 100 eur do
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne
prvoinštančný súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 600 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Žalobkyni súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom
o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa podala žalobu o zaplatenie 600 €. Žalobu odôvodnila tým, že na Okresnom súde Humenné
bolo rozsudkom sp. zn. 10C/32/2018 zo dňa 19.3.2019 rozhodnuté o zdržaní sa použitia dohody o

zrážkach zo mzdy, kde bola žalobkyňa úspešná. V odôvodnení súd konštatoval, že došlo k porušeniu
spotrebiteľských práv žalobkyne v jej neprospech, pretože dohoda o zrážkach zo mzdy vypracovaná k
zmluve o revolvingovom úvere bola vypracovaná žalovaným na vopred pripravených tlačivách, žalovaná
ju nemala možnosť ovplyvniť. Následne táto dohoda umožňovala vykonať zrážky zo mzdy žalobkyne
bez toho aby súd preskúmal zmluvu o revolvingovom úvere a tak sa mohol žalovaný domôcť aj plnení
na ktoré nemal právny dôvod.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o drážkach zo mzdy je jasným porušením noriem

spotrebiteľského práva v neprospech spotrebiteľa a preto má spotrebiteľ právo podľa § 3 ods. 5 Zákona
o ochrane spotrebiteľa požadovať primerané finančné zadosťučinenie. Vzhľadom na výšku úveru 1 500
€, už plnenú sumu 2 874,63 € je primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600 € primerané a
proporcionálneO trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 CSP.

2. Proti rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie

odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku. Žalovaný
tvrdil, že odôvodnenie napádaného rozsudku je všeobecné, neurčité a bez označenia konkrétnych
skutočností, na základe ktorých bolo vo veci rozhodnuté. Napadnutý rozsudok v odôvodnení neobsahuje
žiadne skutočnosti a dôvody, ktorých posúdením súd dospel k záveru o vzniku nároku na finančné
zadosťučinenie a o výške tohto nároku v sume 600 €. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil

vec na nové konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v
celom rozsahu.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení nesúhlasila, že v konaní malo dôjsť k zneužitiu práva. Uviedla,
že priznaná výška zodpovedá svojmu účelu, pretože je potrebné finančné zadosťučinenie nevnímať
ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu. Primeranosť sumy 600 € je vzhľadom na postoj

žalovaného a intenzitu porušení spotrebiteľských noriem evidentne daná. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a uplatnila si aj náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. V replike žalovaný uviedol, že žalobkyňa neuviedla, žiadne skutočnosti spochybňujúce obsah

a dôvodnosť odvolacích tvrdení žalovaného. Žalovaný trval na podanom odvolaní a odvolacích
námietkach a navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok zrušil.

5. V duplike sa žalobkyňa vyjadrila, že primerané finančné zadosťučinenie v sume 600 € vo vzťahu k
žalovaným požadovanej výške 1 657,09 € je nielen primerané, ale zohľadňuje aj jednotlivé funkcie a účel

predmetného inštitútu. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil a uplatnila si aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom

rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

7. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Žalovaný v odvolaní namietal základ uplatňovaného nároku, naviac aj skutočnosť, že žalobkyňa si
nároky podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z . uplatňuje vo viacerých konaniach.
V dôvodoch napadnutého rozsudku sa prvoinštančný súd podrobne so základom uplatneného nároku
vysporiadal poukazujúc na to, že žalobkyňa si úspešne v konaní Okresného súdu Humenné sp.

zn. 10C/32/2018 uplatnila porušenie spotrebiteľských práv tým, že bola nútená pri zmluvnom vzťahu
akceptovať formulárovú dohodu o zrážkach zo mzdy. Na zistenia a právne posúdenie tejto otázky
prvoinštančným súdom odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.
Otázka nastolená žalovaným, ktorá spočíva vo viacnásobnom uplatňovaní práv žalobkyňou pri
každom jednom úspechu v spore pre porušenie jej spotrebiteľských práv síce prvoinštančným súdom

zodpovedaná nebola, avšak odvolací súd udáva, že pokiaľ žalobkyňa bola úspešná ako spotrebiteľka
pre porušenie jej spotrebiteľských práv voči žalovanému ako dodávateľovi samostatne, vo vzťahu k
rôznym zmluvným podmienkami z tej istej zmluvy, nič jej nebráni si uplatňovať nároky podľa § 3 ods. 5
zák. č. 250/2007 Z.z. v každom jednom prípade samostatne.
Preto námietky žalovaného čo do základu uplatneného nároku žalobkyňou nie sú dôvodné.

8. Žalovaný namietal výšku priznaného primeraného finančného zadosťučinenia, keď prvoinštančný súd
svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil.
Z obsahu prvoinštančného rozhodnutia vyplýva pri úvahe o priznaní sumy 600 eur len porovnanie výšky
úveru 1.500 eur a už uhradenej sumy 2.874,63 eur.

Z hľadiska výšky priznávaného primeraného finančného zadosťučinenia musí odôvodnenie priznanej
výšky byť presvedčivé, lebo výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa spočíva na voľnej úvahe súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná. Pri stanovení
výšky treba vychádzať zo závažnosti porušenia práv, povinností, z okolností tak na strane žalobkyneako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv, povinností. Inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu
jej majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho

prostriedku ochrany.
Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť podľa odvolacieho súdu najmä okolnosti, za ktorých k
porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia
práv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové
okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.

Žalobkyňa bola vystavená súdnemu konaniu, bola nútená podniknúť kroky na ochranu svojich
spotrebiteľských práv, pričom samotné súdne konanie je stresujúcim faktorom, odôvodňujúcim priznanie
finančného zadosťučinenia, pretože nemožno s istotou predpokladať výsledok konania a ani prípadnú
povinnosť náhrady trov konania.
Žalobkyňa však svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila len svojou
úspešnosťou v konaní a tým, že si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej práv ako spotrebiteľky, ktoré

bolanútenábrániť.Žalobkyňaneuviedla,atoanivpriebehuodvolaciehokonania,čikonaniežalovaného
a následné domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia súdnou cestou viedlo k vzniku aj iných
negatívnych dôsledkov v jej súkromnom a spoločenskom živote. Takýmito negatívnymi dôsledkami resp.
nepriaznivým okolnosťami prípadu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nekalým konaním žalovaného
je napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom čase, odkázanosť na iných alebo

psychická záťaž a pod. Ako už odvolací súd viac krát uviedol, nie sú pochybnosti o tom, že spotrebiteľské
práva žalobkyne boli porušené a tak jej vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie, to však
neznamená, že jej patrí v takej výške ako sama požadovala.
Odvolací súd pri určení výšky priznaného zadosťučinenia prihliadal na uvedené okolnosti. Primeraná
povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 100 €, ktorá zodpovedá zákonom

predpokladanému účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od
ďalšieho porušovania práv spotrebiteľov.
Preto odvolací súd s poukazom na zistené okolnosti prípadu, kedy žalobkyňa bližšie okolnosti pre
určenievýškybezdôvodnéhoobohatenianeuviedlapovažovalzaprimeranéjejpriznaťnároknafinančné
zadosťučinenie v sume 100 €.

9. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 388 CSP zmenil, v rozsahu
sumy 100 eur žalobkyni vyhovel a vo zvyšku nárok zamietol.

10. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a 262

ods. 1 CSP. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od
úvahy súdu (sudcovské právo). Nejde o procesne neúspešnú žalobkyňu, ak jej bola priznaná aspoň
časť uplatneného nároku, nemožno ju zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na
základe úvahy súdu. Žalobkyňu treba považovať za plne úspešnú, keď mala plný úspech čo do základu
uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto z jeho procesného úkonu závisela,

výlučne od úvahy súdu. V predmetnom konaní výška priznaného finančného zadosťučinenia závisela
nepochybne od úvahy súdu. Preto odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.